Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/268/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: K. Y. Z., W..S.., IČO: 35 937 874, A. XX, I., proti žalovanému: A. I., Z. XX, A., zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Šašinkom, Exnárová 19, Bratislava, o zaplatenie 7.952,89 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 06.12.2017, č.k. -92, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 11.03.2013, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.952,89 eura s príslušenstvom.

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca skutkovo žalobu odôvodnil tým, že žalovanému, ktorý je jeho poistencom, bola poskytnutá urgentná odborná zdravotná starostlivosť, nakoľko dňa 02.03.2010 užil návykové látky; náklady za jej poskytnutie žalobca uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v celkovej sume 8.102,89 eura. Vzhľadom na to, že v zmysle o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „“) patrilo žalobcovi ako zdravotnej poisťovni právo uplatniť si voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 29.11.2012 na úhradu vynaložených liečebných nákladov, ako aj nákladov doručenej výzvy. Žalovaný síce list žalobcu prevzal, avšak v stanovenej lehote do 27.12.2012 na neho nereagoval. Na osobnom stretnutí, o ktoré žalovaný požiadal žalobcu listom zo dňa 19.12.2012, neuzavrel dohodu o uznaní dlh, ani nepristúpil k úhrade svojho záväzku. Keďže žalovaný zaplatil žalobcovi spolu sumu 150 eur (dňa 27.12.2012, 18.01.2013 a 13.02.2013 sumu á 50 eur) domáhal sa žalobca v konaní už len uhradenia pohľadávky v sume 7.952,89 eura (rozdiel medzi 8.102,89 eura a 150 eur).

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu zistil, že L. E. S. Z. B. E., I. poskytla žalovanému v dňoch 02.03.2010 až 04.03.2010 zdravotnú starostlivosť ústavnou formou, z dôvodu poškodenia zdravia užitím návykovej látky, ku ktorému došlo dňa 02.03.2010, s predbežnou diagnózou „bezvedomie, intoxikácia omamnou látkou a liekmi, podchladenie, R40.2.“ Predbežná diagnóza pod kódom R40.2 je pritom klasifikovaná ako kóma, bližšie neurčená. Keďže žalovaný v dotazníku žalobcu, ktorým zisťoval podklady k ošetreniu zo dňa 25.01.2011, uviedol ako príčinu vzniku úrazu predávkovanie Tramalom, za ktorú zodpovedá, žalobca, požiadal poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o informáciu o návykovej látke a jej množstvo v krvi v čase vyšetrenia žalovaného. V oznámení zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu, užitia návykovej látky, úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia zo dňa 15.10.2012, s predbežnou diagnózou R40.2 a F15.0, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti

doplnil údaje z toxikológie žalovaného zo dňa 02.03.2010, a to o žalúdočnom obsahu (Tramal na 4+), moči (Tramal viac ako na 4+, Teophylin 1+, Citalopram 4+, Cerucal stopy, Amfet/Metamfetamíny 3267 ng/ml), hladine liekov v krvi (Teophylin 4,67 ug/ml). Revízny lekár Krajskej pobočky žalobcu vyčíslil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovaného sumou 8.102,89 eur, pozostávajúce 1/ zo spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v dňoch 02.03.2010 až 04.03.2010 vo výške 289,14 eura, uhradených poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dňa 18.05.2010, 2/ nákladov na špecializovanú ambulantnú starostlivosť v sume 4,50 eura, uhradených poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dňa 14.05.2010, 3/ spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek zo dňa 03.03.2010 v sume 9,50 eura, uhradených poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dňa 14.05.2010 a 4/ nákladov ústavnej (lôžkovej) starostlivosti vynaložených v dňoch 02.03.2010 až 04.03.2010 v sume 7.799,75 eura, uhradených poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti dňa 14.05.2010. Žalobca žalovaného vyzval na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 8.102,89 eura, ktorá mu bola doručená dňa 11.12.2012.

4. Následne súd prvej inštancie skúmal skutkový a právny základ nároku žalobcu s ohľadom na žalovaným uplatnenú námietku premlčania jeho práva odôvodnenú uplynutím subjektívnej premlčacej doby podľa a (ďalej len „“). Konajúci súd v tomto smere ustálil, že nárok, ktorý si žalobca v konaní uplatňoval ako nárok na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jeho poistencovi v dôsledku preukázateľného užitia návykovej látky, upravený v ustanovení je svojim charakterom škodovým nárokom, a preto je potrebné ho posudzovať v zmysle analogicky podľa a . Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie predpokladov, a to 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. V danej veci konajúci súd považoval za protiprávny úkon žalovaného užitie návykových látok, nakoľko ním žalovaný porušil právnu povinnosť upravenú v . Žalobcovi z tohto dôvodu vznikla majetková ujma vyjadrená v peniazoch, za ktorú konajúci súd považoval náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť žalovaného; tie by neboli vznikli nebyť porušenia právnej povinnosti žalovaným, a preto považoval za danú aj príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma skutočnosťami. Zavinenie žalovaného v konaní nebolo sporné a vyplývalo i z jeho vyjadrenia v dotazníku, ktorý zaslal žalobcovi. Na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že pokiaľ si žalobca v konaní uplatňoval nárok na náhradu majetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, ktorá vznikla na základe zavineného protiprávneho konania žalovaného, a medzi touto majetkovou ujmou a zavineným konaním žalovaného existovala príčinná súvislosť, boli naplnené základné predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, a preto nárok žalobcu podľa , vyhodnotil síce za osobitný nárok zdravotnej poisťovne, avšak svojou povahou a charakterom obdobný nároku na náhradu škody. Keďže neupravoval osobitne premlčanie práva zdravotnej poisťovne na uplatnenie nároku podľa citovaného zákona, súd prvej inštancie posudzoval námietku premlčania analogicky podľa ustanovenia upravujúceho vzťahy obsahom aj účelom najbližšie, t.j. podľa . Mal za to, že žalobca sa už z oznámenia zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu, užitia návykovej látky, úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia zo dňa 11.03.2010 preukázateľne dozvedel o vzniku škody a o tom, že za ňu zodpovedá žalovaný, pričom vedomosť o výške škody získal v dňoch 14.05.2010 a 18.05.2010, kedy uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti jej náklady (dňa 14.05.2010 sumu 7.812,75 eura a dňa 18.05.2010 sumu 289,14 eura). Predmetné dni považoval zároveň za začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle . Keďže táto premlčacia doba uplynula dňa 14.05.2012, resp. 18.05.2012, a žalobca podal preukázateľne žalobu na súd dňa 11.03.2013, svoje právo síce uplatnil v objektívnej trojročnej premlčacej dobe ( ), avšak po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Takto prijatý záver podľa mienky konajúceho súdu neodporoval právnemu názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2010, sp. zn. , keďže jeho predmetom nebola otázka posúdenia premlčania takéhoto nároku, len vyriešenie legislatívnej medzery pri posudzovaní poškodení zdravia poistenca zavineným protiprávnym konaním tretej osoby a ani názoru prijatému v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.01.2010, sp zn. , v ktorom sa najvyšší súd nezaoberal právnym režimom premlčania práva podľa

5. Konajúci súd sa pri posúdení začiatku plynutia premlčacej doby nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že až dňom doručenia v poradí druhého oznámenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa dozvedel o užití návykovej látky žalovaným. Pre uplatnenie nároku žalobcu podľa zákona nebola rozhodná vedomosť žalobcu o množstve užitej návykovej látky; tento pritom už z prvého oznámenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, doručeného žalobcovi dňa 14.04.2010, získal poznatok, že dôvodom poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovanému bolo užitie návykovej látky, a teda intoxikácia omamnou látkou a liekmi. Obsah tohto oznámenia považoval súd prvej inštancie za dostačujúci pre prijatie záveru o porušení právnej povinnosti žalovaným.

6. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia , o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , , , a posúdil námietku premlčania práva žalobcu vznesenú žalovaným za dôvodnú a žalobu žalobcu z tohto dôvodu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a , (ďalej len „“) a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa a Žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že pri posúdení námietky premlčania podľa neprihliadal na jeho argumentáciu o uplatnení regresného práva, ktoré podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa . V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. a v ňom uvedenú argumentáciu, s ktorou sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Premlčacia doba na uplatnenie jeho práva na zaplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti začala plynúť odo dňa vynaloženia, t.j. zaplatenia konkrétnych nákladov zdravotnej starostlivosti poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Keďže k tejto udalosti došlo dňa 14.05.2010, koniec premlčacej doby pripadol na 14.05.2013; preto pokiaľ si za tohto stavu uplatnil právo žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 11.03.2013, uplatnil ho viac ako dva mesiace pred uplynutím premlčacej doby.

9. Žalobca súdu prvej inštancie rovnako vytýkal nesprávne právne posúdenie základu (dôvodu) ním uplatňovaného práva. Regresné právo zdravotnej poisťovne vzniká z troch základných dôvodov, a to v prípade 1/ užitia alkoholu alebo inej návykovej látky poistencom, 2/ porušenia liečebného režimu poistencom a 3/ zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Podľa mienky žalobcu konajúci súd úplne ignoroval, že si voči žalovanému uplatnil právo na plnenie z dôvodu užitia návykovej látky poistencom, pričom ho nesprávne nahradil úplne iným dôvodom, a to protiprávnym konaním tretej osoby. V prípade zavineného protiprávneho konania však vzniká regresné právo zdravotnej poisťovni len voči tretej osobe, a teda nie voči jej poistencovi, na rozdiel od situácie, kedy jej patrí regresné právo na zaplatenie úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z dôvodu užitia návykovej látky, ktoré možno uplatniť len voči poistencovi. Žalobcovi potom nebolo zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s týmito skutočnosťami. V tomto smere mal za to, že súd prvej inštancie konal v protiklade so všeobecnou právnou zásadou lex specialis derogat lex generali, keď namiesto špeciálnej právnej úpravy uprednostnil úpravu všeobecnú, zakotvenú v ustanovení a .

10. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia súdu prvej inštancie ohľadne vedomosti o vzniku regresného práva voči žalovanému, žalobca poukázal na to, že žalovaný v dotazníku, ktorý mu zaslal, uviedol ako dôvod poskytnutia zdravotnej starostlivosti „predávkovanie Tramalom“, t.j. nadmerné užitie jedného lieku. Žalobca až na základe doplňujúcich informácií zistil, že zdravotná starostlivosť bola žalovanému poskytnutá z dôvodu užitia kombinácie liekov, vrátane návykovej látky, čo viedlo k zmene stavu veci; len samotné nadmerné užitie jedného lieku, aj keď na lekársky predpis, totiž nezakladá regresné právo zdravotnej poisťovne. Žalobca sa teda dozvedel o vzniku jeho regresného práva až dňom 05.11.2012, kedy mu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti písomne oznámil, aké konkrétne návykové látky a v akom množstve žalovaný užil.

11. Záverom žalobca uviedol, že vo veci posúdenia premlčania regresného práva zdravotnej poisťovne je irelevantné, z akého konkrétneho dôvodu toto právo vzniklo, a teda či jeho dôvodom bolo užitie alkoholu alebo inej návykovej látky, porušenie liečebného režimu alebo zavinené protiprávne konanie tretej osoby; vzhľadom na obsah a charakter tohto práva, ide totiž o nárok zdravotnej poisťovne voči zodpovednému subjektu na spätnú náhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti o jej poistenca.

12. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý, aplikujúc ustanovenie , posúdil právo žalobcu ako premlčané. Pokiaľ žalobca túto skutočnosť namietal, poukazujúc pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , mal za to, že toto sa týkalo inej právnej veci. Žalovaný dodal, že príčinou jeho úrazu dňa 02.03.2010 bolo iba predávkovanie liekom Tramalom, čo žalobcovi potvrdil i písomne dňa 01.03.2011. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v písomnom podaní zo dňa 19.06.2018 uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí vo veci sp. zn. riešil otázku úplne identickú ako v prejednávanej veci, a to premlčanie práva na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa Vyslovil pritom, že regresné právo zdravotnej poisťovne sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa . I keď dôvod vzniku regresného práva zdravotnej poisťovne bol odlišný v porovnaní s prejednávanou vecou, mal žalobca za to, že v oboch prípadoch išlo o uplatňovanie identického práva vychádzajúceho z ustanovenia Súd prvej inštancie preto na posúdenie premlčania jeho práva nedôvodne aplikoval ustanovenie a . Žalobca pritom v konaní netvrdil a ani nepreukazoval splnenie podmienok nároku na náhradu škody. Práve naopak, uvádzal, že žalovaný bol jeho poistencom, preukázateľne užil konkrétne návykové látky, čo si vyžiadalo nutnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti, ktorej náklady žalobca uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Súd prvej inštancie tak nesprávne vyvodil, že si žalobca uplatňoval regresné právo v dôsledku údajného protiprávneho konania žalovaného, ktorý by však v takom prípade musel byť tzv. treťou osobou, ktorej protiprávnym konaním vznikla nutnosť vynaloženia nákladov zdravotnej poisťovne, čo však žalovaný rozhodne nebol. Žalobca zdôraznil, že ak aj poistenec zdravotnej poisťovne spôsobí svojim protiprávnym konaní nutnosť vynaloženia nákladov zdravotnej starostlivosti, zdravotnej poisťovni voči tomuto poistencovi regresné právo nevzniká. Pri posudzovaní premlčania regresného práva podľa je v zásade irelevantné, či boli náklady zdravotnej starostlivosti vynaložené v dôsledku úrazu alebo iného poškodenia zdravia spôsobeného zavineným protiprávnym konaním tretej osoby alebo následkom užitia alkoholu alebo inej návykovej látky poistencom alebo následkom porušenia liečebného režimu, pretože vo všetkých prípadoch je právny nárok vyvodzovaný z citovaného zákonného ustanovenia, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že sa premlčuje podľa .

14. Žalobca vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o príčine vzniku úrazu uviedol, že ním bolo užitie kombinácie rôznych liekov na lekársky predpis a návykovej látky (drogy) v objektívne zistenom množstve, a preto jeho tvrdenie o predávkovaní (len) liekom Tramalom považoval za nepravdivé.

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.07.2018 namietal nepravdivosť tých tvrdení žalobcu týkajúcich sa posúdenia jeho nároku ako nároku na náhradu škody. Mal za to, že žalobca v písomnom podaní zo dňa 10.06.2014, okrem iného, skutkovo odôvodňoval podanie žaloby včas, t.j. tak v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podľa , ako aj v objektívnej trojročnej premlčacej dobe podľa , čím sám potvrdil existenciu nároku zo zodpovednosti za škodu. Za nepravdivé považoval i tvrdenia o príčine úrazu dňa 02.03.2010. Výsledky skríningu liekov a drog zachytené v lekárskej správe A.. D. G. totiž potvrdili negatívne výsledky na AMF a BZDm, SDRM, OPla, KOKa, CANa, EXta, AMF, a teda, že v rozhodnom čase neužil žiadne návykové látky.

16. Žalobca v reakcii, v písomnom podaní zo dňa 05.09.2018 zotrval na dôvodoch uvádzaných v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Mal za to, že žalovaný sa zameral len na podružné výhrady týkajúce sa vyjadrení k použitiu ustanovenia , ktoré vytrhol z kontextu jeho komplexnej argumentácie. Vo vzťahu k výsledkom toxikologických vyšetrení predložených žalovaným oneskorene v odvolacom konaní uviedol, že k užitiu návykových látok žalovaným, ktoré založilo vznik jeho regresného práva, došlo dňa 02.03.2010, a nie 03.03.2010, a ani nasledujúce dni; o presnom dni

užitia návykových látok pritom svedčili dôkazy založené do spisu spolu so žalobou. Žalobca považoval za logické, že dňa 03.03.2010 už žalovaný nebol pod vplyvom návykových látok, pretože absolvoval intenzívnu a komplexnú detoxikáciu v nemocničnom zariadení, a teda bol odborne dezoxidovaný po prijatí v stave bezvedomia, po akútnej intoxikácii návykovými látkami.

17. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žalobu, na tom základe, že žalovaný s úspechom uplatnil námietku premlčania práva žalobcu, ktorým sa domáhal náhrady za uhradenú zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému. Z hľadiska hmotnoprávneho považoval nárok žalobcu uplatnený podľa za škodový nárok, ktorý treba analogicky ( ) posudzovať podľa , so súčasnou aplikáciou úpravy premlčania podľa a . Žalobca sa preukázateľne dozvedel o vzniku škody a o tom, že za ňu zodpovedá žalovaný z oznámenia zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu, užitia návykovej látky, úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia zo dňa 11.03.2010, doručeného žalobcovi dňa 14.04.2010, pričom vedomosť o výške škody získal v dňoch 14.05.2010 a 18.05.2010, kedy uhradil poskytovateľovi náklady zdravotnej starostlivosti. Počnúc od týchto dátumov začala podľa konajúceho súdu žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na súde, ktorá uplynula dňa 14.05.2012, resp. 18.05.2012. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 11.03.2013, uplatnil ju po uplynutí premlčacej doby v zmysle . S týmto právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý v odvolaní napadol žalobca, sa nemožno stotožniť.

19. Podľa zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

20. Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

21. Podľa o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotná poisťovňa uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

22. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Pokiaľ ide o samotný žalobou uplatnený nárok, odvolací súd udáva, že zo skutkových tvrdení uvedených žalobcom je zrejmé, že si uplatňuje nárok na zaplatenie tých nákladov, ktoré on sám uhradil za zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému v dňoch 02.03.2010 až 03.03.2010. Z hľadiska hmotnoprávneho ide o právo postihu, tzv. regresné právo žalobcu ako zdravotnej poisťovne voči žalovanému ako svojmu poistencovi na zaplatenie tých nákladov, ktoré uhradil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, za zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému v dôsledku užitia inej návykovej látky ako alkoholu. Súdna judikatúra v tomto smere dovodila, že tento nárok, upravený v ustanovení nemožno považovať za nárok, resp. právo na náhradu škody podľa ; ide totiž o osobitný regresný nárok zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov vynaložených zdravotnou poisťovňou na zdravotnú starostlivosť (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2010, sp. zn. ). Takto uplatnený regresný nárok zdravotnej poisťovne sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe v súlade

s ustanovením , keďže ho nemožno podriadiť pod žiadne z ustanovení až , upravujúce osobitné prípady premlčacej doby (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.06.2017, sp. zn. ).

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného pokiaľ súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu, uplatnený podľa , ako nárok svojou povahou a charakterom obdobný nároku na náhradu škody a následne ho posudzoval i z aspektu splnenia predpokladov zodpovednosti za škodu podľa , jeho postup nemožno považovať za správny. Právo postihu alebo regresné právo má vo všeobecnej rovine povahu osobitného a originálneho nároku, ktorý vzniká v prípade zákonom stanovených predpokladov (v danom prípade zakotvených v ); nemožno ho preto stotožniť s nárokom na náhradu škody. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalobcu, že regresné právo zdravotnej poisťovne voči poistencovi vzniká už v prípade preukázaného užitia návykovej látky poistencom, a nie ako dôsledok jeho zavineného protiprávneho konania; v takom prípade vzniká právo postihu zdravotnej poisťovne voči tretej , a teda odlišnej od poistenca.

25. Za nesprávny treba považovať i následný záver súdu prvej inštancie o premlčaní práva žalobcu v zmysle . Regresný nárok zdravotnej poisťovne uplatnený podľa sa totiž premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe v súlade s ustanovením , nakoľko nespadá pod úpravu premlčania zakotvenú v ustanoveniach až 110 . Pre posúdenie námietky premlčania žalovaného bolo potom rozhodujúce zaoberať sa otázkou vzniku nároku na náklady na zdravotnú starostlivosť, nakoľko s touto skutočnosťou bol spojený vznik práva domáhať sa takto vynaložených nákladov. Za tento deň treba považovať deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.01.2010, sp. zn. ), ku ktorému malo podľa tvrdení žalobcu dôjsť dňa 14.05.2010 ( v sume 7.812,75 eura) a dňa 18.05.2010 (v sume 289,14 eura). Vznik práva na náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť nemôže byť daný ani udalosťou majúcou za následok poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ani dňom, kedy sa zdravotná poisťovňa dozvedela o tom, že zdravotná starostlivosť bola poistencovi poskytnutá z dôvodu požitia inej návykovej látky ako alkoholu.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že súd prvej inštancie pochybil, keď dospejúc k záveru, že právo na náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť žalovaného v zmysle je právom na náhradu škody, aplikoval na premlčanie tohto práva ustanovenia a . Následne, majúc za to, že žalobca sa dozvedel o škode, ako aj o tom, kto za škodu zodpovedá dňa 14.05.2010, resp. 18.05.2010, kedy mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle , pokiaľ podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 11.03.2013, podal ju oneskorene. Právo žalobcu ako zdravotnej poisťovne na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanému ako jeho poistencovi, ak sa mu táto poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, je regresným právom zdravotnej poisťovne, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ; začiatok jej plynutia je spojený s dňom úhrady nákladov za zdravotnú starostlivosť jej poskytovateľovi. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania práva žalobcu ako dôvodnú, keď na jej ustálenie nezisťoval okolnosti rozhodné z hľadiska ustanovenia a následne sa dôvodnosťou samotnej žaloby ani nezaoberal a túto zamietol; jeho záver treba preto považovať za predčasný. Vzhľadom na to, že tieto nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V novom konaní sa bude súd prvej inštancie riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle viazaný a opätovne posúdi námietku premlčania vznesenú žalovaným podľa . Pokiaľ vyhodnotí námietku premlčania ako nedôvodnú, bude sa zaoberať dôvodnosťou žaloby z hľadiska veci samej, a teda skúmaním preukázania predpokladov na uplatnenie regresného práva voči žalovanému na úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa , zohľadniac aj tie skutočnosti, ktoré žalovaný v rámci procesnej obrany namietal (samotné vynaloženie nákladov na zdravotnú starostlivosť, ich výšku). Svoje závery o skutkových zisteniach a právnom

posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

27. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (, ).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).