Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36062235, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: P.. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., K. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 560,98 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -67 zo dňa 15.01.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok s doplnením, že o výške trov konania bude rozhodnuté uznesením súdu prvej inštancie.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 560,98 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 03.07.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 560,98 eur s príslušenstvom a žiadal náhradu trov konania z dôvodu, že dňa 05.04.2017 spôsobil žalovaný ako vodič škodu na motorovom vozidle značky S. EČ: S. a to vozidlom, ku ktorému nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie. Žalobca preto poskytol plnenie z garančného fondu v žalovanej sume. Nárok bol odôvodnený podľa z. č. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Nespochybňoval, že medzi jeho vozidlom a poškodeným vozidlom došlo ku kontaktu. Podľa neho poškodené vozidlo bolo zhruba 10 ročné, preto je logické, že pracovník poisťovne našiel na vozidle rôzne škrabance. Pri ohliadke nebolo konfrontované vzájomné poškodenie áut.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. ; ; ; a ; , z. č. o povinnom zmluvnom poistené zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zistil, že dňa 05.04.2017 došlo k poškodeniu motorového vozidla značky S. EČ S. tak, že žalovaný ako vodič motorového vozidla značky Q. EČ S. sa pri cúvaní dostal do kontaktu s poškodeným vozidlom. Žalovaný k nehodovému deju uviedol, že sa snažil vojsť svojim motorovým vozidlom medzi dve zaparkované vozidlá. Už pri vchádzaní videl, že môže dôjsť ku kontaktu s vozidlom na pravej strane, takže zastavil a rozhodol sa vycúvať, ale namiesto toho, aby volantom otočil doprava, otočil ho doľava, čím sa ešte viac priblížil k vozidlu na pravej strane a došlo ku kontaktu s týmto vozidlom, takže zadnou pravou časťou svojho vozidla niekde v oblasti nad kolesom zachytil poškodené motorové vozidlo v jeho zadnej ľavej časti na nárazníku. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že dokončil manéver cúvania, videl, že na svojom aute má iba malý

škrabanec, a keďže mal prácu, tak sa ponáhľal domov. Následne ho kontaktovala polícia, takže sa vrátil na miesto nehody. Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody dňa 10.04.2018. Podľa zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla na vozidle poškodenej došlo k poškodeniu ľavého zadného blatníka a zadného nárazníka vrátane lišty nárazníka. Výška škody bola vypočítaná na sumu 560,98 eur a v tejto sume boli zahrnuté žalobcom uhradené náklady autoservisu, ktorý vykonal opravu. Žalobca uhradil náklady na opravu dňa 26.05.2017.

3. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy 560,98 eur, ktorú vyplatil z titulu nákladov na opravu poškodeného vozidla poškodenej z garančného fondu, pretože v čase vzniku škodovej udalosti na motorové vozidlo škodcu nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie. Medzi stranami nebolo sporné, že za škodu zodpovedá žalovaný, ktorý ako vodič motorového vozidla spôsobil kontakt s poškodeným vozidlom a tiež nebolo sporné, že na predmetné motorové vozidlo nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie.

4. Žalovaný namieta iba výšku uplatneného nároku, keď už v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj v ďalších prednesoch tvrdil, že náklady na opravu neboli vypočítané správne, lebo likvidátor poistnej udalosti neobhliadol aj jeho vozidlo a nedošlo k porovnaniu poškodení na oboch vozidlách. Tvrdil, že pri kontakte jeho vozidla s vozidlom poškodenej nemohlo dôjsť k takému rozsiahlemu poškodeniu, ako bolo predmetom opravy. Žalovaný neuvádzal žiadne tvrdenia v čom konkrétne namieta výšku škody, ktoré z poškodení akceptuje a ktoré sú podľa neho v rozpore s priebehom nehodového deja a na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy. Žalovaný nereagoval na uznesenie č. k . -53 zo dňa 05.10.2018, ktorým bol vyzvaný vyjadriť sa k žalobe a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol poučený, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré nepredloží včas, nemusí súd prihliadať. Ako dôkaz predložil na pojednávaní fotografiu poškodenia jeho motorového vozidla.

5. Prvoinštančný súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný ako vodič a prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 a § 427 ods. 1 Obč. zákonníka, čo nebolo medzi stranami sporné. Rovnako súd vychádzal z nesporného tvrdenia o tom, že v čase škodovej udalosti nebolo vozidlo škodcu povinne zmluvne poistené, teda žalobca musel poškodenej poskytnúť poistné plnenie z garančného fondu v zmysle Žalobca preukázal poskytnutie plnenia poškodenej, čo taktiež nebolo sporné, a preto mu vznikol nárok na vrátenie poistného plnenia zo strany škodcu s poukazom na ust. cit. zákona. Ohľadom výšky uplatneného nároku žalobca predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva jednak rozsah poškodenia (najmä záznam o dopravnej nehode, zápis o obhliadke poškodeného vozidla, záznam ORPZ v S. - ODI o preverení oznámenia - škodovej udalosti) ako aj doklady o výpočte výšky škody a dokladov o výške skutočných nákladov na opravu (faktúra č. XXXXXXXXX).

6. Súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázané tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci. Aj keď žalovaný nesúhlasil s výškou uplatneného nároku, nepredložil súdu také skutkové tvrdenia, ktoré by spochybňovali dôkazy predložené žalobcom a vôbec nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žalovaný nespochybnil, ktoré z poškodení podľa neho nezodpovedajú jeho poškodeniam, teda ktoré z poškodení nevznikli pri škodovej udalosti ním zavinenej. Ani s ním predloženého dôkazu, t.j. fotografie nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by nejakým spôsobom vyvracal tvrdenia žalobkyne. Na predloženej fotografii je zobrazený len jeden škrabanec, pritom nie je zrejmé, kedy bola táto fotografia vyhotovená, ani to, či sa na voze nachádzajú aj iné poškodenia súvisiace s nehodou. Z uvedeného dôkaze nemožno preukázať, že poškodenia na druhom vozidle nevznikli v priamej príčinnej súvislosti s nehodovým dejom. Žalovaný iné dôkazy na podporu svojich tvrdení neuviedol, čím neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, a preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. K priznanému príslušenstvu k istine uviedol, že v prípade uplatneného nároku žalobcu, lehota na plnenie nevyplýva z právneho predpisu, ani z dohody účastníkov, preto bol žalovaný povinný poskytnúť plnenie žalobcovi v zmysle § 563 Obč. zákonníka potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy listom zo dňa 02.06.2017, a to v lehote do 02.07.2017. Žalovaný v stanovenej lehote žalovanú sumu neuhradil, preto sa nasledujúcim dňom, t. j. 03.07.2017 dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené prvoinštančný súd v zmysle cit. zák. ustanovení priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa 03.07.2017. Výška úroku z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. v znení noviel).

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. a a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to podľa , , . Opätovne namietal výšku škody 560,98 eur, ktorú považoval za vysokú a neoprávnenú. Likvidátor poisťovne neprivolával na ohliadku žalovaného s motorovým vozidlom, aby mohol porovnať tie časti vozidla, ktoré boli poškodené pri zrážke oboch vozidiel. Nemohol v konaní pred súdom prvej inštancie predložiť dôkaz - znalecký posudok č. X/XXXX, vypracovaný P.. A. E. dňa 08.03.2019, lebo ho ešte nemal k dispozícii. Z neho vyplýva, že poškodenie ľavých zadných dverí a ľavého zadného blatníka na vozidle S. nevzniklo pri tejto škodovej udalosti. Výška škody 560,98 eur priznaná žalobcovi je preto nesprávna. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolaniu pripojil znalecký posudok č. X/XXXX, vyhotovený P.. A. E. dňa 08.03.2018.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožňuje v plnom rozsahu, je vecne správne. Navrhol ho potvrdiť. Dôkazy vykonané v priebehu prvoinštančného konania preukázali, že motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené. Zároveň preukázal aj výšku spôsobenej škody a vymedzil osoby zodpovedné za vznik škody, ako aj pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto konaní. Podľa žalobcu žalovanému nič v priebehu prvoinštančného konania nebránilo predložiť znalecký posudok, ktorého vykonanie mohol minimálne v odpore navrhnúť, čo neurobil včas. Konštatovanie žalovaného, že znalecký posudok nemohol predložiť skôr, lebo ním nedisponoval, nie je dostačujúce. Je nepochybným, že v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má žalobca právo proti žalovanému na plnenia, poskytnuté z garančného fondu, vyplatené za škodu, spôsobenú motorovým vozidlom, ktoré nebolo poistené. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. na podporu svojich tvrdení. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. V replike žalobcu k odvolaniu žalovaného žalovaný podaním zo dňa 25.04.2019 uviedol, že znalecký posudok bol vyhotovený až v čase odvolacieho konania. Trval na jeho záveroch. Uviedol, že upozorňoval žalobcu, že závery likvidátora poisťovne nie sú správne, lebo pri zisťovaní poškodenia nebolo konfrontované jeho vozidlo s poškodením vozidla S., čo by bolo logické a technicky správne.

12. K vyjadreniu žalovaného k replike žalobcu sa žalobca už nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , a ., vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 23.10.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 14. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozsudku, a to v zmysle ust. , na ktoré poukazuje, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza, že aj podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie žaloby. 15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie v zmysle ust. a v podrobnostiach naň poukazuje.

17. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd uvádza, že žalobca až v odvolacom konaní predložil ako dôkaz Znalecky posudok č. X/XXXX , ktorý vyhotovil P.. A. E. dňa 08.03.2019, na ktorý však už odvolací súd nemohol prihliadať. Žalovaný bol totiž uznesením č.k. -53 zo dňa 05.10.2018 vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, tiež bol riadne poučený o svojich právach a povinnostiach, ako aj na označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskoro predložené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nemusí súd prihliadať, a je možné ich uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ). Uvedené uznesenie bola žalovanému doručené dňa 16.10.2018, čo vyplýva zo spisu. Nebolo preto možné, aby odvolací súd prihliadal na až v odvolacom konaní predložený Znalecký posudok č. X/XXXX. Žalovaný mohol tento dôkaz - vyhotovenie znaleckého posudku navrhnúť vykonať v konaní pred súdom prvej inštancie a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd prvej inštancie dokazovanie skončil. Keďže tak neurobil, nie je možné na neskoro predložený dôkaz už prihliadať. Nejde totiž o dôkaz, ktorý by nemohol byt navrhnutý už v konaní pred súdom prvej inštancie. K ďalším odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že žalovaný nevzniesol žiadne námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia. 18. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. rozhodnutia sp. zn. , , , ). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. marca 2016). Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi ( viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ). 19. Je nutné ešte dodať, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný po kontakte svojho motorového vozidla s motorovým vozidlom S. EČ: S. dňa 05.04.2017 odišiel z miesta škodovej udalosti bez všetkého, teda vôbec nevenoval pozornosť tomu, že poškodil iné motorové vozidlo. Až po zásahu polície sa zistilo, kto motorové vozidlo S. poškodil. Uvedené správanie sa žalovaného síce nemohlo mať vplyv na výšku škody, táto však bola v konaní pred súdom prvej inštancie riadne preukázaná faktúrou č. XXXXXXXXX, vyhotovenou spoločnosťou KALADO, s.r.o. Poprad. Z kalkulácie uvedenej opravy vyplývajú jednotlivé položky, z ktorých náhradné diely boli účtované v sume 25,89 eur, mzda za prácu bola vo výške 104,94 eur, vedľajšie náklady boli vo výške 7,66 eur a lakovanie vo výške 328,99 eur. Z uvedeného vyplýva, že najväčší rozsah žalovanej náhrady škody bol za lakovanie poškodeného motorového vozidla. Je iba logickým, že ak dôjde k poškodeniu časti auta, je nutné jeho prelakovanie celého poškodeného dielu.

20. Odvolací súd k odvolaniu žalovaného, v ktorom namieta nesprávne právne posúdenie veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade však nebolo zistené, aby súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

21. Súdom druhej inštancie nebola zistená ani iná vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo aby súd prvej inštancie nedospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam tak, ako to tvrdí žalovaný, ktorý však vytýkané vady nešpecifikuje.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, a to aj vo výroku o trovách konania, preto bol napadnutý rozsudok postupom podľa ako vecne správny potvrdený s tým, že bolo odvolacím súdom doplnené, že o výške trov konania bude rozhodnuté uznesením súdu prvej inštancie, a to aj čo sa týka trov prvoinštančného konania.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré v zmysle ust. vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).