Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-12Er/2769/2006

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Z. X., rod. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX X. R., o vymoženie sumy 2148,44 eur s príslušenstvom, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Ailerovou, so sídlom J. Bottu 21, 934 01 Levice pod sp. zn. EX 1209/2006-L, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súdnej exekútorke sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca oprávneného (ISTROBANKA, akciová spoločnosť, Laurinská 1, 811 01 Bratislava, IČO: 31 331 491 - ďalej aj len banka alebo pôvodný oprávnený) podal u súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2005-24 zo dňa 10.2.2006. Okresný súd Topoľčany udelil súdnej exekútorke dňa 28.7.2006 poverenie na vykonanie exekúcie - číslo 5406 007422, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 2148,44 eur s 22% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1692,89 eur od 29.11.2005 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 56,76 eur a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie. Výkon funkcie súdnej exekútorky JUDr. Aleny Szalayovej v priebehu exekúcie zanikol a jej náhradníkom je súdna exekútorka JUDr. Iveta Ailerová, ktorá tak pokračuje vo vykonávaní exekúcie.

2. Pôvodný oprávnený v priebehu exekúcie zanikol a v konaní sa preto ďalej pokračovalo s jeho právnym nástupcom Československá obchodná banka, a. s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140. Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. -46 zo dňa 17.4.2019 pripustil, aby z konania vystúpil predchádzajúci oprávnený Československá obchodná banka, a. s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140 a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803.

3. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej v uznesení uvádzaný len ako Exekučný poriadok alebo EP s tým, že ide o znenie účinné do 31.3.2017), ak to povaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej aj len ZoRK) účinného do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

10. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK účinného do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

11. Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené predpoklady na vedenie konania a exekúciu (na návrh účastníka, podnet exekútora alebo a aj bez návrhu - § 57, § 58 ods. 1 EP) zastaviť, ak zistí, že je daný dôvod na jej zastavenie. Základným predpokladom pre vykonávanie exekúcie je exekučný titul, pričom v rámci skúmania exekučného titulu, je súd oprávnený a aj povinný posúdiť tiež to, či bol vydaný kompetentným orgánom, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -18 zo dňa 13.9.2011, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. V citovanom rozhodnutí Ústavný súd SR poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

12. Medzi exekučné tituly patria aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a nimi schválené zmiery (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP). Ak je exekučným titulom rozhodnutie (schválený zmier) rozhodcovského súdu (rozhodcu), ktorého právomoc sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy (či už vo forme rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), súd musí posúdiť jednak to, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá, ale tiež to, či bola uzavretá platne. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. , v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský

rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.“

13. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak je exekučným titulom vo veci rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci pred 1.1.2015 a exekučné konanie sa začalo do 31.3.2015 (§ 243d ods. 1, 2 EP), je exekučný súd povinný exekúciu zastaviť, aj keď zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1 ZoRK, napr. že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný.

14. Exekúcia v tejto veci sa vykonáva na základe rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej veci pred 1.1.2015 a exekučné konanie sa začalo do 31.3.2015, exekučný súd preto preskúmal rozhodcovský rozsudok podľa § 57 EP a aj § 45 ods. 1, 2 EP v znení účinnom do 31.12.2014. Aby bolo možné preskúmať rozhodcovský rozsudok podľa uvedených zákonných ustanovení.

15. Z rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že povinný ním bol zaviazaný zaplatiť pôvodnému oprávnenému sumu 2148,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 22,00% p. a. zo sumy 1692,89 eur od 29.11.2005 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 56,76 eur, všetko do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Podľa rozhodcovského rozsudku suma 2148,44 eur pozostáva z istiny vo výške 1692,89 eur, riadnych úrokov vo výške 437,08 eur, úrokov z omeškania vo výške 15,15 eur a poplatkov vo výške 3,32 eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že plnenia priznané pôvodnému oprávnenému majú základ v úverovej zmluve číslo 85104-15135071/4900 uzavretej medzi bankou a povinnou dňa 6.8.2004 (ďalej aj len úverová zmluva alebo zmluva o úvere).

16. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi bankou ako veriteľom a povinným ako dlžníkom vyplýva, že banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi spotrebný úver vo výške 1659,70 eur zvýšený o jednorazový poplatok za spracovanie úveru vo výške 33,19 eur a dlžník sa zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 66,35 eur v členení: anuitná splátka úveru (istina a úrok) 65,15 eur a poplatok za poistenie úveru 1,21 eur, vždy k 15. dňu každého kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou dňa 15.9.2004, pričom posledná splátka bola splatná ku dňu 15.3.2007. Zo zmluvy o úvere vyplýva fixná úroková sadzba 12% p. a., ročná percentuálna miera nákladov 7,35%. Čerpanie úveru bolo dojednané v termíne do 6.8.2004.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa (ďalej aj len ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa v znení účinnom do 31.12.2014 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré napr. vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

22. Podľa neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

23. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie..

24. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Z rozhodcovského rozsudku a zmluvy o úvere bolo zistené, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie a nasledujúcich ustanovení . Predmetom zmluvy bolo poskytovanie spotrebného úveru a bola uzavretá medzi dodávateľom (bankou, medzi predmety činnosti ktorej patrilo poskytovanie úverov - ) a spotrebiteľom (povinná je fyzickou osobou a pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti - ).

28. Na spotrebiteľské vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (, , ) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva ( ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod ( ). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení , ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29. Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď.

30. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere (čl. 6 bod 6). Medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, preto bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

31. Podľa rozhodcovskej doložky, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, resp. akékoľvek prípadné spory zo zmlúv súvisiacich s obchodom vyplývajúcim z úverovej zmluvy, ktorých účastníkmi sú zmluvné strany, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Asociácie bánk so sídlom v Bratislave. Podľa rozhodcovskej doložky dlžník svojim podpisom na zmluve vyjadril súhlas s rozhodcovskou zmluvou, zmluvné strany zobrali na vedomie Štatút a Rokovací poriadok rozhodcovského súdu, s ktorými sa oboznámili, rozhodcovský nález bude pre zmluvné strany záväzný a pokiaľ sa zmluva o úvere stane neplatnou, nebude tým dotknutá platnosť rozhodcovskej doložky.

32. Rozhodcovská doložka s obdobným obsahom je upravená aj v článku 34 Všeobecných obchodných podmienok banky účinných od 1.6.2004 (ďalej aj len VOP), ktoré predložil oprávnený spolu so zmluvou o úvere. Či s VOP bol oboznámený aj dlžník pri podpisovaní zmluvy z obsahu zmluvy o úvere nevyplýva. Zo zmluvy iba vyplýva, že sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi strednodobý spotrebný bezúčelový MAXIÚVER podľa Obchodných podmienok ISTROBANKY, a. s. pre poskytovanie spotrebných MAXIÚVEROV zo dňa 7.6.2004 s tým, že tieto obchodné podmienky sú aj neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Posúdením obsahu VOP má súd zato, že dlžník s nimi oboznámený pri uzatváraní zmluvy nebol. VOP upravujú dojednania týkajúce sa rôznych bankových produktov - účtov a vkladných knižiek, platobného styku, platobných kariet, služieb elektronického bankovníctva, nie však poskytovania úverov.

33. Rozhodcovská doložka tak ako vyplýva z čl. 6 bod 6 zmluvy o úvere (napokon aj z čl. 34 VOP), znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi (povinnému) odňalo právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z . Banka na základe ňou vypracovanej rozhodcovskej doložky mohla vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sama určila a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na druhej strane povinný stratil právo brániť sa voči nárokom banky na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Spotrebiteľ (povinný) sa tak vopred vzdal práva, aby bol jeho spor s bankou ako dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom ( ). Povinný sa tak musel podrobiť rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom vybraným bankou, a to v mieste, ktoré je pre neho vzdialenostne nevýhodné (cca 100 km od miesta jeho bydliska) a v porovnaní so vzdialenosťou jeho všeobecného súdu aj v jeho neprospech (vzdialenostný problém sa okrem iného spomína v rozsudku súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores z 27. júna 2000).

34. Banka v rozhodcovskej doložke priamo určila konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť spory vyplývajúce zo zmluvy o úvere. Povinnému tým bolo odňaté nielen právo výberu medzi súdnym a rozhodcovským konaním, ale aj právo výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor podľa voľby spotrebiteľa (povinného) rozhodol. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľov. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne.

35. Tiež je nepochybné, že rozhodcovskú doložku dlžník (povinný) osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená v rámci zmluvných dojednaní, ktoré dlžník nemal možnosť ovplyvniť - zmeniť ich obsah, prípadne niektoré vylúčiť (mohol zmluvu, vrátane VOP - ak s nimi vôbec bol dlžník oboznámený, len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým vopred bankou pripraveným dojednaniam, vrátane rozhodcovskej doložky). Pokiaľ oprávnený predložil VOP obsahujúce rozhodcovskú doložku, podľa názoru súdu oboznámenie sa s touto rozhodcovskou doložkou pri uzatváraní zmluvy o úvere je vzhľadom na rozsah VOP prakticky nemožné (majú 23 strán). Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tak musí postupovať spôsobom

preukázateľným. Zo zmluvy o úvere pritom nevyplýva, že by bolo povinnému poskytnuté poučenie obsahujúce informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

36. Pokiaľ aj o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere stanovoval bankám ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, o tom, že ich prípadné spory z obchodov ( zákona o bankách) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, aj v prípade tejto ponuky museli byť splnené podmienky určené predpismi spotrebiteľského práva (t. j. muselo ísť o individuálnu ponuku s možnosťou klienta návrh neprijať a poučením klienta o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy), čo v tomto prípade nebolo preukázateľne splnené.

37. Vo vzťahu ku skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka, nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky, súd poukazuje na to, že podľa (teraz veta prvá) spotrebiteľské zmluvy nesmeli a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho ustanovenie obsahuje iba príkladný (nie taxatívny) výpočet neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

38. Rozhodcovskú doložku súd posúdil vzhľadom na uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom ( , ). S poukazom na uvedené je potom potrebné konštatovať, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka vyplývajúca zo zmluvy o úvere je neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle a , pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Súd súčasne poznamenáva, že pri rozhodovaní (t. j. posudzovaní rozhodcovskej doložky) prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší ( ). Súd súčasne poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-168/05 Mostaza Claro), v ktorom Európsky súdny dvor vyložil, že rozhodcovský nález v spore zo spotrebiteľskej zmluvy nie je treba zrušiť spôsobom predpokladaným národným právom pre zrušenie rozhodcovského nálezu (rozsudku), ale súd má kedykoľvek prihliadať na neplatnosť takého rozhodcovského nálezu. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením.

39. Súd vzhľadom na uvedené dôvody v zmysle citovaných zákonných ustanovení exekúciu aj bez návrhu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ( a EP), pretože zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke ( , ), preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Vo veci tak bolo dôvodné aplikovať ustanovenie , ZoRK účinného do 31.12.2014. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že s účinnosťou od 1.1.2015 bolo ustanovenie , ZoRK zrušené, pretože na exekučné konania sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014 (, Exekučného poriadku).

40. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

41. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

42. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

43. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

44. O trovách exekúcie súdnej exekútorky súd rozhodol podľa § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 EP tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. Súdna exekútorka si náhradu trov exekúcie neuplatnila.

45. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasledujúcich Exekučného poriadku, ktorý odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je uvedené pri iných inštitútoch v exekučnom konaní - priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 a nasledujúce Exekučného poriadku však možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie výslovne neupravuje.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Topoľčany, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Popri všeobecných náležitostiach podania (podľa treba v podaní uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a treba uviesť aj spisovú značku konania, ktorého sa týka, ak je urobené v prebiehajúcom konaní) sa v odvolaní musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.