Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/70/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, zapísaného v Obchodnom registri spoločností Paríž, číslo zápisu: 542097902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO 47 258 713, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Bratislava, proti žalovanému: E. H., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, U. J., o 526,48 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 508,48 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 03.06.2016 do zaplatenia.

II. Žaloba sa zamieta v časti o 18 € a 18,16 %-ného ročného úroku zo sumy 508,48 € od 03.06.2016 do zaplatenia.

III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 93,16 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaním došlým tunajšiemu súdu 23.05.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výrokoch I až II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX jeho právny predchodca, CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO 35 787 783 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 486,78 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 24 mesačnými splátkami po 24,34 €. Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatil len 24,34 €, dostal sa do omeškania, a preto pôvodný veriteľ úver 02.06.2016 „zosplatnil“. Žalovaný následne z úveru nič neuhradil.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 09.08.2019, no na žalobu a výzvu nijako nereagoval.

3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [ ; ďalej len „CSP“].

A. Skutkový stav

4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa , a skutočností známych súdu v zmysle v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva o spotrebiteľskom úvere (č. l. 29 až 36), prehľad platieb a ich započítanie (č. l. 37), oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru (č. l. 38), doručenka (č. l. 39), výpis z obchodného registra pre pôvodného veriteľa s prekladom (č. l. 7 až 28), ustálil súd tento skutkový stav.

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou - zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. l. 29 až 36).

6. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ (ďalej len „zmluva“; č. l. 29 až 36), v ktorej sa o. i. dohodli na poskytnutí úveru s týmito parametrami definovanými v Časti 1 článku 1 s názvom „Základné podmienky [zmluvy]“:

Výška úveru: 486,78 EUR Výška mesačnej splátky: 24,34 EUR Počet mesačných splátok: 24 Výška úrokovej sadzby: 18,16 % p. a. - fixná RPMN: 19,75 % Priemerná RPMN: 34,42 % Celková čiastka k zaplateniu: 584,16 EUR … Spôsob čerpania Úveru: jednorazovo bezhotovostne Splatnosť mesačnej splátky: 15. deň v mesiaci Poplatok za poistenie: 0 % Splatnosť 1. mesačnej splátky: 15.10.2015 Konečná splatnosť Úveru: 15.09.2017“.

7. V Časti 2 článku 2 s názvom „Trvanie [zmluvy]“ sa strany dohodli o. i. na tomto:

„2.2 [Zmluva]… účinnosť nadobúda dňom poskytnutia Úveru Dlžníkovi. …

8. V Časti 3 článku 3 s názvom „Následky porušenia povinnosti klienta“ sa strany dohodli o. i aj na tomto:

„3.1 V prípade ak Klient nespláca poskytnutý Úver… riadne a včas, …je [pôvodný veriteľ] oprávnený: … c) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru… … 3.4 Ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti Úveru… je splatný celý dlh Klienta… Nesplatená istina Úveru… je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v [zmluve] …“

9. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému sumu 486,78 € dňa 08.10.2015 (nesporná skutočnosť, č. l. 4). Žalovanému okrem iného vyúčtoval aj tzv. náklady spojené s uplat. pohl. celkovo v sume 18 € (prehľad platieb a ich započítanie, č. l. 37).

10. Žalovaný zaplatil pôvodnému veriteľovi 24,34 € (prehľad platieb a ich započítanie, č. l. 37).

11. Listom z 09.06.2016 pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 02.06.2016. Zásielka s listom bola žalovanému doručená 19.06.2016 (doručenka, č. l. 39).

12. Pôvodný veriteľ sa cezhranične zlúčil so žalobcom a z obchodného registra bol vymazaný 22.08.2016 (výpis z obchodného registra pre pôvodného veriteľa s prekladom, č. l. 7 až 28).

B. Právne posúdenie

13. Podpísaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť spotrebiteľský úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Keďže zmluva nadobudla účinnosť v zmysle časti 2 článku 2 ods. 2.2 zmluvy až poskytnutím spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu, v dôsledku čoho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť peňažné prostriedky, takto

vymedzený predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa (ďalej len „“), ktorá je reálnym kontraktom. Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle . Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa ( ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy ( ). Zároveň sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.

14. Súd najprv vyhodnocoval zmluvu z hľadiska jej platnosti a kritérií stanovených . Tento zákon v , v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že posudzovaná zmluva bola uzatvorená pripojením podpisov strán na jej písomnom vyhotovení a mal tak aj s odkazom na výklad poskytnutý Najvyšším súdom SR v jeho uznesení z 22.02.2018, sp. zn. , a na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, za preukázané, že zmluva bola platne uzavretá a obsahovala podstatné náležitosti zmluvy, ktoré o spotrebiteľských úveroch vyžaduje pre formu takúto úveru. Súd pre úplnosť poukazuje aj na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ z 05.09.2019, vo veci C-331/18 (Pohotovosť), ktorý závery vyššie citovanej judikatúry len ďalej potvrdzuje a spresňuje, že sa majú uplatniť aj na zmluvy uzatvorené pred vyhlásením rozsudku vo veci C-42/12, teda aj na zmluvu, ktorá je predmetom konania v tejto veci.

15. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička 486,78 € v súlade s . V zmysle časti 1 článku 1 ods. 1.1 zmluvy bol potom povinný pôžičku vrátiť 24 mesačnými splátkami po 24,34 € splatnými 15. deň príslušného mesiaca, teda mal vrátiť peniaze v zmysle . Keďže splátky prestal platiť, dostal sa do omeškania ( ). Žalobca si napokon uplatnil právo dohodnuté na základe v časti 3 článku 3 ods. 3.1 a 3.4 zmluvy a pôžičku „zosplatnil“. Tým žalobcovi vzniklo právo žiadať od žalovaného vrátenie dlhu naraz.

16. Žalobca, ktorý sa podľa v spojení s stal právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničného zlúčenia, tak má nárok na vrátenie nesplatenej istiny úveru a zaplatenie poplatku za poistenie, ktoré bolo dohodnuté v časti 1 článku 1 ods. 1.1 zmluvy.

17. Žalobca si ako istinu uplatnil sumu 469,81 €, úrok do „zosplatnenia“ 38,67 € a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 18 €, ktoré ale nijako nevysvetlila zo žaloby ani neplynie, akých úkonov pôvodného veriteľa sa týka. Skutkovým vymedzením žaloby je súd v sporovom konaní viazaný. Len žalobca je oprávnený určiť skutkový základ žalobou uplatneného nároku, čo vyplýva aj z viacerých ustanovení . V prvom rade je žalobca podľa základných princípov povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci. Táto povinnosť sa odzrkadľuje aj v , ktorý za všeobecnú obsahovú náležitosť žaloby považuje okrem iného aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Zdôrazňuje sa aj v , podľa ktorého má žalobca povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V spotrebiteľských sporoch ( ), v ktorých je žalovaným spotrebiteľ, sa kladie na skutkové vymedzenie žaloby ešte väčší dôraz. Podľa totiž zmena rozhodujúcich skutočností, teda zmena žaloby ( ), nie je v takýchto sporoch vôbec prípustná. To všetko platí aj pre vec prejednávanú v tomto konaní. V žalobe ani vo vyjadrení na základe výzvy súdu však žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, o aké konkrétne náklady ide. Žalobca tento nárok skutkovo nijako nepodložil, pretože nikde netvrdil, že by takýto nárok vznikol na základe určitého konania strán, či už v podobe výdavkov na služby tretích osôb alebo z vlastnej činnosti či z iného dôvodu. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ), hoci v prejednávanej veci žaloba takýto odkaz ani neobsahovala. Nedostatočné skutkové vymedzenie uplatňovaného nároku má za následok stratu sporu v dotknutej časti, a teda zamietnutie žaloby (pozri BAJÁNKOVÁ, J. In: ŠTEVČEK, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s 486). Sumu 18 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky preto nemohol súd žalobcovi priznať, a odôvodnená je len suma 469,81 + 38,67 = 508,48 €.

18. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný prestal svoj dlh plniť, keď zaplatil len prvú splátku a ďalšie platby už nevykonal. Pôvodný veriteľ preto úver v súlade s časťou 3 článkom 3 ods. 3.1 a 3.4 zmluvy a „zosplatnil“ k 02.06.2016. Vznikol mu tak nárok na úrok z omeškania v zmysle a nariadenia vlády č. , od prvého dňa omeškania dlžníka. Úrok z omeškania žiadal žalobca priznať vo výške 5 % ročne od 03.06.2016. Keďže takto vyčíslený úrok z omeškania neprekračoval rámec uvedených predpisov, žaloba je v tejto časti opodstatnená.

19. Žalobca si ale zároveň uplatnil vyčíslený úrok v sume 38,67 € za obdobie do „zosplatnenia“ úveru a od 03.06.2016 pokračujúci úrok. Pokiaľ ide o úrok do „zosplatnenia“ úveru, tento bol žalovaný v súlade s povinný zaplatiť v zmluvne dohodnutej ročnej sadzbe 18,16 % a keďže žalobca si ho vyčíslil správne v sume 38,67 €, súd mu tento nárok priznal. Vo zvyšnej časti úroku však nemožno žalobe vyhovieť.

20. Okrem toho, že podľa a ním doplneného sa na daný vzťah vždy prednostne uplatnia ustanovenia občianskeho práva, nemožno súhlasiť s predpokladom žalobcu, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie. Takéto chápanie úrokov môže vyplynúť z , v súvislosti s ktorým súd považuje za potrebné zdôrazniť, že cit. ustanovenie je ustanovením na prospech dlžníka, a nemožno ho vykladať tak, ako to vyplýva zo žaloby. Dôvodom je, že jeho prvá veta upravuje právo (nie povinnosť) dlžníka vrátiť peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Druhú vetu tohto ustanovenia treba vykladať v nadväznosti na prvú vetu, ktorou sa toto právo zakotvuje. Druhá veta síce hovorí o „povinnosti“ dlžníka zaplatiť úroky, no táto povinnosť je konkretizovaná tak, že sa týka „len [obdobia] od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov“. Z druhej vety nemožno odvodiť záver, že veriteľovi zakladá právo požadovať úroky aj po „zosplatnení“ dlhu. Z naznačeného vzťahu prvej a druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom druhej vety je práve vylúčiť právo veriteľa požadovať úroky za obdobie do pôvodnej splatnosti dlhu. Dlžník mu totiž vracia peňažné prostriedky predčasne, čím veriteľ opätovne nadobúda právo disponovať s nimi. Úrok pritom predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie peňazí dlžníkovi, ktorý má v tomto prípade právo splácať dlh v splátkach. Pokiaľ sa strany vyslovene neodchýlia od tohto dispozitívneho pravidla (čo by bolo možné v iných, než spotrebiteľských vzťahoch - porov. ), niet právneho ani ekonomického dôvodu pre to, aby veriteľovi zostalo zachované právo požadovať úroky aj po tom, čo mu dlžník vrátil všetky peňažné prostriedky. Druhá veta jednoducho len spresňuje, že veriteľ má nárok na úroky do (predčasného) vrátenia peňažných prostriedkov. Preto nie je správny názor, že toto ustanovenie je použiteľné aj na práve opačný prípad, keď dlžník vôbec nie je schopný peňažné prostriedky vrátiť, a to o to viac, ako ho za to veriteľ sankcionuje „zosplatnením“ dlhu. Využitím práva vyplývajúceho z sa mení splatnosť dlhu tak, že dlžník stráca výhodu splátok a veriteľ môže požadovať okamžité zaplatenie celého dlhu naraz, čím sa situácia veriteľa zlepšuje. Preto nemožno prisvedčiť ani argumentácii, že uplatnením práva na odstúpenie od zmluvy podľa by sa v prípade straty nároku na ďalšie úroky dostal veriteľ do horšieho postavenia. Toto ustanovenie totiž vyvoláva účinky obdobné účinkom „zosplatnenia“ podľa , teda aj v tomto prípade sa veriteľova situácia zlepšuje v tom zmysle, že môže požadovať vrátenie celého dlhu predčasne. Opačný výklad je jednostranný a nezohľadňuje všetky účinky právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení a 506 . Správny je preto len záver, podľa ktorého po „zosplatnení“ zostáva veriteľovi len právo na úrok z omeškania, ktorý upravuje (či ). Pokiaľ by mu mal naďalej patriť aj úrok z pôžičky, či úveru, tak, ako si žalobca vykladá , došlo by tým k neoprávnenému zvýhodneniu veriteľov pôžičiek a úverov oproti iným veriteľom s peňažnými pohľadávkami, ktorým zákon umožňuje požadovať po omeškaní dlžníka len úrok z omeškania. Okrem toho súd poukazuje na staršiu judikatúru, keď aj Najvyšší súd SR v obdobnej veci vyslovil názor, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie NS SR vo veci sp. zn. ). Nemožnosť uplatňovania úrokov z úveru po „zosplatnení“ úveru bola predmetom prieskumu aj Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. považoval za ústavne konformný postup súdov, ktorým sa veriteľovi nepriznali úroky z úveru po jeho „zosplatnení“. Rovnaký názor vyslovil aj Krajský súd v Trnave vo svojich rozsudkoch sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

21. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti nezaplatenej istiny 469,81 €, úroku do „zosplatnenia“ 38,67 € a prislúchajúceho úroku z omeškania (výrok I) a žalobu v časti nákladov 18 € s prislúchajúcim

úrokom z omeškania a v časti ročného 18,16 %-ného úroku zo sumy 469,81 € od 03.06.2016 do zaplatenia zamietol (výrok II).

22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ( ) vychádzal súd z toho, že žalobca mal čiastočný úspech ( ) v časti istiny 469,81 €, úroku 38,67 €, spolu teda 508,48 €. Žalovaný bol úspešný v časti nákladov 18 €, teda pomer úspechu strán potom predstavuje 508,48 : 18, t. j. 96,58 % : 3,42 %. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu 93,16 % trov konania (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.