Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48C/62/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Hvizdošom, v spore žalobcov: 1/ S. P., narodený X. E. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX H. a 2/ I. E., narodená X. I. XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, 900 23 Viničné, obaja právne zastúpení advokátom Mgr. Peter Hupka, so sídlom kancelárie U. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: E. P., narodený XX. I. XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpený splnomocneným zástupcom D.. C.I. T., H. XX, XXX XX T., o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Priznáva žalovanému voči žalobcom, zaviazaným spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 20. októbra 2025, domáhal aby súd (1) určil, že odo dňa 07.05.2006 vzniklo na základe vydržania vecné bremeno in rem v prospech vlastníkov stavby so súp. č. XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X o výmere 193 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie evidovaných na LV č. XXXX v katastrálnom území G., okres H., obec H., spočívajúce v práve prechodu osôb a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na LV č. XXX v katastrálnom území G., okres H., obec H., v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 12/2025 vyhotovenom dňa 12.03.2025 Ing. Samuelom Ďurišom, Seredská 814/35, 919 25 Šúrovce, IČO: 53 348 150, úradne overenom Okresným úradom Pezinok dňa 25.04.2025 pod č. G1-183/2025, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku a (2) zriadil vecné bremeno in rem v prospech žalobcov, ako aj každého vlastníka stavby so súp. č. XXXX, druh stavby: rodinný dom, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X o výmere 193 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie evidovaných na LV č. XXXX v katastrálnom území G., okres H., obec H., spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parc. č. XXX/X o výmere 155 m2, druh pozemku: záhrada, evidovaný na LV č. XXX v katastrálnom území G., okres H., obec H., v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 12/2025 vyhotovenom dňa 12.03.2025 Ing. Samuelom Ďurišom, Seredská 814/35, 919 25 Šúrovce, IČO: 53 348 150, úradne overenom Okresným úradom Pezinok dňa 25.04.2025 pod č. G1-183/2025, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku; s tým, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 810,- EUR, do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania

2. Žalobu (č. l. 2-5) odôvodnili tým, že (cit.): Žalobcovia aj žalovaný sú fyzické osoby spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu. Žalobcovia sú bývalými manželmi. K vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov k dnešnému dňu nedošlo. ... ... Žalobcovia vlastnia nehnuteľnosť (v bývalom

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, doposiaľ však nevyporiadanú), zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie G., okres H., obec H., stavbu so súp. č. XXXX, rodinný dom postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 193 m2 (ďalej len ,,Rodinný dom“). Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie G., okres H., obec H., ako parcela registra „C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 324 m2, spoluvlastnícky podiel (1/1) (ďalej len „Pozemok VB 1“) a ako parcela registra „B.“ č. XXX/X, záhrada o výmere 155 m2 (ďalej len „Pozemok VB 2“), ktorý prilieha k Rodinnému domu. Dňa 07.05.1996 rodičia žalobcu 1 D. P., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom F. XX, G. a I. P., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom F. XX, G., dali žalobcom v čestnom prehlásení súhlas, aby si na parcele „č. XXX/X zast.pl. vo výmere 120 m2“ a parcele „č. XXX/X záhrada vo výmere 228 m2“ v katastrálnom území G., okres H., obec H., ktoré mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, „postavili podľa stavebného povolenia stavbu autodielne“ s tým, že po ukončení stavby uzatvoria so žalobcami „zmluvu o prevode týchto nehnuteľností parc. č. XXX/X zast. pl. a záhrada.“ Zároveň v súvislosti s tým súhlasili s prechodom cez ich dvor na Pozemku VB 1, a to bez toho, aby za to požadovali alebo si dohodli so žalobcami akúkoľvek náhradu. (ďalej len „čestné prehlásenie“) Žalobcovia na základe čestného prehlásenia začali realizovať vyššie uvedenú stavbu (označenú v čestnom prehlásení ako „autodielňa“, myslenú však ako rodinný dom s autodieľňou - dnes stavba vedená ako Rodinný dom) a za týmto účelom začali užívať právo prechodu a prejazdu deklarované v čestnom prehlásení cez Pozemok VB 1. Za účelom preukázania vyššie uvedeného navrhujeme vykonať nasledovné dôkazy: - List vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. (zo zdroja: https://kataster.skgeodesy.sk/eskn-portal/), k žalobe je pripojená tlač z uvedeného internetového zdroja. - List vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G. (zo zdroja: https://kataster.skgeodesy.sk/eskn-portal/), k žalobe je pripojená tlač z uvedeného internetového zdroja. - Čestné prehlásenie zo dňa 07.05.1996. - Výsluch žalobcov. - Výsluch žalovaného. - Výsluch svedka: F. P., bytom: T. XX, XXX XX R. (žalobcovia žiadajú o predvolanie svedka podľa 197 ods. 2 , pretože nemôže zabezpečiť prítomnosť svedka na súdnom pojednávaní). - Výsluch svedka: S. P., bytom: T. XX, XXX XX R. (žalobcovia žiadajú o predvolanie svedka podľa 197 ods. 2 , pretože nemôže zabezpečiť prítomnosť svedka na súdnom pojednávaní). Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa , držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Žalobcovia boli po podpísaní čestného prehlásenia po celý čas v presvedčení, že na základe čestného prehlásenia sú oprávnení z vecného bremena prechodu a prejazdu cez Pozemok VB 1 za účelom ich prístupu k stavbe Rodinného domu. Zo strany žalobcov sa jednalo o ospravedlniteľný právny omyl v tejto otázke. Žalobcovia Pozemok VB 1 užívali odo dňa 07.05.1996 nepretržite na prechod a prejazd k stavbe Rodinného domu. Z vyššie uvedeného vyplýva dobromyseľnosť žalobcov založená na putatívnom dôvode - právnom omyle opísanom vyššie. Nepretržité užívanie Pozemku VB 1 na prechod a prejazd bolo zo strany žalobcov oprávnené. Všetky okolnosti, akými bolo nerušené užívanie Pozemku VB 1 na prechod a prejazd, ako aj názor ľudí z obce Pezinok, že majú právo týmto spôsobom Pozemok VB 1 užívať, ich v tom len utvrdzovali. Žalobcovia teda užívali Pozemok VB 1 na prechod a prejazd dobromyseľne a nepretržite 10 rokov, čím podľa v spojení s dňom 07.05.2006 nadobudli ako vlastníci Rodinného domu vydržaním vecné právo - vecné bremeno in rem prechodu a prejazdu cez Pozemok VB 1. Žalobcovia v tejto súvislosti poukazujú na nasledovné judikáty, vzťahujúce sa na vydržanie vlastníckeho práva, aplikovateľné však analogicky aj na vydržanie vecného bremena, pokiaľ ide o dobromyseľnosť a domnelý titul nadobudnutia vecného práva - vecného bremena: Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia , ktorý podporuje

zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Ústavný súd zdôrazňuje, že taký výklad v spojení s , ktorý vo svojich dôsledkoch v značnom rozsahu a podstatným spôsobom vylučuje možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, treba považovať jednoznačne za neprípustne reštriktívny, nerešpektujúci podstatu a zmysel zákonného inštitútu vydržania, a teda za ústavne neakceptovateľný. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14. novembra 2018) „Oprávneným držiteľom sa stáva ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí. Z hľadiska dobromyseľnosti držby možno za právne relevantnú skutočnosť označiť len tú, ktorá má objektívne znaky titulu nadobudnutia vlastníckeho práva (napr. nadobudnutie dedením, darovaním, kúpou či výmenou). Právne akceptovateľnou je v tomto prípade aj skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu domnelého nadobudnutia vlastníctva - určitá skutočnosť má síce navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu, chýba pri nej však niektorá stránka, ktorú objektívne právo vyžaduje pre nadobudnutie vlastníctva. Domnelým titulom môže byť napr. rozhodnutie súdu určujúce vlastníctvo pozemku, ktoré nie je právoplatné, dedičské rozhodnutie o nadobudnutí pozemku, ktorý však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatril do jeho majetku či scudzovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2017, sp. zn. ) „Predpokladom vydržania práva je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí aby tu bol domnelý právny dôvod.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. ) Vo svetle uvedeného dávajú žalobcovia do pozornosti aj ďalšie judikáty, ktoré opäť možno analogicky aplikovať aj na vydržanie vecného bremena, pokiaľ ide o rozpor údajov v katastri nehnuteľností so skutočnosťou: „Oprávnená držba pozemku, ktorá je v rozpore s údajmi v katastri nehnuteľností (contra tabulas), príp. v bývalej pozemkovej knihe alebo v evidencii nehnuteľností, je možná.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ) „Inak povedané, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má táto prevahu nad katastrom, čo je vyjadrené tým, že údaje zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, len pokiaľ sa nepreukáže opak.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.04.2016, sp. zn. ) „....v případě rozporu mezi právním stavem evidovaným v katastru nemovitostí a stavem skutečným musí soud vycházet ze skutečného stavu; přitom je oprávněn posuzovat jako předběžné otázky, zda smlouva, na jejímž základě došlo ke vkladu práva, je platná, zda došlo k platnému odstoupení od smlouvy nebo ke vznesení námitky relativní neplatnosti, popřípadě k jiným skutečnostem, které mají za následek nesoulad mezi stavem katastru a skutečným stavem.“ (rozsudok Najyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.04.2009, sp. zn. ) „Z uvedeného vyplývá, že pokud skutečné právní vztahy k nemovitosti (pozemku) jsou v rozporu se stavem veřejných knih (katastru nemovitostí či bývalé evidence nemovitostí), má před stavem evidovaným ve veřejných knihách přednost skutečný stav.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.06.2007, sp. zn. ) Vo svetle vyššie uvedeného majú žalobcovia za to, že splnili zákonom ustanovené podmienky vydržania vecného bremena prechodu a prejazdu cez Pozemok VB 1, ktorými sú (a) existencia držby práva z toho hľadiska, či držiteľ vykonáva právo pre seba a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu právo patrí; (b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ právo v držbe (desaťročná doba pri nehnuteľných veciach); (c) spôsobilosť predmetu vydržania. [R 50/1985 (s. 240, ods. 3)]. Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Žalobcovia ako vlastníci Rodinného domu potrebujú na zabezpečenie prístupu k Rodinnému domu právo prechodu a prejazdu aj cez Pozemok VB 2. Rodinný dom totiž nemá priamy prístup na verejnú komunikáciu. Spojenie Rodinného domu k najbližšej verejnej komunikácii, ktorou je ulica Nová, vedie práve cez Pozemok VB 2. Bez možnosti prechodu a prejazdu cez Pozemok VB 2 nie je možné Rodinný dom riadne užívať a teda žalobcovia nemajú možnosť reálne vykonávať svoje vlastnícke právo. Vecné bremeno prechodu a prejazdu cez Pozemok VB 2 je navrhované len v nevyhnutnom rozsahu, jeho trasa je vedená najkratším možným spôsobom a nebude nadmieru zaťažovať žalovaného.

Na základe znaleckého posudku č. 31/2025 zo dňa 16.09.2025 bola určená všeobecná hodnota vecného bremena prechodu a prejazdu cez Pozemok VB 2 vo výške 810,00 EUR. Z uvedeného znaleckého posudku teda vyplýva primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena na Pozemku VB 2. Za účelom preukázania vyššie uvedeného navrhujeme vykonať nasledovné dôkazy: - Geometrický plán č. 12/2025 vyhotovený Ing. Samuelom Ďurišom, Seredská 814/35, 919 25 Šúrovce, IČO: 53 348 150 zo dňa 12.03.2025, úradne overený Okresným úradom Pezinok dňa 25.04.2025 pod č. G1-183/2025. - Znalecký posudok č. 31/2025 vyhotovený Ing. Róbertom Krosnerom, Budovateľská 15, 919 43 Cífer zo dňa 16.09.2025.

3. Žalobcovia k žalobe (bod 1.) na preukázanie svojich tvrdení ako listinné dôkazy pripojili: informatívny výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 6) a č. 325 (č. l. 7); Geometrický plán mesto H., k.ú. G. Č. XX/ XXXX z 25. apríla 2025 (č. l. 8-9); Znalecký posudok č. 31/2025, znalca Ing. Roberta Krosnera (č. l. 10-22); a Čestné prehlásenie D. P. zo 7. mája 1996 (č. l. 23).

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe (č. l. 53-56) uviedol, cit.: Zhrnutie rozhodujúcich skutočností Navrhovateľ sa v petite návrhu domáha zriadenia vecného bremena k pozemku parc. č. XXX/X, ktorý nie je v jeho vlastníctve. Tento pozemok parc. č. XXX/X v návrhu označuje ako spôsobilý na vydržanie, resp. v návrhu uvádza zriadenie vecného bremena na základe vydržania aj k ďalšiemu pozemku parc. č. XXX/X. Ide o zriadenie vecného bremena vo forme práva prechodu a prejazdu k domu, ktorý tam žalobca postavil. Žalovaný vlastník mu však tento prechod umožňuje. Žalobca užíva dom, ktorý tam postavil na základe súhlasu, ktorý mu k tomuto udelili v roku 1996 vtedajší vlastníci pozemku - jeho rodičia P. D. a I. P., rod. G. - a to na stavbu autodielne. Teda nie rodinného domu, ktorý tam žalobca následne postavil. Žalobca bez súhlasu vlastníkov postavil namiesto autodielne dom na pozemku, ktorý mu nepatrí, a tento užíva, pričom tým prekáža žalovanému v prístupe k ďalšiemu pozemku, ktorý sa nachádza za ním. Žalovaný vlastník svoje pozemky, a to aj pozemok zastavaný predmetnou žalobcovou stavbou vedenou na parcele č. XXX/X, riadne vlastní, užíva a udržiava a platí za ne príslušné dane. Máme za to, že žalobca, vlastník stavby súp. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, Okres H., obec H., katastrálne územie G., ktorá bola postavená v rozpore s uvedeným súhlasom, nie je spôsobilý ani oprávnený tento pozemok vydržať a žiadať na takto údajne vydržaný pozemok zriadenie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu aj cez ďalší susedný pozemok parc. č. XXX/X. Toto právo žalobca v návrhu požaduje taktiež aj pre nasledujúcich vlastníkov, pravdepodobne z dôvodu zamýšľaného predaja domu. So spolunavrhovateľkou č. 2 (bývalou manželkou) však nemá vyporiadané BSM v pomere 1/1 k danej nehnuteľnosti, ktorá je uvedená v návrhu aj na LV, pričom túto nehnuteľnosť neužíva. Z návrhu nie je zrejmé, o akých „nasledujúcich vlastníkov“ (anonymné osoby) sa jedná. Z miestneho prostredia v tejto obci boli zistené neoverené informácie, že by sa mohlo jednať o skupinu rómskych spoluobčanov, ktorí sa sem chcú prisťahovať. Žalobcovi je však zo strany žalovaného umožnené tento dom užívať, napriek tomu, že ho postavil v rozpore so súhlasom. Nie je nám známe žiadne kolaudačné rozhodnutie a ako vlastníci pozemku sme neboli účastníkmi žiadneho konania, napriek tomu, že táto stavba má na náš vlastnícky vzťah a užívanie vlastnej susediacej nehnuteľnosti a spoločného dvora značný vplyv. Stavba bráni žalovanému vlastníkovi, ako bolo vyššie uvedené, v prístupe k jeho ďalšej nehnuteľnosti za postaveným domom, a to k pozemku parc. č. XXX/X, zapísanému na LV č. XXXX, Okres H., obec H., katastrálne územie G.. Ako vysporiadať takto vzniknutú situáciu však žalobný návrh neobsahuje. Žalobca sa pokúša domôcť súdnym rozhodnutím stavu, ktorý by situáciu pri užívaní pozemkov ešte zhoršil, pretože ju nerieši ako celok, ktorý sa skladá z viacerých častí, ktoré majú medzi sebou súvis. 2. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobca nie je a nebol pri prechode a prejazde do svojho domu súp. č. XXXX, vedeného na LV č. XXXX, žalovaným vlastníkom nijakým spôsobom nikdy obmedzovaný. Máme za to, že žalobca nemohol a ani neužíval toto právo v dobrej viere, pretože stavbu postavil v rozpore so súhlasom, ktorý mu bol daný na stavbu autodielne, nie domu, a o týchto skutočnostiach sám od začiatku vedel. Máme za to, že v zmysle platí, že ak je držiteľ so zreteľom na okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. To znamená, že oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci, vykonáva oprávnenia, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva, a je dobromyseľný a presvedčený, že ide o jeho vlastnú vec. Už z podaného návrhu však vyplýva, že žalobca si je vedomý, že pozemok patrí niekomu inému. Dlhodobé užívanie cudzej nehnuteľnosti nezakladá právny nárok na jej vydržanie. Z listinných dôkazov, najmä z LV, na ktorom je zapísaná stavba domu namiesto autodielne, taktiež vyplýva, že stavba je postavená a užívaná v rozpore so súhlasom a účelom, na ktorý bola určená. Keďže bola stavba realizovaná v rozpore so súhlasom, ktorý dali vlastníci pozemku, jej zhotoviteľ od samého začiatku nie je držiteľom dobromyseľným a oprávneným. Dôkazy: LV č. XXXX,

parc. č. XXX/X - vlastník E. P. Z formálneho hľadiska žalobný návrh nie je podpísaný žalobcami a ich splnomocnenie nie je autorizované pečiatkou právneho zástupcu. Výpisy z LV doložené ako dôkazné prostriedky nie sú použiteľné na právne úkony. Znalecký posudok neobsahuje časť, ktorá určuje odplatu za užívanie pozemku parc. č. XXX/X, na ktorom stojí dom vo vlastníctve žalobcu a ktorého pozemku sa žalobca domáha vydržaním, ale iba prístupovej cesty s výmerou 61 m2, odčlenenej z pozemku parc. č. 308/4. Žalobca okrem podania žaloby nevykonal žiadne návrhy, úkony ani neposkytol žiadnu súčinnosť na riadne vysporiadanie veci, resp. situácie, ktorú sám spôsobil. Žiadnu zmluvu ani žiaden iný úkon na vysporiadanie situácie žalobca žalovanému vlastníkovi od roku 1996 nenavrhol, pričom tak urobiť mohol a mal. Dane za pozemok zastavaný jeho stavbou neplatil a neposkytol žalovanému vlastníkovi ani žiadnu odplatu za to, že užíva jeho pozemok. Z vyššie uvedených dôvodov máme za to, že žaloba je preukázateľne účelová a návrh sa opiera o dôvody a skutočnosti, ktoré nezakladajú vznik práv, ktorých sa žalobca vo svojom návrhu domáha. Tieto skutočnosti sú navyše v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sa majú realizovať rozhodnutím súdu na základe žaloby, ktorá neuvádza všetky rozhodujúce skutočnosti vedúce k riadnemu zisteniu skutkového stavu a následne k vydaniu spravodlivého rozhodnutia.

5. Žalobcovia vo vyjadrení (č. l. 61-63) k vyjadreniu žalovaného (bod 4.) - replike uviedli, cit.: Žalobcovia naďalej trvajú na podanej žalobe a na všetkých skutočnostiach a návrhoch dôkazov v nej uvedených. Žalobcovia majú za to, že vyjadrenie žalovaného je zmätočné a žalovaný zjavne správne nepochopil, čo je predmetom žaloby. Žalovaný opakovane tvrdí a vo svojom vyjadrení vychádza zo skutočnosti, že žalobcovia chcú žalobou vydržať parcelu č. XXX/X, zapísanú na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie G., okres H., obec H. (ďalej len „parcela č. XXX/X“), na ktorej je postavený rodinný dom vo vlastníctve žalobcov so súp. č. XXXX (ďalej len „rodinný dom“). Z predmetnej žaloby je pritom celkom zrejmé, že jej predmetom vôbec nie je parcela č. XXX/X, ale len parcely č. XXX/X a č. XXX/X. Navyše ani v prípade týchto parciel žalobcovia nechcú vydržať vlastnícke právo. Žalovaný sa tiež mýli, ak tvrdí, že žalobcovia chcú zriadiť vecné bremeno na základe vydržania k parcele č. XXX/X. Zo žaloby totiž jasne vyplýva, že chcú vydržať vecné bremeno - spočívajúce v práve prechodu osôb a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu č. XXX/X, nie však cez parcelu č. XXX/X. Žalobcovia popierajú skutkové tvrdenie žalovaného, že stavba ich rodinného domu bolo zrealizovaná bez súhlasu vlastníkov parcely č. XXX/ X, ktorými boli v tom čase rodičia žalobcu 1 a žalovaného D. P., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom F. XX, G. a I. P., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom F. XX, G.. V skutočnosti žalobcovia postavili rodinný dom na parcele č. XXX/X so súhlasom jeho vlastníkov plne v súlade so stavebným povolením, ako aj s kolaudačným rozhodnutím. V priebehu stavebného konania neboli podané voči tejto stavbe žiadne námietky, a to ani zo strany vlastníkov parcely č. XXX/X. Z tohto dôvodu bol vykonaný aj zápis rodinného domu do katastra nehnuteľností (list vlastníctva č. XXXX). Žalobcovia zároveň žiadali za účelom stavby rodinného domu úver z Fondu rozvoja bývania, ktorý im bol schválený aj na základe súhlasu so stavbou zo strany vlastníkov parcely č. XXX/X. Za účelom preukázania vyššie uvedeného navrhujeme vykonať nasledovné dôkazy: - oboznámiť stavebné povolenie č. j. Výst.903-96-Ký zo dňa 07.08.1996;

- oboznámiť kolaudačné rozhodnutie č. j. Výst.2599-Ko/99-Ký zo dňa 22.09.1999; - oboznámiť obsah spisu k stavebnému konaniu k stavbe so súp. č. XXXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G., okres H., obec H. (spis na vyžiadanie súdom od stavebného úradu obce Pezinok);

- oboznámiť zmluvu o poskytnutí podpory zo dňa 17.09.1997. Žalobcovia ďalej popierajú skutkové tvrdenie žalovaného, že im prechod k rodinnému domu umožňuje. Naopak žalobcovia sú dlhodobo obmedzovaní najmä v možnosti prejazdu k tomuto domu, pred ktorým je neustále odstavený prívesný vozík, využívaný manželkou žalovaného T. P.. Žalovaný ich tiež obmedzuje napríklad pri prijímaní návštev a vyžaduje, aby bol informovaný o každej osobe, ktorú chcú v rodinnom dome prijať, aby zavrel psa, ktorého má voľne pusteného na predmetných parcelách (hoci v minulosti ho mohol zatvárať aj žalobca 1). Za účelom preukázania vyššie uvedeného navrhujeme vykonať nasledovné dôkazy:

- fotodokumentácia zo dňa 16.02.2026. Žalobcovia tiež popierajú skutkové tvrdenie žalovaného, že rodinný dom bráni žalovanému v prístupe k ďalšej parcele č. XXX/X v jeho vlastníctve. V skutočnosti má k tejto parcele prístup tak žalovaný so svojimi deťmi, ak aj matka žalobcu 1, ktorí majú možnosť prechádzať na parcelu č. XXX/X voľne cez chodbu, ktorá je súčasťou rodinného domu. Navyše v čase realizácie stavby rodinného domu parcela č. XXX/X nebola vo vlastníctve žalovaného, ani vo vlastníctve rodičov žalobcu 1 a žalovaného, a žalobcom bolo ústne prisľúbené, že potom, čo sa otec žalobcu žalobcu 1 a žalovaného vysporiada so súrodencami, bude darovaný do vlastníctva žalobcov. Žalobcovia teda v čase stavby rodinného domu nemohli nijako predpokladať, že parcela č. 308/1 bude v budúcnosti vo vlastníctve iných osôb, ako žalobcov. Žalobcovia odmietajú akékoľvek špekulácie žalovaného o tom, že rodinný dom zamýšľajú predať, a to údajne podľa neoverených informácií „skupine Rómskych spoluobčanov“. Toto ničím nepodložené skutkové tvrdenie žalovaného popierajú. Rodinný

dom si naopak chcú zachovať vo svojom vlastníctve s tým, že po vyriešení predmetného sporu si BSM vysporiadajú tak, že rodinný dom pripadne v celosti žalobcovi 1, ktorý ho stále užíva a aj plánuje v budúcnosti ďalej užívať, alebo ho prevedú do vlastníctva svojim deťom. Žalobcovia pritom požadujú právo prejazdu a prechodu cez parcely č. XXX/X a č. XXX/X aj pre prípadných ďalších vlastníkov len z dôvodu, že užívanie rodinného domu nie je možné v plnej miere bez tohto práva, a ak by sa vzťahovalo len na súčasných vlastníkov - žalobcov, v budúcnosti by sa podobný spor mohol zopakovať. Ide navyše o bežnú formuláciu vecného bremena in rem. Námietku, že plnomocenstvá žalobcov pre ich právneho zástupcu nie sú autorizované pečiatkou ich právneho zástupcu, je nedôvodná. Všetky predložené plnomocenstvá túto pečiatku obsahujú (aj keď je slabšie viditeľná). Navyše o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ani žiaden iný všeobecne záväzný právny predpis, neobsahujú ustanovenie, z ktorého by vyplývala povinnosť advokáta používať pečiatku pri prijímaní plnomocenstiev zo strany svojich klientov, ako podmienku platnosti tohto plnomocenstva. Rovnako neobstojí ani námietka žalovaného, že priložené listy vlastníctva ako dôkazné prostriedky, nie sú použiteľné pre právne úkony. Pravdivosť týchto listov vlastníctva si totiž môže súd kedykoľvek overiť dopytom na príslušný kataster nehnuteľností, čo zároveň týmto aj navrhujeme ako dôkaz vykonať. Žalovaný nijako nekonkretizoval, prečo by podľa jeho názoru vyhovenie predmetnej žalobe situáciu pri užívaní vyššie uvedených parciel, ešte zhoršilo. K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovia nevykonali „žiadne návrhy, úkony alebo súčinnosť na riadne vysporiadanie veci“, žalobcovia uvádzajú nasledovné: V roku 2024 sa žalobca 1, žalovaný a ich matka ústne dohodli, že do konca augusta 2024 sa uzavrie písomná dohoda, podľa ktorej sa parcely č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X prevedú do vlastníctva žalobcov (čo by bolo v súlade s čestným prehlásením zo dňa 07.05.1996, uvádzaným v predmetnej žalobe), nakoľko žalobcovia od postavenia rodinného domu, po celý čas bezplatne umožňovali žalovanému prechod cez garáž tohto domu na parcelu č. XXX/X, ako aj využívanie tejto garáže na parkovanie vozidiel a uskladnenie osobných vecí žalovaného. Právo prechodu cez garáž rodinného domu mala zostať pre žalovaného zachovaná. Túto dohodu však žalovaný a matka žalovaného a žalobcu 1 nedodržali a v septembri 2024 matka žalovaného a žalobcu 1 prepísala všetok svoj podiel na uvedených parcelách na žalovaného. V tejto súvislosti má žalobca 1 podozrenie, že žalovaný manipuloval s ich matkou vo svoj prospech. V tejto súvislosti žalobca 1 navrhoval dohodu žalovanému aj v lete 2025, spočívajúcu v tom, že žalobca 1 naďalej umožní žalovanému uskladnenie jeho osobných vecí v garáži rodinného domu, za čo bude žalovaný súhlasiť so stavbou prístrešku pred rodinným domom na parcele vo vlastníctve žalovaného. Túto dohodu však žalovaný rezolútne odmietol.

6. Žalobcovia k vyjadreniu (bod 5.), na preukázanie svojich tvrdení, pripojili listinné dôkazy, a to: Kolaudačné rozhodnutie OÚ Pezinok č. Výst.2599-Ko/99-Ký z 22. septembra 1999 (č. l. 64); Fotografia, pohľad z balkóna RD žalovaného - nedatovaná (č. l. 65); Zmluva o poskytnutí podpory FO vo forme nenávratného príspevku č. zo 17. septembra 1997 (č. l. 66-68); a Stavebné povolenie OÚ Pezinok č. Výst.903/96-Ký zo 7. augusta 1996 (č. l. 69-70).

7. Žalovaný vo vyjadrení (č. l. 79-80) k vyjadreniu žalovaného (bod 5.) - duplike uviedol, cit.: Skutkový stav 1. Navrhovateľ sa v petite návrhu domáha zriadenia vecného bremena na vstup do rodinného domu v jeho vlastníctve, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXX/X, ktorý nemá vo vlastníctve, cez pozemok parc. č. XXX/X, ktorý taktiež nemá vo vlastníctve. Žalobca pritom v petite nežiada o zriadenie vecného bremena na vstup na pozemok parc. č. XXX/X, na ktorom stojí jeho dom. V tomto bode považujeme žalobu za zmätočnú, resp. nespôsobilú na vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa . Žalobca užíva cudzí pozemok, ale neplatí nájom, dane atď., pričom sa zároveň domáha vstupu cez iný pozemok. Dôkazy: výpis z LV, v spise, stavebné povolenie zo dňa 7. 8. 1996, v spise. 2. Žalobca postavil rodinný dom namiesto autodielne, na ktorú mal prísľub od vlastníkov pozemku zo dňa 7. 5. 1996, ale tento prísľub zneužil a už 7. 8. 1996 postavil stavbu, na ktorú nemal súhlas vlastníkov pozemku, na ktorom bola postavená. Neskôr, po 9 486 dňoch (25 rokov, 11 mesiacov a 19 dní), sa žalobou domáha zriadenia vecného bremena k nespôsobilému subjektu (namiesto autodielne rodinný dom), ktorý sám vytvoril. Svojimi nepravdivými tvrdeniami v návrhu zavádza súd. Žalobca zavádzajúco tvrdí, že v priebehu stavby rodinného domu namiesto autodielne neboli zo strany žalovaných podané žiadne námietky. Žalovaní však o tejto zmene nemali žiadnu vedomosť a zo strany žalobcu im táto skutočnosť nebola oznámená. Už stavebné povolenie a následné kolaudačné rozhodnutie musí obsahovať zmenu účelu stavby a tým tiež súhlas dotknutých účastníkov konania podľa v tom čase platného stavebného zákona. Na kolaudačnom rozhodnutí sa však podpisy dotknutých účastníkov zmeneného stavebného a kolaudačného konania nenachádzajú a

zmena účelu stavby z autodielne na rodinný dom na ňom nie je vyznačená. Zo stavebného povolenia je zrejmé, že bolo od počiatku v skrátenom konaní (územné + stavebné) vedené na stavbu rodinného domu. Taktiež absentujú podpisy žalovaných na zmluve o poskytnutí podpory ŠFRB - nenávratného príspevku zo 17. 9. 1997 na stavbu RD, o ktorý sa vo svojom následnom nepravdivom odôvodnení opiera žalobca. Žalovaní v čestnom vyhlásení udelili súhlas na stavbu autodielne, nie rodinného domu, a nepodpisovali žiadnu žiadosť ani súhlas na ŠFRB. Takéto konanie žalobcu je v rozpore so zákonom, ako aj s dobrými mravmi, a neumožňuje následnú konvalidáciu nezákonného postupu, pretože popiera základnú zásadu práva „Ius ex iniuria non oritur“ (právo nevzniká z bezprávia), teda na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu, nemožno zakladať iné práva (rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. -37). Dôkazy: LV č. 325 zo dňa 20. 10. 2025, nepoužiteľný na právne úkony, v spise, čestné vyhlásenie vlastníkov zo dňa 7. 5. 1996, v spise, stavebné povolenie zo dňa 7. 8. 1996, v spise, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 13. 10. 1999, v spise, zmluva o poskytnutí podpory ŠFRB zo 17. 9. 1997, v spise, rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. -37, v registri. 3. Situáciu ohľadom užívania vlastníctva, ktorú žalobca svojím konaním vytvoril, počas celej vyššie uvedenej doby pred podaním návrhu až dodnes nijako neriešil. Žalobca žiaden vlastnícky vzťah k pozemku žalovaného, na ktorom postavil svoj dom, nemá a v podstate ho žalovaný toleroval, pretože sa jedná o rodinného príslušníka (žalobca je bratom žalovaného). Ku dnešnému dňu žalovanému nebol doručený žiaden návrh zo strany žalobcu na vysporiadanie veci, napr. na prenájom pozemku žalovaného, na ktorom stojí žalobcov dom, alebo prístupovej cesty k nemu vedúcej, ako ani žiaden návrh na uzavretie predbežnej zmluvy alebo akokoľvek iný návrh (úhrada za užívanie veci, nájom, dane, postúpenie práva, odkúpenie a pod.) na vysporiadanie súčasnej situácie užívania nehnuteľností vo vzájomnom susedstve, ktorá má na nerušené užívanie vlastníckeho práva výrazný vplyv. Žalobca dokonca nenavrhol ani vecné bremeno na vstup do autodielne, na ktorú mu bol udelený súhlas. Ďalej sa žalobca bez akýchkoľvek snáh o usporiadanie veci obrátil svojim zavádzajúcim návrhom rovno na súd a sme toho názoru, že toto konanie vrátane toho, čoho sa domáha, je zneužitím práva v rozpore s dobrými mravmi a právnym poriadkom Slovenskej republiky, pretože nevyužil žiadne možnosti, ktoré mal a mohol využiť, pričom mu to zákon ukladá. Ďalším nepravdivým a zavádzajúcim tvrdením žalobcu, podloženým jednou fotografiou (auta s prívesným vozíkom), údajne zo 16. 2. 2026, ktorá má byť dôkazom o tom, ako žalovaný trvalo a opakovane blokuje vstup žalobcovi do domu, je tvrdenie o znemožňovaní vstupu. Žalovaný na svojom pozemku, teda dvore, parkuje s vozidlami, ako aj s prívesným vozíkom úplne bežne tak, že neobmedzuje vstup žalobcu. Žalobca má kľúče aj od vstupnej brány na pozemok a vstupuje voľne aj spolu so svojou súčasnou partnerkou, ktorá má taktiež kľúče a vstupuje voľne. Žalovaný zaparkovanými vozidlami neobmedzuje vstup žalobcu do jeho rodinného domu. Sme toho názoru, že žalobca opakovane zavádza súd nepravdivými dôkazmi a informáciami. Dôkazy: absencia akéhokoľvek návrhu na usporiadanie veci, v spise, fotografia auta s prívesným vozíkom na pozemku žalovaného, údajne zo 16. 2. 2026. 4. Žalobca skolaudoval stavbu realizovanú v rozpore so súhlasom vlastníkov pozemku, na ktorom stojí, dňa 13. 10. 1999. Čestné vyhlásenie k súhlasu na postavenie autodielne obsahuje aj súhlas k uzavretiu zmluvy o prevode týchto nehnuteľností, konkrétne pozemku parc. č. 308/4, zastavaná plocha a záhrada, ku ktorej však do dnešného dňa nedošlo, pretože samotný žalobca v tejto veci nevykonal žiadne úkony. Súhlas k uzavretiu zmluvy zanikol po 17 rokoch smrťou oprávneného vlastníka v roku 2016 (otca) a následne, po viac ako 25 rokoch plynutia času, aj ďalšou zmenou vlastníka, ktorou došlo k premlčaniu, resp. zániku súhlasu. Argumentovať akýmikoľvek ďalšími vymyslenými ústnymi súhlasmi alebo potvrdeniami bez preukázania týchto tvrdení je v tomto konaní irelevantné. Dôkazy: čestné vyhlásenie vlastníkov zo dňa 7. 5. 1996, v spise, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 13. 10. 1999, v spise. 5. Formálne nedostatky návrhu, ktoré sú prekážkou v konaní, neboli doposiaľ v návrhu odstránené, napr. geometrický plán bez príloh, LV nepoužiteľné na právne úkony, absencia podpisov žalobcov a ich zastupujúceho subjektu a jeho pečiatok atď. Argumentácia žalobcu v zmysle: „veď si to súd môže sám overiť dopytom“, je v rovine svojvôle žalobcu, pretože dôkazné bremeno je na pleciach žalobcu a toto nie je spôsobilý prenášať na súd. Z toho je zrejmé, že v tomto návrhu nie sú splnené základné formálne a materiálne náležitosti potrebné na podanie žaloby tak, aby bola žaloba súdom prijatá a súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Dôkaz: overené písomnosti preukazujúce spôsobilosť návrhu, v spise.

8. Súd v spore vytýčil pojednávanie na 28. júla 2026 (č. l. 114-116), na ktoré sa dostavil strany sporu osobne a ich zástupcovia. Strany v rámci prednesov v zásade zotrvali na písomných podaniach. Žalovaný predložil listinné dôkazy, a to fotodokumentáciu vyhotovenú z videozáznamu z bezpečnostnej kamery v počte 14 kusov (č. l. 97-110) a návrh zmluvy o nájme pozemku (č. l. 111-113). Súd zabezpečil orientačnú katastrálnu mapu (č. l. 91) a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia sú vlastníkom stavby súp. č. XXXX (rodinný dom) postavenej na pozemku parc. č. XXX/X (LV č. l. 6), pričom žalobcovia nie sú vlastníkom priľahlého pozemku - parc. č. XXX/X a č. XXX/X, obe vo vlastníctve žalovaného (LV č. l. 7). Právny predchodcovia žalobcu 1/ a žalovaného (rodičia) udelili žalobcom súhlas so stavbou stavby na pozemku parc. č. XXX/X špecifikovanou ako „autodielňa“; s tým, že udelili súhlas s prechodom cez „ich dvor“ parc. č. XXX/X a s tým, že „po ukončení stavby uzatvoria so žalobcami zmluvu o prevode týchto nehnuteľností parc. č. XXX/X“; vyhlásenie predchodcov žalobcu 1/ a žalovaného (rodičov) je datované 7. mája 1996 a podpisy sú úradne osvedčené (Čestné prehlásenie č. l. 23). Žalobcovia na základe Stavebného povolenia OÚ Pezinok č. Výst.903/96-Ký zo 7. augusta 1996 (rovnomenná listina

- č. l. 69-70) postavili predmetný rodinný dom, pričom stavba bola skolaudovaná 13. októbra 1999 (Kolaudačné rozhodnutie OÚ Pezinok č. Výst.2599-Ko/99-Ký z 22. septembra 1999 - č. l. 64). Stavba bola realizovaná prostredníctvom úveru a nenávratného príspevku Štátneho fondu rozvoja bývania (Zmluva o poskytnutí podpory FO vo forme nenávratného príspevku č. zo 17. septembra 1997- č. l. 66-68). Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi stavby, avšak nie sú vlastníkmi priľahlých pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X (katastrálna mapa č. l. 91, LV č. l. 6, 7). Žalobcovia predmetné parcely na prístup k rodinnému domu využívajú minimálne od jeho výstavby. Z fotodokumentácie (č. l. 65, 97-110) vyplýva, že žalobcom je umožňovaný faktický prístup k rodinnému domu a to aj v prípade tretích osôb. Iný prístup, než cez parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, k rodinnému domu žalobcov nie je možný (katastrálna mapa č. l. 91).

10. Právny rámec:

11. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

12. Podľa , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

13. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

14. Podľa , sa do doby podľa odseku 1 započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

15. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

16. Podľa , vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

17. Podľa , vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

18. Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

19. Predmetom sporu (bod 1.) je posúdenie (1) či sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, tzn. či v prípade parc. č. XXX/X ide o priľahlý pozemok k stavbe súp. č. XXXX (rodinný dom) postavenej na pozemku parc. č. XXX/X, či vlastník stavby je aj vlastníkom priľahlých pozemkov (viď. vyššie) a negatívna podmienka, či

prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak; a (2) či sú splnené podmienky pre vznik vecného bremena v prospech vlastníka stavby spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok parc. č. XXX/ X vydržaním.

20. V prvom rade sa súd zaoberal vznikom vecného bremena vydržaním (2). Žalobcovia odvodzujú svoju údajnú oprávnenú držbu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu od čestného vyhlásenia rodičov žalobcu 1/ a žalovaného, ktorým mal byť udelený súhlas s prechodom cez „ich dvor“, parc. č. XXX/X. Takýto súhlas však sám o sebe nepredstavuje zriadenie vecného bremena a nebol ani zavkladovaný do katastra nehnuteľností. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že podpisy povinných sú úradne osvedčené. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, najmä rozhodnutie sp. zn. (R 62/2018), dobrú vieru v existenciu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zásadne nemôže založiť zmluva uzatvorená po 1. januári 1992 (vyhlásenie č. l. 23 datované 7. mája 1996), na základe ktorej nebol povolený vklad do katastra. Samotné faktické prechádzanie cez cudzí pozemok alebo jeho tolerovanie vlastníkom preto nepreukazuje existenciu oprávnenej držby vecného práva.

21. Rovnako podľa rozhodnutia sp. zn. musí mať držiteľ pri vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu aspoň domnelý právny titul, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať presvedčenie, že mu takéto právo patrí. V danom prípade však čestné vyhlásenie predstavuje iba súhlas s faktickým prechodom, nie právne zriadenie vecného bremena, pričom absencia vkladu je objektívnou okolnosťou relevantnou pri posudzovaní dobromyseľnosti. Žalobcovia preto nemôžu svoju oprávnenú držbu založiť iba na dlhodobom faktickom užívaní a (de facto) tolerancii vlastníka. Keďže nebol preukázaný objektívne spôsobilý titul zakladajúci dobromyseľnú držbu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nebola splnená základná podmienka jeho vydržania.

22. Naproti uvedenému (body 20. a 21.) súd mal za to, že v spore vo všeobecnosti sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena (1). V konaní bolo preukázané, že žalobcovia ako vlastníci stavby (RD súp. č. XXXX) nie sú súčasne vlastníkmi priľahlých pozemkov súp. č. XXX/X a súp. č. XXX/X a tiež, že prístup žalobcov k stavbe (RD súp. č. XXXX) nie je možné zabezpečiť inak, než cez pozemky súp. č. XXX/X a súp. č. XXX/X.

23. Účelom požadovaného vecného bremena je však zabezpečenie reálneho a nerušeného prístupu vlastníka stavby tejto stavbe, pričom tento účel je možné dosiahnuť iba za predpokladu, že právo prechodu a prejazdu bude právne zabezpečené vo vzťahu ku všetkým pozemkom, cez ktoré prístup k stavbe nevyhnutne vedie. Žalobcovia sa domáhali zriadenia vecného bremena výlučne k pozemku parc. č. XXX/X, keď mali za to, že vecné bremeno k parcele súp. č. XXX/X nadobudli vydržaním (deklarácie ktorej skutočnosti sa aj domáhali). Vzhľadom na závery súdu o nedôvodnosti argumentácie žalobcov o nadobudnutí vecného bremena vydržaním (pre nesplnenie podmienok, viď. body 20. - 21.) súd bol v pozícii, kedy by zriaďoval vecné bremeno len k jednej z priľahlých parciel (súp. č. XXX/X), hoci sám konštatoval, že prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak než cez obe parcely, súp. č. XXX/X a súp. č. XXX/X.

24. Takto zriadené vecné bremeno by nesplnilo svoj účel, keďže by žalobcom právne zabezpečovalo prístup iba cez jednu z parciel, pričom bez práva prechodu a prejazdu cez druhú parcelu by sa k stavbe naďalej nemohli dostať. Zriadenie vecného bremena iba k parc. č. XXX/X by preto bolo bez praktického významu a neviedlo by k odstráneniu stavu, pre ktorý sa žalobcovia ochrany svojho práva domáhajú. Ak je na zabezpečenie prístupu k stavbe nevyhnutné prekonať viac po sebe nasledujúcich pozemkov, musí byť právne zabezpečený prístup v celom nevyhnutnom rozsahu; zriadenie bremena len k jednej z nich bez existencie právne zabezpečeného prechodu cez druhú nemôže naplniť účel takéhoto vecného bremena. (primerane rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2019 sp. zn. )

25. Vzhľadom na uvedené, nakoľko nebola splnená základná podmienka vydržania (bod 21.) a nakoľko zriadenie bremena bez existencie právne zabezpečeného prechodu nemôže naplniť účel takéhoto vecného bremena (bod 24.), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Osobitne k námietke žalovaného čo do rozporu stavby rodinného domu žalobcami s dobrými mravmi, keď súhlas rodičov žalobcu 1/ a žalovaného mal byť udelený na stavbu „autodielne“; súd uvádza, že stavba rodinného domu bola riadne povolená stavebným povolením OÚ Pezinok č. Výst.903/96-Ký zo 7. augusta 1996, právoplatným 23. augusta 1996, a tiež riadne skolaudovaná 13. októbra 1999

kolaudačným rozhodnutím OÚ Pezinok č. Výst.2599-Ko/99-Ký z 22. septembra 1999; preto nemožno uzavrieť, že by táto bola postavená a je užívaná v rozpore so zákonom. So súhlasom rodičov žalobcu 1/ a žalovaného, jeho obsahom a jeho formuláciou sa v rámci stavebného konania musel vysporiadať stavebný úrad.

27. Pokiaľ ide o stranami navrhnuté dokazovanie - výsluch strán a výsluch svedkov Anna Klamová a Natália Klamová, tieto súd nevykonal, keď ich mal na základe záveru o absencii základnej podmienky vydržania za nadbytočné a nespôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vzhľadom na zamietnutie žaloby bolo tiež nadbytočné zaoberať sa navrhovanou jednorazovou náhradou za zriadenie vecného bremena.

28. Nad rámec súd uvádza, že v prípade, že by sa žalobcovia novou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena podľa k obom parcelám súp. č. 308/3 a súp. č. 308/4, toto rozhodnutie, vzhľadom na zmenu skutkového základu nároku, nezakladá prekážku rozhodnutej veci ( ).

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd v zmysle a priznal voči žalobcom (vzhľadom na charakter ich spoločenstva zaviazaným spoločne a nerozdielne - ) nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.