Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-57-2019.pdf
PDF · 102.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/57/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti povinnej: P. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., C. 4, o vymoženie 1.382,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 28. novembra 2017, č. k. 2Er/646/2015-17, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a rozhodnutie o trovách exekúcie si vymienil na samostatné rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/, § 243f ods. 1, 3, 5, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 3 ods. 2, zákona o spotrebiteľských úveroch platných v čase vystavenia zmenky, § 2 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, čl. 2 písm. b) Smernice rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993. Vychádzal zo zistenia, že dňa 20. 08. 2008 oprávnená ako veriteľ uzatvorila s povinnou ako dlžníkom spotrebiteľskú Úverovú zmluvu č. 23/273/08 a tento úverový vzťah bol zabezpečený zmenkou vystavenou dňa 02. 05. 2008 povinnou, ktorú oprávnená vyplnila na základe príslušných ustanovený uvedenej úverovej zmluvy. Na základe návrhu oprávnenej dňa 19. 04. 2012 vydal Okresný súd Žilina ako príslušný zmenkový súd Zmenkový platobný rozkaz č. k. 20Zm/131/2011-14, ktorý je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd prvej inštancie dňa 23. 04. 2015 vydal poverenie č. 5402 137582, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Obchodná 7, vykonaním exekúcie. Dňa 25. 01. 2016 oprávnená doručila súdu prvej inštancie Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Argumentoval, že zákonodarca v Exekučnom poriadku stanovil oprávnenej povinnosť v prípade, ak sa vedie exekučné konanie proti fyzickej osobe na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky, preukázať, že nejde o nárok ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v prípade, ak sa jedná o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou preukázať, že v konaní v ktorom bolo vydané rozhodnutie ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z podania oprávnenej - Doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a z pripojených listinných dôkazov k tomuto podaniu nemal preukázané, že by zmenkový súd skúmal, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský vzťah medzi oprávnenou a povinnou, ako ani skutočnosť, či zmenkový súd prihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, oprávnená neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z pripojeného spisu zmenkového súdu zistil, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu
nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávnenej a na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V závere rozhodnutia uviedol, že o trovách súdneho exekútora nerozhodoval, nakoľko nemal trovy súdneho exekútora špecifikované a nedisponoval exekučným spisom.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila, že v pôvodnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nevyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z uvedeného dôvodu nie je možné exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len preto, že nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Zvýraznila, že požiadavka, aby exekučný titul spĺňal podmienky, ktoré v čase jeho vydania spĺňať nemusel, je v rozpore so zásadou retroaktivity a táto požiadavka je nezákonná. V tomto smere poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 zo zbierky č. 8/2015. V závere zvýraznila, že zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia sa tak dostane do situácie, keď účinný a vykonateľný exekučný titul, vydaný v súlade s hmotným aj procesným právom v danom časovom okamihu, je nepoužiteľným a bezvýznamným dokumentom a zároveň nemá možnosť pre prekážku rozhodnutej veci vec znova zažalovať (aj tak by pohľadávka bola v týchto prípadoch väčšinou premlčaná, na ktorú skutočnosť súdy ex offo prihliadajú) a nemá možnosť ani iným spôsobom dosiahnuť vydanie vykonateľného rozhodnutia, ktoré by bolo súladné s požiadavkami na rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej.
3. Povinná a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné. Preto dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor JUDr. Bohumil Kubát so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Obchodná 7, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie dňa 16. 04. 2015. Spolu so žiadosťou predložil i návrh oprávnenej, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 1.382,56 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je vykonateľný Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č. k. 20Zm/131/2011-14 zo dňa 19. 04. 2012. Súčasťou spisu je i Úverová zmluva č. 23/273/08 zo dňa 02. 05. 2008 uzavretá medzi právnym predchodcom oprávnenej a povinnou. Dňa 23. 04. 2015 súd prvej inštancie vydal poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Obchodná 7, vykonaním exekúcie pod EX 1490/15. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
10. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
11. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
16. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
17. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
18. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
20. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom od 23. 12. 2015 do 31. 03. 2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
24. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase vystavenia zmenky, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25. V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je Úverová zmluva č. 23/273/08 zo dňa 02. 05. 2008 uzavretá medzi právnym predchodcom oprávnenej a povinnou a exekučným titulom je Zmenkový platobný rozkaz č. k. 20Zm/131/2011-14. Z uvedeného je potom nesporné, že v danom prípade exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
26. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že Úverová zmluva č. 23/273/08 zo dňa 02. 05. 2008 je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenou štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky tak, ako to správne učinil i súd prvej inštancie. Na zvýraznenie správnosti len dodáva, že spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Znenie zmluvy povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatvárala povinná ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnená pri jej uzatváraní konala v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi oprávnenou a povinnou je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na vymedzený účel, v danom prípade na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním - predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. V uvedenom zmysle tak oprávnená svoju dôkaznú povinnosť nesplnila, preto odvolací súd konštatuje, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávnenej malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec, t.j. súd na vec musel aplikovať i ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy možno jednoznačne vyvodiť zo skutočností, že predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostranne adhéznej zmluvy, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán.
27. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnená tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23. 12. 2015 obsiahnutej v ustanoveniach § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku na základe zákona č. 438/2015 Z. z. je exekučný súd povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, či mu bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 je oprávnený tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona.
28. S ohľadom na uvedené odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie sa mal prioritne zaoberať dodržaním lehoty na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Podanie oprávnenej nazvané „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie č. EX 1490/2015 podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)“ zo dňa 21. 02. 2016 bolo doručené exekučnému súdu dňa 25. 01. 2016. Odvolací súd v tomto smere na podporu svojich tvrdení poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08. 11. 2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že „hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016 <http://merit.slv.cz/II.US615/2016>, III. ÚS 564/2016 <http://merit.slv.cz/III.US564/2016>)]. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu, nie len poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ (bod 20. a 21. citovaného uznesenia).
29. K uvedenému odvolací súd zvýrazňuje, že ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že si oprávnená vyššie uvedenú zákonnú povinnosť splnila, je ďalej jeho povinnosťou preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Teda povinnosťou exekučného súdu je z oprávnenou predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či: a) vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu (Občiansky zákonník, prípadne zákon o spotrebiteľských úveroch alebo iný zákon upravujúci právne vzťahy so spotrebiteľom), b) či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, alebo na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch (ktorú je povinný skúmať exekučný súd, ak ju neskúmal súd v základnom konaní), alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnená v zákonom stanovenej lehote nedoplnila svoj návrh na vykonanie exekúcie, alebo síce návrh na vykonanie exekúcie doplnila, ale ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné
zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť. Ak teda exekučný súd dospeje k názoru, že návrh na vykonanie exekúcie oprávnená doplnila v zákonom stanovenej lehote, potom musí posúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku) alebo o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).
30. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie neskúmal včasné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, a na základe oprávnenou predložených listín skúmal len či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, navyše sa nezaoberal ani tým, či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, alebo či súd v základnom konaní neprihliadol na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, pričom takéto obmedzenie alebo neprípustnosť (ktorú zisťuje exekučný súd, keďže ju nezisťoval súd v základnom konaní) existovala, alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo zákonom.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva oprávnenej na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je aj právo na predvídateľné rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie, ako exekučného súdu, v naznačenom smere posúdiť včasnosť doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 243f ods. 1 EP, a v nadväznosti na to posúdiť, či zmluva uzavretá medzi oprávnenou a povinnou, ako zmluva spotrebiteľská, posúdiť v zmysle vyššie uvedeného právneho výkladu, či v prejednávanej veci je daný dôvod na rozhodnutie o pokračovaní v konaní alebo na rozhodnutie o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku s dvoje rozhodnutie odôvodniť zákonu zodpovedajúcim spôsobom tak, aby bolo v ďalšom konaní preskúmateľné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).