Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/222/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v spore žalobcu: C. Š., G.. X.X.XXXX, K. N. XXX/X, XXX XX C., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 648,47 EUR s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 648,47 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 13.9.2017 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.9.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 648,47 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 13.9.2017 až do zaplatenia a trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 21.5.2017 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500115707, na základe ktorej mali byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky 1.500 EUR, avšak žalovaný hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 EUR, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 1.350 EUR. Podľa zmluvy žalobca bol povinný vrátiť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 36-ich mesačných splátkach po 52,88 EUR. Nakoľko však zmluvné strany uzavreli aj dohodu o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalobca ako dlžník bol povinný platiť každomesačne žalovanému odplatu vo výške 2,54%, pravidelná mesačná splátka dosahuje až sumu 87,17 EUR, a preto žalobca sa tak zaviazal žalovanému na základe predmetnej úverovej zmluvy zaplatiť až sumu 3.138,12 EUR. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 24.9.2014 aj Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500081383, na základe ktorej mali byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.380 EUR, avšak žalovaný ihneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok za poskytnutie úveru vo výške 138 EUR, na základe čoho tak skutočná výška úveru predstavuje sumu 1.242 EUR. Podľa zmluvy žalobca bol povinný vrátiť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou za poskytnutie úveru v pravidelných 42-och mesačných splátkach po 43,64 EUR. Nakoľko však zmluvné strany uzavreli aj dohodu o poskytovaní služieb, na základe ktorej žalobca ako dlžník bol povinný platiť každomesačne žalovanému odplatu vo výške 2,56%, pravidelná mesačná splátka dosahuje až sumu 75,44 EUR, a preto žalobca sa tak zaviazal žalovanému na základe predmetnej úverovej zmluvy zaplatiť až sumu až 3.168,48 EUR. Mal za to, že žalovaný nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutých úverov, s poukazom na bezúročnosť

a bezpoplatkovosť úverov ako sankciu podľa ust. , o spotrebiteľských úveroch, vzhľadom na absenciu obsahových náležitostí ustanovených v , a cit. zákona. Konkrétne namietal, že zmluvy o úvere neobsahujú údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru tak, ako to vyžaduje zákon, teda uvedenie, či ide o hotovostné alebo bezhotovostné čerpanie jednorazové, prípadne uskutočnené vo viacerých platbách a podobne. Ďalej, že zmluvy neobsahujú údaje o celkovej výške poskytnutých úverov tak, ako to vyžaduje zákon, pretože podľa úverových zmlúv mali byť poskytnuté žalobcovi finančné prostriedky vo výške 1.500 EUR a 1.380 EUR, avšak hneď na začiatku zmluvných vzťahov boli žalobcovi z istín poskytnutých úverov zrazené poplatky za poskytnutie úverov tak, že celkové sumy reálne poskytnutých úverov predstavujú podstatne nižšie sumy, než sú uvedené v zmluve. Zmluvy taktiež neobsahujú údaj o termínoch konečnej splatnosti tak, ako to vyžaduje zákon, ktorý má byť určený konkrétnym dňom splatnosti poslednej splátky. Zmluvy taktiež nečlenia splátky úveru na termíny splatnosti istiny, úroku a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje zákon. Žalobca ďalej poukázal na to, že predmetné zmluvy obsahujú množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi, sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutie úverov. Odplata za poskytnutie úveru v prípade jednej zmluvy dosahuje úroveň 17,45 % a v prípade druhej zmluvy 18,09 %, čo značne prevyšuje odplaty obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Žalobca zároveň poukázal na to, že v čase uzatvorenia jednej zo zmlúv priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala 9,93 % a v čase uzavretia druhej zmluvy 10,19 % a teda, hodnota ročnej úrokovej sadzby dojednaná v zmluvách prevyšuje úroveň priemerných úrokových mier za poskytnutie úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmlúv. Žalobca zdôrazňoval, že spolu so samotnými úverovými zmluvami mu boli predložené aj dohody o poskytovaní služieb k predmetným zmluvám, na základe ktorých sa žalobca zaviazal žalovanému mesačne platiť odplatu vo výške 2,54 %, resp. 2,56 %. Takúto dohodu žalobca považoval za nekalú obchodnú praktiku a neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje medzi zmluvnými stranami výrazný nepomer v právach a povinnostiach tým, že ukladá spotrebiteľovi povinnosť každý mesiac platiť dodávateľovi za služby špecifikované v predmetnej dohode, pričom k reálnemu poskytnutiu týchto služieb nikdy nemusí dôjsť. Na základe tejto dohody tak spotrebiteľ de facto každý mesiac platí za niečo, čo ani nikdy nevyužije. Odplata dojednaná vo výške 2,50 % mesačne predstavuje vyše 30 % ročne pri zmluve uzatvorenej na 36 mesiacov. Takto na základe takejto dohody spotrebiteľ zaplatí dodávateľovi vyše 90 % sumy poskytnutého úveru a pri zmluve uzatvorenej na 42 mesiacov až vyše 100 % sumy poskytnutého úveru. Predmetná dohoda ako zmluvná podmienka nebola individuálne vyjednaná. Individuálnosť uzavretia neosvedčuje len to, že tieto dohody boli uzavreté na samostatnom liste. Podstatné je, že znenie predmetných dohôd žalobca pri ich uzatváraní nemohol reálne nijako ovplyvniť, zmeniť, prípadne vylúčiť niektoré ich ustanovenie. Žalobcovi boli predložené predmetné dohody vopred predformulované, do ktorých boli vpísané len jeho osobné údaje a percentuálne sadzby, ktoré vyjadrujú odplatu. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že predmetné dohody o poskytovaní služieb sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Žalobca poukázal na to, že samotné uzatváranie zmlúv prebiehalo tak, že zo strany dodávateľa boli žalobcovi predložené vopred predformulované úverové zmluvy spolu s inými listinami, pričom mu nebol poskytnutý dostatočný priestor na ich preštudovanie, oboznámenie sa s jednotlivými parametrami úverov a vyhodnotenie výhodnosti produktov. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že v zmluvách je nesprávne uvedená hodnota RPMN. V prípade jednej zo zmlúv je uvedená 25,98 % napriek tomu, že v skutočnosti má úroveň 34,02 % a v prípade druhej zmluvy je uvedená hodnota 25,80 % napriek tomu, že v skutočnosti dosahuje úroveň 32,29 %. RPMN je teda uvedená v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov. Zo strany žalovaného však bolo prostredníctvom zrážok zo mzdy žalobcu poukázané na účet žalovaného plnenie spolu vo výške 3.240,47 EUR, z toho na základe jednej zmluvy 1.656,23 EUR a na základe druhej zmluvy 1.584,24 EUR. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému vzhľadom na výšku poskytnutého úveru v prípade prvej zmluvy o 306,23 EUR viac a v prípade druhej zmluvy o 342,24 EUR viac, t.j. o 648,47 EUR viac (spolu). V takomto rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vzťahu k tvrdeniu o absencii obsahových náležitostí poukázal na to, že zmluva o úvere je tvorená nielen ustanoveniami nachádzajúcimi sa priamo v zmluve, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Čo sa týka údaju o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, poukázal na články zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom konečnej splatnosti úveru ako aj, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok

stanovených touto zmluvou o revolvingovom úvere. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Poukázal na to, že termín konečnej splatnosti napokon vyplýva aj z oznámenia o schválení úveru zaslanom žalobcovi. Z tohto zároveň vyplýva aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Čo sa týka ďalšej obsahovej náležitosti a teda, že zmluva údajne neobsahuje uvedenie počtu výšky a termínov splatnosti splátok, žalovaný poukázal na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku, uvedené jednotlivo popri sebe. Uvedenie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok, neznemená ich rozčlenenie na časť istiny, časť úroku a časť iné poplatky. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že odplata za poskytnutie úveru niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, žalovaný poukázal na ust. Obč. zákonníka s tým, že najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v prípadoch spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvy regulovaná nariadením vlády SR č. , podľa ktorého odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Obvyklá odplata v rozhodnom období bola vo výške 14,36 % (13,83 %), čo znamená, že povolený dvojnásobok bol zákonodarcom stanovený na 28,72 % (27,66 %). V posudzovaných zmluvách je výška odplaty, či už vyjadrená ako úroková sadzba, ako aj výška RPMN, nižšia. Žalovaný mal za to, že RPMN bola určená správne. K samotnej dohode o poskytovaní služieb žalovaný uviedol, že uzatvorenie tejto dohody nebolo podmienkou na poskytnutie úveru. Poukázal na obsah dohody, kde je uvedené, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné a nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu, napr. pre získanie spotrebiteľského úveru. Poukázal ďalej na samostatnosť dohody o poskytovaní služieb od ostatného obsahu zmluvy o úvere. To zdôrazňuje osobitné individuálne dojednanie. Nadväzne na to je potom po právnej stránke vylúčený aj záver o neprijateľnosti.

4. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. -109 zo dňa 8.3.2018 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 648,47 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 13.9.2017 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

5. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -164 zo dňa 24.5.2019 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie.

6. Odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia okrem iného uviedol, že v rozsahu odvolacích námietok žalovaného skúmal, či dôvod, pre ktorý súd určil úverovú zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú má skutočne za následok túto sankciu a dospel k záveru, že záver súdu, že úverová zmluva nebola uzavretá v písomnej forme v intenciách (z dôvodov popísaných v bode 8), čo nemá síce za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, ale jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť je zatiaľ predčasný. Právny názor súdu prvej inštancie o existencii právneho vzťahu strán zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, z ktorého vyvodil právnu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi priznanú sumu s príslušenstvom, je podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vystavaný na úvahe, že k písomnému uzavretiu úverových zmlúv medzi stranami vôbec nedošlo, preto, že zjednodušene povedané, v písomných akceptáciách návrhu úverových zmlúv žalovaným bol uvedený iný údaj o RPMN, vzťahujúci sa na poskytnuté úvery. V ďalšom slede odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že vysvetlenie prečo žalovaný v súvislosti s akceptáciou návrhov úverových zmlúv dopĺňal do nich údaje už raz vnesené, podáva bod 2.1 v časti 2 všeobecných zmluvných dojednaní, ktorým si žalovaný vymenil právo v nadväznosti na posúdenie schopnosti splácať úver dlžníkom výšku požadovaného úveru znížiť a schváliť tým vyvolané iné parametre úveru, s tým však, že úroková sadzba a RPMN nemohli byť schválené vo väčších sadzbách, ako boli uvedené v návrhu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaným zvolený postup a ním sledovaný zámer, spočívajúci v možnosti zníženia úveru, pokiaľ to bude opodstatnené výsledkom posúdenia schopnosti dlžníka splácať úver v ním požadovanej výške, bez ďalšieho nemožno považovať za nepoctivý, pričom v okolnostiach prípadu sa nejaví byť, a ani z rozhodovacej činnosti odvolaciemu súdu nie je známe, aby žalovaný toto prehodnocovanie výšky úveru, v praktickej rovine duplicitné vypĺňanie údajov v úverovej zmluve na ťarchu spotrebiteľov

akokoľvek zneužíval. Túto skutočnosť nemožno ponechať bez povšimnutia ani pri posudzovaní účinkov právneho konania účastníkov občianskoprávnych vzťahov, pretože v dobrej viere a s poctivým zámerom prejavenej vôli je potrebné prisúdiť účinky pokiaľ len to je možné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom tento konštatoval, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody občana, vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa . Ústavný súd v tomto rozhodnutí zároveň zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý vedie k platnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z . Obsahovo výstižnými a inšpiratívnymi k prejednávanej veci sú tiež závery Ústavného súdu ČR v jeho rozhodnutí sp. zn. , podľa ktorých preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy vedie k neplatnosti právneho úkonu alebo k inému právnemu následku (náhrada škody, povinnosť vyzvať na odstránenie procesných nedostatkov) a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Z ústavného hľadiska požiadavky právnej istoty a preferencie platnosti právnych úkonov je nevyhnutné, aby o neplatnosti právneho úkonu nerozhodovali okolnosti, ktoré zákon neuvádza ako dôvody neplatnosti. Zároveň majú súdy pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov zohľadniť aj zmysel a účel právnej úpravy, ktorá s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti. Tieto závery boli síce prijaté pri riešení otázok, týkajúcich sa spôsobu posudzovania vôle z hľadiska platnosti právnych úkonov, niet však podľa odvolacieho súdu rozumného dôvodu posudzovať prejavy vôle z hľadiska vzniku právnych úkonov podľa odlišných kritérií. To potom znamená, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu nemôžu mať priestor ani pri posudzovaní prejavov vôle urobených účastníkmi v súvislosti so vznikom právnych úkonov, v prípade nejasností je potrebné uprednostniť ich výklad, vedúci k zachovaniu sledovaných účinkov a prípadný záver, že tieto prejavy do právneho úkonu nevyústili, by mal byť celkom krajným spôsobom posúdenia, ktorý je potrebné zvlášť presvedčivo zdôvodniť.

7. V bode 5 úverové zmluvy obsahovali údaje o požadovanom úvere a v bode 6 údaje o schválenom úvere. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že po vyplnení údajov o úveroch v bode 5 podpísal úverovú zmluvu (jej koncept) žalobca, že v takejto podobe boli tieto návrhy úverových zmlúv predložené žalovanému, ktorý v úverových zmluvách vyplnil údaje podľa pretlače v bode 6, návrhy zmlúv podpísal a v takejto podobe prijatie úverových zmlúv došlo žalobcovi. Súd prvej inštancie zistil a správnosť tohto jeho skutkového záveru nebola odvolateľom namietaná, že RPMN jedného z úverov je v bode 5 vyjadrená údajom predpokladaná RPMN 26,18 % a v bode 6 tejto úverovej zmluvy údajom 25,98 % a v prípade druhej zmluvy v bode 5 údajom predpokladaná RPMN 26,18 % a schválená RPMN bod bodom 6 vo výške 25,80 % . Ostatné údaje o úvere, včítane objemu poskytnutých peňazí, výšky úroku, počtu a frekvencie splátok a celkovej sumy, ktorú mal žalovaný žalobcovi zaplatiť boli v oboch týchto častiach úverovej zmluvy uvedené rovnako. Ostávalo teda posúdiť otázku, či za týchto okolností pre túto disproporciu došlo, alebo nie, k stretu prejavov vôle strán, potrebnej pre vznik úverovej zmluvy.

8. Negatívna odpoveď prvoinštančného súdu na túto otázku vychádzala z úvahy, že uvedenie iného údaja o RPMN v akceptácii oproti návrhu zmluvy predstavuje, ako uviedol, modifikáciu obsahu parametrov úveru.

9. Podľa ust. prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

10. Odvolací súd sa so spôsobom právneho posúdenia povahy a následkov uvedenia rôzneho údaja o RPMN v akceptačných úkonoch žalovaného súdom prvej inštancie nestotožňuje. Bez potreby hlbšej analýzy možno podľa názoru odvolacieho súdu objektívne vzaté vylúčiť, aby uvedením iného údaja o RPMN v bode 6 úverových zmlúv žalovaný vzniesol proti návrhu výhrady alebo návrhy smerujúce

k rozšíreniu alebo k obmedzeniu dojednaných práv a povinností. Faktom totiž je, že úverové zmluvy majú formulárovú podobu, ktorú žalovaný sám pripravil a i v časti 5 sám vyplnil (poverenou osobou), pričom žalobca i napriek tomu je v hmotnoprávnej pozícii navrhovateľa tohto právneho úkonu len preto, že si žalovaný v rámci rokovaní o uzavretí zmluvy vymienil posúdiť schopnosť žalobcu splácať úver v žiadanej výške a skrz toho podpísať zmluvy až druhý v poradí. Za tohto stavu je teda nelogické, aby žalovaný nesúhlasil s vlastnými zmluvnými podmienkami, alebo aby z vlastnej vôle chcel do formulárov zmlúv doplniť alebo z nej vypustiť niektoré jej ustanovenie. Preto z pohľadu znenia ust. veta prvá možno podľa posúdenia odvolacieho súdu úvahy o povahe a následkoch uvedenia iného údaja o RPMN v návrhoch zmlúv a v jeho prijatí sústrediť do otázky, či túto disproporciu možno považovať za zmenu zmluvných podmienok oproti návrhom zmlúv. Podľa názoru odvolacieho súdu tak tomu nie je, pretože ako správne argumentoval žalovaný, údaj o RPMN, napriek tomu, že podľa zákona v zmluve o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený, nie je výsledkom dohody strán, ale matematickým vyjadrením parametrov (úverovej odplaty a nákladov), na ktorých sa účastníci spotrebiteľskej zmluvy dohodli. Pokiaľ preto pri tom istom okruhu zmluvných podmienok s rovnakými parametrami akceptácia oproti návrhu obsahuje iný údaj o RPMN, jedná sa podľa úvahy odvolacieho súdu nad akúkoľvek pochybnosť o opravu nesprávne vypočítaného a dosadeného údaja, a nie jeho zmenu. Takáto oprava nepredstavuje výhradu, doplnenie, a ani zmenu návrhu zmluvy a preto ju nemožno považovať za jeho odmietnutie. Z týchto dôvodov záver súdu prvej inštancie, že k uzavretiu úverových zmlúv medzi stranami nedošlo písomnou formou podľa , a že pre nedodržanie písomnej formy úverových zmlúv sú tieto bezpoplatkové a bezúročné, nemožno považovať za správny.

11. K spôsobu právneho posúdenia veci v ďalšom konaní, odvolací súd pripomína potrebu pri právnom posudzovaní úplnosti obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa v znení účinnom v čase jej uzavretia mať na zreteli tiež závery formulované Súdnym dvorom EU v rozhodnutí C 42/15 zo dňa 9.11.2016 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola vyhotovená na jednom dokumente a vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej zmluvy stali aj iné na trvalom nosiči zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané. Zároveň platí, že podmienka písomného zachytenia náležitostí na trvalom nosiči nie je spojená s požiadavkou podpisu takého nosiča, Súdny dvor EU však nevylúčil aby takúto požiadavku nad rámec smernice 2008/48/ES stanovovala vnútroštátna úprava. Prvoinštančný súd pri aplikácii ust. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy vyjde tiež z potreby interpretácie tohto ustanovenia v tom zmysle, že nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, a že pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky (por. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 22.2.2018 ako aj aktuálne uznesenie NS SR sp. zn. z 30.1.2019). Súd prvej inštancie pri právnom posudzovaní veci z tohto hľadiska neopomenie ani, že právna teória i prax zhodne považujú za určitý nielen konkrétne vyjadrený, ale i objektívne určiteľný údaj. Napokon odvolací súd upriamuje pozornosť na potrebu v záujme spravodlivého usporiadania pomerov strán venovať v ďalšom konaní zvýšenú pozornosť spôsobu posudzovania spotrebiteľského aspektu prípadu tak, aby sa žalobcovi v okolnostiach tohto prípadu dostalo primeranej spotrebiteľskej ochrany za súčasného rešpektovania poctivo nadobudnutých práv žalovaného.

12. Nakoľko pochybenia súdu prvej inštancie nebolo možné efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. neostávalo iné, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

13. Odvolací súd ďalej uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania a vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, prípadne i s použitím ustanovenia , zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad (zistenie) potrebný pre posúdenie obsahových náležitostí úverovej zmluvy podľa znení účinnom v čase jej uzavretia a z hľadiska spotrebiteľského práva a zabezpečiť si pre svoje skutkové závery dostatočne skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom. V tomto postupe sa najmä náležite vysporiada s listinnými dôkazmi, ktoré žalobca v priebehu konania už predložil, ktoré strany navrhnú v nastávajúcom

priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia . Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyšli (výjdu) v konaní najavo ( ) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri posudzovaní veci vyjde z právneho názoru odvolacieho súdu ( ), vyjadreného v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ustanovením , ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne tiež o nároku strán na náhradu trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov predloženými stranami sporu a písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

15. Z listiny formulárového typu, označeného ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere súd zistil, že žalobca dňa 22.9.2014 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok, vyplnených pod bodom 5 formulára: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.380 EUR, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka vrátane úrokov 43,64 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 1.970,88 EUR, predpokladaná RPMN 26,18 %, ročná úroková sadzba úveru 18,09 %, priemerná RPMN 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.380 EUR, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.970,88 EUR, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,18 %, ročná úroková sadzba revolvingu 18,09 EUR, poplatok za poskytnutie úveru 138 EUR.

16. Pod bodom 6 žalovaný uviedol údaje o schválenom revolvingovom úvere nasledovne: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.380 EUR, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka vrátane úrokov 43,64 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 1.970,88 EUR, RPMN 25,80 %, ročná úroková sadzba úveru 18,04 %, priemerná RPMN 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.380 EUR, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.970,88 EUR, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,80 %, ročná úroková sadzba revolvingu 18,09 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 138 EUR.

17. Z článku 13 Žiadosti/Zmluvy vyplýva, že vyplnením a podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania.

18. Predmetnú listinu opatril svojim podpisom žalobca dňa 22.9.2014 a žalovaný dňa 24.9.2014.

19. Z listiny, označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500081383 zo dňa 24.9.2014 súd zistil, že žalovaný schválil poskytnutie úveru žalobcovi s nasledovnými parametrami a podmienkami: schválená výška úveru 1.380 EUR, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 43,64 EUR, z toho istina 32,86 EUR a úroky 10,78 EUR, splátka podľa Dohody o poskytnutí služby mesačne 31,80 EUR, výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby) 75,44 EUR, poplatok za poskytnutie úveru 138 EUR, dátum splatnosti prvej splátky úveru 1.11.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.4.2018, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 1., celková výška úveru 1.380 EUR, RPMN úveru 25,80 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 44,06 %, schválená výška revolvingu 1.380 EUR, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 1.380 EUR, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 43,64 EUR, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 25,80 %, úverový limit 1.380 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 1.970,88 EUR, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb 1.335,60 EUR, ročná úroková sadzba úveru a revolvingu 18,09 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu + poplatok za poskytnutie

revolvingu) 1.970,88 EUR, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o úvere 24.9.2014.

20. Z listiny, označenej ako Dohoda o poskytovaní služieb súd zistil, že žalovaný ako poskytovateľ služby a žalobca ako zákazník uzavreli dohodu, na základe ktorej žalovanému vzniklo právo na poskytovanie služieb k vyššie uvedenej zmluve o úvere a povinnosť uhradiť za ne odplatu, s tým, že žalobca má právo využívať tieto služby, právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou ich poskytovanie, čím však nie je dotknutá jeho povinnosť platiť odplatu. Jednotlivé služby sú definované článku II dohody (napr. informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby).

21. Žalobca sa zaviazal, že „za uzavretie tejto dohody“ zaplatí žalovanému mesačne odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru a že odplatu bude splácať v mesačných splátkach spolu s úverovými splátkami.

22. Predmetná dohoda je opatrená podpisom žalobcu zo dňa 22.9.2014 a podpisom žalovaného zo dňa 24.9.2014.

23. Z listiny formulárového typu, označeného ako Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu súd zistil, že žalobca dňa 21.5.2015 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok, vyplnených pod bodom 5 formulára: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500 EUR, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka vrátane úrokov 52,88 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) 2.053,68 EUR, predpokladaná RPMN 26,68 %, ročná úroková sadzba úveru 17,45 %, priemerná RPMN 37,67 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 EUR, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.053,68 EUR, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 26,68 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,45 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 EUR.

24. Pod bodom 6 žalovaný uviedol údaje o schválenom revolvingovom úvere nasledovne: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.500 EUR, splatnosť úveru (počet splátok) 36, mesačná splátka vrátane úrokov 52,88 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.053,68 EUR, RPMN 25,98 %, ročná úroková sadzba úveru 17,45 %, priemerná RPMN 37,67 %, poskytnutá čiastka revolvingu 1.500 EUR, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.053,68 EUR, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,98 %, ročná úroková sadzba revolvingu 17,45 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, poplatok za poskytnutie úveru 150 EUR.

25. Z článku 14 Žiadosti/Zmluvy vyplýva, že vyplnením a podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania.

26. Predmetný formulár opatril svojim podpisom žalobca dňa 20.5.2015 a žalovaný dňa 21.5.2015.

27. Z listiny, označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500115707 zo dňa 21.5.2015 súd zistil, že žalovaný schválil poskytnutie úveru žalobcovi s nasledovnými parametrami a podmienkami: schválená výška úveru 1.500 EUR, splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 52,88 EUR, z toho istina 41,67 EUR a úroky 11,21 EUR, splátka podľa Dohody o poskytnutí služby mesačne 34,29 EUR, výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa Dohody o poskytnutí služby) 87,17 EUR, poplatok za poskytnutie úveru 150 EUR, dátum splatnosti prvej splátky úveru 1.7.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.6.2018, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 1., celková výška úveru 1.500 EUR, RPMN úveru 25,98 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 37,67 %, schválená výška revolvingu 1.500 EUR, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 1.500 EUR, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 52,88 EUR, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 25,98 %, úverový limit 1.500 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie

úveru) 2.053,68 EUR, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb 1.234,44 EUR, ročná úroková sadzba úveru a revolvingu 17,45 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu + poplatok za poskytnutie revolvingu) 2.053,68 EUR, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o úvere 21.5.2015.

28. Z listiny, označenej ako Dohoda o poskytovaní služieb č.8500115707 súd zistil, že žalovaný ako poskytovateľ služby a žalobca ako zákazník uzavreli dňa dohodu, na základe ktorej žalovanému vzniklo právo na poskytovanie služieb k vyššie uvedenej zmluve o úvere a povinnosť uhradiť za ne odplatu, s tým, že žalobca má právo využívať tieto služby, právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou ich poskytovanie, čím však nie je dotknutá jeho povinnosť platiť odplatu.

29. Jednotlivé služby sú definované článku II dohody (napr. informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby).

30. Žalobca sa zaviazal, že „za uzavretie tejto dohody“ zaplatí žalovanému mesačne odplatu vo výške 2,54 % zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru a že odplatu bude splácať v mesačných splátkach spolu s úverovými splátkami.

31. Predmetná dohoda je opatrená podpisom žalobcu zo dňa 20.5.2015 a podpisom žalovaného zo dňa 21.5.2015.

32. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

33. Podľa ust. , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

34. Podľa ust. , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

35. Podľa ust. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa ust. , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

38. Podľa ust. , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

39. Podľa ust. , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

40. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné.

41. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia oboch zmlúv, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

42. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

43. Podľa ust. citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

l) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

44. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

45. Podľa ust. § 9 ods.7 citovaného zákona, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

46. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 25.7.2019 uviedol, že z doručeného uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.5.2019 č.k. -164 vyplýva stanovisko odvolacieho súdu, že záver súdu prvého stupňa v otázke posúdenia nedodržania predpísanej, písomnej formy úverových zmlúv je predčasný, nakoľko len samotná skutočnosť, že uvedenie hodnoty RPMN uvedenej v bode 6 úverových zmlúv uvedenej v nižšej miere oproti hodnote RPMN uvedenej v bode 5 úverových zmlúv nespôsobuje neprijatie návrhu na uzavretie zmlúv bez dodatkov a bez zmien. V súvislosti s uvedeným tak odvolací súd prikázal súdu prvého stupňa v ďalšom konaní sa podrobne vysporiadať sa okrem iného aj s otázku dodržania písomnej formy úverových zmlúv. Vo vzťahu k uvedenému žalobca poukázal na to, že vo veci konajúci odvolací súd s konečnou platnosťou žiadnym spôsobom nerozhodol o tom, či písomná forma úverových zmlúv zachovaná bola alebo nie, keďže sa v rámci svojho posúdenia zaoberal len tým, či zmena (zníženie) hodnoty RPMN v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy oproti hodnote uvedenej v návrhu na uzavretie zmluvy spôsobuje to, že takéto prijatie návrhu na uzavretie zmluvy obsahujúce takúto zníženú hodnotu u RPMN, sa považuje za nový návrh na uzavretie zmluvy. Pre posúdenie toho, či prijatia návrhu na uzavretie zmlúv sa v prejednávanom prípade majú považovať za nové návrhy na uzavretie zmlúv sú však tak isto podstatné aj iné skutočnosti, na ktoré nižšie poukazuje a na ktoré odvolací súd v rámci svojho posúdenia veci absolútne neprihliadal. Ďalej žalobca citoval ustanovenie a upriamil pozornosť na to, že v prípade prijatí návrhov na uzavretie predmetných zmlúv (čo predstavujú body 6 predmetných zmlúv) ide o prijatie návrhov s dodatkami, ktoré je potrebné považovať za nové návrhy na uzavretie zmlúv. O uvedené ide aj preto, že okrem zmien v hodnotách RPMN medzi hodnotami uvedenými v návrhoch na uzavretie zmlúv a hodnotami uvedenými v týchto návrhov, súčasťou prijatí návrhov na uzavretie zmlúv boli aj ročné sadzby úrokov z omeškania (viď predposledná položka v bodoch 6 úverových zmlúv), ktoré však v samotných návrhoch na uzavretie zmlúv uvedené neboli. Údaje o ročných sadzbách úrokov z omeškania tak boli prvýkrát súčasťou kontraktácie medzi zmluvnými stranami už v prijatí návrhov na uzavretie úverových zmlúv. Nakoľko uvedené sadzby úrokov z omeškania boli po prvýkrát uvedené až v prijatí návrhov na uzavretie zmlúv, je zrejmé, že takéto prijatia návrhu na uzavretie zmlúv obsahujú oproti pôvodným návrhom na uzavretie zmlúv dodatky. A práve aj z uvedeného dôvodu tieto prijatia návrhov na uzavretie zmlúv (obsahujúce dodatky spočívajúce v uvedení ročných sadzieb úrokov z omeškania) je potrebné považovať za nové návrhy na uzavretie zmlúv, ktoré mali byť druhou zmluvnou stranou, spotrebiteľom prijaté. Ďalej žalobca poukázal na a o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia úverových zmlúv), ktoré citoval a argumentoval, že pre posúdenie toho, kedy sa považuje písomná forma za zachovanú, je potrebné skúmať všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, podľa ktorých sa písomná forma právneho úkonu považuje za zachovanú primárne vtedy, ak je takýto právny úkon podpísaný konajúcou osobou. Pokiaľ ide osobitne o zmluvy, ako dvojstranné (resp. ako viacstranné) právne úkony, zachovanie písomnej formy rieši ustanovenie , podľa ktorého je písomná forma uzatváranej zmluvy zachovaná vtedy, ak medzi stranami dôjde k písomnému návrhu na uzavretie zmluvy a k jeho písomnému prijatiu, pričom i s poukazom na ustanovenie je zrejmé, že tak návrh na uzavretie zmluvy ako i prijatie takéhoto návrhu musí byť podpísané konajúcou

osobou. Vzhľadom na tú skutočnosť, že prijatia návrhov na uzavretie predmetných zmlúv je potrebné považovať za nové návrhy na uzavretie zmlúv, pre uzavretie predmetných úverových zmlúv v písomnej forme bolo potrebné, aby tieto nové návrhy na uzavretie úverových zmlúv boli druhou zmluvnou stranou

- spotrebiteľom písomne prijaté, k čomu by došlo len vtedy, ak by spotrebiteľ svojim vlastnoručným podpisom potvrdil prijatie takýchto nových návrhov na uzavretie zmlúv. Nakoľko je zrejmé, že zo strany spotrebiteľa nedošlo k písomnému prijatiu nových návrhov na uzavretie zmlúv, je zrejmé, že v zmysle ustanovenia nedošlo k uzavretiu predmetných úverových zmlúv v písomnej forme, čo s poukazom na ustanovenie a v nadväznosti na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch má za následkoch bezúročný a bezpoplatkový charakter predmetných úverových zmlúv. Ďalej žalobca uviedol, že ak by sa však konajúci súd nestotožňoval s vyššie uvedenou právnou argumentáciou a predmetné úverové zmluvy by považoval za riadne, platne uzavreté v predpísanej písomnej podobe, poukazuje na tú skutočnosť, že tieto nesporne trpia i ďalšími vadami, pre ktoré žalovaný nemá akýkoľvek právny nárok na plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru. Žalobca k údaju o termíne konečnej splatnosti úveru uviedol, že ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby každá zmluva, ktorú je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahovala vymedzenie termínu konečnej splatnosti úveru. Takýto údaj však v zmysle ustanovenia musí byť v zmluve vymedzený dostatočne a jasne, presne a zrozumiteľne, bez akejkoľvek možnosti odchýlok pri výklade a jediným možným spôsobom jasného a presného vymedzenia termínu konečnej splatnosti je tak uvedenie konkrétneho termínu - dátumu (označeného presným dňom, mesiacom a rokom), ku ktorému sa konečná splatnosť úveru viaže. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na to, že takéto vymedzenie termínu konečnej splatnosti určeného presným dátumom v predmetnej zmluve preukázateľne absentuje. Žalobca k údaju o hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov uviedol, že v bode 6 predmetných zmlúv sa uvádza, že hodnota RPMN dosahuje v prípade úverovej zmluvy č. 8500115707 úroveň 25,98% ročne a v prípade úverovej zmluvy č. 8500081383 úroveň 25,80% ročne, a preto takéto ustanovenie je potrebné považovať za nekalú praktiku žalovaného, nakoľko výška RPMN v prípade úverovej zmluvy č. 500115707 dosahuje úroveň až 34,02% a v prípade úverovej zmluvy č. 8500081383 úroveň až 32,29% a teda údaj o hodnote RPMN v predmetných zmluvách o úvere je uvedený nesprávne a v neprospech spotrebiteľa, čo ustanovuje zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. V zmysle prehľadu priemerných odplát za poskytnutie obdobných úverov vyplýva, že priemerná hodnota RPMN v čase uzavretie úverovej zmluvy zo dňa 21.5.2015 dosahovala mieru 12,45% ročne a v čase uzavretia zmluvy dňa 24.9.2014 mieru 13,16% ročne. Maximálna prípustná miera RPMN, ktorú by bolo možné rešpektovať v prípade úverovej zmluvy uzavretej dňa 24.9.2014 tak mohla dosahovať úroveň maximálne 24,90% ročne, teda o 9,12% menej než je skutočná hodnota RPMN z predmetnej úverovej zmluvy a v čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 21.5.2015 maximálna prípustná miera RPMN mohla dosahovať úroveň maximálne 26,32% ročne, teda o 5,97% menej, než je skutočná hodnota RPMN z predmetnej úverovej zmluvy. Preto dohody o výške odplaty (RPMN) v miere, o akej ide v prejednávanom prípade je potrebné považovať za dohody výrazne odporujúce dobrým mravom i zákonu, na základe čoho tak dohody o výške odplaty za poskytnutie úverov sú neplatné. V dôsledku uvedeného potom žalovaný nemá nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úveru. Žalobca na doplnenie uviedol, že ak by aj hodnota RPMN uvedené v úverových zmluvách boli uvedené správne v miere 25,98% ročne a 25,80% ročne, aj tak by dohody o takýchto výškach odplat bolo potrebné hodnotiť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tieto by sa pohybovali v miere dvojnásobku oproti priemeru odplat za obdobné úverové produkty na finančnom trhu v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný nemá na základe predmetných úverových zmlúv právo na plnenie žiadnych úrokov a poplatkov nad rámec s ním poskytnutých finančných prostriedkov a akékoľvek plnenie, ktoré nad tento rámec prijal, je nevyhnutné hodnotiť ako bezdôvodné obohatenie, vydania ktorého sa žalobca podanou žalobou domáha.

47. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 11.10.2019, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobcov sú nedôvodné, pretože údaj o úroku z omeškania nie je, rovnako ako údaj o RPMN predmetom dohody zmluvných strán, ale jeho uvedenie v zmluve predstavuje plnenie zákonnej náležitosti. Ide o uvedenie rovnakého údaju ako toho, ktorý subjekt bol napr. kontrolným orgánom. Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu, že má ísť o zmenu návrhu argumentoval, že to, čo je úver definuje , pôžičku zase , inú formu ako druh inominátneho kontraktu a jeho predmetu buď alebo . Z pohľadu vzniku zmluvy je podstatné, či došlo k splneniu podstatných náležitostí pre ten - ktorý zmluvný typ. Otázka náležitostí podľa so vznikom zmluvy nemá

nič spoločné, čo jasne dokumentuje aj znenie § 11 (ktoré žiadny následok v podobe nevzniknutia zmluvy neupravuje). Pokiaľ žalobca opätovne poukázal na to, že zmluvy neobsahujú termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru žalovaný uviedol, že zmluvy sú tvorené ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú v zmysle čl. 13 (resp. 14) neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RU (čl. 7. ods. 7.1 písm. g/ zmluvných dojednaní). Z ustanovenia čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru, z ustanovenia čl. 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených s touto zmluvou o revolvingovom úvere. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanoveniami. Na podporu uvedeného žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -166 tvrdiac, že doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené aj splnená zákonná požiadavka. Termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi a ktoré zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Žalovaný vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že výška odplaty za poskytnutie úveru je neprimerane vysoká a odporuje dobrým mravom, citoval účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a dôvodil, že najvyššia prípustná výška odplaty bola v čase uzatvorenia zmluvy regulovaná Nariadením vlády SR č. a ktorý v stanovil, ak ods. 2 a neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. V je výslovne uvedené, že na účely stanovenia najvyššie prípustnej výške odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Je potrebné podotknúť, že zákonodarca v čase uzatvorenia zmluvy reguloval celkovú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru, nie iba jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na bankovom trhu, je práve hodnota priemernej odplaty určovaná bankovým subjektmi a tá bola v rozhodnom období vo výške 14,36% /13,83% čo znamená, že povolený dvojnásobok bol zákonodarcom stanovený na 28,72% / 27,66%. Nakoľko je výška odplaty či už vyjadrená ako úroková sadzba, ako aj výška RPMN nižšia, žalovaný tvrdil, že žalobcom uvádzané skutočnosti sú nedôvodné a rozhodne nemožno prikladať nijaký význam tvrdeniam žalobcu o nesprávne vypočítanej výške RPMN, nakoľko táto nemá oporu v reálnom stave a je toho názoru, že aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je vypočítaný správne. Ďalej žalovaný poukázal na o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a uvedeného zákona, ktoré citoval a na prílohu č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch, ktorá upravuje výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaný ďalej argumentoval, že žalobca už vo svojom skoršom vyjadrení odkazoval na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov na internetovú kalkulačku zverejnenú na webovej stránke openiazoch.zoznam.sk a poukázal na to, že uvedený spôsob výpočtu ani nezodpovedá zákonu a ani nebolo preukázané, že vôbec ide o výpočet podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 k .

48. Predmetom posúdenia v predmetnom spore boli zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli uzavreté medzi sporovými stranami dňa 24.9.2014 a 21.5.2015 v spojení s dohodami o poskytovaní služieb uzavretými sporu so zmluvami o úvere.

49. Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že strany sporu uzavreli dňa 24.9.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500081383 na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.380 EUR a žalobca sa tento zaviazal splatiť v 42 mesačných splátkach po 75,44 EUR. Na základe uvedenej zmluvy žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o schválení úveru a strany sporu v uvedený deň uzatvorili aj Dohodu o poskytovaní služieb. Strany sporu uzavreli dňa 21.5.2015 druhú zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500115707, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500 EUR a žalobca sa tento zaviazal splatiť v 36-mesačných splátkach po 87,17 EUR. Na základe

uvedenej zmluvy žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o schválení úveru a strany sporu v uvedený deň uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb. Z predložených zmlúv nepochybne vyplýva, že ide o typové spotrebiteľské zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmlúv a v zmysle účinného v čase uzavretia zmlúv. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úvery poskytnuté žalovaným žalobcovi túto charakteristiku spĺňajú, žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalobcovi ako fyzickej osobe úvery, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca pri uzatváraní týchto zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by mu boli poskytnuté úvery na výkon zamestnania, povolania a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Zo samotných zmlúv je ďalej zrejmé, že žalobca nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Súčasťou zmlúv boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné dojednania, ktoré rovnako žalobca nemohol ovplyvniť, nakoľko taktiež boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

50. Zmluvy o revolvingovom úvere sú nepochybne zmluvami o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon účinný v čase uzatvárania zmlúv ustanovoval v § 9 podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a to, že zmluva musí okrem iného obsahovať termín konečnej splatnosti úveru pod následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru v prípade jeho absencie. Preskúmaním zmlúv uzavretých stranami sporu mal súd za preukázané, že vyššie uvedený údaj v zmluvách absentuje. Ako termín konečnej splatnosti zmluvy uzavretej dňa 24.9.2014 je uvedený iba údaj 42 mesiacov a v zmluve uzavretej dňa 21.5.2015 je uvedený iba údaj 36 mesiacov. Súd má za to, že termín konečnej splatnosti musí byť uvedený konkrétnym dátumom a nie len udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany. Hoci termín konečnej splatnosti v prípade oboch zmlúv vyplýva z oznámení žalovaného o schválení úveru, toto oznámenie nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v zmluvách chýba podstatná náležitosť vyžadovaná zákonom a z tohto dôvodu v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úverov sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Nakoľko súd v predmetnej veci dospel k záveru, že predmetné zmluvy je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu, ktoré súd vyššie uviedol, argumentáciou strán k otázke primeranosti odplaty za poskytnutie úveru - úrokov, RPMN atď. sa ďalej nezaoberal.

51. Súd taktiež skúmal platnosť Dohôd o poskytovaní služieb zo dňa 24.9.2014 a 21.5.2015, pričom nebolo sporné, že predmetné dohody o poskytovaní služieb svojim charakterom predstavujú spotrebiteľské zmluvy. V predmetnej veci je zrejmé, že tak ako zmluvy o revolvingovom úvere aj dohody o poskytovaní služieb, ktoré sú viazané na revolvingové zmluvy, prestavujú typickú formulárovú zmluvu. Text dohody je predformulovaný na tlačive žalovaného, a preto evidentne ide o vopred dodávateľom naformulované znenie klauzúl, na ktorých sa žalobca ako spotrebiteľ nijakým spôsobom neparticipoval. Hoci dohody boli uzavreté na samostatnej listine, ako samostatný úkon, to ešte neodôvodňuje záver, že boli individuálne dohodnuté v tom slova zmysle, že svedčia o skutočnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky.

52. Súd je toho názoru, že žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť uzavretie predmetných dohôd. V tomto smere súd poukazuje na fakt, že žalobcovi boli formulárové predtlače zmluvy o úvere ako aj dohody o poskytovaní služieb predložené žalovaným vopred, o čom jednoznačne svedčia výsledky vykonaného dokazovania, pretože žalobca obe zmluvy, t.j. zmluvu o úvere ako aj dohodu o poskytovaní služieb podpísal skôr, ako dodávateľ (žalovaný). V prípade prvej zmluvy tak žalobca učinil o dva dni skôr a v prípade druhej zmluvy o deň skôr a až po tom, čo žalobca tieto formuláre podpísal, došlo k schváleniu úveru zo strany žalovaného. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal možnosť odmietnuť podpísanie dohody s tým, že by to nemalo vplyv na poskytnutie úveru. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bol žalobca ako spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu o poskytovaní služieb, pričom jej uzavretie nemohol odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobca tak mohol dohodu o poskytovaní služieb buď odmietnuť, čím by si zmaril možnosť, aby mu bol úver poskytnutý alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o poskytovaní služieb podpísať. Na podporu tohto záveru súd poukazuje na znenie bodov 5 a 6 formulárovej predtlače Žiadosti/ Zmluvy o poskytnutí úveru, z obsahu ktorých je zrejmé, že žalovaný vopred priamo počítal s existenciou dohody o poskytovaní služieb, keď uviedol „údaj o mesačnej platbe, ktorú tvorí mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb“. Súd je toho názoru, že napokon nič nebránilo žalovanému (a bolo by to aj jednoduchšie), dohodnúť tieto služby priamo v zmluvách o poskytnutí úveru.

53. Tvrdenie žalovaného, že ak by žalobca nemal záujem o podpis akéhokoľvek dokumentu, potom ho podpísať nemusel , je arbitrárne. A pokiaľ poukazoval na to, že žalobca mal možnosť sa so žalovaným dohodnúť na zmene dohôd o poskytovaní služieb (resp. ukončiť jej trvanie aj takýmto spôsobom), tak takáto možnosť bola viacmenej len iluzórna, keďže sám žalovaný zdôraznil, že zmena každej zmluvy je v zásade možná len (vzájomnou) dohodou zmluvných strán a teda, k zrušeniu dohody sa vyžadoval súhlas žalovaného, ktorého postavenie by sa udelením takéhoto súhlasu jednoznačne zhoršilo - stratil by možnosť výberu ďalších (nemalých) platieb od dlžníka, platených nad rámec úverových splátok.

54. Súd je toho názoru, že dohody o poskytovaní služieb nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, preto tieto ustanovenia nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Túto zákonnú požiadavku však uvedené dohody nespĺňajú. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Za neprijateľnú považuje súd zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)". Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. ako nekalú.").

55. Súd zastáva názor, že zmluvné dojednanie v posudzovaných dohodách o poskytovaní služieb nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce využiť ponúkané doplnkové služby, môže si ich aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívaním za poplatok), ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí už vopred odplatu. Uvedené je zrejmé priamo z článku I bodu 1. dohôd, kde sa uvádza, že „spotrebiteľ má právo využívať tieto služby, právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou ich poskytovanie, čím však nie je dotknutá jeho povinnosť platiť odplatu“.

56. Súd na tomto mieste poukazuje aj na to, že zavádzajúcim je už len spôsob, akým žalovaný určil odplatu za poskytnuté služby. V rámci formulárovej predtlače, písanej hustým drobným písmom, bez akéhokoľvek zvýraznenia či už hrubším alebo väčším písmom vkomponoval, že odplata predstavuje v prípade prvej dohody 2,56 % resp. v prípade druhej dohody 2,54 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Je teda zrejmé, že napriek tomu, že žalovaný musel presne vedieť, o akú konkrétnu výšku odplaty vyjadriteľnú v eurách sa jedná, v texte dohody to neuviedol. Uviedol to až v listine - Oznámenie veriteľa o schválení úveru, čo je jednostranný právny úkon žalovaného, ktorý zo strany žalobcu nikdy nebol akceptovaný. V prípade prvej dohody išlo o odplatu vo výške 31,80 EUR mesačne a v prípade druhej dohody o odplatu vo výške 34,29 EUR mesačne. Je celkom zjavné, že ide o neprimerane vysokú, neprijateľnú odplatu za služby, ktoré spotrebiteľ ani nemusí využiť. Konkrétne, odplata v zmysle prvej dohody predstavuje 73 % z mesačnej splátky úveru (43,64 EUR) a v zmysle druhej dohody odplata predstavuje 65 % z mesačnej splátky úveru (52,88 EUR). V zmysle prvej dohody bol teda žalobca povinný zaplatiť odplatu za služby spolu vo výške 1.335,60 EUR, čo predstavuje takmer 100 z výšky samotného úveru a v zmysle druhej dohody odplatu spolu vo výške 1.234,44 EUR, čo predstavuje 82 % z výšky samotného úveru.

57. Vyššie uvedené v konečnom dôsledku znamená, že žalobca mal žalovanému zaplatiť zmysle prvej zmluvy o úvere v spojení s dohodou o poskytovaní služieb spolu sumu 3.168,48 EUR a v zmysle druhej zmluvy o úvere v spojení s dohodou o poskytovaní služieb spolu sumu 3.138,12 EUR. Uvedené čiastky však zo žiadnej z listín priamo nevyplývajú a nevyplývajú dokonca ani z Oznámenia veriteľa o schválení úveru, kde žalovaný uviedol, že celková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť je v prípade prvej zmluvy 1.970,88 EUR a v prípade druhej zmluvy 2.053,68 EUR, čo je jednoznačne zavádzajúce.

58. V spojitosti so zmluvami o poskytnutí revolvingového úveru teda žalovaný vopred vnútil žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru). V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalobcom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine

na primárny právny úkon, pričom koná neuvážene a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuluje). Takáto situácia je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré by inak neurobil. Článok 2 písm. d/ smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné praktiky použitím zvlášť širokej formulácie ako „akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom (rozsudky Plus Warenhandelsgesellschaft,C-304/08Zb. s. I217, bod 36, a Mediaprint Zeitungs - unt zeitschriftenverlak C 540/08 , bod 17). Súd k tomu dodáva, že žalobca uvedenou praktikou vlastne jednostranne zmenil podmienky, ktoré mali byť podstatné pre informáciu klienta (spotrebiteľa), pre jeho poznanie, aký je vlastne rozsah jeho záväzku. Ako vyplýva z článku 6 odsek 1 Smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa.

59. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán je preto nepochybná a rovnako niet pochýb o nekalej povahe a aj s tým súvisiacej zmluvnej podmienky vo forme dohody o poskytovaní služieb, preto súd uzavrel, že dohody o poskytovaní služieb, uzavreté medzi sporovými stranami sú neplatné.

60. Podľa ustanovenia , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

61. Podľa ustanovenia , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

62. Podľa ustanovenia , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

63. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že žaloba je dôvodná. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov je zrejmé, že žalobca bol žalovanému povinný zaplatiť len reálne poskytnutú sumu úverov. V konaní nebolo sporné, že v prípade prvej zmluvy žalovaný reálne poskytol žalobcovi sumu 1.242 EUR (t.j. schválená výška úveru 1.380 EUR mínus hneď zrazený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 138 EUR) a v prípade druhej zmluvy žalovaný reálne poskytol žalobcovi sumu 1.350 EUR (t.j. schválená výška úveru 1.500 EUR mínus hneď zrazený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 EUR). V konaní tiež nebolo sporné, že prostredníctvom zrážok zo mzdy žalobcu bolo na účet žalovaného poukázané plnenie spolu vo výške 3.240,47 EUR, z toho na základe prvej zmluvy 1.584,24 EUR a na základe druhej zmluvy 1.656,23 EUR.

64. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému v prípade prvej zmluvy o 342,24 EUR viac a v prípade druhej zmluvy o 306,23 EUR viac, t.j. spolu o 648,48 EUR viac, než mal zaplatiť. Žalovaným prijaté plnenie v tomto rozsahu predstavuje jeho bezdôvodné obohatenie, t.j. majetkový prospech, ktorý vznikol plnením z neplatného právneho úkonu, resp. plnením bez právneho dôvodu podľa ust. a nasl. .

65. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 648,48 EUR.

66. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 13.9.2017 až do zaplatenia.

67. Podľa ustanovenia , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

68. Podľa ustanovenia , veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

69. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

70. Súd konštatoval, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením , pretože žalovaný ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil a preto sa dostal do omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od momentu splatnosti dlhu. Keďže v pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné podľa ustanovenia vychádzať z toho, že žalovaný bol povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Žalobca preukázal, že žalovaného požiadal o splnenie dlhu listom zo dňa 8.9.017, ktorý bol žalovanému doručený na jeho e-mailovú adresu dňa 8.9.2017. Uvedené vyplýva z listu žalovaného zo dňa 14.9.2017, ktorým reagoval na výzvu žalobcu. Splatnosť dlhu preto nastala dňom, nasledujúcim po doručení výzvy, t.j. dňa 9.9.2017 a prvým dňom omeškania je teda 10.9.2017. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od neskoršieho dátumu, preto súd žalobe vyhovel.

71. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. nar.vlády SR č., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 0 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5 % ročne. Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonom prípustnom rozsahu, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

72. Podľa ust. (ďalej len „“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

73. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. . Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

75. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (, ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ().