Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/48/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XXX, D., zastúpeného: Mgr. Zuzanou Jedličkovou, advokátkou so sídlom Royova 9, Piešťany, a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, v konaní o návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.09.2022, č. k. -992, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zvýšení výživného na navrhovateľa, o zročnom výživnom a o zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č. k. -26 zo dňa 07.11.2005, p o t v r d z u j e.

II. Vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre A. B., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len „navrhovateľ“) osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, jeho otcovi (ďalej len „povinný“) zo sumy 132,78 eura na sumu 280 eur mesačne od 01.08.2019, dlh na splatnom výživnom za obdobie od 01.08.2019 do 30.09.2022 v sume 5.594,36 eura uložil povinnému splácať popri bežnom výživnom v pravidelných mesačných splátkach po 156 eur mesačne až do úplného vyrovnania dlhu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa od právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením jednej splátky nastane zročnosť celého plnenia, zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany, č. k. -26 zo dňa 07.11.2005 v časti výšky výživného, o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu si vyhradil na rozhodnutie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. ,, (ďalej len „“), (ďalej len „“), , ,, , , až 3 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), keď na základe vykonaného dokazovania, rešpektujúc existenciu trvania vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľovi a zákonných kritérií rozhodujúcich pre stanovenie jej rozsahu, zvýšil výživné z 132,78 eura na 280 eur. Konštatoval, že na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov týkajúcej sa jeho veku, keď v čase od posledného rozhodnutia o výživnom mal navrhovateľ 2,5 roka a v čase podania návrhu 16 rokov a bol študentom 3. ročníka hotelovej akadémie. Týmto mu vznikli zvýšené priemerné mesačné výdavky, ktoré v 1. ročníku predstavovali 782,50 eur, v 2. ročníku 482,50 eur, v 3. ročníku 687,50 eur, v 4. ročníku 1.063,50 eura a 5. ročníku 1.010 eur (náklady na stravu, bývanie, štúdium, školské pomôcky, študijné materiály, šatstvo). Za preukázané mal, že

navrhovateľ žije s matkou, ktorá má vyživovaciu povinnosť aj k H. B., nar. XX.XX.XXXX (študentovi). Na strane matky navrhovateľa mal preukázanú zmenu pomerov, keď táto v čase poslednej úpravy výživného bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 136,43 eura, spolu s maloletými deťmi bývala u rodičov, v súčasnosti pracuje, dosahovala čistý priemerný príjem od 1/2020 do 4/2022 cca 1.118,20 eura netto mesačne, od 07.10.2020 jej bol priznaný invalidný dôchodok 326 eur, od 1/2021 334,50 eura, od 1/2022 338,90 eura. Svoje výdavky deklarovala na mesačný chod domácnosti vo výške 273,64 eura, od roku 2005 vlastní 3-izbový byt nadobudnutý za finančné prostriedky z BSM, vlastní garáž a v podielom vlastníctve ďalšiu garáž zadováženú z pôžičky 10 000 eur, s mesačnou splátkou 200 eur. Vo vzťahu k povinnému mal súd prvej inštancie za preukázané, že v čase poslednej úpravy výživného bol zamestnaný v spoločnosti E. D., B. a dosahoval príjem 297,16 eura, aktuálne je rovnako zamestnaný v tejto spoločnosti, má príjem cca 700 eur a od augusta 2020 mu bol priznaný invalidný dôchodok 200 eur a tiež invalidný dôchodok z Českej republiky 17 eur, má výdavky na bývanie 135 eur a stravu 100 eur. Súd prvej inštancie vyhodnotením zárobkových možností a schopností povinného vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ním deklarovaný príjem nezodpovedá reálnemu stavu. Pri hodnotení jeho majetkových pomerov vychádzal zo znaleckého posudku č. 20/2021 zo dňa 04.10.2021, v spojení s doplnkom č. 1 zo dňa 29.10.2021, z ktorého mal za preukázané, že v čase podania návrhu bol povinný spoločníkom, konateľom v spoločnosti E. D., B.. V rokoch 2018, 2019, 2020 povinný ako spoločník poskytol spoločnosti E. D., B. pôžičky účtované na účte 365 0000 - Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom. Prevodmi na bankový účet povinný poskytol spoločnosti v roku 2018 celkovo sumu 17.600 eur, v roku 2019 celkom sumu 24.050 eur, v roku 2020 celkom sumu 11.000 eur, dňa 31.01.2019 poskytol spoločnosti pôžičku v hotovosti vo výške 9.100 eur. Zmluvy o pôžičke medzi spoločnosťou a povinným neboli uzatvorené písomne a spoločnosť mala k 31.12.2020 záväzky voči povinnému v celkovej sume 30.981,59 eura. Zároveň zistil, že v období rokov 2018, 2019 a 2020 k vyplateniu podielu na zisku nedošlo, podľa údajov účtovnej evidencie v posudzovanom období nedošlo ani k rozhodnutiu jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia o vyplatení podielov na zisku. Z údajov účtovnej evidencie a účtovných závierok mu vyplynulo, že spoločnosť mala vytvorený nerozdelený zisk, ktorý po korekcii nákladov v roku 2018 činil 6 942,07 eura, v roku 2019 668,60 eura, v roku 2020 10.876,02 eura. Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu E. D. B. zo dňa 09.12.2020 súd zistil, že povinný ako prevádzajúci uzatvoril s nadobúdateľom zmluvu o prevode obchodného podielu dňa 09.12.2020, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu predstavujúceho 100%-nú účasť povinného na čistom obchodnom imaní spoločnosti E. D. B., ktorého výške je určená pomerom vkladu povinného, ako spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, t.j. 6.640 eur za dohodnutú cenu za prevod vo výške 6.640 eur, ktorého výška podľa znaleckého posudku nebola ani len čiastočne adekvátna. Súd prvej inštancie mal taktiež za preukázané, že povinný Kúpnou zmluvou zo dňa 21.04.2021 nadobudol v okrese Topoľčany, k.ú. F. G. do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť – rodinný dom za kúpnu cenu 46.000 eur. Okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi, má vyživovaciu povinnosť k H., nar. XX.XX.XXXX a od posledného rozhodnutia súdu o výživnom mu pribudli dve vyživovacie povinnosti k I., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX.

3. Súd prvej inštancie uzavrel, že na strane navrhovateľa v čase podania návrhu došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom z dôvodu jeho veku a tým spojeným nástupom na strednú školu. Zohľadnil vyššie náklady navrhovateľa, ako aj skutočnosť, že povinný má vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľa, k plnoletému synovi a tiež k dvom maloletým synom. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru o dôvodnosti zvýšenia výživného na navrhovateľa s účinnosťou od 01.08.2019, zo sumy 132,78 eura mesačne na sumu 280 eur mesačne. Dlžné výživné 5.594,36 eura za obdobie od 01.08.2019 do 30.09.2022 – t. j. 38 mesiacov x 147,22 eura (rozdiel medzi zvýšeným a pôvodne určeným výživným), povolil povinnému splácať mesačnými splátkami po 156 eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol podľa , v spojení s s tým, že o výške rozhodne samostatným uznesením.

4. Včas podaným odvolaním sa povinný domáhal zmeny rozsudku, zamietnutia návrhu, eventuálne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nedostatočne zistený skutočný stav, nesprávne vyhodnotenie zmeny jeho pomerov, ako aj nesprávne vykonané dokazovania, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru. Poukázal na zvýšený príjem matky navrhovateľa a okolnosť, že má len dve vyživovacie povinnosti. Namietal nesprávne vyhodnotenie zmeny pomerov na jeho strane, keď mu pribudli dve vyživovacie povinnosti a jeho príjem sa zvýšil len o cca 620 eur, že pre svoj zdravotný stav si nevie zabezpečiť lepší príjem v dôsledku, čoho mu aj bola priznaná invalidita v rozsahu 55%. Súd prvej inštancie neprihliadol na

okolnosť, že bol dlhodobo práceneschopný. Uviedol, že súd kládol dôraz na spol. E. D., B., v ktorej bol jediným spoločníkom len do 12/2020. Namietal, že nie je možné zohľadniť potencionálny nerozdelený zisk spoločnosti za rok 2020 vo výške 10.876 eur, ako jeho príjem. K 31.12.2020, pritom už nebol spoločníkom iba konateľom a nemal možnosť ovplyvniť rozdeľovanie zisku v spoločnosti. Uviedol, že k 9/2022 je v spoločnosti len konateľom a zo závislej činnosti má riadny príjem 920 eur. Teda z jeho jediného príjmu zo závislej činnosti a z invalidného dôchodku nevie platiť výživné vo výške určenej súdom a zároveň výživné na ostatné deti.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že povinný v rámci odvolania neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany. Pred súdom prvej inštancie nemal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Podľa zásad v , obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa možností a schopností. Uviedol, že jeho matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, zabezpečuje podstatnú časť jeho potrieb a povinný sa na jeho potrebách podieľa výlučne výživným 132,78 eur (určených v roku 2005), napriek aktuálnej zmene rozhodnutia o výživnom. Z obsahu a záveru Znaleckého posudku č. 20/2021 zo dňa 04.10.2021, vypracovaného znaleckou organizáciou CM – CENTRUM, spol. s r. o., v spojení s Doplnkom č. 1 zo dňa 29.10.2021 vyplýva, že v spoločnosti E. D., B. bol nerozdelený zisk z minulých rokov, a povinnému podiel na zisku vyplatený nebol, čím sa povinný vzdal majetkového prospechu. Okrem toho, ako spoločník poskytoval spoločnosti E. D., B. pôžičky, a teda musel disponovať finančnými prostriedkami. K 31.12.2020 mal pohľadávky voči spoločnosti E. D., B. vo výške 30.981,59 eura. Zmluvou o prevode obchodného podielu previedol obchodný podiel na nadobúdateľa za 6.640 eur a vzhľadom na majetok spoločnosti (49.168 eur) do majetku spoločnosti patrila aj nehnuteľnosť - stavba SKLAD súp. č. XXX (LV Č. XXXX k. Ú. F. G.)) je cena neadekvátna. Navyše kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice N 95/2021, NZ 10207/2021, na notárskom úrade notára JUDr. Gabriely Palugovej so sídlom v Topoľčanoch dňa 21.4.2021, povinný kúpil do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v kat. úz. F. G., obec F. G., okres Topoľčany zapísané na LV č. XXX ako parcely registra „C“ parc. č. 453/8 zast. pl. a nádvoria o výmere 701 m 2, parc. č. 453/9 záhrada o výmere 1389 m2 , rodinný dom s. č. XXX na parc. č. 453/8, so všetkým zákonným príslušenstvom a súčasťami, za 46.000 eur. Kúpna cena bola povinným zložená na účet notárskej úschovy ešte pred jej podpisom. Je teda zrejmé, že majetkové pomery povinného sú dostatočné a teda je dôvodné napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa , kedy nie je viazaný dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a (ďalej len ), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , dospejúc k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné a výrok rozsudku o trovách konania je potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. až 5 a , súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

8. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie výšky výživného na navrhovateľa, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného zo strany povinného (svojho otca) z hľadiska odôvodnených potrieb navrhovateľa, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov ( ) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu v Topoľčany, č. k. -26 zo dňa 07.11.2005. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky , súd prvej inštancie sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi

sa predmetu konania. V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy, a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( ) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia, tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá ). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku, alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.

10. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( veta prvá ). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. veta druhá , v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto, napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor ( ). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovacích povinností rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu

vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov.

11. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť, čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky, každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva.

12. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo na strane navrhovateľa a rovnako aj na strane povinného k zmene pomerov, ktorú správne súd prvej inštancie premietol do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľa túto súd prvej inštancie správne ustálil porovnaním obdobia posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2005, kedy mal navrhovateľ 2,5 roka s obdobím podania návrhu na zvýšenie výživného, kedy bol študentom hotelovej akadémie. V súlade s vykonaným dokazovaním správne súd prvej inštancie konštatoval, že náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb navrhovateľa nepochybne vzrástli a v rozsahu ako boli v konaní prezentované a preukázané ich odvolací súd nemal dôvod spochybňovať a tieto napokon neboli rozporované ani povinným v jeho odvolaní. V konaní správne súd prvej inštancie zohľadnil, že povinný okrem výživného určeného posledným rozhodnutím súdu sa na potrebách navrhovateľa nepodieľa v žiadnom inom rozsahu a teda jeho náklady v prevyšujúcej časti hradí dlhodobo matka, s ktorou navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti. Správne súd prvej inštancie pristúpil aj k zhodnoteniu zmeny pomerov na strane povinného, k zvýšeniu jeho príjmu zo sumy 297,16 eura na sumu cca 920 eur, jeho majetkové pomery (rodinného domu, v ktorom býva s rodinou a ďalšej nehnuteľnosti nadobudnuté počas konania kúpnou zmluvou zo dňa 21.04.2021 za kúpnu cenu 46.000 eur zaplatenej v hotovosti), získané finančné prostriedky z predaja obchodného podielu 6.640 eur. Pri určení výšky výživného zohľadnil aj ďalšie vyživovacie povinnosti povinného.

13. Pokiaľ ide o odvolacie námietky povinného tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie nevykonal, alebo nesprávne vyhodnotil, a ktoré by viedli odvolací súd k úvahe o potrebe zmeny napadnutého rozhodnutia, alebo jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V súvislosti s tvrdením otca o nesprávnom vyhodnotení zmeny jeho pomerov od poslednej úpravy výživného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti vykonal rozsiahle dokazovanie a zmenu pomerov ustálil správne. V tejto súvislosti bolo vykonané aj znalecké dokazovanie za účelom preukázania skutočného príjmu povinného z podnikania a následného odpredania 100 % obchodného podielu spol. E. D., B., z ktorého vyplynulo, že povinný si znižoval svoje príjmové možnosti. Jeho konanie v súvislosti s ukončením podnikania a neprerozdelenia si zisku spoločnosti, ako aj neadekvátnu hodnotu obchodného podielu (vzhľadom na majetok obchodnej spoločnosti) zhodnotil správne súd prvej inštancie, ako vzdanie sa majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu v zmysle .

14. Pokiaľ povinný napáda nezohľadnenie jeho ďalších dvoch vyživovacích povinností súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nemá bez ďalšieho zásadný vplyv na zmenu rozhodnutia o zvýšení výživného, nakoľko narodenie dieťaťa (detí) v novom vzťahu nemôže spochybniť právo na zvýšenie výživného navrhovateľa vo vzťahu, ku ktorému nebolo výživné upravené od času, kedy mal 2,5 roka. V danom prípade, však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že majetkové pomery otca dovoľujú platiť výživné v určenej výške. Povinný vlastní nehnuteľný a hnuteľný majetok a okrem iného trávi čas na dovolenkách, a preto odvolací súd uvedené nevyhodnotil, ako dôvod na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v povinným navrhovanom smere. Z dokazovania vyplynulo, že prevažnú časť nákladov navrhovateľa pokrýva jeho matka a nie je možné od nej požadovať, aby sama hradila sústavné sa zvyšujúce náklady na výživu navrhovateľa a suplovala aj vyživovaciu povinnosť povinného, keď na to nie je právny dôvod. Odvolací súd poznamenáva, že v prvom rade sú odôvodnené potreby dieťaťa a až následne je možné uspokojiť potreby rodiča. Pokiaľ povinný namietal, že súd

dostatočne neprihliadol na jeho zdravotný stav a mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55%, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie zohľadnil aj tieto skutkové okolnosti a správne ich vyhodnotil tak, že vzhľadom na preukázané majetkové pomery povinného (kúpa nových nehnuteľností v r. 2021) a jeho podnikateľskú činnosť a možnosti dosahovať primeraný príjem, nie sú prekážkou na zvýšenie výživného na navrhovateľa v uvedenom rozsahu po uplynutí doby 14 rokov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Pokiaľ povinný poukazoval na svoju práceneschopnosť v roku 2019 a 2020, aj v tejto otázke súd prvej inštancie správne vychádzal z vykonaného dokazovania (znalecký posudok), že v uvedenom období, (kedy bol jediným konateľom a spoločníkom povinný) spoločnosť vykazovala činnosť, náklady a tržby.

15. Ani námietka povinného týkajúca sa príjmu matky neobstojí, nakoľko majetkové pomery matky boli preukázané dostatočne a tieto ani nemajú zásadný dopad na vyživovaciu povinnosť povinného, ktorá je určená z jeho príjmu a z jeho majetkovej a sociálnej situácie. Je nepochybné, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi plní a to v prevažnej miere a to počas celého obdobia rastu a vývoja navrhovateľa od posledného rozhodnutia súdu.

16. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

17. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie napadnuté rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa a potvrdil.

18. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

19. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť nesprávne právne posúdenie veci v časti rozhodnutia o trovách konania, keď pri rozhodovaní vychádzal z ust. (platného do 31. decembra 2023), v spojení s . Na predmetné konanie sa v zmysle , , vzťahujú ustanovenia , ktorý osobitne upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania v ust. až . Nesprávne súd prvej inštancie teda postupoval, keď o náhrade trov konania nerozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a toto rozhodovanie si vyhradil na rozhodnutie samostatným uznesením.

20. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti o trovách konania podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle ust. a nasl. , ktoré súd prvej inštancie odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. .

21. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( ).

22. Rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).