Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-225-2018.pdf
PDF · 91.27 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/225/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, zapísaného v Obchodnom registri spoločností Paríž, číslo zápisu: 542097902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Bratislava, proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, H. S. XXXX/XX, M. K., o 363,90 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 363,90 € s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 03.12.2015 do zaplatenia.
II. Žaloba sa zamieta v časti 24,2 %-ného ročného úroku zo sumy 363,90 € od 03.12.2015 do zaplatenia.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním došlým tunajšiemu súdu 13.11.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výrokoch I až II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX jeho právny predchodca, CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO 35 787 783 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorých bol žalovanému poskytnutý úver v sume 176,90 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 12 mesačnými splátkami po 17,30 €, a úver v sume 149 €, ktorý mal žalovaný splatiť 12 mesačnými splátkami po 14,57 €. Vzhľadom na to, že žalovaný splátky ani len nezačal splácať, dostal sa do omeškania, a preto pôvodný veriteľ úvery 02.12.2015 „zosplatnil“. Žalovaný ani následne z úverov nič neuhradil.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 12.07.2019 nevyjadril.
3. Vzhľadom na hodnotu veci a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 14 až 19), prehľad splátok (č. l.
20), prehľad predpísaných platieb a úhrad (č. l. 21), potvrdenie (č. l. 22), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX (č. l. 23), obálka s doručenkou (č. l. 24), zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX (č. l. 25 až 30), splátkový kalendár (č. l. 31), prehľad platieb a ich započítanie (č. l. 32), potvrdenie (č. l. 33), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX (č. l. 34), obálka s doručenkou (č. l. 35), výpis z obchodného registra s prekladom (č. l. 38 až 51) ustálil tento skutkový stav:
5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou - zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluvy o spotrebiteľskom úvere, č. l. 14 až 19 a č. l. 25 až 30).
6. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ (ďalej len „zmluva 1“, č. l. 14 až 19), v ktorej sa o. i. dohodli na poskytnutí úveru s týmito parametrami definovanými v Časti 1 článku 1 s názvom „Základné podmienky [zmluvy]“:
„Výška úveru: 176,90 EUR Výška mesačnej splátky: 17,30 EUR Počet mesačných splátok: 12 Výška úrokovej sadzby: 24,20 % p. a. - fixná RPMN: 27,01 % Priemerná RPMN: 21,35 % Celková čiastka k zaplateniu: 200,88 EUR … Spôsob čerpania Úveru: jednorazovo bezhotovostne Splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci Poplatok za poistenie: 3,33 % Splatnosť 1. mesačnej splátky: 15.06.2015 Konečná splatnosť Úveru: 15.05.2016“.
7. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ (ďalej len „zmluva 2“, č. l. 25 až 30), v ktorej sa o. i. dohodli na poskytnutí úveru s týmito parametrami definovanými v Časti 1 článku 1 s názvom „Základné podmienky [zmluvy]“:
„Výška úveru: 149 EUR Výška mesačnej splátky: 14,57 EUR Počet mesačných splátok: 12 Výška úrokovej sadzby: 24,20 % p. a. - fixná RPMN: 27,01 % Priemerná RPMN: 21,35 % Celková čiastka k zaplateniu: 169,20 EUR … Spôsob čerpania Úveru: jednorazovo bezhotovostne Splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci Poplatok za poistenie: 3,33 % Splatnosť 1. mesačnej splátky: 15.06.2015 Konečná splatnosť Úveru: 15.05.2016“.
8. V Časti 2 článku 2 oboch zmlúv s názvom „Trvanie [zmluvy]“ sa strany dohodli o. i. na tomto:
„2.2 [Zmluva]… účinnosť nadobúda dňom poskytnutia Úveru Dlžníkovi. …
9. V Časti 3 článku 3 oboch zmlúv s názvom „Následky porušenia povinnosti klienta“ sa strany dohodli o. i aj na tomto:
„3.1 V prípade ak Klient nespláca poskytnutý Úver… riadne a včas, …je [pôvodný veriteľ] oprávnený: … c) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru… …
3.4 Ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti Úveru… je splatný celý dlh Klienta… Nesplatená istina Úveru… je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v [zmluve] …“
10. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému v súvislosti so zmluvou 1 sumu 176,90 € dňa 20.05.2015 (potvrdenie o financovaní, č. l. 22) a v súvislosti so zmluvou 2 sumu 149 € v rovnaký deň (potvrdenie o financovaní, č. l. 33).
11. Žalovaný svoj dlh ani sčasti nesplnil (prehľad predpísaných platieb a úhrad k zmluve 1, č. l. 21; potvrdenie k zmluve 1, č. l. 22; prehľad predpísaných platieb a úhrad k zmluve 2, č. l. 32; potvrdenie k zmluve 2, č. l. 33).
12. Listami z 09.12.2015 pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úverov zo zmluvy 1 a 2 k 02.12.2015. Zásielky s listami boli na druhý deň žalovanému odoslané na adresu jeho trvalého pobytu (obálka s doručenkou k zmluve 1, č. l. 24; obálka s doručenkou k zmluve 2, č. l. 35).
13. Pôvodný veriteľ sa cezhranične zlúčil so žalobcom a z obchodného registra bol vymazaný 22.08.2016 (skutočnosti známe súdu podľa § 186 CSP; výpis z obchodného registra pre pôvodného veriteľa, č. l. 38 až 51).
B. Právne posúdenie
14. Podpísaním zmluvy 1 a zmluvy 2 došlo medzi pôvodným veriteľom a žalovaným k uzatvoreniu zmlúv, ktorými sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť spotrebiteľské úvery v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Keďže obe zmluvy nadobudli účinnosť v zmysle časti 2 článku 2 ods. 2.2 zmlúv až poskytnutím spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť peňažné prostriedky, takto vymedzený predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorá je reálnym kontraktom. Vzhľadom na záväzok poskytnúť pôžičku uzatváral pôvodný veriteľ zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluvách, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetné zmluvy boli uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nich vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluvy, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňajú aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.
15. Súd najprv vyhodnocoval zmluvy z hľadiska ich platnosti a kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzované zmluvy boli uzatvorené pripojením podpisov strán na ich písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluvy boli platne uzavreté a obsahovali podstatné náležitosti zmluvy, ktoré zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre formu takúto spotrebiteľského úveru. Súd pre úplnosť poukazuje aj na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ z 05.09.2019, vo veci C-331/18 (Pohotovosť), ktorý závery vyššie citovanej judikatúry len ďalej potvrdzuje a spresňuje, že sa majú uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred vyhlásením rozsudku vo veci C-42/15, teda aj na zmluvy prejednávané v tejto veci.
16. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému boli poskytnuté dve pôžičky v súlade s § 657 OZ v sumách 176,90 € a 149 €. V zmysle časti 1 článku 1 ods. 1.1 zmlúv bol potom povinný pôžičku vrátiť v oboch prípadoch 12 mesačnými splátkami, pre zmluvu 1 po 17,30 a pre zmluvu 2 po 14,57 € splatnými 15. deň príslušného mesiaca, teda mal vrátiť peniaze v zmysle § 657 OZ. Zároveň mal žalovaný platiť poplatku za poistenie, ktoré bolo dohodnuté v časti 1 článku 1 ods. 1.1 zmlúv. Keďže splátky vôbec neplatil, dostal sa do omeškania (§ 517 ods. 1 OZ). Žalobca si napokon uplatnil právo dohodnuté na
základe § 565 OZ v časti 3 článku 3 ods. 3.1 a 3.4 zmlúv a pôžičky „zosplatnil“. Tým žalobcovi vzniklo právo žiadať od žalovaného vrátenie dlhu z oboch zmlúv naraz.
17. Žalobca, ktorý sa podľa § 69 ods. 3 v spojení s § 69aa ods. 10 OBZ stal právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničného zlúčenia, tak má nárok na vrátenie nesplatenej istiny pôžičiek a poplatku za poistenie.
18. V súvislosti so zmluvou 1 si žalobca správne uplatnil ako istinu sumu 176,90 €, úrok (do „zosplatnenia“) v sume 17,27 € a poplatok za poistenie v sume 3,36 € a v súvislosti so zmluvou 2 si správne uplatnil ako istinu sumu 149 €, úrok (do „zosplatnenia“) v sume 14,55 € a poplatok za poistenie v sume 2,82 €. Jeho nárok je teda odôvodnený v sume 325,90 €, ktorú tvorí istina vrátane poplatkov za poistenie (180,26 + 151,82) a v sume 31,82 €, ktorú tvorí vyčíslený úrok (17,27 + 14,55).
19. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný svoj dlh vôbec neplnil, keďže nezaplatil ani prvú splátku. Pôvodný veriteľ preto pôžičky v súlade s časťou 3 článkom 3 ods. 3.1 a 3.4 zmlúv a § 565 OZ „zosplatnil“ k 02.12.2015. Od prvého dňa omeškania dlžníka mu tak vznikol nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorý žiadal priznať vo sadzbe 5,05 % ročne od 03.12.2015. Keďže takto vyčíslený úrok z omeškania neprekračoval rámec uvedených predpisov, žaloba je aj v tejto časti opodstatnená.
20. Žalobca si ale zároveň uplatnil od 03.12.2015 (teda po „zosplatnení“) pokračujúci úrok v ročnej sadzbe 24,20 % z istiny oboch zmlúv (176,90 + 149 = 325,90 €), ktorý ale nemá podklad v právnej úprave, a preto tejto časti žaloby nemožno vyhovieť.
21. Okrem toho, že podľa zákona č. 102/2014 Z. z. a ním doplneného § 52 ods. 2 OZ sa na daný vzťah vždy prednostne uplatnia ustanovenia občianskeho práva, nemožno súhlasiť s predpokladom žalobcu, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. Takéto chápanie úrokov môže vyplynúť z § 503 OBZ, v súvislosti s ktorým súd považuje za potrebné zdôrazniť, že cit. ustanovenie je ustanovením na prospech dlžníka, a nemožno ho vykladať tak, ako to vyplýva zo žaloby. Dôvodom je, že jeho prvá veta upravuje právo (nie povinnosť) dlžníka vrátiť peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu tohto ustanovenia treba vykladať v nadväznosti na prvú vetu, ktorou sa toto právo zakotvuje. Druhá veta síce hovorí o „povinnosti“ dlžníka zaplatiť úroky, no táto povinnosť je konkretizovaná tak, že sa týka „len [obdobia] od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov“. Z druhej vety nemožno odvodiť záver, že veriteľovi zakladá právo požadovať úroky aj po „zosplatnení“ dlhu. Z naznačeného vzťahu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom druhej vety je práve vylúčiť právo veriteľa požadovať úroky za obdobie do pôvodnej splatnosti dlhu. Dlžník mu totiž vracia peňažné prostriedky predčasne, čím veriteľ opätovne nadobúda právo disponovať s nimi. Úrok pritom predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie peňazí dlžníkovi, ktorý má v tomto prípade právo splácať dlh v splátkach. Pokiaľ sa strany vyslovene neodchýlia od tohto dispozitívneho pravidla (čo by bolo možné v iných, než spotrebiteľských vzťahoch - porov. § 52 ods. 2 OZ), niet právneho ani ekonomického dôvodu pre to, aby veriteľovi zostalo zachované právo požadovať úroky aj po tom, čo mu dlžník vrátil všetky peňažné prostriedky. Druhá veta § 503 ods. 3 OBZ jednoducho len spresňuje, že veriteľ má nárok na úroky do (predčasného) vrátenia peňažných prostriedkov. Preto nie je správny názor, že toto ustanovenie je použiteľné aj na práve opačný prípad, keď dlžník vôbec nie je schopný peňažné prostriedky vrátiť, a to o to viac, ako ho za to veriteľ sankcionuje „zosplatnením“ dlhu. Využitím práva vyplývajúceho z § 565 OZ sa mení splatnosť dlhu tak, že dlžník stráca výhodu splátok a veriteľ môže požadovať okamžité zaplatenie celého dlhu naraz, čím sa situácia veriteľa zlepšuje. Preto nemožno prisvedčiť ani argumentácii, že uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy podľa§ 506 OBZ by sa v prípade straty nároku na ďalšie úroky dostal veriteľ do horšieho postavenia. Toto ustanovenie totiž vyvoláva účinky obdobné účinkom „zosplatnenia“ podľa § 565 OZ, teda aj v tomto prípade sa veriteľova situácia zlepšuje v tom zmysle, že môže požadovať vrátenie celého dlhu predčasne. Opačný výklad je jednostranný a nezohľadňuje všetky účinky právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení § 565 OZ a 506 OBZ. Správny je preto len záver, podľa ktorého po „zosplatnení“ zostáva veriteľovi len právo na úrok z omeškania, ktorý upravuje § 517 ods. 2 OZ (či § 369 OBZ). Pokiaľ by mu mal naďalej patriť aj úrok z pôžičky, či úveru, tak, ako si žalobca vykladá § 502 OBZ, došlo by tým k neoprávnenému zvýhodneniu veriteľov pôžičiek a úverov oproti iným veriteľom s peňažnými pohľadávkami, ktorým zákon umožňuje požadovať po omeškaní dlžníka len úrok z omeškania. Okrem toho súd poukazuje na staršiu judikatúru, keď aj Najvyšší súd SR v obdobnej veci vyslovil názor, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 4Obo/143/98). Nemožnosť uplatňovania úrokov z úveru po „zosplatnení“ úveru bola predmetom prieskumu aj Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 považoval za ústavne konformný postup súdov, ktorým sa veriteľovi nepriznali úroky z úveru po jeho „zosplatnení“. Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v Trnave vo svojich rozsudkoch sp. zn. 10Co/409/2016, sp. zn. 24Co/53/2018 a sp. zn. 26Co/1/2018.
22. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti nezaplatenej istiny 332,08 €, úroku do „zosplatnenia“ 31,82 € a prislúchajúceho úroku z omeškania (výrok I) a žalobu v časti ročného 24,2 %-ného úroku zo sumy 363,90 € od 03.12.2015 do zaplatenia zamietol (výrok II).
23. Pri rozhodovaní o trovách (§ 262 ods. 1 CSP) súd vychádzal súd z toho, že žalobca mal úspech v časti istiny a v časti príslušenstva tvorenej úrokom po „zosplatnení“ bol síce neúspešný, no keďže tento úrok v žalobe vyčíslený nebol, v zmysle judikatúry (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.11.2008, sp. zn. 6Obo/243/2007) je pre rozhodnutie o trovách rozhodujúci pomer úspechu strán len v časti istiny, ktorý je v danej veci z pohľadu žalobcu 100 % : 0 %. Preto súd priznal žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov konania (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.