Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-170-2019.pdf
PDF · 273.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/170/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobcu: U. P., A.. XX.XX.XXXX, S. W. M. XX, XXX XX W., zastúpená: Valko Marián & partners, s.r.o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, proti žalovaným: 1/ H.. Ľ. N., A.. XX.XX.XXXX, S. W. D. A. X, XXX XX W., 2/ F. N., A.. XX.XX.XXXX, S. W. D. A. X, XXX XX W., obaja zastúpení: ADVOKA, s.r.o., so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava, IČO: 44 449 615, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, na odvolanie žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 22C/40/2017- 533 zo dňa 29.04.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaným 1/ a 2/ sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným 1. a 2. priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 134 ods. 3, § 151n ods. 1, § 151o ods. 1, § 415, Občianskeho zákonníka a vecne tým, že Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 11.07.2017, doručenou súdu 11.07.2017, domáhala, aby súd určil právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúci sa v k. ú. T., obec BA - m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV zapísaný na LV č. XXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. X/XXXX vyhotovenom spoločnosťou GEOMETRICA s.r.o., autorizačne overenom G.. H. F. a úradne overenom dňa 02.03.2017 Okresným úradom Bratislava
- katastrálny odbor pod č. XXX/XXXX, v prospech vlastníka pozemkov, parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 565 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 72 m2 ako i stavby rekreačnej chaty súpis. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcich sa v k. ú. T., obec BA - m. č. Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných na LV č. XXXX, nadobudnuté vydržaním. Zároveň aby súd určil, že vlastníci pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. Dúbravka, obec BA - m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV zapísaného na LV č. XXX, sú povinní trpieť a umožniť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúci sa v k. ú. T., obec BA - m. č. Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaný
na LV č. XXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. X/XXXX vyhotovenom spoločnosťou GEOMETRICA s.r.o., autorizačne overenom G.. H. F. a úradne overenom dňa 02.03.2017 Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor pod č. XXX/XXXX, vlastníkom pozemkov, parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. XXXX zastavaná plocha o výmere 48 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 565 m2 a parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 72 m2 ako i stavby rekreačnej chaty súpis. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcich sa v k. ú. T., obec BA - m. č. Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných na LV č. XXXX.Eventuálne žalobkyňa žiadala, aby súd zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúci sa v k. ú. T.W., obec BA - m. č. Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaný na LV č. XXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne v prospech vlastníka stavby rekreačnej chaty súpis. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. T., obec BA - m. č. Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísanej na LV č. XXXX. Zároveň aby súd určil, že vlastníci pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúceho sa v k. ú. T., obec BA - m.č. Dúbravka, okres Bratislava IV zapísaného na LV č. XXX, sú povinní trpieť a umožniť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve cesty cez pozemok, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 849 m2, nachádzajúci sa v k. ú. T., obec BA - m. č. Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaný na LV č. XXX v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne vlastníkom stavby rekreačnej chaty súpis. č. XXXX postavenej na pozemku, parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, nachádzajúcich sa v k. ú. T., obec BA - m. č. Dúbravka, okres Bratislava IV, zapísaných na LV č. XXXX.
3. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej v 1. rade, výsluchmi svedkov G.. U. P., W. P., P.. N. O., G.. H. F.Y., G.. H. O., obhliadkou nehnuteľností a oboznámil listinné dôkazy založené v spise: informatívnu kópiu z mapy na č.l. 15, geometrický plán č. X/XXXX, fotografie na č.l. 19-26, čestné prehlásenia H.. B. S., G.. C. H., G.. U. P., W. P., výpis z LV č. XXXX pre k. ú. T.W., výpis z LV č. XXX pre k. ú. T., výpis z LV č. 1492 pre k. ú. T., kúpnu zmluvu zo dňa 28.06.1976, znalecký posudok a odhad nehnuteľností zo dňa 05.04.1984, znalecký posudok č. X/XX, upozornenie prokurátora zo dňa 10.10.2016, žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri zriaďovaní vecného bremena zo dňa 02.08.2016 adresovaná P.. D. X.-O., list zo dňa 03.04.2017 adresovaný žalovaným v 1. a 2. rade, osvedčenie o dedičstve sp. zn. 38D 571/2007, Dnot 76/2007, čestné prehlásenia Branislava P. Y. U. P., uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2017, č.k. 9Co 219/2017-193, výpis z LV č. XXX pre k. ú. T., oznámenie o začatí územného konania zo dňa 05.09.2017, informatívnu kópiu z mapy zo dňa 29.04.2017, výkaz výmer na č.l. 157, geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX-XX, výpis z LV č. XXX pre k. ú. T., výpis z LV č. XXX pre k. ú. T., výpis z LV č. 3804 pre k. ú. T., výpis z katastra pre pozemok parc. č. XXXX/X k. ú. T.W., kópiu z pozemkovej mapy na č.l. 170, návrh na zastavenie konania zo dňa 24.04.2017, fotodokumentáciu na č.l. 173-187, oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 27.03.2015, kópiu katastrálnej mapy na č.l. 189, ohlásenie drobnej stavby na č.l. 190, podanie adresované Krajskej prokuratúre v Bratislave zo dňa 10.05.2017, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 04.11.2016, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 23.05.2017, podanie adresované Stavebnému úradu MČ BA - Dúbravka a Okresnému úradu Bratislava zo dňa 11.09.2017, návrh na zastavenie konania zo dňa 27.12.2016, odpoveď Mestskej časti Bratislava
- Dúbravka na návrh na zastavenie konania zo dňa 06.03.2017, fotodokumentáciu na č.l. 209-216, statické posúdenie z marca 2017, odpoveď Okresného úradu v Bratislave, katastrálny odbor zo dňa 29.05.2017, list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. T., rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor bytovej výstavby a bytovej politiky zo dňa 10.03.2017, stanovisko k žiadosti o vydanie súhlasu so stavbou v ochrannom pásme lesa zo dňa 21.11.2013, výpis z LV č. XXX pre k. ú. T.W., kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 11.12.1967, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 05.10.2017, kópiu katastrálnej mapy na č.l. 295, oprávnenie č. XX/XXXX Y. XX/XXXX na č.l. 355, žiadosť o udelenie súhlasu s prechodom a prejazdom zo dňa 21.02.2018 adresovanú G.. F. C., e-mailová odpoveď na žiadosť o udelenie súhlasu s prechodom a prejazdom, žiadosť o udelenie súhlasu s prechodom a prejazdom zo dňa 21.02.2018 adresovanú G.. H. O., odpoveď na žiadosť o udelenie súhlasu s prechodom a prejazdom G.. O., zápisnicu o pojednávaní vo veci 25C 15/2017 zo dňa 26.06.2018, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.10.2018, č.k. 25C 15/2017-402, zameranie múru vyznačené na katastrálnej mape na č.l. 481, čestné vyhlásenie G.. F. C. na č.l. 498, kópiu z pozemkovej mapy zo dňa 21.04.1982.
4. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu ako strana sporu k veci uviedla, že v prvom rade by chcela opísať spolunažívanie susedov približne 25 rokov. Pozná pomery, pozná susedov, nikdy tam neboli spory, susedia si navzájom tykali. Chodili na záhradu. Dedko (svokor žalobkyne) bol akčný, robil rôzne akcie, chodil tam aj ako rodina s deťmi. Po svokrovej smrti zdedil pozemok aj chatu manžel žalobkyne W. P.. Tak ako ju zdedil, tak ju využívali do roku 2017, kedy im to bolo zabránené. Nerobili žiadne nové oplotenie, žiadne múry, neriešili žiadne stavebné povolenia ani drobné ohlášky. V podstate využívali záhradu tak, ako ju zdedili, ju udržiavali. Až v roku 2014 pani suseda X. začala stavať, prestavovali záhradnú chatku, vznikli prvé spory s tým, že sa im začali vyhrážať, že ich nepustia na záhradu, že im ukradli pozemok a na svokra, že je zlodej. Zo začiatku tomu žalobkyňa vôbec nerozumela, čo sa stalo, kde je problém. Snažila sa od svokry, ktorá ešte žila, zohnať všetky papiere od tej chaty, kúpne zmluvy, ohodnotenia. Medzitým susedia začali stavať ten plot za chatou - nedostavaný, vlastne chodili stále za manželom žalobkyne, aby podal drobnú ohlášku na stavbu oplotenia, že treba stavbu rýchlo ukončiť, s tým že keď stavba nebude ukončená, tak nedostanú kolaudačné rozhodnutie. Vzápätí na to išli na stavebný úrad v Dúbravke, vyžiadali si plány, rozprávali sa s vedúcou stavebného úradu, že čo sa tam deje. Nahliadla do spisu a povedala, že nemajú povolenie na stavbu múru, majú povolenie iba na stavbu chaty. Pani vedúca stavebného úradu povedala, že či chcú urobiť zápis, žalobkyňa s manželom zápis nechceli, lebo verili, že sa nejak dohodnú. Medzitým za jej manželom došiel pán X. s ohláškou drobnej stavby, ktorú napísal za neho a žiadal od neho, aby to podpísal, zhodou okolností aj žalobkyňa vtedy bola na záhrade. A že on to odnesie za neho na stavebný úrad a že oni aj ten plot postavia, že je to len formalita. Na čo sa žalobkyňa ohradila, že sú svojprávni a takéto ohlásenie si vedia sami napísať. Potom sa otočil na manžela žalobkyne a povedal: „Braňo, my sme sa dávno dohodli, podpíš to.“ Manžel žalobkyne to podpísal a na to sa ho žalobkyňa pýtala, či si je istý tým čo robí, na čo odpovedal, že áno. Už chce mať pokoj. Žalobkyňa si dala spraviť geometrický plán presného oplotenia a vydržaného pozemku a následne na to telefonovala pánovi X. a mu oznámila písomne aj telefonicky, že zrušila ohlášku a povedala mu, aby jej dali čas, že chce zistiť ako to bolo a rada by sa s nimi dohodla. Taktiež bola nútená im oznámiť, že jej manžel je psychiatrický pacient, nakoľko tam vznikali také spory. Žiadala, aby boli k nemu empatickí, že on to potom nevie zvládnuť, že jemu sa len ten stav zhoršuje tým, ako chodia za ním a tlačia na neho. Potom ich poprosila, že či by neboli ochotní jednať s ňou a bratom jej manžela. Že by sa dohodli na vyriešení toho problému, že by to šlo aj na kataster, že by sa im nikto nevyhrážal, že im ukradli pozemok. V roku 2014 raz v sobotu žalobkyňa dohodla stretnutie pred záhradami, kde bola žalobkyňa, brat jej manžela U. P. a zo strany Skokanových tam bola pani X. O., pán X. Y. F. O.. Začali s tým, že ako by to vyriešili, oni nemali nijaký plán, povedali nech niečo vymyslia, tak si vymenili e- mailové adresy, dohodli sa, že žalobkyňa niečo napíše, zašle im to, ale nebolo povedané, že na tom trvá. Žalobkyňa im poslala geometrický plán toho pôvodného plotu a brány. Pani X. O. jej potom odpísala, že oni to posunuli právnikovi. Potom ešte dva razy ich žalobkyňa vyzvala, ale sa už neozvali. Potom v roku 2015 išla žalobkyňa za pani O. a jej sa pýtala, že prečo nechce odpovedať, že by sa mali nejako dohodnúť, lebo spory pokračovali ďalej. Ona jej odriekla, že sa s ňou nebude baviť, nie je majiteľka a na také bludy nebude odpovedať. Tak sa jej žalobkyňa snažila vysvetliť, že netrvá na tom, čo napísala, ale aby sa niekde stretli a dohodli. Vtedy jej ešte povedala, že keď sa s ňou nechce baviť a to riešiť, že jediná cesta je potom súdna. Potom hľadali ešte na stavebnom úrade pomoc a snažili sa zabrániť stavbe múru. Ešte aj stavbyvedúcemu žalobkyňa volala, že jej manžel má problémy aj s ním riešila ten postavený múr na ich pozemku, aj že je to oporný múr, že plot bol úplne iný. On jej potom povedal, že musia sa nejak dohodnúť, nakoľko aj on vedel, že pozemok za bránou je pani X. aj brána stojí na pozemku pani X.. Skokanoví tlačili, že oni ten múr zbúrajú, nech sa rýchlo rozhodnú, čo chcú robiť. Žalobkyňa s manželom sa chceli vzdať tej časti za plotom, aj navrhovali, že to čo postavili nech nechajú a že nech im dajú tú časť pred bránou. Ale na to tiež nebola žiadna odozva. Zo stavebného úradu im tiež nijako nepomohli, manžel tam chodil, písal, tiež nereagovali. Až nakoniec sa ten múr postavil bez ich prítomnosti, nechali im otvorený pozemok medzi bránou a tým múrom. Vlastne z toho kúpeného pozemku, ktorý mal slúžiť na príjazd, si spravili násyp na to oplotenie. V roku 2015 prišlo k stretnutiam, za ktoré bol manžel žalobkyne odsúdený. V roku 1977 sestra svokra žalobkyne odkúpila od pána Baka 72 m2 na rozšírenie príjazdovej cesty a brány v záhrade, bol k tomu spravený geometrický plán, ktorý bol zaregistrovaný, ale sa nedostal na LV. V roku 1996, keď to už mal svokor žalobkyne, sa to vyriešilo cestou vydržania, tým že tam boli svedkovia, ktorí potvrdili, že to bolo kúpené. Na súde s pani X. O. F. O. túto vec potvrdila, že to bolo kúpené ešte v tých časoch, ale pred stavebným úradom tvrdili, že im to ukradli. Ešte žalobkyňa chcela povedať, že tá záhrada bola kupovaná v roku 1976. Vtedy tá cesta, ktorá tam je - čo ide cez lesy a cez pani N. a ďalej pokračuje, nebola pridelená k pozemkom pani N.j a pani X., podľa mapy podľa slučiek to vyzerá, ako keby to patrilo lesom. Až pri tej mapke z roku 1977, ktorá bola na základe toho vykúpeného pozemku,
sa tam robili nejaké úpravy, kedy slučky sa prehodili na druhú stranu, teda cesta patrila k záhradám a vlastne vtedy sa vytvorila tá spodná cesta, tá spodná časť pani Skokanovej, ktorej časť bola v rámci ROEP vrátená, v tom roku 1977 im to ubrali. Ešte chcela žalobkyňa povedať že v r. 1971 dostal bývalý majiteľ pozemku (ešte pred pani M.) pán P. stavebné povolenie na výstavbu chaty, ktorá sa stavala po tej ceste, ktorá tam existuje a tou bránou po vybetónovanom chodníčku sa stavalo. Aj počas stavieb chát pani N. aj pani O. sa stavebné mechanizmy pohybovali po tej cestičke. Žalobkyňa vedela aj o tej služobnosti, ktorú má pani N. zapísanú na LV a po prečítaní tej dohody jej jasne vyplýva, že majú tadiaľ chodiť na ich pozemok. A čo sa týka lesa, to si myslela, že je verejná cesta. Takto to všetci využívali, aj pani N. aj pani X., do roku 2017. Dovtedy tam žiadne spory neboli až pokiaľ sa ten múr nezačal stavať. Keď boli na katastri, pani úradníčka im hovorila, že aj s vedľajšími susedmi má pani Skokanová problém a že im strhla elektrickú prípojku. Pán stavbyvedúci od nich predčasne odišiel, lebo tiež mal s nimi spory. Chcel stavať o dve záhrady ďalej, ale oni tam nasypali makadam a znemožnili mu prístup z vrchu. Výhoda tých ostatných záhrad je, že oni majú prístup aj zospodu. V súvislosti s doplňujúcou otázku právneho zástupcu žalovaných, že žalobkyňa sa na pojednávaní konanom dňa 19.09.2018, kde žaluje pani X., vyjadrila, že pani N. od nej dnes pýta za prístupovú cestu 200,- Eur/m2, hoci v minulosti existovali s predchádzajúcimi vlastníkmi dohody o prístupe na pozemok žalobkyňa uviedla, že to bolo tak, že pani N. alebo pán Zajac volali jej svokre a chceli od nej vyjadrenie k tomu, k tej ceste, že čo si to dovolila. Na to potom svokra volala žalobkyni, že jej volali N.Í., že na ňu kričali, tak svokre povedala, nech im nezdvíha telefón, že žalobkyňa je majiteľka a nech s ňou komunikujú. Následne žalobkyňa zavolala pani N. a hovorila jej do telefónu, že sa chce dohodnúť, že dostala aj písomne žiadosť o vyjadrenie sa k prístupovej ceste. Potom že jej volala a žiadala o dohodu s tým, že jej to potom zašle. S tou dohodou pani N. súhlasila, žalobkyňa dala právničke vypracovať dohodu a zaslala to pani N. a jej synovi, ale neprišla odpoveď. Ešte sa jej ospravedlnila, že ak tam vznikli nejaké nezhody alebo nedorozumenia, na čo jej pani N. povedala, že jej dá prístup iba na pešo za 200,- Eur/m2. Prechádzali by cez pozemok žalovanej vrchom, tam kde je cesta.
5. Žalovaná v 1. rade v rámci svojho výsluchu ako strana sporu k veci uviedla, že to je pravda, že boli priateľské vzťahy so svokrom žalobkyne, ale zároveň tam boli dve klamstvá voči nim. Keď chceli robiť spoločnú vodu, oklamal ich svokor žalobkyne. Tí, čo robili vodu, chceli ďalšie pozemky do partie, aby znížili náklady, ale pán svokor im povedal, že už nikoho neberú, chcel aby žalovaní robili vodu sami a on sa mohol napojiť. Podobne na vlastné náklady urobili opravu prívodu elektrickej energie, z ktorého mal prospech aj on, ale na nákladoch nebol ochotný sa podieľať. Podobné to bolo, keď robili vodu teraz, keď bol majiteľom pán W. P.B.. Žalovaná v 1. rade telefonovala susedom, či sa chcú spolupodieľať, nereagoval ani pán W. P., ani pán O. a keď už mala dohodnutých vŕtačov, tak jej telefonovali, že oni by sa pripojili, a že mama (W. P.B.) mu niečo prispeje pri jej nákladoch 6.500,- Eur. Vzťahy medzi žalobkyňou a X. sa zhoršili vtedy, kedy X. urobili žumpu a pán W. P. sa chcel na ňu napojiť prakticky bez nákladov. Išla oficiálna ponuka na metrový pás na tú komunikáciu (žalovaná v 1. rade ukázala na mapke súdu hranicu medzi parc. XXXX/X Y. XXXX/X až po parc. XXXX/X ), na ktorú nedostali odozvu ani od pani P. ani od pána O.. V tom čase o cenách ešte nehovorili. Čo sa týka dopisu pani žalobkyne, jej prvá podmienka bola, aby sa vzdala ťarchy tak, ako bol pôvodne koncipovaný ten prechod, čo samozrejme žalovaná v 1. rade odmietla. A tiež povedala, že keby existoval legálny prechod cez ten les, ktorý je vo vlastníctve 15-tich majiteľov, že by sa mohli dohodnúť, ale že v podstate neexistuje spôsob, ako sa dostanú na pozemok žalovanej cez súkromný les. Žalovaná v 1. rade vedela, že lesy poslali nejaké vyjadrenie, že sa tade dá chodiť, tak ako sa dá chodiť cez les a po turistických chodníkoch, ale to určite nezakladá právo na vydržanie alebo zriadenie ťarchy. Ďalej poukázala na to, že parc. č. XXXX/X v rozsahu 72 m2 bola poctivo odkúpená, ale ďalší metrový pás, ktorý bol vydržaný a ktorý sa neskôr stal zdrojom ďalších konfliktov bol vydržaný spôsobom, v ktorom jedným zo svedkov bol manžel žalovanej, G.. U. N., pričom považovala za vylúčené, aby jej manžel niečo podpísal a nepovedal jej to. Žalovaná v 1. rade to videla tak, že žalobkyňa s rodinou chodili cez 3 súkromné pozemky: X., N. a les. Bránu majú postavenú na cudzom pozemku. A pani žalobkyňa neustále argumentuje, že sú tam terasy, a preto tade nemôže chodiť. Ale to čo chcú vedľa toho plotu X. je skoro dvojmetrové prevýšenie. A v prípade že to predajú, čo je vlastne ich zámer, nový majiteľ povie žalovanej, ako má tadeto chodiť motorovými vozidlami? Jedine reálna rovná cesta pre motorové vozidlá je v podstate táto stredom pozemku žalovanej, a to je ich záverečný cieľ. O toto ju raz W. P. požiadal, pretože neustále hovoria o žumpe, na ktorú by sa v žiadnom prípade cez cestu, ktorú momentálne požadujú, nemohli dostať. Na dodatočné otázky právneho zástupcu žalobkyne žalovaná v 1. rade uviedla, že rekonštrukciu záhradného domčeka vykonala asi pred 10 rokmi. Chodili vtedy cez súkromný les, aj motorovými vozidlami, ktorými zastavili na „kruháči“ a odtiaľ niesli materiál. Žalobkyňa ju oslovila so snahou o vyriešenie prístupu k jej nehnuteľnosti, ale prvá
požiadavka bola, aby sa žalovaná dobrovoľne bezodplatne vzdala ťarchy prechodu cez jedinú cestu, ktorá je legálna. Parcelu č. XXXX/X žalovaná oplotila, keď začali súdne konania. Dovtedy cesta nebola oplotená z dôvodu, že historicky mohol byť plot iba tam, kde je a nie tam, kde končil jej reálny pozemok. V súčasnosti v oplotenej časti pozemku v rámci susedskej dobrosrdečnosti umožňovali susedom prechod cez tento pozemok. Na chatu chodieva žalovaná každý druhý víkend. Elektrický prívod k jej domu vedie cez pozemok P., a preto keď bola oprava, mali z toho aj oni bonusy, na ktorých odmietli participovať. Pred postavením betónového oplotenia chodila pani X. ku svojej chate cez pozemok žalovanej na základe susedskej dobrosrdečnosti aj s motorovými vozidlami. X. nežiadali žalovanú o povolenie na prejazd cez jej pozemok. Presne tak ako to nežiadali ani P.. Neinformovali ju o tom, či majú povolenie na prejazd lesnou cestičkou. Celý problém vznikol vtedy, keď X. požiadali o stavebné povolenie a mali vchod na pozemok tade zhora a stavebný úrad im napísal, že to nie je možné, museli zmeniť projekt a postaviť bránu zo spodnej komunikácie a dokonca musia zabezpečiť, aby cez ten les nechodili motorové vozidlá. S prechodom X. cez jej pozemok žalovaná nemala námietky.
6. Z výsluchu svedka G.. U. P. súd zistil, že zamedzenie prístupu na parcelu manželky jeho brata najprv považoval ako nejaký žart, keď po možno 40-tich rokoch, kedy navštevovali túto parcelu a žiadne pomery majetkové, geografické a stavebné sa nezmenili, ale zrazu bol zamedzený prístup na túto parcelu. Aj to je komplikovanejšie, že logicky mu pripadá, že je to jediný vstup na parcelu. Nikto ho nikdy neobmedzoval, nezakazoval a vždy čo si pamätal chodil na spomínanú nehnuteľnosť cez tú istú prístupovú cestu, ktorá je dnes zamedzená. Chodil pešo aj autom až priamo na parcelu. Ešte keď mal malé deti, zhruba 25 rokov dozadu, tak tam chodili s priateľmi, 5-6 rodín, tých áut tam bolo viac. Dve autá stáli na parcele, kde je príjazdová cesta za bránou, zvyšné 2-3 stáli pred bránou na prístupovej cestičke. O tú cestu sa aj starali, napr. keď tam napadalo lístie tak ho vyhrabali a fúrikom odvážali do takej jamy. Bránka zakreslená na geometrickom pláne červenou farbou tam stojí, od kedy si svedok pamätá, že chodil do tej záhrady. To mohol mať 10 rokov (v roku 1975), čiže 43 rokov. Posledné 2 roky tam nebol. Ale za tých 42 rokov si nepamätal, že by sa brána čo i len o meter pohla. Starý plot oddeľujúci parcelu pani X. od parcely právnych predchodcov žalobkyne bol 2 roky dozadu, čo si pamätal, hrdzavý. Na parcelu žalobkyne sa prichádzalo od „kruhového objazdu“ popri rokline, ktorá susedí s pozemkom žalovaných, a teda po ceste až k nehnuteľnosti žalobkyne. V zásade je tam len 1 cesta od kruhového objazdu v smere na parcelu žalobkyne. Po pravej strane sú vo svahu lesy. K nehnuteľnostiam prechádzali na základe toho, že otec svedka keď to kupoval od svojej sestry, existovali tam nejaké dohody medzi susedmi a nikdy svedok osobne neriešil to, že či je to povolené alebo nie je, cesta bola pre nich vždy prístupná, nikto to neobmedzoval. Muselo to byť so súhlasom vlastníkov, keďže nikdy nikto nevzniesol žiadnu námietku v priebehu tých viac ako 40 rokov, aj pred tým a bola to jediná prístupová cesta na pozemok. Svedok chodil na nehnuteľnosti za svojou tetou od r. 1975 a stále si pamätal odvtedy až po súčasnosť, že sa nič nemenilo. Osobne sa však nevedel vyjadriť k okolnostiam a stavu pred rokom 1975. Keď tak len z počutia.
7. Z výsluchu svedkyne P.. N. O. súd zistil, že tá cesta pod lesom tam nikdy nebola, ani nie je. Jej rodičia tam kúpili pozemok v roku 1956-1957 od pána A. a čo sa týka ohradenia, plot mali trošku nižšie ako bol les. To mali všetci susedia, pretože les bol pohraničné pásmo, tam sa nesmelo chodiť. Keď sa zrušilo pohraničné pásmo, tak tí susedia, ktorí boli za nimi (nie tí tesne za nimi) postupne začali ohradzovať svoje pozemky. To, že tam nebola tá lesná cesta, svedčí aj to, že to bolo jedno číslo parcely a za to platili dane z pozemku. Na viac dane platili z celého rozsahu pozemku, aj v tej časti, čo to nebolo ohradené, preto tam nemohla byť lesná cesta. Pozemky vznikali tak, že od lesa smerom dole sa robili také slíže, pod tými pozemkami bola komunikácia, ktorá tam je dodnes. Svedkyňa na mape ukázala súdu, že sa jedná o parcelu č. XXXX/X, ktorá siahala až po pána C.. Všetci mali hlavné brány od tejto parcely. Potom si všetci porobili aj bráničky v smere do lesa, keď sa zrušilo pohraničné pásmo. Svedkyňa ďalej ukázala na mape že parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Y. XXXX tvorili dávno jednu parcelu. Prístup na túto zjednotenú parcelu bol z parcely č. XXXX/X popod pána C.. Čo sa spomína zmluva z roku 1967 tam je jasne a zreteľne napísané, že sa predáva pánovi Š.S. pozemok bez prístupu. To svedčí o tom, že mali prístup popod pána C.. Na dodatočné otázky právnych zástupcov, prípadne strán sporu svedkyňa uviedla, že severná hranica ich pozemku (teda v tom čase pozemku prof. W.) od kedy si pamätá až do roku 1967 bola rovná línia až po les, od pozemku č. XXXX až po les. Svedkyňa ukázala na geometrický plán, že medzi hranicou parc. č. XXXX/X cca 2 metre sa nachádza ešte pôvodný starý plot, kadiaľ mala viesť severná hranica pozemku profesora W.. Do roku 1967 sa zelená brána, ktorú môžeme vidieť dnes, tam nenachádzala. Niekedy koncom 70-tych rokov, možno 1978-1979, keď to vlastnil pán M., predchodca P., pán M. postavil túto bránu, vtedy to nikto nemeral, že je na pozemku svedkyne. Svedkyňa nevedela
presne, či je to tá istá brána. Brána postavená pánom M.Č., aj tá ktorá tam je v súčasnosti, stoja na tom istom mieste. Teda na ich pozemku. Tvar severnej hranice ich pozemku sa zmenil vtedy, keď ten pán M. staval tú bránu, ale nebolo to v tej línii ako to je teraz, lebo parcelu č. XXXX/X v roku 1996 vydržal pán P.B. starší bez ich vedomia, dozvedeli sa to až v roku 2012-2013, keď bol ROEP. Parcela č. XXXX/X bola hlboká roklina dlhé roky a keď sa začala stavať Dúbravka, zhruba v 80-tych rokoch, tak sa začala zavážať zeminou, kameňmi. A urobili vtedy takú kvázi provizórnu cestu, aby sa po nej dalo prejsť autom. V súčasnosti majiteľ záhrady pán Pitoňák a svedkyňa nevedela, či aj s pánom O., si dali žiadosť na stavebný úrad, aby sa to legalizovalo ako cesta. A aby sa to viacej spevnilo. Svedkyňa nevedela uviesť odkiaľ bola stavaná chata na pozemku žalobkyne, tá chata stála už v roku 1973, či bola načierno postavená, to nevedela uviesť, ale stavali ju svojpomocne, pán P. bol zručný. Podľa všetkého chodili popod C. pozemok. Určite to nebolo od lesa, lebo tam nebol prístup. Chata na pozemku žalobkyne bola pôvodne postavená tesnejšie pri plote, vtedy sa dohodol pán M. s rodičmi svedkyne, že mu predajú kúsok, aby mohol tade pri dome chodiť, bol to taký trojuholník, nepamätala si koľko metrov štvorcových. Za to im zaplatil, ale vtedy si dali jej rodičia podmienku, že postaví na tom mieste plot a ten plot tam aj stál. Toto sa ale netýkalo vydržaného pozemku. Nepamätala si svedkyňa presne, v ktorom to bolo roku, ale niekedy ku koncu 70-tych rokov. Svedkyňa vedela, že existoval nejaký zápis v pozemkovej knihe a v tom zápise je napísané, že kúpená plocha je ohraničená plotom a ten plot tam stál donedávna do roku 2013-2015. Nie je pravdou, že by svedkyňa na pojednávaní v konaní 25C tvrdila, že jej bolo zaplatené, aby si mohli rozšíriť bránu na 3 metre kvôli stavebným prácam. Svedkyňa podotkla, aj to netvrdila na 100%, ale že má dojem, že jej rodičia dostali za ten trojuholník zaplatené s podmienkou, že tam postaví plot pán M.. Vôbec nepomínala na pojednávaní žiadnu bránu, že im povoľujú rozšíriť, to je klamstvo.
8. Z výsluchu svedka W. P. súd zistil, že danú lokalitu pozná v podstate od roku 1976-1977, vyše 40 rokov, odkedy danú nehnuteľnosť vlastnia, kúpil ju jeho bratranec. On to vlastne kúpil, ale bolo to napísané na bratrancových rodičov M.. Jedná sa o prístup, lebo sa im stalo, že susedia Skokanoví im zo dňa na deň postavili pred bránou 2 múry. Odkedy danú lokalitu svedok pozná a tam chodil, chodilo sa stále po jednej ceste, ktorá viedla popri južnej strane parcely pani N. a túto cestu využívali. Bolo im znemožnené prístupu na ich parcelu, pretože susedia X. postavili múry pred ich bránu. Rodičia svedka kúpili nehnuteľnosť od sestry - pani M., otec to kúpil niekedy v roku 1993, svedok si nepamätal presne, od toho času vlastne do záhrady chodili cez tú bránu a cestu popri plote pani N., chodili pešo aj autom. Aj jeho bratranec využíval túto prístupovú cestu. Svedok nevedel, čo sa stalo, ale M. kúpili 72 m2 z ich pozemku (X.), aby si rozšírili prístupovú cestu a na veľké prekvapenie, X. postavili zrazu 2 múry, aby sa nemohli dostať na parcelu, príde mu to ako schválnosť. Svedok bol dosť znechutený z momentálnej situácie, pretože jeho otec využíval túto parcelu a chatu denno-denne, staral sa o prístupovú cestu, ktorá ide lesom aj popri plote pani N.. Pani N. tam často nechodí. Obvykle sa stávalo na jeseň, že bolo popadané lístie, konáre, svedok s otcom to odhrabávali, aby mali prístup ku chate. Tiež keď napr. sa rozvodnil trochu potôčik, tak otec upravoval terén. Ako je to otočisko, sú tam vysadené lipy, ktoré sadil on. On s tým prostredím stále žil. Svedok ďalej uviedol, že už rok sa nevedia dostať na svoj pozemok. Bol by veľmi rád, keby sa táto situácia promptnejšie vybavila, aby sa mohli na pozemok dostať. Mali v pláne stavať septik. Ako sa dopočuli, tak sa tam ide stavať vodovod. Potrebujú zachovať vchod tak, ako bol a prístup tak, ako bol. Nevie prečo by sa mal zrazu robiť zo spodnej strany, kedy vlastne podľa nákresov, samotnej fyzickej prístupnosti, je len jedna jediná cesta, ktorá tam bola, ktorou chodili. Nebola to žiadna cesta zospodu. V rokoch, kedy sa chata stavala, sa stavala cez bránu z vrchu ktorá vedie na ich pozemok, čiže mechanizmy chodili tadiaľ. Keď cesta už jedna existuje, prečo by sa ďalšia orná pôda mala premeniť na prístupovú cestu, čím dochádza k jej znehodnocovaniu. S novým prístupom sú spojené vyššie finančné náklady, museli by postaviť nejaké parkovisko a prístup na súčasnej ornej pôde. Na tieto stavebné práce peniaze ani nemá. Nevidel efektívny dôvod, prečo by sa to tak malo robiť, keď pani N. používa tú istú prístupovú cestu, ako oni.
9. Na dodatočné otázky právneho zástupcu žalobkyne svedok uviedol, že danú lokalitu pozná od roku 1976 a odvtedy aj potom jediná prístupová cesta na ich parcelu bola cez zelenú bránu, ktorá tam odvtedy stojí. Táto nebola premiestnená. Cesta sa používala ako prístupová, nikto o prechode, prístupe nenamietal. Zlom nastal až susedia X. začali robiť oplotenie, ktoré zakončili tým, že ich úplne odstavili od vchodu. Dokonca pani N. nemala tiež žiadne námietky. Toto ,čo teraz urobila, že im zamedzila prístup, tak to videl tak, že je zmanipulovaná od susedov X. a nielenže im zamedzili týmto ich spôsobom cestu, ale za X. sú ešte ďalšie 2-3 záhrady a všetci využívali túto cestu ako prístupovú cestu ku svojim chatám. Pán X. svojím počinom, vyhrážal sa aj políciou, že ďalší záhradkár - druhá záhrada od X., že zamedzí prístup stavebným strojom, čo aj urobil. Či už X. alebo pani N. robia z tejto cesty nejakú výsostnú cestu,
aj samotný X. používali túto cestu pri stavbe svojej chaty a poškodili pani N. plot ťažkými mechanizmy. Zelená brána, ktorou mali prístup na pozemok, tam stojí odkedy si to svedok pamätal, 40 rokov ako tam začal chodiť, nebola pohnutá. Je to vidieť aj z ich vybetónovanej cesty na parcele. Cez časť pozemku pani N. prechádzali na základe dohody z roku 1967, kedy sa pozemok rozdelil a vznikli tam prístupy aj pre pani N. aj pre nich. V zmluve je to podrobne rozpísané.
10. Z výsluchu svedka G.. H. F. (ktorý vypracoval GP č. X/XXXX priložený k žalobe - pozn. súdu) súd zistil, že rozsah vecného bremena neurčil sám na základe niečoho, ale rozsah vecného bremena mal zadaný právnou zástupkyňou pani P.. Aby vyznačil vecné bremeno. Vecné bremeno bolo vyznačené dvomi geometrickými plánmi, mal k dispozícii text vecného bremena, mal e-mailom poslaný rozsah vecného bremena, a to od právnej zástupkyne žalobkyne. Tento geometrický plán slúži ako technický podklad pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Dôležitý je text vecného bremena uvedený v zmluve o zriadení vecného bremena. Pri vypracovaní geometrického plánu vychádzal z údajov, ktoré sú v katastri nehnuteľností a text vecného bremena mal zadaný. Na dodatočné otázky právneho zástupu žalovaných svedok uviedol, že pozície bránky sa v geometrickom pláne nezaznamenávajú, ak si chcete zaznamenať pozíciu brány, je potrebné zabezpečiť súdneho znalca, ktorý to v určitom grafickom znázornení, ktorý však nie je geometrickým plánom, zaznamená. Tam keď bude zaznamenaná pozícia bránky, môže byť zrejmá odpoveď na otázku z tohto grafického znázornenia. Zameranie bol svedok vykonať v danej lokalite osobne.
11. Z výsluchu svedka G.. H. O. súd zistil, že kúpili s manželkou záhradu v roku 2012. Pokiaľ vie, vždy chodili P. cez tú bráničku čo majú v plote. Oplotenie zo severnej hranice parc. č. XXXX/X má byť betónový múr, oporný múr, nakoľko je tam prevýšenie 2 metrov a priehľadný plot. Výšku oplotenia z hlavy uviesť svedok nevedel, vstup má byť jeden - brána ktorá má tvoriť vstup na pozemok. Brána má tvoriť vstup pre motorové vozidlá. Brána má byť umiestnená v zmysle projektovej dokumentácie, brána má byť umiestnená približne v strede. Terasa má byť umiestnená smerom k pani N.. Na južnej strane pozemku (hranica s pani P.) má byť tiež oporný múr, keďže celá parcela ja na svahu a bude tam tiež pletivo. Ďalej svedok uviedol, že sú plánované terénne úpravy, bude potrebné presunúť zeminu z výkopu na zvyšok parcely. Celá parcela sa ako keby vyrovná. Je tam plánovaná garáž a má sa vybagrovať vstup od brány do garáže, garáž bude asi na úrovni cesty. Svedok nevedel uviesť, či bude mať toto zarovnanie pozemku vplyv na zmenu výšky pozemku parc. č. XXXX/X v časti hranice s parc. č. XXXX/X. Zo severnej strany pozemku svedka smerom k parc. č. XXXX/X nie je plánovaná prístupová cestička. Ďalej svedok uviedol, že nesúhlasí s tým, aby pani P. ponechala svoju žumpu na jeho pozemku. Na LV nebola žiadna ťarcha, pri kúpe spomínal predávajúci že je tam nejaká žumpa, svedok však myslel, že už bude stará. Na pozemku zo strany smerom k pánovi C. (parc. č. XXXX) mali by byť vysadené ovocné stromy. Svedok nesúhlasil s prechodom pani P. cez svoje nehnuteľnosti na pozemok parc. č. XXXX/X. Pozemok kupovali bez ťarchy, keby tam mala byť nejaká príjazdová cesta, tak ho asi nekúpia. S výstavbou rekreačnej chaty plánuje začať tento rok v rámci lehoty v zmysle stavebného povolenia. Svedok na to firmu zabezpečenú nemá, predpokladá že to bude realizovať čiastočne svojpomocne. Nevedel odhadnúť dĺžku trvania stavby.
12. Z obhliadky nehnuteľností vyplýva, že táto začala na mieste S.O. E. XXXX, na lesnej cestičke zo zadnej strany domu žalovaných pred ohradenou časťou pozemku patriaceho žalovaným (fotografia č. 1). Následne sa účastníci ohliadky presunuli k bráničke, ktorá tvorila vstup na pozemok patriaci žalobkyni parc. č. XXXX/X (fotografia č. 2). Žalobkyňa uviedla, že po cestičke, po ktorej sa účastníci obhliadky presunuli, chodili v minulosti autom aj pešo žalobkyňa, ale aj žalovaní a pani X. O.. Z vyvýšeného miesta nad úrovňou pozemku pani X. O. žalobkyňa a jej právny zástupca ukázali súdu miesto, kadiaľ viedla pôvodná hranica pozemku parc. č. XXXX/X - od zeleného kolu brány išiel pôvodný plot priamo dole (fotografia č. 3). Na fotografii č. 4 je zachytený záber cestičky, kadiaľ žalobkyňa prechádzala po svojom pozemku k nehnuteľnosti - rekreačnej chate od zelenej bráničky. Žalovaná v 1. rade dala do pozornosti súdu, že zelená brána žalobkyne stojí na cudzom pozemku p. X. O.. Následne sa účastníci obhliadky presunuli po lesnej cestičke (fotografia č. 5) na parcelu č. XXXX/X (fotografia č. 6) cez tzv. „kruhový objazd“ (fotografia č. 7) popri pozemku žalovaných parc. č XXXX/X a p. Klaisa parc. č. XXXX/X až k bráničke (fotografia č. 9, 10), ktorá tvorí vstup z pozemku parc. č. 1789/1 na pozemky pána C. (ľavá bránička) a pozemky pána O., pani P. a p. N. (pravá zhodená bránička). Žalobkyňa upozorňovala súd na svahovitosť terénu, a to najmä jej pozemku, ako aj pozemku žalovaných či pána O.. Na fotografii č. 8 je zachytený záber bráničky, kadiaľ mohli žalovaní F. cez pozemok parc. XXXX/X pána O. od parcely č. XXXX/X na pozemok žalovaných. Cez pozemok parc. č. XXXX/X pána O. (fotografia č. 12) sa účastníci presunuli až na pozemok žalobkyne parc. č. XXXX/X. Na fotografii č. 11 je zachytené
pletivové oplotenie, ktoré tvorí hranicu medzi pozemkom pána O. parc. č. XXXX/X a pani žalobkyne parc. č. XXXX/X. Následne účastníci prešli až k spevnenej cestičke na pozemku žalobkyne (fotografia č. 13) k zelenej bráničke. Na fotografii č. 14 sú zachytené 2 ploty. Celotehlový plot predstavuje hranicu medzi pozemkom žalobkyne a pozemkom pani X. O. F.. Č.. XXXX/X. Nedokončený plot (ktorý z časti tvoria tehly a z časti kovové tyče) predstavuje plot, ktorý stavala pôvodne pani X. O., tento však údajne nekopíruje presne pôvodnú hranicu pozemkov parc. č. XXXX/X Y. XXXX/X. Na fotografii č. 15 a 16 sú zachytené kolíky, ktoré tvoria pozostatok pôvodného pletivového oplotenia medzi pozemkom žalobkyne a pozemkom pána prof. W. (dnešnou parcelou XXXX/X). Právny zástupca žalobkyne poukazoval na to, že tadiaľ viedlo právo služobnosti, pričom sa prechádzalo popri plote medzi žalobkyňou a prof. W.. Fotografia č. 17 zachytáva strom, ktorý bol pôvodne na pozemku prof. W.. Následne sa účastníci vrátili späť cez pozemok pána O. na parcelu č. XXXX/X a pokračovali cestičkou po tejto parcele (fotografia č. 18) až k úrovni oplotenia pozemku p. X. O. parc. č. XXXX/X, kde žalobkyňa uviedla, že časť pozemku pred oplotením pani X. O. bol vrátený v rámci ROEP matke pani X. O. ako pôvodnej majiteľke.
13. Z čestného prehlásenia H.. B. S. vyplýva, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v S. E., k. ú. T., zapísaným na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 565 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy o výmere 48 m2 a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 72 m2 ako aj stavby rekreačnej chaty súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX tam bola od nepamäti a viedla pozdĺž oplotenia zo severnej časti pozemku a vždy slúžila na prístup k záhradám už od roku 1959, kedy otec H.. S. tento pozemok kúpil. Pozemok bol neupravený, bola to len lúka, ale cesta pod lesom tam už bola. Cesta slúžila ako príjazdová cesta k záhradám a bola vždy verejná. Ďalej H.. S. čestne prehlásila, že už v roku 1976, keď sa časť pozemku predávala p. M., H.. P. a jej manželovi, mala táto záhrada samostatný prístup a vstup na pozemok viedol cez bránu zo zaužívanej prístupovej cesty, ktorá bola verejná.
14. Z čestného prehlásenia G.. C. H. vyplýva, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v S. E., k. ú. T., zapísaným na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 565 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy o výmere 48 m2 a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 72 m2 ako aj stavby rekreačnej chaty súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX mu je známa ako jediná prístupová cesta k nehnuteľnosti, ktorú ako rodinný známy navštevoval v rokoch, kedy bol majiteľom záhrady U. P. a neskôr jeho syn W. P.B.. Táto cesta bola verejne prístupná a viedla k bráne, ktorou sa prechádzalo k rekreačnej chate a do záhrady. Cesta bola vyjazdená a pri návšteve slúžila aj na odparkovanie auta. Počas jeho návštev nikto nenamietal, že cestu používa a ani mu nikto nebránil pri vjazde autom k bráne pozemku.
15. Z čestného prehlásenia G.. U. P. vyplýva, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v S. E., k. ú. T., zapísaným na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 565 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy o výmere 48 m2 a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 72 m2 ako aj stavby rekreačnej chaty súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX bola funkčná už od roku 1996, kedy darom dostal záhradu jeho otec U. P.. Tu sa ako rodina niekoľkokrát ročne stretávali, robili rodinné oslavy. Pretože táto cesta nebola nikým upravovaná, otec ako dôchodca túto cestu udržiaval a spevňoval, aby slúžila aj na príjazd autom. Ďalej G.. P. čestne prehlásil, že aj pred rokom 1996 chodieval na záhradu s rodičmi na návštevu k otcovej sestre a prístupová cesta a vstupná brána viedla presne tak isto, ako ju používal neskôr vlastník pozemku jeho otec a brat, t.č. bratova manželka. Cesta bola vždy používaná ako verejne prístupná a používaná nielen jeho rodinou, ale aj ostatnými susedmi a širokou verejnosťou, pričom nikto nikdy v takomto užívaní nebránil.
16. Z čestného vyhlásenia W. P. vyplýva, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v S. E., k. ú. T., zapísaným na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 565 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy o výmere 48 m2 a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 72 m2 ako aj stavby rekreačnej chaty súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX viedla od čias, kedy spolu s rodičmi chodieval na návštevu k otcovej sestre. Neskôr, keď záhradu dostal jeho otec U. P. darom od sestry, chodievali s bratom pomáhať rodičom s údržbou záhrady. Prístupová cesta a brána k záhrade boli tak, ako keď ju používala otcova sestra Q. M.. Nikdy sa táto cesta neriešila so susedmi ako sporná, nikto nenamietal, že tam parkujú autami. Bola verejná, prechádzali tadiaľ ľudia, ktorí boli v lese na prechádzke. Slúžila na prístup na ich aj susedových záhrad. Po otcovej smrti zdedil záhradu F.. W. P. a snažil sa ju udržiavať tak, ako jeho otec. Až v roku 2014, kedy susedia X.O. začali s prestavbou záhradnej chatky, nastali problémy.
17. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. T. súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 565 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2 a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 72 m2 ako aj stavby rekreačnej chaty súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX, a to titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol zapísaný pod č. V-31241/16 dňa 04.11.2016.
18. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. T. súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (každý v 1) - pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 849 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 ako aj stavby rekreačnej chaty súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/X, a to titulom osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bratislava II sp. zn. D 45/00 zo dňa 05.01.2001 a zápisu stavby - listiny o určení č.s., OR/1298/99/KOL zo dňa 19.04.1999, GP 5/99, kolaudačného rozh. č. 13056-6232/76/Tom zo dňa 16.12.1976. V časti C - ťarchy je na LV č. XXX zapísané právo služobnosti prechodu na parc. č. XXXX.
19. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. T. súd zistil, že pani P.. D. X. O. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
- pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 1527 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 111m2 a stavby súpis. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX/X, a to titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol zapísaný do katastra nehnuteľností pod č. V-31565/08 dňa 24.11.2008 a rozhodnutia o určení súpisného čísla stavby č. SU-10049/5995/2015/Mi zo dňa 12.06.2015.
20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.06.1976 súd zistil, že Y. P. spolu s manželkou a X.Y. M., H.. P. uzatvorili ako predávajúci kúpnu zmluvu s Q. M. a jeho manželkou Q. ako kupujúcimi predmetom ktorej bol predaj chaty a ideálnej polovice pozemkov parc. č. XXXX/X Y. XXXX/XX za dohodnutú kúpnu cenu 74.084,- Kčs. V bode 6 kúpnej zmluvy sa uvádza: „Do užívania vstúpia kupujúci po registrácii zmluvy a budú užívať spolu s kúpenou chatou vrchnú časť pozemku so samostatnou prístupovou cestou.“
21. Zo znaleckého posudku a odhadu nehnuteľností D. O. zo dňa 05.04.1984 súd zistil, že posudok bol vypracovaný pre nehnuteľnosti parc. č. XXXX Y. XXXX k. ú. T., t.j. záhrada so stavbou rekreačnej chaty v S. E., v tom čase patriacim Q.A. M. s manželkou v 1 a B. S. v 1, a to na základe miestnej prehliadky vykonanej dňa 04.04.1984. V časti I znaleckého posudku sa uvádza: „Prístup k nehnuteľnosti je nevybudovanou cestou poľnou.“
22. Zo znaleckého posudku č. X/XX U.. G.. P.na H. súd zistil, že znalecký posudok sa týka ocenenia nehnuteľností - rekreačnej chaty a vedľajších objektov na parc. č. XXXX Y. XXXX k. ú. T., v tom čase patriacim Q. M. X Y. B. S. v 1. V znaleckom posudku v časti Nález sa uvádza, že: „Prístup je z nespevnenej komunikácie.“ Súčasne v časti IV písm. f/ samotného znaleckého posudku sa spomínajú plotové vrata oceľové, realizácia v roku 1976.
23. Z listu zo dňa 03.04.2017 adresovaného žalovaným v 1. a 2. rade súd zistil, že žalobkyňa sa obrátila na žalovaných so žiadosťou o zriadenie vecného bremena - prístupovej cesty na pozemok žalobkyne, ktorá čiastočne vedie aj cez pozemok v spoluvlastníctve žalovaných parc. č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXX k. ú. T.. Žalovaná v 1. rade si uvedenú zásielku neprevzala v odbernej lehote.
24. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 38D 571/2007, Dnot 76/2007, súd zistil, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k. ú. T., a to pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 565 m2, parc. č. 1741 zastavané plochy a nádvoria o výmere 48 m2 a parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 72 m2 ako aj stavbu rekreačnej chaty súpis. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX, nadobudol pán W. P. (manžel žalobkyne), syn po poručiteľovi U. P..
25. Z čestné prehlásenia W. P. vyplýva, že bol prítomný rozhovoru žalovanej v 1. rade s jeho mamou U. P. niekedy v roku 2013 o tom, že žalovaná v 1. rade chce záhradu predať, dokonca ju mala v ponuke na predaj v realitnej kancelárii. Hovorila, že sa presťahovala z Bratislavy do rodinného domu, kde má záhradu a sliepky, a tak nemá čas starať sa o druhú záhradu. Jej syn záhradu nenavštevoval a chodiť do záhrady a robiť iba udržiavacie práce by bolo pre ňu veľmi únavné. Nakoľko sa predaj neuskutočnil, v roku 2014-2015 záhradu prenajali.
26. Z čestného prehlásenia U. P. vyplýva, že pani P.O.j bola známa skutočnosť ohľadne predaja záhrady parc. č. XXXX/X žalovanej v 1. rade. Pri jednom rozhovore okolo roku 2014 jej žalovaná v 1. rade spomenula, že predáva záhradu, nakoľko sa presťahovala do rodinného domu, kde má záhradu. Starať sa o dve záhrady je nad jej sily. Jej syn nemá záujem chodiť do záhrady a tak by bola rada, keby sa jednej nehnuteľnosti zbavila. Povedala, že si pýta 120.000,- Eur, ale ponuky boli iba za 80.000,- Eur a tak od predaja ustúpila. V roku 2014-2015 záhradu prenajali.
27. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.10.2017, č.k. 9Co 219/2017-193, súd zistil, že odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 20.04.2017, č.k. 25C 15/2017-58, a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení bodu 17 rozhodnutia odvolací súd skonštatoval, že „pochybnosť o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v tejto časti vyvoláva zápis o práve služobnosti prechodu na parc. č. XXXX - Vz 28/68, ktoré právo je zapísané ako ťarcha na parc. č. XXXX/X na LV č. XXX k. ú. T., ktorá je vlastníctvom H.. Ľ.J. N. Y. F. ZaU., t.j. priamo susediaceho, priľahlého pozemku s pozemkom žalobkyne.“
28. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. T. súd zistil, že pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/X ostatné plochy o výmere 2248 m2 je vo výlučnom vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislavy.
29. Z oznámenia o začatí územného konania zo dňa 05.09.2017 súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Dúbravka plánuje vykonanie terénnych úprav, t.č. nespevnenej prístupovej plochy na pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. T., ktorá slúžila pôvodne ako prístupový chodník ku záhradám a pozemkom v časti lokality S. E..
30. Z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX vypracovaného za účelom zápisu novovzniknutej parcely č. XXXX/XX súd zistil, že nové hranice pozemkov sú označené plotom. V zmysle nového právneho stavu pozemok parc. č. XXXX/X mal patriť B. S., rod. P. a pozemky parc. č. XXXX/XX, XXXX/ XX Y. XXXX/XX mali patriť Q. M. a jeho manželke.
31. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. T. súd zistil, že pán F. C. je výlučným vlastníkom nehnuteľností
- pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXXX záhrady o výmere 571 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 28 m2, a to titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol zapísaný do katastra nehnuteľností pod č. V-33415/10 dňa 05.01.2011.
32. Z výpisu z LV č. XXX pre k. ú. T. súd zistil, že pán G.. H. O. a jeho manželka U. O. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 614 m2, a to titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol zapísaný do katastra nehnuteľností pod č. V-24882/12 dňa 13.11.2012.
33. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. T. súd zistil, že parcela registra „E“ parc. č. XXXX lesné pozemky o výmere 12197 m2 je v podielovom spoluvlastníctve 13 vlastníkov, pričom správcom k vlastníkovi pod por. č. 9, 10 a 13 sú Lesy SR š.p., so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica.
34. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre pozemok parc. č. XXXX/X k. ú. T. súd zistil, že k parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1733 m2 nie je založený list vlastníctva.
35. Zo stanoviska k žiadosti o vydanie súhlasu so stavbou v ochrannom pásme lesa zo dňa 21.11.2013 súd zistil, že P.. D. X. O. sa obrátila na Lesy Slovenskej republiky, š.p. so žiadosťou o stanovisko na výstavbu chaty na parc. č. XXXX/X, ktorá sa nachádza v ochrannom pásme lesa. Lesy Slovenskej republiky, š.p. vydali súhlasné stanovisko pri splnení podmienok uvedených v tomto liste, okrem iného „zabezpečíte zákaz vjazdu motorových vozidiel na naše lesné pozemky“.
36. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 11.12.1967 súd zistil, že sestry B. S., H.. P. Y. X. M., H.. P. ako predávajúce uzatvorili zmluvu s manželmi P. Š. Y. Y. Š. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol predaj časti nehnuteľnosti predávajúcich, t.j. parcela č. XXXX/XX novovytvorená geometrickým plánom Strediska geodézie v Bratislave z 18.11.1967, č. XXXX-XXXX-XXX-XXXX rozdelením parcely č. XXXX/X a bývalej parcely č. XXXX/X zapísaných vo vložke č. 133, k. ú. T., t.j. západnú časť týchto parciel susediacu s obecným lesom vo výmere 534 m2. V bode VI kúpnopredajnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
„vzhľadom na neprístupnosť predmetu tejto zmluvy tvoriacej nehnuteľnosti predávajúce a kupujúci sa dohodli na nasledujúcej vzájomnej služobnosti: a/ predávajúce zabezpečujú kupujúcim prechod po severnom okraji ostávajúcej v ich vlastníctve časti parc. č. XXXX/X od vchodu nachádzajúceho sa poniže parc. č. XXXX/X na novovytvorenú parc. č. XXXX/ XX, b/ kupujúci zabezpečujú predávajúcim prechod od lesa po južnom okraji kupovanej nehnuteľnosti, t.j. novovytvorenej parcely č. XXXX/XX popri plote tvoriacom medzu s južným susedom prof. U.. W.. Táto služobnosť ostáva v platnosti aj v tom prípade, ak by jedna alebo druhá parcela alebo jej časť prešla do vlastníctva alebo užívania inej osoby, prípadne iných osôb. V prípade zriadenia verejnej cesty popri severnej medzi parciel č. XXXX/X Y. XXXX/XX horeuvedená služobnosť automaticky sa zruší ako bezpredmetná.“
37. Z rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 05.10.2017 súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Dúbravka vydala stavebné povolenie stavebníkom G.. H. O. Y. U. O. na stavbu rekreačnej chaty na pozemku CKN parc. č. XXXX/1 k. ú. T..
38. Z oprávnenia č. XX/XXXX Y. XX/XXXX na č.l. 355 súd zistil, že Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Smolenice udelili žalobkyni U. P., trvale bytom M. XX, XXX XX W. oprávnenia využívať lesnú cestu v úseku: T. - N. E. C. T., len na pozemky š.p. Lesy SR, OZ Smolenice, ktorá je vo vlastníctve (správe): Lesy SR, š.p., OZ Smolenice a to pre motorové vozidlá B.: W. XXX N. Y. W. XXX A. za účelom príjazdu k nehnuteľnosti na parcele č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X, súpis. č. XXXX na LV č. XXXX. Oprávnenia sú platné do 31.12.2025.
39. Zo žiadosti o udelenie súhlasu s prechodom a prejazdom zo dňa 21.02.2018 adresovanej G.. F. C. Y. G.. H.Y. O. súd zistil, že žalobkyňa sa obrátila na G.. C. Y. G.. O. so žiadosťou o udelenie súhlasu s prechodom a prejazdom cez ich nehnuteľnosti (parc. č. XXXX - G.. C. a parc. č. XXXX/X - G.. O.) z dôvodu, že zo strany žalovaných v 1. a 2. rade ako podielových spoluvlastníkov pozemku parc. č. XXXX/X a zo strany P.. D. X. O. ako výlučnej vlastníčke parc. č. XXXX/X došlo k zamedzeniu prístupu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.
40. Z e-mailovej odpovede na žiadosť o udelenie súhlasu s prechodom a prejazdom G.. C. vyplýva, že G.. C. je ľúto do akej situácie sa žalobkyňa so záhradou a prístupom k nej dostala. Záhradu G.. C. však bude využívať celá jeho rodina a v prípade, že by dal súhlas na permanentný prejazd a prechod k pozemku žalobkyne, hrozilo by, že budú vznikať konflikty a miesto oddychu by malo spory a sváry. Vzhľadom na uvedené s prechodom a prejazdom cez svoj pozemok G.. C. nesúhlasil.
41. Z odpovede na žiadosť o udelenie súhlasu s prechodom a prejazdom G.. O. vyplýva, že predmetnú parcelu č. XXXX/X G.. O. s manželkou nadobudol za účelom vybudovania rekreačnej chaty. V tejto súvislosti si nechali vyhotoviť architektonickým ateliérom vizualizáciu rekreačnej chaty a na základe vizualizácie si nechali spracovať stavebný zámer a projektovú dokumentáciu stavby. Pri vyhotovovaní vizualizácie, stavebného zámeru a projektovej dokumentácii nikdy nepočítali s vybudovaním príjazdovej cesty, resp. prechodu na vedľajšiu parcelu. Žiadosť žalobkyne G.. O. konzultoval aj so zhotoviteľom vizualizácie a projektovej dokumentácie. Ich stanovisko bolo tiež zamietavé, nakoľko vybudovanie akéhokoľvek prístupu by mohlo zasiahnuť do projektovej dokumentácie stavby. Akékoľvek zmeny projektovej dokumentácie už nie sú možné, nakoľko táto bola súčasťou žiadosti o vydanie stavebného povolenia, ktoré bolo medzičasom vydané. Na základe uvedeného G.. O. uviedol, že nemôže vyhovieť žiadosti žalobkyne.
42. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci 25C 15/2017 zo dňa 26.06.2018, na ktorej bola vypočutá ako svedkyňa P.. N. O. vyplýva, že svedkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla, že jej rodina kúpila pozemok v S. kolónii niekedy v roku 1956 alebo 1957. Bol to pozemok pod lesom, kupovali to od F.. A.. Dúbravka bola ešte dedina, nebola tam cesta, chodievalo sa cez polia a prístup na pozemok bol len z dolnej časti (súčasná parc. č. XXXX/X), každý tam mal svoju bránu. Z hornej časti prístup nebol možný, bol tam les a hraničné pásmo. Aj z tohto dôvodu mali plot posunutý nižšie, hoci si niektorí susedia po zrušení hraničného pásma plotu posunuli vyššie k lesu, oni to nechali tak. Cesta tam nikdy nebola, bol tam len chodník. Súčasná parc. č. XXXX/X bola len hlbokou roklinou. Súčasný stav, keď je tam kvázi cesta, vznikol až v súvislosti s výstavbou Dúbravky, keď sa roklina začala navážať. Parcelu, ktorú vlastní pani N.Á., mal ešte niekedy v roku 1967 pán P., ktorý to následne predal Š. a tí ju následne predali N..
Svedkyňa vedela, že oni mali prístup zo strany rokliny popri pozemku F.. C. cez pozemok pani S., rod. P.. Ten prechod je tam dodnes. Autá tam však nikdy nechodili, prechádzalo sa len peši. Neskôr sa k pozemkom svedkyne dalo prechádzať aj z cesty oproti parc. č. XXXX/X. Súčasná cesta sa tam v dnešnej podobe vytvorila v čase, keď tam býval prezident O. a bola tam aj jeho osobná stráž, ktorá tam mala stanovište, ku ktorému sa potrebovala dostať. Na dodatočné otázky právnych zástupcov strán sporu svedkyňa vypovedala, že po dnešnej parc. č. XXXX/X sa dalo prechádzať keď sa začalo v Dúbravke stavať, rok presne svedkyňa uviesť nevedela, ale podľa jej názoru to bolo až po tom, ako pán P. odpredal svoje pozemky Š.. Určite sa však nedalo prechádzať autom. Svedkyňa ďalej uviedla, že stále bol zabezpečený prístup po pozemku F.. C.. Zo severnej časti pozemku p. O. (susediaci s pozemkami C., P.) pôvodne plot nebol, postavil sa ešte pred rokom 1967, teda predtým, ako pán P. delil pozemky a bol to rovný plot popri pozemkoch až smerom k lesu. Svedkyňa si presne nepamätala, kedy bola postavená zelená bránka na pozemku žalobkyne. Vedela však, že jej otec predal kúsok pozemku M., bol to taký trojuholník, je o tom aj záznam v pozemkovej knihe. Následne si M. postavili zelenú bránku, cez ktorú na tento pozemok prechádzalo. V tom čase však svedkyňa s rodinou nevedeli, že tá bránka sa nachádza na ich pozemku, dozvedeli sa to až niekedy v roku 2012, resp. 2013, keď sa v Dúbravke realizoval ROEP. Bránička bola v roku 1967 smerom do lesa na hranici medzi súčasnou parcelou č. XXXX/X a parcelou XXXX/X. Ostatní vlastníci, čo mali hranicu priamo s lesom, mali bráničku na tejto hranici. V roku 1967 zelená bránička neexistovala. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia prechádzali z toho tzv. kruháču, ktorý sa nachádza na severozápadnej hranici pozemku N.I., po pozemku N. na pozemok svedkyne. Auto mali zaparkované na pozemku svedkyne. Starý pán P. tam chodieval, auto nemal, autom tam začal chodievať až jeho syn Branislav po zdedení pozemku. Svedkyňa nevedela uviesť z akej strany bol realizovaný prístup v súvislosti s rekreačnou chatou žalobkyne, nakoľko si to už nepamätala. Chatu staval pán P..
43. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.10.2018, č.k. 25C 15/2017-402, v právnej veci žalobkyne proti žalovanej P.. D. X. O. o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, eventuálne o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty súd zistil, že okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
44. Z čestného vyhlásenia G.. F. C. na č.l. 498 vyplýva, že G.. C. v súvislosti s osadením brány postavenej na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX k. ú. T. čestne prehlásil, že: a/ do záhrady, ktorá sa nachádza na parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXX k. ú. T., ktorú vlastnil jeho dedko, pán Q. Č. a babka, pani P. Č.Y., chodil G.. C. s rodičmi od roku 1964, pričom susedia boli s ľavej strany F.. P. a z pravej strany F.. P., od ktorého dedko svoju záhradu kúpil, b/ brána, ktorá sa dnes nachádza na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX k. ú. T. a ktorá slúži na vstup na terajšiu parcelu č. XXXX/X zapísanú na LV č. XXXX k. ú. T.W. (vo vlastníctve žalobkyne) sa na rovnakom mieste nachádzala už v roku 1964.
45. Pokiaľ ide o ďalšie listinné dôkazy založené v spise týkajúcich sa susedských vzťahov žalobkyne prípadne jej právnych predchodcov s pani P.. D. X. O., prípadne podaní týkajúcich sa konania 25C 15/2017, súd sa s týmito listinami bližšie nezaoberal, nakoľko tieto nesúvisia s predmetom sporu. 49. Súd nevykonal dokazovanie výsluchmi svedkov P. P., W. P. Y. H.. B. S. nakoľko na ich výsluchu žalobkyňa netrvala. Pokiaľ ide o výsluch C. H., súd jeho výsluch s poukazom na predložené čestné prehlásenie nepovažoval za potrebný.
46. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka pána F. C., nakoľko súd na pojednávaní konanom dňa 08.10.2018 uložil stranám sporu dodatočnú lehotu na predkladanie ďalších návrhov na vykonanie dokazovania a poučil ich v zmysle § 153 CSP. Pokiaľ žalobkyňa navrhla vypočuť pána C. až na pojednávaní dňa 03.12.2018, tento návrh na výsluch svedka bol predložený oneskorene po uplynutí lehoty v rámci sudcovskej koncentrácie konania, pričom žalobkyni nič nebránilo vypočutie tohto svedka navrhnúť skôr. Na viac súd výsluch tohto svedka aj s ohľadom na doposiaľ vykonané dokazovanie nepovažoval za potrebný.
47. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je či nie, je v zmysle § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba, resp. vzájomná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu jej vecnej opodstatnenosti.
48. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (viď R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.
49. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda v danom prípade žalobcu). Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, keď pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu na určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu treba vychádzať zo skutočností, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení takéhoto práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zápisu do katastra nehnuteľností.
50. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, pretože ak žalobkyňa navrhuje určenie vydržania vecného bremena - práva prechodu a prejazdu k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť rozhodnutie súdu zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Obdobne naliehavý právny záujem žalobkyňa podľa názoru súdu preukázala aj vo vzťahu k eventuálnemu petitu - zriadeniu vecného bremena práva prechodu a prejazdu ku svojim nehnuteľnostiam.
51. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vecného bremena (práva zodpovedajúceho vecnému bremenu). V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vecné bremeno (resp. právo zodpovedajúce vecnému bremenu) vydržaním, musia byť kumulatívne splnené tieto zákonné podmienky: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a c/ spôsobilý predmet vydržania.
52. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, to je či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva práva ktoré mu nepatria. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
53. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určité právo prisvojuje. Ide o psychologický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za oprávneného držiteľa. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako právo nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny
pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
54. Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, resp. že toto právo vykonáva oprávnene. Dobromyseľnosť musí byť daná so zreteľom ku všetkým okolnostiam, čo znamená, že držiteľ práva je presvedčený, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu riadne vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti sa tak nestalo.
55. Dobrá viera je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania, možno ale o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vykonáva právo v omyle, že mu právo patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam daného prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý užíva právo na základe takéhoto omylu, môže byt' síce v dobrej viere, avšak nie „vzhľadom k všetkým okolnostiam“, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Omyl držiteľa o tom, že mu právo patrí pritom môže byť tak skutkový, ako aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. I právny omyl môže byť ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému mohlo dôjsť i pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú možno požadovať. Neznalosť inak jasného a nepochybného ustanovenia zákona ospravedlniteľná nie je, lebo pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa zoznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý hodlá urobiť. Ospravedlniteľnosť právneho omylu je pritom treba posudzovať s prihliadnutím k oprávneným požiadavkám na znalosť platného práva, nie však podľa úrovne konajúceho.
56. O nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním) nemôže ísť vtedy, keď ten, kto právo vykonáva, sa domnieva, že mu takéto právo vzniklo na základe toho, že pozemok, ku ktorému takéto právo vykonáva a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, slúži k chôdzi a jazde tiež iným osobám (R 37/1992).
57. K naplneniu dobrej viery nestačí, keď tvrdené právo k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané, bez toho, že vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, poprípade že bolo vykonávané od nepamäti napríklad i inými obyvateľmi obce a pod. Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, že nejedná bezprávne, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim k takémuto presvedčeniu, teda okolnosťami svedčiacimi o poctivosti nadobudnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3Cz 47/89).
58. Súd skúmal v prvom rade právny dôvod držby t.j. titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená držba. Súd má za to, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Je však pravdou aj skutočnosť, že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.
59. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa odvodzuje nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 11.12.1967. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že X. B. S., H.. P. Y. X. M., H.. P. ako predávajúce uzatvorili zmluvu s manželmi P. Š. Y. Y. Š. ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol predaj časti nehnuteľnosti predávajúcich, t.j. parcela č. XXXX/XX (v súčasnosti parc. č. XXXX/X patriaca žalovaným) novovytvorená geometrickým plánom Strediska geodézie v Bratislave z 18.11.1967, č. 0168-1401-920-1967 rozdelením parcely č. XXXX/X a bývalej parcely č. XXXX/X zapísaných vo vložke č. 133, k. ú. T., t.j. západná časť týchto parciel susediacu s obecným lesom vo výmere 534 m2. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že vzhľadom na neprístupnosť predmetu tejto zmluvy tvoriacej nehnuteľnosti predávajúce zabezpečia kupujúcim prechod po severnom okraji ostávajúcej v ich vlastníctve časti parc. č. XXXX/X (v súčasnosti parc. č. XXXX/X patriaca G.. H. O. s manželkou) od vchodu nachádzajúceho sa poniže parc. č. XXXX/X (v
súčasnosti parc. č. XXXX patriaca G.. F. C.) na novovytvorenú parc. č. XXXX/XX a kupujúci zabezpečia predávajúcim prechod od lesa po južnom okraji kupovanej nehnuteľnosti, t.j. novovytvorenej parcely č. XXXX/XX popri plote tvoriacom medzu s južným susedom prof. U.. W. (v súčasnosti ide o parc. č. XXXX/ X patriacu P.. D. X. O.). Táto služobnosť mala zostať v platnosti aj v tom prípade, ak by jedna alebo druhá parcela alebo jej časť prešla do vlastníctva alebo užívania inej osoby, prípadne iných osôb s tým, že v prípade zriadenia verejnej cesty popri severnej medzi parciel č. XXXX/X a XXXX/XX sa služobnosť automaticky zruší ako bezpredmetná.
60. Dobromyseľnosť v užívaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prístupovej cesty k pozemkom žalobkyne) žalobkyňa preukazovala predloženými čestnými prehláseniami H.. B. S., W. P., G.. U. P. Y. G.. C. H.O., ktorí v rámci svojich prehlásení uvádzali, že prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobkyne (parc. č. XXXX/X, XXXX a parc. č. XXXX/X ako aj k stavbe so súpis. č. XXXX) bola známa ako jediná prístupová cesta k nehnuteľnosti, táto tam bola od nepamäti a vždy slúžila na prístup k záhradám nielen žalobkyni a jej právnym predchodcom, ale aj ostatným susedom, prípadne ďalšej verejnosti v rámci prechádzok v lese. Všetci prehlasujúci vychádzali z toho, že uvedená cesta bola vždy verejná a nikto nikdy neriešil túto cestu ako vlastníctvo k príslušným záhradám. Zároveň nikto nenamietal, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia túto cestu používali na prístup k nehnuteľnosti ako aj odparkovanie vozidiel. Napokon žalobkyňa dobromyseľnosť v užívaní práva prístupovej cesty cez časť pozemku žalovaných odôvodňovala aj výpoveďami svedkov - jej manžela W. P. a švagra G.. U. P.. Obaja svedkovia sa zhodli v tom, že za obdobie, za ktoré parcely žalobkyne a jej právnych predchodcov navštevovali (cca 40 rokov), chodili na nehnuteľnosti cez prístupovú cestu, ktorá je dnes zamedzená. Chodili tam pešo aj autom až priamo na parcelu. Prichádzalo sa od „kruhového objazdu“ po ceste, ktorá susedí s pozemkom žalovaných až k nehnuteľnostiam žalobkyne. V prípade rodinných osláv, keď bolo na nehnuteľnostiach viac ľudí, stáli autá aj na prístupovej ceste pred bránou tvoriacou vstup na pozemok žalobkyne. O uvedenú cestu sa aj starali, jednak sami svedkovia, ako aj ich právny predchodca
- otec U. P. a to tak, že v prípade popadaného lístia toto vyhrabali a fúrikom odvážali alebo keď sa rozvodnil potôčik, otec svedkov upravoval terén. Dokonca aj pri stavbe samotnej chaty žalobkyne na parc. č. XXXX sa chata stavala cez bránu z vrchu, ktorá vedie na pozemok žalobkyne, chodili tadiaľ aj stavebné mechanizmy. Voči takémuto využívaniu prístupovej cesty nikdy nikto nevzniesol námietky až do okamihu, kedy susedia Skokanoví postavili múr, aby sa žalobkyňa nemohla dostať na parcelu.
61. Obdobne žalobkyňa dobromyseľnosť v práve na prístup k pozemkom po „lesnej ceste“ od tzv. „kruháču“ odvíjala aj od akýchsi dohôd, ktoré mali existovať medzi susedmi. Existenciu týchto dohôd napokon potvrdzoval aj svedok G.. U. P., avšak ani žalobkyňa ani svedok presne nešpecifikovali o aké dohody malo ísť a medzi ktorými vlastníkmi pozemkov mali byť tieto dohody uzatvorené. Obaja len potvrdzovali to, že roky využívali prístupovú cestu cez pozemok v správe Lesy SR š.p., pozemok žalovaných a P.. D. X. O. a nikto im v takomto užívaní nebránil.
62. Na druhej strane však z výpovede samotnej žalovanej v 1. rade ako aj svedkyne P.. N. O., ktorá bola vypočutá tak v tomto konaní, ako aj v konaní 25C 15/2017 vyplynulo, že pozemky žalovaných v 1. a 2. rade tak ako sú v súčasnosti zakreslené v katastrálnej mape patrili žalovaným od počiatku, t.j. ešte od kúpy ich právnych predchodcov P. Š. Y. Y. Š., ktorý predmetný pozemok kúpili od sestier P. (B. Y. X.). Podobne to bolo aj s pozemkom P.. D. X. O., ktorej starí rodičia kúpili pozemok od pána A.. Pričom jediná skutočnosť, pre ktorú k oploteniu pozemkov došlo v smere do vnútra pozemku žalovaných (ako aj rodiny X.), bolo to, že v danom čase les predstavoval pohraničné pásmo a tam sa nesmelo chodiť. Skutočná lesná cesta tam nikdy nebola. Pozemky v celosti patrili od 60-70tych rokov žalovaným, resp. ich právnym predchodcov, pričom za celú výmeru pozemkov platili dane (ako to vyplynulo z výpovede P.. O.). Pozemky v danej oblasti vznikali tak, že sa robili také slíže v smere od lesa a pod týmito pozemkami bola komunikácia, ktorá je tam dodnes (parc. č. XXXX/X). Podľa výpovede svedkyne P.. O. mali všetci susedia brány od tejto parcely a následne keď sa zrušilo pohraničné pásmo si robili bráničky aj v smere do lesa.
63. Skutočnosť, že prístupová cesta z vrchu ako verejná cesta neexistovala potvrdzuje aj samotná kúpnopredajná zmluva z roku 1967, v ktorej sa uvádza, že sa predáva manželom Š. pozemok bez prístupu. Práve s ohľadom na uvedené sa sestry P. zaviazali v zmluve zabezpečiť kupujúcim (manželom Š.) prechod po severnom okraji ostávajúcej v ich vlastníctve časti parc. č. XXXX/X (v súčasnosti parc. č. XXXX/X patriaca G.. H. O. s manželkou) od vchodu nachádzajúceho sa poniže parc. č. XXXX/X (v súčasnosti parc. č. XXXX patriaca G.. F. C.) na novovytvorenú parc. č. XXXX/XX a na druhej strane
manželia Š. mali zabezpečiť predávajúcim (sestrám P.P.) prechod od lesa po južnom okraji kupovanej nehnuteľnosti, t.j. novovytvorenej parcely č. XXXX/XX popri plote tvoriacom medzu s južným susedom prof. U.. W.. Z ustanovenia čl. VI kúpnopredajnej zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli tzv. právo služobnosti. Toto právo služobnosti je v súčasnosti stále zapísané na LV č. XXX vo vzťahu k pozemkom žalovaných, kde sa v časti C - ťarchy uvádza právo služobnosti prechodu na parc. č. XXXX.
64. Služobnosti ako vecné práva k cudzej veci sa rozvíjali už v čase rannej rímskej republiky popri vlastníckom práve. Služobnosti tak boli najstaršími právami k cudzím veciam a zaisťovali vlastníkovi obmedzené panstvo nad susedovým pozemkom. Právny poriadok platný do r. 1950 v súvislosti s pozemkovými služobnosťami poznal jednu osobitnú kategóriu pozitívnych služobností, medzi ktoré zaradil služobnosť cesty. Na základe nej mohol vlastník panujúceho pozemku prechádzať cez služobný pozemok (pešky, na koni), alebo sa mohol cezeň prevážať (právo vozovej cesty) alebo mohol cezeň preháňať dobytok (právo priehonu). Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. odmietol pojem „služobnosti“ a zaviedol úpravu „vecných bremien“. Súčasne zrušil kauzistickú úpravu, ktorá popisným spôsobom upravovala jednotlivé druhy a formy služobností (služobnosť domová, služobnosti poľné, služobnosti osobné a pod.). Odmietnutie tejto úpravy vychádzalo zo zrušenia súkromného vlastníctva k pôde a z kolektivizácie vlastníckych pomerov k pôde. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. išiel ešte ďalej a pojem „vecné bremená“ úplne vypustil z právnej úpravy (vecné bremená mohli vzniknúť iba na základe zákona). Až do 31.03.1983 právnu úpravu zriaďovania vecných bremien na základe zmluvy Občiansky zákonník neobsahoval. K čiastočnej zmene týchto pomerov došlo až po vydaní zákona č. 131/1982 Zb. a súčasná veľmi zúžená právna úprava vecných bremien (zúženejšia akú poznal zákon č. 141/1950 Zb.) bola zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 01.01.1992 (viď C., G.. - C., M.: Právo cesty cez priľahlý pozemok (nové vecné bremeno), Poradca, 2009, č. 4-5, s. 388-395).
65. Pokiaľ ide o dohodnuté právo služobnosti v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.1967 súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19.10.2018, č. k. 25C 15/2017-402, v ktorom sa v bode 47 uvádza: „Bez ohľadu na nemožnosť zriaďovať vecné bremená zmluvou v období od 01.04.1964 do 31.03.1983, bolo možné napr. zmluvou podľa § 51 Občianskeho zákonníka upraviť záväzok s obligačnou povahou, nebolo to však vecné právo ale obligácia, ktorá však viazala len účastníkov zmluvy a nie neskorších nadobúdateľov nehnuteľnosti. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že právo služobnosti upravené v kúpnopredajnej zmluve z 11.12.1967 nebolo upravené platne.“ S týmto odôvodnením rozhodnutia sa súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje. Na viac súd poukazuje na samotné vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne (okrem iného aj v záverečnej reči), ktorý si bol vedomý neplatného ustanovenia kúpnopredajnej zmluvy z roku 1967 v časti týkajúcej sa zriadenia práva služobnosti.
66. Nakoľko žalobkyňa a ani je právni predchodcovia neboli účastníkmi tejto kúpnopredajnej zmluvy, aj v prípade, ak by toto právo služobnosti bolo dohodnuté platne, smrťou zmluvných strán sporu by v dôsledku vtedajšej právnej úpravy zaniklo, a teda by neprechádzalo na nadobúdateľov nehnuteľnosti tak, ako je to v prípadne dnešných vecných bremien zriadených in rem. S ohľadom na uvedené preto žalobkyňa resp. jej právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní v tom, že im takéto právo prístupovej cesty cez pozemok žalovaných patrí. Na viac aj v prípade, ak by právo služobnosti v zmysle kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 11.12.1967 bolo zriadené platne, súd poukazuje na čl. VI posledná veta predmetnej zmluvy, kde sa uvádza: „v prípade zriadenia verejnej cesty popri severnej medzi parciel č. XXXX/X Y. XXXX/XX horeuvedená služobnosť automaticky sa zruší ako bezpredmetná.“ V konaní bolo nesporne preukázané, predovšetkým výpoveďou svedkyne P.. N. O.Y., ale aj listinnými dôkazmi (rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 05.10.2017, oznámenie o začatí územného konania zo dňa 05.09.2017), že počas výstavby mestskej časti Bratislava - Dúbravka (niekedy v 80- tych rokoch) došlo k zasypaniu rokliny, ktorá sa nachádzala pôvodne na parc. č. XXXX/X, v dôsledku čoho sa uvedená parcela začala používať ako prístupová cesta. Vzhľadom na uvedené neplatne dohodnuté právo služobnosti v zmysle kúpnopredajnej zmluvy zaniklo najneskôr niekedy v priebehu 80-tych rokoch, kedy na parcele č. XXXX/X vznikla verejná (hoci nespevnená) prístupová cesta, čo vylučuje tvrdenia žalobkyne a jej právnych predchodcov o dobromyseľnom užívaní prístupovej cesty cez pozemky žalovaných, nakoľko právnym predchodcom žalobkyne vznikol priamy prístup na ich parcelu (v tom čase ešte nerozdelenú č. XXXX) zo spodnej časti, t.j. od parcely č. XXXX/X, ktorá bola v priamom susedstve parc. č. XXXX.
67. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na znalecké posudky predložené v konaní, ktoré potvrdzujú podľa jej názoru pokojné a nerušné používanie cesty, súd konštatuje, že skutočnosť, že sa prístup k nehnuteľnostiam žalobkyne a jej právnych predchodcov roky vykonával spomínanou nespevnenou poľnou, resp. lesnou cestou nebola v konaní sporná. Sporná však ostala otázka právneho dôvodu, titulu, na základe ktorého právni predchodcovia žalobkyne začali tento prístup na nehnuteľnosti využívať a či boli dobromyseľní v užívaní takéhoto práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. K týmto otázkam sa súd podrobne venoval v odôvodnení tohto rozhodnutia v bodoch 71 - 77 a na toto odôvodnenie v plnom rozsahu odkazuje.
68. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V prvom rade súd nemal za preukázané základné podmienky pre vydržanie, a to oprávnenosť držby a dobromyseľnosť jednak žalobkyne ako aj jej právnych predchodcov. A s ohľadom na uvedené súd nemal za preukázané ani splnenie podmienky uplynutia vydržacej doby. Súd preto s ohľadom na uvedené závery žalobu v časti týkajúcej sa vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zamietol. Na záver súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak by po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o splnení podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu žalobkyňou v dôsledku existencie tzv. „práva služobnosti“ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.12.1967, toto by sa mohlo vzťahovať len k právu prechodu a nie prejazdu tak ako to požadovala žalobkyňa v žalobnom petite.
69. Následne sa súd zaoberal eventuálnym petitom žaloby, v zmysle ktorého sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty.
70. V ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. Zákon výslovne nerieši otázku, akú povahu musí mať stavba, ktorej sa má právo cesty týkať. Možno však jednoznačne zastávať názor, že musí ísť o stavbu, ktorá má charakter nehnuteľnosti a súčasne by malo ísť aj o stavbu oprávnenú. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nezáleží preto na tom, či stavba slúži na účely bývania (rodinný dom, obytný dom), podnikania (prevádzka podniku, továreň) alebo na verejné účely (napr. budova pošty, zdravotnícke zariadenie). Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má Občiansky zákonník na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Zákon výslovne nepoužíva výraz „nevyhnutná cesta“. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Prístup vlastníka stavby musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii (viď C., G..
- C., M.: Právo cesty cez priľahlý pozemok (nové vecné bremeno), Poradca, 2009, č. 4-5, s. 388-395).
71. Na to, aby žaloba o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena bola úspešná, musí okrem všeobecných náležitostí, spĺňať základné hmotnoprávne podmienky, a to: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty súdom je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Druhou podmienkou je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto musí vždy zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku.
72. V danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX Y. XXXX/X ako aj stavby so súpis. č. XXXX postavenej na parcele
č. XXXX, ku ktorým v súčasnom stave neexistuje oficiálne zriadená prístupová cesta. Žalobkyňa sa preto domáha v konaní voči žalovaným, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi bezprostredne susediacej nehnuteľnosti s parc. č. XXXX/X, zriadenia vecného bremena spočívajúceho v prístupovej ceste a to tak, aby sa mohla napojiť na v súčasnosti využívanú prístupovú cestu vedenú cez parc. č. XXXX/X, resp. parc. č. XXXX/X.
73. V tomto smere však súd považuje za potrebné uviesť, že ku strate kontaktu pozemku parc. č. XXXX/X s pozemkom parc. č. XXXX/X (verejnou komunikáciou) došlo po tom, čo v roku 1996 právni predchodcovia žalobkyne rozdelili parcelu č. XXXX na súčasné parcely č. XXXX/X a XXXX/X. V danom prípade je na mieste poukázať na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť v občiansko-právnych vzťahoch. Právnym predchodcom žalobkyne nič nebránilo, aby v čase, kedy došlo k rozdeleniu parcely č. XXXX na súčasné parcely č. XXXX/X Y. XXXX/X, zabezpečili vo vzťahu k parcele č. XXXX/X prístupovú cestu cez pozemok parc. č. XXXX/X priamo z verejnej komunikácie - parc. č. XXXX/X, ktorá v tom čase už bola riadne využívanou cestou a ku ktorej si (ako to vyplýva aj z výpovede P.. N. O.) jednotliví vlastníci pozemkov zriadili v spodných častiach svojich nehnuteľností bráničky a zabezpečili si tak priamy prístup k verejnej komunikácii. Skutočnosť, že sa právni predchodcovia žalobkyne spoliehali na prístup k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X z južnej strany od tzv. „kruhového objazdu“ z parc. č. XXXX/X, ktorí im v tom čase vlastníci pozemkov parc. č. XXXX/X (žalovaní v 1. a 2. rade) a parc. č. XXXX/X (P.. D. X. O.Á., resp. jej právni predchodcovia) trpeli, nemôže byť na ujmu žalovaných. Právni predchodcovia žalobcov sa mali pri rozdeľovaní parcely správať dostatočne obozretne tak, aby žiadnym spôsobom nenarúšali vlastnícke vzťahy svoji bezprostredných susedov.
74. Je pravdou, že v súčasnom štádiu žalobkyňa nemá zabezpečený iný prístup na svoje nehnuteľnosti, a teda čiastočne spĺňa aj druhú hmotnoprávnu podmienku pre úspešnosť žaloby o zriadenie práva vecného bremena. V danom prípade však podľa názoru súdu žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáha v tomto konaní zriadenia vecného bremena v podobe prístupovej cesty cez časť parcely žalovaných č. XXXX/X v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. X/XXXX G.. F. nevyrieši vzniknutú situáciu. V prvom rade treba podotknúť, že na to, aby sa vôbec žalobkyňa dostala na časť parcely žalovaných č. XXXX/X v rozsahu vymedzenom v geometrickom pláne, je potrebné, aby prešla po parcele č. XXXX, ktorá je v súčasnosti v zmysle LV č. XXXX v podielovom spoluvlastníctve 13 vlastníkov. Žalobkyňa v konaní síce predložila oprávnenia od štátneho podniku Lesy SR, OZ Smolenice na využívanie lesnej cesty v úseku T.W. C. T. na príjazd k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X a stavby súpis. č. XXXX pre dve motorové vozidlá, uvedené oprávnenie je však platné len na určité obdobie, t.j. do 31.12.2025. Po tomto období nie je nikde zaručené, že Lesy SR, š.p. ako správca pozemkov patriacich nadpolovičnej väčšine podielových spoluvlastníkov opakovane budú súhlasiť s prejazdom motorových vozidiel žalobkyne, prípade jej rodinných príslušníkov v danom úseku. Uvedená skutočnosť je významná hlavne z toho dôvodu, že súd by v prípade úspechu žalobkyne v konaní zriaďoval v zmysle petitu žalobného návrhu vecné bremeno in rem na dobu neurčitú. Na viac uvedené oprávnenie sa týka prejazdu motorových vozidiel, ale nerieši peší prechod cez parc. č. XXXX.
75. Zároveň súd konštatuje, že aj keby žalobkyňa mala povolenie od podielových spoluvlastníkov parcely č. XXXX resp. správcu (Lesy SR, š.p.) na príjazd k svojim nehnuteľnostiam bez časového obmedzenia (a zároveň aj na peší prechod), súd by v danom prípade žalobe žalobkyne vyhovieť nemohol. Z vykonaného dokazovania (predovšetkým predloženého geometrického plánu č. X/XXXX, v ktorom je zakreslený rozsah vecného bremena, zriadenia ktorého sa žalobkyňa domáha, ako aj z katastrálnych máp založených do spisu a fotodokumentácie z miesta ohliadky) je zrejmé, že zriadením vecného bremena v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. X/XXXX by sa situácia žalobkyne žiadnym spôsobom nevyriešila. Ak by žalobkyňa mala neobmedzené povolenie na prechod a prejazd cez parc. č. XXXX a následne by súd zriadil vecné bremeno v rozsahu určenom v geometrickom pláne č. X/XXXX, t.j. cez časť parcely žalovaných parc. č. XXXX/X, ani tak by sa žalobkyňa nedostala na svoj pozemok. Z uvedených listinných dôkazov je zrejmé, že na to, aby sa žalobkyňa dostala na svoj pozemok (parc. č. XXXX/X, XXXX/X alebo XXXX) potrebuje prejsť nielen cez pozemok žalovaných parc. č. XXXX/X, ale aj cez časť pozemku P.. D. X. O. parc. č. XXXX/X, ktorá sa nachádza priamo pred vstupnou bránou žalobkyne na jej pozemok. Uvedená časť pozemku P.. D. X. O. a zriadenie vecného bremena cez tento pozemok však nebolo obsahom žaloby podanej v konaní 22C 40/2017. Súd sa preto nemohol zaoberať zriadením prípadného vecného bremena cez tento pozemok.
76. Na viac súd konštatuje, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. V posudzovanom prípade spôsob, akým sa žalobkyňa domáha zriadenia vecného bremena, by v prípade jej úspechu zaťažoval tri bezprostredne nadväzujúce pozemky a ich vlastníkov, resp. spoluvlastníkov. V prvom rade by totiž žalobkyňa zaťažovala svojim vecným bremeno spočívajúcom v práve cesty 13 podielových spoluvlastníkov pozemku parc. č. XXXX, následne žalovaných v 1. a 2. rade pri prechode cez časť ich parcely č. XXXX/X a napokon P.. D. X. O. v časti parc. č. XXXX/X, nakoľko pri prechode od pozemku žalovaných k svojej vstupnej bráne by musela prechádzať aj cez tento pozemok. V danom prípade podľa názoru súdu toto nie je najkratšia a čo najmenej zaťažujúca možná prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobkyne. Skutočnosť, že sa dlhé roky tento spôsob príjazdu k nehnuteľnostiam žalobkyne resp. jej právnych predchodcov toleroval ostatnými vlastníkmi pozemkov nie je dôvodom, pre ktorý by mali byť práve ich pozemky zaťažované. V tomto prípade treba opätovne poukázať na konanie právnych predchodcov žalobkyne, ktorí sa v roku 1996 pri rozdeľovaní parcely č. XXXX zachovali v rozpore s ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka a nezabezpečili si prístup z verejnej komunikácie na svoju parcelu č. XXXX/X cez parcelu č. XXXX/X. V danom prípade preto súd nevidí dôvod zaťažovať ďalších vlastníkov troch susedných pozemkov, keď podľa názoru súdu (aj s ohľadom na vykonanú ohliadku nehnuteľností) je možné prístup k nehnuteľnostiam z verejnej komunikácie (parc. č. XXXX/X) zabezpečiť najkratšou možnou cestou cez parc. č. XXXX/X, ktorej je v súčasnosti vlastníkom G.. H. O. s manželkou, a teda zaťažiť vecným bremenom len jedného vlastníka pozemku (resp. bezpodielových spoluvlastníkov pozemku) hoci za potreby vykonania terénnych úprav.
77. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že G.. H. O. nesúhlasí so zriadením vecného bremena, podobne ako aj G.. C., a teda nemá inú možnosť ako zriadiť vecné bremeno spočívajúce v prístupovej ceste k jej nehnuteľnostiam ako cez pozemky žalovaných, súd konštatuje, že ani žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasia so zriadením vecného bremena cez svoj pozemok. Súhlas resp. nesúhlas vlastníka priľahlého pozemku so zriadením vecného bremena však nie je pre posúdenie vo veci samej rozhodujúci. Je zrejmé, že väčšina vlastníkov nehnuteľností málokedy dobrovoľne súhlasí so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez svoje nehnuteľnosti. Uvedené je úplne pochopiteľné, nakoľko každý vlastník pozemku by chcel mať svoje nehnuteľnosti nezaťažené právami tretích osôb o to viac, keď s právom vecného bremena môžu byť následne spojené prípadné konflikty a nedorozumenia. Pre posúdenie úspešnosti žaloby v konaní o zriadenie vecného bremena však uvedený súhlas resp. nesúhlas vlastníka susedného pozemku nie je právne významný. Rozhodujúce je splnenie hmotnoprávnych podmienok, ktoré už súd opisoval vyššie. V posudzovanej veci však podľa názoru súdu je možné zabezpečiť prístup na nehnuteľnosti žalobkyne inak ako spôsobom, ako sa v tomto konaní domáha žalobkyňa, a to tak, aby vecným bremenom bolo zaťažovaných čo najmenej vlastníkov pozemkov. Námietky žalobkyne o tom, že aj žalovaní prichádzajú na svoje nehnuteľnosti cez parcelu č. XXXX a následne na svoju parcelu č. XXXX/X súd nepovažoval za relevantné, nakoľko predmetom tohto konania nie je spôsob prechodu či príjazdu žalovaných na ich nehnuteľnosti.
78. Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol aj v časti týkajúcej sa eventuálneho petitu žaloby, t.j. zriadenia vecného bremena spočívajúceho v prístupovej ceste na pozemky žalobkyne.
79. Pokiaľ žalobkyňa v priebehu konania poukazovala na to, že v konaní 25C 15/2017 sa súd nevysporiadal s tým, akým právom (na základe akého titulu) by žalobkyňa mala vykonať terénne úpravy na pozemku G.. O. za účelom zriadenia prístupovej cesty a obdobne aj v tomto konaní sa domáhala vysvetlenia, akým spôsobom si má zabezpečiť prístup na svoje nehnuteľnosti ak nie cez pozemky žalovaných, v tejto súvislosti si súd dovoľuje skonštatovať, že žalobkyňa je pani sporu a je na jej uvážení koho sa rozhodne žalovať a z akého titulu. Žalobca v konaní určuje čo bude predmetom žaloby a koho označí ako žalovaného. Súd tu nie je na to, aby poskytoval stranám sporu právne rady. Na to majú zvolených právnych zástupcov, pričom žalobkyňa bola v priebehu konania zastúpená advokátom. Je pravdou, že v počiatočnom štádiu po podaní žaloby vystupovala pred súdom sama, ale aj z jej následných vyjadrení (a napokon aj výsluchu G.. F.) je zrejmé, že samotnú žalobu jej pomáhala vypracovať jej predchádzajúca právna zástupkyňa, ktorá rovnako oslovila G.. F. za účelom
vyhotovenia geometrického plánu. Súd v každom konaní posudzuje len konkrétnu žalobcom podanú žalobu z hľadiska splnenia procesných ako aj následne hmotnoprávnych podmienok a po vykonanom dokazovaní dospeje k záveru o úspešnosti alebo neúspešnosti tej ktorej konkrétnej žaloby.
80. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobkyne prednesenými v tomto konaní, súd uvádza, že týmito sa nezaoberal, nakoľko tieto nepredstavujú také námietky, ktoré by mali súvis s prejednávanou vecou. Na viac súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).
81. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní (aj v časti týkajúcej sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), súd im priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
82. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania. Svoje odvolanie žalobkyňa odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. Žalobkyňa poukazuje na to, že právo služobnosti v prospech Žalobkyne zakladajúce jej dobromyseľnosť ako aj dobromyseľnosť jej právnych predchodcov bolo zriadené na základe Kúpnej zmluvy z roku 1967, pričom poukazuje na čl. IV danej kúpnej zmluvy, v tejto súvislosti upozorňuje na § 4 ods. 1, § 6 zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení účinnom od 01.04.1964 do 01.01.1993, § 11 zákona č. 265/1992 Zb. v znení účinnom v období od 01.01.1993 do 31.12.1995, 70 ods. 2 zákona č. 165/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom od 01.01.1996. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Žalobkyňa dáva do pozornosti materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. Žalobkyňa zdôrazňuje, že žiadne konanie o oprave chyby Práva služobnosti v katastrálnom operáte nebolo doposiaľ právoplatne skončené, a zároveň na súdoch neprebehlo ani konanie o určenie neplatnosti Práva služobnosti. Právo služobnosti je aj ku dňu podania tohto odvolania zapísané na LV č. XXX. Z uvedeného teda vyplýva, že aj napriek spriechodneniu Parcely XXXX/X sa na Právo služobnosti hľadí ako na právo platné a účinné, nakoľko toto je aj ku dňu podania tohto odvolania evidované na LV č. XXX. Vzhľadom na skutočnosť, že Právo služobnosti bolo od jeho zriadenia Kúpnou zmluvou z roku 1967 evidované v katastri nehnuteľností, pričom na LV č. XXX je vedené aj v súčasnosti, spriechodnenie Parcely XXXX/X a ani smrť zmluvných strán Kúpnej zmluvy z roku 1967 nemali za následok vznik takých okolností, ktoré by odôvodňovali zánik ospravedlniteľného omylu Žalobkyne a jej právnych predchodcov vo vzťahu k vnímaniu existencie a účinnosti Práva služobnosti. Žalobkyňa poukazuje aj na skutočnosť, že práva služobnosti zapísané na LV č. XXX považujú za platné a účinné aj samotní Žalovaní (uvedené vyplýva z výpovede Žalovanej v 1. rade), čo podľa názoru Žalobkyne preukazuje absenciu existencie takých okolností, ktoré by odôvodňovali zánik ospravedlniteľného omylu Žalobkyne a jej právnych predchodcov ohľadne existencie a účinnosti Práva služobnosti, keďže je zrejmé, že ospravedlniteľný omyl ohľadne práv služobnosti zapísaných na LV č. XXX pretrváva aj u Žalovaných. S poukazom na skutočnosť, že Žalobkyňa a jej právni predchodcovia vychádzali okrem Kúpnej zmluvy z roku 1967 aj z evidencie katastra nehnuteľností týkajúcej sa Parcely XXXX/X, je v tomto prípade zrejmé, že dobromyseľnosť Žalobkyne a jej právnych predchodcov nebola splnená iba zo subjektívneho hľadiska, ale aj z hľadiska objektívnych právnych skutočností evidovaných v katastri nehnuteľností, ktoré v súlade zo zákonnou úpravou vytvorili objektívnu právnu domnienku, že Právo služobnosti spriechodnením Parcely XXXX/X nezaniklo a je platné, pričom v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy sa naňho hľadí ako na hodnoverný a všeobecne záväzný údaj. Nesprávnosť uvedeného tvrdenia súdu vyplýva zo skutočnosti, že tak ako predstavuje verejnú komunikáciu Parcela XXXX/X, predstavuje verejnú komunikáciu aj lesná cesta vedúca od Parcely XXXX/X cez parcelu registra „E“ č. XXXX (ďalej aj „Lesná cesta“), keďže verejnú komunikáciu nepredstavujú iba pozemky vo vlastníctve Slovenskej republiky, resp. miest a obcí Slovenskej republiky, ale aj pozemky vo vlastnícke fyzických alebo právnických osôb, ktoré fakticky spĺňajú naplnenie obsahu pojmu komunikácia uvedeného v § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v zmysle ktorej „Účelovými
komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch.“ Z uvedeného dôvodu, ak v čase rozdelenia niekdajšej parcely registra „C“ č. XXXX (ďalej aj „Parcela XXXX“) (rok 1996) bolo v zmysle katastrálneho zákona Právo služobnosti evidované katastrom nehnuteľností ako právo záväzné, nemôže byť pravdivé a správne tvrdenie súdu, že zo strany vlastníkov Parcely XXXX/ X došlo rozdelením Parcely XXXX k zbaveniu sa prístupu k verejnej komunikácii, keďže tento prístup aj naďalej existoval na základe evidencie Práva služobnosti ako hodnoverného práva, ktoré sa vzťahovalo na Parcelu XXXX/X vedúcu k verejnej komunikácii, ktorou je Lesná cesta. V zmysle vyššie uvedeného má Žalobkyňa za to, že spriechodnením Parcely XXXX/X, resp. smrťou oprávnených z Práva služobnosti nedošlo k vzniku takých okolností, ktoré by odôvodňovali správnosť záveru súdu o neexistencii, resp. zániku právneho a skutkového predpokladu pre zánik dobromyseľnosti Žalobkyne a jej právnych predchodcov vo vzťahu k výkonu Práva služobnosti. V časti, v ktorej sa Žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty žalobkyňa poukazuje na § 30 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, v zmysle ktorého je oprávnená po Lesnej ceste prechádzať aj autom. Z uvedeného je teda zrejmé, že prechod a prejazd Lesnou cestou má Žalobkyňa riadne zabezpečený. V nadväznosti na uvedené súd v odôvodnení Rozsudku uviedol, že prístup k Parcele XXXX/X je možné zabezpečiť z verejnej komunikácie (Parcely XXXX/X) cez parcelu registra „C“ č. XXXX/X (ďalej aj „Parcela XXXX/X“), pričom podľa názoru súdu táto prístupová cesta predstavuje najkratšiu možnú cestu, ktorá zaťaží iba jednu parcelu, hoci za potreby vykonania terénnych úprav. S uvedeným zhodnotením skutkového stavu, ako ani so zhodnotením možného riešenia prístupovej cesty k Rekreačnej chate Žalobkyňa nesúhlasí a opätovne poukazuje na preukázanú skutočnosť, že k Rekreačnej chate neexistuje taký prístup, v rámci ktorého by bolo možné nezasiahnuť do vlastníckeho práva niektorého zo susedov a rovnako tak neexistuje iný (ako Žalobkyňou navrhovaný prístup), ktorý by bolo možné realizovať cez pozemok niektorého zo susedov Žalobkyne bez nevyhnutnosti vykonania terénnych úprav pozemku dotknutého suseda. Na uvedené Žalobkyňa poukázala nielen počas obhliadky Parcely XXXX/X, ale aj na jednotlivých pojednávaniach, pričom v tejto súvislosti opakovane poukazovala na neexistenciu právneho titulu na vykonanie terénnych úprav, ktoré by jej umožnili realizovať súdom uvádzanú prístupovú cestu. Z uvedeného dôvodu predstavuje súdom deklarovaná možnosť jednoduchšieho prístupu iba teoretickú a reálne nevykonateľnú alternatívu. Zo samotného Rozsudku je teda zrejmé, že aj keby sa Žalobkyňa domáhala zriadenia prístupu k Rekreačnej chate cez súdom naznačenú trasu a s takýmto uplatnením prístupovej cesty by bola úspešná, predmetný prístup k Rekreačnej chate by nebolo možné realizovať bez nevyhnutnosti vykonania terénnych úprav na Parcele XXXX/X (resp. na Parcele XXXX/X), s ktorými však ani jeden z ich vlastníkov nesúhlasí. Žalobkyňa v konaní vo Veci viackrát namietla, že prístupová cesta k Rekreačnej chate z Parcely XXXX/X cez Parcelu XXXX/X, resp. cez Parcelu XXXX/X nie je možná z dôvodu takmer dvojmetrového rozdielu vo vertikálnej polohe Parcely 1735/1 a uvedenej Parcely XXXX/X na ich hranici, keďže Parcela XXXX/ X je položená cca o 2 metre nižšie ako je položená Parcela XXXX/X a uvedený rozdiel nie je možné prekonať žiadnym iným spôsobom, ako sú terénne úpravy Parcely XXXX/X ( resp. Parcely XXXX/X). Okrem uvedeného Žalobkyňa v konaní vo Veci viackrát zdôraznila, že na vykonanie terénnych úprav priľahlých pozemkov vo vlastníctve jej susedov neexistuje žiadny zákonný a ani zmluvný titul, v dôsledku čoho súdom navrhovaný prístup k Rekreačnej chate cez Parcelu XXXX/X predstavuje iba teoretickú možnosť, ktorá z dôvodu jej faktickej a právnej nevykonateľnosti nemôže predstavovať okolnosť vylučujúcu splnenie podmienky, že prístup k Rekreačnej chate nemožno zabezpečiť inak. Aj napriek uvedenému sa súd k tejto skutočnosti ani len okrajovo nevyjadril, v dôsledku čoho sa odôvodnenie Rozsudku stalo vnútorne nelogické, keď na jednej strane súd uvedie, že prístup k Rekreačnej chate je možné zabezpečiť cez kratšiu cestu ako je prístupová cesta nevrhnutá Žalobkyňou, ale zároveň uvedie, že tento prístup je možný výlučne až po vykonaní terénnych úprav, ktoré však Žalobkyňa vykonať nemôže. Z uvedeného je zrejmé, že záver súdu o existencii iného, kratšieho prístupu k Rekreačnej chate je nesprávny. Ak je takýto prístup možný až po vykonaní úprav, ktoré Žalobkyňa vykonať nemôže, nakoľko v tomto prípade na ich vykonanie absentuje akýkoľvek právny titul, nemožno takýto prístup označiť za existujúci, keďže tento je podmienený nesplniteľným úkonom zo strany Žalobkyne. Tak ako sa súd nevysporiadal s posúdením faktickej otázky spočívajúcej v špecifickom stave terénu danej lokality, nevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že na Parcele XXXX/X, cez ktorú vedie súdom navrhovaná trasa, má byť realizovaná stavba rekreačnej chaty pána G.. H. O., ktorá bude oplotená a na Parcele XXXX/X budú vykonané také terénne úpravy, ktoré nemožnosť prístupu k Rekreačnej chate ešte viac zintenzívnia.
83. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní, ktorí majú za to, že prvostupňový súd zákonným a jasne čitateľným spôsobom v cit. rozsudku ozrejmil situáciu v danej lokalite. Súd verifikoval ako vznikli jednotlivé parcely a ako sa stala (resp. do novembra 2016 spolu s manželom W.. P.) vlastníčkou „zakliesnenej“ parcely. Prvostupňový súd v bode 86 a nasl. cit. rozsudku veľmi správne upozornil na aspekt „neopatrného“ nadobudnutia vlastníctva inkriminovaného pozemku zo strany U.. P. (presnejšie povedané z jej strany spolu s jej manželom W.. P.). „Zneprístupnenie“ dnešnej parcely č. XXXX/X vyvolali právni predchodcovia tohto pozemku. Súd ozrejmil aj aktuálne sprístupnenie pozemku parc. č. XXXX/X v kvalite prístupovej a príjazdnej komunikácie. Žalovaní upozorňujú, že ani vyhovenie žalobe by „nepriviedlo“ p. U.. P. k hranici ňou vlastneného pozemku. Žalovaní majú taktiež za to, že súd dal dostatočné odpovede na všetky relevantné otázky v súdnom konaní.
84. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
85. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).
86. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
87. Ohľadom žalobkyňou namietaného vydržania vecného bremena, odvolací súd zdôrazňuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pokiaľ kúpnopredajnou zmluvou z 11.12.1967 predávajúce B. S. Y. X.Y. M. odpredali kupujúcim manželom Š. pozemok parc. č. XXXX/XX, nemohli medzi sebou uzatvoriť v danom období zriadiť vzájomnú služobnosť. V danom období Občiansky zákonník účinný od 01.04.1964 až do 31.03.21983 právnu úpravu zriadenia vecných bremien na zmluvnom základe neupravoval., vzhľadom na čo je uvedená zmluva v dojednaní o zriadení služobnosti neplatná s poukazom na § 39 tohto zákona, nakoľko vecné bremeno mohlo v rozhodnom období podľa § 495 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikať len zo zákona. Ako už uviedol súd prvej inštancie, strany mohli svoj záväzok upraviť podľa § 51 Občianskeho zákonníka, avšak v tomto prípade by sa nejednalo o vecné právo, ale o obligáciu, ktorá by zaväzovala len jej zmluvné strany a neviazala by právnych nástupcov. V sumarizácii možno uviesť, že uvedená služobnosť, od ktorej žalobkyňa odôvodňuje nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecného bremenu, buď platne nevznikla z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie a odvolacím súdom zdôraznených, alebo aj pokiaľ by strany kúpnopredajnej zmluvy v roku jej uzavretia medzi sebou uzavreli záväzok s obligačnou povahou za účelom zabezpečenia priechodu medzi ich pozemkami, tento záväzok by nebol účinný voči ich právnym nástupcom a nemohol by sa tak ani vzťahovať na žalobkyňu. V tomto smere odvolací súd taktiež upozorňuje na to, že uvedenú „služobnosť“ chceli zmluvné strany ponechať v platnosti najneskôr do spriechodnenia parcely XXXX/X (v dôsledku výstavby Dúbravky v 80-tych rokoch minulého storočia prišlo k zasypaniu rokliny rozprostierajúcej sa na uvedenej parcele a k využívaniu tejto parcely ako prístupovej cesty), od kedy sa podľa vôle zmluvných strán mala stať služobnosť bezpredmetnou, o čom má vedomosť aj žalobkyňa. Nebola teda splnená podmienka dobromyseľnosti užívania.
88. Ohľadom zriadenia vecného bremena odvolací súd upozorňuje na to, že pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Preto v prípade, že vlastník stavby má možnosť zriadiť prístup k stavbe bez obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku, napríklad zriadením nového vchodu k priľahlej verejnej komunikácii, nemožno právo vecného bremena cesty zriadiť. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku. Preto je vždy treba porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd musí zabezpečiť, aby stavbu bolo možné riadne užívať, ale aj to, aby zriadením cesty bol vlastník čo najmenej obmedzený. Preto môže zriadiť vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty v rozsahu objektívne zabezpečujúcom riadne užívanie stavby,
aj keď nepôjde o užívanie komfortné - napríklad podľa okolností prípadu nemusí mať vlastník stavby zabezpečený príjazd k domu autom za účelom jeho garážovania, ak by to neprimerane obmedzilo vlastníka pozemku. Vzhľadom na čo je možné tvrdiť, že súd v otázke zriaďovania vecných bremien musí mať na zreteli podmienku minimálneho zaťaženia pre pozemok na ktorom zriaďuje vecné bremeno, pričom vecné bremeno nie je nutné zriadiť len cez už existujúce cesty, ale aj v miestach kde je to fakticky možné. V priamom kontraste touto podmienkou je návrh žalobkyne na zriadenie ňou žiadaného vecného bremena, ktoré by až nad mieru obmedzovalo vlastníkov okolitých pozemkov, keď by boli na vlastníckom práve obmedzení nielen žalovaní 1/ a 2/, ale obmedzenie vlastníckeho práva by muselo postihnúť aj 13 podielových spoluvlastníkov parcely č. XXXX a taktiež aj vlastníčku parcely č. XXXX/X. V tomto smere by nebolo účelné zriadiť vecné bremeno ani v dôsledku súdom prvej inštancie už spomínaného časového obmedzenie na ktoré má žalobkyňa povolené právo na využívanie lesnej cesty v úseku T. C. T. na príjazd k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X a stavby súpis. č. XXXX od štátneho podniku Lesy SR, OZ Smolenice (oprávnenie časovo obmedzené len do 31.12.2025). Pokiaľ by z akéhokoľvek dôvodu neprišlo k predĺženiu povolenia využívania uvedenej lesnej cesty, právne postavenie žalobkyne by bolo opätovne rovnaké.
89. Vzhľadom na čo, je oveľa prijateľnejšie zriadenie prístupu na parcelu žalobkyne či už cez parc. č. XXXX/X, alebo parc. č. XXXX a tým spôsobom spojiť parcelu žalobkyne s účelovou komunikáciou nachádzajúcou sa na parc. č. XXXX/X, alebo XXXX/X.
90. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
91. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).
92. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).