Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-44-2019.pdf
PDF · 79.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/44/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej N. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX I., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er 592/2015-45 zo dňa 05.10.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. U. I., M.. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený navrhol dňa 10.11.2015 vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1.620,- eur s prísl., a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž sp. zn. O. XXXXX/XX zo dňa 20.08.2015.
Uviedol, že uznesením zo dňa 07.03.2017 vylúčil súdneho exekútora W.. U. I., M. z vykonávania exekúcie voči povinnej s tým, že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2017. Podaním zo dňa 20.03.2017 oprávnený oznámil nového súdneho exekútora a to W.. Y. C., N. XX/A, XXX XX S..
Následne cit ust. § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) v platnom znení., § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a uviedol, že zmluva č. XXXXXXXXX uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 14.02.2013 ako aj rozhodcovská doložka uzatvorená v rovnaký deň, sú s ohľadom na postavenie zmluvných strán nepochybne spotrebiteľskými zmluvami. Podľa článku III rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č XXXXXXXXX budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, ide o vopred pripravené tlačivo bez možnosti jeho zmeny a z jej obsahu nevyplýva, či oprávnený povinného najprv s odbornou starostlivosťou poučil a vysvetlil vážne dôsledky rozhodcovského konania. Vyhodnotil ju ako neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa , a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05) a preto ako absolútne neplatnú v zmysle ust. § 53
ods. 5 OZ. V dôsledku jej neplatnosti je predložený rozhodcovský rozsudok materiálne nevykonateľný. Z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou zmluvou, a tak ako je v čl. II uvedené umožňuje každej zo strán domáhať sa ochrany svojich práv buď v rozhodcovskom alebo súdnom konaní. Nie je teda daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný má v prípade nespokojnosti možnosť obrátiť sa na všeobecný súd. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným rozhodcovskej doložke/zmluve. Bol toho názoru, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní, lebo druhá strana sa o podpísaní doložky rozhodla slobodne a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej menovaním. Ak má žalovaný pochybnosti o nezaujatosti a spravodlivosti rozhodcu, môže vzniesť námietku predpojatosti. Jedná sa o individuálne dojednanú podmienku, ktorá nie je neprijateľná. Podľa ust. § 19 zákona o rozhodcovskom konaní podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaké právne účinky ako keby bola podaná na všeobecný súd. Začatie rozhodcovského konania zakladá prekážku litispendencie pre akékoľvek žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom procesnom postavení. Uviedol, že prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva priamo z ust. § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj aktuálneho § 9 ods. 2 písm. v) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov aj zo súdnej judikatúry. Platné a účinné ust. týkajúce sa spotrebiteľských úveroch sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku lex specialis a aj lex postrerior a teda majú prednosť. Skonštatoval, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná na samostatnom liste papiera, oddelene od zmluvy o úvere a povinný svojim podpisom ako vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle súhlasil s uzavretím. Ďalej bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva bola platne dojednaná, netvorí neprijateľnú zmluvnú podmienku a spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi aj na základe vydaného rozhodcovského rozsudku. Z tohto dôvodu navrhol udeliť súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
4. Odvolací súd k odvolaniu oprávneného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho zistenia skutkového stavu nepovažoval za dôvodné. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Je nesporné, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.02.2013. Oprávnený vystupoval pri uzatváraní a poskytnutí úveru ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 20.08.2015, ktorým rozhodcovský súd priznal oprávnenému voči povinnej sumu vo výške 1.620,- eur, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.620,- eur od 03.03.2014 do zaplatenia ako aj náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 240,52 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd zdôrazňuje, že súd je počas
celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že medzi oprávneným a povinným ide, o spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. V spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) v spotrebiteľských ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
6. Odvolací súd považuje predmetnú rozhodcovskú zmluvu za neplatnú. Z jej obsahu vyplýva len zdanlivá možnosť výberu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pričom ide o podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Ak ako prvý podá žalobu oprávnený, povinná stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na inak príslušnom všeobecnom súde povinného v mieste jeho bydliska a spotrebiteľ je nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred dodávateľom určeným rozhodcovským súdom. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je absolútne neplatná.
7. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú zmluvu je nepochybne forma uzavretej rozhodcovskej zmluvy v podobe vopred pripraveného formulára, ktorá bola povinnému predložená bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ako aj bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Spotrebiteľ nemal možnosť rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu. Uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola dôvodná. Rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná a preto rozhodcovský rozsudok, vydaný na jej základe je nevykonateľný a nemôže byť exekučným titulom. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy znamená materiálnu nevykonateľnosť a nezáväznosť rozhodcovského rozsudku. Z tohto dôvodu odvolací súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.
8. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).