Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cpr/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu: P. S.Y., A.. XX.XX.XXXX, S. W. T. M. XXX, XXX XX M.-M., F. F. E. P. P. S. - S., G.: XXXXXXXX, X. X. T. M. XXX, XXX XX M.-M., právne zastúpeného advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátska kancelária so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica proti žalovanej: Š. I., A.. XX.XX.XXXX, S. W. T. M. XXX, XXX XX M.-M., o určenie, že žalobca sa zbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze žalovanej, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola súdu doručená elektronicky cez portál e-Žaloby dňa 16.10.2019, domáhal voči žalovanej určenia, že sa zbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze žalovanej dňa 22.09.2015 v celom rozsahu. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že bol zamestnávateľom žalovanej, ktorá počas trvania pracovného pomeru utrpela dňa 22.09.2015 pracovný úraz (pri vyberaní materiálu z lisu, ktorý obsluhovala, jej tento zachytil pravú ruku, čím došlo u žalovanej k traumatickej amputácii troch prstov na pravej ruke). Tento úraz bol riadne a včas nahlásený Sociálnej poisťovni a jeho okolnosti a príčiny boli predmetom vyšetrovania Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ako aj Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom, OO PZ Žarnovica. Obidvom týmto orgánom poskytol všetku súčinnosť, keď uvedené orgány pri prešetrovaní pracovného úrazu a k jeho príčinám dospeli k protichodným záverom. Polícia trestné stíhanie zastavila, lebo nezistila porušenie dôležitej povinnosti na jeho strane ako zamestnávateľa s tým, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty žiadneho trestného činu. Inšpektorát práce vyšetrovanie ukončil protokolom, v ktorom mu vytkol ako zamestnávateľovi porušenie predpisov BOZP a na podklade protokolu viedol správne konanie o uložení pokuty. V tomto správnom konaní sa aktívne bránil. Rozhodnutie Inšpektorátu práce bolo na základe jeho obrany rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. zrušené a následne bolo Inšpektorátom práce správne konanie zastavené. Po skončení uvedených konaní Sociálna poisťovňa ho vyzvala, aby určil mieru zavinenia a rozsah zodpovednosti za registrovaný pracovný úraz v zmysle . Výzve vyhovel a predložil zápisnicu o prejednaní úrazu, kde komisia zamestnávateľa za účasti autorizovaného technika BOZP konštatuje, že za úraz zodpovedá výlučne postihnutý zamestnanec, teda žalovaná. Všetky doklady boli poskytnuté Sociálnej poisťovni, ktorá napriek uvedenému ho vyzvala na náhradu škody v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Následne podala dve žaloby o zaplatenie náhrady za vyplatené dávky, o ktorých koná Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pod Sp.zn. a Sp.zn. . Tvrdí však, že jedinou príčinou škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom

žalovanej bola skutočnosť, že žalovaná svojim zavinením porušila predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bola riadne a preukázateľne oboznámená, a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Preto v žalobe mal za to, že v zmysle sa týmto celkom zbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalovanej pri tomto pracovnom úraze. Nedopustil sa žiadneho zavineného protiprávneho konania v dôsledku ktorého by mal zodpovedať za náhradu škody vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Primárnou otázkou v konaní je teda jeho liberácia ako zamestnávateľa od objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovanej ako zamestnancovi pri pracovnom úraze. Existencia pracovného úrazu nie je v konaní sporná. Sporná je príčina úrazu, ku ktorému došlo počas výkonu práce žalovanej na výstredníkovom lise LENP63A. Žalovaná bola na obsluhu predmetného stroja riadne kvalifikovaná, nakoľko má príslušné odborné vzdelanie a dostatočne dlhú odbornú prax. Pracovala u neho na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2015 ako strojárenský robotník od 01.05.2015. Pri nástupe do zamestnania bola riadne zaškolená vrátane predpisov o BOZP a pred začatím práce na konkrétnom výrobku bola riadne oboznámená aj s pracovnou návodkou a technologickým postupom. Podpísala písomné záznamy o uvedených skutočnostiach. Jej vedomosti boli overené, čo dokazuje písomný záznam skúšobnej komisie. Na základe týchto skutočností bola žalovaná určená aj za osobu zodpovednú za určovanie spôsobu ovládania predmetného lisu a mohla disponovať kľúčmi od prepínača režimov práce, ktorý je súčasťou lisu. Tento prepínač má obsluha lisu vo svojom zornom poli počas výkonu práce a má ho teda neustále pod kontrolou. Skutočnosť, že dostatočne kvalifikovaná obsluha lisu môže byť určená za osobu zodpovednú za určovanie spôsobu ovládania lisu a teda môže disponovať kľúčmi od prepínača režimov práce lisu potvrdil aj súdny znalec Ing. Ivan Zachar v znaleckom posudku č. 02/2016. V tomto istom znaleckom posudku znalec konštatoval, že školenie žalovanej bolo vyhovujúce, že kľúč prepínača režimov práce lisu môže byť zasunutý počas výkonu práce v zámku a tak isto znalec potvrdil, že v prípade dodržania ním určeného technologického postupu nemohlo dôjsť k pracovnému úrazu žalovanej. Žalovaná porušila predpisy a pokyny na zaistenie BOZP a stanovený technologický postup tým, že nastavila na prepínači pracovných režimov nesprávny (zakázaný) pracovný režim (namiesto jednotlivých zdvihov opakované zdvihy), kde správnosť nastavenia pracovného režimu bola povinná kontrolovať žalovaná pred začatím práce a čo je podstatné, žalovaná siahla do pracovného priestoru ešte počas pohybu barana lisu. Pri dodržaní správneho postupu mala počkať, kým baran lisu zastane v hornej úvrati. Keby toto pravidlo dodržala, videla by, že baran lisu nezastal a k úrazu by nebolo došlo. Príčinou úrazu je teda konanie žalovanej. On ako zamestnávateľ stanovil správny technologický postup, pracovný postup i organizáciu práce. Neporušil teda žiadne právne predpisy a teda nenesie žiadnu subjektívnu zodpovednosť za vznik a následky pracovného úrazu. Na základe uvedeného mal za to, že sa zbavuje aj objektívnej zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla pri pracovnom úraze žalovanej, a preto podal predmetnú žalobu.

2. Uznesením Sp.zn. -84 zo dňa 25.11.2019 súd vyzval žalovanú, aby podľa (ďalej len „“) sa písomne vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Uznesenie žalovanej bolo doručené dňa 06.12.2019. Žalovaná na uznesenie nereagovala.

3. V rámci prejednania žaloby na pojednávaní žalovaná na obranu uviedla, že sa necíti byť zodpovedná za daný pracovný úraz.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalovaná bola zamestnankyňou žalobcu na základe písomnej pracovnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená podľa (ďalej len „“), dňa 30.04.2015. Žalovaná u žalobcu pracovala odo dňa 01.05.2015 na pracovnej pozícii strojárenský robotník s miestom výkonu práce Hodruša-Hámre 824. Pracovný pomer mala uzatvorený na dobu určitú do 22.12.2015.

6. Podľa pracovnej náplne funkcie strojárenský robotník žalovaná u zamestnávateľa obsluhovala a vykonávala lisovanie na výstredníkových a hydraulických lisoch (okrem iného).

7. Zo spisu Inšpektorátu práce, Banská Bystrica č. 360/15-1.0/pok. (tento je pripojený pri spise Okresného súdu Žiar nad Hronom Sp.zn. ) súd zistil, že žalovaná dňa 22.09.2015 utrpela ťažký pracovný úraz. Na pracovnú zmenu nastúpila u zamestnávateľa v tento deň o 14.00 hod.. V tento deň od 16.40 hod. pracovala na výstredníkovom lise LENP63A, kde vykonávala operáciu č. 003 podľa technologického postupu na lisovanie a montáž zostavy Benteler cv 241-022 (302-287). Táto operácia pozostávala zo zlisovania vonkajšieho dielu papierovej vložky a vnútorného dielu zostavy Benteler do výsledného výlisku. Žalovaná vyberala výlisky z lisu pravou rukou, pretože je praváčka. Nezlisovaná zostava sa pri tomto pracovnom postupe vloží do lisovacieho nástroja, skontroluje sa uloženie všetkých troch dielov a dvojručným spustením lisu sa zostava zlisuje, pričom lisovanie sa vykonáva v režime jednotlivých zdvihov. Po zlisovaní zostavy a zastavení barana v hornej východzej polohe sa výlisok rukou vyberie z lisu a odloží sa na stranu na ďalšie spracovanie. Tento postup žalovaná opakovala až do prestávky o 18.00 hod.. Po prestávke pokračovala v rovnakej činnosti od 18.30 hod.. Asi pri 35. výlisku po prestávke sa jej zasekol baran pri lisovaní v polovici cesty smerom dole, čo si nevedela sama odstrániť. Požiadala preto kolegyňu P. N., ktorá sedela za ňou, aby jej pomohla túto chybu odstrániť. Túto chybu táto bližšie nezisteným spôsobom odstránila a lis sfunkčnila. Na to žalovaná pokračovala ďalej v práci na lise a spravila asi ešte 19 kusov výliskov. O 18.50 hod. v momente, keď žalovaná po vykonanom zdvihu vyberala pravou rukou výlisok z lisovacieho stroja, došlo k neočakávanému spusteniu režimu opakovaných zdvihov lisu a k devastačnému poraneniu prstov pravej ruky v lisovacom nástroji. Žalovaná hneď po prvom zdvihu vytiahla poranenú ruku z lisu, pričom lis stále vykonával opakované zdvihy. P. N. vtedy stála asi 2 až 3 metre od lisu na ľavej strane a videla, že lis vykonáva opakované zdvihy. Ihneď priskočila k lisu a vypla ho červeným STOP tlačídkom na ovládacom paneli lisu. Po úraze poskytli kolegovia žalovanej prvú pomoc a zamestnávateľ v zastúpení P. S. starší žalovanú odviezol svojim motorovým vozidlom do nemocnice v Žiari nad Hronom, kde po vykonanom operačnom zákroku žalovaná zostala hospitalizovaná. Tieto skutočnosti vyplývajú z Protokolu Inšpektorátu práce, Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, Banská Bystrica zo dňa 04.11.2015 Č.: IBB-39-37-2.2/P-J2-15, č. úrazu: . Z tohto protokolu ďalej vyplýva, že žalovaná pri tomto úraze utrpela traumatické amputácie (strata časti tela), zamestnávateľ oznámil Inšpektorátu práce úraz dňa 28.09.2015 písomne, ohliadka miesta úrazu nebola vykonaná, miesto úrazu nebolo ponechané v pôvodnom stave, bezprostredne po úraze bola vyhotovená čiastočná fotodokumentácia miesta úrazu (stav prepínača pracovných režimov lisu). Príkaz na vykonanie zmien oproti pôvodnému stavu dal P. S., podnikateľ, dôvodom bolo pokračovanie vo výrobe. Z protokolu vyplýva, že príčinou úrazu bola nesprávna organizácia práce. Z protokolu ďalej vyplýva, že výstredníkový lis LENP63A môže pracovať v niekoľkých režimoch. Režimy práce lisu sa prepínajú prepínačom, ktorý je uzamykateľný. Zamestnávateľ stanovil povinnosti obsluhy a povinnosti zoraďovača lisu internými predpismi, s ktorými boli zamestnanci obsluhujúci lis a zoraďovač lisu preukázateľne oboznámený. Medzi povinnosti obsluhy lisu patrí aj odblokovanie lisu po predčasnom zastavení barana, ktoré môže nastať, keď tlačidlá obojručného spúšťania lisu uvoľnia skôr, než sa baran dostane do druhej polovice zdvihu. Odblokovanie sa vykoná prepnutím prepínača režimov práce lisu do polohy tipovanie, baran sa zdvihne tlačídkom zdvihu do východzej polohy a prepínač režimov sa znovu prepne do polohy jednotlivé zdvihy. Aby mohla obsluha lisu tento postup v prípade potreby vykonať, musí byť prepínač režimov práce lisu odomknutý, o čom sa inšpektori práce presvedčili počas vyšetrovania úrazu dňa 15.10.2015 priamo na predmetnom lise. Skutočnosť, že prepínač režimov práce lisu je odomknutý (kľúč je trvalo zasunutý v zámku prepínača) potvrdili aj zamestnanci obsluhujúci lis, pričom inšpektori uvedené zistili aj z fotografie prepínača režimov práce lisu vyhotovenej zamestnávateľom po pracovnom úraze žalovanej. Medzi povinnosti zoraďovača lisu v zmysle interného usmernenia organizácie patrí po upnutí nástroja zoradenie lisu odskúšanie bezpečnostných prvkov a uzamknutie funkčnosti bezpečnostných prvkov lisu. Uvedené je v návode na obsluhu výstredníkového lisu LENP63A, kde sa uvádza: 9.3 Prevádzkovanie lisu. Popis režimov práce stroja... „Po nastavení prepínača V2 na zvolený spôsob ovládania, je potrebné prepínač vždy uzamknúť. Kľúčmi disponuje len osoba zodpovedná za určovanie spôsobu ovládania“. Medzi povinnosti zoraďovača lisu v zmysle interného usmernenia organizácie patrí po upnutí nástroja a zoradenie lisu odskúšanie bezpečnostných prvkov a uzamknutie funkčnosti bezpečnostných prvkov lisu. To znamená, že po zoradení a odskúšaní lisu zoraďovačom by už obsluha nemala mať možnosť prepínač režimov práce lisu prepínať. Inšpektorát práce v protokole tak dospel k záveru, že organizáciou, teda zamestnávateľom stanovený postup obsluhy lisu pri odstraňovaní zablokovania lisu (odomknutý prepínač režimov práce) je v rozpore priamom s návodom na obsluhu lisu od výrobcu, ako aj organizáciou stanoveným postupom práce zoraďovača pri zoraďovaní lisu (uzamknutie prepínača režimov práce). Z protokolov Inšpektorát práce prijal záver, že u žalovanej neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, u zamestnávateľa bolo zistené, že tento nezabezpečil, aby pracovné postupy a organizácia

práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že pri prevádzke výstredníkového lisu LENP63A, ktorý je umiestnený v malej lisovni na prevádzke v Hodruši-Hámroch 824, nedodržiaval podmienky určené výrobcom na jeho prevádzku a to tým, že organizáciou stanovený postup obsluhy lisu pri odstraňovaní zablokovania lisu (odomknutý prepínač režimov práce) je v priamom rozpore s návodom na obsluhu lisu od výrobcu, ako aj s organizáciou stanoveným postupom práce zoraďovača pri zoraďovaní lisu (uzamknutie prepínača režimov práce), čím dňa 22.09.2015 zamestnankyňa organizácie utrpela pracovný úraz pri obsluhe tohto lisu, ktorý nemal uzamknutý prepínač pracovných režimov lisu a v čase úraze bol vzhľadom na použitý lisovací nástroj prepnutý do nedovoleného a nebezpečného pracovného režimu „trvalý chod - obojručné ovládanie“, čím bolo porušené ustanovenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a a bod 2.12. prílohy č. 1 NV č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov nedodržaním bezpečnostnej úrovne upravenej v čl. P23 prílohy normy STN 210700/a:1987, zohľadnením návodu na obsluhu a údržbu predmetného lisu. Napriek námietkam zamestnávateľa voči uvedenému protokolu, Inšpektorát práce začal správne konanie o správnom delikte, čo oznámil zamestnávateľovi listom zo dňa 04.02.2016. V tomto správnom konaní Inšpektorát práce Banská Bystrica vydal rozhodnutie dňa 18.04.2016 č.k.: 360/15-1.0/pok/ r., ktorým za porušenie týchto predpisov uložil zamestnávateľovi pokutu vo výške 33.000,- Eur za sankčný delikt, ktorý bol vyhodnotený v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu zamestnankyne Š. I., ktorá následkom tohto závažného pracovného úrazu utrpela ťažkú ujmu na zdraví - zmrzačenie - amputácia II. - IV. prsta pravej ruky, rozdrvenie pravej ruky. Voči predmetnému rozhodnutiu zamestnávateľ podal odvolanie, keď na základe podaného odvolania Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice rozhodnutím zo dňa 04.07.2016 číslo OPS/BEZ/2016/4016O-385/2016 napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zrušil a vec vrátil Inšpektorátu práce Banská Bystrica na nové prejednanie a rozhodnutie, keď rozhodnutie Národného inšpektorátu práce nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2016. Národný inšpektorát práce mal za to, že rozhodnutie inšpektorátu práce je nepreskúmateľné, inšpektorát práce nevyhodnotil jednoznačne podklady rozhodnutia a nevysporiadal sa s námietkami účastníka konania, keď tiež neodôvodnil relevantným spôsobom ani samotný skutok. Podľa názoru odvolacieho orgánu nebolo porušenie povinností zamestnávateľom exciplitne preukázané pričom nebolo z rozhodnutia jasné, z ktorých dôkazov Inšpektorát práce vychádzal pri vymedzení skutku a uložení pokuty. Následne Inšpektorát práce Banská Bystrica v správnom konaní vydal rozhodnutie dňa 30.08.2017 č.k.: 360/15-1.0/pok/r/I.IPBB-ups/ROZ/2017/558, ktorým opätovne za porušenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v neskorších predpisov, v nadväznosti na ustanovenie , bod 2.12 prílohy č. 1 Nariadenia vlády SR č. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, čl. P23 prílohy STN 210700/a:1987 a bodu 9.3 návodu na obsluhu lisu spočívajúce v tom, že zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov, tým že dňa 22.09.2015 pri prevádzke výstredníkového lisu nedodržiaval podmienky určené výrobcom na jeho prevádzku tým spôsobom, že účastníkom konania stanovený postup obsluhy pri odstraňovaní zablokovania lisu je v priamom rozpore s návodom na obsluhu lisu od jeho výrobcu (po nastavení lisu je potrebné prepínač vždy uzamknúť, kľúčmi disponuje len osoba zodpovedná za určenie spôsobu ovládania), v dôsledku čoho dňa 22.09.2015 jeho zamestnankyňa Š. I. utrpela pracovný úraz pri obsluhe výstredníkového lisu, ktorý nemal uzamknutý prepínač pracovných režimov lisu a v čase úrazu bol vzhľadom na použitý lisovací nástroj prepnutý do nedovoleného a nebezpečného pracovného režimu „trvalý chod - obojručné ovládanie“, za porušenie čoho mu bola uložená pokuta vo výške 33.000,- Eur, pretože bolo vyhodnotené, že tento sankčný delikt je v príčinnej súvislosti so vznikom závažného pracovného úrazu Š.Y. I., ktorá následkom tohto pracovného úrazu utrpela ťažkú ujmu na zdraví - zmrzačenie - amputácia II.

- IV. prsta pravej ruky. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2017 v spojení s rozhodnutím Národného inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice zo dňa 23.11.2017 č.: OPS/ BEZ/2016/4016O-708/2017, ktorým rozhodnutím bolo potvrdené predmetné rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica. Rozhodnutie Národného inšpektorátu práce nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2017. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že po zoradení lisu, po nastavení lisovacieho programu aktivovanie a odskúšanie kompetentnou osobou - zoraďovačom obsluhe lisu už nemá byť daná možnosť prepínať prepínač režimov práce lisu. Zamestnávateľom stanovený postup obsluhy lisu pri odstraňovaní zablokovania lisu bol v priamom rozpore s návodom na obsluhu lisu a údržbu lisu LENP63A od jeho výrobcu. Z týchto dôvodov správny orgán dospel k záveru, že zamestnávateľ je objektívne zodpovedný za správny delikt, za ktorý mu bola uložená pokuta v sume 33.000,- Eur, ktorá podľa záverov rozhodnutia bola primeraná vzhľadom na osobitosti a špecifiká daného

posudzovaného prípadu. K predmetnému protokolu bol Inšpektorátom práce, Banská Bystrica dňa 03.12.2015 vypracovaný Dodatok, z ktorého vyplýva, že inšpektor práce pri stanovení kódu príčiny úrazu poškodenej v protokole ako 6. nesprávna organizácia práce vychádzal zo zápisnice o výsluchu Š. I. vyhotovenej OO PZ Žarnovica dňa 08.10.2015, kde je okrem iného uvedené: „V uvedený deň, teda 22.09.2015 som vykonávala prácu na uvedenom lise, pričom po prestávke o 18.30 h. som sa vrátila k uvedenému stroju a začala som pracovať, spravila som asi 35 ks výliskov, pričom asi po 35 kuse sa mi stroj zasekol v polovici cesty lisu dole, na čo som zavolala kolegyňu P. N., ktorá v tej dobe sedela za mnou, no bola otočená chrbtom a keďže ja som nevedela ako mám uvedenú chybu na stroji odstrániť, požiadala som ju, aby ju odstránila ona, čo aj urobila, niečo ponastavovala a stroj išiel normálne ďalej. Spravila som ešte zhruba 19 kusov a pričom stroj pracoval normálne ďalej ale pri tom poslednom kuse, okolo 18.50 h. som vyberala zo stroja výlisok a stroj sa svojvoľne spustil a lis mi pritlačil pravú ruku, pričom som ešte len siahla po výlisok a vtedy mi zasiahol lis pravú ruku, ako mi ju lis pritlačil, tak som ruku rýchlo odtiahla pričom mi na lise aj s výliskom ostala rukavica, v ktorej boli aj časti troch prstov na mojej pravej ruke, jednalo sa o ukazovák, prostredník a prstenník, tak isto mi lis zlisoval aj malíček ale ten zostal na ruke“. Ďalej inšpektor práce pri stanovovaní kódu príčiny úrazu poškodenej vychádzal aj zo zápisnice o podaní informácie P. N. zo dňa 15.10.2015, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Do 16.40 hod. som pracovala na lise LENP63A, na ktorom sa neskôr stal úraz pani I.. Do lisu som vkladala výlisky Benteler a následne som obojručne zatlačila chod lisu a po vylisovaní som odoberala výlisky. Do môjho nástupu do zamestnania v marci 2015 až do úrazu pani I. sa mi na lise nevyskytla žiadna porucha, lis pracoval bez problémov. Po 16.40 hod. dňa 22.09.2015 ma na lise vystriedala Š. I. a pracovala na lise až do večere o 18.00 hod. bez problémov. Po večeri zapla lis, pričom zistila, že jej nesvieti lampa na ľavej strane lisu. Ja som prišla k lampe a po chvíli sa mi ju podarilo rozsvietiť. Potom až do úrazu lisovala p. I. bez problémov.“ Z týchto výpovedí mal inšpektor práce za zrejmé, že Š. I. nevedela čo má robiť, keď jej zastane baran lisu a P. N. údajne v zmysle jej výpovede nič s prepínaním nastavenia lisu pred úrazom nerobila. Avšak pre príčiny úrazu je dôležitá skutočnosť, že prepnutie prepínača nastavenia ovládania lisu sa vykonalo, ale len preto, že to zo strany zamestnávateľa bolo umožnené tým, že prepínač nebol uzamknutý, nakoľko bol ponechaný v zámku kľúč a v nezistenom čase pred úrazom bol prepnutý do režimu opakovaného zdvihu, ktorý sa však neprejavil hneď, ale až po vykonaní niekoľkých cyklov. Lis sa vtedy správal presne tak, ako keby bol prepínač režimov nastavený správne na pozícii jednorazové dvojručné ovládanie. Z tohto dôvodu mal byť prepínač režimov uzamknutý tak, aby sa zabránilo nesprávnemu prestaveniu ovládania lisu. Z dodatku ďalej vyplýva, že k úrazu nebola zo strany zamestnávateľa privolaná rýchla zdravotná služba, ktorá sa v takýchto prípadoch bežne privoláva na záchranu života a zdravia postihnutej osoby, ani nebola privolaná polícia napriek tomu, že zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že v súvislosti s pracovným úrazom bolo podozrenie zo spáchania trestného činu. Počas vyšetrovania pracovného úrazu inšpektori práce navštívili Obvodné oddelenie PZ v Žarnovici, kde im bolo oznámené, že neboli na miesto pracovného úrazu vôbec privolaní a že nemajú vyhotovenú žiadnu dokumentáciu z miesta pracovného úrazu. Tvrdenie kontrolovaného subjektu, že miesto úrazu sa nemenilo nemôže kontrolovaný subjekt preukázať, nakoľko nemá dostatočnú fotodokumentáciu a ani neprivolal po úraze políciu, ktorá by miesto úrazu zdokumentovala. Návod na obsluhu tvárniaceho stroja, ktorý stanovil výrobca tvárniaceho stroja je pre prevádzkovateľa zariadenia záväzný. Za určitých podmienok je ho možné po dohode s výrobcom zariadenia zmeniť, ale v žiadnom prípade stanovenú úroveň bezpečnosti uvedenú v návodoch nemožno znížiť tak ako to vykonal zamestnávateľ poškodenej tým, že v rozpore s podmienkami uvedenými na uzamknutie prepínača ovládania lisu s možnosťou disponovania kľúčom len osobou zodpovednou za určenie spôsobu ovládania ponechal v prepínači režimov ovládania kľúč a tým umožnil, aby v čase úrazu Š. I. bol výstredníkový lis vzhľadom na použitý lisovací nástroj prepnutý do nedovoleného a nebezpečného pracovného režimu „trvalý chod - obojručné ovládanie“. Na základe týchto skutočností inšpektor práce trval na príčine úraze Š. I. č. 6 - nesprávna organizácia práce.

8. Vyššie uvedené rozhodnutie Národného inšpektorátu práce bolo napadnuté zamestnávateľom správnou žalobou, ktorá bola podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 18.01.2018 pod Sp.zn. . Zo spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. (tento je pripojený v spise Okresného súdu Žiar nad Hronom Sp.zn. ) vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. -59 zo dňa 08.08.2018 bolo rozhodnutie Národného inšpektorátu práce zo dňa 23.11.2017, ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 30.08.2017 zrušené a vec bola vrátená orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2018. Z dôvodov tohto rozsudku vyplýva, že obidve rozhodnutie boli zrušené z dôvodu, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nenadobudlo právoplatnosť v posledný deň subjektívnej prekluzívnej lehoty dvoch rokov, pretože nestačí, aby v

rámci tejto subjektívnej prekluzívnej lehoty bolo vydané len rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ale je potrebné, aby rozhodnutie najneskôr v posledný deň subjektívnej lehoty nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd v Banskej Bystrici preto obidve rozhodnutia zrušil ako nezákonné bez toho, že by zaoberal vyhodnocovaním opodstatnenosti týchto rozhodnutí z hľadiska zistenia skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, tiež aplikácie zásad trestného konania a aplikácie zásad ukladania trestov.

9. Po vyššie uvedenom procesnom postupe Inšpektorát práce Banská Bystrica ako prvostupňový orgán rozhodnutím č.k.: 360/15-1.0/POK/Z/IPBB-KHIP/ROZ/2018/663 zo dňa 31.10.2018 správne konanie č. 360/15-1.O/POK. zastavil podľa o správnom konaní, v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2018. Správne konanie bolo zastavené v dôsledku právneho názoru krajského súdu, podľa ktorého uplynula subjektívna lehota na uloženie pokuty, čo malo za následok zánik práva z právneho orgánu sankcionovať účastníka konania, teda zamestnávateľa. Na základe týchto skutočností tak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.

10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom Sp.zn. súd zistil, že v tomto konaní sa Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave žalobou zo dňa 27.03.2019, ktorá bola doručená Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 28.03.2019 domáha voči zamestnávateľovi zaplatenia sumy 9.422,70 Eur z dôvodu nároku podľa o sociálnom poistení, v platnom znení, v zmysle ktorého má Sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Táto škoda vznikla Sociálnej poisťovni v dôsledku vyplatenia dávok zamestnankyni Š. I. na invalidnom dôchodku vo výške 9.422,70 Eur za obdobie od 16.08.2016 do 15.02.2019. Ide o dávky dôchodkového poistenia s tým, že sociálna poisťovňa sa odvoláva v žalobe na Protokol č. IBB-39-37-2.2/P-J2-15 Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 04.11.2015 v zmysle ktorého žalovaný, teda zamestnávateľ spôsobil dňa 22.09.2015 pracovný úraz zamestnankyni Š.Y. I. v dôsledku porušenia predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením Sp.zn.: zo dňa 16.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2020 predmetné konanie prerušil do právoplatného skončenia konania, ktoré sa vedie na Okresnom súde Zvolen pod Sp.zn. .

11. Zo spisu Okresného súdu Zvolen Sp.zn. súd zistil, že už v tomto konaní sa žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 20.02.2019 žalobca domáhal určenia, že sa zbavuje zodpovednosti za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze žalovanej dňa 22.09.2015 v celom rozsahu. Žaloba bola podaná voči žalovanej. Žaloba bola podaná z rovnakých skutkových a právnych dôvodov ako v predmetnej veci. Uznesením Sp.zn. -63 zo dňa 02.04.2019 Okresný súd Zvolen toto konanie zastavil pre prekážku už skôr začatého súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod Sp.zn. . Žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.04.2019.

12. Zo spisu Okresného súdu Zvolen Sp.zn. súd zistil, že v tomto konaní sa žalovaná v procesnom postavení žalobkyne domáhala voči žalobcovi v procesnom postavení žalovaného žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 15.02.2019 určenia, že miera zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz, ktorý utrpela dňa 22.09.2015 je v rozsahu 100 %. Žalobu pred otvorením prvého pojednávania podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.06.2019 vzala v celom rozsahu späť z dôvodu, že predmet sporu bol ustálený až znaleckým posudkom, ktorý bol predložený zamestnávateľom po podaní jej žaloby. Okresný súd Zvolen uznesením Sp.zn. -91 zo dňa 11.07.2019 preto konanie zastavil pre späťvzatie žaloby s tým, že uznesenie nadobudlo do výroku o zastavení konania právoplatnosť dňa 08.08.2019 a do výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorým súd priznal zamestnávateľovi nárok na náhradu trov konania voči zamestnankyni v rozsahu 100 % nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn. -116 zo dňa 30.10.2019, ktorým odvolací súd výrok o trovách konania vyslovený v tomto uznesení potvrdil. Žalovaná (v tomto konaní v procesnom postavení ako žalobkyňa) sa v žalobe odvolávala na protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 04.11.2015 v spojení s dodatkom k tomuto protokolu zo dňa 03.12.2015, keď poukázala na to, že z týchto protokolov vyplýva, že zamestnávateľ nezabezpečil, aby pracovné postupy a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že pri prevádzke výstredníkového lisu nedodržiaval podmienky určené výrobcom na jeho prevádzku. Žalobca (v tomto konaní v procesnom postavení žalovaného) na obranu predložil znalecký posudok č. 2/2016 vypracovaný znalcom Ing. Ivanom Zacharom, Jilemnického 73, Sučany zo dňa 19.01.2016,

ktorý je ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie MS SR pre odbor bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie strojárstvo, evidenčné číslo znalca 914685. Po predložení tohto znaleckého posudku žalobkyňa vzala žalobu späť.

13. Žalobca vyššie uvedený znalecký posudok predložil i v predmetnej veci. Zo znaleckého posudku č. 2/2016 zo dňa 19.01.2016 znalca Ing. Ivana Zachara vo veci úrazu žalovanej na prevádzke žalobcu vyplýva záver, že ak zamestnanec dodrží technologický postup na lisovanie a montáž zostavy Benteler čv 241-022 vypracovaného dňa 15.03.2015 Ing. Dolinským, tak nemôže dôjsť k poraneniu ruky. Preškolená obsluha lisu, ktorá mala potrebnú kvalifikáciu, môže byť určená za osobu zodpovednú za určenie spôsobu ovládania výstredníkového lisu. Znalec v záveroch znaleckého posudku ďalej konštatoval, že školenie obsluhy lisu na lisovanie a montáž predmetnej zostavy bolo vyhovujúce preto, aby obsluha lisu mohla byť určená za zodpovednú pre určovanie spôsobu ovládania lisu a teda mohla prepínať funkcie ovládania lisu. Stroje s dvoma alebo viacerými systémami ochranného zariadenia alebo stroje, ktoré možno spúšťať tak ručne, ako aj nohou alebo bez použitia niektorého z inštalovaných ochranných zariadení, musia mať prepínanie jednotlivých druhov ochranného alebo ovládacieho zariadenia zabezpečené proti zásahu nepovolaných osôb. Kľúčmi disponuje len osoba zodpovedná za určovanie spôsobu ovládania. Z tohto dôvodu kľúčiky ovládania prepínača funkcií lisu počas výkonu práce môžu byť zasunuté v zámku, ak lis obsluhuje osoba zodpovedná za spôsob ovládania lisu.

14. Žalobca predložil v konaní i ďalší znalecký posudok vypracovaný týmto znalcom č. 4/2020 zo dňa 16.04.2020, ktorý je len podrobnejším zdôvodnením pôvodného znaleckého posudku Ing. Ivana Zachara, pričom závery vyplývajúce z tohto ďalšieho znaleckého posudku oproti pôvodnému znaleckému posudku nie sú zmenené. Objednávateľom obidvoch znaleckých posudkov bol žalobca. Jednou z príloh obidvoch znaleckých posudkov je časť pasportu k danému lisu, ktorý vydal výrobca. V bode 9.3 tohto označeného ako „Prevádzkovanie lisu. Popis režimov práce stroja“ je uvedené „Po úspešnom spustení lisu možno pre rôzne povahy práce a prevedenie nástroja zvoliť prepínačom V2 taký pracovný režim stroja, aby ovládanie lisu bolo čo najjednoduchšie a zároveň poskytovalo maximálnu ochranu pracovníkovi pred úrazom. Po nastavení prepínača V2 na zvolený spôsob ovládania, je potrebné prepínač vždy uzamknúť. Kľúčmi disponuje len osoba zodpovedná za určovanie spôsobu ovládania.“

15. Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom výzvou zo dňa 11.01.2019 vyzvala žalobcu k určeniu miery zavinenia a rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa - Š. I., IČSZ6061306394. Vo výzve je uvedené, že z dokladov, ktoré zodpovedný zamestnávateľ v súvislosti s pracovným úrazom poškodenej doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom vyplynulo, že pracovný úraz bol šetrený Inšpektorátom práce a zároveň prebehlo aj policajné vyšetrovanie. Z uvedeného dôvodu zodpovedný zamestnávateľ neurčil mieru zavinenia poškodeného, ani rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za registrovaný pracovný úraz v zmysle . Dňa 04.11.2015 bol Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom doručený Protokol Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-39-37-2.2/E-J.2-15 zo dňa 04.11.2015 a Dodatok k protokolu zo dňa 03.12.2015, v ktorých sa uvádza, že zo strany poškodenej neboli zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. Vyšetrovaním zo strany Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, OO PZ Žarnovica bolo uznesením č. ČVS: ORP-711/ZC- ZH-2015 zo dňa 18.10.2016 konanie zastavené. Zodpovedný zamestnávateľ ďalej oznámil Sociálnej poisťovni, že sa odvolal voči rozhodnutiu Inšpektorátu práce, ako aj voči rozhodnutiu Národného inšpektorátu práce a podal žalobu na súd. Vzhľadom k tomu, že súdne konania sú už ukončené Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom vyzvala zamestnávateľa k určeniu miery zavinenia a rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za registrovaný pracovný úraz v zmysle .

16. Výzvou č. 1/2019-4R zo dňa 24.01.2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom vyzvala žalobcu ako zamestnávateľa na uznanie a dobrovoľné splnenie povinností nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok nemocenského poistenia pre Š. I. v čiastke 2.615,40 Eur. Túto škodu Sociálna poisťovňa žiadala nahradiť podľa o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov.

17. Žalobca na výzvu Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom č. 7253-46/2018-ZH predložil doklady pracovnú náplň - popis pracovnej činnosti poškodenej s podrobným popisom pracovnej činnosti pred vznikom pracovného úrazu, technologický postup pre diel Benteler a pracovnú zmluvu poškodenej.

V profesiograme (snímka dňa) uviedol, že v deň úrazu 22.09.2015 pracovala zamestnankyňa na poobedňajšej zmene so začiatkom o 14.00 hod.. Na celú pracovnú zmenu jej bola pridelená práca

- výroba dielu Benteler, Op003, lisovanie na lise LENP 63. Zamestnávateľ predložil ako jeden z dokladov už spomínaný technologický postup pre diel Benteler, ktorý u zamestnávateľa vypracoval dňa 15.03.2015 G.. T. a schválil S..

18. Žalobca v konaní predložil okrem vyššie uvedenej pracovnej návodky a technologického postupu pri lisovaní a montáži zostavy Benteler aj pracovné návody a technologický postup pri lisovaní iných výrobkov, ktoré boli spracované tiež G.. T. dňa 14.03.2014 a schválené S. (č.l. 41-44 spisu), ktoré sa však netýkajú spracovania výrobku, ktorý v deň pracovného úrazu vyrábala žalovaná na lise.

19. Dňa 11.02.2019 u zamestnávateľa, teda u žalobcu došlo k prejednaniu registrovaného pracovného úrazu žalovanej, z ktorého vyplýva záver, že komisia rozhodla o rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za registrovaný pracovný úraz vo výške 0 %, pričom mieru zavinenia zamestnanca, teda žalovanej určila vo výške 100 %. Zo zápisnice vyplýva, že žalovaná na tejto nie je podpísaná. V zápisnice je konštatované, že žalovaná bola preukázateľne kvalifikovaná na obsluhu stroja, preukázateľne bola oboznámená s technologickým postupom, celým pracovným postupom, vrátane pokynov na zaistenie BOZP a všetkými predpismi na zaistenie BOZP. Zamestnankyňa v rozpore s technologickým postupom a pokynmi na zaistenie BOZP nastavila nesprávny pracovný režim (pri správnom režime by nemohlo dôjsť k úrazu, čo potvrdil súdny znalec), neskontrolovala nastavenie pracovného režimu, predčasne pustila tlačidlá obojručného ovládania lisu, siahla do pracovného priestoru ešte počas pohybu barana lisu, hoci mala počkať, kým zastane v hornej úvrati. Keby čakala na zastavenie barana, zistila by, že nezastal a mohla by stanoveným postupom vykonať nápravu pracovného režimu. Týmto konaním porušila predpisy na zaistenie BOZP.

20. Podľa Písomného záznamu z overenia vedomostí o BOZP zo dňa 12.05.2015 vypracovaného skúšobnou komisiou v zložení predseda P. S., člen skúšobnej komisie G.. D. S.Š. a člen skúšobnej komisie F. W., žalovaná bola ústne preskúšaná ohľadne vedomostí o BOZP so záverom: vyhovel.

21. Nárok na náhradu škody v sume 2.615,40 Eur, ktorú sumu vyplatila Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom žalovanej z titulu dávok nemocenského poistenia vo forme nemocenských dávok za obdobie od 01.01.2016 do 15.08.2016 v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 22.09.2015 Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom vymáha v súdnom konaní žalobou zo dňa 04.03.2019, ktorá bola podaná na Okresnom súde Žiar nad Hronom. O tejto žalobe je vedené konanie pod Sp.zn. , ktoré nie je doposiaľ skončené. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením Sp.zn. -73 zo dňa 11.04.2019 toto konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod Sp.zn. „9Cpr/2/2019 a pod Sp.zn. “.

22. Žalobca v konaní predložil i Záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 23.09.2015 s obsahom ktorého žalovaná súhlasila, a ktorý obsahuje podpis žalovanej. Ako príčina úrazu je uvedené: „pritlačenie prstov pravej ruky hornou časťou nástroja“. V opise priebehu úrazu je uvedené, že žalovaná utrpela dňa 22.09.2015 o 18.50 hod. devastačné poranenie prstov pravej ruky. K úrazu došlo pri obsluhe lisu, LENP63 a to tak, že pri vyberaní výlisku z lisovacieho priestoru zachytilo tejto prsty pravej ruky. Po odtiahnutí ruky došlo k opätovnému lisovaciemu cyklu. Vtedy už spolupracovníčka Y. F. stlačila „STOP“ tlačídko, čím odstavila lis. Pri spísaní tohto záznamu bola sestra žalovanej a jej švagor. Pracovný úraz žalovanej bol zápisnične prejednaný aj dňa 25.09.2015 u zamestnávateľa, z čoho bola vyhotovená zápisnica podpísaná F. W. autorizovaným technikom BOZP a G.. D. S., predsedníčkou komisie. Komisia po prehodnotení úrazového deja nevedela určiť výšku odškodnenia a mieru zavinenia jednotlivých účastníkov.

23. Žalovaná listom zo dňa 07.10.2015 požiadala Inšpektorát práce, Banská Bystrica o prešetrenie úrazu, kde uviedla popis úrazu: „Lisovať som začala o 16.30 hod.. Práca prebiehala bez problémov až do doby, keď lis zostal stáť v nesprávnej polohe. Požiadala som kolegyňu (F.. N.) o preradenie do správnej polohy, nakoľko som uvedený lis nevedela prestaviť do tejto polohy. Po uvedení lisu do správnej pracovnej polohy som pokračovala v práci ďalej a zlisovala som ďalších 54 kusov. Asi o 18.45 hod., keď som výlisok vyberala zo stroja, tento začal sám od seba dupľovať a zachytil mi pravú ruku. Túto som rýchlo vytiahla a stroj zdupľoval ešte raz. Potom ho kolegyňa vypla hlavným vypínačom“. Žalovaná

týmto listom požiadala o prešetrenie pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví spôsobenou podľa jej vyjadrenia v tejto žiadosti nie jej zavinením.

24. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Žiari nad Hronom, OO PZ Žarnovica č. ČVS: ORP-711/ZC-ZH-2015 súd zistil, že uznesením ČVS: ORP-711/ZC-ZH-2015 zo dňa 21.10.2015 policajný orgán začal trestné stíhanie za prečin „ublíženie na zdraví“ podľa z dôvodu, že dňa 22.09.2015 okolo 18.50 hod. na prevádzke spoločnosti P. S. - S., M.-M., N. XXX, pracovníčka spoločnosti Š. I., A.. XX.XX.XXXX pracovala v uvedenom závode a pri vkladaní materiálu do lisu, ktorý obsluhovala, jej tento zachytil pravú ruku zhora, čím jej bolo spôsobené zranenie, ktoré podľa lekárskej správy spočívalo v traumatickej amputácii troch prstov na pravej ruke s PN a dobou liečenia od 22.09.2015, ktoré liečenie ku dňu vydania uznesenia nebolo ukončené. Uznesením policajného orgánu ČVS: ORP-711/ZC-ZH-2015 zo dňa 18.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2016 došlo k zastaveniu tohto trestného stíhania lebo skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie nie je trestným činom, pričom nebol dôvod na postúpenie veci. Z dôvodov tohto uznesenia vyplýva, že po vykonaní dokazovania vo vyšetrovacom konaní nedošlo k naplneniu znakov žiadnej skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu, nakoľko vychádzajúc zo znaleckého posudku, ako aj doloženými zápismi o školení, či výpoveďami je zrejmé, že poškodená Š. I. bola riadne preškolená z obsluhy pracovného stroja LENP63A, na ktorom sa jej dňa 22.09.2015 stal pracovný úraz a tento podľa vyjadrenia znalca, ktorý bol pribratý vo vyšetrovacom konaní nemohol nastať inak len tak, že lis pracoval v pracovnom režime trvalý chod, prepínač v polohe „OP.RUCNÝ“ a poškodená o tom nevedela, alebo si to neuvedomovala, iný dôvod spustenia lisu jeho riadiace a zabezpečovacie vybavenie neumožňuje. Rozpor vo výpovedi N. Y. I. o tom, kto mal prestaviť uvedený pracovný stroj je v tomto prípade bezpredmetný, nakoľko nastavenie režimu stroja si mala pred začatím práce poškodená skontrolovať sama, o čom bola aj preškolená, kde podpisovala záznam zo školenia priamej obsluhy lisu. Jej tvrdenie o tom, že stroj bol nastavený v správnom režime bolo vyvrátené znaleckým posudkom z odboru strojníctvo, z ktorého vyplynulo, že posledná skúška - Overovanie bezpečnostných parametrov lisu bola vykonaná dňa 24.04.2015, zariadenie vyhovovalo vo všetkých parametroch. Pred úrazom, ani po ňom samotné spustenie lisu nebolo evidované. Ak by porucha v zariadení bola, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa opakovala.

25. Vo vyšetrovacom konaní dňa 29.09.2016 bol vypočutý zamestnávateľ v postavení svedka, o čom bola spísaná zápisnica. Tento vypovedal, že žalovaná bola riadne preškolená na prácu s uvedeným strojom, o čom je aj zápis z BOZP (robotnícke profesie). Na pracovný stroj LENP63A, táto bola zaškolená spôsobom, že bola preškolená, o čom je aj záznam F31 zo školenia priamej obsluhy lisu, keď bola preškolená dňa 09.05.2015. Zamestnankyňa bola preškolená aj ohľadne technologického postupu. Poruchy na uvedenom stroji neboli, len jedenkrát v mesiaci júl alebo august v roku 2015 sa pokazila skrutka. Uvedený stroj pracoval správne, len keď sa rýchlo pustia tlačidlá, resp. skôr ako sa majú pustiť, tak stroj zastane. Stroj zastane v takomto prípade, pokiaľ je nastavený v správnom režime. Správny režim je jedn. ručný, pričom ho treba ovládať oboma rukami, ako všetky režimy. V prípade zastavenia stroja je potrebné nastaviť režim tipovanie, potom sa vrátiť ku tlačidlám, stlačiť tlačídko stop, potom prostredníctvom tlačidiel nastaviť baran lisu do východzej polohy, čo je úplne hore, následne sa vrátiť k prepínaču režimov, tento prestaviť do polohy jedn. ručný a pokračovať v práci ďalej stlačením oboch tlačidiel. O tomto bola preškolená zamestnankyňa I.. Zaseknutie stroja je možné odstrániť aj jednou osobou, teda obsluhou stroja, ktorá je za to zodpovedná. Pri pracovnom postupe na výrobku Benteler, ktorý vyrábala v deň pracovného úrazu zamestnankyňa I. bolo zakázané používať stroj v pracovnom režime OP ručný, čo je uvedené aj v preškolení žalovanej č. F31, pričom na to bola upozornená aj pred začatím práce. Prepínač režimov má obsluha stroja v zornom poli a teda nie je možné, aby niekto prepol režim na iný bez jej vedomia. Vo vyšetrovacom konaní v postavení svedka dňa 01.03.2016 bola vypočutá i P. N., a to do zápisnice vyšetrovacieho orgánu. Táto k skutkovému deju vypovedala, že v deň 22.09.2015 nastúpila na zmenu o 14.00 hod. spolu so Š. I.. Sama pracovala na stroji, kde neskôr pracovala aj Š. I., bolo to od 14.00 hod. do 16.30 hod., potom sa vystriedala so Š. I.. Ona išla pracovať na ďalší stroj, pričom bola otočená chrbtom k Š. I.. Okolo 18.30 hod. po prestávke v práci v uvedený deň sa vrátili k strojom, pričom Š. I. prišla k stroju a zapla ho, pretože cez prestávku bol vypnutý a následne jej povedala, že jej stroj nejde. Ona si všimla, že len nefunguje žiarovka na tomto stroji, preto ona po tejto žiarovke pobúchala, odkrútila ju a znovu zakrútila, ale pri prepínači režimov stroja nebola, a ani s ním nič nerobila. Žiarovka následne začala svietiť a Š. I. pokračovala v práci ďalej. Táto spravila niekoľko kusov výrobkov, keď začula a potom aj zbadala ako táto so zvýšeným hlasom povedala „moja ruka“, keď následne zbadala, že stroj pracuje sám, pričom išiel dosť rýchlo, oveľa rýchlejšie, ako keď sa na ňom pracuje normálne. Jej sa to ešte nestalo, ale vie, že šiel inak ako bežne. Následne červeným núdzovým

gombíkom stroj zastavila a potom volala pána S. staršieho. Raz za čas sa stalo, že sa prepol režim, pretože sa stávalo, že keď niekto pustil tie dva gombíky skorej, tak sa stroj zasekol a potom bolo treba stroj prestaviť na iný chod, a potom sa musia stlačiť tie gombíky znovu, aby sa lis zdvihol a potom sa dá ten chod režimu do rovnakého stavu, ako bol predtým a môže sa pokračovať v práci. Ona toto vedela ešte predtým než sa úraz stal, ale ona to na tomto stroji nikdy nerobila, len vie, že sa to robí aj na iných strojoch tak, takže sa to robí asi na všetkých strojoch rovnako. Všetky ženy, čo tam robia, keď sa im to stalo, tak si to prepínali samé. Ona nikdy nešla pozerať v akom režime sa stroj nachádza a prax bola taká, že to nikto nesledoval, že v akom režime stroj ide, len sa zapol hlavný vypínač a pokračovalo sa v práci. Poškodená Š. I. v postavení svedka bola tiež zápisnične vo vyšetrovacom konaní vypočutá dňa 28.01.2016 a k priebehu úrazového deja uviedla to, čo je uvedené v protokole Inšpektorátu práce, ktorý pri posudzovaní príčin pracovného úrazu žalovanej vychádzal z výpovede žalovanej vo vyšetrovacom konaní.

26. Vo vyšetrovacom konaní na žiadosť policajného orgánu boli podané dva znalecké posudky, znalecký posudok č. 594/2015 zo dňa 07.12.2015 vypracovaný znalcom JHS s.r.o., Sládkovičova 10, 036 01 Martin, keď ide o znaleckú organizáciu zapísanú v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie MS SR pre odbor ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov, ďalej znalecký posudok č. 02/2016 zo dňa 05.04.2016 vypracovaný znalcom Ing. Ľubomírom Daňom, Nám. Ľ. Štúra 23, Banská Bystrica, ktorý je ako znalec zapísaný v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie MS SR pre odbor strojárstvo a odvetvie strojárske technológie. Zo záverov znaleckého posudku č. 594/2015 vyplýva, že osobnou ohliadkou miesta úrazu a predmetného lisu, ktorá bola vykonaná znaleckou organizáciou dňa 11.11.2015 bolo zistené, že mechanický výstredníkový lis v režime „JED.RUCNÝ“ pri zatlačení súčasne obidvoch tlačidiel sa spustil a zostal stáť v hornej polohe. V režime „OB.RUCNÝ“ sa lis spustil v automatickom cykle pri predčasnom pustení ovládacích tlačidiel. Na uvedený lis bol oprávnenou osobou vydaný protokol o skúškach tvárniaceho stroja podľa STN 21 0700, ktorý potvrdzuje, že uvedený lis spĺňal požiadavky na bezpečnosť v zmysle tejto normy. Podľa normy STN EN 12622+A1- bezpečnosť obrábacích a tvárniacich strojov, hydraulické ochraňovacie lisy bod 5.2.5.2, ak sa vyskytne porucha v bezpečnostných častiach týchto ochranných zariadení alebo v riadiacom systéme, potom nesmie byť možné neočakávané spustenie. Ďalej pri osobnej prehliadke lisu dňa 11.11.2015 bola znaleckou organizáciou vykonaná kontrola nastavovania lisu, kde bolo zistené, že na uvedenom stroji možno spustiť automatický chod, ale musia byť splnené dve podmienky. Musí byť nastavený režim „OB.RUCNÝ“ na prepínači, ktorý sa nachádza na pravej strane lisu a obsluha musí predčasne pustiť ovládacie tlačídka. Ak je prepínačom zvolený režim „OB.RUCNÝ“, lis pri dostatočne dlhom podržaní oboch tlačidiel vykonával len jednotlivé zdvihy. Spustenie trvalého chodu sa aktivuje krátkym podržaním oboch tlačidiel a ich pustením ešte pred vykonaním polovice zdvihu barana. Pokiaľ obsluha neaktivuje takýmto spôsobom trvalý chod lisu, lis vykonáva len jednotlivé zdvihy, hoci je v režime „OB.RUCNÝ“. Mechanizmus vzniku zranenia podľa záverov znaleckého posudku mohol byť nasledovný: „Ak je prepínačom zvolený režim „OB.RUCNÝ“, lis pri dostatočne dlhom podržaní oboch tlačidiel vykonáva len jednotlivé zdvihy. Spustenie trvalého chodu sa aktivuje krátkym podržaním oboch tlačidiel a ich pustením ešte pred vykonaním polovice zdvihu barana“. Súčasťou tohto znaleckého posudku ako príloha č. 3 je F-47 sprievodka nástroja, z ktorej vyplýva, že na nástroji Benteler OP20, stroj LENP 63 boli vykonané úpravy, opravy, údržba a čistenie „13.3.05, 19.4.05, 24. nečitateľné 05, 18.5.05, 30.7.05, 12.8.05, 17.9.05 a 23.9. nečitateľné“. Súčasťou je aj upínanie nástroja do lisu LENP 63A podpísané zoraďovačom identifikovaným ako U. T. s tým, že zoraďovač svojim podpisom tu potvrdil upnutie nástroja do lisu, skontrolovanie dotiahnutia upínacích prvkov, zoradenie lisu, nastavenie lisovacieho programu, zdvih, rýchlosť, silu, aktivovanie bezpečnostných prvkov, odskúšanie funkčnosti bezpečnostných prvkov, uzamknutie funkčnosti bezpečnostných prvkov, odlisovanie vzoriek a skontrolovanie v kontrolnom prípravku, poučenie a zaškolenie obsluhy a skontrolovanie obsluhy, či pracuje podľa zaškolenia a technologických postupov. Ďalej súčasťou znaleckého posudku ako príloha je i Záznam z periodického oboznámenia o BOZP (robotnícke profesie) P. S. - S., M.-M., O. F. W. ako osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie potvrdil, že predpisy vymenované v tomto zázname o BOZP boli oboznámené formou prednášky v rozsahu 180 minút dňa 12.05.2015, pričom záznam obsahuje podpis zamestnankyne Š. I.. V prílohe č. 4 znaleckého posudku sa nachádza prevádzkovanie lisu, popis režimov práce stroja v bode 9.3 technologického postupu určeného výrobcom (časť), z ktorého vyplýva, že po nastavení prepínača V2 na zvolený spôsob ovládania, je potrebné prepínač vždy uzamknúť. Kľúčmi disponuje len osoba zodpovedná za určovanie spôsobu ovládania. Nesprávnou manipuláciou (napríklad predčasným spustením A3, A4 alebo A5, pri jednotlivých zdvihoch) sa zapríčiní, že sa baran zastaví, hoci vykonal len časť zdvihu. Do východzej polohy sa dostane len v režime „tipovanie“/V2 v polohe 3/. Ďalej jeho

súčasťou je i Záznam zo školenia priamej obsluhy lisu, ktorý žalovaná podpísala deň nečitateľný, mesiac 05. 2015. Na tomto zázname žalovaná svojim podpisom potvrdila oboznámenie sa s nasledovným školením: „Oboznámenie sa s ovládacími prvkami: dvojručné spúšťanie, total stop, vrátenie barana lisu do hornej východzej polohy pri prípadnom prerušení chodu barana lisu, správne uloženie výliskov na utavovacie dorazy v nástroji, skontrolovanie hotového výlisku a uloženie do palety, pred spustením lisu kontrolovať pohľadom postavenie ostatných pracovníkov, je prísne zakázané manipulovať s inými ovládacími prvkami lisu ako je povolené, pri zasvietení červeného výstražného svetla na panely lisu nepokračovať v lisovaní, zavolať zoraďovača, povinnosť obsluhy pracovať podľa zaškolenia a technologického postupu“. Oboznámenie vychádzalo z technologického postupu, ktorý spracoval u zamestnávateľa G.. T. dňa 10.03.2015 a schválil P. S.. Zo znaleckého posudku č. 02/2016, ktorý bol tiež podaný vo vyšetrovacom konaní znalcom Ing. Ľubomírom Daňom vyplýva, že k zraneniu Š. I. mohlo dôjsť len ak lis pracoval v pracovnom režime trvalý chod, prepínač v polohe „OB.RUCNÝ“ a poškodená o tom nevedela, alebo si to neuvedomovala. Iný dôvod spustenia lisu jeho riadiace a zabezpečovacie vybavenie neumožňuje. Overovanie bezpečnostných parametrov lisu bolo vykonané dňa 24.04.2015, zariadenie vyhovovalo vo všetkých povinných parametroch. Pred úrazom, ani po ňom samostatné spustenie lisu nebolo evidované. Ak by takáto porucha v zariadení bola, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa opakovala. Medzi bezpečnostné prvky patrí uzamkýnanie polohy nastaveného pracovného režimu, dvojručné ovládanie tlačidiel spúšťania lisu, tlačidlo central stop. V režime jednotlivých zdvihov je to zastavenie lisu pri uvoľnení dvojručných tlačidiel pred dosiahnutím dolnej úvrate. Bezpečnosti je podriadená logika elektrického zapojenia ovládania lisu. Tieto bezpečnostné prvky podľa záverov znalca nemožno vypnúť, pri nesprávnom nastavení pracovného režimu sa ochranná funkcia zastavenia lisu uvoľnením dvojručných tlačidiel pred dosiahnutím dolnej úvrate v režime jednotlivých zdvihov mení na spúšťaciu funkciu v režime trvalého chodu. Preto je z hľadiska bezpečnosti práce dôležité, aby si obsluha skontrolovala nastavenie pracovného režimu a toto nastavenie uzamkla. Zranenie Š. I. vzniklo pre nepovolené prestavenie prepínača režimu práce do polohy trvalý chod „OB.RUCNÝ“, keď znalec nebol oprávnený určiť toho, kto prestavenie prepínača vykonal.

27. Žalovaná v konaní vypovedala, že v uvedený deň po prestávke začala riadne na lise pracovať, urobila približne 70 kusov výrobkov a zrazu sa lis „zbláznil“, spadol jej baran na ruku. Ruku vytiahla, baran jej znovu spadol na ruku a následne išiel hore. Na lise mala nastavený režim na ručné ovládanie. Na lise sú dve tlačídka, ktoré stláčala. Žalobca stále tvrdí, že tieto dve tlačídtka musela pustiť predčasne. V ten deň, keď sa stal pracovný úraz si nastavovala režim stroja sama. Nastavila si ho prepínačom na ručné ovládanie. Prepínač je umiestnený na lise zboku. Iný prepínač na lise nebol. Kľúč bol v tomto prepínači. V prepínači kľúč bol stále, nikdy sa nevyberal. Školenie ako má pracovať dostala, dostala školenie ako má manipulovať s lisom, ako má prepínať s kľúčom. Aj keď iné zamestnankyne pracovali na tomto lise, kľúč bol stále v prepínači. Stalo sa jej niekedy pri práci, že lis sa aj zasekol. Keď sa jej lis zasekol, zobrala si kľúčik, otočila ho, aby sa jej baran zdvihol hore. Následne stlačila tlačídka a nastavila si ručné ovládanie, aby jej baran išiel pekne hore. Prečo počas výkonu práce v uvedený deň nastali na lise opakované zdvihy, to nevedela vysvetliť. Po tom ako sa jej stal úraz, zamestnávateľ neprivolal sanitku, sám ju zaviezol do nemocnice, pričom ju požiadal, aby lekárovi povedala, že si prsty odsekla pri rúbaní dreva. Ponúkol jej 5.000,- Eur. Keď sa jej stal pracovný úraz, boli tam kolegyne N. Y. F.. V tom čase pracovali všetky tri na troch lisoch, boli rôzne lisy. V tento deň pri práci sa po dvoch hodinách na lisoch striedali. Išlo o úplne odlišné lisy, pokiaľ ide o pracovné režimy. Po večeri s kolegyňou N. prišli k lisu, k prepínaču na lise, kde sa jej neskôr stal pracovný úraz a išli ho zapínať. Kolegyňa N. ostala pri nej, keď prepla prepínač po večeri do tej polohy, ako mal byť. Zapla ho na ručné ovládanie, teda jednotlivé zdvihy. Následne už s prepínačom nerobila nič. Keď nastavila pracovný režim po večeri na lise, kľúč nechala v prepínači. Tento kľúč sa nikdy nevyberal. Po úraze bola v šoku. Je na plnom invalidnom dôchodku, invalidný dôchodok poberá v sume 326,50 Eur mesačne, privyrába si upratovaním. Predmetný lis nikdy nevidela pracovať pri opakovaných zdvihoch. Nikdy sa jej nestalo, že by ho prepla na opakované zdvihy. Na prepínači bolo jasne vyznačené, ako sa má ktorý režim nastaviť. Už to mala v malíčku. Je si na 100 % istá, že stroj nastavila dobre. Skoro každý deň na tomto lise pracovala, vedela ako ho má zapnúť. Zamestnávateľ vie, že ju práca tešila.

28. Žalovaná v konaní ešte predložila list (č.l. 166 spisu) nedatovaný, o ktorom tvrdila, že text tohto listu vyhotovil žalobca v jej mene o priebehu úrazového deja. Tento list jej bol predložený v nemocnici bezpečnostným technikom W., jej švagor, ktorý bol vtedy prítomný si ho odfotil do mobilu. List jej bol predložený na podpis, z predloženého listu však vyplýva, že nie je podpísaný žalovanou.

29. Žalobca v konaní uviedol, že funkcia zoraďovača a funkcia obsluhy lisu po pracovnej stránke je rozdielna. Pokiaľ ide o daný lis, funkciu zoraďovača pri ňom plnil G.. T.. Tento mal vždy na starosti ako zoraďovač vložiť nástroj do lisu, nastaviť výšku a ostatné parametre, aby mohol byť vylisovaný požadovaný výrobok. Vždy sa to robí, keď sa mení výroba výrobku na lise. Zoraďovač je osobou, ktorá je zaučená u zamestnávateľa. Teda, aby to nebolo chápané tak, že na prácu zoraďovača sa vyžaduje kvalifikácia. Každý stroj, ako aj predmetný lis má list stroja, kde sa zaznamenávajú opravy a prevádzka stroja. Aj daný lis ma takýto pracovný list. Ďalej žalobca potvrdil, že na predmetnom lise niekedy v júni sa odtrhla nejaká skrutka. Je to zaznamenané v pracovnom liste. Každý lis ma skúšky, ktoré sa vykonávajú raz do roka. Žalovaná bola prijatá na prácu strojného robotníka, bola preškolená na obsluhovača stroja, čo nikdy nepoprela. Vykonávala prácu obsluhy lisu. Režim stroja si nastavuje obsluha, teda aj žalovaná si v tento deň nastavovala režim stroja. Keď je nastavené ručné ovládanie lisu, sú tam dve tlačídka, ktoré pri pracovnom postupe sa súčasne ovládačom stroja zatlačia. Vtedy sa urobí cyklus baranom taký, že zhora „bachne“ na kus plechu, vytvaruje požadovaný tvar, výjde následne hore a zastaví sa. Keď obsluha stroja predčasne uvoľní tlačídka, baran zastane. Preto kľúč je od stroja v prepínači. Keď sa to stane, čo sa stáva často, obsluha musí prísť k prepínaču a kľúčom ho prepnúť, aby baran vyšiel hore. Kľúč v prepínači musí byť, a teda aj bol stále. Kľúč v prepínači musí byť stále preto, lebo inak by to obsluha stroja nemohla urobiť. Ak obsluha stroja tlačídka pustí skorej, lis zastane, a to je ochrana. Technologický postup práce na stroji bol určený vo firme, ale je aj od výrobcu stroja. Keď sa stal úraz žalovanej, bol vo firme. Prišla mu to oznámiť iná zamestnankyňa. Išiel na miesto, videl žalovanú, že sedí a že má zabalenú ruku. Následne išiel k lisu a dal urobiť fotodokumentáciu, v akej polohe bol prepínač lisu. Bol nastavený na opakované zdvihy. Na opakujúce sa zdvihy sa nastavuje prepínačom, vtedy keď je nastavený technologický postup takýto pri spracovávaní produktu, avšak nie vtedy, keď sa vkladajú do lisu ruky. Vtedy lis pracuje sám. Aj pri opakovaných zdvihoch, keď je nastavený režim, ak obsluha drží obidve tlačídka, vtedy lis spraví cyklus a zastane na vrchu. Čiže, ak žalovaná uvádza, že spravila 70 výrobkov, to znamená, že vtedy držala obidve tlačídka po celú dobu zdvihu, a preto lis aj v režime opakujúcom zastal vždy, keď prišiel na hornú úvrať. V danom prípade sa muselo stať, že žalovaná tieto tlačídka predčasne pustila a tak lis spustil režim opakovaných zdvihov. Žalovaná preto porušila to, že si nastavila nesprávny režim stroja. Mala si nastaviť jednotlivé zdvihy. Takýto bol technologický postup. Porušila ďalej to, že predčasne pustila tlačídka, keby mala nastavený režim jednotlivých zdvihov, nič by sa nestalo lebo by lis zastal. Keďže boli nastavené opakujúce sa zdvihy, tak sa lis rozbehol. Ďalej porušila to, že vložila ruky do lisu, keď lis ide. Na to bola výslovne upozornená. Po úraze žalovanej v tento deň sa na tomto stroji už nepracovalo. Nevedel sa vyjadriť, kedy pracovný úraz bol oznámený Inšpektorátu práce. Do dvoch dní to bolo určite. Bezpečnostným technikom je W.. K tvrdeniu žalovanej, že ju žiadal v motorovom vozidle, aby u lekára uviedla, že sa jej úraz stal pri rúbaní dreva a že jej ponúkol 5.000,- Eur sa odmietol vyjadriť. Ani polícii to nepovažoval za potrebné oznámiť, polícii to oznámila dcéra žalovanej. Aj keď ostatné zamestnankyne pracovali na danom lise, kľúče boli vložené do prepínača lisu. Kľúčik, ktorý bol v prepínači nebol príčinou pracovného úrazu. Každý zamestnanec, teda aj žalovaná pred začatím prác si mala lis odskúšať a nastaviť režim práce. Bola poučená, že nesmú sa púšťať opakované zdvihy. Na záver uviedol, že mu je ľúto, že sa pracovný úraz žalovanej stal, nežaloval by žalovanú, urobil to len preto, že Sociálna poisťovňa od neho vymáha nároky na náhradu škody z dôvodu vyplatenia dávok žalovanej v súvislosti s týmto pracovným úrazom. Je pravdou, že zhodou okolností v mesiaci apríl 2015 došlo na prevádzke i k inému pracovnému úrazu, a to inej zamestnankyne O.. Tu Inšpektorát práce uzavrel záležitosť tak, že zamestnávateľ neporušil predpisy, k poraneniu došlo na hydraulickom lise. Paradoxne v tomto prípade polícia však vedie trestné stíhanie, nie však jeho ako zamestnávateľa, ale inej jeho zamestnankyne. Aj pri tomto úraze došlo k devastačným poraneniam u zamestnankyne, ale v menšom rozsahu.

30. Podľa , zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním.

31. Podľa , ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere.

32. Podľa , pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávislé od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

33. Podľa , zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa .

34. Podľa , zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.

35. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

36. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

37. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímanie, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

38. Podľa , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

39. Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

40. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

41. Z vykonaných dôkazov pred súdom vyplýva, že žalovaná pracovala u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2015 od 01.05.2015 v pracovnej pozícii „strojárenský robotník“. Dohodnutým miestom výkonu práce žalovanej bolo: „Hodruša-Hámre 824“. Pracovný pomer mala žalovaná uzatvorený na dobu určitú do 22.12.2015. Dňa 22.09.2015 počas výkonu práce u žalobcu žalovaná utrpela úraz tak, že počas pracovnej zmeny pracovala na výstredníkovom lise LENP63A (ďalej len „lis“), kde vykonávala operáciu č. 003 podľa technologického postupu na lisovanie a montáž zostavy „Benteler“. V tento deň nastúpila do práce o 14.00 hod.. Po prestávke v práci od 18.00 hod. do 18.30 hod., pokračovala v práci od 18.30 hod., keď zhotovila ešte niekoľko kusov výliskov, a približne o 18.50 hod., v momente keď vyberala pravou rukou výlisok z lisu, došlo k neočakávanému spusteniu režimu opakovaných zdvihov lisu a k devastačnému poraneniu pravej ruky žalovanej, k traumatickej amputácii prstov 2., 3. a 4. na pravej ruke. Medzi stranami v konaní nebolo sporné, že tento úraz je pracovným úrazom v zmysle , za ktorý sa považuje poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. V konaní nebol medzi stranami ani spor, že žalovanej pri tomto pracovnom úraze vnikla škoda na zdraví, a ani spor, že je daný vzťah príčinnej súvislosti medzi touto škodou na zdraví žalovanej a pracovným úrazom.

42. Žalobca ako zamestnávateľ podal predmetnú žalobu za účelom preukázania zbavenia sa zodpovednosti za túto škodu spôsobenú pri pracovnom úraze žalovanej v celom rozsahu. Z ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom,

ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa (liberácie) môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Preto dôkaz neviny zamestnávateľa je právne irelevantný. Predpoklady úplného (ale aj čiastočného) zbavenia sa zodpovednosti sú taxatívne vymedzené a nemožno ich preto rozširovať. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je na strane zamestnávateľa. Ten musí preukázať, že postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, ďalej, že ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca, a že s týmito predpismi bol zamestnanec riadne a preukázateľne oboznámený, ďalej, že ich znalosť zamestnávateľ sústavne vyžadoval, sústavne kontroloval, dodržiavanie týchto predpisov zamestnávateľ sústavne vyžadoval, dodržiavanie týchto predpisov zamestnávateľ sústavne kontroloval, pričom uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody. Pri úplnej liberácii zamestnávateľ musí dokázať zavinenie zamestnanca, ktoré sa nepredpokladá.

43. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná porušila predpisy a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej „BOZP“) a ním stanovený technologický postup pri práci tým, že na lise nastavila na prepínači pracovných režimov lisu pracovný režim nesprávny (zakázaný), keď namiesto pracovného režimu jednotlivých zdvihov nastavila pracovný režim opakovaných zdvihov. Správnosť nastavenia pracovného režimu lisu bola povinná kontrolovať žalovaná pred začatím práce. Tiež zasiahla do pracovného priestoru lisu ešte počas pohybu barana lisu. Pri dodržaní správneho postupu mala vyčkať, kým baran lisu zastane v hornej úvrati. Tvrdil, že stanovil správny technologický postup, pracovný postup i organizáciu práce na lise. Teda neporušil žiadne právne predpisy.

44. Žalovaná v konaní popierala akúkoľvek svoju zodpovednosť za daný pracovný úraz.

45. Žalovaná získala vzdelanie na súkromnej Strednej umeleckej škole Hodruša-Hámre, keď bola žiačkou Odborného učilišťa pri n.p. Sandrik Dolné Hámre v čase od 01.09.1976 do 15.06.1979 v trojročnom učebnom odbore univerzálny obrábač kovov. Trojročný učebný odbor ukončila odbornou a praktickou skúškou. Po vyučení pracovala v š.p. Sandrik na robotníckych pozíciách v nástrojárni a lisovni. Po ukončení pracovného pomeru v Sandriku ešte pracovala v lisovni v Čechách a v Nitre. Uvedené vyplýva z potvrdenia Súkromnej strednej umeleckej školy Hodruša-Hámre zo dňa 13.01.2016. Zamestnávateľom riadne bola poučená v oblasti BOZP a PO dňa 04.05.2015, o čom svedčí písomný záznam zamestnávateľa zo dňa 04.05.2015. Dňa 12.05.2015 sa zúčastnila periodického oboznámenia sa o BOZP, o čom svedčí záznam z periodického oboznámenia o BOZP (robotnícke profesie) P. S. - S., M.-M.. Na priamu obsluhu lisu bola zaškolená v mesiaci máj 2015, o čom svedčí záznam zo školenia priamej obsluhy lisu (deň na ňom je nečitateľný). Technologický postup obsluhy lisu pri lisovaní a montáži zostavy „Benteler“ na predmetnom lise určil zamestnávateľ pracovnou návodkou a technologickým postupom dňa 15.03.2015.

46. Z výsluchu žalovanej v konaní, a rovnako i vo vyšetrovacom konaní vedenom OR PZ v Žiari nad Hronom, OO PZ Žarnovica pod sp.zn. ČVS: ORP-711/ZC-ZH-2015 vyplýva, že v čase pracovného úrazu žalovanej lis vykonával opakované zdvihy, ktorá skutočnosť vyplýva i z výpovede spoluzamestnankyne žalovanej P. N. vo vyšetrovacom konaní, ktorá uviedla, že po tom ako žalovaná so zvýšeným hlasom povedala „moja ruka“ následne zbadala, ako lis pracuje sám, „pričom išiel dosť rýchlo, oveľa rýchlejšie ako keď sa na ňom pracuje normálne“. Vypovedala, že išiel inak ako „bežne“. Že lis pracoval v takomto režime v čase pracovného úrazu žalovanej vyplýva i zo znaleckého posudku č. 02/2016 zo dňa 05.04.2016 znalca Ing. Ľubomíra Daňa, ktorý tento znalecký posudok podával v rámci vyšetrovacieho konania. Tento ustálil, že k zraneniu žalovanej mohlo dôjsť len ak lis pracoval v pracovnom režime trvalý chod, prepínač v polohe „OB.RUCNY“. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že overovanie bezpečnostných prvkov a parametrov lisu bolo vykonané dňa 24.04.2015, keď pri tejto kontrole zariadenie vyhovovalo vo všetkých povinných parametroch. Pred úrazom žalovanej, ani po ňom samostatné spustenie lisu nebolo evidované. Ak by táto porucha v zariadení bola, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa opakovala. Zo žiadneho dôkazu v konaní nevyplynulo, že by pracovný režim lisu trvalý chod, a prepínač v polohe „OB.RUCNY“ v čase pracovného úrazu žalovanej resp. jeho spustenie zapríčinila technická porucha zariadenia. Predmetný lis môže pracovať v dvoch pracovných

režimoch, a to v pracovnom režime jednotlivých zdvihov, dvojručné ovládanie a v pracovnom režime trvalý chod (opakované zdvihy), dvojručné ovládanie. Pri pracovnom režime jednotlivých zdvihov, dvojručné ovládanie je v technologickom postupe určeného výrobcom uvedené „dvojručné tlačidlá musia byť stlačené dotiaľ, kým baran nevykoná viac ako polovicu zdvihu. Pri predčasnom uvoľnení dvojručných tlačidiel (A3, A4) baran nedokončí zdvih a do východzej polohy sa dostane len tipovaním“. Tento pracovný režim lisu, či už jednotlivých zdvihov, dvojručné ovládanie, alebo trvalý chod (opakované zdvihy), dvojručné ovládanie vyplýva z výpisu z technického pasportu pre tento lis vyhotoveného výrobcom. Na tento sa odvoláva i znalecký posudok znalca Ing. Ľubomíra Daňa č. 02/2016. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná mohla pracovať na lise jedine v pracovnom režime jednotlivých zdvihov, dvojručné ovládanie. Pracovný režim trvalý chod (opakované zdvihy), dvojručné ovládanie mala zamestnávateľom zakázaný. Na základe týchto dôkazov súd dospel k záveru, že k zraneniu žalovanej došlo z dôvodu, že lis, na ktorom pracovala v čase pracovného úrazu pracoval v pracovnom režime trvalý chod, prepínač v polohe „OB.RUCNY“.

47. V konaní obidve strany zhodne potvrdili, že v uvedený deň pracovný režim lisu si nastavovala žalovaná. Žalovaná v tento deň vykonávala priamu obsluhu lisu. Žalobca ako zamestnávateľ uvádzal, že režim lisu si vždy nastavuje podľa jeho pokynov priama obsluha lisu, keď takto to bolo i u žalovanej v deň pracovného úrazu. Pokiaľ na lise je nastavený pracovný režim na ručné ovládanie lisu, pri pracovnom postupe sa musia zatlačiť obidve tlačidlá súčasne na lise. Dvojručné tlačidlá musia byť stlačené dovtedy, kým baran lisu nevykoná viac ako polovicu zdvihu. Pri predčasnom uvoľnení týchto tlačidiel baran lisu nedokončí zdvih, zastane a do východzej polohy sa dostane len tipovaním, čo vykonáva obsluha lisu, ktorá nutne musí prísť k prepínaču lisu, kľúčom prepnúť prepínač tak, aby baran lisu sa dostal do východzej polohy. Z tohto dôvodu kľúč od lisu musí byť v prepínači lisu, a teda je aj stále v tomto prepínači, lebo inak by obsluha lisu nemohla tento úkon urobiť. Žalovaná potvrdila tvrdenie zamestnávateľa, že kľúč od lisu bol v prepínači lisu umiestnený stále, nikdy sa nevyberal. Aj svedkyňa P. N.Á. vo vyšetrovacom konaní potvrdila, že kľúč, ktorým sa dal meniť chod režimov lisu bol ponechaný v prepínači lisu stále.

48. Prílohou znaleckého posudku č. 02/2016 znalca Ing. Ľubomíra Daňa zo dňa 05.04.2016, ako aj prílohou znaleckého posudku č. 594/2015 znalca JHS s.r.o. zo dňa 07.12.2015, ktoré znalecké posudky boli podané vo vyšetrovacom konaní, a napokon aj prílohou znaleckého posudku č. 2/2016 znalca Ing. Ivana Zachara zo dňa 19.01.2016, ktorý bol podrobnejšie podaný pod č. 4/2020 dňa 16.04.2020, a ktoré znalecké posudky predložil v konaní zamestnávateľ, je i popis režimov práce lisu uvedený výrobcom ŠMERAL TRNAVA v technickom pasporte výstredníkového lisu, z ktorého vyplýva z bodu 9.3 strany 11, že „Po nastavení prepínača V2 na zvolený spôsob ovládania, je potrebné prepínač vždy uzamknúť. Kľúčmi disponuje len osoba zodpovedná za určovanie spôsobu ovládania. V týchto režimoch práce, kde je stroj ovládaný obidvoma rukami (2, 5, 2,5) treba stláčať tlačídka „zdvih“ (A3, A4) súčasne. Inak nedôjde ku spusteniu stroja. Nesprávnou manipuláciou (napríklad predčasným spustením A3, A4 alebo A5 pri jednotlivých zdvihoch) zapríčiníme, že sa baran zastaví, hoci vykonal len časť zdvihu. Do východzej polohy ho dostaneme len v režime „tipovanie“ (V2 v polohe 3). Tipovanie sa vykonáva pri vypnutom motore (tento sa vypne prepínačom V2 do polohy 3), stláčaním tlačídka A4 - „zdvih“. Iné využitie tipovania je pri skúške činnosti“.

49. Z vyššie uvedeného pasportu lisu (príslušnej časti) určeného výrobcom, z bodu 9.3 strany 11 jednoznačne vyplýva, že jedným z významných bezpečnostných prvkov pri ovládaní lisu je uzamkýnanie polohy nastaveného pracovného režimu (okrem iného). V režime jednotlivých zdvihov, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku č. 02/2016 znalca Ing. Ľubomíra Daňa je to i zastavenie lisu pri uvoľnení dvojručných tlačidiel pred dosiahnutím dolnej úvrate. Medzi ďalšie bezpečnostné prvky patrí dvojručné ovládanie tlačidiel spúšťania lisu, tiež tlačidlo central stop. Bezpečnosti je podriadená logika elektrického zapojenia ovládania lisu. Ďalej zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že tieto bezpečnostné prvky nemožno vypnúť, lebo pri nesprávnom nastavení pracovného režimu sa ochranná funkcia zastavenia lisu uvoľnením dvojručných tlačidiel pred dosiahnutím dolnej úvrate v režime jednotlivých zdvihov mení na spúšťaciu funkciu v režime trvalého chodu. Preto je z hľadiska bezpečnosti práce dôležité, aby si obsluha skontrolovala nastavenie pracovného režimu a toto nastavenie uzamkla.

50. Z dôkazov, ktoré boli vykonané v konaní, konkrétne zo záznamu zo školenia priamej obsluhy lisu z mája 2015, kde žalovaná bola preškolená k obsluhe predmetného lisu, ktorý záznam je napokon i prílohou znaleckého posudku č. 2/2016 Ing. Ivana Zachara, ktorý v konaní predložil zamestnávateľ

vyplýva, že žalovaná ako priama obsluha lisu bola oboznámená a poučená o bezpečnostných prvkoch práce na lise, čo zamestnávateľ označil za ovládacie prvky lisu „dvojručné spúšťanie, total stop“, avšak tak ako vyplýva z obsahu tohto záznamu zo školenia priamej obsluhy lisu nebola riadnym spôsobom poučená a oboznámená s tak významným bezpečnostným prvkom lisu, ktorým je prepínač pracovného režimu lisu. Žalovaná nebola oboznámená riadnym a preukázateľným spôsobom s týmto bezpečnostným prvkom slúžiacim na zaistenie ochrany zdravia a života pri práci na lise, keď nebola oboznámená s tým, že po nastavení prepínača lisu na zvolený spôsob ovládania je potrebné prepínač vždy uzamknúť. Zo žiadneho dôkazu predloženého v konaní a vykonaného v konaní nevyplýva, že žalovaná bola s týmto bezpečnostným prvkom riadne oboznámená, preukázateľne oboznámená, prípadne, že by znalosť o tomto bezpečnostnom prvku bola zamestnávateľom vyžadovaná a kontrolovaná. Naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná, že kľúč od prepínača lisu sa trvalo nachádzal v zámke prepínača lisu, dokonca sa tak dialo s vedomím zamestnávateľa, keď síce zamestnávateľ uviedol preto svoje dôvody, ale tieto sú právne irelevantné, pretože jeho povinnosťou bolo riadne a preukázateľne oboznámiť žalovanú pri práci na tomto lise o tomto bezpečnostnom prvku, pričom bolo dokonca jeho povinnosťou vyžadovať dodržiavanie tohto postupu a kontrolovať jeho dodržiavanie. Je nepredstaviteľné a neprípustné, aby z hľadiska zabezpečenia ochrany zdravia a života pri práci zamestnancov na predmetnom lise zamestnávateľ neoboznámil žalovanú s týmto bezpečnostným prvkom, a to už vzhľadom i na to, že v prípade nastavenia lisu na pracovný režim (opakované zdvihy), dvojručné ovládanie, ktorý pracovný režim síce žalovaná mala zakázaný, ale pri pracovnom zaťažení mohla chybou nastaviť i takýto pracovný režim, možno pracovať v režime jednotlivých zdvihov stlačením dvojručných tlačidiel súčasne, ktorých predčasným uvoľnením sa režim lisu mení na opakované zdvihy (trvalý chod). Práve uzamknutie prepínača lisu po nastavení pracovného režimu lisu je bezpečnostným prvkom na zaistenie bezpečnosti a ochrany života a zdravia pri práci, pretože núti zamestnanca uvedomiť si v akom pracovnom režime pracuje, resp. ide pracovať pri nastavení pracovného režimu lisu. Pokiaľ tento bezpečnostný prvok zamestnávateľ nevyžadoval v rozpore s pracovným postupom určeným výrobcom a preukázateľne s týmto žalovanú neoboznámil, podľa názoru súdu je to dôvod, pre ktorý nemožno úplne pozbaviť zamestnávateľa zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovanej pri tomto pracovnom úraze. Závažnou je i skutočnosť, že zamestnávateľ preukázateľne nielenže neoboznámil žalovanú s tým, že z hľadiska bezpečnosti je nevyhnutné, aby po nastavení pracovného režimu lisu prepínač lisu uzamkla, ale navyše nepoučil riadne a preukázateľne žalovanú o tom, že kľúče, resp. kľúč po uzamknutí prepínača lisu je potrebné a nevyhnutné z prepínača vybrať, aby kľúčom od lisu mohla disponovať jedine žalovaná, keďže podľa výrobcu ohľadne pracovného režimu lisu je stanovené, že z hľadiska bezpečnosti ochrany zdravia a života pri práci je potrebné, aby týmto kľúčom disponovala jedine osoba, ktorá v danom momente lis ovláda. Je v rozpore so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, aby pri práci na lise kľúč od prepínača lisu bol trvalo umiestnený v prepínači, ku ktorému môžu mať prístup aj iné osoby, resp. iní zamestnanci momentálne nachádzajúci sa v prevádzke zamestnávateľa.

51. Ak by žalovaná bola zamestnávateľom aj v súlade s príslušnými predpismi a normami určená za osobu zodpovednú za spôsob ovládania výstredníkového lisu, keď zo znaleckého posudku č. 2/2016 znalca Ing. Ivana Zachara, ktorý v konaní predložil žalobca táto skutočnosť vyplýva, v žiadnom prípade sa však nemožno stotožniť so závermi znalca v tomto znaleckom posudku, že z tohto dôvodu kľúčiky ovládania prepínača funkcií lisu počas výkonu práce takejto osoby potom môžu byť zasunuté v zámku lisu, pretože ho obsluhuje osoba zodpovedná za spôsob ovládania lisu. Z pracovného režimu lisu určeného výrobcom, ktorý v bode 9.3 strany 11 pasportu lisu uvádza, že kľúčmi od prepínača disponuje len osoba zodpovedná za určovanie spôsobu ovládania nevyplýva, že by kľúče resp. kľúč od prepínača mohol byť zasunutý v zámku. Z formulácie, že s „kľúčmi disponuje len osoba zodpovedná za určovanie spôsobu ovládania“, čo stanovuje výrobca, práve možno vyvodiť, že kľúč od prepínača lisu musí z hľadiska ochrany bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci mať pod sústavnou kontrolou len osoba zodpovedná za určovanie spôsobu ovládania lisu. Pokiaľ takýto kľúč je v zámke prepínača trvalo umiestnený, ako to bolo v tejto veci, nie je tým splnená podmienka, že týmto kľúčom disponuje len osoba zodpovedná za určovanie spôsobu ovládania. Ak na pracovisku pracuje viacej zamestnancov súčasne, ako to bolo v tomto prípade nie je tento bezpečnostný prvok zachovaný.

52. Na záver súd dodáva, že nemožno nevytknúť zamestnávateľovi, že tak po závažnom pracovnom úraze nezabezpečil bezprostredne zadokumentovanie miesta pracovného úrazu ani príslušným policajným orgánom, ktorú skutočnosť mu vôbec neoznámil, ani Inšpektorátom práce Banská Bystrica, kde úraz nahlásil až dňa 28.09.2015, teda na tretí deň po pracovnom úraze. Tým znemožnil ohliadku

miesta pracovného úrazu bezprostredne po pracovnom úraze. Ním vyhotovená fotodokumentácia je len čiastočná. Dokonca umožnil pokračovať na lise v práci bez tohto, aby bola vylúčená technická závada práce tohto stroja, dal pokyn po úraze žalovanej pokračovať v práci na lise.

53. V zmysle ustanovenia , súd je viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, tak ako to vyplýva z tohto zákonného ustanovenia. V súdenej veci z pripojeného vyšetrovacieho spisu síce vyplýva, že v uvedenej veci trestné stíhanie bolo zastavené uznesením OR PZ Žiar nad Hronom, OO PZ Žarnovica ČVS: ORP-711/ZC-ZH-2015 zo dňa 18.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2016 a teda, že popísaný skutok nie je trestným činom, ale súd je viazaný len tým, že vo veci nebol spáchaný trestný čin, ktorá skutočnosť však nemá vplyv na posúdenie miery zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze žalovanej, ktorá je objektívna. Nie je viazaný dôvodmi zastavujúceho uznesenia. Pri posúdení nároku žalobcu vykonal súd „vlastné“ dokazovanie, pričom vychádzal i z dôkazov vykonaných vo vyšetrovacom konaní, ktoré ale zhodnotil sám, čo obdobne platí aj ohľadne rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica, ktoré konanie pred Inšpektorátom práce Banská Bystrica bolo zastavené. Súd tak nie je viazaný ani žiadnym rozhodnutím vydaným v správnom konaní o tom, že bol spáchaný správny delikt. Tiež však podporne vychádzal z dôkazov vykonaných v správnom konaní, keď na základe vlastného dokazovania a vlastného úsudku dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že za škodu spôsobenú pri pracovnom úraze žalovanej nezodpovedá v žiadnom rozsahu, teda, že sa zbavuje tejto zodpovednosti v rozsahu 100 %.

54. Zamestnávateľ pracovný úraz prerokoval zápisnične pričom vyhodnotil, že za pracovný úraz nesie zodpovednosť 0 %, žalovaná nesie zodpovednosť 100 %, o čom svedčí zápisnica z prejednania registrovaného pracovného úrazu zo dňa 11.02.2019. Avšak v danej veci ani rozhodnutím zamestnávateľa v zápisnici z prejednania registrovaného pracovného úrazu súd nie je viazaný, navyše keď táto miera zodpovednosti bola určená bez účasti žalovanej. Na posúdenie žaloby nemajú vplyv ani nároky uplatňované voči zamestnávateľovi v iných súdnych konaniach vedených pred Okresným súdom Žiar nad Hronom, pretože medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou ide o osobitný právny vzťah vyplývajúci z osobitného zákona, ktorým je o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov.

55. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol.

56. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. V spore bola úspešná žalovaná, preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %, keďže bola plne úspešná.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).