Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-158-2022.pdf
PDF · 320.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/158/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., trvalo bytom E., zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Magdálik, Vajanského 1520, 924 01 Galanta, IČO: 51814561, proti žalovaným: 1/ F. B., nar. X. XXXX XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX H. X - I., Česká republika, trvalo bytom E., C. D. XXX/XX, 2/ Stavebné bytové družstvo Sládkovičovo a Galanta, Esterházyovcov 709/12, Galanta, IČO: 34 099 069, obaja žalovaní zastúpení advokátom: Mgr. Pavol Šuľan, Hlavná 929/6, 924 01 Galanta, IČO: 37842137, o určenie nájomného vzťahu, o určenie členstva v bytovom družstve a o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy a zmluvy o prevode vlastníctva bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 22. júla 2022 č. k. 22C/4/2020– 300, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanej 1/ a žalovanému 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 172 ods. 1 a 2, § 173 ods. 1, § 175 ods. 1 a 2, § 177 ods. 2, § 180 ods. 2, § 181 a § 496 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“), v znení účinnom do 31.12.1991; § 700 ods. 1 a 3, § 701 ods. 1, § 703 ods. 1 a 2, § 705 ods. 2, § 707 ods. 2, § 708, § 853 ods. 1, § 871 ods. 1 O.z. v znení účinnom od 1.1.1992; § 17 ods. 7 a § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“) a poukazom na čl. 18 bod 1. písm. a/ a čl. 19 bod 1 Stanov žalovaného 2/. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.10.2020 domáhala určenia, že
- je nájomkyňou bytu č. XX, na 4. poschodí, vo vchode č. 46 bytového domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcelách 1689/1, 1689/2 a 1689/3 v katastrálnom území E., obec E., okres Galanta, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta, a to spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 788/42241 k celku (ďalej aj len „nehnuteľnosť“),
- je členkou žalovaného 2/,
- nájomná zmluva zo dňa 3.6.2020 uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom je nájom nehnuteľnosti je neplatná v celom rozsahu,
- zmluva o prevode vlastníctva bytu V 4234/2020, č.z. 2106/2020 uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom je prevod vlastníctva k nehnuteľnosti je v celom rozsahu neplatná a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutím Okresného stavebného bytového družstva Galanta, členské číslo 4473 zo 16.3.1981 bola neb. J. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (ďalej aj len „poručiteľ“), pridelená trojizbová bytová jednotka v budove č. A/9, schodišti C/V, číslo bytu XX v E. K. L. D. M. N. XXX/XX a to spolu s pivničnou miestnosťou v suteréne bytu (ďalej aj len „byt“). Následne Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 16.3.1981 bol byt odovzdaný do užívania poručiteľovi, a to do spoločného užívania s jeho vtedajšou manželkou, žalovanou 1/. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 4C/340/84-17 z 27.11.1984, právoplatným dňa 7.1.1985 bolo manželstvo poručiteľa a žalovanej 1/ rozvedené, pričom žalovaná 1/ ešte pred rozvodom manželstva opustila spoločnú domácnosť s poručiteľom, odsťahovala sa z bytu, pričom tento stav trvá nepretržite až do dnešného dňa. Otázka spoločného členstva v bytovom družstve, ako ani otázka spoločného užívania bytu medzi poručiteľom a žalovanou 1/ neboli ani do smrti nebohého vyriešené ani dohodou rozvedených manželov, ani súdnym rozhodnutím. Po rozvode so žalovanou 1/ uzavrel poručiteľ druhé manželstvo so žalobkyňou, pričom títo spolu, neskôr aj s ich spoločnými troma synmi, ďalej byt užívali. Poručiteľ sám uhrádzal všetky poplatky a náklady spojené s užívaním/nájmom bytu a s členstvom v bytovom družstve, pričom po jeho smrti tieto poplatky a náklady uhrádza výlučne žalobkyňa. Žalovaná 1/ od opustenia spoločnej domácnosti, t. j. od roku cca 1985 neuhrádza žiadne poplatky a náklady týkajúce sa nájmu bytu, ako ani týkajúce sa členstva v bytovom družstve. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo ukončené uznesením č. k. 18D/19/2018-80 z 20.8.2019, právoplatným dňa 20.8.2019, pričom predmetným uznesením poverená notárka o.i. rozhodla aj o tom, že členský podiel k nehnuteľnosti vedenej u žalovaného 2/ na poručiteľa v 1 titulom márneho uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odo dňa zániku manželstva poručiteľa a jeho bývalej manželky (žalovaná 1/), ktoré zaniklo rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 4C/340/84-17 z 27.11.1984, vo všeobecnej hodnote podľa zhodného vyhlásenia dedičov ku dňu smrti poručiteľa vo výške 25.000 eur nadobúda žalobkyňa, ktorá je povinná vyplatiť ustupujúcej spoludedičke O. P. C., Q. B., nar. X.X.XXXX (dcére poručiteľa a žalovanej 1/) sumu vo výške 5.000 eur ako náhradu za jej dedičský podiel, a to do 30.9.2019. Nájomnou zmluvou medzi žalovaným 2/ a poručiteľom z 2.1.1992 bol byt prenechaný do nájmu poručiteľa. Žalovaná 1/ zaslala synovi žalobkyne, O. J. B., prostredníctvom emailu nájomnú zmluvu z 3.6.2020 k bytu uzavretú medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/. Z výpisu z katastra nehnuteľností žalobkyňa zistila, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná žalovaná 1/ a to titulom zmluvy o prevode vlastníctva bytu V 4234/2020, č. z. 2106/2020. Uvedená nehnuteľnosť - byt č. XX, bol pôvodne označený ako byt č. XX, resp. aj č. XX a ide o rovnaký byt, ktorý bol poručiteľovi a žalovanej 1/ pridelený dňom 16.3.1981 do spoločného užívania. V danom prípade sa žalovaná 1/ a poručiteľ stali spoločnými užívateľmi bytu. Následne ich manželstvo zaniklo, a to ku dňu 7.1.1985. V súlade s ust. § 149 ods. 4 O.z. nedošlo v lehote 3 rokov k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou ako ani k podaniu návrhu na jeho vyporiadnanie na súd. Ku dňu 8.1.1988 (po uplynutí 3- ročnej lehoty teda ich členský podiel v bytovom družstve ako iná majetková hodnota prešiel do režimu podielového spoluvlastníctva (§ 149 ods. 4 O.z.). V danom smere boli následne obaja bývalí manželia (poručiteľ a žalovaná 1/) podielovými spoluvlastníkmi členského podielu v žalovanom 2/, pričom ich podiely boli v zmysle § 137 ods. 2 O.z. rovnaké. Poručiteľ dňa 2.1.1992 ako člen žalovaného 2/ uzavrel so žalovaným 2/ nájomnú zmluvu k bytu (v súlade s čl. 6 Stanov stavebného a bytového družstva Sládkovičovo a Galanta), pričom nájomný vzťah založený touto zmluvou nikdy nezanikol v súlade s ust. § 710 ods. 1 O.z. Dňa XX.X.XXXX poručiteľ zomrel. V rámci dedičského konania, ktoré prebehlo na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 18D/19/2018, Dnot 250/2019 podiel na členskom podiele v žalovanom 2/ nadobudla žalobkyňa. V súlade s ust. § 707 ods. 2 O.z. prešlo na žalobkyňu členstvo v družstve a aj nájom bytu po poručiteľovi. Následná nájomná zmluva žalovanej 1/ z 3.6.2020, ktorú uzavrela so žalovaným 2/ na byt, je podľa názoru žalobkyne neplatným právnym úkonom, keďže v rozpore s ust. § 37 ods. 2 O.z. je jeho predmetom plnenie nemožné, keďže žalovaný 2/ už dňa 2.1.1992 uzavrel platnú nájomnú zmluvu k bytu s poručiteľom, pričom nájomný vzťah ňou založený prešiel po smrti poručiteľa na žalobkyňu, a teda žalovaný 2/ nemohol platne previesť užívacie právo k bytu titulom nájomnej zmluvy k rovnakému bytu aj na žalovanú 1/ Nájomná zmluva z 3.6.2020, uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, je neplatným právnym úkonom aj podľa ust. § 39 O.z., keďže predmetná zmluva svojim obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza a prieči sa dobrým mravom. Rovnako tak je potom neplatným právnym úkonom aj Zmluva o prevode vlastníctva bytu V 4234/20202, č. z. 2106/2020, ktorú uzavrela žalovaná 1/ a žalovaný 2/, a to jednak v súlade s ust. § 37 ods. 2 O.z. ako aj podľa ust. § 39 O.z. O nemožnosť plnenia v zmysle ust. § 37 ods. 2 O.z. sa tu jedná z toho dôvodu, že v okamihu uzavretia predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu bola nájomníčkou bytu žalobkyňa, a nie žalovaná 1/, a teda žalovaná 1/ byt odkúpiť nemohla, čo zakladá aj dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. 39 O.z., a to v smere rozporu tohto právneho úkonu s obsahom a účelom zákona, kedy
družstevný byt môže byť prevedený do vlastníctva len nájomcu bytu, čo potvrdzuje aj čl. 19 ods. 1 stanov Stavebného a bytového družstva Sládkovičovo a Galanta. Žalobkyňa poukázala na rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi a z neho vyplývajúcu neplatnosť právneho úkonu (§ 39 O.z.), keď aj v súlade čl. 19 ods. 1 stanov Stavebného a bytového družstva Sládkovičovo a Galanta sa byt prevádza (nájomcovi) za zvyšnú anuitnú hodnotu, ktorá nebola nájomcom uhradená, pričom tu žalobkyňa poukazuje na to, že práve žalobkyňa a poručiteľ už od roku 1985 uhrádzali všetky náklady a poplatky týkajúce sa nájmu bytu a členstva v družstve. Žalovaná 1/ nemá k bytu žiaden vzťah, nežije v tomto byte už viac ako 35 rokov, neplatí už viac ako 35 rokov v súvislosti s nájmom bytu ako ani s členstvom v družstve žiadne poplatky a neuhrádza žiadne súvisiace náklady. Žalovaná 1/ sa k žalobe vyjadrila tak, že s J. B. uzavreli manželstvo dňa 17.5.1980, a počas manželstva nadobudli spoločné členstvo manželov v Okresnom stavebnom bytovom družstve Galanta so sídlom v Galante (ďalej len "OSBD"). Žalovaná 1/ a J. B. podmienku splatenia členského podielu vo výške 27.606 Kčs (916,35 eur), splnili spoločne a nerozdielne, pričom na jej splnenie použili sčasti aj finančné prostriedky získané na základe pôžičky na členský podiel z 18.12.1980 od D. C. D., okresnej pobočky v Galante vo výške 13.606 Kčs (451,64 eur). Jej život s J. B. nebol ľahký, bývalý manžel požíval nadmerne alkoholické nápoje a keď bol pod ich vplyvom bol agresívny a správal sa k nej násilnícky. Jeho správanie vyústilo do jej fyzického napadnutia dňa 13.6.1984, kedy mu oznámila, že podá žiadosť o rozvod, ak s tým správaním neprestane. Následne ústne požiadala J. B., aby opustil ich spoločný (sporný) byt, čo rezolútne odmietol. Zo strachu že by napádanie mohlo pokračovať, sa rozhodla odísť z bytu i s maloletou 2-ročnou dcérou, ktorú na krátku dobu, po dohode s jej rodičmi, odviezla na východné Slovensko do Svidníka po dobu kým si nenájde nejaké bývanie. Nejakú dobu prebývala v práci a neskôr v prenajatej izbe, ktorú jej poskytla jedna rozvedená pani. Po rozvodovom konaní jej zamestnávateľ NsP Galanta poskytla ubytovňu, kde si následne presťahovala i dcéru. Teror zo strany bývalého manžela pokračoval, nedal jej pokoj ani po rozvode, vždy keď ju stretol v meste a bol pod vplyvom alkoholu, verbálne ju napádal a vykrikoval jej rôzne neprístojnosti a posmešky. Vplyvom udalostí, po smrti otca a na žiadosť svojej matky sa presťahovala na východ Slovenska do svojho rodiska D.. Za trestný čin ublíženia na zdraví, ktorý jej spôsobil J. B., bol tento rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/204/84 zo dňa 14.1.1985 právoplatne odsúdený. Taktiež sa voči nemu viedlo i trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví spoločnej mal. dcéry P. v januári v roku 1985, avšak pre nedostatok dôkazov o tom, že by skutok spáchal J. B., bola vec odložená. Písomná nájomná zmluva z 2.1.1992 uzavretá medzi J. B. (bez uvedenia mena manželky) a právnym predchodcom žalovaného 2/, teda OSBD, je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu podľa ust. § 39 O.z., z dôvodu, že svojim obsahom a účelom odporuje ust. § 701 ods. 1 O.z., a to z dôvodu, že sa prieči i dobrým mravom, nakoľko právny predchodca žalovaného 2/ nemohol platne previesť na J. B. práva a povinnosti, ako na nájomcu, keď v okamihu uzatvorenia nájomnej zmluvy existoval platný spoločný nájomný pomer vzniknutý zo zákona dňa 1.1.1992 medzi žalovaným 2/ a žalovanou 1/ a J. B.. Je nesporné, že žalovanej 1/ a J. B., vzniklo dňa 16.3.1981 na základe uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí bytu spoločné právo osobného užívania k spornému bytu. Právny vzťah žalovanej 1/ a J. B. zakladajúci právo spoločného osobného užívania sporného bytu, v zmysle ust. § 871 O.z., sa zo zákona zmenilo na spoločný nájom, a to ku dňa 1.1.1992. Spoločný nájom žalovanej 1/ a J. B., avšak ani právo spoločného osobného užívania bytu, neboli nikdy skončené a ani nikdy nezanikli, a to ani podľa ust. § 710 a nasl. O.z., ako ani podľa ust. § 183 a nasl. O.z. platného do 31.12.1991. Žalovaná 1/ má za to, že vzhľadom k tej skutočnosti, že počas celej doby od rozvodu manželstva žalovanej 1/ s J. B. až do jeho smrti nebolo medzi nimi platne právne vyporiadané právne nástupníctvo po zaniknutom spoločnom členstve v družstve žalovaného 2/, a to ani dohodou ani súdnym rozhodnutím podľa ust. § 705 ods. 2 O.z. (per analogiam § 177 ods. 2 O.z. platného do 31. 12. 1991), a taktiež ani zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa ust. § 149 ods. 4 O.z., podľa ust. § 707 ods. 2 a § 853 O.z. (per analogiam § 180 ods. 2 a § 496 O.z. platného do 31.12.1991) platí, že smrťou J. B. nastal zo zákona prechod spoločného nájmu v družstve na žalovanú 1/ ex tunc ku dňu smrti J. B., t. j. ku dňu XX.X.XXXX a zároveň tým istým momentom i prechod práv a povinností k rozvodom zaniknutému spoločnému členstvu v družstve žalovaného 2/ na žalovanú 1/, ako zostávajúcu členku po zaniknutom spoločnom členstve rozvedených manželov a zároveň aj právo na uzavretie samostatnej nájomnej zmluvy na prenájom sporného družstevného bytu so žalovaným 2/. Použitím ust. § 853 O.z. tieto účinky nastávajú aj medzi bývalými manželmi, u ktorých ku dňu smrti niektorého z manželov nemožno pre neexistenciu dohody či autoritatívneho súdneho rozhodnutia jednoznačne zistiť, ktorý z nich je oprávnený ako zostávajúci člen družstva vstúpiť do zaniknutých práv a povinností rozvedených manželov vo vzťahu k družstvu. Žalovaná 1/ považuje dedičské rozhodnutie v časti článok III. bod 2. za neplatné, pretože nie je právne možné zdediť spoluvlastnícky podiel na členskom podiele v bytovom družstve nadobudnutom za trvania manželstva, pretože tento nemôže byť predmetom dedenia, a už vôbec nie jeho spoluvlastnícky
podiel, pretože sa to prieči ust. § 703 ods. 2 O.z., nakoľko v danom prípade vzniká márnym uplynutím 3-ročnej lehoty podľa ust. § 145 ods. 4 O.z. bývalým manželom iba pohľadávka voči členskému podielu z titulu podielového spoluvlastníctva a nie podielové spoluvlastníctvo členského podielu, čo je zásadný právny rozdiel. Žalobkyni nikdy žiadne práva smerom k členstvu v družstve žalovaného 2/, s ktorým by bolo spojené i právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy k spornému družstevnému bytu, nikdy nesvedčili, teda takými, ba ani obdobnými právami, nikdy nedisponovala, a to ani smerom k nájmu sporného družstevného bytu, a už vôbec nie k členstvu v družstve. Žalobkyňa nebola nikdy členkou družstva, ani na ňu nikdy v minulosti neprešlo členstvo v družstve žalovaného 2/, prešla na ňu smrťou jedného zo spoluvlastníkov - dedením po manželovi J. B., iba pohľadávka J. B. voči členskému podielu z titulu zaniknutého podielového spoluvlastníctva členského podielu, a to o veľkosti jednej polovice. Žalobkyňa ďalej v konaní uvádzala, že podľa jej vedomostí, žalovaná 1/ opustila dotknutý byt v roku 1984 dobrovoľne, pričom si z bytu riadne zobrala aj veci potrebné na zariadenie novej domácnosti, ako aj svoje osobné veci a veci spoločnej dcéry s neb. J. B., o čom svedčia potvrdenia, ktoré priložila. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa opustila dotknutý byt dobrovoľne. Nikdy po odchode z domácnosti sa žalovaná 1/ nijak nezaujímala o dotknutý byt ako ani o členstvo v žalovanom 2/, a to až do smrti neb. J. B.. Poukázala na to, že nájomné právo predstavuje majetkové právo, ktoré podlieha premlčaniu. Žalovaná 1/ už v roku 1984 nijak nevykonávala svoje (nájomné) právo k bytu, keď byt dobrovoľne opustila, byt nevyužívala, vypratala si z bytu všetky svoje veci, neplatila žiadne poplatky súvisiace s bytom ako ani s členstvom v družstve a nijak sa nedomáhala svojho nájomného práva k bytu až do smrti neb. J. B.. V súlade s ust. § 101 O.z. sa jej nájomné právo k bytu premlčalo, a to najneskôr uplynutím 3 ročnej premlčacej doby dňa 7.1.1988, kedy uplynuli 3 roky od právoplatnosti rozvodu manželstva žalovanej 1/ a neb. J. B.. Na základe uvedeného žalobkyňa z dôvodu opatrnosti vzniesla námietku premlčania nájomného práva žalovanej 1/ k dotknutému bytu. Ďalej poukázala na to, že v súvislosti so ZoVB, nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok podľa § 17 ods. 1, 17 ods. 7 a § 28, kde uzavrieť zmluvu o prevode bytu môže len nájomca a podmienkou je aby nájomca zaplatil úver, prípadne anuitu viažucu sa na predmetný byt, rovnako je uvedený postup v rozpore s článkom 19 ods. 1, stanov žalovaného 2/, ktorý rovnako zakotvuje, že byt možno previesť za anuitnú hodnotu, ktorá nebola nájomcom doposiaľ uhradená. Žalovaná 1/ nielen že nebola nájomkyňou, ale od roku 1985 nezaplatila s bytom žiadny poplatok, ani anuitu a platili ich výlučne žalobkyňa a neb. J. B.. Žalobkyňa spochybnila platnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu z dôvodu jej rozporu s § 588 O.z., keďže podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy ako odplatného právneho úkonu je aj kúpna cena a teda v danom prípade ak je kúpna cena uvedená 0 Eur, táto zmluva nenapĺňa zákonnú definíciu kúpnej zmluvy podľa O.z. Žalovaná 1/ ďalej v konaní uviedla, že z jej strany nešlo o dobrovoľné opustenie predmetného bytu, nakoľko z dôvodu obavy o svoju telesnú a duševnú integritu pred možnými útokmi J. B., bola nútená po prepustení z nemocnice v júni 1984 dočasne núdzovo opustiť predmetný byt. Až po pridelení izby v slobodárni si žalovaná odniesla svoje nevyhnutné veci pre živobytie, tak osobnej potreby a šatstvo, ako aj veci, ktoré jej J. B. dovolil odniesť za prítomnosti svedkov. Žalovaná 1/ nebola nikdy samostatnou nájomníčkou predmetného družstevného bytu, ale bola, ako manželka, poťažne ako bývalá manželka, účastníčkou spoločného nájmu družstevného bytu manželmi B., a preto ak by išlo o premlčanie spoločného nájmu, k tomu by mohlo dôjsť iba súčasne na strane žalovanej 1/ a J. B.. Keďže J. B. predmetný byt až do svojej smrti užíval, k premlčaniu spoločného užívacieho práva nedošlo. Pri nájme družstevného bytu sa vždy jedná o spojenie užívacieho práva k družstevnému bytu (nájmu družstevného bytu) s členstvom v družstve, čo je pojmovým znakov družstevného nájmu bytu, kde jedno bez druhého nemôže existovať. Preto nemožno tvrdiť, že nájom bytu je premlčaný bez toho, že by išlo zároveň aj o premlčanie, resp. zánik členstva v družstve. Žalobkyňa nie je oprávnená vzniesť námietku premlčania ani z toho dôvodu, nakoľko takéto právo prináleží len účastníkovi právneho vzťahu, pričom žalobkyňa účastníkom daného právneho vzťahu, t. j. spoločného nájmu predmetného družstevného bytu manželmi, nikdy nebola a taktiež sa nikdy predtým práva spoločného, poťažne samostatného, nájmu k predmetnému bytu pred podaním tejto žaloby ani len nikdy nedomáhala, a to ani len u žalovaného 2/. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že vie povedať len to, že žalovaná 1/ žiadala kúpiť byt do jej vlastníctva, bol vykonaný zápis vlastníckeho práva na katastri. Personálne je družstvo úplne nové, t. j. všetci zamestnanci sú úplne noví, najstarší zamestnanec je zamestnancom družstva od 03/2021, ďalší zamestnanci nastúpili v lete. Postupovali v zmysle ZoVB, na základe žiadosti sa pristúpilo k samotnému odpredaju. V prípade ak byt má anuitu neuhradenú, musí sa táto vyrovnať voči bytovému družstvu. Nevie, či tam bola platba anuity alebo nebola, keďže táto osoba má členské práva, bol byt v zmysle zákona odpredaný na základe jej žiadosti. Kupovať môže jedine ten, kto má členské práva. Pri postavení daného domu, každý nájomník zaplatil len určitý preddavok a zvyšok splácal mesačnými platbami, každý nájomca dostane predpis, čo mesačne spláca, je tam aj výška anuity, v predpise je to presne
špecifikované, podľa typu bytu. Táto anuita sa spláca, staršie bytové domy, ktoré už zaplatili anuitu, už nemajú anuitu vôbec. V prípade, ak je tam nejaký zostatok pri prevode bytu, je potrebné tento zostatok zaplatiť jednorazovo. To je podmienka toho, aby sa byt mohol previesť z bytového družstva do osobného vlastníctva. Niekde sa to splácalo 40 rokov, pri niektorých bytoch 30 rokov, takže sa stáva, keď sa byt prevedie do osobného vlastníctva, tak sa zaplatí iba poplatok na katastri. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci: Z rozhodnutia Okresného stavebného bytového družstva Galanta zo 16.3.1981 vyplýva, že J. B. bol pridelený byt, toho času označený ako byt č. XX R. E. K. L. D. XXX/XX. Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu spísanej medzi právnym predchodcom žalovaného 2/ a J. B. zo 16.3.1981 vyplýva, že v čase uzavretia dohody žil poručiteľ v manželstve so žalovanou 1/ a uzatvorením tejto dohody vzniklo spoločné užívacie právo týchto manželov. Z oznámenia Stavebného bytového družstva Galanta z 9.12.1980 označeného ako: Zloženie členského vkladu, vyplýva, že J. B. bol požiadaný o zloženie členského podielu určeného vo výške 27.606 Kčs, ktorú sumu je povinný zaplatiť v lehote 15 dní, aby mu mohli s konečnou platnosťou prideliť bytovú jednotku. Z potvrdenia D. C. D. zo dňa 18.12.1980 označenej ako pôžička na členský podiel v SBD vyplýva, že J. a F. B. poskytli pôžičku vo výške 13.606 Kčs na zloženie členského podielu vo výške 27.606 Kčs. Z potvrdenia Stavebného bytového družstva Sládkovičovo a Galanta z 12.12.2011 a z 10.1.2017 vyplýva, že J. B. a manželka F. sú nájomníkmi bytu nachádzajúceho sa v E. na ul. D. XXX/XX. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť J. B.. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi Okresným stavebným bytovým družstvom Galanta ako prenajímateľom a J. B. a jeho manželkou (bez uvedenia mena a priezviska) ako nájomníkmi z 2.01.1992 vyplýva, že žalovaný 2/ prenechal J. B. do užívania byt č. XX nachádzajúci sa v E. K. L. D. XXX. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 2/ ako prenajímateľom a žalovanou 1/ ako nájomníkom z 3.6.2020 vyplýva, že žalovaný 2/ prenechal žalovanej 1/ do užívania byt č. XX, vchod č. 46, nachádzajúci sa v E. K. L. D. XXX/XX a to od 1.6.2020. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej dňa 7.9.2020 medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovanou 1/ ako kupujúcou vyplýva, že predmetnou zmluvou došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti (bytu) za kúpnu cenu 0 Eur. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E. vyplýva, že výlučným vlastníkom bytu č. XX, nachádzajúcom sa v bytom dome s.č.XXX, vo vchode č.46 na 4.p. je žalovaná 1/, pričom titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je V 4234/2020
- Zmluva o prevode vlastníctva bytu. Z rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 4C 340/84-17 zo dňa 27.11.1984, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.1.1985 vyplýva, že manželstvo žalovanej 1/ ako navrhovateľky a J. B. ako odporcu, ktoré bolo uzavreté dňa 17.5.1980 bolo rozvedené a maloleté dieťa účastníkov konania bolo zverené do osobnej starostlivosti žalovanej 1/ Ako príčina rozvratu manželstva je uvedený povahový nesúlad, nesúlad v sexuálnej oblasti a požívanie alkoholických nápojov na strane odporcu. Zo sobášneho listu vyplýva, že žalobkyňa uzatvorila manželstvo s neb. J. B. dňa 16.8.1986. Z pripojeného spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 18D/19/2018 súd zistil, že v dedičskej veci po poručiteľovi-neb. J. B. bola uznesením Okresného súdu Galanta, povereným notárom Mgr. Martinou Báňasovou, č.k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 zo dňa 20.8.2019 schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej žalobkyňa nadobudla členský podiel trojizbového družstevného bytu č. XX na ulici C. D. XXX/XX, E. vedený u žalovaného 2/, na poručiteľa v polovici titulom márneho uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty na vyporiadanie BSM odo dňa zániku manželstva poručiteľa a jeho bývalej manželky (žalovaná 1/), ktoré zaniklo rozsudkom Okresného súdu Galanta o rozvode manželstva, č. k. 4C/340/84-17 z 27.11.1984, právoplatného dňa 7.1.1985, vo všeobecnej hodnote podľa zhodného vyhlásenia dedičov ku dňu smrti poručiteľa vo výške 25.000 eur. Z rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 3T 204/84-28 zo 14.1.1985, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.2.1985, mal súd preukázané, že neb. J. B. bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 13.6.1984 v E. vo svojom byte udrel po tvári a potom sotil svoju manželku - žalovanú 1/ tak, že táto spadla na zem a utrpela otras mozgu ľahkého stupňa, pohmoždenie hornej časti ľavého stehna, pravej sedacej oblasti, ľavej bedrovej oblasti, oderky ľavého lakťa, ľavého predlaktia, ktoré zranenie si vyžiadalo práceneschopnosť od 14.6.1984 do 5.7.1984. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná 1/ a neb. J. B. nadobudli v roku 1981, t. j. za trvania manželstva nehnuteľnosť (byt) do spoločného užívania manželov a to v súlade s ust. § 172 ods. 1 O.z. Rovnako nebolo sporné, že otázka spoločného členstva ani otázka spoločného užívania, resp. nájmu bytu medzi žalovanou 1/ a neb. J. B. neboli do smrti J. B. vyriešené, t. j. medzi bývalými manželmi nebola po rozvode manželstva uzatvorená dohoda o užívaní bytu a nebol podaný ani návrh na súd, aby súd zrušil právo spoločného užívania bytu, resp. po 1.1.1992, aby zrušil spoločný nájom družstevného bytu a rozhodol kto z bývalých manželov bude ako člen družstva nájomcom bytu. S účinnosťou od 1.1.1992 došlo zo zákona, a to zákona č. 509/1991 Zb., ktorým sa
mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník, k zmene spoločného užívania bytu manželmi na spoločný nájom. Na to, aby medzi rozvedenými manželmi došlo k zániku spoločného užívania družstevného bytu, resp. po 1.1.1992 spoločného nájmu družstevného bytu a tým aj k zániku spoločného členstva rozvedených manželov, je potrebné uzatvorenie dohody medzi rozvedenými manželmi alebo rozhodnutie súdu, a to v súlade s ust. § 177 ods.2 O.z. a po 1.1.1992 v súlade s ust. § 705 ods.2 O.z. Zákon pritom nijakým spôsobom časovo neobmedzuje uzatvorenie dohody rozvedených manželov o tom, kto bude naďalej nájomcom bytu a členom družstva a časovo neobmedzuje rozvedených manželov ani na podanie návrhu na súd, aby tento rozhodol o zrušení spoločného nájmu bytu a o tom kto z rozvedených manželov zostane nájomcom bytu a teda aj členom družstva, pre prípad, že sa manželia nedohodnú. To znamená, že podľa § 705 ods. 2 O.z. (do 31.12.1991 podľa § 177 ods.2 O.z.) môžu rozvedení manželia postupovať aj po uplynutí troch rokov od zániku ich BSM. Vzhľadom k uvedenému, keďže v danom prípade existuje špeciálna právna úprava, na spoločný nájom bytu sa nepoužije ust. § 149 ods. 4 O.z. o tom, že v prípade ak do troch rokov od zániku BSM manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo k podaniu návrhu na súd platí, že rozvedení manželia sú podielovými spoluvlastníkmi majetkového práva. (Okrem toho súd poukázal na to, že v prípade ostatných majetkových práv, ktoré sú pre manželov spoločné, zákon v ust. § 149 ods. 4 posledná veta uvádza spojenie: „primerane“ platí.) Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v danom prípade ide o spoločný nájom, resp. spoločné užívanie bytu, s ktorým je spojené spoločné členstvo v družstve (§ 175 ods. 2 O.z. a od 1.1.1992 § 703 ods. 2 O.z.), a z ich charakteru vyplýva, že ich nie je možné nijakým spôsobom deliť, teda nie je možné ani rozdelenie spoločného členského podielu ako ani nadobudnutie iba 1-spoločného členského podielu, keďže stále ide o jeden členský podiel. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bolo preukázané, tvrdením samotnej žalobkyne, že medzi neb. J. B. a žalovanou 1/ nebola po ich rozvode uzatvorená dohoda o užívaní bytu a ani nebol podaný návrh na súd, súd mal preukázané, že do smrti neb. J. B. nedošlo k zániku spoločného nájmu bytu a spoločného členstva neb. J. B. a žalovanej 1/. Zároveň bol súd prvej inštancie názoru, že okamihom smrti J. B. ako jedného zo spoločných nájomcov a jedného zo spoločných členov družstva, nájomcom a členom družstva zostala zo zákona žalovaná 1/. V súvislosti s uvedeným je potrebné na prípad rozvedených manželov analogicky za použitia ust. § 853 ods. 1 O. z. použiť ust. § 707 ods. 2 O.z., podľa ktorého ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý (v danom prípade rozvedený) manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Keďže žalovaná 1/ zostala zo zákona členkou družstva, nebolo potrebné, aby žalovaný 2/ v tomto prípade čakal na výsledok dedičského konania. Vzhľadom k uvedenému bol súd prvej inštancie názoru, že dedičom po zomrelom rozvedenom manželovi (v danom prípade po neb. J. B.) patrí právo iba na zostatkovú hodnotu členského podielu v stavebnom bytovom družstve a nie je možné, aby ktokoľvek z dedičov, a teda ani žalobkyňa, nadobudol 1 členského podielu. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že zákon v ust. § 700 ods. 3 O.z. vylučuje, aby spoločné členstvo v bytovom družstve a spoločný nájom družstevného bytu vznikol medzi inými osobami ako manželmi, t. j. je vylúčené, aby spoločný členský podiel patril žalobkyni a žalovanej 1/. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 4/97 ak k dohode o prenechaní členských a majetkových práv k tomuto bytu len jednému z dedičov nedôjde, súd potvrdí nadobudnutie iba zostatkovej hodnoty tohto bytu všetkým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané, podľa ich dedičských podielov v zmysle § 484 prvá veta O.z. a § 175q ods.1 písm. d/ O.s.p. bez toho, že by sa rozhodlo o prechode členstva v bytovom družstve a o ich spoločnom nájme. Spoločné členstvo v bytovom družstve a spoločný nájom družstevného bytu titulom dedenia totiž nemôže zo zákona prejsť na viacerých dedičov (§ 700 ods. 3 O.z.). Poukázal aj na rozhodnutie NS SR z 11.2.1987 (Rc) 3Cz 85/86, podľa ktorého ustanovenie § 180 ods. 2 O.z. sa použije obdobne (§ 496 O.z.) aj na tie prípady, v ktorých za trvania manželstva bolo nadobudnuté právo na družstevný byt manželmi, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom a do smrti jedného z týchto rozvedených manželov nedošlo medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva a o tom, kto z nich bude ako člen stavebného bytového družstva byt užívať (§ 177 ods. 2 O.z.). Podľa toho rozhodnutia zároveň v prípade, ak bolo právo na pridelenie družstevného bytu nadobudnuté za trvania manželstva, zostal členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; k tomu prihliadne štátne notárstvo pri vyporiadaní medzi dedičmi a pozostalým manželom (§ 180 ods. 2 O.z.), pokiaľ ide o zostatkovú hodnotu členského podielu v stavebnom bytovom družstve. Takisto treba obdobne (§ 496 O.z.) postupovať, ak ide o bývalého manžela v tých prípadoch, v ktorých za trvania manželstva bolo nadobudnuté právo na družstevný byt manželov a v čase od rozvodu do smrti jedného z týchto rozvedených manželov nedošlo medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen stavebného bytového družstva byt užívať. Ďalej súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho ČR sp. zn. 26Cdo 1285/2000 zo 7.2.2001, podľa ktorého právne následky smrti jedného z rozvedených
manželov, ktorým svedčí právo spoločného nájmu družstevného bytu (aj spoločného členstva v družstve)
- lebo po rozvode ich manželstva do smrti jedného z nich nenastala právna skutočnosť, predpokladaná ust. § 705 ods. 2 druhej vety O.z., spôsobujúca zánik tohto práva, nie sú v zákone výslovne upravené. Už skoršia súdna prax však mala za to, že je nutné analogicky podľa § 496 O.z. použiť aj v týchto prípadoch, v ktorých bolo za trvania manželstva manželmi nadobudnuté právo na družstevný byt, a po rozvode ich manželstva do smrti jedného z nich nedošlo medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva, a o tom, ktorý z nich bude ako člen družstva byt užívať. Uvedený záver je využiteľný aj za súčasnej právnej úpravy, lebo ust. § 707 ods. 2 O.z. zodpovedá svojou podstatou ust. § 180 ods. 2 O.z. pred novelou. Vzhľadom k uvedenému, keďže žalovaná 1/ nikdy neprestala byť nájomkyňou bytu a členkou družstva a po smrti neb. J. B. zostala zo zákona členkou družstva, súd nemohol vyhovieť žalobe žalobkyne, aby určil, že žalobkyňa je nájomkyňou predmetného bytu a členkou družstva - žalovaného 2/. Zároveň keďže žalovaná 1/ zostala po smrti J. B. členkou družstva, mala právo ako členka družstva tak na uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným 2/ ako aj právo vyplývajúce jej zo stanov družstva a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietkam žalobkyne súd prvej inštancie uviedol: Žalobkyňa poukazovala na to, že nájomná zmluva z 3.6.2020 ako aj zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktoré uzatvorili žalovaná 1/ so žalovaným 2/ sú neplatné, pretože sú uzatvorené v rozpore s ust. § 37 ods. 2 O.z., pretože ich predmetom je nemožné plnenie, keďže žalovaný 2/ uzatvoril platnú nájomnú zmluvu k bytu s J. B., pričom predmetná nájomná zmluva nebola nikdy ukončená a po smrti J. B. prešlo právo na žalobkyňu v súlade s výsledkami dedičského konania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní aj samotná žalobkyňa v žalobe uviedla, že otázka spoločného členstva v bytovom družstve a spoločného užívania bytu medzi neb. J. B. a žalovanou 1/ nebola do smrti neb. J. B. vyriešená, a to ani dohodou, ani súdnym rozhodnutím. V danom prípade teda žalovanej 1/ až do smrti neb. J. B., právo spoločného užívania bytu, resp. právo spoločného nájmu bytu a spoločného členstva v družstve nezaniklo a toto nezaniklo ani po smrti J. B., keďže žalovaná 1/ zostala v súlade s § 707 ods. 2 O.z. členkou družstva aj po smrti J. B.. Čo sa týka nájomnej zmluvy uzatvorenej s J. B., ani uzatvorením tejto zmluvy teda vzhľadom k vyššie uvedenému nemohlo dôjsť k zániku spoločného nájmu bytu a spoločného členstva neb. J. B. a žalovanej 1/. Okrem uvedeného svedkyňa pani I. potvrdila, že predmetné nájomné zmluvy boli zasielané v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka - zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, na základe ktorej došlo zo zákona k zmene spoločného užívania bytu manželmi na spoločný nájom s tým, že tieto zmluvy ako uviedla svedkyňa boli zasielané hromadne všetkým nájomcom a v každej zmluve aj keď išlo o spoločný nájom sa uvádzala iba jedna osoba s tým, že manželka sa nevypísala, ale nebola v zmluve preškrtnutá. To, že družstvo aj v roku 2011 a 2017 evidovalo ako manželku neb. J. B. žalovanú 2/ (poznámka odvolacieho súdu – správne žalovanú 1/) vyplýva aj z potvrdení vydaných družstvom na žiadosť neb. J. B. dňa 10.1.2017 a 12.12.2011. V danom prípade mal súd za to, že k zmene spoločného užívania bytu na spoločný nájom došlo zo zákona a teda na túto zmenu nebolo potrebné, aby spoloční užívatelia bytu podpísali nájomnú zmluvu. Okrem uvedeného, keďže predmetná nájomná zmluva bola podpísaná iba jedným zo spoločných nájomcov bytu a v danom prípade má súd za to, že nejde o bežnú vec, bol potrebný na jej uzavretie aj súhlas žalovanej 1/ ako spoločnej nájomníčky, a teda v súlade s ust. § 701 ods.1 O.z. je táto nájomná zmluvná neplatná. Čo sa týka námietky žalobkyne, že nájomná zmluva a zmluva o prevode vlastníctva bytu je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže práve žalobkyňa a jej manžel neb. J. B. už od roku 1985 uhrádzali všetky náklady a poplatky týkajúce sa nájmu bytu a členstva v družstve a žalovaná 1/ v byte od roku 1985 nebývala, súd opätovne poukázal na to, že právo nájmu a členstva v družstve žalovanej 1/ nikdy zákonným spôsobom nezaniklo a zároveň spoločný nájom družstevného bytu medzi inými osobami ako manželmi (prípadne rozvedenými manželmi) je nezákonný, žalovaná 1/ mala právo, ako osoba, ktorá zostala po smrti neb. J. B. členkou družstva, tak v zmysle stanov žalovaného 2/, ako aj zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, uzavrieť so žalovaným 2/ nájomnú zmluvu a takisto aj zmluvu o prevode vlastníctva bytu, a preto mal súd za to, že posudzovanie neplatnosti predmetných zmlúv z hľadiska rozporu s dobrými mravmi nie je dôvodné. Pre úplnosť však súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaná 1/ v byte nebývala, súd nemal za to, že je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaná 1/ neprispievala na náklady súvisiace s nájmom a neplatila členský vklad, keď sama bola v situácii, že si musela zabezpečiť spolu s maloletou dcérou iné bývanie, v súvislosti s užívaním ktorého musela znášať vlastné náklady na bývanie. Okrem uvedeného neb. J. B. nič nebránilo v tom, aby po rozvode podal návrh na súd na zrušenie spoločného nájmu bytu a určenie kto bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu. Zároveň súd poukázal aj na, že súd nemal prečo neveriť tvrdeniam žalovanej 1/, ktorá uvádzala, že chcela naďalej predmetnú nehnuteľnosť užívať, ale
jej to nebolo umožnené zo strany neb. J. B., ktorý odmietol opustiť byt, a preto sa žalovaná 1/ rozhodla zo strachu odísť z bytu aj s maloletou dcérou. V súvislosti s uvedeným súd poukázal jednak na to, že žalovanej 1/ bolo v konaní o rozvode zverené do osobnej starostlivosti spoločné maloleté dieťa, ktoré malo v čase rozvodu 2 roky, a teda je pochopiteľné, že mala záujem o bývanie v byte, v ktorom predtým s maloletou žila a zároveň žalovaná 1/ predložila na podporu svojho tvrdenia rozsudok Okresného súdu Galanta č.k.3T 204/84-28 z 14.1.1985, z ktorého vyplýva, že pred rozvodom manželstva ju neb. J. B. fyzicky napadol, za čo bol právoplatne odsúdený. Pre úplnosť súd uviedol, že aj v prípade ak by došlo zo strany žalovanej 1/ k opusteniu spoločnej domácnosti, táto skutočnosť by nemala žiaden vplyv na existenciu spoločného nájmu bytu, resp. do 31.12.1991 na spoločné užívanie bytu, keďže ust. § 181 O.z., po 1.1.1992 ust. § 708 O.z. nie je možné aplikovať na ust. § 180 ods. 2 O.z. a § 707 ods. 2 O.z., teda na družstevné byty. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok podľa ZoVB, a to, že žalovaná 1/ bola nájomkyňou bytu a z jej strany nebola uhradená anuita resp. úver a všetky poplatky a anuitu hradila žalobkyňa a neb. J. B., súd poukazuje na vyššie uvedené závery o tom, že má preukázané, že žalovaná 1/ nikdy neprestala byť nájomníčkou bytu a ani členkou družstva. Čo sa týka splatenia anuity a toho, že kúpna cena bola v zmluve o prevode vlastníctva bytu 0 eur, súd poukazuje na to, že zmluva bola uzatvorená v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý práve v ust. § 17 ods. 7 uvádza, že ak sa prevádza byt z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý je jeho nájomcom, je člen povinný uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný úver s príslušenstvom pripadajúci na tento byt. To znamená, že v prípade ak investičný úver bol splatený, je logické, že odplata za prevod bytu bude 0 eur. Uvedené je teda plne v súlade so zákonom ako aj so stanovami (čl. 19 bod 1). V danom prípade bolo v konaní preukázané, že v prípade ak sa prevádza do vlastníctva byt za 0 hodnotu, znamená to, že anuita bola splatená, čo potvrdila tak svedkyňa F. F. C., ako aj žalovaný 2/. Keďže sa v danom prípade jednalo o spoločný nájom, predmetnú anuitu mohol splácať ktorýkoľvek spoločný nájomca. V prípade ak by aj došlo k tomu, že iná osoba plnila za žalovanú 1/, nespôsobilo by to neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, je pravdou, že právo nájmu bytu sa premlčuje (s tým, že právo osobného užívania bytu nepodliehalo podľa § 100 ods. 2 O.z. účinného do 31.12.1991 premlčaniu), súd sa však stotožňuje s argumentáciu žalovanej 1/, že nie je možné, aby sa právo spoločného nájmu bytu premlčalo iba voči jednej osobe, práve z toho dôvodu, že ide o spoločný nájom, pričom v konaní nebolo sporné, že neb. J. B. byt užíval. Takisto má súd za to, že žalobkyni námietka premlčania práva nájmu bytu neprináleží, keďže podľa § 100 ods. 1 O.z. právo dovolať sa premlčania patrí dlžníkovi, t. j. tomu kto je povinný niečo plniť a v danom prípade to bol žalovaný 2/ ako vlastník bytu, ktorý uzatvoril so žalovanou 1/ nájomnú zmluvu a previedol vlastnícke právo na žalovanú 1/. Okrem uvedeného námietku premlčania nie je možné vzniesť potom ako sa plnilo. Súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania, a to výsluch p. J. B. mladšieho, ktorého žalobkyňa žiadala vypočuť z dôvodu, že ide o jej syna a tento bol v kontakte aj so žalovaným 2/ aj so žalovanou 1/. Súd zamietol tento návrh na vykonanie dokazovania z dôvodu hospodárnosti, keďže výpoveď tohto svedka by vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súdu nebola pre konanie relevantná. Okrem uvedeného žalobkyňa neuvádzala žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by sa mali výpoveďou tohto svedka preukázať. Čo sa týka predloženia kompletného spisu žalovaného 2/ vedeného k predmetnému bytu, súd tento návrh na vykonanie dokazovania takisto zamietol, keďže súd uložil žalovanému 2/ povinnosť predložiť spis, pričom žalovaný 2/ predložil iba časť spisu s tým, že spis sa nenachádza ani v archíve a tento nevie nájsť a predložiť. Okrem uvedeného vzhľadom k tomu, že predmetný spor je založený na právnom posúdení, obsah spisu s uvedením prípadných platieb uskutočnených zo strany neb. J. B. by nemal vplyv na právne posúdenie tohto sporu. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, vecne plným úspechom žalovaných 1/ a 2/.
2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu, prípadne na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že v predmetnej veci sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozhodnutím Okresného stavebného bytového družstva Galanta členské číslo: 4473 zo 16.3.1981 bola neb. J. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom: C. D. XXX/XX, XXX XX E., pridelená 3 – izbová bytová jednotka v budove č. A/9, schodišti C/V., č. bytu XX v E. K. L. D. M. N. XXX/XX, a to spolu s pivničnou miestnosťou v suteréne bytu (ďalej len „byt“). Následne Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo 16.3.1981 bol byt odovzdaný do užívania J. B., a to do spoločného užívania s jeho vtedajšou manželkou F. B. – žalovanou 1/. Následne rozsudkom Okresného
súdu Galanta č. k. 4C/340/84-17 z 27.11.1984, právoplatným dňa 7.1.1985 bolo manželstvo neb. J. B. a žalovanej 1/ rozvedené, pričom ešte pred rozvodom manželstva žalovaná 1/ dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť a odsťahovala sa z bytu, pričom tento stav trvá nepretržite až do dnešného dňa, t. j. viac ako 37 rokov. Otázka spoločného členstva v bytovom družstve ako ani otázka spoločného užívania bytu medzi neb. J. B. a žalovanou 1/ neboli ani do smrti neb. J. B. (XX.X.XXXX) vyriešené ani dohodou rozvedených manželov ako ani súdnym rozhodnutím. Po rozvode so žalovanou 1/ uzavrel neb. J. B. dňa 16.8.1986 druhé manželstvo, a to so žalobkyňou, pričom spolu neskôr aj s ich spoločnými 3 synmi ďalej byt užívali a bývali v byte. Neb. J. B. uhrádzal všetky poplatky a náklady spojené s užívaním/ nájmom bytu ako aj spojené s členstvom v bytovom družstve, pričom po jeho smrti tieto poplatky a náklady uhrádza výlučne žalobkyňa. Žalovaná 1/ od odpustenia spoločnej domácnosti (t. j. cca od roku 1985) neuhrádza žiadne poplatky a náklady, týkajúce sa nájmu bytu ako ani týkajúce sa členstva v bytovom družstve, o byt sa nijak nezaujímala, s neb. J. B. nekomunikovala a žila si vlastným životom bez toho, aby prejavovala akýkoľvek záujem o byt, resp. o vyriešenie situácie okolo bytu, a to napriek tomu, že neb. J. B. ju v tejto súvislosti opakovane, avšak bezvýsledne, kontaktoval. Nájomnou zmluvou medzi žalovaným 2/ a neb. J. B. z 2.1.1992 bol byt prenechaný do nájmu neb. J. B.. Neb. J. B. zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom dedičské konanie po ňom prebehlo na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 18D/19/2018, Dnot 250/2019, pričom jeho vykonaním bola poverená notárka Mgr. Martina Báňasová. Dedičské konanie bolo ukončené uznesením poverenej notárky č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 z 20.8.2019, právoplatným dňa 20.8.2019, pričom predmetným uznesením poverená notárka okrem iného rozhodla aj o tom, že členský podiel trojizbového družstevného bytu č. XX na ulici C. D. XXX/XX, E., vedený v Stavebnom bytovom družstve Sládkovičovo a Galanta so sídlom Esterházyovcov 709/12, 924 01 Galanta, poručiteľa v polovici titulom márneho uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty na vyporiadanie BSM odo dňa zániku manželstva poručiteľa a jeho bývalej manželky F. B., ktoré zaniklo rozsudkom Okresného súdu Galanta o rozvode manželstva č. k. 4C/340/84-17 z 27.11.1984, právoplatného dňa 7.1.1985, vo všeobecnej hodnote podľa zhodného vyhlásenia dedičov ku dňu smrti poručiteľa vo výške 25.000 eur, nadobúda A. B., Q. E., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. (t. j. žalobkyňa), ktorá je povinná vyplatiť ustupujúcej spoludedičke menom O. P. C., Q. B., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom H. H. XXX/X, S. sumu vo výške 5.000 Eur ako náhradu za jej dedičský podiel a to do 30.9.2019 na bankový účet O. P. C.... (byt č. XX predstavuje byt pôvodne označený č. XX). Uvedenú povinnosť vyplatiť ustupujúcu dedičku sumou 5.000 eur si žalobkyňa riadne a včas splnila. Žalovaná 1/ nebola účastníčkou dedičského konania po neb. J. B. a ani po ňom nededila. Po vyššie uvedenom dedičskom konaní zaslala žalovaná 1/ synovi žalobkyne O. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., prostredníctvom e-mailu nájomnú zmluvu z 3.6.2020, ktorú uzavrela k bytu žalovaná 1/ so žalovaným 2/. Následne z výpisu z katastra nehnuteľností žalobkyňa zistila, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník bytu zapísaná žalovaná 1/ – t. j. k bytu č. XX, na 4. poschodí, vo vchode č. 46 bytového domu súpis. č. XXX, postaveného na parcelách 1689/1, 1689/2 a 1689/3 v kat. úz. E., obec E., okres Galanta, zapísanému na LV č. XXXX, evidovanom katastrálnym odborom Okresného úradu Galanta, a to spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 788/42241-in k celku, a to titulom Zmluvy o prevode vlastníctva bytu V 4234/20202, č. z. 2106/2020. Uvedený byt č. XX bol pôvodne označený ako byt č. XX, resp. aj č. XX a ide o rovnaký byt, ktorý bol neb. J. B. a žalovanej 1/ pridelený dňom 16.3.1981 do spoločného užívania. Bezodkladne po tomto zistení žalobkyňa dňa 21.10.2020 podala na Okresný súd Galanta žalobu, ktorá je prejednávaná v tomto konaní V rámci tohto konania vyšli najavo aj ďalšie závažné skutočnosti, a to najmä, že Zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavrel žalovaný 2/ so žalovanou 1/ dňa 7.9.2020, pričom kúpna cena bola dohodnutá medzi nimi na 0 eur. Uzavretiu zmluvy o prevode bytu predchádzalo uzavretie nájomnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ zo dňa 3.6.2020. K uzavretiu nájomnej zmluvy medzi nimi prišlo na návrh predsedu žalovaného 2/ J. F. G., ktorý to navrhol na zasadnutí predsedníctva žalovaného 2/ dňa 10.12.2019, a to z dôvodu, že uviedol, že obdržal dedičskú dohodu p. B.. Ani po opakovaných výzvach zo strany Okresného súdu Galanta žalovaný 2/ od roku 2020 ako ani dodnes v tomto konaní nepredložil kompletnú dokumentáciu, vedenú žalovaným 2/ k bytu, a to s tým, že túto nevie nájsť. Uvedené konajúci súd napriek tomu, že žalovaného 2/ na predloženie tejto dokumentácie opakovane od roku 2020 vyzýval, nijak neriešil a uspokojil sa s tvrdením žalovaného 2/, že predmetnú dokumentáciu nevie nájsť, hoci v predmetnej dokumentácii musia byť obsiahnuté zásadné podklady (doklady o platení poplatkov v súvislosti s nájmom bytu a členstvom v družstve, doklady ohľadom splatenia anuity v súvislosti s prevádzaným bytom, doklady ohľadom platných nájomných vzťahov v súvislosti s dotknutým bytom, …), od ktorých podkladov a informácií v nich obsiahnutých priamo závisí aj rozhodnutie v tejto veci. Hoci uvedené žalobkyňa opakovane namietala a navrhovala súdu, aby si dotknutú dokumentáciu od žalovaného 2/ zabezpečil, konajúci súd uvedené
nezabezpečil, žalovaného 2/ ani len „nemotivoval“ na predloženie dotknutej dokumentácie poriadkovou pokutou, alebo iným zákonným prostriedkom a uspokojil sa s tým že žalovaný túto dokumentáciu nevie nájsť, hoci vedenie tejto dokumentácie a jej riadne archivovanie je zákonnou povinnosťou žalovaného 2/. Citovala § 37 ods. 2, § 39, § 40a, § 100 ods. 1 až 3,§ 101, § 137 ods. 2, § 149 ods. 4, § 700 ods. 1 a 3, § 706 ods. 1 a 3, § 707 ods. 2, § 710 ods. 1, § 871 ods. 1 O.z.; § 17 ods. 1 a 7, § 28 ZoVB, § 194 ods. 1 a 2 CSP; čl. 6 a čl. 19 ods. 1 Stanov Stavebného a bytového družstva Sládkovičovo a Galanta s tým, že v danom prípade teda žalovaná 1/ a neb. J. B. sa dňom 16.3.1981 stali spoločnými užívateľmi bytu. Následne ich manželstvo zaniklo, a to ku dňu 7.1.1985, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 4C/340/84-17 z 27.11.1984 o rozvode ich manželstva. V súlade s ust. § 149 ods. 4 O.z. nedošlo v lehote 3 rokov k vyporiadaniu ich zaniknutého BSM dohodou ako ani k podaniu návrhu na vyporiadnanie BSM na súd. Ku dňu 8.1.1988 (po uplynutí 3-ročnej lehoty na vyporiadanie BSM dohodou alebo na podanie návrhu na vyporiadanie BSM na súd) teda ich členský podiel v bytovom družstve ako iná majetková hodnota prešiel do režimu podielového spoluvlastníctva (§ 149 ods. 4 O.z.). V danom smere boli následne obaja bývalí manželia (neb. J. B. a žalovaná 1/) podielovými spoluvlastníkmi členského podielu v bytovom družstve, pričom ich podiely boli v zmysle § 137 ods. 2 O.z. rovnaké. Neb. J. B. dňa 2.1.1992 ako člen bytového družstva uzavrel s bytovým družstvom platnú nájomnú zmluvu k bytu (v súlade s čl. 6 Stanov stavebného a bytového družstva Sládkovičovo a Galanta), pričom nájomný vzťah založený touto zmluvou nikdy nezanikol v súlade s ust. § 710 ods. 1 O.z. ako ani inak. Následne neb. J. B. zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom v rámci dedičského konania, ktoré prebehlo na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 18D/19/2018, Dnot 250/2019 a vykonala ho poverená notárka Mgr. Martina Báňasová, podiel na členskom podiele v bytovom družstve po neb. J. B. nadobudla žalobkyňa ako dedička po ňom (jeho manželka v čase jeho smrti), a to na základe právoplatného uznesenia poverenej notárky č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 zo dňa 20.8.2019 (právoplatnosť dňa 20.8.2019), ktoré nebolo nikdy zrušené ako ani zmenené. V danom smere v súlade s ust. § 707 ods. 2 O.z. prešlo na žalobkyňu členstvo v bytovom družstve a aj nájom bytu po neb. J. B., ako to konštatuje aj uvádzané právoplatné uznesenie vydané v dedičskom konaní po neb. J. B., ktoré nikdy nebolo zrušené ako ani nikdy inak nestratilo platnosť a účinnosť. Vzhľadom na uvedené sa žalobkyňa platne stala členkou žalovaného 2/, o čom svedčí aj právoplatné uznesenie poverenej notárky č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 z 20.8.2019 (právoplatnosť dňa 20.8.2019) – prechod členstva podľa ust. § 707 ods. 2 O.z. Tiež na žalobkyňu platne prešiel v súlade s ust. § 707 ods. 2 O.z. nájom bytu, pričom žalobkyňa si po celý čas riadne plnila aj všetky jej povinnosti voči žalovanému 2/ (jednak v súvislosti s nájmom bytu ako aj v súvislosti s členstvom v bytovom družstve). Následná nájomná zmluva medzi žalovaným 2/ a žalovanou 1/ k bytu zo dňa 3.6.2020 je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže v rozpore s ust. § 37 ods. 2 O.z. je jeho predmetom plnenie nemožné, keďže žalovaný 2/ už dňa 2.1.1992 uzavrel platnú nájomnú zmluvu k bytu s neb. J. B., pričom nájomný vzťah ňou založený prešiel po smrti neb. J. B. na žalobkyňu, a teda žalovaný 2/ dňa 3.6.2020 nemohol platne previesť užívacie právo k bytu titulom nájomnej zmluvy k rovnakému bytu aj na žalovanú 1/, keďže v danom okamihu bolo odo dňa 2.1.1992 toto právo platne zo strany žalovaného 2/ prevedené na neb. J. B. a následne po jeho smrti na žalobkyňu, pričom nájomná zmluva zo dňa 2.1.1992 nebola nikdy v súlade s ust. § 710 ods. 1 O.z. ukončená, resp. nájomný vzťah ňou založený nikdy nezanikol, a teda žalovaný 2/ nemohol bytom disponovať spôsobom, že tento titulom nájomnej zmluvy prenechal do užívania žalovanej 1/, keďže v danom okamihu k tomuto bytu trval nájomný vzťah so žalobkyňou, ktoré právo na ňu prešlo po smrti neb. J. B. v súlade s výsledkami dedičského konania po ňom. Rovnako je nájomná zmluva z 3.6.2020, uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ neplatným právnym úkonom aj podľa ust. § 39 O.z., keďže predmetná zmluva svojim obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza a prieči sa dobrým mravom, a to v smere, že žalovaný 2/ nemohol platne previesť na žalovanú 1/ práva z titulu nájomného vzťahu, keď v tomto okamihu mal uzavretý platný nájomný vzťah so žalobkyňou, a teda je vylúčené, aby žalovaný 2/ platne prenechal žalovanej 1/ do nájmu byt, ku ktorému v tom čase mal už platne uzavretú nájomnú zmluvu so žalobkyňou, resp. s jej právnym predchodcom neb. J. B.. Rovnako je absolútne neplatným právnym úkonom aj Zmluva o prevode vlastníctva bytu V 4234/20202, č. z. 2106/2020, ktorú uzavrela žalovaná 1/ a žalovaný 2/, a to jednak z dôvodu podľa ust. § 37 ods. 2 O.z. ako aj podľa ust. § 39 O.z. O nemožnosť plnenia v zmysle ust. § 37 ods. 2 O.z. sa tu jedná z toho dôvodu, že v okamihu uzavretia predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu bola nájomníčkou žalobkyňa, a nie žalovaná 1/, a teda žalovaná 1/ byt v súlade so zákonom odkúpiť nemohla, čo zakladá aj dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 39 O.z., a to v smere rozporu tohto právneho úkonu s obsahom a účelom zákona, kedy družstevný byt môže byť prevedený len do vlastníctva nájomcu bytu, čo potvrdzuje aj čl. 19 ods. 1 stanov žalovaného 2/. Rovnako tu žalobkyňa poukazuje aj na rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi a so zákonom a z neho vyplývajúcu absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 39
O.z.), keď aj v súlade čl. 19 ods. 1 stanov žalovaného 2/ sa byt prevádza (nájomcovi) za zvyšnú anuitnú hodnotu, ktorá nebola nájomcom uhradená, pričom tu žalobkyňa poukázala na to, že práve žalobkyňa a jej neb. manžel J. B. už od roku 1985 výlučne uhrádzali všetky náklady a poplatky týkajúce sa nájmu bytu a členstva v bytovom ,družstve, pričom žalovaná 1/ neuhradila za túto dobu žiadne poplatky a náklady súvisiace s nájmom bytu a členstvom v bytovom družstve, zároveň v tomto byte už od roku 1985 (príp. 1984) žalovaná 1/ nebývala, nezdržiavala sa v ňom a absolútne sa oň nezaujímala a žila si vlastným životom. Teda anuitná (zvyšná) hodnota bola určená zohľadnením výlučne platieb uhradených žalobkyňou a neb. J. B. za ostatných viac ako 35 rokov užívania bytu. Uvedené je tiež v rozpore so ZoVB, a to konkrétne s ust. § 17 ods. 7 ZoVB (zaplatenie investičného úveru s príslušenstvom), kedy všetky platby súvisiace s bytom a členstvom v bytovom družstve zaplatila žalobkyňa a jej neb. manžel J. B., a nie žalovaná 1/, a tiež s ust. § 28 tohto zákona, keď právo na prevod vlastníctva bytu má len nájomca, ktorým aj do dnešného dňa je žalobkyňa, a nie žalovaná 1/. V tomto smere je nárok žalobkyne potvrdený aj výsledkami dedičského konania po neb. J. B., a to právoplatným Uznesením Okresného súdu Galanta (vydaným poverenou notárkou) č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 zo dňa 20.8.2019, právoplatným dňa 20.8.2019, ktoré uznesenie nebolo nikdy zrušené a je platné, právoplatné a vykonateľné. S týmto rozhodnutím sa mal podľa zápisnice zo zasadnutia predstavenstva bytového družstva zo dňa 10.12.2019 oboznámiť aj predseda žalovaného 2/ J. F. G., pričom napriek tomu navrhol uzavretie nájomnej zmluvy so žalovanou 1/ a následne žalovaný 2/ s ňou uzavrel nájomnú zmluvu k bytu ako aj nasledujúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo 7.9.2020, hoci toto uznesenie z dedičského konania takýto postup vylučuje. Pozoruhodné je potom to, že žalovaný 2/ už od roku 2020 ani na opakované výzvy súdu spisovú zložku (dokumentáciu), týkajúcu sa bytu nevie nájsť a predložiť ju konajúcemu Okresnému súdu Galanta ako dôkaz v tomto konaní, pričom dňa 7.9.2020, keď uzatváral zmluvu o prevode bytu so žalovanou 1/ touto spisovou dokumentáciou disponoval (uvedené vyplýva aj z ústnych vyjadrení žalovaného 2/ na pojednávaniach v tejto veci). Bez dotknutej spisovej dokumentácie by žalovaný 2/ ani len nevedel pripraviť zmluvu o prevode bytu so žalovanou 1/, keďže by ani len nevedel určiť anuitnú hodnotu bytu ako ani by nevedel to, že má uzavretú nájomnú zmluvu so žalovanou 1/. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že nájomná zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ a neb. J. B. k bytu zo dňa 2.1.1992 bola riadne a platne uzavretá, pričom táto je opatrená aj pečiatkou žalovaného 2/ ako aj podpismi zmluvných strán danej zmluvy, pričom aj na základe vyššie uvedeného bola táto zmluva uzavretá platne. V tomto smere nerozhodujú ani okolnosti, či v danom prípade žalovaný 2/ uzatváral zmluvy s nájomcami z pohnútky zmeny zákona a či je v zmluve uvedená aj žalobkyňa alebo žalovaná 1/, príp. či je kolónka ohľadom manželky nájomcu nevyplnená alebo preškrtnutá. Rozhodujúce je, že túto zmluvu uzavreli oprávnené subjekty (žalovaný 2/ a neb. J. B.), že má všetky zákonné náležitosti a že bola uzavretá platne. Aj z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v danom čase žalovaný 2/ uzatváral aj nájomné zmluvy z pohnútky zmeny zákona, ale aj nájomné zmluvy, ktoré nijak nesúviseli so zmenou zákona. V tomto prípade je zrejmé, že ide o platnú nájomnú zmluvu so všetkými zákonnými náležitosťami, ktorá nebola nikdy zrušená a ani nikdy inak nezanikla. Dôvod, prečo túto zmluvu žalovaný 2/ s neb. J. B. uzavrel je právne irelevantný. Tu žalobkyňa poukazuje aj na ten fakt, že nájomné právo predstavuje majetkové právo, ktoré v zmysle § 100 ods. 1 až 3 O.z. podlieha premlčaniu. Je zrejmé, že najneskôr od roku 1985 žalovaná 1/ nijak nevykonávala svoje (nájomné) právo k bytu, keď byt dobrovoľne opustila (v roku 1985, príp. 1984), byt nevyužívala, vypratala si z bytu všetky svoje veci, neplatila žiadne poplatky súvisiace s nájmom bytu ako ani s členstvom v družstve, o byt sa nijak nezaujímala a nestarala a nijak sa nedomáhala svojho nájomného práva k bytu až do smrti neb. J. B. dňa XX.X.XXXX, resp. do uzavretia nájomnej zmluvy k bytu medzi ňou a žalovaným 2/ zo dňa 3.6.2020, t. j. viac ako 33 rokov. Teda v súlade s ust. § 101 O.z. sa jej nájomné právo k bytu premlčalo, a to najneskôr uplynutím 3 ročnej premlčacej doby dňa 7.1.1988, kedy uplynuli 3 roky od právoplatnosti rozvodu manželstva žalovanej 1/ a neb. J. B.. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa aj na tomto mieste (rovnako ako v jej písomnom podaní z 9.3.2021 ako aj ústne na pojednávaniach v tejto veci) z dôvodu opatrnosti opätovne vzniesla námietku premlčania nájomného práva žalovanej 1/ k dotknutému bytu. V danom smere bolo riadne trvanie nájomného vzťahu aj podmienkou na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 7.9.2020 medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, a teda v situácii, keď nárok z nájomného práva žalovanej 1/ bol v čase uzavretia nájomnej zmluvy zo dňa 3.6.2020 ako aj v čase uzavretia zmluvy o odpredaji bytu dávno (viac ako 30 rokov) premlčaný, tak žalovaná 1/ nemohla ani platne uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu so žalovaným 2/ ako ani nájomnú zmluvu k bytu so žalovaným 2/ z 3.6.2020, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť oboch právnych úkonov podľa ust. § 37 ods. 2 a § 39 O.z., kedy uzavretie predmetných zmlúv bolo v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a takéto plnenie bolo nemožné. Na uvedenom nič nemení ani odkazovanie žalovanej 1/ na potvrdenia žalovaného 2/ vydané k predmetnému bytu, keďže tieto potvrdenia nemôžu mať vplyv na stav
vyplývajúci zo zákona a na platnosť/neplatnosť právnych úkonov. Aj na základe premlčania nájomného práva žalovanej 1/ (najneskôr ku dňu 7.1.1988) je zrejmé, že žalovaná 1/ nemá ani len naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy k dotknutému bytu z 2.1.1992, uzavretej medzi neb. J. B. a žalovaným 2/, keďže v čase jej uzavretia nárok žalovanej 1/ z nájomného práva bol dávno premlčaný (viac ako 3 roky), a tu teda žalovaná 1/ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dotknutej nájomnej zmluvy z 2.1.1992. Na základe vyššie uvedeného sa žalobkyňa nestotožňuje s výrokom napádaného rozsudku, ktorým súd podanú žalobu zamietol. Členský podiel v bytovom družstve predstavuje iné majetkové právo, ktoré je predmetom vyporiadania v rámci konania o BSM a teda sa naň primerane vzťahuje aj ust. § 149 ods. 4 O.z. Žalobkyňa poukázala na ust. § 194 ods. 1 a 2 CSP (v spojení s ust. § 193 CSP), podľa ktorých súd ako prejudiciálnu otázku môže posúdiť otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán uvedený v ust. § 193 CSP, a teda aj o otázke týkajúcej sa prechodu členského podielu v družstve, avšak o tejto otázke nesmie rozhodnúť (§ 194 ods. 1 CSP), avšak v prípade, ak o tejto otázke už bolo rozhodnuté, tak súd na takéto rozhodnutie prihliada a vyporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia (§ 194 ods. 2 CSP). V tomto smere žalobkyňa poukazuje na právoplatné uznesenie Okresného súdu Galanta, vydané poverenou notárkou ako súdnou komisárkou č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 z 20.8.2019 (právoplatnosť dňa 20.8.2019), ktorým bolo ohľadom prechodu členského podielu po neb. J. B. rozhodnuté tak, že členský podiel trojizbového družstevného bytu v polovici po poručiteľovi nadobúda A. B. (žalobkyňa). Uvedené rozhodnutie súdu je právoplatné, dodnes nebolo zrušené ako ani zmenené, a teda v súlade s ust. § 194 ods. 2 CSP súd naň pri rozhodovaní musí prihliadať a vyporiadať sa s ním v odôvodnení svojho rozhodnutia. V tomto prípade konajúci súd na uvedené súdne rozhodnutie nijak neprihliadal a absolútne sa s týmto rozhodnutím v odôvodnení napádaného rozsudku nevyporiadal. V súvislosti s platnosťou nájomnej zmluvy z 2.1.1992 medzi žalovaným 2/ a neb. J. B., tak žalobkyňa poukazuje na to, že táto nájomná zmluva má všetky zákonné náležitosti a bola uzavretá oprávnenými subjektmi, pričom do dnešného dňa táto nájomná zmluva nebola zrušená, zmenená ako ani inak nezanikla ako ani nebolo rozhodnuté o jej neplatnosti. V smere jej uzavretia je právne irelevantné, či žalovaný 2/ v danom čase uzatváral nájomné zmluvy aj s inými nájomcami na pohnútku zmeny zákona (zmena užívacích vzťahov k bytom na nájom bytu), keďže táto zmluva je štandardná, má rovnaké znenie ako všetky ostatné nájomné zmluvy žalovaného 2/ (viď. napr. aj nájomnú zmluvu uzavretú so žalovanou 1/ z 3.6.2020), pričom k zmene užívacích vzťahov na vzťahy nájomné došlo v súvislosti so novelizáciou O.z. priamo zo zákona (nebolo potrebné uzatvárať nové nájomné zmluvy), a teda predmetná nájomná zmluva nemá žiaden osobitný vzťah k dotknutej zmene zákona, ale je riadnou a platnou nájomnou zmluvou. Uvedené potvrdzuje aj vykonané dokazovanie, keď ani pracovníčky žalovaného 2/ nevylúčili, že v rozhodnom čase žalovaný 2/ neuzatváral len nájomné zmluvy na pohnútku zmeny zákona, ale aj „klasické“ nájomné zmluvy bez tejto pohnútky ako aj táto nájomná zmluva z 2.1.1992. V tomto smere nemôže byť kritériom na rozlíšenie dotknutých zmlúv to, či v texte zmluvy bola preškrtnutá alebo nevypísaná kolónka „manželka“. V tomto prípade uzatváral túto riadnu a platnú nájomnú zmluvu sám neb. J. B. ako nájomca a teda žalovaná 1/ nemohla byť v tejto zmluve ani len uvedená. V súvislosti s argumentom konajúceho súdu, že nájomná zmluva žalovaného 2/ a neb. J. B. z 2.1.1992 je neplatná podľa ust. § 701 ods. 1 O.z., žalobkyňa poukázala na to, že neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 701 ods. 1 O.z. predstavuje dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a O.z., a teda na tento dôvod neplatnosti súd prihliadne len, ak sa jej oprávnená osoba domáha (a dovolá), pričom právo domáhať sa relatívnej neplatnosti je právom, ktoré podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote (§ 101 O. z.) počítanej od uskutočnenia právneho úkonu. V tomto smere sa ani jeden zo žalovaných, predovšetkým žalovaná 1/ v konaní (ako ani nijak inak) výslovne nedomáhal neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.1992 z dôvodu podľa ust. § 701 ods. 1 O.z., a teda konajúci súd uvedený dôvod neplatnosti ani len nemal dôvod vyhodnocovať, keďže v prípadoch relatívnej neplatnosti súd neprihliada na neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti, ale len na námietku, ktorá vznesená nebola. Ak by aj takáto námietka neplatnosti nájomnej zmluvy z 2.1.1992 bola zo strany oprávneného subjektu vznesená, tak právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bolo v danom prípade dávno premlčané, keďže tento právny úkon bol uskutočnený dňa 2.1.1992, a teda 3-ročná premlčacia lehota uplynula dňom 2.1.1995. Na základe uvedeného žalobkyňa z dôvodu opatrnosti na tomto mieste vzniesla námietku premlčania práva žalovanej 1/ ako aj žalovaného 2/ domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu – nájomnej zmluvy z 2.1.1992, uzavretej medzi žalovaným 2/ a neb. J. B. k bytu. Teda žalovaní sa neplatnosti dotknutej nájomnej zmluvy z 2.1.1992 v konaní ani mimo konania nedovolali a dotknutá nájomná zmluva z 2.1.1992 je platná. K potvrdeniam žalovaného 2/ z roku 2011 a 2017 ohľadom uvádzania žalovanej 1/ ako nájomníčky vo vzťahu k bytu žalobkyňa uvádza, že tieto potvrdenia sú v
danom prípade právne irelevantné, keďže boli vydané jednostranne žalovaným 2/, majú len evidenčný charakter a žiadnym spôsobom nemajú vplyv na vznik, zmenu a zánik trvania nájomných vzťahov k bytu ako ani členských vzťahov v družstve. Čo sa týka vzťahu žalovanej 1/ k bytu a k jeho užívaniu, tak je zrejmé, že žalovaná 1/ byt dobrovoľne opustila ešte v roku 1985 (príp. 1984), pričom od tohto okamihu sa o byt nijak nezaujímala, nedožadovala sa jeho užívania, neplatila poplatky za byt ako ani za členstvo v družstve a byt nechcela po celú dobu až do roku 2020 užívať. Pred odchodom zo spoločnej domácnosti si z bytu zobrala veci, o ktoré mala záujem, o čom svedčia aj potvrdenia z 13.12.1984 a z 21.12.1984, založené v súdnom spise. V tomto smere sú argumenty súdu, obsiahnuté v odôvodnení napádaného rozsudku, o tom, že žalovaná 1/ chcela byt užívať (že súd uveril jej tvrdeniam), len jej to nebolo umožnené zo strany neb. J. B., ktorý byt nechcel opustiť, že z bytu odišla zo strachu, čo má podporovať aj rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 3T/204/84-28 zo 14.1.1985. Je evidentné, že doba počas ktorej nemala žalovaná 1/ záujem byt užívať trvala viac ako 35 rokov, a teda uvedené nemožno pripisovať strachu alebo neumožneniu užívania bytu, keďže za 35 rokov žalovaná 1/ mohla tiež iniciovať dohodu ohľadom usporiadania vzťahov ohľadom nájmu bytu alebo v tomto smere podať návrh na súd, čo však za celý tento čas nespravila. Užívania bytu sa začala domáhať až v roku 2020. Tu je tiež potrebné poukázať na to, že pred odchodom z bytu si z neho zobrala všetky veci, o ktoré mala záujem (potvrdenia z 13.12.1984 a z 21.12.1984). V súvislosti so splatením anuity za družstevný byt žalobkyňa opätovne uvádza, že túto anuitu splácala výlučne ona a jej neb. manžel J. B., a nie žalovaná 1/. V tomto smere otázka splácania a splatenia celkovej anuity neboli v konaní riadne preukázaná, keď konajúci súd si od žalovaného 2/ síce vyžiadal kompletný spis k dotknutému bytu, z ktorého by bolo zrejmé aj splácanie a splatenie anuity, avšak tento spis žalovaný 2/ súdu nepredložil s odôvodnením, že ho nevie nájsť, s čím sa konajúci súd uspokojil a „nemotivoval“ žalovaného 2/ k jeho hľadaniu ani cestou uloženia poriadkovej pokuty pre nesplnenie výzvy súdu ako ani nijak inak, hoci vedenie a zachovávanie uvedenej spisovej dokumentácie je zákonnou povinnosťou žalovaného 2/. V tomto smere konajúci súd pochybil a prihliadal na to, že anuita mala byť kompletne splatená, hoci to nevyplývalo zo žiadneho z vykonaných dôkazov, pričom návrhy žalobkyne na preukázanie tejto skutočnosti súd nevykonal a netrval na predložení tejto dokumentácie žalovaným 2/, hoci tento ňou disponovať musí. Tu teda konajúci súd nemôže mať nijak za preukázané jednak splatenie celej anuity, a teda ani dôvodnosť uvedenia kúpnej ceny 0 eur v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo žalovaného 2/ na žalovanú 1/ zo dňa 7.9.2020, a teda ani splnenie podmienok ustanovených v ust. § 17 ods. 7 ZoVB ako ani čl. 19 stanov žalovaného 2/. V tomto smere konajúci súd opäť nevychádzal z vykonaného dokazovania, ale len z domnienok súdu a z nepreukázaných tvrdení žalovaných, ktoré žalobkyňa v konaní riadne spochybnila a na preukázanie svojich tvrdení navrhla vykonať a označila relevantné dôkazy (spisová dokumentácia žalovaného 2/). Neobstojí ani argument súdu, že žalovaná 1/ tieto platby (anuitu) síce neplatila, ale platil ich neb. J. B. ako spoločný nájomca bytu, keďže tieto platby neplatil len neb. J. B., ale aj žalobkyňa, žalovaná 1/ a neb. J. B. neboli manželmi od roku 1985, od tohto okamihu nenadobúdali ani žiaden spoločný majetok a príjmy do BSM, a teda aj platby (splácanie anuity) neb. J. B. boli jeho vlastnými platbami a platbami žalobkyne, ale tieto neboli platbami žalovanej 1/ ako ani platbami (aj) za žalovanú 1/. Zároveň sa súd v konaní ako ani v napádanom rozsudku dostatočne nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania nájomného práva žalovanej 1/ ako majetkového práva (§ 100 ods. 1 až 3 O.z.), ktoré právo podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej lehote 3 rokov (§ 101 O.z.), ktorú žalobkyňa v konaní riadne vzniesla (v písomnom podaní z 9.3.2021 ako aj na ústnych pojednávaniach). V tomto smere v rozpore s názorom konajúceho súdu je zrejmé, že žalovaná 1/ svoje nájomné právo ani ako právo spoločného užívania, príp. spoločného nájmu nevyužívala od roku 1985 (príp. 1984), v roku 1985 bolo jej manželstvo s neb. J. B. právoplatne rozvedené, neb. J. B. nájomné právo k bytu riadne využíval, k čomu dňa 2.1.1992 uzatvoril aj platnú nájomnú zmluvu so žalovaným 2/. V tomto smere sa nájomné právo neb. J. B. (ani žalobkyne) nemohlo premlčať, keďže tento ho aktívne uplatňoval, naproti tomu nájomné právo žalovanej 1/ sa premlčalo najneskôr v roku 1988, keďže táto svoje nájomné právo nijak neuplatňovala a ani v smere jeho zachovania neurobila žiaden krok (dohoda s neb. J. B., návrh na súd na rozhodnutie o nájomnom práve, …), pričom od roku 1985 po právoplatnom rozvode s neb. J. B. už v tomto smere nemôže byť s ním spoločne posudzovaná ako osoba uplatňujúca nájomné právo, keďže od tohto okamihu už neboli manželmi a ona sa nijak nepodieľala ani na platbách v súvislosti s bytom ani na platbách v súvislosti s členstvom v bytovom družstve ako ani byt nijak neužívala a nechcela užívať. Žalobkyňa je tu oprávneným subjektom na vznesenie námietky premlčania nájomného práva žalovanej 1/, keďže práve ona je tým subjektom, ktorému v zmysle vyššie uvedeného aj k dnešnému dňu patrí nájomné právo k bytu, čoho potvrdenia sa domáha aj v tomto konaní, pričom jej právo nikdy nezaniklo a stále trvá, keďže nájomné právo ako ani vlastnícke právo žalovanej 1/ k bytu nikdy nevzniklo, keďže
príslušné zmluvy, ktoré uzavrela so žalovaným 2/, sú absolútne neplatné. Na základe vyššie uvedeného je aj preukázaná absolútna neplatnosť nájomnej zmluvy z 3.6.2020 žalovanej 1/ so žalovaným 2/ ako aj zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo 7.9.2020 pre ich rozpor so zákonom, rozpor s dobrými mravmi a pre nemožnosť plnenia (§ 37 ods. 2 a § 39 O.z.), pričom vo vzťahu k rozporu so zákonom žalobkyňa poukazuje najmä na porušenia ust. § 17 ods. 7 a § 28 ZoVB, keď byt môže odkúpiť len nájomca bytu (ktorým žalovaná 1/ nebola, ale nájomcami boli neb. J. B. a žalobkyňa) a nájomca ho odkupuje za anuitnú zostatkovú hodnotu, ktorá vyplynula z jeho platieb na investičný úver k bytu (tieto platby žalovaná 1/ neplatila, ale platili ich neb. J. B. a žalobkyňa); ďalej žalobkyňa poukázala aj na porušenie ust. § 588 O.z., kde je ustanovená podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, a to kúpna cena (teda nie cena 0 Eur ako v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo 7.9.2020, kde by sa jednalo v zásade o darovanie). V smere nemožnosti plnenia žalobkyňa poukázala na to, že nikto nemôže na druhého preniesť viac práv ako má sám, a teda, keď žalovaný 2/ platne prenechal byt do nájmu neb. J. B., tak nemohol následne prenechať byt do nájmu žalovanej 2/ bez ukončenia predchádzajúcej platnej nájomnej zmluvy, ďalej keď žalovaná 2/ (poznámka odvolacieho súdu – ostatné 2 razy mala odvolateľka zjavne na mysli žalovanú 1/) nebola nájomcom bytu, nemohla v zmysle zákonných ustanovení uzavrieť ani zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Čo sa týka rozporu s dobrými mravmi, tak je evidentné a v konaní bolo riadne preukázané, že žalovaná 1/ byt dobrovoľne opustila ešte v roku 1985 (príp. 1984), 35 rokov sa o byt nijak nezaujímala, neplatila žiadne platby súvisiace s nájmom bytu a členstvom v družstve, pred opustením z bytu si z neho zobrala všetky veci, o ktoré mala záujem, (ne)nadobudla byt do nájmu a vlastníctva v rozpore so zákonom, a to na základe absolútne neplatných zmlúv, a teda uvedené konanie žalovanej 1/ a právne vzťahy z neho vyplývajúce sú jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a nemôžu požívať právnu ochranu. Ďalej žalobkyňa vytkla súdu prvej inštancie, že bezdôvodne nevykonal a zamietol jej návrhy na vykonanie dokazovania, a to najmä návrh na vyžiadanie si kompletnej spisovej dokumentácie žalovaného 2/ k bytu ako aj výsluch sv. J. B. ml., ktoré žalobkyňa v konaní riadne a včas navrhla, hoci ide o rozhodujúce dôkazy v smere náležitého zistenia skutkového stavu v danej veci a na zabezpečenie vydania spravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci samej. Zo spisovej dokumentácie žalovaného 2/ by boli zrejmé platby (splácanie anuity) vo vzťahu k žalovanému 2/, a teda kto platil tieto platby, v akej výške a kedy ich platil a či bola anuita splatená v celom rozsahu. Zároveň by z tejto dokumentácie boli zrejmé okolnosti uzavretia nájomných zmlúv (z 2.1.1992 ako aj z 3.6.2020) a zmluvy o prevode vlastníctva bytu (z 7.9.2020) ako aj všetko, čo im predchádzalo, čo by súdu vytvorilo zákonný podklad na posúdenie platnosti týchto zmlúv. Výsluchom sv. J. B. ml. by súd mohol detailne spoznať a posúdiť jednak priebeh okolností pred a po smrti neb. J. B. st., ktoré majú priamy vplyv na posúdenie a rozhodnutie v danej veci ako aj otázku zachovania dobrých mravov v danom prípade zo strany oboch žalovaných. K nevykonaným návrhom dôkazov zo strany konajúceho súdu žalobkyňa upriamila pozornosť aj na jej nevykonané návrhy na vykonanie dokazovania z písomného podania zo dňa 9.3.2021, a to výsluchy sv. T. a I. a vyžiadanie spisu od D. D., P.. Aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa svojich nárokov v tomto konaní domáha dôvodne, a teda je zrejmé, že je nájomníčkou dotknutého bytu, že je členkou žalovaného 2/, že nájomná zmluva medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ k dotknutému bytu je absolútne neplatná, tiež že zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ k dotknutému bytu je absolútne neplatná a že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala najmä na vyššie uvedené riadne neustálenie skutkového stavu veci, nevykonanie rozhodujúcich ňou navrhnutých dôkazov (spis žalovaného 2/, výsluch sv. J. B. F., …), nesprávne posúdenie platnosti dotknutých zmlúv (nájomné zmluvy z 2.1.1992 a 3.6.2020 a zmluva o prevode vlastníctva bytu z 7.9.2020), neprihliadnutie na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Galanta vydané poverenou notárkou ako súdnou komisárkou č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 z 20.8.2019 (právoplatnosť dňa 20.8.2019), nezohľadnenie premlčania nájomného práva žalovanej 1/, neplnenie si poplatkových povinností žalovanej 1/ ohľadom platieb za byt a za členstvo v družstve (anuity), ktorými pochybeniami súdu konajúci súd žalobkyni znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že zásadným spôsobom porušil jej právo na spravodlivý proces. Napádaný rozsudok nie je náležite a dostatočne odôvodnený v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP , a to aj v smere jeho presvedčivosti. Žalobkyňa má za to, že konajúci súd sa v odôvodnení napádaného rozsudku dostatočne nevysporiadal najmä s odôvodnením výroku o zamietnutí žaloby, prihliadania na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Galanta vydané poverenou notárkou ako súdnou komisárkou č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 zo dňa 20.8.2019, zamietnutia vykonania vyššie uvádzaných dôkazov, navrhovaných žalobkyňou, platnosti dotknutých zmlúv (nájomné zmluvy z 2.1.1992 a 3.6.2020 a zmluva o prevode vlastníctva bytu z
7.9.2020),... Opätovne poukázala na jej návrhy na vykonanie dokazovania, a to najmä na návrhy na zabezpečenie kompletnej spisovej dokumentácie žalovaného 2/ k bytu a výsluch sv. J. B. F., pričom tieto dôkazy boli v konaní riadne navrhnuté žalobkyňou, tieto dôkazy sú rozhodujúce v smere zistenia všetkých rozhodujúcich skutkových okolností, keďže navrhnutý osobný dôkaz smeruje k zisteniu a prevereniu skutočností od osoby priamo zainteresovanej v danej veci a ďalej navrhnuté listinné dôkazy, obsiahnuté v spise žalovaného 2/ k bytu sú priamo listiny, ktoré sa týkajú nájmu a prevodu bytu ako aj splnenia podmienok na nájom a na prevod bytu a splácania anuity za byt, a ich vykonanie je nevyhnuté v záujme riadneho objasnenia skutkového stavu a spravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci samej. V tomto smere by vykonaním vyššie uvádzaných dôkazov jednoznačne došlo k riadnemu ustáleniu skutkového stavu a k riadnemu zisteniu a preukázaniu skutočností, dôležitých pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Súd však navrhované dôkazy nevykonal, hoci tieto boli žalobkyňou riadne navrhnuté a ich vykonanie je nevyhnutné v smere spravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci samej. Z vykonaného dokazovania vyplynuli opačné závery ako tie, ku ktorým dospel konajúci súd. Žalobkyňa má zato, že stav dokazovania a konania plne odôvodňuje vyhovenie jej nárokom, ktoré si v tomto konaní uplatňuje, a teda aj tu konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkový stav zistený Okresným súdom Galanta neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené Tu žalobkyňa poukazuje aj na to, že vykonanie ňou navrhovaných dôkazov (zabezpečenie spisu žalovaného 2/ k bytu a výsluch sv. J. B. ml.) mohlo priniesť ďalšie relevantné skutočnosti v smere náležitého zistenia rozhodujúcich skutočností a spravodlivého rozhodnutia vo veci samej, ktoré by si mohlo vyžiadať potrebu vykonania ďalších relevantných dôkazov. Rozhodnutie Okresného súdu Galanta vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tu žalobkyňa opakovane poukázala najmä na vyššie uvedené otázky platnosti dotknutých zmlúv (nájomné zmluvy z 2.1.1992 a 3.6.2020 a zmluva o prevode vlastníctva bytu z 7.9.2020) a v danej súvislosti aplikáciu ust. § 17 ods. 7 a § 28 ZoVB, ako aj § 37 ods. 2, § 39, § 40a, § 701 ods. 1 a § 588 O.z., neprihliadnutie na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Galanta vydané poverenou notárkou ako súdnou komisárkou č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 zo dňa 20.8.2019 (právoplatnosť dňa 20.8.2019) a v danej súvislosti na aplikáciu ust. § 193, § 194 ods. 1, ods. 2 CSP, nezohľadnenie premlčania nájomného práva žalovanej 1/ a v danej súvislosti aplikáciu ust. § 100 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 101 O.z., … .Zároveň žalobkyňa má zato, že stav dokazovania a konania plne odôvodňuje vyhovenie jej nárokom, ktoré si v tomto konaní uplatňuje, a teda aj v tomto smere konajúci súd vec nesprávne právne posúdil. Výrok o nároku na náhradu trov konania je závislým výrokom od výroku vo veci samej (závislý od úspechu strany konania v konaní), a teda na základe vyššie uvedeného je v danom prípade daná aj nesprávnosť tohto výroku napádaného rozsudku a vzťahujú sa na ňu rovnaké argumenty ako na výrok vo veci samej, a teda aj tu je daný dôvod na jeho zmenu, príp. jeho zrušenie.
3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili tak, že navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobkyňa tvrdí, že súd riadne neustálil skutkový stav veci, nevykonal rozhodujúce dôkazy, nesprávne posúdil platnosť dotknutých zmlúv, nezohľadnil premlčanie nájomného práva žalovanej 1/, neplnenie si poplatkových povinností žalovanej 1/ ohľadom platieb za byt a za členstvo, pričom údajne ktorými pochybeniami mal vo veci konajúci súd znemožniť uskutočňovať žalobkyni patriace procesné práva v takej miere, že zásadným spôsobom porušil jej právo na spravodlivý proces. S uvedenou argumentáciou a dôvodmi žalobkyne žalovaní nesúhlasia, nakoľko podľa ich názoru súd vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa so všetkými procesnými stranami predloženými listinami a vykonaním všetkých výsluchov svedkov, ktorých vypočutie bolo skutočne nevyhnutné a potrebné na náležité zistenie skutkového stavu veci, nenaplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Ďalšie dôvody, ktoré žalobkyňa uvádza v rámci tohto odvolacieho dôvodu sú z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu právne irelevantné. Žalobkyňa tvrdí, že odvolaním napadnutý rozsudok nie je náležite a dostatočne odôvodnený, pričom ďalej tvrdí, že súd sa v odôvodnení rozsudku dostatočne nevyporiadal najmä s výrokom o zamietnutí žaloby, dôvodom neprihliadnutia na právoplatné rozhodnutie súdu, vydané notárkou ako poverenou súdnou komisárkou č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 zo dňa 20.8.2019 (ďalej len "dedičské rozhodnutie"), dôvodom zamietnutia vykonania dôkazov navrhovaných žalobkyňou, platnosti žalobou napadnutých zmlúv. S uvedenými tvrdeniami žalobkyne žalovaní taktiež nesúhlasia, nakoľko rozsudok považujú za vecne i po právnej stránke správny a za náležite a podrobne odôvodnený, teda presvedčivý, výrok o zamietnutí žaloby je v jeho odôvodnení podrobne právne zdôvodnený, súd nie je viazaný dedičským rozhodnutím, tvrdenie žalobkyne o tom nemá právnu logiku a opodstatnenosť, ba naopak stotožňujú sa s právnymi závermi súdu ohľadom dedičského rozhodnutia, teda zdieľajú právny názor
súdu, že je vydané v rozpore so zákonom. Stotožňujú sa s uznesením súdu zamietnuť žalobkyňou navrhované dôkazy, ktoré neboli pre rozhodovanie o merite veci podstatné, pričom súd mal v tom momente spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Žalobkyňa tvrdí, že súd nevykonal ňou navrhované dôkazy zabezpečenia kompletnej spisovej dokumentácie žalovaného 2/ k bytu a výsluch svedka J. B. ml. K uvedenému platí vyjadrenie žalovaných obsiahnuté vyššie. Žalobkyňa tvrdí, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom platnosti nájomnej zmluvy medzi žalovaným 2/ a J. B. zo dňa 2. 1. 1992 a nájomnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ zo dňa 3. 6. 2020, ako aj zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi žalovanými 1/ a 2/ zo dňa 7. 9. 2020. Ďalej žalobkyňa opätovne špecifikuje ako dôvod neprihliadnutie súdu na dedičské rozhodnutie a nezohľadnenie premlčania nájomného práva žalovanej 1/. Žalovaní nesúhlasia s uvedeným tvrdením žalobkyne, súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí svojimi svedeckými výpoveďami dokonale ozrejmili všetky okolnosti týkajúce sa nájomnej zmluvy medzi žalovaným 2/ a J. B. zo dňa 2.1.1992, predovšetkým svedkyňa pani I., a taktiež jednoznačne vyvrátili tvrdenia žalobkyne ohľadom neplatnosti nájomnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ zo dňa 3.6.2020, ako aj zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi žalovanými 1/ a 2/ zo dňa 7.9.2020, a to svedkyňa pani C.. Čo sa týka námietky premlčania nájomného práva žalovanej 1/ stotožňujú sa so závermi prvoinštančného súdu. Žalobkyňa tvrdí, že vykonanie navrhovaného dôkazu zabezpečenie spisu žalovaného 2/ by mohlo priniesť ďalšie relevantné skutočnosti v smere náležitého zistenia rozhodujúcich skutočností. Toto tvrdenie nemožno podľa názoru žalovaných považovať za naplnenie odvolacieho dôvodu ale iba za púhu hypotézu, resp. subjektívny názor žalobkyne, a majú za to, že neobstoja ako odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. Žalobkyňa poukazuje na nesprávne právne posúdenie platnosti nájomnej zmluvy medzi žalovaným 2/ a J. B. z 2.1.1992 a nájomnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 2/ z 3.6.2020, ako aj zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi žalovanými 1/ a 2/ zo 7.9.2020 súdom. Ďalej poukazuje opätovne na neprihliadnutie na dedičské rozhodnutie súdom a nezohľadnenie premlčania nájomného práva žalovanej 1/. Žalovaní majú za to, že súd správne právne vyhodnotil a správne aplikoval právne normy na daný skutkový a právny stav pri rozhodovaní o platnosti predmetných právnych úkonov, všetky jeho právne úvahy sú správne a súd správne aplikoval, ako i správne vyložil, použité právne normy a Stanovy žalovaného 2/, uvedenými v odsekoch 22. až 40. rozsudku, a preto sa i plne stotožňujú s jeho právnymi závermi obsiahnutými v odsekoch 41. až 43. a 46. až 48. rozsudku. Poukazujú i na tú skutočnosť, že súd správne pri právnom posúdení veci vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdov, ktoré je obsiahnuté v odsekoch 43. až 45. rozsudku. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu premlčania nájomného práva žalovanej 1/ namietanému žalobkyňou sa plne stotožňujú s argumentáciou a dôvodmi súdu obsiahnutými v odseku 50. rozsudku.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných uviedla, že zotrváva na všetkých svojich argumentoch, ktoré v tomto konaní prezentovala písomne ako aj ústne na pojednávaniach, predovšetkým na ňou podanom odvolaní, v ktorom komplexne zhrnula svoje argumenty svedčiace o nesprávnosti odvolaním napádaného rozsudku, a to tak po právnej ako aj po skutkovej stránke ako aj v smere iných vád vytýkaných napádanému rozsudku a konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Vyjadrenie žalovaných z hľadiska jeho obsahu v podstate len neguje naplnenie odvolacích dôvodov, uvádzaných žalobkyňou v jej odvolaní a odvoláva sa na to, že odvolaním napádaný rozsudok je správny a správny bol aj postup súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Nie sú v ňom obsiahnuté žiadne osobitné skutkové ako ani právne tvrdenia žalovaných 1/ a 2/, ale v podstate sú v ňom obsiahnuté len odkazy na dotknutý rozsudok súdu prvej inštancie a stručné označenia vykonaných dôkazov. V tomto smere žalobkyňa v zásade nemá ako osobitne reagovať na vyjadrenie žalovaných, keďže by musela len opätovne uviesť argumenty, obsiahnuté v jej odvolaní, keďže žalovaní vo svojom vyjadrení neuviedli žiadne právne ako ani skutkové argumenty vo vzťahu k argumentom žalobkyne obsiahnutým v jej odvolaní, ale obmedzili sa len na negovanie naplnenia odvolacích dôvodov, uvádzaných žalobkyňou v jej odvolaní, bez toho, aby túto negáciu spojili s akoukoľvek právnou alebo skutkovou argumentáciou.
5. Žalovaní k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojej argumentácie obsiahnutej vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne voči rozsudku zo dňa 5. 9. 2022, pričom považujú za dôležité podčiarknuť, že súd vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa so všetkými procesnými stranami predloženými listinami a vykonaním všetkých výsluchov svedkov, ktorých vypočutie bolo skutočne nevyhnutné a potrebné na náležité zistenie skutkového stavu veci, skutkový stav správne
ustálil a na takto zistený skutkový stav veci správne aplikoval, ako aj správne vyložil, v rozsudku citované právne normy, predovšetkým ust. § 172 ods. 1, § 173 ods. 1, § 175 ods. 1 a ods. 2, § 177 ods. 2, § 180 ods. 2, Občianskeho zákonníka, účinného v čase nadobudnutia bytu žalovanou 1/ a jej bývalým manželom a platného a účinného do 31. 12. 1991, ako aj ust. § 496, § 700 ods. 1 a 3, § 701 ods. 1, § 703 ods. 1 a ods. 2, § 705 ods. 2, § 707 ods. 2, § 708 a predovšetkým § 871 ods. 1 O.z. účinného v čase vynesenia rozsudku.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.
7. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku), odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:
8. Odvolateľka zopakovala v odvolaní všetky svoje tvrdenia a právne závery, opätovne vznášala námietky, ktoré už vzniesla pred súdom prvej inštancie, a s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal, odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje (viď nižšie).
9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo
- určenie, že žalobkyňa je nájomkyňou nehnuteľnosti,
- určenie, že žalobkyňa je členkou žalovaného 2/,
- určenie, že nájomná zmluva zo dňa 3.6.2020 uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom je nájom nehnuteľnosti je neplatná v celom rozsahu,
- určenie, že zmluva o prevode vlastníctva bytu V 4234/2020, č.z. 2106/2020 uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, ktorej predmetom je prevod vlastníctva k nehnuteľnosti je v celom rozsahu neplatná. Prípustnosť žaloby nebola žalovanými spochybnená. Predmetnom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
10. Súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná 1/ a neb. J. B. nadobudli v roku 1981, t. j. za ich trvania manželstva nehnuteľnosť (byt) do spoločného užívania manželov a to v súlade s ust. § 172 ods. 1 O.z. Rovnako nebolo sporné, že otázka spoločného členstva ani otázka spoločného užívania, resp. nájmu bytu medzi žalovanou 1/ a neb. J. B. neboli do smrti J. B. vyriešené, t. j. medzi bývalými manželmi nebola po rozvode manželstva uzatvorená dohoda o užívaní bytu a nebol podaný ani návrh na súd, aby súd zrušil právo spoločného užívania bytu, resp. po 1.1.1992, aby zrušil spoločný nájom družstevného bytu a rozhodol kto z bývalých manželov bude ako člen družstva nájomcom bytu. S účinnosťou od 1.1.1992 došlo zo zákona (zákona č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník), k zmene spoločného užívania bytu manželmi na spoločný nájom. Dôvodil, že na to, aby medzi rozvedenými manželmi došlo k zániku spoločného užívania družstevného bytu, resp. po 1.1.1992 spoločného nájmu družstevného bytu a tým aj k zániku spoločného členstva rozvedených manželov, je potrebné uzatvorenie dohody medzi rozvedenými manželmi alebo rozhodnutie súdu, a to
v súlade s ust. § 177 ods.2 O.z. a po 1.1.1992 v súlade s ust. § 705 ods.2 O.z. Zákon pritom nijakým spôsobom časovo neobmedzuje uzatvorenie dohody rozvedených manželov o tom, kto bude naďalej nájomcom bytu a členom družstva a časovo neobmedzuje rozvedených manželov ani na podanie návrhu na súd, aby tento rozhodol o zrušení spoločného nájmu bytu a o tom kto z rozvedených manželov zostane nájomcom bytu a teda aj členom družstva, pre prípad, že sa manželia nedohodnú. To znamená, že podľa § 705 ods. 2 O.z. (do 31.12.1991 podľa § 177 ods.2 O.z.) môžu rozvedení manželia postupovať aj po uplynutí troch rokov od zániku ich BSM. Vzhľadom k uvedenému, keďže v danom prípade existuje špeciálna právna úprava, na spoločný nájom bytu sa nepoužije ustanovenie § 149 ods. 4 O.z. o tom, že v prípade ak do troch rokov od zániku BSM manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo k podaniu návrhu na súd platí, že rozvedení manželia sú podielovými spoluvlastníkmi majetkového práva. (Okrem toho súd poukázal na to, že v prípade ostatných majetkových práv, ktoré sú pre manželov spoločné, zákon v ust. § 149 ods. 4 posledná veta uvádza spojenie: „primerane“ platí.). Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v danom prípade ide o spoločný nájom, resp. spoločné užívanie bytu, s ktorým je spojené spoločné členstvo v družstve (§ 175 ods. 2 O.z. a od 1.1.1992 § 703 ods. 2 O.z.), a z ich charakteru vyplýva, že ich nie je možné nijakým spôsobom deliť, teda nie je možné ani rozdelenie spoločného členského podielu ako ani nadobudnutie iba 1-spoločného členského podielu, keďže stále ide o jeden členský podiel. Odvolateľka namietala, že v danom prípade sa síce žalovaná 1/ a neb. J. B. dňom 16.3.1981 stali spoločnými užívateľmi bytu, následne však ich manželstvo zaniklo dňom 7.1.1985 (právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 4C/340/84-17 z 27.11.1984 o rozvode ich manželstva) a keďže v súlade s ust. § 149 ods. 4 O.z. nedošlo v lehote 3 rokov k vyporiadaniu ich zaniknutého BSM dohodou ako ani k podaniu návrhu na vyporiadnanie BSM na súd, ku dňu 8.1.1988 (po uplynutí 3-ročnej lehoty na vyporiadanie BSM dohodou alebo na podanie návrhu na vyporiadanie BSM na súd) ich členský podiel v bytovom družstve ako iná majetková hodnota prešiel do režimu podielového spoluvlastníctva (§ 149 ods. 4 O.z.), obaja bývalí manželia (neb. J. B. a žalovaná 1/) boli teda podielovými spoluvlastníkmi členského podielu v bytovom družstve, pričom ich podiely boli v zmysle § 137 ods. 2 O.z. rovnaké. Odvolací súd k tejto námietke uvádza nasledovné: Podľa § 175 ods. 1 až 3 O.z. v znení účinnom do 31.12.1991: (1) Ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi. (2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. (3) Ustanovenia odseku 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú. Podľa § 177 ods. 1 až 3 O.z. v znení účinnom do 31.12.1991: (1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o užívaní bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného užívania bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať. (2) Ak nadobudol právo na pridelenie družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného užívania bytu rozvodom; právo byt užívať zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na byt pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného užívania družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich po vypočutí orgánu družstva o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva byť ďalej užívať; tým zanikne i spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. (3) Pri rozhodnutí o ďalšom užívaní bytu vezme súd zreteľ na záujmy maloletých detí. Podľa § 180 ods. 2 O.z., v znení účinnom do 31.12.1991, ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov právo spoločného užívania bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne štátne notárstvo pri vyporiadaní medzi dedičmi a pozostalým manželom. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a právo užívať byt na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cz 85/86 z 11.2.1987: Ustanovenie § 180 ods. 2 O.z. sa použije obdobne (§ 496 O.z.: Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom im najbližšie.) aj na tie prípady, v ktorých za trvania manželstva bolo nadobudnuté právo na družstevný byt manželmi, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom a do smrti jedného z týchto rozvedených manželov nedošlo medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva a o tom, kto z nich bude ako člen stavebného bytového družstva byt užívať (§ 177 ods. 2 O.z.). Právo spoločného užívania bytu manželmi do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. bolo upravené v ustanoveniach § 175 a nasl. O.z. v znení platnom do 31.12.1991. V súvislosti so vznikom práva
spoločného užívania družstevného bytu manželmi sa rozlišovalo právo na pridelenie družstevného bytu a právo osobného užívania družstevného bytu, ktoré vznikali časove odlišne. Vznik spoločného členstva v družstve a vznik spoločného užívania družstevného bytu je potom viazaný na okamih uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Vznik práva na pridelenie družstevného bytu je v zmysle ustanovenia § 154 ods. 2 O.z. v znení platnom do 31.12.1991 viazaný na okamih, kedy člen družstva zaplatí členský podiel. Právo spoločného užívania bytu nevznikne, ak manželia trvale spolu nežijú (§ 175 ods. 3 O.z. v znení do 31.12.1991), rovnako nevznikne ani spoločné členstvo manželov v družstve. Pri posúdení toho, či manželia spolu trvale žijú, je rozhodujúci faktický stav. Spoločné užívanie bytu ani spoločné členstvo manželov nevznikne v prípadoch, v ktorých jednému z manželov vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu za trvania manželstva, ale dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu uzavrel s družstvom až po zániku manželstva alebo v dobe, keď už manželia spolu nežili. V predmetnej veci nebolo sporné, že Rozhodnutím Okresného stavebného bytového družstva Galanta zo 16.3.1981 členské číslo XXXX bol J. B. pridelený predmetný byt, tiež nebolo sporné, že manželom neb. J. B. a žalovanej 1/ (ktorí uzavreli manželstvo 17.5.1980) vzniklo spoločné členstvo v družstve a spoločné užívanie družstevného bytu manželmi okamihom uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí bytu (Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo 16.3.1981), keď v tom čase spolu trvalo žili. Manželstvo neb. J. B. a žalovanej 1/ bolo rozvedené a dňom právoplatnosti rozvodového rozsudku (7.1.1985) zaniklo aj ich BSM. Medzi stranami nebolo sporné, že otázka spoločného členstva v bytovom družstve ani otázka spoločného užívania bytu manželmi, resp. spoločného nájmu bytu manželmi, medzi žalovanou 1/ a neb. J. B. neboli do smrti J. B. (XX.X.XXXX) vyriešené, t. j. medzi bývalými manželmi nebola po rozvode manželstva uzatvorená dohoda o zrušení práva spoločného užívania bytu manželmi resp. dohoda o zrušení spoločného nájmu bytu manželmi a ani nebol podaný návrh na súd, aby súd zrušil právo spoločného užívania bytu, resp. po 1.1.1992, aby zrušil spoločný nájom družstevného bytu manželmi a rozhodol kto z bývalých manželov bude ako člen družstva nájomcom bytu. S účinnosťou od 1.1.1992 došlo zo zákona (zákon č. 509/1991 Zb., ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník) k zmene spoločného užívania bytu manželmi na spoločný nájom (§ 871 ods. 1 O.z.). Odvolací súd je (aj s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cz 85/86 z 11.2.1987) názoru, že aj v časovom období po rozvode manželstva neb. J. B. a žalovanej 1/ spoločné užívanie bytu manželmi trvalo v nezmenenej podobe ďalej, s jeho subjektmi zákon zaobchádzal tak, akoby manželmi ešte boli (napr. v prípade úmrtia jedného z nich by sa ust. § 180 O.z., v znení účinnom do 31.12.1991, uplatňovalo priamo /R III/1965/, argument pre iné stanovisko nemožno vidieť ani v tom, že sa v § 180 hovorí o smrti jedného z „manželov“, v týchto súvislostiach totiž zákon hovorí o „manželovi“ i tam, kde má celkom jasne na mysli rozvedeného manžela /porovnaj vetu § 177 ods. 1 O.z., v znení účinnom do 31.12.1991: „Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať.“, resp. znenie § 177 ods. 2 O.z., v znení účinnom do 31.12.1991:... „právo byt užívať zostane tomu z manželov...“/) a aj keď uzavrel v tomto časovom období (dňa 16.8.1986) jeden z rozvedených manželov (J. B.) nové manželstvo (so žalobkyňou), nevzniklo tým novému manželovi (žalobkyni) právo spoločného užívania bytu manželmi. Podľa § 705 ods. 1 až 3 O.z.: (1) Ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. (2) Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. (3) Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s námietkou odvolateľky, že v súlade s ust. § 149 ods. 4 O.z. nedošlo v lehote 3 rokov k vyporiadaniu zaniknutého BSM J. B. a žalovanej 1/ dohodou ako ani k podaniu návrhu na vyporiadnanie ich BSM na súd, ku dňu 8.1.1988 (po uplynutí 3-ročnej lehoty na vyporiadanie BSM dohodou alebo na podanie návrhu na vyporiadanie BSM na súd) ich členský podiel v bytovom družstve ako iná majetková hodnota prešiel do režimu podielového spoluvlastníctva (§ 149 ods. 4 O.z.), obaja bývalí manželia (neb. J. B. a žalovaná 1/) boli teda podielovými spoluvlastníkmi členského podielu v bytovom družstve, pričom ich podiely boli v zmysle § 137 ods. 2 O.z. rovnaké. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie názoru, že zákon (O.z.) nijakým spôsobom časovo neobmedzuje (ani neobmedzoval do 31.12.1991) uzatvorenie dohody rozvedených manželov o tom, kto bude naďalej nájomcom bytu a členom družstva a časovo neobmedzuje rozvedených manželov ani na podanie návrhu na súd, aby tento rozhodol o zrušení spoločného nájmu bytu a o tom kto z rozvedených
manželov zostane nájomcom bytu a teda aj členom družstva, pre prípad, že sa manželia nedohodnú, čo znamená, že podľa § 705 ods. 2 O.z. (do 31.12.1991 podľa § 177 ods.2 O.z.) môžu rozvedení manželia postupovať aj po uplynutí troch rokov od zániku ich BSM. Vzhľadom k uvedenému, keďže v danom prípade existuje špeciálna právna úprava, na spoločný nájom bytu sa nepoužije ust. § 149 ods. 4 O.z. (o tom, že v prípade ak do troch rokov od zániku BSM manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo k podaniu návrhu na súd platí, že rozvedení manželia sú podielovými spoluvlastníkmi majetkového práva). V danom prípade išlo o spoločný nájom, resp. spoločné užívanie bytu, s ktorým bolo spojené spoločné členstvo v družstve (§ 175 ods. 2 O.z. a od 1.1.1992 § 703 ods. 2 O.z.), a z ich charakteru vyplýva, že ich nebolo možné nijakým spôsobom deliť, teda nebolo možné ani rozdelenie spoločného členského podielu ako ani nadobudnutie iba 1-spoločného členského podielu, keďže stále išlo o jeden členský podiel. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil námietku odvolateľky ako nedôvodnú.
11. Podľa § 700 ods. 3 O.z. pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 707 ods. 1 až 3 O.z.: (1) Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel. (2) Ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov. (3) Ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechádza jeho právo na ostatných spoločných nájomcov. Podľa § 853 ods. 1 O.z. občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo preukázané (aj) tvrdením samotnej žalobkyne, že medzi neb. J. B. a žalovanou 1/ nebola po ich rozvode uzatvorená dohoda o užívaní bytu a ani nebol podaný návrh na súd (na zrušenie práva spoločného užívania bytu, resp. neskôr návrh na zrušenie práva spoločného nájmu), a bolo teda preukázané, že do smrti neb. J. B. nedošlo k zániku spoločného nájmu bytu a spoločného členstva neb. J. B. a žalovanej 1/. Rovnako ako súd prvej inštancie je aj odvolací súd názoru, že okamihom smrti J. B. ako jedného zo spoločných nájomcov a jedného zo spoločných členov družstva, (jediným) nájomcom a členom družstva zostala zo zákona žalovaná 1/. V súvislosti s uvedeným na prípad rozvedených manželov analogicky za použitia ust. § 853 ods. 1 O. z. použil súd prvej inštancie správne ust. § 707 ods. 2 O.z., podľa ktorého ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý (v danom prípade rozvedený) manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko žalovaná 1/ zostala zo zákona členkou družstva, nebolo potrebné, aby žalovaný 2/ v tomto prípade čakal na výsledok dedičského konania (po poručiteľovi J. B.). Dedičom po zomrelom rozvedenom (s prvou manželkou) manželovi (po neb. J. B.) patrí právo iba na zostatkovú hodnotu členského podielu v stavebnom bytovom družstve a nie je možné, aby ktokoľvek z dedičov, a teda ani žalobkyňa, nadobudol 1 členského podielu. V súvislosti s uvedeným správne poukázal na to, že zákon v ust. § 700 ods. 3 O.z. vylučuje, aby spoločné členstvo v bytovom družstve a spoločný nájom družstevného bytu vznikol medzi inými osobami ako manželmi, t. j. je vylúčené, aby spoločný členský podiel patril žalobkyni a žalovanej 1/. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 4/97, podľa ktorého ak k dohode o prenechaní členských a majetkových práv k tomuto bytu len jednému z dedičov nedôjde, súd potvrdí nadobudnutie iba zostatkovej hodnoty tohto bytu všetkým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané, podľa ich dedičských podielov v zmysle § 484 prvá veta O.z. a § 175q ods.1 písm. d/ O.s.p. bez toho, že by sa rozhodlo o prechode členstva v bytovom družstve a o ich spoločnom nájme. Spoločné členstvo v bytovom družstve a spoločný nájom družstevného bytu titulom dedenia totiž nemôže zo zákona prejsť na viacerých dedičov (§ 700 ods. 3 O.z.). Poukázal aj na rozhodnutie NS SR z 11.2.1987 (Rc) 3Cz 85/86, podľa ktorého ustanovenie § 180 ods. 2 O.z. sa použije obdobne (§ 496 O.z.) aj na tie prípady, v ktorých za trvania manželstva bolo nadobudnuté právo na družstevný byt manželmi, ktorých manželstvo zaniklo rozvodom a do smrti jedného z týchto rozvedených manželov nedošlo medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva a o tom, kto z nich bude ako člen stavebného bytového družstva byt užívať (§ 177 ods. 2 O.z.). Podľa toho rozhodnutia zároveň v prípade, ak bolo právo na pridelenie družstevného bytu nadobudnuté za trvania manželstva, zostal členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; k tomu prihliadne štátne notárstvo pri vyporiadaní medzi dedičmi a pozostalým manželom (§
180 ods. 2 O.z.), pokiaľ ide o zostatkovú hodnotu členského podielu v stavebnom bytovom družstve. Takisto treba obdobne (§ 496 O.z.) postupovať, ak ide o bývalého manžela v tých prípadoch, v ktorých za trvania manželstva bolo nadobudnuté právo na družstevný byt manželov a v čase od rozvodu do smrti jedného z týchto rozvedených manželov nedošlo medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen stavebného bytového družstva byt užívať. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho ČR sp. zn. 26Cdo 1285/2000 zo 7.2.2001, podľa ktorého právne následky smrti jedného z rozvedených manželov, ktorým svedčí právo spoločného nájmu družstevného bytu (aj spoločného členstva v družstve) - lebo po rozvode ich manželstva do smrti jedného z nich nenastala právna skutočnosť, predpokladaná ust. § 705 ods. 2 druhej vety O.z., spôsobujúca zánik tohto práva, nie sú v zákone výslovne upravené. Už skoršia súdna prax však mala za to, že je nutné analogicky podľa § 496 O.z. použiť aj v týchto prípadoch, v ktorých bolo za trvania manželstva manželmi nadobudnuté právo na družstevný byt, a po rozvode ich manželstva do smrti jedného z nich nedošlo medzi nimi k dohode alebo k rozhodnutiu súdu o zrušení uvedeného práva, a o tom, ktorý z nich bude ako člen družstva byt užívať. Uvedený záver je využiteľný aj za súčasnej právnej úpravy, lebo ust. § 707 ods. 2 O.z. zodpovedá svojou podstatou ust. § 180 ods. 2 O.z. pred novelou. Vzhľadom k uvedenému, keďže žalovaná 1/ nikdy neprestala byť nájomkyňou bytu a členkou družstva a po smrti neb. J. B. zostala zo zákona členkou družstva, súd prvej inštancie správne uzavrel, že nemohol vyhovieť žalobe žalobkyne, aby určil, že žalobkyňa je nájomkyňou predmetného bytu a členkou družstva
- žalovaného 2/. Zároveň keďže žalovaná 1/ zostala po smrti J. B. členkou družstva, mala právo ako členka družstva tak na uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným 2/ ako aj právo vyplývajúce jej zo stanov družstva a ZoVB na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu. S poukazom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. Odvolateľka v odvolaní uviedla, že ani po opakovaných výzvach zo strany súdu prvej inštancie žalovaný 2/ od roku 2020 doposiaľ v tomto konaní nepredložil kompletnú dokumentáciu, vedenú žalovaným 2/ k bytu, a to s odôvodnením, že túto nevie nájsť. Odvolateľka vytkla súdu prvej inštancie, že to nijako neriešil a uspokojil sa s tvrdením žalovaného 2/, že predmetnú dokumentáciu nevie nájsť, hoci v predmetnej dokumentácii musia byť obsiahnuté zásadné podklady (doklady o platení poplatkov v súvislosti s nájmom bytu a členstvom v družstve, doklady ohľadom splatenia anuity v súvislosti s prevádzaným bytom, doklady ohľadom platných nájomných vzťahov v súvislosti s dotknutým bytom, …), od ktorých podkladov a informácií v nich obsiahnutých priamo závisí aj rozhodnutie v tejto veci. Napriek námietkam žalobkyne súd kompletnú dokumentáciu nezabezpečil, žalovaného 2/ ani len „nemotivoval“ na jej predloženie poriadkovou pokutou, alebo iným zákonným prostriedkom a uspokojil sa s tým že žalovaný túto dokumentáciu nevie nájsť, hoci vedenie tejto dokumentácie a jej riadne archivovanie je zákonnou povinnosťou žalovaného 2/. Pozoruhodné je potom to, že žalovaný 2/ dňa 7.9.2020, keď uzatváral zmluvu o prevode bytu so žalovanou 1/ touto spisovou dokumentáciou disponoval (uvedené vyplýva aj z ústnych vyjadrení žalovaného 2/ na pojednávaniach v tejto veci). Bez dotknutej spisovej dokumentácie by žalovaný 2/ ani len nevedel pripraviť zmluvu o prevode bytu so žalovanou 1/, keďže by ani len nevedel určiť anuitnú hodnotu bytu ako ani by nevedel to, že má uzavretú nájomnú zmluvu so žalovanou 1/. Podľa § 102 ods. 1 CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie. Civilný sporový poriadok upravuje dve poriadkové opatrenia, a to poriadkovú pokutu v ustanovení § 102 CSP a vykázanie z miesta procesného úkonu v § 103 CSP. Poriadková pokuta slúži na to, aby súd mohol vynucovať a upevňovať svoju autoritu všade tam, kde by mohla byť neprípustnými zásahmi ohrozená, a aby mohol pomocou tohto opatrenia zabezpečiť dôstojný a nerušený priebeh konania, a tým aj rýchlu a účinnú ochranu občianskych práv. Zákonom ustanovené poriadkové opatrenia sú krajnými opatreniami, ktoré má súd využiť až po tom, ako sa miernejšie prostriedky minuli svojim účinkom (napr. napomenutie). Súd môže (teda ide o fakultatívnu možnosť) uložiť poriadkovú pokutu nielen strane sporu, ale aj iným subjektom, napríklad svedkom, znalcom, iným osobám, ktoré majú v konaní nejakú povinnosť. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 102 uvádza príkladmý výpočet možných dôvodov uloženia poriadkovej pokuty. Podpredseda predstavenstva žalovanej 2/ na pojednávaní dňa 24.11.2021 o.i. uviedol, že personálne je ich družstvo úplne nové t. j. všetci zamestnanci sú úplne noví, najstarší zamestnanec je zamestnancom družstva od 03/2021, ďalší nastúpili v lete. V liste z 20.12.2021 právny zástupca žalovaných oznámil
súdu, že predkladá v súčasnej dobe jestvujúci spis žalovaného 2/ k spornému bytu, ktorý prevzal od žalovaného 2/ dňa 15.12.2021, v spise sa nenachádza nájomná zmluva uzavretá medzi žalovanými, ako ani starý spis k predmetnému bytu, pričom tento sa nenachádzal podľa vyjadrenia žalovaného 2/ ani v jeho archíve, žalovaný 2/ bude v hľadaní zvyšnej časti spisu intenzívne pokračovať. Za opísanej situácie sa tak žalovaný 2/ nedopustil správania odôvodňujúceho uloženie poriadkovej pokuty (ako jedného z možných poriadkových opatrení slúžiacich na zjednanie si autority súdu), keďže vyhovel požiadavke súdu na predloženie dokumentácie v rozsahu v akom sa mu ju podarilo dohľadať v jeho archíve, uloženie pokuty tak nebolo namieste, nemalo by zmysel a nebolo by ani efektívne (aj s poukazom na personálnu výmenu zamestnancov u žalovaného 2/). Odvolací súd je naviac názoru, že v predmetnej veci boli stranami predložené i z katastra vyžiadané listinné dôkazy umožňujúce vo veci spoľahlivo ustáliť skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, vec právne posúdiť a rozhodnúť. Odvolateľka okrem toho neuviedla ako by mohli ovplyvniť rozhodnutie v predmetnej veci doklady o platení poplatkov v súvislosti s nájmom bytu a členstvom v družstve (zo spisu sa nepodáva, že by ich platenie niekto zospornil), doklady ohľadom splatenia anuity (kto platil tieto platby, v akej výške a kedy ich platil) v súvislosti s prevádzaným bytom, doklady ohľadom platných nájomných vzťahov v súvislosti s dotknutým bytom, pokiaľ bolo v konaní preukázané splatenie anuity Zmluvou o prevode vlastníctva bytu /kúpna cena podľa čl. VI zmluvy 0 eur/, výpoveďou svedkyne F. F. C., potvrdil ho aj žalovaný 2/ (nedôvodnou tak bola odvolacia námietka, že súd pochybil ak prihliadol na to, že anuita mala byť kompletne splatená, hoci to nevyplývalo zo žiadneho z vykonaných dôkazov), v odvolaní odvolateľka neuviedla aké doklady ohľadom platných nájomných vzťahov má na mysli a čo by sa nimi malo preukázať (aké jej konkrétne tvrdenie, nepostačuje všeobecné tvrdenie, že by sa nimi preukázali okolnosti uzavretia zmlúv a ich platnosť), keď nájomné zmluvy z 3.1.1992 a z 3.6.2020 sa v spise nachádzajú. Na základe uvedeného odvolací súd posúdil túto odvolaciu námietku ako nedôvodnú.
13. Odvolateľka v odvolaní uviedla, že neb. J. B. dňa 2.1.1992 ako člen bytového družstva uzavrel s bytovým družstvom platnú nájomnú zmluvu k bytu (v súlade s čl. 6 Stanov stavebného a bytového družstva Sládkovičovo a Galanta), pričom nájomný vzťah založený touto zmluvou nikdy nezanikol v súlade s ust. § 710 ods. 1 O.z. ako ani inak. Následne neb. J. B. zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom v rámci dedičského konania, ktoré prebehlo na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 18D/19/2018, Dnot 250/2019 a vykonala ho poverená notárka Mgr. Martina Báňasová, podiel na členskom podiele v bytovom družstve po neb. J. B. nadobudla žalobkyňa ako dedička po ňom (jeho manželka v čase jeho smrti), a to na základe právoplatného uznesenia poverenej notárky č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 zo dňa 20.8.2019 (právoplatnosť dňa 20.8.2019). V danom smere v súlade s ust. § 707 ods. 2 O.z. prešlo na žalobkyňu členstvo v bytovom družstve a aj nájom bytu po neb. J. B., ako to konštatuje aj uvádzané právoplatné uznesenie vydané v dedičskom konaní po neb. J. B., ktoré nikdy nebolo zrušené ako ani nikdy inak nestratilo platnosť a účinnosť. Vzhľadom na uvedené sa žalobkyňa platne stala členkou žalovaného 2/, o čom svedčí aj právoplatné uznesenie poverenej notárky č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 z 20.8.2019 (právoplatnosť dňa 20.8.2019) – prechod členstva podľa ust. § 707 ods. 2 O.z. Tiež na žalobkyňu platne prešiel v súlade s ust. § 707 ods. 2 O.z. nájom bytu, pričom žalobkyňa si po celý čas riadne plnila aj všetky jej povinnosti voči žalovanému 2/ (jednak v súvislosti s nájmom bytu ako aj v súvislosti s členstvom v bytovom družstve). Uvedené dedičské rozhodnutie súdu je právoplatné, dodnes nebolo zrušené ako ani zmenené, a teda v súlade s ust. § 194 ods. 2 CSP súd naň pri rozhodovaní musí prihliadať a vyporiadať sa s ním v odôvodnení svojho rozhodnutia. V tomto prípade konajúci súd na uvedené súdne rozhodnutie nijak neprihliadal a absolútne sa s týmto rozhodnutím v odôvodnení napádaného rozsudku nevyporiadal. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že nájomná zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ a neb. J. B. k bytu zo dňa 2.1.1992 bola riadne a platne uzavretá, pričom táto je opatrená aj pečiatkou žalovaného 2/ ako aj podpismi zmluvných strán danej zmluvy, pričom aj na základe vyššie uvedeného bola táto zmluva uzavretá platne. V tomto smere nerozhodujú ani okolnosti, či v danom prípade žalovaný 2/ uzatváral zmluvy s nájomcami z pohnútky zmeny zákona a či je v zmluve uvedená aj žalobkyňa alebo žalovaná 1/, príp. či je kolónka ohľadom manželky nájomcu nevyplnená alebo preškrtnutá. Rozhodujúce je, že túto zmluvu uzavreli oprávnené subjekty (žalovaný 2/ a neb. J. B.), že má všetky zákonné náležitosti a že bola uzavretá platne. Aj z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v danom čase žalovaný 2/ uzatváral aj nájomné zmluvy z pohnútky zmeny zákona, ale aj nájomné zmluvy, ktoré nijak nesúviseli so zmenou zákona. V tomto prípade je zrejmé, že ide o platnú nájomnú zmluvu so všetkými zákonnými náležitosťami, ktorá nebola nikdy zrušená a ani nikdy inak nezanikla. Dôvod, prečo túto zmluvu žalovaný 2/ s neb. J. B. uzavrel je právne irelevantný.
Podľa § 701 ods. 1 O.z. bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v konaní aj samotná žalobkyňa v žalobe uviedla, že otázka spoločného členstva v bytovom družstve a spoločného užívania bytu medzi neb. J. B. a žalovanou 1/ nebola do smrti neb. J. B. vyriešená, a to ani dohodou, ani súdnym rozhodnutím. V danom prípade teda žalovanej 1/ až do smrti neb. J. B., právo spoločného užívania bytu, resp. právo spoločného nájmu bytu a spoločného členstva v družstve nezaniklo a toto nezaniklo ani po smrti J. B., keďže žalovaná 1/ zostala v súlade s § 707 ods. 2 O.z. členkou družstva aj po smrti J. B.. Čo sa týka nájomnej zmluvy uzatvorenej s J. B. (žalovaným 2/ dňa 2.1.1992), ani uzatvorením tejto zmluvy teda vzhľadom k vyššie uvedenému nemohlo dôjsť k zániku spoločného nájmu bytu a spoločného členstva neb. J. B. a žalovanej 1/. Okrem uvedeného svedkyňa pani I. potvrdila, že predmetné nájomné zmluvy boli zasielané v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka - zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, na základe ktorej došlo zo zákona k zmene spoločného užívania bytu manželmi na spoločný nájom bytu s tým, že tieto zmluvy ako uviedla svedkyňa boli zasielané hromadne všetkým nájomcom a v každej zmluve aj keď išlo o spoločný nájom sa uvádzala iba jedna osoba s tým, že manželka sa nevypísala, ale nebola v zmluve preškrtnutá. To, že družstvo aj v roku 2011 a 2017 evidovalo ako manželku neb. J. B. žalovanú 1/ vyplýva aj z potvrdení vydaných družstvom na žiadosť neb. J. B. dňa 10.1.2017 a 12.12.2011. Súd prvej inštancie mal za to, že k zmene spoločného užívania bytu na spoločný nájom došlo zo zákona a teda na túto zmenu nebolo potrebné, aby spoloční užívatelia bytu podpísali nájomnú zmluvu. Okrem uvedeného, keďže predmetná nájomná zmluva bola podpísaná iba jedným zo spoločných nájomcov bytu a v danom prípade má súd za to, že nejde o bežnú vec, bol potrebný na jej uzavretie aj súhlas žalovanej 1/ ako spoločnej nájomníčky, a teda v súlade s ust. § 701 ods.1 O.z. je táto nájomná zmluvná neplatná. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje, zdieľa jeho názor o neplatnosti zmluvy z 2.1.1992 z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, podotýka, že naviac žalovaný 2/ a J. B. hoci v nej ani neprejavili vôľu vylúčiť žalovanú 1/ z nájmu, nehovorí o zmene nájmu, i tak obišli zákonnú úpravu (§ 701 ods. 1, § 703 ods. 1, § 705 ods. 1 a 2 O.z., z ktorých dôvodov je zmluva aj absolútne neplatná podľa § 39 O.z.); a tiež poukazuje na v 11. bode tohto rozhodnutia odvolacieho súdu tam odôvodnený záver, že okamihom smrti J. B. ako jedného zo spoločných nájomcov a jedného zo spoločných členov družstva, (jediným) nájomcom a členom družstva zostala zo zákona žalovaná 1/. Vo vzťahu k dedičskému rozhodnutiu odvolací súd poukazuje na už uvedené v 10. bode odôvodnenia, že v danom prípade existuje špeciálna právna úprava, na spoločný nájom bytu sa nepoužije ust. § 149 ods. 4 O.z. (o tom, že v prípade ak do troch rokov od zániku BSM manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo k podaniu návrhu na súd platí, že rozvedení manželia sú podielovými spoluvlastníkmi majetkového práva). V danom prípade išlo o spoločný nájom, resp. spoločné užívanie bytu, s ktorým bolo spojené spoločné členstvo v družstve (§ 175 ods. 2 O.z. a od 1.1.1992 § 703 ods. 2 O.z.), a z ich charakteru vyplýva, že ich nebolo možné nijakým spôsobom deliť, teda nebolo možné ani rozdelenie spoločného členského podielu ako ani nadobudnutie iba 1-spoločného členského podielu, keďže stále išlo o jeden členský podiel, z čoho vyplýva, že predmetné dedičské rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonnou úpravou. Odvolateľka v súvislosti s argumentom súdu prvej inštancie, že nájomná zmluva žalovaného 2/ a neb. J. B. z 2.1.1992 je neplatná podľa ust. § 701 ods. 1 O.z., až v odvolaní poukázala na to, že neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 701 ods. 1 O.z. predstavuje dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a O.z., a teda na tento dôvod neplatnosti súd prihliadne len, ak sa jej oprávnená osoba domáha (a dovolá), pričom právo domáhať sa relatívnej neplatnosti je právom, ktoré podlieha premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote (§ 101 O. z.) počítanej od uskutočnenia právneho úkonu. V tomto smere sa ani jeden zo žalovaných, predovšetkým žalovaná 1/ v konaní (ako ani nijak inak) výslovne nedomáhal neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.1992 z dôvodu podľa ust. § 701 ods. 1 O.z., a teda konajúci súd uvedený dôvod neplatnosti ani len nemal dôvod vyhodnocovať, keďže v prípadoch relatívnej neplatnosti súd neprihliada na neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti, ale len na námietku, ktorá vznesená nebola. Ak by aj takáto námietka zo strany oprávneného subjektu vznesená, tak právo domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu bolo v danom prípade dávno premlčané, keďže tento právny úkon bol uskutočnený dňa 2.1.1992, a teda 3-ročná premlčacia lehota uplynula dňom 2.1.1995. Na základe uvedeného žalobkyňa z dôvodu opatrnosti na tomto mieste vzniesla námietku premlčania práva žalovanej 1/ ako aj žalovaného 2/ domáhať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu – nájomnej zmluvy z 2.1.1992, uzavretej medzi žalovaným 2/ a neb. J. B. k bytu. Teda žalovaní sa neplatnosti dotknutej nájomnej zmluvy z 2.1.1992 v konaní ani mimo konania nedovolali a dotknutá nájomná zmluva z 2.1.1992 je platná.
Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že žalovaná 1/ sa domáhala neplatnosti nájomnej zmluvy zo dňa 2.1.1992 aj z dôvodu podľa ust. § 701 ods. 1 O.z., aj z dôvodu jej neplatnosti podľa § 39 O.z., a to v jej písomnom vyjadrení k žalobe žalobkyne, zo dňa 14.12.2020, uvádzala dôvody jej relatívnej aj absolútnej neplatnosti, možno teda uzavrieť, že sa v tomto podaní dovolala o.i. aj relatívnej neplatnosti tejto zmluvy, toto podanie bolo žalobkyni (jej právnemu zástupcovi) doručené 23.2.2021. Vo vzťahu k námietke premlčania práva dovolať sa relatívnej neplatnosti nájomnej zmluvy z 2.1.1992, odvolací súd uvádza, že táto námietka bola žalobkyňou uplatnená až v odvolacom konaní a keďže od nadobudnutia účinnosti CSP možno v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za predpokladov uvedených v § 366 CSP, čo nebol daný prípad, potom nebolo možné na vznesenú námietku premlčania prihliadať.
14. Odvolateľka ďalej namietala, že nájomná zmluva medzi žalovaným 2/ a žalovanou 1/ k bytu zo dňa 3.6.2020 je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže v rozpore s ust. § 37 ods. 2 O.z. je jeho predmetom plnenie nemožné, keďže žalovaný 2/ už dňa 2.1.1992 uzavrel platnú nájomnú zmluvu k bytu s neb. J. B., pričom nájomný vzťah ňou založený prešiel po smrti neb. J. B. na žalobkyňu, a teda žalovaný 2/ dňa 3.6.2020 nemohol platne previesť užívacie právo k bytu titulom nájomnej zmluvy k rovnakému bytu aj na žalovanú 1/, keďže v danom okamihu bolo odo dňa 2.1.1992 toto právo platne zo strany žalovaného 2/ prevedené na neb. J. B. a následne po jeho smrti na žalobkyňu, pričom nájomná zmluva zo dňa 2.1.1992 nebola nikdy v súlade s ust. § 710 ods. 1 O.z. ukončená, resp. nájomný vzťah ňou založený nikdy nezanikol, a teda žalovaný 2/ nemohol bytom disponovať spôsobom, že tento titulom nájomnej zmluvy prenechal do užívania žalovanej 1/, keďže v danom okamihu k tomuto bytu trval nájomný vzťah so žalobkyňou, ktoré právo na ňu prešlo po smrti neb. J. B. v súlade s výsledkami dedičského konania po ňom; rovnako je nájomná zmluva z 3.6.2020, uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ neplatným právnym úkonom aj podľa ust. § 39 O.z., keďže predmetná zmluva svojim obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza a prieči sa dobrým mravom, a to v smere, že žalovaný 2/ nemohol platne previesť na žalovanú 1/ práva z titulu nájomného vzťahu, keď v tomto okamihu mal uzavretý platný nájomný vzťah so žalobkyňou, a teda je vylúčené, aby žalovaný 2/ platne prenechal žalovanej 1/ do nájmu byt, ku ktorému v tom čase mal už platne uzavretú nájomnú zmluvu so žalobkyňou, resp. s jej právnym predchodcom neb. J. B.. Rovnako je podľa odvolateľky absolútne neplatným právnym úkonom aj Zmluva o prevode vlastníctva bytu V 4234/20202, č. z. 2106/2020, ktorú uzavrela žalovaná 1/ a žalovaný 2/, a to jednak z dôvodu podľa ust. § 37 ods. 2 O.z. ako aj podľa ust. § 39 O.z. O nemožnosť plnenia v zmysle ust. § 37 ods. 2 O.z. sa tu jedná z toho dôvodu, že v okamihu uzavretia predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu bola nájomníčkou žalobkyňa, a nie žalovaná 1/, a teda žalovaná 1/ byt v súlade so zákonom odkúpiť nemohla, čo zakladá aj dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 39 O.z., a to v smere rozporu tohto právneho úkonu s obsahom a účelom zákona, kedy družstevný byt môže byť prevedený len do vlastníctva nájomcu bytu, čo potvrdzuje aj čl. 19 ods. 1 stanov žalovaného 2/. Tieto odvolacie námietky podľa odvolacieho súdu nemohli obstáť s poukazom na vyššie konštatovanú neplatnosť nájomnej zmluvy z 2.1.1992 a tiež s poukazom na vyššie uvedený záver, že žalovaná 1/ nikdy neprestala byť nájomkyňou bytu a členkou družstva a po smrti neb. J. B. zostala zo zákona členkou družstva a mala právo ako členka družstva tak na uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným 2/ ako aj právo vyplývajúce jej zo stanov družstva a ZoVB na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu.
15. Odvolateľka poukázala na rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi a so zákonom a z neho vyplývajúcu absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 39 O.z.), keď aj v súlade čl. 19 ods. 1 stanov žalovaného 2/ sa byt prevádza (nájomcovi) za zvyšnú anuitnú hodnotu, ktorá nebola nájomcom uhradená, pričom tu žalobkyňa poukázala na to, že práve žalobkyňa a jej neb. manžel J. B. už od roku 1985 výlučne uhrádzali všetky náklady a poplatky týkajúce sa nájmu bytu a členstva v bytovom družstve, pričom žalovaná 1/ neuhradila za túto dobu žiadne poplatky a náklady súvisiace s nájmom bytu a členstvom v bytovom družstve, zároveň v tomto byte už od roku 1985 (príp. 1984) žalovaná 1/ nebývala, nezdržiavala sa v ňom a absolútne sa oň nezaujímala a žila si vlastným životom. Teda anuitná (zvyšná) hodnota bola určená zohľadnením výlučne platieb uhradených žalobkyňou a neb. J. B. za ostatných viac ako 35 rokov užívania bytu. Uvedené je tiež podľa žalobkyne v rozpore so ZoVB, a to konkrétne s ust. § 17 ods. 7 ZoVB (zaplatenie investičného úveru s príslušenstvom), kedy všetky platby súvisiace s bytom a členstvom v bytovom družstve zaplatila žalobkyňa a jej neb. manžel J. B., a nie žalovaná 1/, a tiež s ust. § 28 tohto zákona, keď právo na prevod vlastníctva bytu má len nájomca, ktorým aj do dnešného dňa je žalobkyňa, a nie žalovaná 1/. V tomto smere je nárok žalobkyne potvrdený aj výsledkami dedičského konania po neb. J. B., a to právoplatným Uznesením Okresného súdu Galanta
(vydaným poverenou notárkou) č. k. 18D/19/2018-80, Dnot 250/2019 zo dňa 20.8.2019, právoplatným dňa 20.8.2019, ktoré uznesenie nebolo nikdy zrušené a je platné, právoplatné a vykonateľné. S týmto rozhodnutím sa mal podľa zápisnice zo zasadnutia predstavenstva bytového družstva zo dňa 10.12.2019 oboznámiť aj predseda žalovaného 2/ J. F. G., pričom napriek tomu navrhol uzavretie nájomnej zmluvy so žalovanou 1/ a následne žalovaný 2/ s ňou uzavrel nájomnú zmluvu k bytu ako aj nasledujúcu zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo 7.9.2020, hoci toto uznesenie z dedičského konania takýto postup vylučuje. Vo vzťahu k tejto námietke súd prvej inštancie uviedol, že právo nájmu a členstva v družstve žalovanej 1/ nikdy zákonným spôsobom nezaniklo a zároveň spoločný nájom družstevného bytu medzi inými osobami ako manželmi (prípadne rozvedenými manželmi) je nezákonný, žalovaná 1/ mala právo, ako osoba, ktorá zostala po smrti neb. J. B. členkou družstva, tak v zmysle stanov žalovaného 2/, ako aj ZoVB, uzavrieť so žalovaným 2/ nájomnú zmluvu a takisto aj zmluvu o prevode vlastníctva bytu, a preto mal za to, že posudzovanie neplatnosti predmetných zmlúv z hľadiska rozporu s dobrými mravmi nie je dôvodné. Pre úplnosť však uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaná 1/ v byte nebývala, súd nemal za to, že je v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaná 1/ neprispievala na náklady súvisiace s nájmom bytu a členstvom v družstve, keď sama bola v situácii, že si musela zabezpečiť spolu s maloletou dcérou iné bývanie, v súvislosti s užívaním ktorého musela znášať vlastné náklady na bývanie. Okrem uvedeného neb. J. B. nič nebránilo v tom, aby po rozvode podal návrh na súd na zrušenie spoločného nájmu bytu a určenie kto bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu. Zároveň súd poukázal aj na, že súd nemal prečo neveriť tvrdeniam žalovanej 1/, ktorá uvádzala, že chcela naďalej predmetnú nehnuteľnosť užívať, ale jej to nebolo umožnené zo strany neb. J. B., ktorý odmietol opustiť byt, a preto sa žalovaná 1/ rozhodla zo strachu odísť z bytu aj s maloletou dcérou. V súvislosti s uvedeným súd poukázal jednak na to, že žalovanej 1/ bolo v konaní o rozvode zverené do osobnej starostlivosti spoločné maloleté dieťa, ktoré malo v čase rozvodu 2 roky, a teda je pochopiteľné, že mala záujem o bývanie v byte, v ktorom predtým s maloletou žila a zároveň žalovaná 1/ predložila na podporu svojho tvrdenia rozsudok Okresného súdu Galanta č.k.3T 204/84-28 z 14.1.1985, z ktorého vyplýva, že pred rozvodom manželstva ju neb. J. B. fyzicky napadol, za čo bol právoplatne odsúdený. Pre úplnosť súd uviedol, že aj v prípade ak by došlo zo strany žalovanej 1/ k opusteniu spoločnej domácnosti, táto skutočnosť by nemala žiaden vplyv na existenciu spoločného nájmu bytu, resp. do 31.12.1991 na spoločné užívanie bytu, keďže ust. § 181 O.z., po 1.1.1992 ust. § 708 O.z. nie je možné aplikovať na ust. § 180 ods. 2 O.z. a § 707 ods. 2 O.z., teda na družstevné byty. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že nebolo preukázané naplnenie zákonných podmienok podľa ZoVB, a to, že žalovaná 1/ bola nájomkyňou bytu a z jej strany nebola uhradená anuita resp. úver a všetky poplatky a anuitu hradila žalobkyňa a neb. J. B., súd poukazuje na vyššie uvedené závery o tom, že má preukázané, že žalovaná 1/ nikdy neprestala byť nájomníčkou bytu a ani členkou družstva. Čo sa týka splatenia anuity a toho, že kúpna cena bola v zmluve o prevode vlastníctva bytu 0 eur, súd poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená v zmysle ZoVB, ktorý práve v ust. § 17 ods. 7 uvádza, že ak sa prevádza byt z vlastníctva bytového družstva do vlastníctva člena bytového družstva, ktorý je jeho nájomcom, je člen povinný uhradiť bytovému družstvu ako cenu bytu nesplatený investičný úver s príslušenstvom pripadajúci na tento byt. To znamená, že v prípade ak investičný úver bol splatený, je logické, že odplata za prevod bytu bude 0 eur. Uvedené je teda plne v súlade so zákonom ako aj so stanovami (čl. 19 bod 1). V danom prípade bolo v konaní preukázané, že v prípade ak sa prevádza do vlastníctva byt za 0 hodnotu, znamená to, že anuita bola splatená, čo potvrdila tak svedkyňa F. F. C., ako aj žalovaný 2/. Keďže sa v danom prípade jednalo o spoločný nájom, predmetnú anuitu mohol splácať ktorýkoľvek spoločný nájomca. V prípade ak by aj došlo k tomu, že iná osoba plnila za žalovanú 1/, nespôsobilo by to neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a námietku odvolateľa považuje z dôvodov uvedených už súdom prvej inštancie za nedôvodnú.
16. Žalobkyňa poukázala na fakt, že nájomné právo predstavuje majetkové právo, ktoré v zmysle § 100 ods. 1 až 3 O.z. podlieha premlčaniu. Najneskôr od roku 1985 žalovaná 1/ nijak nevykonávala svoje (nájomné) právo k bytu, keď byt dobrovoľne opustila (v roku 1985, príp. 1984), byt nevyužívala, vypratala si z bytu všetky svoje veci, neplatila žiadne poplatky súvisiace s nájmom bytu ako ani s členstvom v družstve, o byt sa nijak nezaujímala a nestarala a nijak sa nedomáhala svojho nájomného práva k bytu až do smrti neb. J. B. dňa XX.X.XXXX, resp. do uzavretia nájomnej zmluvy k bytu medzi ňou a žalovaným 2/ zo dňa 3.6.2020, t. j. viac ako 33 rokov. Teda v súlade s ust. § 101 O.z. sa jej nájomné právo k bytu premlčalo, a to najneskôr uplynutím 3-ročnej premlčacej doby dňa 7.1.1988, kedy uplynuli 3 roky od právoplatnosti rozvodu manželstva žalovanej 1/ a neb. J. B.. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa aj na tomto mieste (rovnako ako v jej písomnom podaní z 9.3.2021 ako aj ústne na pojednávaniach v tejto veci) z dôvodu opatrnosti opätovne vzniesla námietku premlčania nájomného práva žalovanej 1/
k dotknutému bytu. V danom smere bolo riadne trvanie nájomného vzťahu aj podmienkou na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 7.9.2020 medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, a teda v situácii, keď nárok z nájomného práva žalovanej 1/ bol v čase uzavretia nájomnej zmluvy zo dňa 3.6.2020 ako aj v čase uzavretia zmluvy o odpredaji bytu dávno (viac ako 30 rokov) premlčaný, tak žalovaná 1/ nemohla ani platne uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu so žalovaným 2/ ako ani nájomnú zmluvu k bytu so žalovaným 2/ z 3.6.2020, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť oboch právnych úkonov podľa ust. § 37 ods. 2 a § 39 O.z., kedy uzavretie predmetných zmlúv bolo v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a takéto plnenie bolo nemožné. Na uvedenom nič nemení ani odkazovanie žalovanej 1/ na potvrdenia žalovaného 2/ vydané k predmetnému bytu, keďže tieto potvrdenia nemôžu mať vplyv na stav vyplývajúci zo zákona a na platnosť/neplatnosť právnych úkonov. Aj na základe premlčania nájomného práva žalovanej 1/ (najneskôr ku dňu 7.1.1988) je zrejmé, že žalovaná 1/ nemá ani len naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nájomnej zmluvy k dotknutému bytu z 2.1.1992, uzavretej medzi neb. J. B. a žalovaným 2/, keďže v čase jej uzavretia nárok žalovanej 1/ z nájomného práva bol dávno premlčaný (viac ako 3 roky), a tu teda žalovaná 1/ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dotknutej nájomnej zmluvy z 2.1.1992. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že z obsahu spisu sa nepodáva, že by žalovaná 1/ podala vzájomnú určovaciu žalobu, vo vzťahu ku ktorej by bolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem (platnosť zmluvy bola posudzovaná ako predbežná otázka). Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že právo nájmu bytu sa premlčuje (s tým, že právo osobného užívania bytu nepodliehalo podľa § 100 ods. 2 O.z. účinného do 31.12.1991 premlčaniu), stotožnil sa však s argumentáciu žalovanej 1/, že nie je možné, aby sa právo spoločného nájmu bytu premlčalo iba voči jednej osobe, práve z toho dôvodu, že ide o spoločný nájom, pričom v konaní nebolo sporné, že neb. J. B. byt užíval. Tiež mal za to, že žalobkyni námietka premlčania práva nájmu bytu neprináleží, keďže podľa § 100 ods. 1 O.z. právo dovolať sa premlčania patrí dlžníkovi, t. j. tomu kto je povinný niečo plniť a v danom prípade to bol žalovaný 2/ ako vlastník bytu, ktorý uzatvoril so žalovanou 1/ nájomnú zmluvu a previedol vlastnícke právo k bytu na žalovanú 1/. Okrem uvedeného námietku premlčania nie je možné vzniesť potom ako sa plnilo. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a námietku odvolateľky považuje za nedôvodnú.
17. Odvolateľka vytkla súdu prvej inštancie, že bezdôvodne nevykonal a zamietol jej návrhy na vykonanie dokazovania, a to najmä návrh na vyžiadanie si kompletnej spisovej dokumentácie žalovaného 2/ k bytu ako aj výsluch sv. J. B. ml., ktoré žalobkyňa v konaní riadne a včas navrhla, hoci ide o rozhodujúce dôkazy v smere náležitého zistenia skutkového stavu v danej veci a na zabezpečenie vydania spravodlivého a zákonného rozhodnutia vo veci samej. Zo spisovej dokumentácie žalovaného 2/ by boli zrejmé platby (splácanie anuity) vo vzťahu k žalovanému 2/, a teda kto platil tieto platby, v akej výške a kedy ich platil a či bola anuita splatená v celom rozsahu. Zároveň by z tejto dokumentácie boli zrejmé okolnosti uzavretia nájomných zmlúv (z 2.1.1992 ako aj z 3.6.2020) a zmluvy o prevode vlastníctva bytu (z 7.9.2020) ako aj všetko, čo im predchádzalo, čo by súdu vytvorilo zákonný podklad na posúdenie platnosti týchto zmlúv. Výsluchom sv. J. B. ml. by súd mohol detailne spoznať a posúdiť jednak priebeh okolností pred a po smrti neb. J. B. st., ktoré majú priamy vplyv na posúdenie a rozhodnutie v danej veci ako aj otázku zachovania dobrých mravov v danom prípade zo strany oboch žalovaných. K nevykonaným návrhom dôkazov zo strany konajúceho súdu žalobkyňa upriamila pozornosť aj na jej nevykonané návrhy na vykonanie dokazovania z písomného podania zo dňa 9.3.2021, a to výsluchy sv. T. a I. a vyžiadanie spisu od D. D., P.. Vo vzťahu ku kompletnej spisovej dokumentácii žalovaného 2/ k bytu odvolací súd poukazuje na svoje závery z bodu 12. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, vo vzťahu k dobrým mravom na 15.bod odôvodnenia tohto jeho rozhodnutia. Súd prvej inštancie zamietol návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania, a to výsluch p. J. B. mladšieho, ktorého žalobkyňa žiadala vypočuť z dôvodu, že ide o jej syna a tento bol v kontakte aj so žalovaným 2/ aj so žalovanou 1/. Súd zamietol tento návrh na vykonanie dokazovania z dôvodu hospodárnosti, keďže výpoveď tohto svedka by vzhľadom na právne závery súdu nebola pre konanie relevantná. Okrem uvedeného žalobkyňa neuvádzala žiadne konkrétne podstatné skutočnosti, ktoré by sa mali výpoveďou tohto svedka preukázať. Čo sa týka predloženia kompletného spisu žalovaného 2/ vedeného k predmetnému bytu, súd tento návrh na vykonanie dokazovania takisto zamietol, keďže súd uložil žalovanému 2/ povinnosť predložiť spis, pričom žalovaný 2/ predložil iba časť spisu s tým, že spis sa nenachádza ani v archíve a tento nevie nájsť a predložiť. Okrem uvedeného vzhľadom k tomu, že predmetný spor je založený na právnom posúdení, obsah spisu s uvedením prípadných platieb uskutočnených zo strany neb. J. B. by nemal vplyv na právne posúdenie tohto sporu.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi nevykonania uvedeného dokazovania s tým, že v podaní z 10.3.2021 navrhla žalobkyňa vyžiadanie od D. D., P. (ako právnej nástupkyni D. C. D. C.) údajov ohľadom splácania pôžičky č. 75/71 670-5, ktorá bola poskytnutá J. B. a žalovanej 1/ na členský podiel v SBD dňa 18.12.1980. Taktiež v tomto podaní navrhla výsluchy sv. T. a I., (zamestnankyne žalovaného 2/), s ktorými mal komunikovať J. B. ohľadom oznámenie žalovanému 2/, že uzavrel manželstvo so žalobkyňou. Na pojednávaní dňa 22.6.2022 však právny zástupca žalobkyne uviedol, že už trvá iba na výsluchu J. B. ml. a žiadali zabezpečiť spis, následne súd ako už bolo uvedené zamietol tieto 2 návrhy právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dokazovania. Nebola tak dôvodnou ani námietka o nevykonaní dokazovania výsluchmi sv. T. a I. a vyžiadaním spisu od D. D., P..
18. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto nebola dôvodná odvolacia námietka o jeho nespreskúmateľnosti. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov strán, listinných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Nedôvodnými tak boli i námietky žalobkyne o nenáležitom a nedostatočnom odôvodnení rozsudku v smere jeho presvedčivosti. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
19. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho, konkrétnymi odvolacími námietkami nespochybneného rozhodnutia o náhrade trov konania.
20. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní 1/ a 2/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobkyňa), keď nevidel dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
21. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. (§ 160 ods. 2 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods.2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.(§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)