Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-65-2016.pdf
PDF · 252.53 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu: PV Lučenec, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 892 179, právne zastúpeného: Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava, IČO: 36 659 746, proti žalovaným v rade 1/: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina 010 47, IČO: 36 442 151, právne zastúpeného: CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, v rade 2/: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, o zaplatenie peňažnej pohľadávky a o náhradu škody s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o dovolaní vedenom pred Najvyšším súdom SR pod sp.zn. 2Obdo/18/2018.
II. Súd žalobu voči žalovanému v rade 1/ a voči žalovanému v rade 2/ z a m i e t a .
III. Žalovaný v rade 1/ m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
IV. Žalovaný v rade 2/ m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Dňa 7.3.2016 bola súdu doručená žaloba zo dňa 4.3.2016, ktorou žalobca uplatnil voči žalovaným v rade 1/: Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s., IČO: 36 442 151 - žalovaný v rade 1/ pod jeho pôvodným obchodným menom a žalovanému v rade 2/: Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403 008 jednak právo na určenie, že žalobca má právo uplatniť si na elektrinu vyrobenú v zariadení
- Z. F. P. - J., nachádzajúca sa na parcele XXX/X, katastrálne územie P., celkový inštalovaný výkon 3 999 kW, uvedená do prevádzky dňa 15.12.2010 a
- Z. F. K. J., X. R., nachádzajúca sa na parcele č. XXXX/X, katastrálne územie K., celkový inštalovaný výkon 2 000 kW, uvedená do prevádzky 6.12.2010 právo podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona č. 309/2009 Z. z. na rok 2015 a žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť trovy konania vyčíslené žalobcom do 3 dní od vydania rozsudku a v prípade, ak vydanie vyššie uvedeného rozhodnutia nebude možné navrhol žalobca, aby súd rozsudkom žalovanému v rade 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 58.461,13 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 41.107,89 EUR od
23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 17.353,24 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia a žalovanému v rade 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.455,35 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 452,17 EUR od 19.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.003,18 EUR od 19.1.2016 do zaplatenia a uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania. V rámci vymedzenia skutkových tvrdení, ktorými žalobca odôvodňoval svoju žalobu uviedol, že je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na základe povolenia č. XXXXEXXXX, ktoré bolo vydané dňa 26.10.2010 Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO). Prevádzkuje dve zariadenia, a to Z. F. P. a Z. F. X. R. (zariadenie 1 a zariadenie 2, spolu zariadenia). Žalovaný v rade 1/ je prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Žalovaný v rade 2/ je dodávateľom elektriny a osobou poverenou žalovaným v rade 1/ k výkupu elektriny na krytie strát v zmysle úpravy § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona o OZE (Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výrobe a zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len Zákon o OZE). Žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie uzatvoril so žalovaným v rade 1/ dňa 31.3.2014 Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. XXX/XXXX na rok 2014 a dňa 31.3.2014 Zmluvu o doplatku č. XXX/XXXX/D na rok 2014, a to vo vzťahu k zariadeniu 1. Rovnako žalobca uzatvoril so žalovaným v rade 1/ dňa 31.3.2014 Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. XXX/XXXX na rok 2014 a dňa 31.3.2014 Zmluvu o doplatku č. XXX/XXXX/D na rok 2014 vo vzťahu k zariadeniu 2. Zmluvy nadobudli účinnosť dňom 1.1.2014 a boli uzatvorené na dobu určitú - do 31.12.2014. Dňa 29.12.2014 bol žalobcovi zo strany žalovaného v rade 1/ doručený list zo dňa 17.12.2014 s označením poradového č. 96, č. Zmluvy XXX a list s označením poradové č. 97, č. Zmluvy XXX. Žalovaný v rade 1/ týmito listami informoval žalobcu, že podľa jeho názoru si žalobca pre kalendárny rok 2015 nemôže uplatniť podporu podľa Zákona o OZE, pretože v roku 2014 nedošlo k naplneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby Zariadenia požívali podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o OZE v kalendárnom roku 2015. Uvedené závery žalovaného v rade 1/ žalobca namietal. V tejto časti odôvodnenia žaloby žalobca podrobne opísal komunikáciu vedenú so žalovanými v súvislosti so záverom žalovaného v rade 1/ o nesplnení zákonných náležitostí nevyhnutných na to, aby požíval podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o OZE. Rovnako v dôvodoch žaloby žalobca podrobne opisuje ako stanovisko žalovaného v rade 1/, tak stanovisko žalovaného v rade 2/ k vyjadrenému nesúhlasu žalobcu. V nadväznosti na reakciu žalovaného v rade 2/ poukazuje žalobca na úpravu podľa § 2 ods. 1 písm. b/ Zákona o OZE, z ktorého vyplýva, že výrobca elektriny s právom na podporu má právo na odber elektriny za cenu elektriny na straty, ktorú dodal prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to na základe Zmluvy o dodávke elektriny. Z toho vyplýva, že ak prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy poverí tretí subjekt odberom elektriny za cenu elektriny na straty (t.j. faktickým odberateľom elektriny je poverený subjekt), výrobca elektriny má právo domáhať sa svojich práv (t.j. uzatvoriť Zmluvu o dodávke elektriny a dodávať elektrinu za cenu elektriny na straty) vo vzťahu k tomuto poverenému subjektu. Za predpokladu, že žalobca nestratil nárok na podporu v roku 2015 podľa Zákona o OZE, je s ním žalovaný v rade 2/ povinný uzatvoriť Zmluvu o dodávke elektriny za cenu elektriny na straty. Z tohto vyvodzuje žalobca pasívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní vo vzťahu k žalovanému v rade 2/. Ďalej sa žalobca venoval fakturácii podpory vo forme doplatku a poukázal na skutočnosť, že za január až december roku 2015 v oboch zariadeniach fotovoltaických elektrární vyrobil a dodal do distribučnej sústavy žalovaného 1/ elektrinu v množstve identifikovanom na strane 6 rub písomného vyhotovenia žaloby. Žalovaného v rade 1/ informoval žalobca o skutočnosti, že v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona o OZE nie je poskytovanie podpory formou doplatku podmienené uzavretím zmluvy a toto právo vzniká na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny. Na základe uvedeného za mesiace január, február až august žalobca takto vystavené faktúry žalovanému v rade 1/ zaslal v októbri 2015, predmetné faktúry sa stali splatnými dňa 22.10.2015. Žalobca sa v konaní voči žalovanému v rade 1/ domáha len zaplatenia doplatku za mesiac január 2015, ktorý zodpovedá sume 58.461,13 EUR. V ďalšej časti odôvodnenia žaloby sa žalobca venuje cene elektriny za cenu elektriny na straty a zdôrazňuje, že žalovaní neplatili žalobcovi za elektrinu dodávanú do sústavy žalovaného v rade 1/ žiadnu cenu, čím z ich strany dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Žalobca bol preto nútený pristúpiť k uzatvoreniu Zmluvy o výkupe elektriny č. N. XXXX/XXXX pre zariadenie 1/ a Zmluvy o výkupe č. N. XXXX/XXXX pre zariadenie 2 so žalovaným v rade 2/, a to za účelom získania aspoň čiastočnej odplaty za dodávanú elektrinu. Žalobca si podpisom Zmlúv o výkupe elektriny splnil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka. V dôsledku uzatvorenia Zmlúv o výkupe elektriny vyplatil žalovaný v rade 2/ žalobcovi za
dodanú elektrinu časť ceny elektriny na straty v roku 2015, a to vo výške 34,61 EUR za každú dodanú MWh elektriny. Žalobcovi vznikla nesplnením povinnosti žalovaného v rade 2/ uzavrieť Zmluvu o výkupe elektriny za cenu elektriny na straty škoda vo výške 65.962,29 EUR bez DPH (vo vzťahu k zariadeniu 1 vo výške 44.169,04 EUR bez DPH a vo vzťahu k zariadeniu 2 vo výške 21.793,25 EUR bez DPH). Z uvedeného dôvodu má žalobca v zmysle ustanovenia § 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka právo na náhradu vzniknutej škody vo vzťahu k žalovanému 2/. Žalobca sa domáha žalobou voči žalovanému v rade 2/ zatiaľ iba náhrady škody, ktorá mu vznikla za mesiac január 2015, a teda škody vo výške 1.455,35 EUR. V časti právne posúdenie odňatia podpory poukázal žalobca na výklad ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o OZE. Uviedol, že v danom ustanovení nerieši tento právny predpis existenciu, resp. trvanie alebo zánik práva na podporu, ale iba fakticky odníma možnosť si ho uplatniť, pričom však toto právo stále existuje. Žalobca zdôraznil, že dotknuté ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o OZE neupravuje zánik práva na podporu, pretože podľa § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Keďže Zákon o OZE nesplnenie povinnosti uvedenej v § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE so zánikom práva nespája platí, že žalobcovi právo na podporu zo Zákona o OZE nezaniklo. Ďalej žalobca zdôraznil vo vzťahu k aplikácii úpravy § 4 ods. 3 Zákona o OZE, že zariadenia žalobcu na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov boli uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, kedy bol v účinnosti Zákon o OZE v znení zmien, ktoré boli zavedené novelou Zákona č. 382/2013 Z. z. účinnou od 1.1.2014. K úpravám účinným od 1.1.2014 sa vzťahuje ustanovenie § 18e Zákona o OZE, pričom žalobca uvádza, že sa nie je možné stotožniť so závermi, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na podmienky podpory uvedené v § 3 Zákona o OZE. Žalobca tvrdí, že ak by zákonodarca chcel obmedziť uplatnenie prechodného ustanovenia len na podmienky podpory uvedené v tomto paragrafe, uviedol by to priamo v texte zákona, ako to urobil v iných prípadoch, napríklad v § 18b ods. 2, § 18c ods. 2 a 3, § 18e ods. 5. Podmienky podpory sa v Zákone o OZE nenachádzajú iba v § 3, ale aj v iných ustanoveniach. Za podmienku podpory je potrebné považovať aj obsah ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o OZE, pretože reálne podmieňuje poskytnutie podpory splnením oznamovacích povinností vyplývajúcich z § 4 ods. 2 Zákona o OZE. Žalovaný v rade 1/ dostatočne nezdôvodnil, na základe akého ustanovenia Zákona o OZE mu prislúcha oprávnenie rozhodnúť o nemožnosti uplatnenia si podpory podľa Zákona o OZE pre rok 2015, ktorá má byť vyplatená oprávnenému subjektu. Žalobca zdôraznil, že odopretie podpory vo forme výkupu elektriny za cenu na straty a formou doplatku z dôvodu nesplnenia zákonných povinností predstavuje sankciu. Ide o sankciu za porušenie povinností výrobcu elektriny s právom na podporu upravenej v § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE. Túto skutočnosť, teda že ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o OZE predstavuje sankciu, je dôležité si uvedomiť z toho dôvodu, že v oblasti administratívneho trestania a ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali premisu, že nikto nebude potrestaný inak ako z dôvodu a spôsobom, ktorý stanovuje platný zákon. Na základe toho je neprípustné, aby o odňatí podpory, teda o udelení správnej sankcie nerozhodol žiaden orgán. Rozhodovanie o podpore jednoznačne nemôže prináležať žalovanému v rade 1/, ale zákonom poverenému orgánu, ktorý vydá rozhodnutie, voči ktorému je možné brániť sa zákonnými prostriedkami. Vo vzťahu k zoznamu ÚRSO, na ktorý poukazuje žalovaný v rade 1/ žalobca uviedol, že mu nie je známe žiadne rozhodnutie ÚRSO a ani žiaden podobný dokument, prípadne konanie, v rámci ktorého by ÚRSO prešetrovalo splnenie žalobcových povinností podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE vo vzťahu k žalovanému v rade 1/. Žalobca vychádza z predpokladu, že žalovaný v rade 1/ má pod informáciou doručenou od ÚRSO na mysli Zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili svoju povinnosť podľa § 4 Zákona č. 309/2009 Z. z., ktorý ÚRSO uverejnilo na svojej webovej stránke. V tejto časti odôvodnenia žaloby poukázal žalobca na úpravu podľa § 3 ods. 7 Zákona o OZE, podľa ktorého ÚRSO na svojom webovom sídle zverejňuje a aktualizuje zoznam zariadení výrobcov, ktorým právo na podporu zo Zákona o OZE zaniklo. ÚRSO je teda oprávnené zverejniť a aktualizovať iba zoznam takých zariadení výrobcov, ktorým právo na podporu zaniklo z vyššie uvedených dôvodov. Žalobca zdôraznil, že ÚRSO pri vytváraní zoznamu postupovalo výlučne podľa informácií, ktoré mu boli doručené od distribučných spoločností, t.j. aj od žalovaného v rade 1/. Nijakým spôsobom nepreverovalo a nerozhodlo v správnom či inom konaní o tom, či príslušní výrobcovia elektriny splnili svoje povinnosti voči distribučným spoločnostiam alebo nie, t.j. či sú údaje uvedené v zozname správne. Tento zoznam preto nemôže predstavovať legitímny podklad na odopretie práva žalobcu na uplatnenie podpory v roku 2015. Vo vzťahu k samotnému splneniu ohlasovacích povinností zo strany žalobcu v zmysle Zákona o OZE žalobca zdôraznil, že si všetky svoje oznamovacie povinnosti uplatnené v § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE riadne splnil. Dňa 30.5.2014 oznámil žalobca ÚRSO prostredníctvom osobného doručenia do
podateľne ÚRSO a žalovanému dňa 14.8.2014 prostredníctvom doporučených oznámení odovzdaných na poštovú prepravu dňa 14.8.2014 všetky zákonom požadované údaje. Súčasťou oznámení údajov žalobcu boli samozrejme obidve povinné hlásenia, a to oznámenie o uplatnení podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o OZE, ako aj oznámenie predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok. Žalobca poukázal na splnenie oznamovacej povinnosti i vo väzbe na výklad ÚRSO zverejnený na verejne dostupných internetových stránkach ÚRSO, podľa ktorého výkladu je oznamovacia povinnosť splnená oznámením potrebných údajov najneskôr 15. augusta kalendárneho roka osobne do podateľne úradu alebo elektronicky alebo faxom, alebo najneskôr 15. augusta oznámením odovzdaným na poštovú prepravu. Žalobca tvrdil procesno-právny charakter lehoty na zaslanie oznámenia o uplatnení podpory a priestor pre aplikáciu Správneho poriadku v tejto časti. Žalobca v žalobe poukázal na skutočnosť, že v priebehu roka 2014 oznámil ÚRSO, ako aj žalovanému v rade 1/ množstvo údajov, čo preukazuje predloženými fotokópiami príslušných dokumentov. ÚRSO v rozhodnutiach o cene výslovne uvádza, že schvaľuje na rok 2014 až 2025 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 EUR za 1 MWh. Zároveň v týchto rozhodnutiach sa nachádzajú aj údaje o odhadovanom ročnom množstve vyrobenej elektriny, ako aj o odhadovanom ročnom množstve elektriny, na ktorú si žalobca bude uplatňovať podporu formou doplatku. Okrem toho ÚRSO v rozhodnutiach o cene konštatuje, že právo na podporu doplatkom pre zariadenie výrobcu elektriny sa skončí dňa 15.12.2025, resp. právo na podporu doplatkom pre zariadenie výrobcu elektriny sa skončí dňa 6.12.2025. Všetky potrebné údaje, ako aj informácie a príslušné rozhodnutia boli zo strany žalobcu príslušným osobám vrátane žalovaného v rade 1/ pravidelne oznamované a sú žalovanému v rade 1/ známe. Rozhodnutia o cene boli žalovanému v rade 1/ zaslané 19.2.2014, najneskôr k uvedenému dátumu tak žalovaný 1/ disponoval informáciou o predpokladanom ročnom množstve vyrobenej elektriny, na ktorú si žalobca bude uplatňovať podporu. Na splnenie oznamovacej povinnosti poukazuje žalobca aj v tej súvislosti, že je povinný denne odovzdávať údaje o výrobe elektriny formou elektronických oznámení OKTE, a.s., ktorá je regulovaným subjektom a ktorá podlieha ÚRSO. Zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že kontrola údajov o výrobe množstva elektriny zo zariadení žalobcu bola zabezpečená na najvyššej možnej miere a žalobca si svoj nárok na uplatnenie podpory podľa Zákona o OZE uplatnil. V uvedených súvislostiach zdôraznil aj účel Zákona o OZE v časti úpravy § 4 ods. 2 Zákona o OZE, ktorým je zabezpečenie prevádzkovania regionálnej distribučnej sústavy v dostatočnom časovom predstihu na základe potrebných informácií pre riadny odber elektriny v nasledovnom roku a zabezpečenie finančných prostriedkov a nie kladenie zbytočnej administratívnej záťaže na výrobcov elektriny. Žalobca zdôraznil, že úprava § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE nešpecifikuje, akým spôsobom a akou formou má byť oznamovacia povinnosť žalobcu uskutočnená a podľa ktorých právnych predpisov sa má následne vykladať. Oznámenie o zámere uplatniť si podporu a predpokladané množstvo dodanej elektriny tak môže mať akúkoľvek formu, ak obsahuje potrebné údaje uvedené v Zákone o OZE. Za splnenie oznamovacej povinnosti je potom potrebné považovať aj zaslanie rozhodnutí o cene pre zariadenia, ktoré boli žalovanému v rade 1/ zaslané 19.2.2014. V tejto časti zdôraznil žalobca poukaz na úpravu podľa § 35 Občianskeho zákonníka a § 266 Obchodného zákonníka. Na základe dokumentov, ktoré žalobca v priebehu roka 2014 žalovanému v rade 1/ zasielal, ako aj vzhľadom na charakter ich zmluvného vzťahu, vzájomnú komunikáciu a otázku súvisiacu s návratnosťou investovaných peňažných prostriedkov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie muselo byť žalovanému v rade 1/ zrejmé, že žalobca má záujem uplatniť si podporu vo forme doplatku aj v roku 2015. V časti 5 písomného odôvodnenia žaloby vymedzoval žalobca svoje tvrdenia vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na navrhovanom určení a tvrdil, že navrhované určenie vyrieši nielen existujúce sporné nároky medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/, ale aj iné nároky súvisiace s odňatím práva na podporu (napríklad nárok na náhradu škody), resp. ďalšie nároky vo vzťahu k iným subjektom, ktoré sú účastníkmi konania (napríklad ÚRSO alebo nižšie uvedenej spoločnosti green energy slovakia, s.r.o.). V časti 5 písomného odôvodnenia žaloby navrhol žalobca vstup vedľajšieho účastníka do konania, a to subjektu green energy slovakia, s.r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 35 780 711 s poukazom na Zmluvu o vedení prevádzky fotovoltaických zariadení uzatvorenú medzi týmto subjektom a žalobcom. Tento tretí subjekt bol povinný vykonávať na základe uvedenej zmluvy činnosti definované v zmluvách so zariadeniami a medzi tieto povinnosti patrila aj povinnosť zabezpečovať splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE. V prípade neúspechu teda žalobca mieni uplatňovať prípadné škody vzniknuté v súvislosti s plnením oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE voči spoločnosti green energy slovakia, s.r.o.. V súlade s úpravou § 93 OSP vyzval žalobca súd, aby rozhodol o vstúpení Green Energy do konania ako vedľajší účastník. Súčasťou písomného vyhotovenia žaloby v časti 6 v tejto veci je i žalobcov návrh na prerušenie konania a obrátenie sa na Ústavný súd SR s poukazom na návrh skupiny poslancov Národnej rady SR na začatie
konania o súlade § 4 ods. 3 Zákona o OZE s Ústavou Slovenskej republiky, s ktorým návrhom a závermi v ňom uvedenými sa žalobca stotožňuje a navrhuje v nadväznosti na to podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP konanie začaté na základe tohto návrhu prerušiť a obrátiť sa na Ústavný súd za účelom zaujatia stanoviska ohľadne súladu § 4 ods. 3 Zákona o OZE s Ústavou. V časti 6.1 písomného vyhotovenia žaloby vymedzuje žalobca vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania nesúlad s Článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v časti 6.2 písomného vyhotovenia žaloby vymedzuje žalobca vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania nesúlad s Článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca navrhuje, aby okresný súd podal na Ústavný súd návrh na vydanie Nálezu: Ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s Článkom 1 ods. 1, Článkom 13 ods. 1, Článkom 20 ods. 1 a 4, Článkom 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. s Článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s Článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.. Žalobca zdôraznil, že súlad zákona s ústavným zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonom, je oprávnený posúdiť len Ústavný súd, a teda pokiaľ všeobecný súd, ktorý takúto právomoc nemá, je povinný konanie prerušiť a vec predložiť Ústavnému súdu SR na rozhodnutie formou návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.
2. Pred doručením žaloby zo dňa 4.3.2016 žalovaným a pred otvorením prvého pojednávania, ako aj pred predbežným prejednaním veci učinil žalobca dispozitívne úkony: -čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu navrhovaného určenia a
- zmenu žaloby - rozšírenie žalobou uplatňovaných peňažných pohľadávok voči žalovanému v rade 1/ a v rade 2/.. Žalobca tak učinil podaním zo dňa 9.8.2016, ktorým zobral späť primárny návrh na začatie konania v rozsahu navrhovaného určenia. Vo vzťahu k eventuálnemu petitu žaloby navrhol jeho zmenu
- rozšírenie, a to pokiaľ ide o žalobou uplatnený doplatok voči žalovanému v rade 1/ pôvodnou žalobou uplatnený výlučne za január 2015, uplatnil návrhom na zmenu žaloby v tejto časti doplatok i za mesiace február až december 2015, a teda voči žalovanému v rade 1/ uplatnil nárok na zaplatenie doplatku za rok 2015 v celkovej výške 2.672.381,04 EUR spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v písomnom vyhotovení uvedeného podania. Vo vzťahu k uplatnenému právu na náhradu škody voči žalovanému v rade 2/ rovnako návrhom na zmenu žaloby uplatnil aj právo na náhradu škody za mesiace február až december 2015 a celkom potom voči žalovanému v rade 2/ v súvislosti s nárokom na náhradu škody (rozdiel medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny na straty za rok 2015) uplatnil pohľadávku vo výške 65.962,29 EUR spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v písomnom vyhotovení uvedeného podania. .
3. Podľa § 470 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - len CSP: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
4. Podľa § 141 CSP: Ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2.
5. Podľa § 145 ods. 3 CSP: Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca učinil dispozitívny úkon čiastočného späťvzatia žaloby a návrhu na zmenu žaloby v procesnom štádiu pred doručením žaloby žalovaným v rade 1/ a 2/ na vyjadrenie sa k žalobe, súd samostatne o týchto dispozitívnych úkonoch nerozhodoval, a to s poukazom na vyššie citované ustanovenia pri zohľadnení momentu, kedy žalobca tieto dispozitívne úkony učinil, a to podaním zo dňa 9.8.2016, súdu doručeným 11.8.2016, a teda už za účinnosti procesno-právnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Predmetom ďalšieho konania sa stalo právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky z titulu podpory vo forme doplatku podľa Zákona o OZE za mesiace január až december 2015 uplatnené voči žalovanému v rade 1/ vo výške 2.672.381,04 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 41.107,89 EUR od
23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 17.353,24 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 96.981,69 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 170.645,86 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 226.113,03 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 211.107,40 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 220.288,22 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 241.508,14 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 216.218,02 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 164.265,78 EUR od 4.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 95.026,63 EUR od 20.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 81.981,40 EUR od 30.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 25.010,02 EUR od 22.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 52.331,81 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 83.429,98 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 110.890,12 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 97.586,51 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 111.921,39 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 121.287,43 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 108.957,92 EUR od 23.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 83.157,87 EUR od 5.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 41.747,- EUR od 20.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 41.957,37 EUR od 30.12.2015 do zaplatenia a zo sumy 11.506,32 EUR od 22.1.2016 do zaplatenia a právo na zaplatenie náhrady škody uplatnené voči žalovanému v rade 2/ v sume 65.962,29 EUR spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 65.962,29 EUR od 19.1.2016 do zaplatenia.
7. Podaním zo dňa 18.10.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.10.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný v rade 1/. Uviedol, že v plnom rozsahu nárok uplatnený žalobcom neuznáva. Vo svojom vyjadrení opísal mechanizmus financovania podpory poskytovanej výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. Na preukázanie práva na podporu slúži potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré vydáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky (ďalej len ÚRSO). Na základe potvrdenia o pôvode si môže výrobca elektriny uplatniť právo na podporu od prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, a to za splnenia povinností podľa Zákona o OZE. Pri uplatnení práva na podporu odberom elektriny na straty žalobca s prevádzkovateľom distribučnej sústavy uzatvára písomnú zmluvu o dodávke elektriny, pokiaľ prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzatvorením takejto zmluvy nepoveril iný subjekt. V prípade uplatnenia práva výrobcu elektriny na podporu doplatkom uzatvára žalobca s prevádzkovateľom distribučnej sústavy písomnú zmluvu na doplatok. Ďalej žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení opisuje svoje právne a ekonomické postavenie ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Vo vzťahu k významu notifikačnej povinnosti opisuje mechanizmus financovania poskytovanej podpory prostredníctvom finančných zdrojov na poskytovanie podpory pre výrobcov elektriny, za ktorým účelom ÚRSO popri distribučných poplatkoch stanovil nový poplatok, osobitnú tarifu - Tarifu za prevádzkovanie systému (TPS). Žalovaný v rade 1/ účtuje odberateľom pripojeným do distribučnej sústavy popri distribučných poplatkoch aj TPS tarifu, ktorú určuje ÚRSO, a to v závislosti od toho, koľko výrobcov elektriny a v akom rozsahu si bude nárok na podporu uplatňovať. Práve pre správne určenie TPS, teda pre vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného v rade 1/ na poskytovanie podpory výrobcom elektriny je potrebná a nevyhnutná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE, a to tak voči ÚRSO, ako aj voči žalovanému v rade 1/. Účtovaním TPS „vyzbiera“ žalovaný v rade 1/ od odberateľov finančné prostriedky, ktoré následne uhradí výrobcom elektriny z titulu poskytnutia podpory. Ďalej žalovaný v rade 1/ objasňuje vo vzťahu ku pojmu garantovaná výkupná cena, podporu vo forme doplatku a vo forme výkupu elektriny na straty. Uvádza, že žalovaný v rade 1/ má podľa Zákona o OZE povinnosť elektrinu vyrobenú a dodanú zo strany výrobcu s právom na podporu vykúpiť, a to bez ohľadu na to, či ju na straty v sústave potrebuje alebo nie. Ak má takejto elektriny viac ako sám potrebuje na straty, môže ju predať iným subjektom pôsobiacim na trhu s elektrinou, ale len za cenu, za ktorú ju nakúpil a ktorá je vyššia ako trhová cena, čo v konečnom dôsledku znamená, že je takáto elektrina na trhu nepredajná a vytvára pre žalovaného v rade 1/ stratu. Takýmto spôsobom žalovaný v rade 1/ vykazuje stratu permanentne, a to jednak tým, že platí výrobcom doplatok za vyrobenú elektrinu, ktorá nie je reálne žalovanému v rade 1/ dodaná a platí výrobcom za vyrobenú a dodanú elektrinu, ktorú nepotrebuje a ktorú, keby žalovaný v rade 1/ potreboval, kúpil by ju na trhu o 8,- EUR lacnejšie (výkup elektriny za cenu na straty). Vo vzťahu k samotnému tvrdeniu o nedôvodnosti žaloby žalovaný v rade 1/ uviedol, že žalobca musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí a že zo strany žalobcu sa nejedná o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Poukázal na znenie úpravy § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE a uviedol, že žalobca nepreukázal, že si v roku 2014 riadne a včas splnil svoju notifikačnú povinnosť, v nadväznosti na čo žalovaný v rade 1/ dôvodne postupoval podľa § 4 ods. 3 Zákona o OZE vo vzťahu k právu žalobcu na podporu pre rok 2015. Primárne vo vzťahu k samotnej notifikačnej povinnosti uviedol, že lehota na jej splnenie podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE je hmotno-právnou lehotou, a teda pre jej zachovanie je potrebné, aby adresátovi bol právny úkon aj riadne doručený v stanovenej lehote. Žalovaný v rade 1/ k 15.8.2014 neevidoval žiadne
došlé podania od žalobcu. Skutočnosť, že si žalobca nesplnil oznamovaciu povinnosť, vyplýva aj zo zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 Zákona o OZE, ktorý bol zverejnený na webovom sídle ÚRSO dňa 9.2.2015. V tomto zozname je uvedené, že si žalobca voči žalovanému v rade 1/ notifikačnú povinnosť nesplnil. V nadväznosti na to nastala ex lege situácia, že nebolo možné výrobné zariadenie žalobcu zaradiť na výrobu elektriny v kalendárnom roku 2015 do systému podpory podľa Zákona o OZE. S poukazom na úpravu § 18e ods. 1 Zákona o OZE zdôraznil, že notifikačná povinnosť a sankčný charakter jej nesplnenia sa vzťahuje na každého výrobcu elektriny, ktorý má právo na podporu, teda spĺňa podmienky podpory stanovené v § 3 a v § 3a Zákona o OZE, a to bez ohľadu na to, či spĺňa podmienky podpory v ich znení účinnom do 31.12.2013 alebo spĺňa podmienky podpory po nadobudnutí novely Zákona o OZE vykonanej Zákonom č. 382/2013 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2014. V Článku IV. odôvodnenia svojho vyjadrenia žalovaný v rade 1/ poukázal na podanie návrhu podľa § 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR na začatie konania o súlade právneho predpisu a návrhu podľa § 125 ods. 2 Ústavy SR na pozastavenie účinnosti § 4 ods. 3 Zákona o podpore, ktorý bol podaný dňa 13.7.2015 na Ústavnom súde skupinou poslancov. V nadväznosti na takéto podanie, v ktorom je napádaný nesúlad ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore s Článkom 1 ods. 1, Článkom 13 ods. 4, Článkom 20 ods. 1 a 4 a Článkom 35 ods. 1 Ústavy SR a s Článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa žalovaný v rade 1/ domnieva, že rozhodnutie Ústavného súdu o tomto návrhu by mohlo mať zásadný vplyv na rozhodnutie súdu v tomto prebiehajúcom súdnom konaní.
8. Podaním zo dňa 18.10.2016, ktoré bolo súdu doručené dňa 21.10.2016, sa k žalobe vyjadril žalovaný v rade 2/. V úvode svojho vyjadrenia opisuje právne postavenie účastníkov konania. Ďalej sa zaoberal úpravou inštitútu podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a spôsobmi jej poskytovania. Uvádza, že v prípade uplatnenia práva výrobcu elektriny, teda žalobcu na podporu elektriny na straty uzatvára žalobca so žalovaným v rade 1/ ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy písomnú zmluvu o dodávke elektriny, pokiaľ žalovaný v rade 1/ ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzatvorením takejto zmluvy nepoverí iný subjekt. Takýmto povereným subjektom je aktuálne žalovaný v rade 2/. Nakoľko žalovaný v rade 2/ poskytuje na základe poverenia žalovaného v rade 1/ podporu vo forme výkupu elektriny na straty za cenu na krytie strát, zameriava sa žalovaný v rade 2/ na túto formu podpory vo svojom vyjadrení. Podstatou tejto formy podpory je skutočnosť, že za elektrinu, ktorú reálne dodá žalobca žalovanému v rade 1/ do distribučnej sústavy, prináleží žalobcovi pevná cena, ktorú určuje svojím rozhodnutím ÚRSO, konkrétne ide pre rok 2015 o cenu 44,- EUR za 1 MWh. Táto pevná cena elektriny na straty pre rok 2015 je vyššia ako trhová cena, kedy priemerná trhová cena v roku 2015 sa pohybovala na úrovni pribĺižne 36,- EUR za 1 MWh. Žalovaný v rade 1/ ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy má povinnosť zo Zákona o OZE elektrinu vyrobenú a dodanú zo strany výrobcu s právom na podporu vykúpiť, a to bez ohľadu na to, či ju na straty v sústave potrebuje alebo nie. Žalovaný v rade 1/ pre elimináciu obchodnej straty poveril výkupom elektriny dodávateľa (obchodníka) s elektrinou, ktorým je žalovaný v rade 2/, ktorý je oprávnený prípadné prebytky elektriny predať na veľkoobchodnom trhu s elektrinou. Na základe poverenia žalovaného v rade 1/ žalovaný v rade 2/ s výrobcami za súčasného splnenia všetkých zákonných podmienok podľa Zákona o OZE uzatvára zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát za cenu na straty. Následne sa žalovaný v rade 2/ venuje opisu dôvodov nezaradenia žalobcu, ale aj iných dotknutých výrobcov do systému podpory a uvádza, že žalovaný v rade 2/ môže výkup elektriny (za cenu elektriny na straty) realizovať len u tých subjektov, ktoré na to majú nárok a ktoré dodržiavajú a dodržali podmienky určené Zákonom o OZE. Vo vzťahu k oznamovacej povinnosti voči žalovanému v rade 1/ poukázal na informáciu o nesplnení si povinnosti voči žalovanému v rade 1/ zo strany žalobcu zverejnenú na webovom sídle ÚRSO, kde sa nachádza zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 Zákona č. 309/2009 Z. z.. Žalovaný v rade 2/ ako subjekt poverený vykupovať elektrinu od tých výrobcov elektriny, ktorí si splnili všetky povinnosti podľa Zákona o OZE, nemá inú možnosť ako postupovať v súlade s poverením a v súlade so zverejneným zoznamom na webovom sídle ÚRSO. V ďalšej časti svojho vyjadrenia reaguje žalovaný v rade 2/ na tvrdenie žalobcu o tom, že ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o OZE sa nevzťahuje na žalobcu z dôvodu aplikácie § 18e ods. 1 Zákona o OZE /č. l. 233/. Poukazuje na úpravu § 18e ods. 1 Zákona o OZE v znení novely tohto právneho predpisu platnej a účinnej od 1.1.2014 v nadväznosti na skutočnosť uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky pred 1. januárom 2014. Konštatuje, že úprava § 4 ods. 3 Zákona o OZE platí pre všetkých výrobcov elektriny z OZE, a to bez výnimky. Skutočnosť, že žalobca povinnosti mu uložené Zákonom o OZE (resp. jeho novelizáciou) nerešpektoval, nemôže byť pripísaná na ťarchu žalovaného v rade 2/. Pre žalovaného v rade 2/, ale aj pre žalobcu, ako aj pre konajúci súd je záväzný právny stav, aký bol vykonaný novelizáciou Zákona o OZE účinnou od 1.1.2014. Postup žalovaného v rade 2/ v posudzovanom prípade je odôvodnený
riadnym poverením zo strany žalovaného v rade 1/, t.j. prevádzkovateľa distribučnej sústavy v zmysle Zákona o OZE, t.j. výkupom elektriny za cenu na straty len od tých výrobcov elektriny, ktorým právo na uplatnenie podpory na rok 2015 nezaniklo a je odôvodnený len dôsledným dodržiavaním ustanovení Zákona o OZE a plne zodpovedá požiadavke stanovenej v § 4 ods. 3 Zákona o OZE, podľa ktorého žalobca stratil vzhľadom na nesplnenie si notifikačnej povinnosti voči žalovanému v rade 1/ právo podľa § 4 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o OZE na nasledujúci kalendárny rok 2015. Z týchto dôvodov nemožno so žalobcom uzatvoriť Zmluvu o výkupe elektriny na straty za cenu na straty, nakoľko v dôsledku žalobcom nesplnenej zákonnej povinnosti si na výrobu elektriny v jeho výrobnom zariadení nemôže uplatniť právo podľa § 4 ods. 1 písm. b/, c/, a teda žalovaný v rade 2/ nemohol porušiť zákonnú povinnosť uzatvoriť zmluvu o výkupe elektriny na straty za cenu na krytie strát so žalobcom, a preto je jeho žalobný návrh vrátane nároku na náhradu škody voči žalovanému v rade 2/ nedôvodný. Z týchto dôvodov navrhuje žalovaný v rade 2/ žalobu zamietnuť.
9. Upovedomením č. k. 19Cb/65/2016-245 zo dňa 22.11.1016 súd strany sporu upovedomil o tom, že nakoľko nastali dôvody, pre ktoré v konaní nemožno pokračovať, súd konanie preruší, a to podľa § 162 ods. 1 písm. a/ v spojení s ustanovením § 193 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP) do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR pod sp. zn. PL.ÚS 50/2015. K rozhodnutiu o prerušení konania však v konečnom dôsledku nedošlo, nakoľko Ústavný súd medzičas rozhodol Nálezom Ústavného súdu SR č. k. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.3.2017.
10. Na upovedomenie uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia reagoval žalobca vyjadrením z 9.12.2016, doručeným súdu 13.12.2016. Poukázal na návrh žalobcu zo dňa 4.6.2016, ktorý okrem návrhu vo veci samej obsahoval aj nárok, na základe ktorého žalobca navrhoval, aby súd konanie prerušil a tiež aby podal návrh na Ústavný súd podľa § 109 ods. 1 písm. b/ druhá veta OSP, ktoré je v súčasnosti zakotvené v ustanovení § 162 ods. 1 písm. b/ CSP. To znamená, aby rozhodol podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b/ CSP a nie podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, ako to súd uvádza vo svojom upovedomení zo dňa 22.11.2016. Následne sa žalobca venuje dôvodom prerušenia a vymedzením rozdielov medzi postupom podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP. V rámci zhrnutia uvádza, že z dôvodov vymedzených v tomto podaní žalobca žiada, aby pred rozhodnutím vo veci samej súd v súlade s úpravou § 144 ods. 2 Ústavy a ustanovením § 162 ods. 1 písm. b/ CSP konanie prerušil a podal na Ústavný súd návrh na vydanie Nálezu v znení: Ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s Článkom 1 ods. 1, Článkom 13 ods. 4, Článkom 20 ods. 1 a 4 a Článkom 35 ods. 1 Ústavy SR, s Článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s Článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol v Zbierke zákonov zverejnený pod č. 209/1992. Na tomto návrhu na prerušenie konania následne žalobca netrval a zobral ho späť, ako vyplýva z vyjadrenia sa právneho zástupcu žalobcu na predbežnom prejednaní sporu dňa 11.1.2019 /č. l. 432/.
11. Následne učinil žalobca podanie zo dňa 9.10.2017 /č. l. 263 a nasledujúce/, v ktorom sa venuje otázke splnenia oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu, tvrdí procesno-právny charakter lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE, a to s poukazom na dôvody uvedené v písm. a/ až d/ vyjadrenia, v rámci ktorých poukazoval na subsidiárnu aplikáciu Správneho poriadku v nadväznosti na úpravu § 17 Zákona o OZE, ďalej na výklad lehoty, pričom zdôrazňuje, že vo všeobecnosti platí, že zmeškanie procesnej lehoty nemá za následok zánik práva priznaného predpismi hmotného práva, ale nemožnosť si jeho uplatnenia. Tak isto v tejto časti poukazuje na stanovisko ÚRSO, podľa ktorého považuje povinnosť výrobcu elektriny s právom na podporu uvedenú v § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona č. 309/2009 Z. z. za splnenú, ak výrobca elektriny doručí oznámenie o uplatnení podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona č. 309/2009 Z. z. vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok najneskôr 15. augusta kalendárneho roka osobne do podateľne úradu elektronicky alebo faxom alebo najneskôr dňa 15. augusta oznámenie odovzdá na poštovú prepravu. Rovnako v tejto časti zdôrazňuje výklad nejednoznačného zákona, keď tvrdí existenciu pochybností ohľadom výkladu charakteru lehoty vymedzenej zákonnou úpravou „k 15.8.“. V časti 1.2 tohto vyjadrenia žalobca vymedzuje splnenie oznamovacej povinnosti inými úkonmi, nakoľko Zákon o OZE nezakotvuje žiadne požiadavky na plnenie oznamovacej povinnosti, z čoho vyplýva, že táto povinnosť môže byť vykonaná akýmkoľvek spôsobom a veľmi neformálne. V tejto časti poukazuje na výkladové pravidlo podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a tvrdí, že oznámenie o uplatnení
podpory nemusí obsahovať výslovne vetu „týmto si uplatňujem podporu“, ale stačí, aby z príslušného právneho úkonu bolo možné vyvodiť žalobcov záujem o podporu v nasledovnom roku. Pri uplatnení tejto zásady je potrebné dospieť k záveru, že žalobca si oznamovaciu povinnosť splnil tiež zaslaním cenového rozhodnutia. Ak by žalobca nemal záujem o podporu formou doplatku, zaslanie cenového rozhodnutia by nemalo význam. Žalobca by predsa nezasielal žalovanému v rade 1/ cenové rozhodnutie a nevykonával by iné úkony súvisiace s podporou, ak by o podporu záujem nemal. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ÚRSO považuje oznamovaciu povinnosť za splnenú na základe doručenia tzv. májových hlásení, ktoré výrobcovia vykonávajú na základe § 27 ods. 2 písm. q Zákona o energetike. Tieto májové hlásenia neobsahujú výslovne údaj o záujme uplatniť si podporu v nasledovnom roku, ÚRSO ich však aj napriek tomu akceptuje. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu § 266 Obchodného zákonníka a ňou vymedzené kritériá výkladu prejavu vôle. Zdôraznil potrebu aplikovať pravidlo preferencie platnosti právneho úkonu. K zoznamu ÚRSO, na ktorý poukazoval žalovaný v rade 1/ i žalovaný v rade 2/ žalobca uviedol, že samotné ÚRSO v súvislosti so zoznamom upozorňovalo, že zoznam môže obsahovať neaktuálne údaje, ÚRSO nemá právo zverejňovať zoznam, zoznam nie je a ani nemôže byť pre žalovaných záväzný a zoznam bol vyhotovený na základe informácie získanej od žalovaného v rade 1/, pričom samotné ÚRSO nijakým spôsobom poskytnuté informácie nepreverovalo. Vo vzťahu k mechanizmu financovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov primárne uviedol, že podpora obnoviteľných zdrojov energie síce nie je čerpaná zo štátneho rozpočtu, predstavuje však štátom dotovanú politiku, nakoľko pochádza priamo od obyvateľstva, teda od samotných odberateľov elektriny, ktorí sa na ňu skladajú povinne prostredníctvom predpísanej TPS. V porovnaní s čerpaním prostriedkov zo štátneho rozpočtu ide len o iný systém prerozdelenia verejných prostriedkov (na všetky dane sa skladajú občania) a žalovaný 1/ nenesie žiadnu finančnú zodpovednosť za doplácanie podpory. Ďalej sa žalobca venuje inštitútu tarify za prevádzkovanie systému a relevantnosti hlásení podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE. Žalobca tvrdí, že žalovaní nepreukázali skutočnosť, že žalobcov nárok na podporu nie je zohľadnený v TPS. Zo žiadneho dostupného dokumentu nevyplýva, že ÚRSO pri výpočte TPS tento jeho nárok nezohľadnilo. Predtým, než žalovaný v rade 1/ odníme žalobcovi podporu, mal by preukázať, že mu neboli za účelom nevyplatenia žalobcovi pridelené finančné prostriedky prostredníctvom TPS. Neobstojí ani argument žalovaného v rade 1/, podľa ktorého žalovaný v rade 1/ by niesol finančnú zodpovednosť, ak by výška nárokov výrobcov elektriny na podporu v príslušnom roku nezodpovedala výške finančných prostriedkov určených ÚRSO v rámci TPS. Žalovaný v rade 1/ nenesie finančnú zodpovednosť za TPS, pretože štát mu navýšením TPS v ďalších rokoch prípadne zvýšené náklady nahradí. Systém poskytovania podpory je nastavený zákonom, ktorého znenie žalobca nemôže ovplyvniť a nemôže mu byť ani kladený za vinu a už vôbec nemôže byť dôvodom na odopretie jeho zákonného nároku na podporu. Navyše žalobca poukazuje na to, že skutočné náklady žalovaného v rade 1/ na podporu obnoviteľných zdrojov energie sú zohľadňované v rámci výpočtov TPS, takže je len na žalovanom v rade 1/, aby si náhradu týchto nákladov v príslušnom konaní uplatnil.
12. Žalovaný v rade 1/ učinil podanie z 2.11.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 3.11.2017 /č. l. 322 a nasledujúce/. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 50/2015 a zdôraznil konkrétne závery vyplývajúce z tohto Nálezu, podľa ktorých:
- úprava § 4 ods. 3 Zákona o OZE je v súlade s Ústavou a Dodatkovým protokolom,
- vzťah vyplácania podpory v súlade so Zákonom o OZE medzi SSE-D a výrobcami elektriny z OZE je súkromno-právnej povahy,
- novelizácia Zákona o OZE Zákonom č. 382/2013 Z. z. zakladá nepravú retroaktivitu, ktorá je v danom prípade žiaduca,
- spôsob, ktorým SSE-D žalobcovi oznámila nemožnosť uplatnenia si podpory je dostatočný. Žalovaný v rade 1/ v nadväznosti na tieto závery vyvodzuje, že postup žalovaného v rade 1/ v posudzovanom prípade je odôvodnený dôsledným dodržiavaním ustanovení Zákona o OZE a plne zodpovedá požiadavke stanovenej v ustanovení § 4 ods. 3 Zákona o OZE, podľa ktorého spoločnosť žalobcu stratila vzhľadom na nesplnenie notifikačnej povinnosti právo podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o OZE na nasledujúci kalendárny rok, t.j. rok 2015.
13. Žalovaný v rade 2/ učinil podanie - vyjadrenie sa zo dňa 7.10.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 8.11.2017 /č. l. 325 a nasledujúce/. V podstatnej miere v ňom zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenie s doplnením zdôraznenia, že lehota podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona je lehotou hmotno- právnou a so zdôraznením záverov vyplývajúcich z Nálezu Ústavného súdu PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.3.2017. Záver o súkromno-právnej povahe vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ vylučuje subsidiárnu aplikáciu Správneho poriadku uplatňovanú žalobcom. Stanovisko ÚRSO, na ktoré
sa odvoláva žalobca a rovnako aj rozhodnutie Krajského súdu Košice označované žalobcom, boli vydané pred zverejnením Nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov SR, a teda tento Nález nemohol byť v stanovisku ÚRSO a v rozhodnutí krajského súdu zohľadnený. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený výklad nejednoznačného zákona žalovaný v rade 2/ uvádza, že výkladom nie je možné dospieť k záveru, že by takáto notifikačná povinnosť mohla byť splnená neskôr ako 15.8. toho ktorého roku. Ak by sa uvedená povinnosť považovala za splnenú aj 16.8., 16.9., 16.10. a podobne, zákonné ustanovenie o tom, že je tak potrebné vykonať k 15.8., by stratilo akékoľvek opodstatnenie. Zo žiadosti o uzatvorenie Zmluvy na doplatok a Zmluvy o výkupe elektriny na straty pre rok 2014, ktorej prílohou je cenové rozhodnutie, nie je možné v žiadnom prípade vyvodiť vôľu žalobcu uplatniť si podporu na rok 2015. Aj vo vzťahu k aplikácii § 18e ods. 1 Zákona o OZE pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nevzťahovaní sa ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o OZE na žalobcu práve z dôvodu aplikácie tohto ustanovenia /č.l. 328/, poukazuje žalovaný v rade 2/ na závery Nálezu Ústavného súdu SR PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.3.2017, ktorý sa s touto otázkou vysporiadal a konštatoval, že ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o OZE sa vzťahuje na všetkých výrobcov. Žalovaný v rade 2/ ako subjekt poverený vykupovať elektrinu na základe Zmluvy za cenu na straty len od tých výrobcov elektriny, ktorí si splnili všetky povinnosti podľa Zákona o OZE, rozhodné pre uplatnenie podpory v zmysle predmetného Zákona pre rok 2015, nemá inú možnosť, ako postupovať v súlade s týmto poverením a v súlade so zverejneným zoznamom na webovom sídle ÚRSO. Žalovaný v rade 2/ preto rozumie, že určenie okruhu účastníkov je na strane žalobcu, ale žalovaný v rade 2/ nemá možnosť uzatvoriť spätne zmluvu na straty na rok 2015 a súčasne, nakoľko zmluva uzatvorená nebola, je žalovaný v rade 2/ toho názoru, že je voči žalovanému v rade 2/ nedôvodne uplatnený nárok na plnenie, ako by zmluva na straty uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/ bola a žalovaný v rade 2/ na základe nej plnil. Absentuje akýkoľvek zmluvný vzťah medzi žalovaným v rade 2/ a žalobcom, a preto žalovaný v rade 2/ nie je pasívne legitimovaný. Žalovaný v rade 2/ neporušil žiadnu povinnosť ustanovenú všeobecne záväzným predpisom a ani zmluvnú povinnosť, a preto nie je voči nemu možné domáhať sa náhrady škody. V časti VI. vyjadrenia žalovaný v rade 2/ poukazuje na konkrétne závery Nálezu Ústavného súdu SR PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.3.2017. Žalovaný v rade 2/ zdôraznil, že žalobca stratil vzhľadom na nesplnenie si notifikačnej povinnosti voči žalovanému v rade 1/ právo podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o OZE na kalendárny rok 2015 a žalovaný v rade 2/ ako subjekt poverený žalovaným v rade 1/ v zmysle Zákona o OZE výkupom elektriny za cenu na straty môže na základe tohto poverenia postupovať len vo vzťahu k tým výrobcom elektriny, ktorým právo na uplatnenie podpory pre rok 2015 nezaniklo. Podaním z 8.3.2018 /č. l. 345 a nasledujúce/ učinil žalobca vyjadrenie, v ktorom sa podrobne zaoberá povahou oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o OZE s vyústením do záveru, podľa ktorého je predmetná lehota procesno-právna. Pokiaľ ide o namietanie pasívnej legitimácie žalovaného v rade 2/, pretože medzi ním a žalobcom absentuje zmluvný vzťah, žalobca zdôrazňuje, že žalovaný v rade 2/ uvádza, že Zmluva na dodávku elektriny pre rok 2015 nebola medzi žalovaným 2/ a žalobcom uzatvorená, pričom táto zmluva je predpokladom pre plnenie podpory zo strany žalovaného 2/ a keďže túto zmluvu nie je možné spätne uzavrieť, nemožno sa od žalovaného v rade 2/ domáhať plnenia ako by táto zmluva existovala. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že sa od žalovaného v rade 2/ domáha zaplatenia náhrady škody, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodu, že žalovaný v rade 2/ so žalobcom neuzatvoril zmluvu na dodávku elektriny pre rok 2015, teda porušil právnu povinnosť, preto je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný.
14. V priebehu konania došlo ku zmene obchodného mena žalovaného v rade 1/, ktorá skutočnosť vyplýva z verejne dostupného obchodného registra Okresného súdu Žilina a túto skutočnosť zobral súd na vedomie, vo väzbe na čo po zmene obchodného mena žalovaného v rade 1/ po začatí konania konal so žalovaným v rade 1/ pod jeho novým obchodným menom: Stredoslovenská distribučná, a.s..
15.V priebehu konania došlo na strane žalovaného v rade 2/ ku zmene obchodného mena žalovaného v rade 2/, a to na nové obchodné meno: Stredoslovenská energetika Holding, a.s., ktorá skutočnosť vyplýva z verejne dostupného obchodného registra Okresného súdu Žilina a súd túto zobral na vedomie. Zároveň po začatí konania s účinkami od 1.1.2019 došlo ku vkladu časti podniku žalovaného v rade 2/ do spoločnosti Stredoslovenská energetika Obchod, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467, ktorá s účinnosťou od 1.1.2019 zmenila obchodné meno na Stredoslovenská energetika, a.s.. O uvedenej dispozícii nadobudol súd vedomosť na základe oznámenia žalovaného v rade 2/ doručeného súdu dňa 4.1.2019, tak ako je v spise na č. l. 374 až 390, a ktoré podanie vrátane všetkých jeho príloh bolo pred termínom predbežného prejednania sporu vytýčeného na termín dňa 11.1.2019, doručené na vedomie ako právnemu zástupcovi žalobcu (dňa 8.1.2019 podľa č. l. 399),
tak žalovanému v rade 1/ (dňa 8.1.2019 - č. l. 401). Prílohou predmetného oznámenia žalovaného v rade 2/ bolo Vyhlásenie o prijatí záväzku na nepeňažný vklad a o vložení nepeňažného vkladu do základného imania dcérskej spoločnosti Stredoslovenská energetika Obchod, a.s., IČO: 51 865 467, učinené subjektom Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403 008 zo dňa 25.10.2018, Zápisnica o odovzdaní a prevzatí časti podniku - Obchod - z vlastníctva spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., do vlastníctva spoločnosti Stredoslovenská energetika Obchod, a.s. medzi účastníkmi: odovzdávajúci: Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403 008 a preberajúci: Stredoslovenská energetika Obchod, a.s., IČO: 51 865 467 zo dňa 25.10.2018, podľa Článku 2 bodu 10 ktorého: S vkladanou časťou podniku Obchod prechádzajú na Stredoslovenskú energetiku Obchod, a.s. aj všetky súdne spory, a to jednak tie, kde Stredoslovenská energetika, a.s. má postavenie žalobcu (oprávneného, navrhovateľa), ako aj tie, kde má postavenie žalovaného (povinného, odporcu) - vrátane exekúcií, konkurzov a reštrukturalizácií, viažuce sa k časti podniku Obchod (ďalej len „spory“), a to najmä spory zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny, Zmluvy o združenej dodávke plynu, Zmluvy o dodávke elektriny, Zmluvy o dodávke plynu a ďalších zmlúv v zmysle energetickej legislatívy, Zmluvy ENEF, Zmluvy Zelená domácnostiam, z cenových ponúk z týchto zmlúv, ak majú záväzný charakter, objednávok z týchto zmlúv, z obchodného styku, pracovno-právne spory týkajúce sa bývalej časti podniku Obchod a pod., ďalej prechádzajú na Stredoslovenskú energetiku Obchod, a.s. aj spory, kde vystupuje ako žalovaná vo veciach žalôb z titulu neuzatvorenia Zmlúv o dodávke elektriny na krytie strát pre rok 2015 s výrobcami z obnoviteľných zdrojov energie a KVET, sporu týkajúceho sa TPS vedeného na Okresnom súde Bratislava II a sporu so Slovak Energy, s.r.o. o vydanie bezdôvodného obohatenia vedenom na Okresnom súde Žilina. . V nadväznosti na uvedené súd ďalej ako so žalovaným v rade 2/ konal so subjektom Stredoslovenská energetika Holding, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina 010 47, IČO: 36 403 008.
16. Na predbežnom prejednaní sporu dňa 11.1.2019 upovedomil súd strany sporu o spôsobe vysporiadania sa s dispozitívnymi úkonmi žalobcu - návrhom na zmenu žaloby a čiastočným späťvzatím podľa podania žalobcu zo dňa 9.8.2016 /č.l. 180 a nasl./ tak, že vzhľadom na procesné štádium, v ktorom boli tieto učinené a na základe aplikácie úpravy podľa § 141, § 145 ods. 3, § 470 ods. 1, 2 všetko CSP, o týchto dispozitívnych úkonoch osobitne súd podľa platnej procesnoprávnej úpravy vyplývajúcej z CSP rozhodovať nebude, pretože absentuje procesný základ pre rozhodovanie súdu o nich. Rovnako boli na predbežnom prejednaní sporu strany sporu upovedomené o spôsobe vysporiadania sa súdu s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka - obchodnej spoločnosti green energy, s.r.o., IČO: 35 780 711, učineným žalobcom už v dôvodoch žaloby. I vo vzťahu k tomuto dispozitívnemu úkonu žalobcu bolo potrebné zohľadniť úpravu podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, avšak s ohľadom na skutočnosť, že procesnoprávna úprava podľa Civilného sporového poriadku inštitút vedľajšieho účastníka nepozná a pozná jedine inštitút intervencie rsp. subjekt intervenienta podľa § 81 a nasledujúce CSP. Intervenient môže vstúpiť do konania jednak z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore podľa § 86 CSP písomným podaním. Voči konajúcemu súdu k momentu meritórneho rozhodnutia takéto procesné úkony v zmysle citovanej procesnoprávnej úpravy učinené neboli, a preto nie je možné postupovať vo vzťahu k návrhu žalobcu učinenému v dôvodoch žaloby na vstup označeného vedľajšieho účastníka podľa § 470 ods. 2 veta CSP a na základe toho na tento procesný úkon žalobcu nebolo súdom prihliadané za súčasného skonštatovania absencie procesného základu pre akékoľvek rozhodovanie o tomto úkone. V tejto časti poukazuje súd na závery podľa uznesenia Krajského súdu Žilina sp. zn. 13 Cob/263/2016 zo dňa 7.2.2017. Na návrh žalobcu podľa jeho podania zo 4.1.2019 rozhodol súd podľa § 80 ods. 1, 2 CSP uznesením č.k. 19Cb/65/2016-463 zo dňa 11.3.2019 o pripustení zmeny strany sporu na strane žalovaného v rade 2/, a to vstupom do konania žalovaného v rade 2/: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 51 865 467 namiesto doterajšieho žalovaného v rade 2/: Stredoslovenská energetika Holding, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2019.
17. Žalobca cestou právneho zástupcu na predbežnom prejednaní sporu dňa 11.1.2019 uviedol, že berie späť svoj návrh na prerušenie konania učinený v dôvodoch žaloby a netrvá na ňom. V nadväznosti na takéto vyjadrenie sa žalobcu a pri zohľadnení skutočnosti, že uvedený návrh na prerušenie konania bol učinený priamo v dôvodoch žaloby, a teda za účinnosti predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy podľa Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len OSP, ktorá úprava neumožňovala analógiu v procesnom práve ako je tomu za platnej procesnoprávnej úpravy podľa Článku 4 ods. 1, 2 CSP a pri zohľadnení zachovania účinkov spojených s uvedeným návrhom na prerušenie konania podľa § 470 ods. 2 CSP, absentoval procesnoprávny základ na rozhodovanie súdu o zastavení konania
o tomto návrhu žalobcu na prerušenie konania. Osobitne vo vzťahu k návrhu na obrátenie sa na Ústavný súd za účelom zaujatia stanoviska ohľadom súladu ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z. z. s Ústavou súd podotýka, že i predchádzajúca právna úprava podľa § 109 ods.1 písm. b OSP pre tento postup predpokladala záver, ku ktorému by konajúci súd dospel, a to, že príslušný všeobecne záväzný právny predpis je v rozpore s Ústavou, čo naplnené nebolo, a teda ani tu nebol procesnoprávny základ pre rozhodovanie súdu o takomto návrhu žalobcu.
18. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Rozhodnutím ÚRSO č.: XXXX/ XXXX/E-Y. zo dňa 26.10.2010, č. XXXX/XXXX/E-Y. z 26.3.2013, č. XXXX/XXXX/E-Y. zo dňa 19.1.2016 / č. l. 31 až 33/, Rozhodnutím ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-N. zo dňa 11.9.2013, ktorým bola žalobcovi ako regulovanému subjektu schválená na roky 2014 až 2025 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku pre zariadenie uvedené do prevádzky dňa 15.12.2010, nachádzajúce sa v katastrálnom území P. / č. l. 34/, Rozhodnutím ÚRSO č. XXXX/XXXX-F.-N. z 11.9.2013, ktorým bola schválená na roky 2014 až 2025 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku pre zariadenie na výrobu elektriny uvedené do prevádzky 6.12.2010, nachádzajúce sa v katastrálnom území K. /č. l. 35/, Zmluvou o výkupe elektriny na krytie strát uzatvorenou medzi predávajúcim - žalobcom a nákupcom Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s., č. XXX/XXXX zo dňa 31.3.2014, týkajúcou sa zdroja Z. P. - J. /č. l. 36 až 39/, Zmluvou o doplatku č. XXX/XXXX/D uzatvorenou medzi výrobcom - žalobcom a poskytovateľom Stredoslovenskou energetikou - distribúciou, a.s. týkajúcou sa zdroja Z. P. - J. zo dňa 31.3.2014 /č. l. 40 až 42/, Zmluvou o výkupe elektriny na krytie strát uzatvorenou medzi predávajúcim PV Lučenec s.r.o. a nákupcom - Stredoslovenskou energetikou - distribúciou, a.s. č. XXX/XXXX týkajúcou sa zdroja Z. K. J., X. R. zo dňa 31.3.2014 /č. l. 43 až 46/, Zmluvou o doplatku č. XXX/XXXX/D uzatvorenou medzi výrobcom PV Lučenec, novým výrobcom - žalobcom a poskytovateľom - Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s. týkajúcou sa zdroja Z. K., J., X. R. zo dňa 31.3.2014 /č. l. 47 až 49/, Zmluvou o výkupe elektriny medzi predávajúcim - žalobcom a nákupcom - Stredoslovenská energetika, a.s. týkajúcou sa zdroja Z. K., X. R. X uzatvorenou dňa 9.11.2015 /č. l. 118 až 122/, č. Zmluvy N. XXXX/XXXX, Zmluvou o výkupe elektriny uzatvorenou medzi predávajúcim - žalobcom a nákupcom Stredoslovenská energetika, a.s. týkajúcou sa zdroja Z. P. J. zo dňa 9.11.2015 /č. l. 113 rub až 117/, č. Zmluvy N. XXXX/XXXX, oznámeniami o uplatnení podpory zo dňa 13.8.2014 a dokladmi o ich podaní na poštu /č. l. 243, 243 rub/, 134 rub a 135 rub, 650, 650 rub, 651, 651 rub a celým spisovým materiálom.
19. Zákonné ustanovenia aplikované súdom:
Podľa Článku 2 ods. 1, 2 CSP (Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP): Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa Článku 8 CSP: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa Článku 9 CSP: Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 149 CSP: Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ , ods. 2, ods. 3 CSP: Súd konanie preruší, ak b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 1 písm. a/, b/ Zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v v relevantnom platnom a účinnom znení od 1.1.2014 do 31.12.2018 (ďalej len Zákon o podpore): Tento zákon ustanovuje a) spôsob podpory a podmienky podpory výroby 1. elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, 2. elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, 3. biometánu. b) práva a povinnosti výrobcov 1. elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, 2. elektriny kombinovanou výrobou, 3. elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou, 4. biometánu. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o podpore: Pri podpore obnoviteľných zdrojov energie sa na účely tohto zákona rozumie b) elektrinou z obnoviteľných zdrojov energie elektrina vyrobená v zariadení na výrobu elektriny využívajúcom iba obnoviteľné zdroje energie alebo elektrina, ktorá zodpovedá podielu obnoviteľných zdrojov energie v zariadení na výrobu elektriny; za elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie sa nepovažuje elektrina vyrobená v prečerpávacej vodnej elektrárni, c) výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie výrobca elektriny, ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Zákona o podpore: Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy, 2. prístupom do sústavy, 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, b) výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny, c) doplatkom. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d, ods. 2 písm. a, b, c, d, ods. 3 Zákona o podpore: Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpis a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej
vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. Podľa § 18e ods. 1 Zákona o podpore: Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014: Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Podľa § 5 ods. 1, 6 písm. b Zákona o podpore: Náklady vzniknuté prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy poskytnutím podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) a d) zohľadní úrad v konaní o cenovej regulácii. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy b) je povinný odoberať všetku elektrinu, ktorú výrobca elektriny s právom podpory dodal podľa § 4 ods. 1 písm. b) a d). Podľa § 7 ods. 2, 3 písm. a Zákona o podpore: Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydá úrad výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie na základe žiadosti, ak spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 a množstvo elektriny uvedenej v žiadosti zodpovedá očakávaným možnostiam zariadenia výrobcu elektriny. Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie úrad vydá v lehote 30 dní po doručení úplnej žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná, úrad vyzve žiadateľa, aby v ním určenej lehote žiadosť doplnil. Ak žiadosť v určenej lehote žiadateľ nedoplní, úrad konanie zastaví a potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie nevydá. Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa vydáva výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a) na obdobie, na ktoré má podľa tohto zákona nárok na podporu. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka: Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka: Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Podľa § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka: K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Medzi stranami v konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť existencie a obsah rozhodnutí: Rozhodnutia ÚRSO č.: XXXX/XXXX/E-Y. zo dňa 26.10.2010, č. XXXX/XXXX/E-Y. z 26.3.2013, č. XXXX/XXXX/E-Y. zo dňa 19.1.2016 /č. l. 31 až 33/, Rozhodnutia ÚRSO č. XXXX/XXXX/ E-N. zo dňa 11.9.2013, Rozhodnutia ÚRSO č. XXXX/XXXX-F.-N. z 11.9.2013, skutočnosť uzatvorenia a obsah zmlúv: Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát uzatvorenej medzi predávajúcim - žalobcom a nákupcom Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s., č. XXX/XXXX zo dňa 31.3.2014, týkajúcej sa zdroja Z. P. - J. /č. l. 36 až 39/, Zmluvy o doplatku č. XXX/XXXX/D uzatvorenej medzi výrobcom
- žalobcom a poskytovateľom Stredoslovenskou energetikou - distribúciou, a.s. týkajúcej sa zdroja Z. P. - J. zo dňa 31.3.2014 /č. l. 40 až 42/, Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát uzatvorenej medzi predávajúcim PV Lučenec s.r.o. a nákupcom - Stredoslovenskou energetikou - distribúciou, a.s. č. XXX/ XXXX týkajúcej sa zdroja Z. K. J., X. R. zo dňa 31.3.2014 /č. l. 43 až 46/, Zmluvy o doplatku č. XXX/ XXXX/D uzatvorenej medzi výrobcom PV Lučenec, novým výrobcom - žalobcom a poskytovateľom - Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s. týkajúcej sa zdroja Z. K., J., X. R. zo dňa 31.3.2014 /č. l. 47 až 49/, Zmluvy o výkupe elektriny medzi predávajúcim - žalobcom a nákupcom - Stredoslovenská energetika, a.s. týkajúcej sa zdroja Z. K., X. R. X uzatvorenej dňa 9.11.2015 /č. l. 118 až 122/, č. Zmluvy N. XXXX/XXXX, Zmluvy o výkupe elektriny uzatvorenou medzi predávajúcim - žalobcom a nákupcom Stredoslovenská energetika, a.s. týkajúcej sa zdroja Z. P. J. zo dňa 9.11.2015 /č. l. 113 rub až 117/, č. Zmluvy N. XXXX/XXXX, skutočnosť vystavenia oznámení žalobcu o uplatnení podpory z 13.8.2014, ich obsah, tak ako sú spise na č. l. 243 až 243 rub, doručenie týchto oznámení žalovanému v rade 1/ dňa 18.8.2014 pod č. záznamu, ako vyplýva z pečiatky, ktorou je opatrené oznámenie na č. l. 243 /č. záznamu XXXXX/XX/ a na č .l. 243 rub /č. záznamu XXXXX/XX/ a podanie týchto oznámení na poštu dňa 14.8.2014. Z týchto medzi stranami nesporných skutkových okolností, o ktorých zároveň neexistoval dôvod pochybovať z hľadiska ich pravdivosti, súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
22. Pri hodnotení skutkovej a právnej dôvodnosti žalobou uplatneného práva zohľadnil súd špecifické postavenie žalobcu na jednej strane a žalovaných v rade 1/ a 2/ na druhej strane v oblasti energetiky, ktoré je dané ich statusom, tak ako vyplýva zo špeciálnej právnej úpravy podľa Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a o doplnení niektorých zákonov - ďalej len Zákon o energetike. V zmysle tejto úpravy je žalovaný rade 1/ subjektom prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ktorého postavenie je upravené v § 3 písm. b/ bod 3 Zákona o energetike a žalovaný v rade 2/ je subjektom odberateľa elektriny, ktorý nakupuje elektrinu za účelom jej ďalšieho predaja a jeho postavenie je upravené v § 3 písm. b/ bod 7 Zákona o energetike. Žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľného zdroja a jeho postavenie je upravené v § 3 písm. b/ bod 1 Zákona o energetike. Pri zohľadnení skutkového vymedzenia žalobou uplatneného práva voči žalovanému v rade 1/ ako práva na podporu vo forme doplatku za rok 2015 a voči žalovanému v rade 2/ ako práva na náhradu škody z titulu rozdielu medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny na straty za rok 2015, postupoval súd samostatne pri hodnotení skutkovej a právnej dôvodnosti žaloby voči žalovanému v rade 1/ a voči žalovanému v rade 2/. Z listinných dôkazov, ktoré boli už prílohou podania žaloby, vyplýva postavenie žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v roku 2015 (§ 2 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 309/2009 Z .z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len Zákon o podpore). Žalobca ako výrobca elektriny z obnoviteľného zdroja energie, vyrábal v roku 2015 elektrinu vo fotovoltických elektrárňach P. (zariadenie 1) a X. R. (zariadenie 2), ktoré boli uvedené do prevádzky pred 1.1.2014. Pre rok 2014 mal žalobca so žalovaným v rade 1/ uzatvorené pre každé z uvedených zariadení Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát a Zmluvu o
doplatku, tak ako sú v písomnom vyhotovení súčasťou spisu na č.l. 36 až 49. V prejednávanej veci bolo podstatné vyriešiť nasledovné otázky:
- či úprava § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore znení platnom a účinnom od 1.1.2014 do 31.12.2018 ukladá výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, a teda aj žalobcovi zákonnú povinnosť viazanú čo do momentu jej splnenia „k 15.8.“, teda či v danom prípade vôbec ide o lehotu na splnenie zákonnej povinnosti a ak áno akú povahu táto lehota má, teda, či sa jedná o lehotu procesnoprávnu alebo hmotnoprávnu,
- či riadne a včasné splnenie tejto povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore spočívajúce v povinnosti žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľného zdroja energie oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny k 15. augustu 2014 na nasledujúci kalendárny rok - teda rok 2015, predstavovalo vo vzťahu k nároku žalobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/ pre rok 2015 podmienku pre jej priznanie,
- či si žaloba túto povinnosť včas a riadne splnil (konkrétne k 15.8.2014) a
- či v prípade nesplnenia tejto oznamovacej povinnosti na žalobcu dopadá právny dôsledok predpokladaný úpravou § 4 ods. 3 Zákona o podpore, teda strata práva na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok - teda na rok 2015.
23. Primárne vo vzťahu k argumentácii žalobcu, ktorý zdôrazňoval použitú formuláciu v úprave § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore „k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok“ súd konštatuje, že napriek obsahu označenej časti právnej úpravy, kde je použitá predložka „k“ a nie predložka „do“, vychádza konajúci súd zo záveru, podľa ktorého v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore je upravená lehota na splnenie oznamovacej povinnosti a samotné použitie predložky „k“ tento záver nevylučuje a uvedenú úpravu nečiní ani nejasnou, ani viacvýznamovou. Na podporu týchto záverov poukazuje súd predovšetkým na konštatovania dovolacieho súdu NS SR podľa jeho uznesenia sp. zn. 2Obdo/18/2018 zo dňa 27.8.2019, ktorými dovolací súd na viacerých miestach odôvodnenia (a to konkrétne napríklad bod 49., ale najmä bod 52. Odôvodnenia) vo vzťahu k úprave § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore vychádzal z konštatovania, že ide o úpravu lehoty a vecne sa zaoberal samotnou povahou tejto lehoty (čo bolo i ťažiskom uvedeného dovolacieho konania). V týchto súvislostiach konajúci súd podotýka, že pokiaľ by Najvyšší súd SR nepovažoval úpravu § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore za úpravu lehoty ako takej, teda lehoty na splnenie zákonom uloženej oznamovacej povinnosti výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov, nebol by býval pristúpil k posudzovaniu vymedzenej odvolacej otázky, ktorej ťažisko bolo práve v ustálení povahy predmetnej lehoty v tom smere, či sa jedná o lehotu hmotno-právnu alebo procesno-právnu.
24. Po ustálení záveru konajúceho súdu, podľa ktorého úprava § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore vymedzuje lehotu na splnenie zákonnej oznamovacej povinnosti pre výrobcu elektriny z obnoviteľného zdroja, pričom včasným splnením tejto oznamovacej povinnosti je jej splnenie k 15. augustu (v pomeroch prejednávanej veci išlo o časový údaj k 15.8.2014), vyhodnocoval súd, či táto oznamovacia povinnosť dopadala aj na žalobcu ako na prevádzkovateľa zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľného zdroja, ktoré zariadenia boli do prevádzky uvedené dňa pred 1.1.2014, ako vyplýva z rozhodnutí ÚRSO / č. l. 34, 35 /, všetko v nadväznosti na úpravu podľa § 18e ods. 1 Zákona o podpore, podľa ktorej: Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Zároveň súd v tejto časti vychádza zo zohľadnenia skutočnosti, že úprava podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore vymedzuje taxatívnym výpočtom zákonné povinnosti výrobcu elektriny s právom na podporu, a teda nadväzuje na vymedzenie predmetu úpravy Zákona o podpore podľa § 1 písm. b/ v ustanovení § 1 Zákona o podpore, kde tento právny predpis okrem práv a povinností výrobcov elektriny rozlišuje z hľadiska predmetu úpravy Zákona o podpore i úpravu spôsobu a podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou a biometánu. V nadväznosti na toto legislatívne rozlíšenie spôsobu podpory a podmienok podpory výroby na jednej strane a práv a povinností výrobcov na druhej strane, vykladal súd intertemporálne ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore, ktoré ustanovenie bolo do Zákona o podpore vnesené novelou podľa Zákona č. 382/2013 Z. z. účinnou od 1.1.2014 (teda pred relevantným momentom 15.8.2014 a pred 1.1.2015 vo väzbe na úpravu § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore a vzhľadom na žalobcom vymedzený predmet konania, ktorým bol nárok skutkovo sa viažuci na obdobie roka 2015). Z obsahu citovaného ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona o podpore jednoznačne vyplýva, že sa vzťahuje výlučne k spôsobu a podmienkam podpory,
ktoré sú upravené v § 3 Zákona o podpore a nemá žiadnu obsahovú väzbu na vymedzenie práv a povinností výrobcov elektriny, ktoré sú predmetom úpravy podľa § 4 Zákona o podpore vrátane zákonnej oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore. Súd konštatuje, že na žalobcu dopadá právna povinnosť vyplývajúca priamo zo zákona podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore v jeho znení platnom a účinnom od 1.1.2014, teda oznamovacia povinnosť v zmysle tejto právnej úpravy, na splnenie ktorej oznamovacej povinnosti bolo právo žalobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/ pre rok 2015 priamo viazané, a ktoré právo na podporu pre rok 2015 bolo riadnym a včasným splnením tejto oznamovacej povinnosti podmienené. Rovnako v tejto časti konajúci súd považuje za dôležité poukázať na závery podľa odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR č. k. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.3.2017, podľa ktorých: Podľa názoru skupiny poslancov v prípade nového znenia napadnutého ustanovenia Zákona o podpore OZE zavedeného prostredníctvom jeho novelizácie vykonanej Zákonom č. 382/2013 Z. z. ide o nepravú retroaktivitu. S týmto záverom sa Ústavný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Za týchto okolností je z hľadiska odpovede na otázku kompatibility § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE s Článkom 1 ods. 1 Ústavy v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu podstatné posúdiť, či existovali, resp. existujú závažné dôvody všeobecného záujmu „/PL. ÚS 3/00/, ktorými by sa mohla ospravedlniť zmena § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE, prostredníctvom ktorej došlo k zavedeniu nepravej retroaktivity. Podľa tvrdenia skupiny poslancov „napádaná právna úprava zavádza nepravú retroaktivitu bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu, resp. bez akýchkoľvek dôvodov všeobecného, resp. verejného záujmu“. S týmto tvrdením sa Ústavný súd nemôže stotožniť. Naopak zastáva názor, že z hľadiska podstaty a účelu napadnutého ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE možno celkom zjavne identifikovať verejný záujem, ktorý zákonodarca sledoval jeho zmenou zavedenou prostredníctvom jeho novelizácie vykonanej Zákonom č. 382/2013 Z. z.. Ústavný súd v tejto súvislosti v prvom rade vo všeobecnej rovine zdôrazňuje, že zákonodarca neustanovuje subjektom práva právne povinnosti samoúčelne, ale naopak so zjavným zámerom, aby tieto právne povinnosti boli dodržiavané. Je pritom nespochybniteľné, že záujem na dôsledkom dodržiavaní právnych povinností vyplývajúcich z právnych noriem treba považovať za dôležitý všeobecne akceptovaný verejný záujem, ktorý môže za určitých okolností ospravedlňovať aj neštandardné postupy pri koncipovaní právnych noriem. Za situácie, keď výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie majú nárok na zákonom ustanovené formy podpory, ktorých hodnota je aj podľa tvrdenia skupiny poslancov mimoriadne vysoká /... predstavujú ročné náklady na prevádzku a údržbu elektrárne a náklady na splácanie záväzkov voči bankám 70 % až 90 % ročnej podpory. V niektorých prípadoch tieto náklady dokonca prevyšujú 90 %/, je celkom prirodzené a legitímne, ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených Zákonom o podpore OZE výrobcami elektriny. Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že práve vďaka organickej previazanosti práv a povinností výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorá sa premieta do špecifického súkromno-právneho sankčného mechanizmu ustanoveného v § 4 ods. 3 Zákona o podpore, možno považovať právnu reguláciu podpory výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie za transparentnú a zároveň ústavne akceptovateľnú aj z hľadiska tých výrobcov elektriny (z obnoviteľných zdrojov energie), ktorí nárok na takúto podporu nemajú, a preto by sa mohli považovať za diskriminovaných. V konečnom dôsledku je transparentnosť a efektívnosť právneho mechanizmu „stimulujúceho“ výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie k dodržiavaniu zákonom ustanovených povinností v záujme všetkých odberateľov elektriny (v zásade všetkých fyzických osôb a právnických osôb), keďže podpora poskytovaná výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sa nutne musí premietnuť do výslednej ceny elektriny. V neposlednom rade Ústavný súd z hľadiska verejného záujmu sledovaného novelizáciou Zákona o podpore OZE vykonanou Zákonom č. 382/2013 Z. z. poukazuje aj na všeobecnú časť dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení Zákona č. 391/2012 Z. z. /parlamentná tlač č. 602), ďalej aj „návrh zákona“/, v ktorej sa uvádza, že jeho účelom je „... zabezpečiť efektívnejšie fungovanie podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby“, keďže „Schválenie Zákona č. 309/2009 Z. z. podnietilo výstavbu nových zariadení na výrobu elektriny, ktoré mali garantované výkupné ceny na obdobie 15 rokov. Náklady na takúto podporu elektriny sú prenášané do cien elektriny pre odberateľov, čo v minulých rokoch spôsobilo výrazný nárast tarify za prevádzkovanie systému ako regulovanej položky v cene elektriny. Zmenou podmienok podpory v návrhu zákona sa zohľadňuje rastúci vplyv podpory elektriny na cenu elektriny“. Zohľadňujúc účel a cieľ sledované napadnutou právnou úpravou Ústavný súd zastáva názor, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z Článku 1 ods. 1 Ústavy z ústavného hľadiska
nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce. Súd v nadväznosti na uvedené skonštatoval, že podmienkou pre priznanie podpory podľa § 3 ods. 1 písm.b/, c/ Zákona o podpore žalobcovi pre rok 2015 bolo včasné a riadne splnenie oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu ako voči ÚRSO, tak voči žalovanému v rade 1/ ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore. Rovnako v tejto časti v nadväznosti na citované závery odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR č. k. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.3.2017 súd podotýka, že vzhľadom na ústavným súdom konštatovanú legitímnosť viazania podpory na splnenie oznamovacej povinnosti nie je možné ako dôvodné vyhodnotiť argumenty žalobcu o tom, že oznamovacia povinnosť je zbytočnou a formalistickou povinnosťou.
25. Následne súd hodnotil, či žalobca, ktorého v smere preukázania riadneho a včasného splnenia oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore v tomto konaní ťažilo dôkazné bremeno, toto dôkazné bremeno uniesol. Z úpravy § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore vyplýva pre žalobcu povinnosť oznámiť jednak ÚRSO a jednak prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, teda žalovanému v rade 1/, a to obom, samotné uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o podpore a tiež predpokladané množstvo dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. V pomeroch prejednávanej veci to znamená, že pre zachovanie nároku na podporu formou doplatku pre rok 2015 bol žalobca podľa § 4 ods. 2 písm. c/ povinný k 15.8.2014 oznámiť ÚRSO a aj žalovanému, že si podporu podľa § 3 ods. 1 písm.b/, c/ Zákona o podpore uplatňuje a uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny na nasledujúci rok, teda na rok 2015. Len pri splnení všetkých uvedených podmienok podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore, ktoré podmienky sú usporiadané kumulatívne, a to k 15. augustu 2014 by mal žalobca nárok na podporu pre rok 2015. V uvedených súvislostiach musel súd primárne ustáliť a následne vyhodnotiť povahu lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti. V skutkovej rovine v konaní bolo medzi stranami nesporné, že žalobca oznámenia o uplatnení práva na podporu z 13.4.2014, ako sú v spise na č. l. 243, 243 rub (obsahujúce okrem samotného prejavu uplatnenia práva na podporu i údaj o predpokladanom množstve dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok 2015), podal dňa 14.8.2014 na poštovú prepravu /č. l. 650 rub, 651 rub/. Žalovanému v rade 1/ neboli tieto oznámenia k 15.8.2014 doručené, doručené mu boli až dňa 18.8.2014, ako to vyplýva z č. l. 243, 243 rub, kde sa nachádzajú tieto oznámenia s údajom prezentačnej pečiatky žalovaného v rade 1/ a číslami záznamov. Primárne v tejto časti súd pokiaľ ide o povahu lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore, a to ťažiskovo v nadväznosti na závery dovolacieho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/18/2018, a to bod 52. jeho odôvodnenia vychádza zo záveru, že predmetná oznamovacia lehota je lehotou hmotnoprávnou, a teda oznámenia o uplatnení podpory a o predpokladanom množstve dodanej elektriny sa mali k 15.8.2014 dostať do sféry dispozície žalovaného v rade 1/ a len vtedy bolo možné skonštatovať včasné splnenie tejto oznamovacej povinnosti voči žalovanému v rade 1/. Podľa odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Obdo/18/2018, a to bod 52. odôvodnenia: Dovolací súd považuje za potrebné poukázať na dôsledné znenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore OZE, podľa ktorého výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/ vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Logickým a gramatickým výkladom uvedeného ustanovenia je zrejmé, že výrobca elektriny je povinný vykonať dva úkony, a to oznámiť uplatnenie podpory a súčasne uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny, všetko k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tieto dve povinnosti musia byť splnené kumulatívne s tým, že nevykonanie niektorej z nich znamená porušenie zákonom uloženej povinnosti, inými slovami ak výrobca elektriny oznámi uplatnenie podpory, avšak neuvedie predpokladané množstvo dodanej elektriny k určenému dátumu (alebo naopak), nesplní svoju oznamovaciu povinnosť riadne. Je preto možné dospieť k záveru, že ak zákonodarca uložil výrobcovi elektriny v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore dve samostatné povinnosti, avšak na seba nadväzujúce, a to s výslovne uvedenou lehotou, ktorá je vyjadrená číselne a určená na presne stanovený dátum dňa 15. augusta, je túto lehotu potrebné považovať za hmotno-právnu a nie procesnú, ako nesprávne posúdili konajúce súdy nižšej inštancie. Záver o hmotnoprávnom charaktere uvedenej lehoty je opretý aj o vyššie uvedený Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 50/2015, ktorý nespochybniteľne dospel k záveru, že sankčný mechanizmus vyjadrený v ustanovení § 4 ods. 3 Zákona o podpore má súkromno-právny charakter. Takto spôsobuje právne následky v oblasti hmotného práva a predmetná právna norma musí mať povahu normy hmotnoprávnej a rovnako aj lehota v nej obsiahnutá musí mať povahu lehoty hmotnoprávnej. Preto je možno uzavrieť, že s poukazom na § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore OZE je povinnosť výrobcu elektriny zachovaná vtedy, ak právna skutočnosť nastane najneskôr v posledný deň hmotno- právnej lehoty, t.j. v danom prípade 15. augusta. Za rozhodujúci moment pre uplatnenie podpory podľa
§ 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore je preto potrebné považovať moment doručenia prejavu vôle prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, nakoľko až od tohto momentu sa takýto jednostranný právny úkon výrobcu stáva perfektným a nadobúda spôsobilosť spôsobovať účinky, ktoré sa takýmto prejavom vôle zákon spája. V tejto súvislosti dovolací súd dodáva, že stanovisko ÚRSO charakterizujúce dotknutú lehotu za procesnoprávnu nie je záväzné a v zmysle uvedeného ani správne, z ktorého dôvodu sa na takéto stanovisko nemožno úspešne dovolávať. Súd zdôrazňuje, že citované rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Obdo/18/2018 je rozhodnutím o dovolaní, kde otázka ustálenia povahy oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore predstavovala samotnú dovolaciu otázku tvoriacu predmet posudzovania dovolacieho súdu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP ako otázka, od vyriešenia ktorej právnej otázky záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a táto právna otázka ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. Práve z tohto dôvodu konajúci súd v priebehu tohto konania, pri svojej vedomosti o obsahu a ťažisku dovolacej otázky riešenej v dovolacom konaní Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/18/2018 a napriek už i konajúcemu súdu známemu záveru podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 50/2015 zo dňa 22.3.2017 a vedomosti konajúceho súdu o odôvodnení rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 491/2018 zo dňa 31.1.2019, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/96/2016 z 30.3.2017, zohľadňoval uvedené pri hodnotení návrhu žalobcu na prerušenie konania vo veci do skončenia práve dovolacieho konania Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/18/2018. Na základe následného dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý po rozhodnutí dovolacieho súdu zobral svoj návrh na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania Najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/18/2018 späť a na základe analogickej aplikácie úpravy podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s Článkom 4 ods. 1 CSP, konajúci súd v konečnom rozhodnutí rozhodol už len o zastavení konania o predmetnom návrhu žalobcu na prerušenie konania. Uvedené ustálenie hmotnoprávnej povahy lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore, zakladá požiadavku pre jej zachovanie, teda pre splnenie uvedenej zákonnej oznamovacej povinnosti včas, t.j. k 15.8.2014 v pomeroch prejednávanej veci, aby sa oznámenia o uplatnení podpory a o predpokladanom množstve elektriny dodanej na nasledujúci kalendárny rok 2015, dostali do dispozičnej sféry žalovaného v rade 1 k 15.8.2014. Preukázanie tejto skutkovej okolnosti v konaní ťažilo žalobcu, ktorý svoje dôkazné bremeno v konaní v tomto smere neuniesol. Samotné podanie oznámení dňa 14.8.2014 na poštovú prepravu pri ustálení hmotnoprávnej povahy predmetnej oznamovacej povinnosti nie je postačujúce. Súd zdôrazňuje, že samotné tvrdenie žalovaného v rade 1/ o doručení oznámení až konkrétne dňa 18.8.2014, ako to vyplýva i z listinných dôkazov podľa č.l.243, 243 rub, žalobcom v tomto konaní výslovne rozporované nebolo. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že si žalobca nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ voči žalovanému v rade 1/ včas, teda k 15.8.2014, čo zakladá nástup právneho dôsledku podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore, a teda stratu práva žalobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o podpore avšak, a to súd zdôrazňuje, len pre rok 2015. Nároky priznané žalobcovi podľa obsahu rozhodnutí ÚRSO ako sú na č.l. 34 až 35, trvajú naďalej. Na tomto mieste odôvodnenia súd podotýka, že splnenie oznamovacej povinnosti nie je v pomeroch prejednávanej veci možné vyvodzovať zo skutočností, ktoré zdôrazňoval žalobca, keď konkrétne poukázal na skutočnosť, že v priebehu roka 2014 oznámil ÚRSO, ako aj žalovanému v rade 1/ množstvo údajov, čo preukazuje predloženými fotokópiami príslušných dokumentov. ÚRSO v rozhodnutiach o cene výslovne uvádza, že schvaľuje na rok 2014 až 2025 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 EUR za 1 MWh. Zároveň v týchto rozhodnutiach sa nachádzajú aj údaje o odhadovanom ročnom množstve vyrobenej elektriny, ako aj o odhadovanom ročnom množstve elektriny, na ktorú si žalobca bude uplatňovať podporu formou doplatku. Okrem toho ÚRSO v rozhodnutiach o cene konštatuje, že právo na podporu doplatkom pre zariadenie výrobcu elektriny sa skončí dňa 15.12.2025, resp. právo na podporu doplatkom pre zariadenie výrobcu elektriny sa skončí dňa 6.12.2025. Všetky potrebné údaje, ako aj informácie a príslušné rozhodnutia boli zo strany žalobcu príslušným osobám vrátane žalovaného v rade 1/ pravidelne oznamované a sú žalovanému v rade 1/ známe. Rozhodnutia o cene boli žalovanému v rade 1/ zaslané 19.2.2014, najneskôr k uvedenému dátumu tak žalovaný 1/ disponoval informáciou o predpokladanom ročnom množstve vyrobenej elektriny, na ktorú si žalobca bude uplatňovať podporu. Ďalej na splnenie oznamovacej povinnosti poukazuje žalobca aj v tej súvislosti, že je povinný denne odovzdávať údaje o výrobe elektriny formou elektronických oznámení OKTE, a.s., ktorá je regulovaným subjektom a ktorá podlieha ÚRSO. Zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že kontrola údajov o výrobe množstva elektriny zo zariadení žalobcu bola zabezpečená na najvyššej možnej miere a žalobca si svoj nárok na uplatnenie podpory podľa Zákona o OZE uplatnil. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ÚRSO považuje oznamovaciu povinnosť za splnenú na základe doručenia tzv. májových hlásení, ktoré výrobcovia vykonávajú na základe § 27 ods. 2 písm. q Zákona o energetike. Tieto májové hlásenia neobsahujú výslovne údaj o
záujme uplatniť si podporu v nasledovnom roku, ÚRSO ich však aj napriek tomu akceptuje. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu § 266 Obchodného zákonníka a ňou vymedzené kritériá výkladu prejavu vôle. Zdôraznil potrebu aplikovať pravidlo preferencie platnosti právneho úkonu. Vo vzťahu k tejto časti argumentácie žalobcu súd súhrnne zdôrazňuje, že z úpravy oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore vyplýva, že okrem samotného oznámenia o predpokladanom množstve elektriny dodanej v nasledovnom kalendárnom roku, je obsahovou náležitosťou takéhoto oznámenia aj samotný právny úkon uplatnenia práva na podporu, teda realizácia prejavu vôle, z obsahu ktorého bude adresátovi zrejmý záujem žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov na uplatnení podpory i pre rok 2015. Súbor listín (a ani jednotlivé tieto listiny samostatne), na ktoré v tejto časti poukazoval žalobca tvrdiac, že žalovaný v skutočnosti má z týchto vedomosť o predpokladanom množstve dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok, neobsahuje súčasne aj samotný prejav vôle žalobcu právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o podpore si pre rok 2015 i uplatniť, čo je tak ako vyplýva z vyššie uvedeného obsahová požiadavka riadneho splnenia oznamovacej povinnosti. Súd zdôrazňuje, že nakoľko úprava § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore upravuje obsahové náležitosti oznámenia o uplatnení práva na podporu, ktoré zahŕňajú aj samotný prejav vôle uplatniť si právo na podporu, len dovodzovať záujem žalobcu na uplatnení podpory alebo vychádzať zo záveru, že tento záujem bol zrejmý z predchádzajúceho sa správania žalobcu, tak ako to uvádzal v rámci svojej argumentácie žalobca, nie je postačujúce, to ani pri aplikácii výkladových pravidiel podľa § 266 ods.1, 2, 3 Obchodného zákonníka, a to ťažiskovo predovšetkým práve vzhľadom na obsah úpravy oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c Zákona o podpore, ktorá vymedzuje obsahové náležitosti uplatnenia podpory, ktoré musia byť naplnené i pri absencii osobitných zákonných požiadaviek na formu tohto právneho úkonu.
26. Už len samotné konštatovanie o nepreukázaní včasného splnenia oznamovacej povinnosti žalobcu voči žalovanému v rade 1/ podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore je pri kumulatívnom usporiadaní podmienok včasného a riadneho splnenia tejto oznamovacej povinnosti tak, ako je konštatované vyššie, postačujúcim pre záver o nesplnení oznamovacej povinnosti ako takej a dôvodom nastúpenia účinkov podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore, teda straty práva žalobcu na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o podpore pre rok 2015. Na tomto mieste odôvodnenia súd v širšom kontexte poukazuje na závery podľa Nálezu Ústavného súdu SR č. k. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.3.2017, v zmysle ktorých: Náležité splnenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore je predpokladom vzniku práva na podporu a zároveň nesplnenie tejto povinnosti ako zákonom ustanovenej povinnosti nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu, pričom v podmienkach právneho štátu je vo všeobecnosti akceptovateľné a v zásade vždy aj z dôvodu zabezpečenia efektívnosti právnej úpravy žiaduce, aby nesplnenie zákonom ustanovených povinností bolo sankcionovateľné, resp. mohlo / potenciálne/ vyvolať negatívne právne dôsledky na subjekt práva, ktorý zákonom ustanovenú povinnosť nesplnil.
27. Žalobca v konaní uplatnil voči žalovanému v rade 1/ právo na podporu vo forme doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o podpore, ktoré si však pre rok 2015, čo súd zdôrazňuje, z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti voči žalovanému v rade 1/ podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore včas, uplatniť nemohol. Jeho právo na podporu ako také však nezaniklo, trvá naďalej, samozrejme za predpokladu, že v ďalšom kalendárnom roku si svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť riadne a včas splní. Uvedený záver jednoznačne vyplýva i z odôvodnenia podľa Nálezu Ústavného súdu SR č. k. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.3.2017. Na základe uvedeného súd žalobu voči žalovanému v rade 1/ zamietol.
28. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ súd primárne konštatuje skutočnosť preukázaného právneho nástupníctva žalovaného v rade 2/ po jeho právnom predchodcovi, teda po subjekte Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008, tak ako táto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia uznesenia č. k. 19 Cb/65/2016-463 zo dňa 11.3.2019. Následne vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ súd konštatuje, že zo samotnej nespornej skutkovej okolnosti poverenia právneho predchodcu žalovaného v rade 2/ žalovaným v rade 1/ (teda poverenia subjektu Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 36 403 008 žalovaným v rade 1/) podľa § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore, nie je možné vyvodiť záver, ktorý z tohto poverenia činil žalobca, a to že povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny za cenu na straty a realizovať odber elektriny vyrobenej žalobcom za cenu na straty, má voči žalobcovi priamo právny nástupca žalovaného v rade 2/, teda subjekt Stredoslovenská energetika, a.s., IČO: 51 865 467, tak ako v tomto smere argumentoval vo vzťahu k pasívnej vecnej
legitimácii právneho predchodcu žalovaného v rade 2/ žalobca už priamo v odôvodnení žaloby (žalobca v žalobe uvádzal tvrdenie, podľa ktorého: Z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona o OZE vyplýva, že výrobca elektriny s právom na podporu má právo na odber elektriny za cenu elektriny na straty, ktorú dodal prevádzkovateľovi regionálnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a to na základe Zmluvy o dodávke elektriny. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy poverí tretí subjekt odberom elektriny za cenu elektriny na straty (t.j. faktickým odberateľom elektriny je poverený subjekt), výrobca elektriny má právo domáhať sa svojich práv (t.j. uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny a dodávať elektrinu za cenu elektriny na straty) vo vzťahu k tomuto poverenému subjektu. Nakoľko je evidentné, že žalovaný v rade 1/ poveril odberom elektriny a vyplácaním ceny elektriny za cenu elektriny na straty právneho predchodcu žalovaného v rade 2/, má žalobca zákonné právo domáhať sa týchto plnení od žalovaného v rade 2/. V tejto časti žalobca poukázal na obsah oznámení žalovaného v rade 1/, ktorý v ich závere uvádza, že vzájomné vzťahy ohľadom vyrobenej a dodanej elektriny do distribučnej sústavy žalovaného 1/ je potrebné si vysporiadať so žalovaným v rade 2/ ako subjektom, ktorý má na základe poverenia žalovaného v rade 1/ pridelené výrobné zariadenie žalobcu vo svojej bilančnej skupine. Z uvedeného listu podľa názoru žalobcu vyplýva, že za predpokladu, že žalobca nestratil nárok na podporu v roku 2015 podľa Zákona o OZE, je s ním žalovaný v rade 2/ povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny za cenu elektriny na straty a žalovaný v rade 2/ je pasívne vecne legitimovanou osobou v tomto konaní. Konajúci súd oproti uvedenej argumentácii žalobcu vychádza z právneho názoru, podľa ktorého poverenie dané žalovaným v rade 1/ právnemu predchodcovi žalovaného v rade 2/ podľa § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore, zakladá výlučne úpravu vzťahov medzi týmito subjektmi bez priameho dopadu na žalobcu, ktorému za predpokladu splnenia oznamovacej povinnosti včas a riadne (čo v tomto konaní naplnené nebolo a súd toto primárne zdôrazňuje), svedčí právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona o podpore voči žalovanému v rade 1/ ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s poukazom na úpravu jeho postavenia podľa § 5 ods. 1, ods. 6 písm. b/ Zákona o podpore V nadväznosti na uvedené konštatovanie právny predchodca žalovaného v rade 2/ neporušil zmluvnú, zákonnú, ani inú právnu povinnosť, v príčinnej súvislosti s ktorým porušením by žalobcovi voči žalovanému v rade 2/ (ako právnemu nástupcovi pôvodného žalovaného v rade 2/), svedčilo právo na náhradu škody, ktoré v tomto konaní voči nemu uplatňoval. Na tomto mieste odôvodnenia súd dodáva, že konštatovania uvedené ako dôvody pre zamietnutie žaloby voči žalovanému v rade 1/, a to konkrétne nepreukázanie včasného splnenia oznamovacej povinnosti žalobcom voči žalovanému v rade 1/ podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore, súd vzal vo vyššie uvedených súvislostiach do úvahy i pri rozhodnutí o zamietnutí žaloby voči žalovanému v rade 2/, pri primárnom zohľadnení vyššie uvedeného odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí žaloby voči žalovanému v rade 2/ z dôvodu absencie akéhokoľvek (zmluvného, zákonného alebo zodpovednostného) hmotno-právneho základu žalovanej pohľadávky uplatnenej voči žalovanému v rade 2/ z titulu náhrady škody vo vecnej rovine. Súhrnne súd na záver uvádza vzhľadom na rozsah argumentácie žalobcu, že vyššie uvedené odôvodnenie rozsudku obsahuje skutkové a právne vyhodnotenie podstatných otázok relevantných pre meritórne rozhodnutie. V tomto smere súd poukazuje na závery podľa uznesenia Ústavného súdu SR z 19. mája 2009 sp. zn. II. ÚS 200/09, podľa ktorých: Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
29. Zákonné ustanovenia aplikované pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania: Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Vzhľadom na skutočnosť zamietnutia žaloby voči žalovanému v rade 1/ i v rade 2/ sú stranami sporu v tomto konaní úspešnými žalovaní v rade 1/ a v rade 2/ a majú vo väzbe na to nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, každý v rozsahu 100%.. Pri zohľadnení vyššie odôvodneného samostatného posudzovania skutkovej a právnej dôvodnosti žaloby voči žalovanému v rade 1/ na jednej strane a voči žalovanému v rade 2/ na druhej strane, rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP samostatne o nároku žalovaného v rade 1/ na náhradu trov konania voči žalobcovi a samostatne o nároku na náhradu trov konania žalovaného v rade 2/ voči žalobcovi tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. O konkrétnej
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).