Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-84-2019.pdf
PDF · 160.14 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/84/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Turčianska vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Kuzmányho 25, 036 80 Martin, IČO: 36 672 084, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovaným: v 1/ rade MHC Martin, a.s., so sídlom Gorkého 2, 036 01 Martin, IČO: 36 420 662 a v 2/ rade V. U., nar. XX.X.XXXX, bytom V. J. XXXX/XX, XXX XX D., občan SR, zastúpenému zástupcom JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, v konaní o zaplatenie 30.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/73/2017-167 zo dňa 13. septembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/73/2017-167 zo dňa 13. septembra 2018 v časti napadnutého výroku I. o povinnosti žalovaného v 2/ rade, na ktorú povinnosť bol zaviazaný spolu so žalovaným v 1/ rade, zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.000 Eur od 1.3.2017 do zaplatenia, zmluvný úrok z pôžičky vo výške 2,29 % ročne zo sumy 30.000 Eur od 8.12.2016 do 28.2.2017 a zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy 30.000 Eur od 1.3.2017 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a v časti výroku II., podľa ktorého má žalobca právo voči žalovanému v 2/ rade spolu so žalovaným v 1/ rade na 100% - nú náhradu trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému v 2/ rade n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, zo sumy 30.000 Eur od 1.3.2017 do zaplatenia, zmluvný úrok z pôžičky vo výške 2,29 % ročne zo sumy 30.000 Eur od 8.12.2016 do 28.2.2017 a zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy 30.000 Eur od 1.3.2017 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovaným právo na 100 % - nú náhradu trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu v spojení s písomným podaním pred jej doručením žalovanému, ktorou sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 30.000 Eur spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, na tom skutkovom tvrdení, že dňa 7.12.2016 uzavrel ako veriteľ so žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 30.000 Eur, ktoré finančné prostriedky v deň podpisu zmluvy
o pôžičke dlžník obdržal od veriteľa prevodom na účet. V čl. III. ods. 1 zmluvy o pôžičke sa žalovaný v 2/ rade zaviazal ako ručiteľ, že v prípade nevrátenia dlžnej sumy 30.000 Eur do dátumu splatnosti, do 28.2.2017 žalovaným v 1/ rade, berie na seba povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku veriteľa uspokojí za žalovaného v 1/ rade, ak ju neuspokojí žalovaný v 1/ rade ako primárny dlžník. Ručiteľské vyhlásenie urobil žalovaný v 2/ rade dňa 7.12.2016. Žalovaný v 1/ rade dlžnú sumu do dátumu splatnosti nevrátil, žalobca ho vyzval listom zo dňa 2.3.2017 na splnenie záväzku. Prevzatie výzvy žalovaný v 1/ rade potvrdil podpisom na doručenke. Uvedenú výzvu zaslal aj žalovanému v 2/ rade, aby mu oznámil ako ručiteľovi výšku svojej pohľadávky. Vo výzve poskytol žalobca žalovanému v 1/ rade sedem dňovú lehotu na splnenie si záväzku zo zmluvy o pôžičke, ktorú si žalovaný v 1/ rade nesplnil, a preto žalobca dňa 15.3.2017 vyzval žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa, aby splnil za žalovaného v 1/ rade v lehote sedem dní záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke. Ani žalovaný v 2/ rade svoj záväzok nesplnil.
2. Okresný súd poukázal na to, že vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 17Cb/73/2017 zo dňa 18.10.2017, voči ktorému žalovaný v 2/ rade podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému v 1/ rade skutočne riadne pôžičku poskytol. Žalovanému v 1/ rade sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť. Okresný súd uznesením zo dňa 9.1.2018 platobný rozkaz voči obidvom žalovaným zrušil.
3. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, právne posúdeného za aplikácie ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 657, § 658 ods. 1, § 546, § 547, § 548 ods. 1, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
4. Primárne okresný súd posúdil, že záväzkový vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom nie je vzťahom obchodnoprávnym, pretože hoci obidva subjekty sú podnikatelia, tak záväzok z tejto zmluvy sa netýka ich podnikateľskej činnosti. Z uvedeného sa vzťahy medzi účastníkmi riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
5. Okresný súd uviedol, že medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcom existoval vzťah veriteľa a dlžníka založený Zmluvou o pôžičke zo dňa 7.12.2016, ktorú zmluvu vyhodnotil ako platne uzavretú, v písomnej forme. Zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, a to predmet pôžičky, ktorou bola suma 30.000 Eur, čas vrátenia, ktorý bol dojednaný v zmluve - splatnosť najneskôr do 28.2.2017. Okresný súd poukázal na to, že zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, teda predpokladom pre priznanie takéhoto nároku je preukázanie, že pôžička bola reálne poskytnutá. Žalobca toto jednoznačne preukázal dojednaním v samotnej zmluve, v ktorej je uvedené prehlásenie dlžníka - žalovaného v 1/ rade, a to v jej čl. II. bod 2., že dlžník podpisom zmluvy potvrdzuje, že mu pôžičku v celkovej výške 30.000 Eur veriteľ poskytol prevodom na účet v deň podpisu zmluvy. O tom, že došlo k reálnemu prevodu finančných prostriedkov na účet žalovaného v 1/ rade svedčil výpis z účtu žalobcu č. 234 vedeného v E. Y. H. N. pobočka D., z ktorého vyplývalo, že dňa 7.12.2016 bol daný príkaz na prevod finančných prostriedkov v sume 30.000 Eur v prospech účtu žalovaného v 1/ rade ako dlžníka, ktorý účet bol špecifikovaný v zmluve o pôžičke, a to účet W.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s poznámkou, že sa jedná o plnenie na zmluvu o pôžičke. Tento výpis z účtu a reálne poskytnutie sumy 30.000 Eur nebolo žiadnym spôsobom spochybnené. Vykonaným dokazovaním tiež bolo preukázané a nesporné, že žalovaný v 1/ rade ani po výzve v stanovenej lehote pôžičku nevrátil, preto okresný súd žalovaného v 1/ rade zaviazal k zaplateniu sumy 30.000 Eur. V zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli v zmluve o pôžičke dohodnuté aj úroky, a to v čl. II. bod 4. s tým, že pôžička je poskytnutá úročne s výškou úroku 2,29 % ročne. Dohodnutý úrok si žalobca uplatnil zo sumy pôžičky 30.000 Eur v dojednanej výške 2,29 % ročne od dňa nasledujúceho po poskytnutí pôžičky, teda od 8.12.2016 do dňa určenom ako posledný deň na vrátenie finančných prostriedkov, a to do 28.2.2017. Tento úrok bol platne dojednaný, preto okresný súd zaviazal žalovaného v 1/ rade k zaplateniu aj tohto úroku. Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti bola v čl. II. bod 5. zmluvy o pôžičke dojednaná aj zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme, a to, že k porušeniu zmluvnej povinnosti došlo, nebolo medzi stranami sporné. Okresný súd mal jednoznačne preukázané, že k vráteniu pôžičky v stanovenej lehote nedošlo, čím vznikol žalobcovi ako veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu dojednanú vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy, a preto mu v tejto výške zmluvnú pokutu priznal, a to 10 % ročne zo sumy 30.000 Eur od 1.3.2017, čo je deň nasledujúci po termíne splatnosti pôžičky až do zaplatenia. Pokiaľ právny zástupca žalovaného v 2/ rade požadoval, aby okresný súd zvážil, či výška zmluvnej pokuty je primeraná, tak súd prvej inštancie zdôraznil, že v danom prípade išlo o občianskoprávny vzťah a výška zmluvnej pokuty nie je žiadnym spôsobom limitovaná, pričom súd len posudzuje, či nie je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Podľa okresného súdu stanovená výška zmluvnej pokuty 10 % z dlžnej sumy ročne nebola v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na výšku zabezpečenej pohľadávky a nezasiahla do práv a oprávnených záujmov iných osôb. Dojednaná bola písomne, a preto ju považoval za platnú, neprislúcha mu moderačné právo, a preto žalovaného v 1/ rade zaviazal aj k jej zaplateniu.
6. Okresný súd skonštatoval, že vzťah žalovaného v 2/ rade a žalobcu bol vzťahom veriteľa a ručiteľa. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.12.2016 bolo zrejmé, že medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľom došlo k dohode o zabezpečení pohľadávky ručením s tým, že žalovaný v 2/ rade v čl. III. zmluvy o pôžičke v súlade s ust. § 456 Občianskeho zákonníka vyhlásil, že uspokojí veriteľovu pohľadávku podľa čl. II. tejto zmluvy vo výške 30.000 Eur s príslušenstvom, vrátane nároku na zmluvný úrok, zmluvnú pokutu a náhradu škody, ak ju neuspokojí dlžník. Povinnosť úhrady dlžnej sumy vo výške 30.000 Eur v lehote do 28.2.2017 sa vzťahuje aj na ručiteľa a veriteľ ručiteľské vyhlásenie prijíma. Týmto vyhlásením vznikol ručiteľský záväzok. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dlžník, a to žalovaný v 1/ rade neuspokojil pohľadávku, ani napriek písomnej výzve žalobcu na splnenie, pričom písomná výzva, ktorá bola predložená okresnému súdu, bola datovaná 2.3.2017 a ako vyplývalo z pripojenej doručenky dlžník túto výzvu prevzal dňa 6.3.2017, na vedomie bola zaslaná aj ručiteľovi, ktorý túto výzvu prevzal rovnako dňa 6.3.2017. Ak bolo preukázané, že dlžník nesplnil dlh, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval, nastúpila potom povinnosť ručiteľa, a to žalovaného v 2/ rade tento dlh splniť za hlavného dlžníka. V súlade so zákonom, ako aj s dojednaním v čl. III. zmluvy o pôžičke, okresný súd aj žalovaného v 2/ rade zaviazal k zaplateniu sumy 30.000 Eur spolu s dojednaným zmluvným úrokom a zmluvnou pokutou, ako aj s úrokmi z omeškania. Okresný súd k splneniu uvedeného zaviazal žalovaných v 1/ a v 2/ rade tak, že plnením jedného z nich v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká povinnosť druhého dlžníka.
7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca voči žalovaným má právo na 100 % - nú náhradu trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.
8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2/ rade prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Žalovaný v 2/ rade poukázal na to, že od počiatku namietal, že nebolo preukázané, že by žalobca skutočne poskytol žalovanému v 1/ rade pôžičku podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.12.2016. Vychádzal predovšetkým z toho, že sa mu javilo byť zvláštne, že žalovaný v 1/ rade v zmluve o pôžičke uviedol ako účet, na ktorý mu mala byť poskytnutá pôžička, účet evidentne otvorený a vedený v banke v Českej republike. Žalobca síce preukázal, že splnil svoj záväzok poskytnúť žalovanému v 1/ rade pôžičku v sume 30.000 Eur na účet uvedený v zmluve o pôžičke, zo žiadneho dôkazu vykonaného v súdnom konaní však nevyplývalo, že by účet uvedený v zmluve o pôžičke, na ktorý boli finančné prostriedky poukázané, bol účtom, ktorý by patril žalovanému v 1/ rade, a teda, že by došlo k reálnemu splneniu záväzku zo zmluvy o pôžičke - poskytnúť pôžičku žalovanému v 1/ rade.
9. Žalovaný v 2/ rade ďalej poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade v priebehu konania bol absolútne pasívny, v čase konania pojednávania dňa 13.09.2018 nemal zriadený a skutočne funkčný štatutárny orgán - predstavenstvo, napriek ktorej skutočnosti okresný súd vykonal pojednávanie, dokazovanie a vo veci rozhodol. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku splnením procesných podmienok na vykonanie pojednávania zaoberal len v odseku 7., a to formálne a nedostatočne. Žalovaný v 2/ rade mal za to, že právnickej osobe, ktorá nemá štatutárny orgán, nie je možné doručiť predvolanie na pojednávanie s následkami vzniku fikcie doručenia, ak si ho v odbernej lehote strana nepreberie. Ak neexistuje štatutárny orgán, resp. tento nie je zvolený (vymenovaný), nie je možné považovať za doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré nemal kto prevziať. Podľa žalovaného v 2/ rade neboli splnené procesné podmienky na vykonanie pojednávania a následné konanie v neprítomnosti žalovaného v 1/ rade a vyhlásenie napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, že sa na pojednávaní nezúčastnil žiadny zástupca žalovaného v 1/ rade, podľa žalovaného v 2/ rade nebolo možné riadne preveriť, či sa skutočne do dispozície žalovaného v 1/ rade dostali finančné prostriedky, ktoré mal žalobca na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.12.2016 poukázať na účet v Českej republike. V zmysle čl. II ods. 1. uvedenej zmluvy mala byť pôžička poskytnutá na účel „pokrytia záväzkov a prevádzkových nákladov dlžníka v rámci jeho činnosti ako prevádzkovateľa hokejového klubu“. Tento účel bol známy aj žalovanému v 2/ rade, ktorý bol pri podpise ručiteľského záväzku ubezpečený, že žalovanému v 1/ rade poskytne finančné prostriedky na vrátenie pôžičky Mesto Martin vo forme dotácie. Ak mal žalovaný v 1/ rade použiť pôžičku tak, aby naplnil deklarovaný účel, musel z nej nejakým spôsobom hradiť záväzky a prevádzkové
náklady v rámci jeho činnosti ako prevádzkovateľa hokejového klubu. Ak by okresný súd riadne konal so žalovaným v 1/ rade, musel by sa vyjadriť k tomu, či skutočne finančné prostriedky - pôžičku reálne dostal (bola mu poskytnutá), či s týmito finančnými prostriedkami aj reálne nakladal a ako. Žalovaný v 2/ rade má vedomosť o tom, že žalovaný v 1/ rade mal už v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke zo dňa 7.12.2016 množstvo nesplnených záväzkov, viedli sa proti nemu exekučné konania. Pri podpise zmluvy o pôžičke si nevšimol, na aký účet má byť pôžička poukázaná, teraz však vyjadruje podozrenie, že poskytnutím peňažných prostriedkov - pôžičky na účet v inom štáte, mohlo dôjsť k zmareniu uspokojenia niektorých pohľadávok veriteľov žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 2/ rade považoval napadnutý rozsudok za predčasný, a to pre nesplnenie procesných podmienok pre vykonanie pojednávania, ako aj pre existenciu dôvodnej pochybnosti o tom, či pôžička bola reálne (skutočne) poskytnutá žalovanému v 1/ rade, a či týmto konaním nedošlo k protiprávnemu konaniu, ktoré by bolo dôvodom na konštatovanie, že ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ak by totiž vyšlo najavo, že účelom poskytnutia pôžičky (ak by aj reálne bola poskytnutá) na účet uvedený v zmluve niektorou zmluvnou stranou, v inom štáte, za účelom uprednostnenia splnenia niektorých záväzkov žalovaného v 1/ rade, bolo obídenie (zmarenie) splnenia záväzkov žalovaného v 1/ rade, napr. v exekučnom konaní, takéto konanie by nemohlo byť považované za konanie v súlade so zákonom, ani s dobrými mravmi. Potom by sa žalobca nemohol voči žalovanému v 2/ rade domáhať splnenia jeho ručiteľského záväzku, ktorý by neexistoval z dôvodu akcesority k hlavnému záväzku, ktorý by už nemal charakter záväzku žalovaného v 1/ rade vrátiť žalobcovi pôžičku, ale spravoval by sa režimom záväzku vrátiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré by nadobudol na základe neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Navrhol, napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na prejednanie súdu prvej inštancie.
10. K doručenému odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Odvolacie dôvody, o ktoré žalovaný v rade 2/ opiera svoje odvolanie považoval za právne irelevantné. Podľa žalobcu z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný v 2/ rade sa zameral na teoretický výklad hodnotiaceho aspektu okresného súdu pri aplikácii práva a vlastnou polemikou, s ktorou nemožno súhlasiť. Žalovaný v 2/ rade opomenul, že konajúci súd v odôvodnení chronologicky v napadnutom rozsudku vysvetlil hmotnoprávny aj procesnoprávny aspekt preferujúci závery okresného súdu vo vzťahu k jeho záverom. Pozornosti odvolateľa zrejme uniklo, že v odseku 7., 9., 22., 23., 24., 25., odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie argumentačne akceptovateľným spôsobom vysvetlil, že v zistenom skutkovom stave a z vykonaných dôkazov, rozhodol tak ako rozhodol. V odôvodnení sa súd prvej inštancie vysporiadal argumentačne dostatočne s procesnoprávnym ako aj hmotnoprávnym aspektom namietaným žalovaným v 2/ rade v odvolaní. K odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade považoval za potrebné poukázať na rozpor jeho právnej argumentácie, a to na odsek 9., 23., odôvodnenia vydaného rozsudku, ako aj na vyjadrenia zástupcu žalovaného v 2/ rade zaznamenané v Zápisnici z pojednávania zo dňa 13.09.2018, ktoré sú v zjavnom rozpore s argumentáciou uvádzanou v odvolaní. Podľa názoru žalobcu s poukazom na Čl. 5 základných princípov CSP sa jedná zo strany žalovaného v 2/ rade o zjavné zneužitie práva, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu, čo vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Z vydaného rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva právne stabilné, právne bezchybné hodnotenie súdu týkajúce sa rozhodujúcich skutočností z procesnoprávneho a hmotnoprávneho hľadiska. Žalobca hodnotil závery súdu prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia za nespochybniteľné a správne.
11. Pokiaľ žalovaný v 2/ rade tvrdil, že od počiatku namietal, že nebolo preukázané, že by žalobca skutočne poskytol žalovanému v 1/ rade pôžičku podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2016, tak z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplývalo, že žalobca preukázal poskytnutie pôžičky žalovanému v 1/ rade, a to už samotným dojednaním v čl. II. bod 2. Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2016, s čím sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie. Žalovaný v 2/ rade, tak ako vyplýva z čl. IV. bod 3. zmluvy o pôžičke, si bol plne vedomý pri podpisovaní Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2016 ako ručiteľ za záväzok dlžníka, že účet na ktorý majú byť poukázané finančné prostriedky vo výške 30.000 Eur patrí žalovanému v 1/ rade a taktiež pri podpise zmluvy nenamietal, že finančné prostriedky budú poukázané na účet v ČR. V tejto súvislosti žalobca poukázal na číslo účtu uvádzané žalovaným v 1/ rade v Zmluve o pôžičke zo dňa 07.12.2016, ako a kde sa mali finančné prostriedky titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2016 poukázať, a to na č.ú. W.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a na výpis č. 234 z účtu žalobcu XXXXXXXXXX, vedeného v E. Y. H. N. - pobočka D., z ktorého jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 30.000 Eur boli dňa 07.12.2016 poukázané na č.ú. W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, t.j. totožným číslom účtu uvedeným žalovaným v 1/ rade na Zmluve o pôžičke zo dňa 07.12.2016,
kde ako príjemca na výpise č. 234 z účtu XXXXXXXXXX, ktorým disponuje žalobca, je uvedený žalovaný v 1/ rade, a to titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2016. Tento výpis z účtu, ani reálne poskytnutie pôžičky sumy vo výške 30.000 Eur, neboli zo strany žalovaných žiadnym spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie popreté, ani spochybnené, teda toto bolo medzi stranami sporu nesporné. Ak žalovaný v 2/ rade uviedol na pojednávaní konanom dňa 13.09.2018 (viď Zápisnica o pojednávaní konaného dňa 13.09.2018), že pôžička bola poskytnutá na účet žalovaného v 1/ rade vedený v ČR a zároveň mal preukázané, že tento účet patrí žalovanému v 1/ rade, namietané tvrdenia žalovaného v 2/ rade v odvolaní sú právne irelevantné. Žalobca mal za to, že poskytnutie pôžičky žalovanému v 1/ rade vo výške 30.000 Eur riadne preukázal a riadne preukázal aj to, že žalovaný v 1/ rade finančné prostriedky od žalobcu riadne prevzal, čo dokazuje reálne odovzdanie finančných prostriedkov dlžníkovi - žalovanému v 1/ rade titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.216 bezhotovostným prevodom z účtu v banke dňa 07.12.2016. - (odsek 23. odôvodnenia rozsudku). Žalobca s poukazom na ust. § 151 ods. 1 CSP uviedol, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade nepopreli v konaní pred prvoinštančným súdom tvrdenia žalobcu o tom, že účet vedený v ČR W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý žalobca previedol bezhotovostným prevodom finančné prostriedky vo výške 30.000 Eur, titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2016 tak, ako vyplýva z výpisu č. 234 z účtu XXXXXXXXXX, ktorým disponuje žalobca, patrí žalovanému v 1/ rade, čo bez relevancie namieta žalovaný v 2/ rade v odvolaní. Zastával názor, že okresný súd vzhľadom na nesporné skutočnosti medzi stranami sporu správne rozhodol pri aplikácii ust. § 186 ods. 2 CSP. Žalobca namietal reálnu existenciu odvolacích dôvodov podľa ust § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP uvádzaných žalovaným v 2/ rade.
12. K námietke žalovaného v 2/ rade, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by účet uvedený v Zmluve o pôžičke zo dňa 07.12.2016, na ktorý boli finančné prostriedky poukázané bol účtom, ktorý by patril žalovanému v 1/ rade, a teda že by došlo k reálnemu splneniu záväzku zo zmluvy o pôžičke - poskytnúť pôžičku žalovanému v 1/ rade, žalobca ďalej poukázal na samotné vyjadrenie zástupcu žalovaného v 2/ rade na pojednávaní konanom dňa 13.09.2018 ...,,Žalovaný v 2/ rade má za preukázané to, čo v čase podanie odporu proti platobnému rozkazu bez akýchkoľvek pochybností preukázané nemal to, že tým spôsobom ako to bolo deklarované v zmluve o poskytnutí pôžičky, táto bola poskytnutá, hoci bola poskytnutá na účet žalovaného v rade 1/ vedený v ČR, klient mal podozrenie a do teraz toto podozrenie mu trvá, že to bolo účelové konanie vo vzťahu ku už prebiehajúcim konaniam a vymáhaniam záväzkov žalovaného v rade 1/., avšak nespochybňuje, že táto pôžička bola poskytnutá, nespochybňuje ani to, že prevzal ručiteľský záväzok za splatenie tejto pôžičky“..., kde v podstate zástupca žalovaného v 2/ rade sám opísal spôsob a skutočnosti o tom ako a na aký účet boli finančné prostriedky z tejto Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2016 vyplatené žalovanému v 1/ rade. Na základe vyjadrenia zástupcu žalovaného v 2/ rade na pojednávaní dňa 13.09.2018, ale aj vyjadrenia v odvolaní v bode 4., je podľa žalobcu dôvodné dospieť k záveru, že vedomosť žalovaného v 2/ rade o tom akým spôsobom, na ktorý účet, kedy a komu patrí účet na ktorý boli vyplatené finančné prostriedky žalobcom, bol v čase podpisovania zmluvy o pôžičke, teda následne aj v čase konania pred súdom prvej inštancie žalovanému v 2/ rade zrejmý. Teda v konaní pred súdom prvej inštancie bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalovanému v 1/ rade bola reálne poskytnutá suma 30.000 Eur ako pôžička na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom, a to samotnou zmluvou o pôžičke, výpoveďou žalovaného v 2/ rade prostredníctvom jeho zástupcu a tiež listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca ako prostriedky procesného útoku v súlade s povinnosťou tvrdenia, s ktorou splýva bremeno tvrdenia, ktoré neboli žalovaným v 2/ rade žiadnym spôsobom spochybnené, resp. popreté, tak ako to predpokladá ust § 151 ods. 1 CSP. Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal, že so žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol, resp. reálne odovzdal finančné prostriedky vo výške 30.000 Eur dňa 07.12.2016 bezhotovostným prevodom na účet žalovaného v 1/ rade, ale aj to, že poskytnutá čiastka bola plnením v právnom vzťahu založenom zmluvou o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom, za záväzok ktorého žalovaný v 2/ rade zodpovedá ako ručiteľ v prípade, že žalovaný v 1/ rade nevráti žalobcovi sumu 30.000 Eur riadne a včas. Nespochybniteľným dôkazom o subjektívnej vedomosti žalovaného v 2/ rade o poskytnutí pôžičky žalovanému v 1/ rade je aj skutočnosť, že v rozhodnom období, t.j. v čase poskytnutia pôžičky žalobcom žalovanému v 1/ rade, bol žalovaný v 2/ rade (od 30.06.2015) a v súčasnosti aj stále je členom v Dozornej rade žalovaného v 1/ rade, v ktorej súvislosti dal žalobca do pozornosti Stanovy MHC Martin, a.s., t.j. Stanovy žalovaného v 1/ rade, osobitne ich čl. IX. bod 1., bod 3., písm. e). Tvrdenia uvádzané žalovaným v 2/ rade o nevedomosti poukázania finančných prostriedkov na účet žalovaného v 1/ rade vedený v ČR považoval za právne irelevantné, nemajúce na predmet sporu žiaden vplyv. Podľa žalobcu, žalovaný v 2/ rade v rámci svojej funkcie ako člen dozornej rady žalovaného v 1/
rade, musel mať vedomosť o skutočnostiach týkajúcich sa ekonomickej stránky žalovaného v 1/ rade, o existencii evidencie pohľadávky žalobcu v účtovníctve žalovaného v 1/ rade, či vzniku a zániku záväzkov spoločnosti - žalovaného v 1/ rade voči iným subjektom, a to najmä kde, ako, kedy, na ktorý účet, komu patrí účet kde boli finančné prostriedky žalobcom titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2016 poukázané. Považoval za dôvodné konštatovať, že žalovaný v 2/ rade ako člen dozornej rady - t.j. ako člen kontrolného orgánu žalovaného v 1/ rade, vzhľadom na tvrdenie zástupcu žalovaného v 2/ rade v Zápisnici o pojednávaní zo dňa 13.09.2018 ...,,klient mal podozrenie a do teraz toto podozrenie mu trvá, že to bolo účelové konanie vo vzťahu ku už prebiehajúcim konaniam a vymáhaniam záväzkov žalovaného v 1/ rade“.... sám zabezpečil, resp. účelovo tak konal, keď v Zmluve o pôžičke zo dňa 07.12.2016 v rámci svojich oprávnení, ktoré mu vyplývajú zo Stanov žalovaného v 1/ rade, aby finančné prostriedky vo výške 30.000 Eur titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2016 boli poukázané práve na účet v ČR, pretože si bol vedomý, ako sám konštatuje, záväzkov žalovaného v 1/ rade, a reálnej existencie obavy zablokovania týchto finančných prostriedkov na účtoch ktorými disponuje v SR, nakoľko ako vyplýva zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 13.09.2018, na ktorom zástupca žalovaného v 2/ rade uviedol ...,,Nejde o jedinú pôžičku, už v inom konaní vedenom pred týmto súdom sa jedná o pôžičku, ktorú poskytol subjekt Turiec a.s., Martin obchodnej spoločnosti, v ktorej je žalovaný v rade 1/, kde taktiež môj klient prevzal ručiteľský záväzok, kde bol tak isto zaviazaný na zaplatenie a vrátenie tejto pôžičky za žalovaného v rade 1/ titulom jeho ručenia za tento záväzok. Tam sa jednalo o záväzok vo výške 15.000 Eur tu je to 30.000 Eur s príslušenstvom ... záväzok z obdobnej situácie, pri ručení tomu istému subjektu vo výške 15.000 Eur už je vo vzťahu ku nemu právoplatne rozhodnutý“. Žalobca uviedol, že ide o rozhodnutie Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/156/2017 -126 zo dňa 30.05.2018, ktorý spor je takmer totožný s týmto sporom sp. zn. 17Cb/73/2017, okrem účastníka na strane žalobcu, pričom žalovaní v rade v 1/ a v 2/ rade sú totožní v oboch sporoch v postavení dlžník, ručiteľ. Žalobca poukázal na Čl. 2 CSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov, ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, a to konkrétne na - I. ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, pričom považoval za dôvodné očakávať, že jeho spor bude prejednaný v súlade s princípom právnej istoty a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Okresného súdu Martin, pri aplikácii uvedených nálezov Ústavného súdu SR, aby sa na určitú právne relevantnú právnu otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď opodstatnená.
13. K tvrdeniam žalovaného v 2/ rade, že žalovaný v 1/ rade nemal funkčný a zriadený štatutárny orgán - predstavenstvo v čase pojednávania dňa 13.09.2018 a doručenie predvolania na pojednávanie je neúčinné s ohľadom na zápis v obchodnom registri, žalobca zastával názor, že vznik a zánik procesnej spôsobilosti pri právnickej osobe splýva so vznikom a zánikom spôsobilosti byť účastníkom konania, pričom absencia osoby oprávnenej za ňu konať na existenciu procesnej spôsobilosti vplyv nemá. Teda neexistencia osoby oprávnenej konať za spoločnosť alebo spornosť v otázke, kto je osobou oprávnenou konať, nepredstavuje v rovine procesného práva procesnú prekážku, s ktorou by sa obligatórne spájala povinnosť súdu prerušiť konanie alebo ustanoviť procesného opatrovníka takejto spoločnosti. Ustanovenie opatrovníka právnickej osobe už ani neprichádza do úvahy, nakoľko zástupca žalovaného v 2/ rade nespochybnil, že by nemali existovať žiadne iné osoby, ktoré by mohli konať za žalovaného v 1/ rade ako právnickú osobu popri štatutárnom orgáne. Žalobca mal za to, že okresný súd procesne bezchybne postupoval, keď pasivitu v spore žalovaného v 1/ rade vyhodnotil tak, ako konštatuje v odseku 7. odôvodnenia rozsudku. Okresný súd procesnoprávne správne postupoval, keď predvolal na pojednávanie žalovaného v 1/ rade (predvolanie na pojednávanie doručené do vlastných rúk s fikciou doručenia - tvorí súčasť spisu), vykonal dokazovanie a vo veci meritórne rozhodol bez prítomnosti žalovaného v 1/ rade, ktorý sa napriek vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie konané dňa 13.09.2018 nedostavil. Žalovaný v 2/ rade žiadny dôkaz pred súdom prvej inštancie, ale ani v odvolaní za účelom preukázania svojho tvrdenia o tom, že predvolanie na pojednávanie nebolo žalovanému v 1/ rade doručené nenavrhol vykonať a ani žiadnym spôsobom nespochybnil, že údaje uvedené na doručenke nezodpovedajú skutočnosti. Žalobca v tejto súvislosti namietol reálnu existenciu odvolacieho dôvodu podľa ust § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Z pohľadu žalobcu došlo k zneužitiu práva žalovaným v 2/ rade aj v ďalšom prípade, a to úmyselným nevymenovaním predstavenstva a jeho predsedu žalovaným v 2/ rade, ktorému táto disponibilita vyplýva zo Stanov žalovaného v 1/ rade ako členovi dozornej rady MHC Martin, a.s., a toto správanie sa žalovaného v 2/ rade by v súlade s Čl. 5 základných princípov CSP nemalo požívať právnu ochranu. V súvislosti s uvedeným dal do pozornosti, že žalovaný v 1/ rade mal dvoch predsedov predstavenstva, a to - Mgr. D. D. (vznik funkcie - 01.03.2017 / zánik funkcie 28.02.2017, t.j. totožný s dátumom splatnosti pôžičky. Dátum splatnosti pôžičky je totožný s dátumom zániku funkcie predsedu predstavenstva Mgr. D. D., - N. I. (vznik funkcie - 01.03.2017 /
zánik funkcie 27.06.2017, následne od 28.06.2017 do 04.12.2017 (viď úplný výpis z OR SR žalovaného v 1/ rade). Žalobca doručil žalobu o zaplatenie sumy 30.000 Eur spolu s príslušenstvom Okresnému súdu Martin dňa 12.05.2017. Z výpisu z obchodného registra Slovenskej republiky žalovaného v 1/ rade vyplýva, že medzi zánikom funkcie jedného z dvoch predsedov predstavenstva, a to konkrétne Mgr. D. D., ktorého funkcia zanikla dňa 28.02.2017 a pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 13.09.2018 bol časový priestor v rozmedzí 19-ich mesiacov, aby žalovaný v 2/ rade ako člen dozornej rady postupoval v súlade čl. IX. bod 3. písm. h), čl. IX. bod 8., čl. IX. bod 9. Stanov tak, aby mal žalovaný v 1/ rade zvolené predstavenstvo a jeho predsedu t.j. osobu oprávnenú vystupovať a konať v mene spoločnosti
- žalovaného v 1/ rade. S poukazom na údaje z výpisu z obchodného registra Slovenskej republiky žalovaného v 1/ rade a postavenie žalovaného v 2/ rade mal žalobca za to, že žalovaný v rade 2/ mal dostatok priestoru a času ako jeden z členov dozornej rady, aby postupoval podľa článku IX. bod 8., 9. a následne čl. IX. bod 3. písm. h) Stanov žalovaného v 1/ rade, a to za účelom, aby bolo zvolené predstavenstvo a jeho predseda, pretože mal dostatok priestoru a času s poukazom na vedomosť, že sa vedie proti žalovanému v 1/ rade súdne konanie, aby zvolil osobu oprávnená konať za žalovaného v 1/ rade. To, že nevykonáva žalovaný v 2/ rade ako člen dozornej rady žalovaného v 1/ rade svoju funkciu v súlade so Stanovami žalovaného v 1/ rade, nemá žiaden vplyv na právny základ uplatňovaného nároku žalobcu voči žalovanému v 1/ rade ako primárneho dlžníka, za záväzok ktorého v prípade nesplnenia riadne a včas žalovaný v 2/ rade ručí v rámci ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v Zmluve o pôžičke v čl. III. zo dňa 07.12.2016.
14. Tvrdenie, že žalovaný v 2/ rade si pri podpise zmluvy nevšimol na aký účet má byť pôžička poukázaná, žalobca považoval za absurdné vzhľadom na čl. IV. bod 4. zmluvy o pôžičke, podľa ktorého „Táto zmluva bola vyhotovená v troch exemplároch podľa požiadaviek jej účastníkov, jedno vyhotovenie pre veriteľa, jedno pre dlžníka, jedno pre ručiteľa“, ako aj na článok IX. bod 1., článok IX. bod 2., článok IX. bod 3. písm. a), e) Stanov žalovaného v 1/ rade. Žalobca namietol reálnu existenciu odvolacích dôvodov uvádzaných žalovaným v 2/ rade, teda ust. § 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP. K odvolacím námietkam uviedol, že konajúci súd procesne a skutkovo bezchybným spôsobom postupoval v konaní vo veci samej. Taktiež bezchybným spôsobom vyhodnotil produkované dôkazy, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré pri vyhodnotení aplikoval správne právne predpisy, teda predmetnú vec správne právne posúdil. Žalobca sa plnohodnotne stotožnil so záverom okresného súdu uvedeným v jednotlivých odsekoch odôvodnenia rozsudku. Zvýraznil, že žalovaný v 2/ rade v konaní pred prvoinštančným súdom nenamietal reálnu existenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 1/ rade titulom zmluvy o pôžičke, dokonca túto uznal, čo do dôvodu a výšky za ktorú prebral ručiteľský záväzok. Žalovaný v 2/ rade nenamietal neexistenciu osoby oprávnenej konať v mene žalovaného v 1/ rade, nenavrhoval vykonávať dokazovanie ohľadne skutočností, o ktoré opiera svoje odvolanie. Odvolacie dôvody o ktoré opiera žalovaný v 2/ rade svoje odvolanie nemôžu ani existovať, nakoľko tvrdenia o ktoré opiera svoje odvolanie, neboli pred súdom prvej inštancie medzi stranami sporu sporné. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalovaného v rade 2/ na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 8.3.2019 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného v 2/ rade doručené žalovanému v 2/ rade prostredníctvom zástupcu s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v 2/ rade v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného v 2/ rade podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku o povinnosti žalovaného v 2/ rade, na ktorú povinnosť bol zaviazaný spolu so žalovaným v 1/ rade, zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 Eur spolu s príslušenstvom, zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy 30.000 Eur od 1.3.2017 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a v časti výroku II., podľa ktorého má žalobca právo voči žalovanému v 2/ rade spolu so žalovaným v 1/ rade na 100% - nú náhradu trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného v 2/ rade bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/84/2019-275
zo dňa 25.09.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 22.10.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
18. Krajský súd poukazuje na to, že v odvolacom konaní mohol posudzovať rozsudok okresného súdu len v napadnutej časti, a to v rozsahu zadefinovaných odvolacích dôvodov žalovaného v 2/ rade obsiahnutých v písomne podanom odvolaní doručenom okresnému súdu dňa 13.11.2018 (č.l. 174-177 spisu), a to za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom v zmysle ust. § 383 CSP, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania.
19. Pri posudzovaní procesného postupu a vyslovených záverov okresného súdu, vyjadrených v napadnutom rozsudku, neboli zo strany krajského súdu zistené také zhodnotenia, skutočnosti, pre ktoré by bolo možné vyhovieť odvolaniu žalovaného v 2/ rade, t.j. neboli zistené na základe odvolacích dôvodov žalovaného v 2/ rade dôvody na zrušenie a ani podmienky na zmenu rozsudku okresného súdu v ním napadnutej časti.
20. V súvislosti s procesnoprávnou námietkou žalovaného v 2/ rade spočívajúcou v tom, že okresný súd nemal splnené podmienky pre vykonanie pojednávania dňa 13.9.2018, pretože žalovaný v 1/ rade v čase jeho vykonania nemal štatutárny orgán, odvolací súd súhlasí s postupom okresného súdu a poukazuje na nižšie citovanú právnu úpravu.
21. Podľa ust. § 161 ods. 1 a 2 CSP súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“).
22. Podľa ust. § 61 CSP má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
23. Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných podmienok konania. Rozumie sa ňou mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi priznáva. Zákon odkazuje na hmotné právo, preto procesnoprávna subjektivita splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Otázku hmotnoprávnej subjektivity rieši Občiansky zákonník, resp. Obchodný zákonník.
24. V zmysle ust. § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby, medzi ktoré patria aj obchodné spoločnosti. Túto spôsobilosť majú od svojho vzniku a táto spôsobilosť zaniká až dňom ich zániku, t. j. výmazom z príslušného registra alebo spôsobom určeným v osobitnom zákone.
25. Podľa § 19 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.
26. Podľa § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
27. Stranou sporu na strane žalovaného v 1/ rade je právnická osoba, a to MHC Martin, a.s., so sídlom Gorkého 2, 036 01 Martin, IČO: 36 420 662, ktorá má dňom zápisu do Obchodného registra, podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, Oddiel: Sa, Vložka číslo 10417/L, t.j. od 08.07.2004 spôsobilosť na práva a povinnosti, a tým aj procesnú subjektivitu vystupovať v konaní ako strana sporu. V čase konania pojednávania dňa 13.9.2018 žalovaný v 1/ rade podľa doručenky na č.l. 148 spisu mal doručenie predvolania riadene a včas vykázané, so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania. Skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade nemal v čase konania pojednávania dňa 13.9.2018 štatutárny orgán, podľa názoru odvolacieho súdu nemá žiadny vplyv na procesnú subjektivitu žalovaného v 1/ rade, v ktorej súvislosti poukazuje na hmotnoprávnu úpravu konania za spoločnosť vyplývajúcu z § 20 Občianskeho zákonníka a § 13 a nasl. Obchodného zákonníka. Z uvedeného predmetná námietka bola zhodnotená ako nedôvodná.
28. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného v 2/ rade v hmotnoprávnej rovine krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu viažucim sa k ním napadnutej časti. Len na zdôraznenie skutkových a právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu krajský súd uvádza, že okresný súd sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného v 2/ rade. Nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného v 2/ rade, že nebolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, a tým následne prijaté vecne správne skutkové závery okresným súdom, ktoré podľa názoru žalovaného v 2/ rade neboli správne právne vyhodnotené. Okresný súd sa dôsledne vyjadril k nároku žalobcu, ktorý vo väzbe k zhodnotenej obrane, námietkam žalovaného v 2/ rade vyhodnotil ako dôvodný v priznanej časti 30.000 Eur, spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom vymedzeným žalovaným v 2/ rade krajský súd uvádza, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 CSP nebol ako súd odvolací povinný opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí okresný súd a s ktorými sa krajský súd stotožňuje, keďže je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 170/05). V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá bola zacitovaná, okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne okolnosti danej sporovej veci, pričom nebol povinný zachádzať do detailov tejto veci k tomu, aby mohlo byť aj zo strany krajského súdu konštatované riadne odôvodnenie rozsudku okresného súdu.
29. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého bol povinný vychádzať aj krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP za procesného stavu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle ust. § 153 a § 154 CSP obsiahnutej v uznesení Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/73/2017-92 zo dňa 29.01.2018, doručenom žalovanému v 2/ rade podľa doručenky na č.l. 94-95 spisu a Poučenia o procesných právach a povinnostiach strán sporu doručenom žalovanému v 2/ rade spolu s predvolaním na nariadené pojednávanie na deň 25.5.2018, podľa doručenky na č.l. 104 spisu.
30. Odvolací súd uvádza, že okresný súd v rámci prejednania uplatneného nároku žalobcu, obrany žalovaného v 2/ rade, dôsledne postupoval i v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné v spojení s ust. § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
31. V rámci konania pred súdom prvého stupňa bolo nesporne preukázané uzavretie Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2016 medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom a žalovaným v 2/ rade ako ručiteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 30.000 Eur na obdobie do 28.02.2017, za úrokovú sadzbu 2,29% ročne. Podľa čl. II. bod 2. zmluvy dlžník podpisom na tejto zmluve potvrdzuje, že mu pôžičku v celkovej výške 30.000 Eur veriteľ poskytol prevodom na účet v deň podpisu tejto zmluvy. V záhlaví zmluvy, jej čl. I. bol uvedený bankový účet žalovaného, a to číslo účtu: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Predmetná pôžička bola zabezpečená Dohodou o ručení uzavretou v zmysle § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka, obsiahnutej v zmluve o pôžičke, v ktorej čl. III. žalovaný v 2/ rade prehlásil, že ,,uspokojí veriteľovu pohľadávku podľa čl. II. tejto zmluvy vo výške 30.000,- Eur s prísl. / vrátane príp. nároku na zákonný úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a náhradu škody/, ak ju neuskpokojí dlžník. Povinnosť úhrady dlžnej sumy vo výške 30.000,-Eur v lehote do 28.02.2017 sa vzťahuje aj na ručiteľa“. Súčasne z čl. IV. bod 4. tejto zmluvy vyplývalo, že táto zmluva bola vyhotovená v troch exemplároch podľa požiadaviek jej účastníkov, jedno vyhotovenie pre veriteľa, jedno pre dlžníka, jedno pre ručiteľa. Podľa údajov listinného dôkazu na č.l. 77 spisu, a to výpisu z účtu žalobcu vedený v E. Y., bol dňa 7.12.2016 vykonaný príkaz na úhradu, príjemca W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, MHC Martin a.s., Martin, zmluva o pôžičke.
32. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že záväzok ručiteľa, ku ktorého splneniu dochádza cestou uspokojenia ručením zaistenej pohľadávky, teda splnením dlžníkovho záväzku, je záväzkom odlišným od záväzku dlžníka. Záväzkový vzťah medzi ručiteľom a veriteľom sa od záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom líši nielen osobou nositeľa záväzku (pretože ručiteľom musí byť z povahy veci osoba odlišná od dlžníka), ale tiež obsahom; zatiaľ čo dlžník je povinný splniť veriteľovi svoj záväzok, ručiteľ je povinný splniť záväzok dlžníka, ak ho nesplní dlžník. Právny vzťah s ručením
je ako zabezpečovací právny vzťah svojou povahou vzťahom akcesorickým, zásadne spätý svojou existenciou s hlavným, obligačným záväzkom a zároveň je vzťahom subsidiárnym, pretože ručiteľ nie je zaviazaný plniť veriteľovi vedľa dlžníka, ale až vtedy, ak nesplní dlžník (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Cdo 3911/2010).
33. Ak žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní namietal, že žalobca síce preukázal, že splnil svoj záväzok poskytnúť žalovanému v 1/ rade pôžičku v sume 30.000 Eur na v zmluve o pôžičke uvedený účet, avšak nepreukázal, že by to bol účet patriaci žalovanému v 1/ rade, teda, že došlo k reálnemu splneniu záväzku zo zmluvy o pôžičke, tak odvolací súd zvýrazňuje vyjadrenie samotného zástupcu žalovaného v 2/ rade do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.09.2018, kde uviedol, že ...,,Žalovaný v rade 2. má za preukázané to, čo v čase podania odporu proti platobnému rozkazu, bez akýchkoľvek pochybností preukázané nemal to, že tým spôsobom ako to bolo deklarované v zmluve o poskytnutí pôžičky, táto bola poskytnutá, hoci bola poskytnutá na účet žalovaného v rade 1. v ČR“... a ďalej, že klient ...,,nespochybňuje, že táto pôžička bola poskytnutá, nespochybňuje ani to, že prevzal ručiteľský záväzok za splatenie tejto pôžičky“. To znamená, pokiaľ žalovaný v 2/ rade v konaní pred súdom prvej inštancie skutkové tvrdenia žalobcu o uzatvorení zmluvy o pôžičke a o jej poskytnutí na účet žalovaného v 1/ rade výslovne nepoprel, naopak potvrdil ich, potom sa tieto tvrdenia považujú za nesporné (§ 151 CSP), a preto nebolo možné, zo strany odvolacieho súdu, na námietku, že nebolo preukázané, že účet v ČR, na ktorý boli reálne poskytnuté finančné prostriedky patril žalovanému v 1/ rade, ako na účinne vznesenú prihliadať. Dodáva sa, že pre typ právneho úkonu zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka bolo podstatné a rozhodné, či došlo k reálnemu odovzdaniu pôžičky žalovanému v 1/ rade ako dlžníkovi, čo na základe výsledkov dokazovania, t.j. reálne odovzdanie peňazí žalovanému v 1/ rade ako dlžníkovi, resp. poskytnutie týchto prostriedkov bolo preukázané.
34. Podľa ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ vyzval.
35. V rámci konania pred súdom prvej inštancie bolo nesporné, že dlžník dlh zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.12.2016 voči veriteľovi nesplnil. Preto veriteľ v zmysle vyhlásenia v Dohode o ručení zo dňa 07.12.2016 vyzval žalovaného v 2/ rade na splnenie dlhu. Žalovaný v 2/ rade v rámci konania pred súdom prvej inštancie netvrdil a ani nepreukázal, že voči uplatnenému nároku žalobcu vzniesol relevantné námietky, týkajúce sa predmetného dlhu. Žalovaný v 2/ rade nepreukázal, že pohľadávku veriteľa, ku ktorej mu vznikol ručiteľský záväzok splnil, a preto bol správny postup okresného súdu, ktorý zaviazal žalovaného v 2/ rade zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku spolu so žalovaným v 1/ rade, s tým, že plnením povinnosti jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
36. Žalovaný v 2/ rade v podanom odvolaní ďalej namietal predčasnosť napadnutého rozsudku, keď podľa jeho názoru existujú pochybnosti, že poskytnutím peňažných prostriedkov na účet žalovaného v 1/ rade na účet v inom štáte mohlo dôjsť k zmareniu niektorých pohľadávok veriteľov žalovaného v 1/ rade, a ak by vyšlo najavo, že účelom poskytnutia pôžičky (ak by aj reálne bola poskytnutá) na účet uvedený v zmluve niektorou zmluvnou stranou, v inom štáte, za účelom uprednostnenia splnenia niektorých záväzkov žalovaného v 1/ rade, bolo obídenie (zmarenie) splnenia záväzkov žalovaného v 1/ rade, napr. v exekučnom konaní, takéto konanie by nemohlo byť považované za konanie v súlade so zákonom, ani s dobrými mravmi.
37. Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
38. K vyššie vymedzenému odvolaciemu dôvodu žalovaného v 2/ rade považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanom prípade nebol daný žiadny z dôvodov v zmysle vyššie uvedeného ust. § 366 CSP, a preto bol odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Možno konštatovať, že odvolací dôvod žalovaného v 2/ rade týkajúci sa spôsobu
nakladania žalovaného v 1/ rade s predmetom poskytnutej pôžičky od žalobcu, predstavuje prostriedok procesnej obrany žalovaného v 2/ rade, ktorý žalovaným v 2/ rade nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto okresný súd pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku nemohol toto tvrdenie žalovaného v 2/ rade posudzovať. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že koncepcia odvolacieho konania vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, v ktorom je obmedzené právo strany použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli stranou včas uplatnené pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v 2/ rade mal v konaní pred okresným súdom vytvorené možnosti tento prostriedok procesnej obrany použiť a napriek poučeniu okresného súdu o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania, túto námietku v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil. Pre krajský súd tak nebol vytvorený priestor, aby v rámci žalovaným v 2/ rade vyvolaného odvolacieho konania preskúmaval tento novo tvrdený prostriedok procesnej obrany. Krajský súd v tejto súvislosti primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/174/2005.
39. Krajský súd uvádza, že nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného v 2/ rade, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenie okresným súdom na základe vykonaných dôkazov, pretože okresný súd správnym spôsobom hodnotil vykonané dôkazy a z ich vykonania dospel aj k správnemu skutkovému záveru. Nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného v 2/ rade, že malo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na riadne a v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie za dôkaznej povinnosti sporových strán aplikoval rozhodné zákonné ustanovenia, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval tak, ako sú v citácii vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Právnym posúdením vo všeobecnosti je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií nedošlo.
40. Z týchto len doplnených záverov bol preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného v 2/ rade zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 Eur spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP. Z dôvodu, že výrok II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade osobitnými odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, krajský súd tento výrok II., a to výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej rovnako potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný v 2/ rade podľa výsledku odvolacieho konania, keď bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, bol neúspešnou sporovou stranou, preto bolo rozhodnuté, že žalobca má voči žalovanému v 2/ rade nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu voči žalovanému v 2/ rade krajský súd vychádzal z toho právneho stavu, že v štádiu jeho konania a rozhodovania bol sporovou stranou v odvolacom konaní na strane žalovaného len žalovaný v 2/ rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.