Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoPr/5/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne N. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX D. - D. č. XXX, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému Z. R.- R., s miestom podnikania M. D. XXX, XXX XX D. - D., IČO: 11 926 384, zastúpenému JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom so sídlom Dobšinského 14, 969 33 Banská Štiavnica, o určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -91 zo dňa 11.07.2019 takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania (II. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 11.07.2019 zastavil konanie (I. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % (II. výrok). Z dôvodov uznesenia vyplýva, že predmetom konania bolo určenie miery zodpovednosti 100 % zamestnávateľa - žalovaného za pracovný úraz, ktorý utrpela žalobkyňa. Písomným podaním zo dňa 25.06.2019 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že predmet sporu bol ustálený až znaleckým posudkom predloženým po podaní žaloby. Podľa (ďalej aj „“) navrhla žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov konania s poukazom na zdravotný stav žalobkyne a dopad na jej finančnú situáciu. Súd prvej inštancie konanie s poukazom na , zastavil. O trovách konania rozhodol po citácii , , , konštatujúc, že v prejednávanej veci zobrala žalobkyňa žalobu späť z dôvodu predloženia žalovaným v rámci jeho vyjadrenia dňa 27.03.2019 znaleckého posudku č. 2/2016 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Zacharom. V tomto znaleckom posudku bol spracovaný predmet tohto súdneho konania, najmä kto je zodpovedný a v akej miere za pracovný úraz žalobkyne. Okresný súd mal za to, že späťvzatie žaloby je procesnou prehrou žalobkyne. Nevidel dôvody na aplikáciu , nakoľko ani samotná žalobkyňa presnejšie neuviedla, v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa. Zdôraznil, že zásada nepriznania trov konania úspešnej strane sporu by mala byť využívaná len vo výnimočných ojedinelých prípadoch. Žalovanému ako úspešnej strane sporu potom priznal plný nárok na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že stranám náhradu trov konania neprizná. Poukázala na to, že vo veci o určenie miery zodpovednosti za pracovný úraz bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom Ing. Ivanom Zacharom znaleckým posudkom č. 2/2016. Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania zobrala žalobu v celom rozsahu

späť. Po citácii a teoretických východísk pre jeho aplikáciu, s odkazom na uznesenie NS SR sp. zn. poukázala na to, že išlo o komplikovanú vec, ktorá v konečnom dôsledku závisela od znaleckého dokazovania. Vzhľadom na to nie je možné spravodlivo usudzovať, aby žalobkyňa pred začatím konania vedela, kto je a v akej miere zodpovedný za jej pracovný úraz. Práve z uvedeného dôvodu podala žalobu vychádzajúc predovšetkým z prešetrenia veci Inšpektorátom práce Banská Bystrica, ktorý pri kontrole vykonanej u žalovaného určil nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu len na strane žalovaného. Až v priebehu konania, po predložení znaleckého posudku, došlo k ustáleniu prejednávanej veci a žalobkyňa vzala žalobu späť. Uvedené nič nemení na tom, že žalobkyňa pri výkone svojej práce utrpela vážny pracovný úraz (strata troch prstov), čo má pre ňu následky do konca života, značne ju obmedzuje pri výkone pracovnej činnosti a má vplyv aj na jej finančnú situáciu. Poukázala na nepomer majetkových pomerov žalovaného a žalobkyne a citovala z odôvodnenia uznesenia NS SR z 28.01.2010 sp. zn. , podľa ktorého je jedným z rozhodujúcich kritérií nepriznania trov úspešnému účastníkovi konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť, a aby neodporovalo dobrým mravom. V závere uviedla, že ak by súd nepriznal stranám náhradu trov konania, nerozhodol by voči žalovanému neprimerane tvrdo a jeho rozhodnutie by neodporovalo dobrým mravom.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že znalecký posudok Ing. Čierneho bol vyhotovený dávno pred podaním žaloby a bol predložený v správnom konaní vedenom Inšpektorátom práce. Žalobkyňa sa dovolávala na protokol Inšpektorátu práce. Nič jej nebránilo oboznámiť sa nielen s protokolom, ale aj s obsahom celého spisu Inšpektorátu práce a konaním, ktoré na protokol nadväzovalo. Poukázal na to, že žalobkyňa má pravidelný príjem z invalidného dôchodku, vlastní byt č.XX zapísaný na liste vlastníctva č.XXXX pre kat. úz. M. D., obec D. D. v okrese T.. Osobné a majetkové pomery žalovaného nie sú podstatné. Žalobkyňa pri vyšetrovaní neuvádzala Inšpektorátu práce pravdivé skutočnosti, čo bol jeden z dôvodov, pre ktorý bol protokol Inšpektorátu práce pre žalovaného nepriaznivý a bolo voči nemu vedené správne konanie. Trovy vynaložené žalovaným v konaní vedenom Inšpektorátom práce mu nenahradil nikto. Okrem toho voči žalovanému prebiehajú ďalšie konania iniciované Sociálnou poisťovňou z dôvodu vyplácania nemocenských a dôchodkových dávok žalobkyni. Žalovaný teda vynakladá ďalšie trovy v spojitosti s pracovným úrazom žalobkyne, ktorý si zavinila výlučne sama. Povinnosť náhrady trov voči žalobkyni potom nie je neprimerane tvrdá a neodporuje dobrým mravom. Navrhol potvrdenie rozhodnutia okresného súdu ako vecne správneho.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti výroku o trovách konania (II. výrok) uznesenia, proti ktorému je odvolanie prípustné (, a ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach odvolania žalobkyne (, ) a bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto odvolaním napadnutý II. výrok uznesenia okresného súdu podľa , ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

6. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Ustanovenie je výnimkou zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vyjadrenej v aj zásady zavinenia zastavenia konania zakotvenej v . Aplikácia vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany sporu, procesný úkon ktorej mal za následok zastavenie konania. Ak k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby nedošlo pre správanie sa žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca. Aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach sporu, ale v okolnostiach na strane jeho strán.

8. Žalobkyňa v odvolaní nespochybnila svoje zavinenie na zastavení konania, domáhala sa len aplikácie výnimočného ustanovenia . Na druhej strane poukázala na to, že pred začatím sporu nebolo možné spravodlivo usudzovať, aby vedela, kto je zodpovedný a v akej miere za jej pracovný úraz. Aj

keď je žalobkyňa (zrejme bývalou) zamestnankyňou žalovaného, je stranou sporu znášajúcou dôkazné bremeno. Preto bolo povinnosťou žalobkyne k žalobe pripojiť alebo navrhnúť vykonanie dôkazov preukazujúcich jej tvrdenia. Žalobkyňa však svoju žalobu odôvodnila jedine nesúhlasom s obsahom Zápisnice z prejednania registrovaného pracovného úrazu doručeného dňa 12.02.2019 žalovaným Sociálnej poisťovni, a.s., kde komisia určila mieru jej zavinenia v rozsahu 100 %. V žalobe pritom uviedla, že žalovaný k danému záveru dospel na základe cit.: „ním vykonaného šetrenia, vyjadrení znalcov a polície“. Už z toho tvrdenia žalobkyne je zrejmá jej vedomosť, že pred podaním žaloby existovali dôkazy ozrejmujúce, či za pracovný úraz, ktorý žalobkyňa dňa 22.09.2015 ako zamestnankyňa žalovaného utrpela, zodpovedá v rozsahu 100 % žalovaný. Žalobkyňa však v žalobe ako dôkazy, ktoré majú preukázať jej tvrdenie, označila iba protokol zo dňa 04.11.2015 a dodatok k nemu z 03.12.2015, ktoré aj predložila. Skutočnosť, že žalovaný s vyjadrením k žalobe predložil relevantný znalecký posudok by mohla ovplyvniť iba zodpovednosť (zavinenie) niektorej strany sporu za zastavenie konania; žalobkyňa svoju zodpovednosť za zastavenie konania nenamietala. Skutočnosť, že žalobkyňa ako zamestnankyňa žalovaného v minulosti utrpela vážny pracovný úraz s doživotnými následkami je poľutovaniahodná, sama osebe však tiež nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Žalobkyňa síce uviedla, že je obmedzená pri výkone pracovnej činnosti práve v dôsledku tohto pracovného úrazu, čo má vplyv aj na jej finančnú situáciu. Žiadne konkrétne relevantné skutkové tvrdenia v tomto smere ale neuviedla (svoje bližšie osobné, majetkové, zárobkové pomery napr. výšku jej príjmu, vlastníctvo iného majetku, úspor, alebo naopak zadĺženosť, existenciu, druh a počet vyživovacích povinností) ani v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolaní. Tvrdený značný nepomer majetkových pomerov žalobkyne a žalovaného preto nie je možné preskúmať a iba všeobecné konštatovanie jeho existencie je nepostačujúce.

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenia , , a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto odvolací súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, čím zároveň rozhodol aj o nároku na ich náhradu. V zmysle ustanovenia o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 ( veta posledná ). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 ( veta posledná ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).