Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/328/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne JUDr. N. X., nar. X.X.XXXX, bytom Z., D. 73, zast. JUDr. Zuzanou Fabiánovou, PhD., advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 27, proti žalovaným 1/ A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., M. 4, 2/ X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., U. 6, Xa/ U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. 13, Xb/ Q. M., nar. XX.X.XXXX, Z., bytom J. XX, Xc/ Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. XX, Xd/ V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., W. 1, 4/ X. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., A. 5, 5/ A. N., nar. X.X.XXXX, bytom Z., M. 17, 6/ Anne M., nar. X.X.XXXX, bytom Z., C. XX, 7/ F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., M. 4, 8/ F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.,Q. XXX/XX, žalovaní 1, 2, 4 - 8 zast. JUDr. Jánom Gregom, bytom Košice - Dargovských hrdinov, korešpodenčná adresa Košice, Fejova 3, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku sp. zn. -176 z 19.6.2018 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaní 1/ až 8/ majú voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pozemku - parcely registra „C“ č. XXX/XX o výmere XXX mX vedenej ako záhrada, zapísanej na LV č. XXXX, okres Z. II, k. ú. X., ktorého je spoluvlastníčkou so žalovanými 1/ až 8/ v podiele XXXX/XXXX k celku a žiadala, aby ho súd vysporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže parcelu „C“ KN vytvorenú geometrickým plánom priliehajúcu k parcele č. XXX/XX - záhrady a parcele č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty v katastrálnom území X., a to vo výmere zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na spoločnej nehnuteľnosti. C. žiadala priznať voči žalovaným náhradu trov konania. U. zrušenia podielového spoluvlastníctva mali byť pretrvávajúce nezhody pri výkone spoluvlastníckych práv, pričom žalovaní hospodária a nakladajú so spoločnou nehnuteľnosťou bez zapojenia žalobkyne do rozhodovacích procesov. C. predmetnú nehnuteľnosť nadobudla v podiele XXXX/XXXX titulom darovacej zmluvy zo XX.XX.XXXX, čo zodpovedá X/X z celkovej výmery a predstavuje XXX m2. C. 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXX titulom rozhodnutia D XXX/XX, ktorej výmera zodpovedá spoluvlastníckemu podielu na spoločnej nehnuteľnosti po XXX m2. C. 1/ a žalovaní 2/ až 7/ sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území X. z časti priľahlých k spoločnej nehnuteľnosti, a to parcely registra „C“ KN č. XXX o výmere XX mX a parcely č. XXX/X o výmere XXXX mX záhrady a parcely č. XXX/XX o výmere XXXX mX záhrady. W. spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ predstavuje na týchto nehnuteľnostiach X/X, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaných 2/ až 7/ je u každého X/XX. C. 8/ je podielovou spoluvlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti

vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXX. W. zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu žalovanej 8/ predstavuje XX m2. C. 8/ je zároveň výlučnou spoluvlastníčkou pozemku zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území X. z časti priľahlého k spoločnej nehnuteľnosti, a to parcely registra „C“ KN č. XXX/XX o výmere XXX m2. K spoločnej nehnuteľnosti - parcele č. XXX/XX priliehajú nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve sestry žalobkyne U. N., a to parcela č. XXX/XX o výmere XXX mX zapísaných na LV č. XXXX a parcela č. XXXX/X o výmere XX mX trvalé trávnaté porasty zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území X.. C. uzatvorili dňa XX.X.XXXX nájomnú zmluvu týkajúcu sa spoločnej nehnuteľnosti - parcely č. XXX/XX na základe ktorej umožnili tretím subjektom Q. F., Kataríne F., Z. G., X. H. a X. W., bez vedomia a súhlasu žalobkyne, užívať spoločnú nehnuteľnosť vrátane vykonávania stavebných zmien a zriadenia stavby na spoločnej nehnuteľnosti. C. so žalobkyňou ako podielovou spoluvlastníčkou ohľadne uzavretia a podmienok nájomnej zmluvy vôbec nekomunikovali a nevyžiadali si od nej súhlas s uzavretím nájomnej zmluvy ani so stavebnými zmenami spoločnej nehnuteľnosti. Na základe uvedenej nájomnej zmluvy X. Z. ako správny orgán vykonávajúci správu na úseku pozemných komunikácií vydalo XX.XX.XXXX stavebné povolenie č. A/ XXXX/XXXXX a povolilo v prospech stavebníkov - nájomcov spoločnej nehnuteľnosti stavbu - prístupovú cestu k rodinným domov Na kope X. v rozsahu obslužnej komunikácie jednopruhovej obojsmernej s výhybňami v miestach vjazdov do dvorov a obratiskom na konci slepej ulice, ktorá by mala byť umiestnená medzi inými aj na spoločnej nehnuteľnosti parcele č. XXX/XX. C. s uvedeným spôsobom využitia spoločnej nehnuteľnosti nesúhlasila, o čom žalovaných ako aj stavebníkov stavby opakovane informovala. C. taktiež opakovane vznášala výhrady proti realizácii výstavby prístupovej cesty aj na príslušných správnych orgánoch. S. tomu aj proti výslovnej prejavenej vôli žalobkyne na spoločnej nehnuteľnosti sa realizovali stavebné práce, ktoré žalobkyni zamedzovali v podieľaní sa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci v zmysle § 137 J. zákonníka. C. výkonu práv žalobkyne ako podielového spoluvlastníka spočívalo okrem iných v znemožňovaní umiestnenia motorového vozidla na spoločnú nehnuteľnosť a užívaní spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňou. C. namietala aj proti umiestneniu dopravného značenia na spoločnej nehnuteľnosti a žiadala odstránenie značky „zákaz vjazdu“ umiestnenej bez jej súhlasu na spoločnej nehnuteľnosti - listom adresovaným na X. X. Z. a U. inšpektorát OR PZ Z.. C. X. X. Z. ako špeciálny stavebný úrad, aby nevydal kolaudačné rozhodnutie ohľadom užívania stavby prístupovej cesty na spoločnej nehnuteľnosti resp. kolaudačné konanie prerušil z dôvodu, že došlo k porušeniu jej práv ako podielového spoluvlastníka, nakoľko stavebníci nedisponujú žiadnym právnym titulom, ktorý by ich oprávňoval na zriadenie stavby prístupovej komunikácie na pozemku v jej podielovom spoluvlastníctve. Q. nezhôd medzi stranami sporu bolo aj podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaní domáhali, aby bolo sestre žalobkyne - U. N. a jej manželovi uložené odstrániť motorové vozidlo zo spoločnej nehnuteľnosti a zdržať sa umiestňovania akýchkoľvek predmetov na spoločnej nehnuteľnosti (konanie bolo vedené na J. súde Z. II pod sp. zn. XXC XXX/XXXX). Po podaní žaloby na súd žalobkyňa navrhla jej zmenu tak, že žiadala, aby súd zrušil medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ až 8/ podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti v kat. území X., obec Z. - X., okres Z. II, zapísanej na LV č. XXXX, a to k pozemku parcely registra ,,C“ KN parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady a vyporiadal ho podľa P. plánu č. XX/ XXXX vyhotoveného dňa XX.X.XXXX E.. X. M. - P., so sídlom : Q. XXX/X, R., IČO: 44 XXX XXX tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikáže parcelu registra ,,C“ KN parc. č. XXX/XX, druh pozemku záhrady o výmere XXX mX a do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ až 8/ v pomere podľa veľkosti podielov prikáže parcelu ,,C“ parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady a žalobkyni prizná právo na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ až 8/ v rozsahu XXX %. V. prvej inštancie uznesením sp. zn. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX zmenu žaloby v navrhovanom rozsahu pripustil.

X. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 137, § 139, § 141 a §X42 ods. 1 až X J. zákonníka (ďalej len „OZ“) a žalobu zamietol z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom za takýto dôvod súd považoval skutočnosť, že na parcele, ktorej vyporiadanie v tomto konaní žiada žalobkyňa, sa nachádza jediná prístupová cesta s možnosťou prejazdu motorovými vozidlami k pozemkom vo vlastníctve žalovaných, ako aj iných vlastníkov priľahlých pozemkov, pričom aj z odôvodnenia stavebného povolenia č. A/XXXX/XXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaného X. Z. vyplýva, že dôvodom výstavby prístupovej cesty k rodinným domom Na Z. X. je prístup k desiatim samostatne stojacim rodinným domom, teda je zrejmé, že aj v zmysle stavebného povolenia vydaného stavebným úradom má predmetný pozemok slúžiť ako prístupová cesta k rodinným domom. Vzhľadom na uvedené reálne rozdelenie tohto pozemku a vyčlenenie časti pozemku priliehajúceho k pozemku vo vlastníctve sestry žalobkyne by tejto znemožnilo užívanie predmetného pozemku v súlade s vydaným

stavebným povolením. Súd taktiež nepovažoval nezhody podielových spoluvlastníkov o nakladaní so spoločnou vecou za dôvod na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko v prípade nezhôd podielových spoluvlastníkov o nakladaní so spoločnou vecou je možné ohľadne rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou obrátiť sa prehlasovaným vlastníkom na súd v zmysle . Podľa jeho názoru, v prípade realizácie zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu v zmysle návrhu žalobkyne, by išlo o šikanózny výkon práva, kedy reálne vyčlenenú nehnuteľnosť by užívala iba žalobkyňa, pričom žalovaným by bol zamedzený prístup cez spoločnú nehnuteľnosť k pozemkom v ich výlučnom vlastníctve, čím by sa znížila možnosť ich užívania, ako aj znížila reálna hodnota nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Zároveň uviedol, že aj keď prístup k pozemku v podielovom spoluvlastníctve strán sporu parcely č. XXX/13 vedie cez pozemok vo výlučnom vlastníctve svedkyne U. N. (pozemok parcely č. XXXX/X) tento je možné riešiť formou zriadenia vecného bremena. R. súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu v zmysle návrhu žalovaných, nakoľko podľa uvedeného návrhu by žalobkyni pripadli do vlastníctva novovytvorené parcely

- nesúvislé pásy zelene, ktoré sú aj podľa vyjadrenia žalobkyne reálne nevyužiteľné.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov konania žalovaným 1/ až 8/ v rozsahu 100 %, pretože títo mali v konaní plný úspech.

5. Rozsudok vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa , , a a žiadala aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok zmenil a rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania neprizná. Vytkla rozsudku v napadnutej časti nepreskúmateľnosť, nedostatočnú odôvodnenosť a nesprávne posúdenie veci. Argumentovala, že v danom prípade mal súd prvej inštancie rozhodnúť o trovách konania v zmysle ust. . Citovala rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a uviedla, že v posudzovanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v osobitostiach prejednávanej veci, ako aj v právnom a faktickom postavení žalobkyne, ktorá je síce podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, avšak žiadne práva vyplývajúce z tohto svojho postavenia priznané jej v ust. nemôže v dôsledku konania žalovaných bez svojho zavinenia využívať. Opakovane poukázala na dlhodobé nezhody a konfliktné vzťahy medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pričom žalovaní hospodária a nakladajú s nehnuteľnosťou bez zapojenia žalobkyne do rozhodovacích procesov a bez jej vedomia a súhlasu uzatvárajú zmluvy s tretími osobami týkajúce sa užívania a vykonávania stavebných zmien na spoločnej veci. Argumentovala, že výkon jej vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti je preto značne obmedzený a bolo by krajne nespravodlivé ju zaviazať ešte aj k náhrade trov konania, tobôž ak dôvodom zamietnutia žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva boli dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , ktorých aplikácia je na úvahe súdu a ktorých existenciu musí súd starostlivo skúmať individuálne v každej veci. Ani samotný návrh žalovaných o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti reálnou deľbou, nebol súdom prvej inštancie akceptovaný. Z uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nezohľadnil všetky osobitosti tohto konania, neprihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. , ani na skutočnosť, že žalovaným v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, nakoľko žalovaní v konaní neboli zastúpení advokátom a súdom im ani nebola uložená poplatková povinnosť. Záverom konštatovala, že v danom prípade nie je spravodlivé, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania, nakoľko v posudzovanej veci sú splnené všetky podmienky na aplikáciu ust. . V odvolaní žalobkyňou formálne označené odvolacie dôvody podľa ust. , a neboli podopreté konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávny procesný postup znemožňujúci strane vykonávať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, prítomnosť inej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu neboli tieto odvolacie dôvody žalobkyňou materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené.

6. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny

účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať ( ).

8. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, preto rozsudok v tejto (odvolaním nenapadnutej) časti sa stal právoplatným a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. a z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok vo výroku o trovách konania je vecne správny, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti podľa ust. , potvrdil.

10. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Súčasná právna úprava teda umožňuje úspešnému účastníkovi v spore nepriznať náhradu trov konania iba z dôvodov uvedených v ust. .

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo slovného znenia teraz platného a účinného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , či sp. zn. ) ani dnes ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, , či ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.7.2017). Účelom je teda umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného

práva a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočne okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Aplikácia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia aj na majetkové pomery oprávneného účastníka, teda tej strany sporu, ktorá by inak mala nárok na náhradu trov konania. Je potrebné si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, teda nielen toho ktorého by podľa všeobecného ustanovenia stíhala povinnosť nahradiť trovy konania, ale i toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

14. Výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva. Ústavný súd SR v náleze zo 17. decembra 2004, sp. zn. -30, okrem iného, uviedol: „Pri tomto výklade je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v a v čl. 1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a ). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa (v súčasnosti , pozn. odvolacieho súdu)“.

15. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti o náhrade trov konania v rozsahu odvolacích námietok žalobkyne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Závery súdu prvej inštancie o náhrade trov konania sú podložené zistením a správnym vyhodnotením všetkých potrebných (rozhodujúcich) skutočností, súd rozhodol podľa správnej právnej normy (ust. ), ktorú aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav, pokiaľ zaviazal žalobkyňu podľa pomeru úspechu nahradiť žalovaným 1/ až 8/ trovy konania v plnej výške. Žaloba žalobkyne bola v plnom rozsahu zamietnutá z dôvodov uvedených v bode 3. odôvodnenia, okrem iného aj preto, že v prípade realizácie zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu v zmysle jej návrhu by išlo o šikanózny výkon práva, kedy reálne vyčlenenú nehnuteľnosť by užívala iba žalobkyňa, pričom žalovaným by bol zamedzený prístup cez spoločnú nehnuteľnosť k pozemkom v ich výlučnom vlastníctve, čím by sa znížila možnosť ich užívania, ako aj znížila reálna hodnota nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v prejednávanej veci odôvodňovali aplikáciu ust. , napr. snaha žalobkyne o mimosúdne riešenie veci, prípadne dohoda so žalovanými na riadnom užívaní sporného pozemku uzavretá počas konania. Naopak žalobkyňa už pri nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu k parcele č. KN C č. XXX/XX od svojej sestry U. N. musela vedieť, že spoluvlastnícky podiel na predmetom pozemku má slúžiť ako budúca komunikácia pre vlastníkov priľahlých pozemkov, ktoré nadobúdajú pre výstavu rodinných domov, nakoľko táto skutočnosť je uvedená aj v čl. IV bode 2 kúpnej zmluvy ktorou parcelu do vlastníctva získala darkyňa. Naviac zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, žalobkyňa žije v zahraničí, domov príde 5-6x do roka a časť spoločnej parcely, ktorú navrhla prikázať do svojho vlastníctva plánovala využívať len na odstavenie svojho motorového vozidla. V danom prípade žalobkyňa nebola v konaní úspešná a svojim konaním spôsobila sebe aj protistrane súdne trovy, ktoré by bez existencie tohto sporu neboli vznikli. Žalovaní sa v konaní neprimerane nebránili, nerobili obštrukcie spôsobujúce navyšovanie trov, spor nevyvolali, preto

súd po zamietnutí žaloby aplikoval správne zákonné ustanovenie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzajúc z plného úspechu žalovaných v konaní.

16. Žalobkyňa svojimi odvolacími námietkami v intenciách odvolacieho dôvodu podľa ust. spochybnila správnosť rozhodnutia o trovách konania z hľadiska právneho posúdenia veci, keďže spochybňovala správnosť aplikácie ust. súdom a na daný prípad navrhovala aplikovať ust. .

17. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, to zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo aplikoval na zistený skutkový stav a z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

18. Ustanovenia až upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

19. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ).

20. Z citovaného ustanovenia o náhrade trov konania vyplýva, že v sporových konaniach sa pri náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Súd skúma úspech vo veci vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli (trovy, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené) v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

21. Žalovaní boli v konaní nepochybne plne procesne úspešní, keď súd v celom rozsahu zamietol žalobu. Z uvedeného dôvodu správne súd žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( ).

22. Žalobkyňa v odvolaní uviedla skutočnosti, ktoré nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia v napadnutom výroku a neodôvodňujú iné rozhodnutie o priznaní, resp. nepriznaní nároku na náhradu trov konania, preto odvolací súd podľa ust. , potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí, žalovaní 1/ až 8/ mali plný úspech v odvolacom konaní, avšak žiadne trovy im v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

24. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. a nasl. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .