Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/127/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: OHL ŽS Slovakia, a.s., so sídlom Tuhovská 10722/29, 831 06 Bratislava, IČO: 31 365 701 (právny nástupca pôvodného žalobcu OHL ŽS SK, a.s., so sídlom Tuhovská 10722/29, 831 06 Bratislava, IČO: 43 941 664), právne zastúpeného Hamala Kluch Víglaský s.r.o., so sídlom Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 611 301, proti žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX K. (do 02.03.2018 podnikajúci pod obchodným menom F. F., IČO: 37 096 290), právne zastúpenému LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 096, o zaplatenie 20.586,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -220 zo dňa 15. marca 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -220 zo dňa 15. marca 2019 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 11.01.2019 č.k. -180, zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu sa žalobca domáhal, aby okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 20.586,91 Eur. Vo veci bol vydaný dňa 03.05.2017 platobný rozkaz v rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. . Vzhľadom k tomu, že platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a žalobca navrhol pokračovať v konaní, vec bola postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

2. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.01.2019. Na nariadené pojednávanie sa dostavil iba právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil bez uvedenia dôvodu a bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Žalovaný bol riadne a včas predvolaný, avšak zásielku s predvolaním si neprevzal v odbernej lehote, zásielka sa vrátila späť okresnému súdu dňa 31.12.2018. Žalovaný bol v predvolaní riadne poučený o následkoch nedostavenia sa. Žalovaný sa teda na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný bol poučený okresným súdom o tom, že ak sa nedostaví na pojednávanie, tak okresný súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Žalobca podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

3. S poukazom na a vzhľadom na splnenie na splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok v zmysle , okresný súd vyhlásil „rozsudok pre zmeškanie, pričom nebol dôvod v odôvodnení rozsudku vyhodnocovať skutkový stav, nakoľko nemožno v odôvodnení uvádzať náležitosti v zmysle , keďže sa aplikuje .“

4. Okresný súd považoval za potrebné poukázať na odlišnú úpravu od , keďže v zmysle sa neprihliada pri splnení podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie na to, či žalovaný bol pasívny, resp. aktívny alebo nie. V podstate ide akoby o „sankciu“ nedostavenia a neospravedlnenia sa vážnymi okolnosťami. V takom prípade, ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie a neospravedlní svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami, tak je irelevantné, či žalovaný sa vo veci vyjadroval pred pojednávaním. Teda rozsudok pre zmeškanie v zmysle súčasnej právnej úpravy sa vydáva bez ohľadu na to, či žalovaný bol aktívny alebo nie, pokiaľ sú splnené podmienky v . Aktivita žalovaného sa zohľadňovala podľa a bola prekážkou vydania rozsudku pre zmeškanie. Avšak koncepcia a úmysel zákonodarcu je za súčasného platného právneho stavu iná, odlišná a podstatné je iba to, či sú splnené podmienky podľa , a to bez ohľadu na prípadnú predchádzajúcu aktivitu žalovaného. Žalovaný nebol aktívny v tomto konaní, k veci sa nevyjadril, nereagoval na doručované písomnosti. Následne po doručení rozsudku pre zmeškanie, žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu splnomocneného dňa 13.02.2019 (č.l. 197 spisu), podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie voči danému rozsudku. „V podanom návrhu žalovaný uviedol, že má za to, že je daný dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko žalobca /pravdepodobne došlo ku chybnému označeniu zo strany žalovaného/ má ospravedlniteľný dôvod, že zmeškal pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, a to zdravotné dôvody, ktoré v deň vyhlásenia rozhodnutia nedovoľovali žalovanému zúčastniť sa pojednávania. Má za to, že zdravotné dôvody sú jednoznačne ospravedlniteľným dôvodom pre zrušenie rozsudku.“ Žalovaný k svojmu návrhu na zrušenie rozsudku, či k odvolaniu, nepripojil žiadnu prílohu, žiadnu listinu, ktorá by preukazovala jeho dôvod neúčasti.

5. Okresný súd uviedol, že súhlasí s tým, že ospravedlniteľným dôvodom pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie môžu byť zdravotné problémy, ak ide o také okolnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. Žalovaný však tieto dôvody ničím nepreukázal. Vo svojom podaní iba tvrdil zdravotné dôvody, avšak tieto nielenže nekonkretizoval, ale ani nepreložil žiadnu listinu preukazujúcu jeho tvrdenie. Keďže žalovaný nekonkretizoval zdravotné dôvody a ani nepreukázal, že skutočne ide o objektívne dôvody, pre ktoré sa nemohol dostaviť na pojednávanie, nebolo možné jeho tvrdenia posúdiť ako opodstatnené a preukázané dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie a teda ako dôvody, pre ktoré nebolo možné dostaviť sa na pojednávanie.

6. S poukazom na okresný súd zvýraznil, že danom prípade vydal rozsudok pre zmeškanie na nariadenom pojednávaní dňa 11.01.2019 na návrh žalobcu v zmysle , preto rozsudok je možné zrušiť len v zmysle a .

7. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že pokiaľ žalovaný odôvodňuje návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tým, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, ním tvrdený dôvod „zdravotné dôvody“ nekonkretizoval, ani nepreukázal. „Teda žalovaný nepreukázal existenciu tvrdeného dôvodu a ani ho bližšie nešpecifikoval, aby bolo možné vyhodnotiť a posúdiť ako ospravedlniteľný dôvod. Je nepostačujúce uviesť iba „zdravotné dôvody“, ktoré však z ničoho nevyplývajú, ničím neboli preukázané. Žiadna príloha nepreukazuje tzv. zdravotné dôvody. Aj z elektronického podania vyplýva, že žiadna taká listina - príloha, nebola pripojená k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný vo svojom podaní v časti „odvolanie“ uviedol, že žalovaný nebol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 19.01.2019 a v odôvodnení rozsudku nie je uvedené, akým spôsobom malo byť predvolanie doručované, v dôsledku čoho namieta doručenie predvolania. Zároveň má za to, že nebola splnená ani podmienka na vydanie rozsudku tým, že žalobca nevykonal výslovný návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Taktiež namietol, že rozsudok neobsahuje v odôvodnení skutočnosť, kedy a za akých podmienok bolo predvolanie doručované žalovanému.“ V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie obsahuje v zmysle iba stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania pre rozsudku pre zmeškanie. Okresný súd má za to, že napadnuté rozhodnutie dané náležitosti obsahuje, ako aj zákonné ustanovenia, „keby žalovaný, resp. jeho zástupca nahliadol do spisu, tak by všetky tieto namietané skutočnosti zistil. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 11.01.2019 riadne a výslovne opakovane navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie, čo vyplýva zo zvukového záznamu, ako aj zo zápisnice z pojednávania (l.č. 178)“. Zo spisu je nepochybné, že predvolanie bolo žalovanému doručované prostredníctvom pošty na adresu jeho trvalého pobytu, pričom bolo vykonané doposielanie. Zásielku si však v odbernej lehote nevyzdvihol a zásielka bola vrátená späť ako neprevzatá dňa

31.12.2018 (l.č. 167-175 spisu). „Zo spisu teda nepochybne vyplýva, že pri doručovaní sa postupovalo podľa a 106 v spojitosti s a zásielka sa považuje tak za doručenú riadne a včas.“

8. Okresný súd citoval , a konštatoval, že k návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie voči rozsudku, sa vyjadril aj právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 11.03.2019 (č.l. 209 spisu), v ktorom poukázal na to, že hoci žalovaný odôvodňuje nemožnosť účasti na pojednávaní zdravotnými dôvodmi, nijako danú skutočnosť podrobnejšie neodôvodnil a nešpecifikoval a ani nepredložil žiadny doklad na preukázanie tvrdeného dôvodu. Okresný súd posúdil, že boli splnené podmienky v zmysle pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a na návrh žalobcu vydal rozsudok pre zmeškanie. Je nepochybné, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Zároveň žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami. Žalobca výslovne a preukázateľne navrhol pred súdom vydať rozsudok pre zmeškanie. „Pokiaľ žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku uvádza zdravotné dôvody ako dôvody jeho neúčasti, pričom namietal aj doručenie predvolania, tento dôvod neúčasti bližšie nešpecifikoval, nekonkretizoval, dokonca ani nepreukázal, teda žalovaný nepreukázal jeho zdravotný stav v čase pojednávania. Je nepostačujúce uviesť iba „...zdravotné dôvody...“ bez bližšej konkretizácie, či preukázania.“ Zároveň predvolanie bolo riadne a včas doručené žalovanému v zmysle , a . Keďže žalovaný nepreukázal, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd nevyhovel jeho návrhu na zrušenie tohto rozsudku, a teda jeho návrh zamietol.

9. Okresný súd zároveň poukázal na to, že žalovaný pokiaľ vo svojom návrhu tvrdil, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie na 19.01.2019, tak okresný súd uviedol, že také predvolanie ani nebolo doručované, keďže v danej veci nebolo pojednávanie nariadené na 19.01.2019, ale iba na 11.01.2019 a také predvolanie bolo žalovanému riadne doručované. Záverom okresný súd opätovne poukázal na to, že v sú stanovené dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie. „V danom prípade však nejde o žiadny dôvod pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie, pričom pre daný prípad je nutné aplikovať , keďže rozsudok pre zmeškanie bol vydaný na pojednávaní v zmysle . Teda sú výslovne stanovené dôvody, kedy je možné zrušiť rozsudok pre zmeškanie. S poukazom na prípustné dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie nebolo možné zrušiť predmetný rozsudok, nakoľko žalovaný nezmeškal pojednávanie vo veci z ospravedlniteľného dôvodu.“

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodov v zmysle , že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa ustanovenia , a to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Jednou z podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je aj, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovanému nikdy nebolo okresným súdom doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 19.01.2019. Prvostupňový súd nepostupoval pri doručovaní písomnosti, a teda okrem iného aj doručovaní predvolania na pojednávanie v súlade s ustanoveniami , čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Prvostupňový súd sa v napádanom uznesení odvoláva na , kde sa uvádza, že pokiaľ nemožno písomnosť doručiť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. V tomto prípade, a teda v prípade žalovaného, ktorý je fyzickou osobou mal okresný súd pri doručovaní písomnosti postupovať v zmysle a , a to „(1) Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. (2) Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie." Povinnosť okresného súdu postupovať v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia potvrdzuje podľa žalovaného aj komentár, ktorý uvádza, že „Pravidlom pri doručovaní žaloby fyzickej osobe tak bude obligatórnosť vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k pobytu

žalovaného, napríklad dopytom na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, ústav na výkon trestu a pod. Súd môže tiež určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom útvaru Policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície.... Nie je vylúčené tiež dopytovať rodinných príslušníkov, t. j. rodičov, súrodencov, plnoleté deti žalovaného s otázkou, či majú vedomosť o adrese skutočného pobytu žalovaného. Aj keď obec už nie je možné dožiadať doručovaním súdnych písomností, obec môže, využijúc miestnu znalosť pomerov, na výzvu súdu poskytnúť informáciu o mieste pobytu žalovaného od susedov, známych a pod. Súd môže tiež vylustrovať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného a pod. Ak súd vykoná úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného postupuje podľa odseku 2 komentovaného ustanovenia." Je zrejmé, že súd pri doručovaní písomnosti nevyužil všetky možnosti na to, aby boli žalovanému písomnosti riadne doručené, čo zakladá vadnosť konania.“ Prvostupňový súd nezdôvodnil, prečo v zmysle nepostupoval. Aj z tohto dôvodu je napádané uznesenie nepreskúmateľné. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.07.2014, sp.zn. , ktorý uvádza „Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov upravujúcich tento úkon, alebo nebola doručovaná vôbec, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky." Pokiaľ by boli zo strany „konajúceho súdu“ písomnosti žalovanému riadne doručované v zmysle , bol by žalovaný objektívne mohol ospravedlniť svoju prípadnú neprítomnosť na pojednávaní včas, z tohto dôvodu teda ani nedošlo k ospravedlneniu neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, kde bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. „Pokiaľ by taktiež boli písomnosti žalovanému riadne doručované, mohol žalovaný uplatniť procesné práva a uplatňovať prostriedky procesnej obrany.“

11. Odvolateľ poukázal v odvolaní na to, že rozsudok pre zmeškanie obsahuje neúplné poučenie. V rozsudku absentuje poučenie o tom, že žalovaný je oprávnený podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, a to v prípade, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci. Skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie má toto poučenie obsahovať nariaďuje a taktiež aj komentár ku tomu ustanoveniu. Prvostupňový súd sa v odôvodnení zaoberal len otázkou doručovania písomností žalovanému a návrhom žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie, avšak úplne opomenul venovať argumentu žalovaného, že žaloba podaná žalobcom nebola dôvodná, a to s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa od 01.06.2016 nachádzal v reštrukturalizačnom konaní, vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. , a teda, pokiaľ mal žalobca aj nejakú údajnú pohľadávku voči žalovanému mal túto prihlásiť a uplatňovať si ju v tomto reštrukturalizačnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel „sp. zn.: - 220 zo dňa 15.03.2019 tak, sp. zn.: - 180 zo dňa 11.01.2019 alebo aby odvolací súd Uznesenie sp. zn.: ustanovenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa a v zmysle zmenil Uznesenie že ruší Rozsudok Okresného súdu Žilina - 220 zo dňa 15.03.2019 v zmysle stupňa na ďalšie konanie.“

12. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s výrokmi okresného súdu uvedenými v napadnutom uznesení a rozsudku, ich odôvodnením i právnou kvalifikáciou možnosti rozhodnúť pre zmeškanie na strane žalovaného podľa . Pokiaľ žalovaný odôvodnil nemožnosť účasti na pojednávaní „zdravotnými dôvodmi", tak uvedená skutočnosť nebola podrobnejšie odôvodnená a zdravotné dôvody nie sú žalovaným špecifikované. Zároveň nie je prílohou návrhu na zrušenie žiaden doklad, ktorý by hoc i len anonymizovaným spôsobom preukazoval, aké zdravotné dôvody boli tak závažného charakteru, že sa žalovaný nemohol pojednávania zúčastniť. Ak aj mal žalovaný tak závažné zdravotné dôvody, pre ktoré sa nemohol pojednávania zúčastniť, mohol a mal ospravedlniť svoju neúčasť vopred. Ak by tak urobil, nebol by splnený jeden zo základných predpokladov vydania rozsudku pre zmeškanie na strane žalovaného podľa . Ani túto povinnosť si žalovaný nesplnil. Ospravedlnenie tejto skutočnosti sa v návrhu na zrušenie nenachádza. Pokiaľ žalovaný mal záujem o riadnu obhajobu svojich práv na súde prvej inštancie, mohol sa nechať už v prvostupňovom konaní nechať právne zastúpiť. Osobitne to platí v prípade, ak vedel, že sa nemôže pojednávania osobne zúčastniť, ak nechcel požiadať o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Keďže žalovaný bol na dôsledky svojej neprítomnosti riadne poučený v predvolaní na pojednávanie, bol si dobre vedomý všetkých právnych dôsledkov. Keďže žalovaný nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho zdravotný stav v čase pojednávania, niet žiadneho dôvodu vyhovieť návrhu na zrušenie rozsudku podľa . Žiadal žalobca odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

13. Pokiaľ žalovaný odôvodnil svoje odvolanie, rovnako ako i návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie tým, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie na pojednávaní podľa , tak žalobca uviedol, že napadnuté uznesenie i rozsudok obsahujú riadne poučenie, a preto nie je dané tvrdenie žalovaného o nedostatku poučenia. Napadnuté uznesenie nie je v žiadnom prípade arbitrárne a v žiadnom ohľade neodňalo žalovanému možnosť konať pred súdom. Naopak, napadnuté uznesenie je výsledkom správnej aplikácie nových procesných noriem a inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ktorý má zamedziť neodôvodneným obštrukciám v súdnom konaní. Odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa v spojení s postupom bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil podľa a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

16. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preskúmavané len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní, v podaní právneho zástupcu žalovaného zo dňa 4.4.2019 (č.l. 228 a nasl. spisu). Žalovaný v podstate namietal, že zákonné podmienky pre vydanie napadnutého rozsudku pre zmeškanie neboli okresným súdom dodržané.

17. V podanom odvolaní žalovaný okrem iných odvolacích dôvodov namietal, že v prípade žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, mal okresný súd pri doručovaní písomnosti postupovať v zmysle a , a to „(1) Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. (2) Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie." Vzhľadom na túto odvolaciu argumentáciu žalovaného v odvolaní, sa odvolací súd oboznámil s obsahom celého spisového materiálu a zameral pozornosť na skutočnosti v rovine doručovania žaloby žalovanému okresným súdom. Odvolací súd v rozsahu odvolacej námietky žalovaného uvádza, že základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. novembra 2002 sp.zn. ako i z 5. apríla 2007 sp.zn. ).

18. Odvolací súd nemohol prehliadnuť pri vykonaní odvolacieho prieskumu v rovine odvolacej námietky žalovaného o nedodržaní zmluvného postupu okresným súdom s poukazom na , na to, že právo strany sporu na doručenie žaloby je potrebné považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Prípadné nedoručenie žaloby žalovanému vytvára stav nerovnosti strán sporu pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Preto podrobil obsah spisového materiálu odvolaciemu prieskumu so zameraním sa na to, či z neho vyplývajú nepochybné skutočnosti, že žaloba bola žalovanému riadne doručená, teda postupom ako to vyžaduje zákon.

19. V tejto súvislosti odvolací súd dáva, len primerane a podporne, do pozornosti aj rozhodnutie ESĽP z 27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané na to, že princíp

rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri, napr. Niderost- Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-1). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (por. Niderost-Huber, citované vyššie, ods. 24).

20. Odvolací súd vo vzťahu k svojmu prieskumnému postupu v odvolacom konaní uvádza, že pri prijatí svojich záverov zohľadnil, že právo na spravodlivé súdne konanie však nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od špecifických okolností predmetného prípadu (por. Asnar proti Francúzsku (č. 2), č. 12316/04, ods. 26, 18. október 2007 a Vokoun proti Českej republike č. 20728/05, ods. 26. 3. júl 2008).

21. Po vykonaní odvolacieho prieskumu s celým obsahom spisu a po dôslednom oboznámení s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu, k momentu rozhodovania odvolacieho súdu, nie je možné, bez ďalšieho konštatovať, že okresným súdom boli dodržané žalovaným namietané zákonné podmienky v zmysle , v rovine doručovania žaloby žalovanému. Ak teda vyvstali pochybnosti v postupe okresného súdu v rovine doručovania žaloby žalovanému, tak potom nie je možné, aby odvolací súd, bez ďalšieho vyhodnocoval v tomto štádiu splnenie , a zodpovedal na odvolaciu argumentáciu žalovaného „...Pokiaľ by taktiež boli písomnosti žalovanému riadne doručované, mohol žalovaný uplatniť procesné práva a uplatňovať prostriedky procesnej obrany“ spojenú s citáciou a , keďže okresný súd sa obmedzil v bode 24 napadnutého uznesenia na konštatovanie, že boli splnené podmienky v zmysle , pričom vyhodnocoval v bode 20, 21, 22 napadnutého uznesenia doručovanie zásielky žalovanému, pričom z bodu 19 napadnutého uznesenia vyplýva, že „...Zo spisu je nepochybné, že predvolanie bolo žalovanému doručované prostredníctvom pošty na adresu jeho trvalého pobytu, pričom bolo vykonané doposielanie. Zásielku si však v odbernej lehote nevyzdvihol a zásielka bola vrátená späť ako neprevzatá dňa 31.12.2018 (l.č. 167-175)“, uvedené skutočnosti sa podľa odvolacieho súdu teda týkali výlučne doručovaného predvolania a nie žaloby. Odvolací súd však nemôže vylúčiť, s ohľadom na ním zvolený procesný postup, že okresný súd posudzoval i doručenie žaloby žalovanému, avšak svoje úvahy nepremietol do odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia, keď konštatoval splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, preto správnosť týchto úvah nemohol preskúmať práve v rovine odvolacej argumentácie žalovaného spojenej s citáciou a , čím závery okresného súdu v tejto rovine sú predčasné a tým aj nepreskúmateľné.

22. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Podľa aktuálneho znenia nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia nie je odvolacím dôvodom a nie je ani výslovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ). Uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie nemusí rešpektovať o náležitostiach rozhodnutia súdu v časti odôvodnenia a vôbec, resp. dodatočne neodôvodniť záver svojho rozhodnutia.

24. Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky riešia otázku spravodlivého súdneho konania vo vzťahu k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia a dodržiavaniu (v čase rozhodovania odvolacieho súdu ). Príkladmo v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého „súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné."

Ďalej sa odkazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. júna 2008, podľa ktorého rovnako vyplýva, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorú požiadavku v konaní pred všeobecným súdom stanovuje (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu ). Rovnako podľa právnej vety Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu" - ústavné kritériá vyplývajúce preň z a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle tohto citovaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky obsah základného práva na súdnu ochranu podľa nespočíva iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa aj právo na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosť zbraní, či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z , totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci.

25. Nadväzne možno konštatovať, že pokiaľ súd neodôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa , odníme strane právo konať pred súdom. Právo podať odvolanie môže strana vo svojej veci uplatniť len v takom prípade, pokiaľ rozhodnutie, ktoré odvolaním napáda, obsahuje určité, zrozumiteľné a jasné dôvody, prečo súd vo veci tak rozhodol. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie sú dodržané náležitosti obsahu súdneho rozhodnutia, a to najmä z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia súdu, nemá účastník konania možnosť, aby uplatnil svoje procesné právo podať odvolanie, a preto platí, že postupom súdu (nedostatok dôvodov rozhodnutia) mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa a dôvodom, pre ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa . Pokiaľ by totiž odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, porušil by tým zásadu dvojinštančnosti konania a v konečnom dôsledku i rovnosť účastníkov konania.

26. Z vyššie uvedeného, v nadväznosti na podané odvolanie, krajský súd teda primárne skúmal, či má spôsobilý predmet skúmania, a to súdne rozhodnutie súdu prvej inštancie s náležitosťami podľa , krajský súd však konštatuje, že predmetné rozhodnutie, ktorým okresný súd okresný súd návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 11.01.2019 č.k. -180, zamietol nemá všetky atribúty vyplývajúce z , keďže za to, že odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je predčasné, je tým aj nedostatočné, čo v konečnom dôsledku spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.

27. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1944, séria A Č.303-A, Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997, Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998). Ak teda okresný súd vyššie špecifikované skutočnosti nevyhodnocoval, neozrejmil svoje myšlienkové pochody v tejto rovine, ktoré skutočnosti nepochybne predstavovali jeden zo základov rozhodnutia okresného súdu, tak nebol vytvorený krajskému súdu, ako už uviedol vyššie, priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere v odvolacom konaní nielen vzhľadom na dvojinštančnosť konania, ale i na rovnosť účastníkov konania.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

30. V ďalšom konaní súd prvej inštancie procesne zvoleným postupom v súlade s platnou právnou úpravou vyhodnotí všetky skutočnosti, v zmysle vyššie uvedených konštatovaní odvolacím súdom, následne opätovne vec posúdi a rozhodne nárok uplatnený žalobou a v zmysle v spojení s , sa bude zaoberať všetkými tvrdeniami sporových strán žalobcu a žalovaného v celom konaní, včítane tých uvádzaných v štádiu odvolacieho konania, s dôsledným dodržaním procesných postupov vyplývajúcich z , neopomenie i skutočnosti uvádzané v odvolaní a vo vyjadreniach k odvolaniu, s dôrazom na odstránenie nedostatkov vytknutých okresnému súdu týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. Okresný súd bude vychádzať z platnej a účinnej právnej úpravy. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, okresný súd bude vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

31. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.