Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7Csp-2-2021.pdf
PDF · 170.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, štátny občan Slovenskej republiky, t.č. D. E. C. C. C. C. X. XXXX XX, XXX XX F. G. H., zastúpený procesným opatrovníkom: Obec Sačurov, so sídlom Osloboditeľov 385/40, 094 13 Sačurov o zaplatenie 4.007,07 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť VÚB Leasing, a.s.sa podanou žalobou pôvodne podanou na upomínací súd Okresný súd Banská Bystrica vedenou pod sp. zn. 27Up/1716/2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 4.007,07 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.007,07 eur od 31.7.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti. Táto skutočnosť je uvedená vo výpise z OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vl. č. 313/B. Dňa 09.01.2015 žalobca / správne má bvť právny predchodca žalobcu/ uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120150151, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu 6000,00 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 24,05 %, priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov 20,89 % na zakúpenie osobného motorového vozidla VOLVO XC90 2.4 D AWD Executive za podmienok uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú inkorporované v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 120150151. Žalovaný sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 mesiacov v sume 164,85 eur, pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 24.01.2015. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120150151 je splátkový kalendár a zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č.120150151, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa na záloh – motorové vozidlo F. I. X.X J. K. L.. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj kúpna zmluva, v ktorej je uvedená presná špecifikácia osobného motorového vozidla, ktoré žalovaný za pôžičku nadobudol spolu s protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidla s príslušenstvom ku kúpnej zmluve č. 120150151. Žalovaný nerešpektoval dohodnuté podmienky splácania a neuhrádzal splátky riadne a včas čím porušil všeobecné obchodné podmienky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120150151. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle podmienok - doba trvania zmluvy a spôsoby jej ukončenia, zánik záväzku klienta pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru listom zo dňa 13.04.2018. Súčasťou uvedeného vyhlásenia je faktúra
– vyúčtovanie predčasného ukončenia zmluvy. Listom zo dňa 24.07.2020 – predžalobná výzva bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžný sumu neuhradil.
2. Upomínací súd dňa 01.10.2020 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 4.007,07 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.007,07 eur od 31.7.2020 do zaplatenia, alebo aby podal odpor. Zároveň ho zaviazal na náhradu trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetný platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.
3. Upomínací súd preto výzvou zo dňa 18.12.2020 v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. vyzval žalobcu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Na túto výzvu právny zástupca žalobcu reagoval tak, že navrhuje pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa Civilného sporového poriadku. Upomínací súd dňa 30.12.2020 postúpil vec Okresnému súdu Vranov nad Topľou.
4. Právny predchodca žalobcu k žalobe doložil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 120150151 zo dňa 09.01.2015, zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 120150151 zo dňa 09.01.2015, kúpnu zmluvu č. 120150151 zo dňa 09.01.2015, protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla s príslušenstvom ku kúpnej zmluve č. 120150151 zo dňa 09.01.2015, oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 13.04.2018, predžalobnú výzvu zo dňa 24.07.2020, prehľad splátok a úhrad.
5. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 a z notárskej zápisnice notára JUDr. Ľubice Floriánovej č. N 3283/2017 o projekte rozdelenia zlúčením spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. spolu s prílohou 1 k projektu vyplýva, že právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. pri pohľadávkach je VÚB Leasing, a. s.
6. Pôvodný žalobca na výzvu súdu upresnil, že žalovaná suma vo výške 4.007,07 eur pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 3.526,21 eur, z neuhradeného úroku vo výške 385,90 eur a poplatkov vo výške 94,96 eur (náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 16,96 eur + náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 78 eur ). Žalovaný vykonal nasledovné úhrady: dňa 09.01.2015 – akontácia vo výške 2000 eur, dňa 22.01.2015 úhrada vo výške 164,85 eur, dňa 18.02.2015 úhrada vo výške 164,85 eur, dňa 24.03.2015 úhrada vo výške 164,85 eur, dňa 21.04.2015 úhrada vo výške 164,85 eur, dňa 20.05.2015 úhrada vo výške 164,85 eur, dňa 22.06.2015 úhrada vo výške 164,85 eur, dňa 21.07.2015 úhrada vo výške 164,85 eur, dňa 29.09.2015 úhrada vo výške 164,85 eur, dňa 17.12.2015 úhrada vo výške 94,55 eur, dňa 17.12.2015 úhrada vo výške 400 eur, dňa 26.09.2016 úhrada vo výške 1000 eur, dňa 08.11.2016 úhrada vo výške 600 eur, dňa 30.12.2016 úhrada vo výške 560 eur, dňa 21.02.2017 úhrada vo výške 165 eur, dňa 17.03.2017 úhrada vo výške 165 eur, dňa 11.04.2017 úhrada vo výške 165 eur, dňa 24.05.2017 úhrada vo výške 165 eur, dňa 19.06.2017 úhrada vo výške 165 eur, dňa 03.08.2017 úhrada vo výške 165 eur, dňa 26.09.2017 úhrada vo výške 165 eur, dňa 30.10.2017 úhrada vo výške 100 eur, dňa 20.11.2017 úhrada vo výške 165 eur.
7. V priebehu konania podal pôvodný žalobca a žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu. Súd uznesením č.k. 7Csp/2/2021 -112 zo dňa 14.05.2021 rozhodol, že v konaní pokračuje na strane žalobcu so spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o. a pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpil ako nový žalobca: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko v roku 2015 nepoberal žiaden dôchodok, zmluvu neuzatvoril, zneužili jeho zlú sociálnu situáciu a jeho závislosť a preto mu podstrčili papiere na podpis.
9. Súd uznesením č.k. 7Csp/2/2021 – 173 zo dňa 15.03.2022 ustanovil obec Sačurov za procesného opatrovníka pre žalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, v tejto právnej veci podľa § 69 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku z dôvodu, že žalovaný je nevidiaci.
10. V duplikáte právny zástupca žalobcu uviedol, že dňa 09.01.2015 žalovaný uzavrel s našim predchodcom úverovú zmluvu, na základe ktorej úver aj riadne čerpal, úverové splátky po uzavretí
zmluvy počas jedného roka riadne plnil, riadil sa zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy, preto je námietka absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere zjavne nedôvodná a plne účelová. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou ako konsenzuálnym kontraktom vznikol už samotnou dohodou zmluvných strán, z ktorých vznikol záväzok veriteľa úver poskytnúť, čo žalovaný nespochybnil a záväzok žalovaného úver zaplatiť v splátkach, čo žalovaný porušil. Zmluva o poskytnutí pôžičky č. 120150151 spĺňa všetky náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvnými stranami bola riadne podpísaná vrátane všeobecných obchodných podmienok a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky alebo dojednania. Týmto odkazujeme na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy SR. Vo vzťahu k vznesenej námietke zneužitia osobných údajov žalovaného poukazujeme najmä na skutočnosť, že podpis žalovaného na jeho doklade totožnosti sa nám javí ako zhodný s podpisom na samotnej úverovej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že uzatvorenia zmluvného vzťahu sme sa ako nový veriteľ žalovanej pohľadávky nezúčastnili, nevie súdu preukázať, za akých okolností k jej uzatvoreniu prišlo. Právny predchodca skúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Riadne skúmal príjem žalovaného a priložil potvrdenie zo Sociálnej poisťovne predkladáme v prílohe. Z uvedeného vyplýva, že v čase uzavretia zmluvného vzťahu mal žalovaný riadny príjem. Výška dosahujúceho čistého mesačného príjmu žalovaného v čase podpisu úverovej zmluvy bola postačujúca na plnenie si povinností žalovaným vyplývajúcich z úverovej zmluvy vzhľadom na dohodnutú výšku mesačnej splátky. Rovnako to vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný si spočiatku riadne plnil svoju splátkovú povinnosť na predmetný úver. Povinnosť kontroly registrov pre poskytovateľov úverov bola zavedená až novelou zákona k 1.4.2015. Náš právny predchodca tak postupoval plne v súlade s ust. § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. platným a účinným k 09.01.2015. K výšky ročnej percentuálnej miery nákladov uviedol, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 6.000,00 eu na zakúpenie osobného motorového vozidla, ktorý sa zaviazal vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach á 164,85 eur. Navýšenie úveru predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 24,05 %. Celková čiastka, ku ktorej zaplateniu sa žalovaný zaviazal predstavuje 9.891,00 eur. Celkové náklady spotrebiteľa s úverom predstavujú 3.891,00 eur. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 24,05 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. § 21 ods. 2 z.č. 129/2010 Z. z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3.štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 30.9.2014 predstavovala 15,16 %. Najvyššia prípustná výška odplaty podľa zákona (§ 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. §1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala 30,32 %, tj. 2x priemernej RPMN 15,16 %. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, tj. navýšenie úveru, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty. Výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 24,05 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 01.01.2015. Vzhľadom na uvedené, aplikácia ust. § 39 OZ nie je namieste, nakoľko dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 24,05 % nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3.štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 30.09.2014 vo výške 15,16 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) a dobrými mravmi. K tomuto podaniu doložil potvrdenie Sociálna poisťovňa, ústredie zo dňa 07.01.2015 o výške starobného dôchodku žalovaného vo výške 473,30 eur, protokol k oceneniu jazdeného vozidla, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere na poskytnutý úver pre žalovaného, informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miere nákladov a informácie o finančnom sprostredkovaní, schvaľovací protokol k návrhu na uzatvorenie zmluvy o pôžičke.
11. Opatrovník žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že navrhuje prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku z dôvodu, keď rieši otázku a rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený súd v tomto konaní riešiť. Má za to, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v tomto konaní nasvedčujú spáchaniu trestného činu a bez ich vyriešenia nie je možné vo veci rozhodnúť a keďže žalobca je právnym nástupcom veriteľa Consumer Finance Holding a. s. a preto pri uzatváraní predmetných zmlúv nebol prítomný a žalovaný je slepý a po operácii bedrového kĺbu sa pohybuje len po izbe v zariadení pre seniorov, je podľa názoru opatrovníka žalovaného potrebné vyčkať za účelom prešetrenia skutočností orgánmi činnými v trestnom konaní. Žiadal, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania a oznámení skutočností nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zo dňa 3.5.2022. Zároveň k tomuto vyjadreniu bolo predložené oznámenie o skutočnosti nasvedčujúcich spáchanie trestného činu adresované dňa: Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou, dňa 3.5.2022 podpísané žalovaným, kde z obsahu tohto podania na okresnú prokuratúru vyplýva, že žalovaný podal oznámenie o spáchaní trestného činu v súvislosti s zneužitím jeho osobných údajov pri uzatváraní zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania.
12. Právny zástupca žalobcu na predmetné toto vyjadrenie opatrovníka žalovaného uviedol, že podpis žalovaného na jeho doklade totožnosti sa mu javí ako zhodný s podpisom na samotnej úverovej zmluve. Nový veriteľ žalovanej pohľadávky sa uzatvorenia zmluvy nezúčastnil a nevie súdu preukázať, za akých okolností k jej uzatvoreniu prišlo. Právny predchodca skúmal schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Riadne skúmal príjem žalovaného.
13. Súd uznesením č. k. 7Csp/2/2021 -258 zo dňa 05.09.2022 prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ vo Vranove nad Topľou, odbor kriminálnej polície pod ČVS:ORP-149/2-VYS-VT-2022, ktoré bolo začaté na základe oznámenia pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona preto, že páchateľ dňa 09.01.2015 bez vedomosti A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., okr. F. G. H. uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120150151 so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné Námestie 12, Kežmarok, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6.000 eur na financovanie kúpy motorového vozidla zn. VOLVO XC90 2.4D AWD Executive, VIN: M., ktorý sa zaväzuje splácať v 60 mesačných splátkach po 164,85 eur mesačne, kde na základe tejto zmluvy bez vedomosti A. B. uzatvoril na jeho meno aj kúpnu zmluvu zo dňa 09.01.2015 s predávajúcim na zakúpenie tohto motorového vozidla v sume 6.000 eur, ako aj zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 09.01.2015, čím takto páchateľ pri uzatvorení zmluvy uviedol údaje A. B. ako vlastné a takto uviedol spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. do omylu v otázke poskytnutia úveru a to uvedením údajov inej osoby než skutočnej osoby žiadateľa a svojím konaním spôsobil spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. škodu vo výške 4.007,07 eur.
14. Uznesením č. k. 7Csp/2/2021 -284 zo dňa 23.10.2023 súd rozhodol o pokračovaní v konaní z dôvodu, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-149/2-VYS-VT-2022 zo dňa 28.09.2023 bolo trestné stíhanie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť A. N., nar. XX.XX.XXXX na tom skutkovom základe, že kvôli svojej zlej finančnej situácii, v ktorej sa v roku 2015 nachádzal využil žalovaného, aby prostredníctvom neho získal finančné prostriedky od spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., so sídlom Hlavné Námestie 12, Kežmarok na prefinancovanie svojho motorového vozidla zn. F. I. X.XX K. L., VIN: M. a teda prostredníctvom žalovaného uzatvoril dňa 09.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120150151, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 6.000 eur na financovanie kúpy motorového vozidla zn. VOLVO XC90 2.4D AWD Executive, VIN: M., ktorú sa zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 164,58 eur mesačne, pričom od samého začiatku splátky uhrádzal A. N. a to najmä bankovými prevodmi z účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého bol disponent a zároveň na základe tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvoril na meno žalovaného aj kúpnu zmluvu zo dňa 09.01.2015 s predávajúcim na zakúpenie tohto motorového vozidla v sume 6.000 eur, ako aj zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci zo dňa 09.01.2015, čím takto A. N. pri uzatvorení jednotlivých zmlúv použil údaje žalovaného ako vlastné a poskytnutý úver od spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. vo výške 6.000 eur si ponechal pre seba a týmto svojím konaní spôsobil spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. škodu vo výške 4.007,07 eur podľa § 215
ods. 1 písm. d), ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavené, lebo bolo trestné stíhanie neprípustné z dôvodu premlčania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2023 a stalo sa vykonateľným. Zároveň súd vyzval strany sporu, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrili, či navrhujú vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, prípadne uviedli ďalšie skutočnosti na preukázanie ním uvádzaným tvrdení, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, resp. uviedli iné veci dôležité pre rozhodnutie v danej právnej veci. Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť.
15. Na túto výzvu opatrovník žalovaného uviedol, že z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-149/2-VYS-VT-2022 zo dňa 28.09.2023 vyplýva, že A. N., nar. XX.XX.XXXX kvôli svojej zlej finančnej situácii v ktorej sa v roku 2015 nachádzal využil žalovaného, aby prostredníctvom neho získal finančné prostriedky od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s„ Hlavné námestie 12, Kežmarok na prefinancovanie svojho motorového vozidla zn. VOLVO XC90 2.4D AWD Executive, VIN: M. a teda prostredníctvom žalovaného uzatvoril: dňa 09.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120150151 na poskytnutie úveru vo výške 6.000 eur, dňa 09.01.2015 kúpnu zmluvu na zakúpenie motorového vozidla VOLVO XC90 2.4D AWD Executive v sume 6.000 eur, dňa 09.01.2015 zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci, čím takto A. N. pri uzatvorení jednotlivých zmlúv použil údaje žalovaného ako vlastné a poskytnutý úver od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 6 000 eur si ponechal pre seba, čím týmto svojím konaním spôsobil spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. škodu vo výške 4.007,07 eur. Z uvedeného vyplýva. že žaloba žalobcu podaná proti žalovanému je neopodstatnená v celom rozsahu a preto procesný opatrovník žalovaného, navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol.
16. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti konania.
17. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu, že je imobilný a nevidiaci.
18. Taktiež sa na pojednávanie nedostavil ani opatrovník žalovaného.
19. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 09.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 6.000 eur, so splátkou 164,85 eur mesačne, počet splátok 60, termín konečnej splatnosti 12/2019, doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov, dátum prvej splátky 24.01.2015, ďalšie splátky splatné do 24. dňa v mesiaci, celková čiastka 9.891 eur, ročná úroková sadzba 24,05 %, RPMN 24,05, priemerná hodnota RPMN 20,89 %.
20. Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a žalovaným zo dňa 09.01.2015 došlo k zriadeniu záložného práva v prospech záložného veriteľa spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. na zabezpečenie pohľadávky uvedenej v článku 2 tejto zmluvy. V článku 2 je uvedené, že záložný veriteľ uzavrel dňa 09.01.2005 so záložcom ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 6.000 eur, s termínom konečnej splatnosti 24.12.2019. Zálohou je motorové vozidlo Volvo, rok výroby 2007.
21. Ďalej došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a predávajúcim, O. N., nar. XX.XX.XXXX s predajom vozidla Volvo, evidenčné číslo F. XXX P., ide o zmluvu zo dňa 09.01.2015. K tejto zmluve bol priložený aj preberací protokol kúpnej zmluve k vozidlo Volvo, evidenčné číslo F. XXX P. bez udania dátumu.
22. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný na poskytnutý úver vykonal úhrady v spolu sume 7.393,35 eur.
23. Podaním označeným ako oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 13.04.2018 spoločnosť VÚB leasing, a.s. oznámila žalovanému, že nakoľko v stanovej lehote dlžné splátky neuhradil, VÚB oznámila, že dlh z úverovej zmluvy č. 1201501151 sa stáva splatným v celom rozsahu. Dlžná čiastka
predstavuje sumu 4.007,07 eur. K tomuto dôkazu nebola priložená doručenka ani dôkaz o tom, že takáto listina bola doručovaná.
24. Predžalobnou výzvou zo dňa 24.07.2020 právny zástupca právneho predchodcu žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 4.007,07 eur.
25. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.04.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 23.04.2021 postúpil pohľadávku na žalobcu, ktorá vyplýva zo zmluvy o spotrebnom úvere VS: 2095962921 uzavretej dňa 13.11.2014. K tomuto dôkazu nebola priložená doručenka ani dôkaz o tom, že takáto listina bola doručovaná.
26. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“) účinného v čase uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úver.
28. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úverov“) sa spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
29. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
30. V zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
31. V zmysle § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)
32. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
33. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
34. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
35. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
36. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
37. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
38. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
39. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
40. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
41. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
42. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
43. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
44. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
45. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
46. V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
47. V zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka.22)
48. V zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch Pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi.
49. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
50. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
51. Podľa § 132 Civilného sporového poriadku, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
52. Strana, ktorá sa opiera o existenciu nároku, musí preukázať skutočnosti tento nárok zakladajúce a naopak protistrana musí preukázať existenciu skutočností, ktoré daný nárok popierajú. Strana, ktorá nesplní bremeno tvrdenia, musí zniesť nepriaznivé následky. Pokiaľ nebudú skutočnosti vyplývajúce z bremena tvrdenia preukázané, musí byť návrh zamietnutý. Znamená to, že v prípade, ak toto bremeno poruší žalobca, návrh bude zamietnutý. Naproti tomu, ak toto bremeno poruší žalovaný, návrhu bude vyhovené. Bremeno tvrdenia sa týka skutku, a preto súd požaduje po stranách konania skutkové tvrdenia. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (§ 150 CSP). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenie má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným spôsobom. Každý ma tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinností. Skutkové tvrdenia žalobcu (na čom mieni postaviť svoj nárok) sú prostriedkami procesného útoku. Skutkové tvrdenia žalovaného (na čom mieni poprieť nárok protistrany)sú prostriedkami procesnej obrany. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Je nepochybné, že povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu v zmysle čl. 8 CSP (primerane sa poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019 sp. zn. I.ÚS 246/2019).
53. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
54. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
55. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
56. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
57. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci N. H. F. T. D. I. R. W. (C240/98) a medzi H. Q. H. a A. R.. H. J. M. a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
58. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
59. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu.
60. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
61. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách účinného ku dňu postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
62. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
63. Z vykonaného dokazovania podľa zmluvy má vyplýva, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 09.01.2015 podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 120150151, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 6.000 eur, pričom žalovaný sa zaviazal čerpané prostriedky uhrádzať veriteľovi v splátkach 164,65 eur mesačne, s úrokovou sadzbou 24,05 % ročne. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný obsah úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že VÚB, a.s. ako právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol finančné prostriedky veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti, bankového povolenia a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu. Na zmluvu sa vzťahuje tiež zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na predmetný úver boli vykonané úhrady celkovo v sume 7.393.35 eur. Úver nebol riadne a včas splácaný, preto došlo podľa žaloby k zosplatneniu úveru. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a tvrdí, že zmluvu neuzatvoril.
64. Súd sa pred samotným posúdením nároku toho, zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorý svoj nárok v konaní odvíjal od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzavretej medzi ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom ( bankou ).
65. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má
v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi a to aj bez súhlasu dlžníka. V danom prípade sa však Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ustanovením §92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko ten má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis.
66. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol klient s plnením pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň to, aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení sp.zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie je svojim obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
67. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
68. Povinnosťou banky ( právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bolo písomne vyzvať dlžníka ( žalovaného) na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy žalovanému, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
69. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka, nakoľko doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky ( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co/47/2016 zo dňa 24.02.2016).
70. Obdobne vyslovil svoj právny názor aj Najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 147/2017 z 24.4.2018, 7 Cdo/26/2017 z 28.3.2018 a ako aj Krajský súd Prešov sp. zn. 20Co/30/2018 a iné)
71. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o jeho aktívnej vecnej legitimácii na podanie žaloby, pretože nepreukázal splnenie podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď nepreukázal, že jeho právny predchodca ( banka) doručila žalovanému pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomnú výzvu na zaplatenie pohľadávky a teda nepreukázal, že je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom.
72. Vo všeobecnosti platí, že postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ, čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv ani povinností dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť tomu, aby postúpením pohľadávky došlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom sa mu zachovávajú všetky námietky proti postúpenej pohľadávke a rovnako aj možnosť namietať voči tejto pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami
s ňou spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Osobitné predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp. môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné.
73. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 ZoB na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.
74. V danom spore žalobca súdu nepreukázal splnenie podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď nepreukázal, že jeho právny predchodca ( banka) doručila žalovanému pred postúpením pohľadávky na žalobcu písomnú výzvu na zaplatenie pohľadávky, z ktorej by súd mohol posúdiť podmienky na platné postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ( omeškanie, následná doba omeškania 90 dní) a teda nepreukázal, že je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje. Jednoznačne nebolo preukázané doručenie výzvy a tak splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky.
75. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v konaní nebolo preukázane, že žalobca nadobudol platne pohľadávku od pôvodného veriteľa na základe postúpenia, súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie takejto žaloby.
76. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku a žalobu zamietol.
77. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
78. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
79. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
80. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
81. Keďže súd žalobu zamietol, žalobca tak z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za trovy konania, a žalovanému tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania.
82. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
83. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.