Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-561-2017.pdf
PDF · 106.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/561/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská, v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Z. U., F.. XX.XX.XXXX, T. S. XX, XXX XX S., o zaplatenie 1990,78 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Stranám sporu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Poštová banka a.s. sa žalobou, podanou dňa 8.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy dlžnej istiny 1990,78 €, úroku v sume 1251,46 €, 16,80% ročný zmluvný úrok zo sumy 1990,78 € od 1.12.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1990,78 € od 81.12.2017 do zaplatenia a plnej náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.10.2014 bola medzi veriteľom Poštová banka, a.s., (ďalej tiež len "banka") a žalovaným v právnom postavení dlžníka uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver.
2.1. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver zo strany Poštovej banky vo výške 2000 €. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v rozsahu istiny ako aj úroky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov Žalovaný neplnil svoje povinnosti riadne a včas a v dôsledku jeho omeškania žalobca v zmysle § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ vyhlásil dňa 13.4.2015 úver za predčasne splatný. Žalovaný poslednú úhradu uskutočnil dňa 20.8.2015. Ku dňu 30.11.2017 žalovaný dlhuje žalobcovi istinu 1990,78 €, zmluvný úrok sume 1251,46 €, 16,80% ročný zmluvný úrok zo sumy 1990,78 € od 1.12.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1990,78 € od 81.12.2017 do zaplatenia.
3. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil ako dôkaz listiny: a) úverovú zmluvu „dobrá pôžička“ zo dňa 28.10.2014, z obsahu ktorej vo vzťahu k hlavnému predmetu plnenia v jej časti 2 vyplynulo, že sa týkala úveru v sume 2000, s úrokovou sadzbou 16,80% ročne pri RPMN banky 18,160% a priemernej RPMN 16,81% ročne, ktorý sa zaviazal splatiť v 120 splátkach po 35 € so splatnosťou prvej splátky dňa 25.11.2014, každá ďalšia do 25. dňa v mesiaci a v lehote konečnej splatnosti - zaplatením poslednej splátky dňa 25.10.2024, bez poistenia a vo výške celkovej čiastky úveru 4042,60 €. b) upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru č.: K. zo dňa 27.3.2015, s dátumom podania 30.3.2015 (č.l. 16), ktorou Poštová banka a.s. oznámila žalovanému, že aktuálnemu dňu t.j. k 27.3.2015
je v omeškaní viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 162,84 €, z toho mesačná splátka 136,69 € a poplatky 26,15 €. Vyzvala ho, aby daný dlh vyrovnal do 15 kalendárnych dní od doručenia danej výzvy s upozornením podľa § 53 ods. 9 OZ, že inak banka využije oprávnenie podľa § 565 Obč. zákonníka a vyhlási úver za predčasne splatný. List bol na poštovú prepravu vypravený dňa 30.3.2015, dôkaz o doručení predložený nebol. c) list banky zo dňa 13.4.2015 č. R..K., ktorým žalovanému oznámila, že ku dňu 13.4.2015 sa stala pohľadávka z úverovej zmluvy zo dňa 28.10.2014 splatnou v celom rozsahu a vyzvala žalovaného, aby dlh vo výške 2145,69 € uhradil do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Pohľadávka pozostávala zo sumy dlžnej sumy istiny 1990,78 €, dlhu na úroku 125,26 €, poplatky za upomienky 29,65 € a poistné v sume 0 €. Tento list žalovaný prevzal dňa 16.4.2015 (viď doručenka na č.l. 20) d) prehľad stavu úveru žalovaného (č.l. 21), z ktorého je zistiteľné, že žalovaný v čase splátok, splatných od 25.11.2014 uhradil:
- dňa 25.11.2014 sumu 35,00 €
- dňa 22.01.2015 sumu 13,31 €
- dňa 20.08.2015 sumu 50,00 € Žalovaný tak v čase pred podaním žaloby uhradil celkom 98,31 € e) Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, a podľa čl. 6.8.: písm. a): ak je klient v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne
4. Žalovaný, ktorému bola žaloba s prílohami a poučeniami doručená dňa 20.3.2018, sa pôvodne v písomne forme k žalobe nevyjadril.
5. Počas konania došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Poštovou banku a.s. a terajším žalobcom, a o tejto procesnej zmene bolo tunajším súdom rozhodnuté uznesením zo dňa 3.4.2019.
6. Žalovaný na pojednávaní dňa 28.10.2019 vypovedal, že on sa tejto veci nevie vyjadriť. Pravda je, že niekedy v roku 2014 v čase, keď pracoval v spoločnosti UND, a.s., si zobral pôžičku 2.000,- €, pretože v aktuálnom čase opravoval svoj dom. V tejto spoločnosti pracoval asi jeden rok, no v roku 2015 znižovali stavy, a preto prišiel o prácu. V tom čase zarábal okolo 440 - 450,- € mesačne. Po tom ako ho z tejto práce prepustili, pracoval iba raz a to v spoločnosti HOWE, a.s. a to iba na dohodu s tým, že v skúšobnej dobe pre nedostatok práce bol prepustený. Od tej doby je bez stabilného príjmu a jediný príjem tvoria rodinné prídavky vo výške 92,- € mesačne. Nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi a ani podporu v nezamestnanosti, ani žiadne ďalšie fiskálne záležitosti a hoci sa o to úpenlivo snaží, čaká na to už 3 mesiace avšak bez akejkoľvek odpovede. Aj keby chcel túto sumu splatiť, nemá z čoho vzhľadom na to, že nemá žiadne peniaze. Žalovaný je veľmi jednoduchá osobnosť a aj obsah jeho výpovede bol zaznamenaný iba systémom: otázka - odpoveď.
7. Okrem všetkých vyššie oboznámených listín strany nepredložili žiadne iné dôkazy a v priebehu sporu ani žiadne iné dokazovanie nenavrhli vykonať, súd dokazovanie ukončil a na jeho základe vec právne uzavrel.
8. Nad všetky pochybnosti sa v danej veci o spotrebiteľský úver, podliehajúci režimu zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Obč. zákonníku a iným, všeobecne záväzným predpisom na ochranu spotrebiteľa.
9. Podľa § 52 ods. (2) Z: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 9.1. Podľa ust. § 497 Obch. zák.: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 9.2. Podľa ust. § 502 Obch. zák.: (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
9.3. Podľa ust. § 503 Obch. zák.: (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ods. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
10. Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
11. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.: Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 cit. zákona: Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
14. V konaní nebolo sporné, že žalobca (jeho právny predchodca) poskytol žalovanému úver vo výške 2000 € ani to, že ho žalovaný nesplácal ani riadne a ani včas.
15. Žalobca v žalobe tvrdil, že veriteľ tento úver ku dňu 13.4.2015 vyhlásil za predčasne splatný a poukázal na výzvu Poštovej banky a.s. zo dňa 27.3.2015, vypravenú na pošte 30.3.2015, kde sa o tejto skutočnosti veriteľ zmieňuje a súčasne dlžníka vyzýva, aby dlh v sume 162,84 € uhradil do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
16. Podľa § 565 OZ: Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 53 ods. (9) Obč. zákonníka (ďalej len OZ): Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Vo vzťahu k predčasnému vyhláseniu splatnosti celého úveru súd uvádza: Ako vyplynulo z predložených listín, podmienky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sú stanovené iba v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery a to v čl. 6.8. a bolo treba posúdiť, či boli splnené podmienky pre vyvolanie účinkov práva na vyhlásenie splatnosti celého úveru
19. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ bolo ešte ako odsek 8) zavedené do Obč. zákonníka novelou - zákonom č. 379/2008 účinnou od 1.11.2008. Svojou podstatou nadväzuje na ust. § 565 OZ, ktoré umožňuje v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, aby veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí.
20. Rozdielnosť medzi týmito ustanoveniami je v tom, že kým § 565 OZ má všeobecný charakter t.j. vzťahuje aj na právne vzťahy nespotrebiteľské, ust. § 53 ods. 9 OZ je ustanovením špeciálnym.
21. Ustanovenie § 53 ods. 9: OZ neupravuje lehotu, v ktorej musí dodávateľ toto právo uplatniť najneskôr. Vyplýva to však zo znenia § 565 OZ veta druhá, podľa ktorej toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Postačí, ak týmto kritériám zodpovedá hoci iba jedna z dovtedy neuhradených splátok.
22. V zmysle vyššie uvedeného preto podmienkou účinnosti výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ na zaplatenie celej pohľadávky je, že 1/ so splátkou, od ktorej veriteľ odvíja právo vyhlásiť predčasnú splatnosť pohľadávky, musí byť dlžník v omeškaní nie menej ako 3 mesiace (čo je vyjadrené v § 53 ods. 9 slovami „najskôr“), avšak neuplynula lehota splatnosti splátky, ktorá nasleduje (v podstate v lehote do splatnosti 4. splátky od tej omeškanej) 2/ že v zákonom stanovenej dobe, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil dlžníka na uplatnenie tohto práva.
23. Lehota 15 dní začína plynúť odo dňa nasledujúceho po tom, čo veriteľovi vzniklo právo podľa § 565 OZ. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je podmienená tým, že dodávateľ ešte pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije a pokiaľ tak neurobí, bez tohto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné.
24. Ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov, právny predchodca žalobcu výzvu zo dňa 27.3.2015, vypravenou na pošte 30.3.2015 vyzval žalovaného, aby „pohľadávku banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 162,84 €...“ uhradil do 15 kalendárnych dní na tam uvedený účet a variabilný symbol, inak bude úver podľa § 565 Oz vyhlásený za predčasne splatný.
25. Túto výzvu banka vypravila na pošte dňa 30.3.2015 a lehota 15 dní začala plynúť dňom jej doručenia žalovanému. Žalobca síce nepreukázal, kedy a či vôbec bola uvedená listina doručená žalovanému, ale aj pri úvahe o dni doručenia dňa 2.4.2015 (3 dni po odoslaní) vychádza, že lehota 15 dní by v tomto optimálnom prípade uplynula dňa 17.4.2015. Znamená to, že až dňa 18.4.2015 v prípade neuhradenia vzniknutého dlhu, mohol veriteľ vyhlásiť svoju pohľadávku za predčasne splatnú. Už iba z tohto dôvodu má súd za to, že zosplatnenie úveru dňom 13.4.2015 je neplatné
26. Ďalšou významnou skutočnosťou je, že banka vo výzve zo dňa 27.3.2015 ničím (podľa názoru súdu účelovo) neuvádza, s ktorou konkrétnou splátkou a ako dlho je dlžník v omeškaní. Iba vo všeobecnosti vo výzve uvádza, že „pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 366,15 €“, a aby ju uhradil do 15 kalendárnych dní.
27. Ako vyplynulo z výpisu (č.l. 28), žalovaný nezaplatil už splátky, splatné 25.12.2014, časť splátky splatnej 25.1.2015, žiadnu splátku od 25.2.2015 až do augusta 2015.
28. V kontexte s vyššie uvedeným a skutočnosťou, že zmluvná splatnosť bola v zmluve dohodnutá na deň 25.10.2024, sa preto bolo treba zaoberať otázkou, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.
29. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný) nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2004). Na to, aby sa niekto stal sporovou stranou, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
30. Podľa § 524 ods. (1) OZ: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
31. Podľa § 92 ods. 8) zákona o bankách: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
32. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 OZ stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v tomto ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky, vzniknutej z jej bankovej činnosti, urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní.
33. Predpokladmi postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách je: 1/ existencia peňažného záväzku voči banke ( jeho časti) 2/ výzva banky 3/ a že napriek výzve omeškanie trvá omeškanie nepretržite 90 kalendárnych dní; a za tejto situácie mohla banka postúpiť pohľadávku, zodpovedajúcu iba tomuto peňažnému záväzku
34. Pokiaľ sa však úver ako celok z dôvodov uvedených vyššie nestal predčasne splatným, a že zosplatnenie úveru ku dňu 13.4.2015 je neplatné, znamená to, že úver ku dňu podania žaloby „nedobehol“ v splátkovom režime vzhľadom na to, že tá končí až 25.10.2024.
35. Ustálená súdna prax je jednotná v názore, že pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (KS BB 15Co/369/2016, KS TT 10Co/187/2016, KS TN 5Co/313/2017, KS PO 3Co/158/217 a ďalšie).
36. Aj z rozsudku NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017 vyplynul záver, podľa ktorého: „Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“
37. Zhodný názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS SR 7 Cdo/26/2017 z 28.3.2017, podľa ktorého: „ Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.
38. Súd poukazuje v tomto smere na odklon predchádzajúcej súdnej praxe a od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
39. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva okrem vyššie uvedených napríklad aj z rozsudku NS SR 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku NS SR 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.
40. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností vzhľadom na okolnosť, že 1/ nedošlo k platnému uplatneniu práva na možnosť vyhlásenia predčasne splatnosti úveru, 2/ zosplatenie úveru dňa 13.4.2015 bolo tiež ne platné, 3/ k postúpeniu pohľadávky došlo pred uplynutím zmluvnej splatnosti úveru a bez výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona bankách, žalobca nevstúpil po predchádzajúcim veriteľovi do hmotnoprávneho postavenia veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávky zo 6.8.2018 a preto pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
42. Je pravda, že žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel a podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
43. Podľa § 9 ods. (6) zákona č. 129/2010 Z.z.: Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
44. Súd je toho názoru, že aj pri aplikácii cit. ust. § 151 ods.1 CSP je prípustný určitý korektív zo strany súdu v zmysle koncepcie materiálneho civilného procesu (zásada spravodlivej a účinnej ochrany práv - článok 2 CSP, zákaz zneužitia práva - článok 5 CSP). Takýto postup odôvodňuje aj aplikácia ustanovení druhej hlavy CSP :Spory s ochranou slabšej strany, Prvý diel. Spotrebiteľské spory. Žiada sa pritom prihliadnuť i na to, že z rozsiahlej judikatúry SDEÚ vyplýva i to, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť aj bez návrhu spotrebiteľa nielen na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy, ale je povinný ex offo zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom ma uplatnený nárok základ. Z uvedených dôvodov preto súd napriek pasivite žalovaného (vo veci niet pochybnosti, že ide o spotrebiteľský spor v zmysle ust. § 290 CSP) posudzoval ex offo platnosť právneho úkonu, od ktorého žalobca odvádza uplatnený nárok. Podstatné je, že v danom prípade sa jedná o spor so spotrebiteľskej zmluvy, čiže ide o spor s ochranou, v ktorých sporoch súd vykonáva v prospech slabšej strany sporu potrebné dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 CSP) a preto súd v tomto prípade nepripísal pasivitu žalovaného v jeho neprospech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 3 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.