Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-25-2023.pdf
PDF · 131.94 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/25/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D., o zaplatenie 4.460,78 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.804,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.242,04 Eur od 13.9.2022 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,46% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou podanou dňa 28.2.2023 sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.460,78 Eur, úrok z úveru v sume 943,60 Eur, úrok z omeškania v sume 445,57 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.242,04 Eur od 13.9.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavreli dňa 17.5.2017 žalovaný s Československou obchodnou bankou, a.s. (ďalej aj „ČSOB, a.s., „banka“), poskytla banka žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach (VOP), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanovením § 497 Obchodného zákonníka , zákona č. 129/2010 Z.z. a zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Žalovaný porušil svoje povinnosti podľa zmluvy, pretože napriek opakovaným výzvam pôvodného veriteľa neplnil pohľadávku riadne a včas. Keďže žalovaný bol v omeškaní presahujúcom tri mesiace a bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s ustanoveniami úverovej zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 25.2.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom žalovaného zároveň vyzval k úhrade dlžnej sumy. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2022. Pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 5.849,95 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.242,04 Eur, riadneho úroku vo výške 943,60 Eur, úroku z omeškania vo výške 445,57 Eur, poplatkov vo výške 218,74 Eur. V súvislosti s počiatkom plynutia premlčacej doby poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 224/2021 zo dňa 30.11.2022. Ohľadom uplatnených zmluvných úrokov poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 113/2018 zo dňa 30.7.2019. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady pohľadávky. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka počnúc dňom 13.9.2022, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Na výzvu súdu žalobca v písomnom podaní zo dňa 16.1.2023 uviedol, že žalovaný vyčerpal úver v sume 10.000 Eur v máji 2017. Žalovaný vykonal úhrady spolu v sume 9.100,67 Eur, z ktorých boli započítané na istinu suma 5.757,96 Eur, na riadny úrok suma 2.737,36 Eur, na úrok z omeškania suma 33,05 Eur, na poplatky suma 572,30 Eur. Postúpená istina predstavuje rozdiel medzi čerpaným úverom a úhradami žalovaného (10.000 Eur – 5757,96 Eur = 4.242,30 Eur). V čl. I Zmluvy si zmluvné strany dohodli poplatok za poistenie úveru vo výške 12,41 Eur. V čl. III ods. 6 Zmluvy sa dlžník zaviazal uhradiť náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v zmysle platného sadzobníka poplatkov (vo výške skutočných nákladov strana 15 sadzobníka poplatkov). Žalovanému boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 791,04 Eur. Z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma vo výške 572,30 Eur. Neuhradené poplatky predstavujú sumu vo výške 218,74 Eur a pozostávajú z poplatku za poistenie (14 x 12,41 Eur) 173,74 Eur, a zo skutočných nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (7 x 5 Eur; 1 x 10 Eur) 45 Eur. Žalovaný bol podľa zmluvy povinný platiť úrok z úveru v sadzbe 10,90% ročne s tým, že mu bol vyúčtovaný úrok v celkovej výške 3.680,96 Eur a žalobca špecifikoval tento nárok za obdobie od 17.5.2017 do 12.9.2022. Z úhrad žalovaného bola na úrok z úveru započítaná suma 2.737,36 Eur a neuhradený zmluvný úrok potom predstavuje sumu 943,60 Eur. Žalovanému bol vyúčtovaný zmluvný úrok z omeškania pri sadzbe 5% ročne do zosplatnenia v sume 152,22 Eur, pričom z jeho úhrad bola na tento nárok započítaná suma 33,05 Eur a neuhradený úrok z omeškania predstavuje 119,17 Eur. Žalobca v podaní ďalej špecifikoval úrok z omeškania za obdobie od 27.2.2021 do 12.9.2022 pri sadzbe 5% ročne z neuhradenej istiny na celkovú sumu 326,40 Eur. Žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v jeho rozhodnutiach (sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, sp. zn. 7Cdo/347/2021 z 31.01.2023), v zmysle ktorého pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Keďže úver bol predčasne zosplatnený pre neuhradenie splátky splatnej dňa 25.11.2020, premlčacia doba začala plynúť dňa 26.2.2021 a uplynula by 26.2.2024. Pri predčasnom zosplatnení úveru veriteľ postupoval v súlade s ust. § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní bonity žalovaného právny predchodca žalobcu vynaložil odbornú starostlivosť. Vychádzal z toho, že žalovaný je slobodný, bez vyživovacej povinnosti, zohľadnil životné náklady vo výške životného minima 198,09 Eur, keďže žalovaný deklaroval dvoch členov domácnosti. Právny predchodca žalobcu dopytom do úverového registra overil splátky iných úverov, a to v sume 67 Eur, v sume 119 Eur, v sume 235 Eur s tým, že uvedené záväzky boli vyplatené novo poskytnutým úverom a preto v rámci výpočtu platobnej kapacity s nimi veriteľ nepočítal. Zohľadnil splátku dojednávaného úveru vo výške 217,51 Eur mesačne. Na základe predložených listín a interného schvaľovacieho skóringu veriteľ akceptoval čistý príjem spotrebiteľa vo výške 1.111 Eur. Veriteľ vypočítal schopnosť žalovaného splácať úver nasledovne : výška existujúcich splátok úver + výška splátky poskytnutého úveru + výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť) musí byť nižšia ako výška príjmu, t.j. 0 Eur + 217,51 Eur + 198,09 Eur = 415,60 Eur, čo je menej ako overený čistý príjem spotrebiteľa vo výške 1.111 Eur. Nemožno teda hovoriť o porušení povinností dodávateľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Žaloba mu bola doručená uplynutím 15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, webovej stránke súdu v zmysle § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý postup súd zvolil z dôvodu, že napriek vykonanému šetreniu nebola zistená adresa, na ktorej by žalovaný preberal poštové zásielky.
4. Na nariadený termín pojednávania boli strany riadne a včas predvolané. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca, ktorý neprítomnosť svoju aj svojho klienta ospravedlnil. Nedostavil sa ani žalovaný. Žalovaného súd predvolal podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP z adresy jeho trvalého pobytu evidovanej v Registri obyvateľov SR, pričom zásielka sa od neho vrátila neprevzatá a považuje sa podľa § 111 ods. 3 CSP za doručenú, aj keď sa o nej žalovaný nedozvedel. Strany nežiadali odročiť pojednávanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podľa § 180 CSP spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, platobnej histórie, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.9.2022, špecifikácie postúpeného nároku, pokusu o zmier zo dňa 18.1.2023 s podacím hárkom, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2022, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 17.5.2017, žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 17.5.2017, oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27.2.2021 s fotokópiou poštovej obálky, všeobecných obchodných podmienok ČSOB, a.s. účinných od 1.3.2019 (ďalej aj „VOP“), obchodných podmienok pre ČSOB, a.s. spotrebiteľské úvery účinných od 1.3.2016 (ďalej aj „OP“), sadzobníka pre fyzické osoby – občanov vydaného ČSOB, a.s., platného od 1.2.2017, poslednej výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 18.1.2021 s fotokópiou poštovej obálky, správ o pobyte žalovaného, vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.1.2023, príloh tohto vyjadrenia, podania žalobcu zo dňa 1.2.2023, príloh tohto vyjadrenia, zvyšného obsahu spisu.
6. Z oboznámených listín súd zistil, že ČSOB, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 17.5.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere reg. č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o spotrebiteľskom úvere“, „úverová zmluva“). Na základe úverovej zmluvy poskytol veriteľ žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 10.000 Eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal veriteľovi splácať v 60 mesačných splátkach po 217,51 Eur a splátku poistného vo výške 12,41 Eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc 25.6.2017 so splatnosťou poslednej splátky dňa 25.5.2022, pri úrokovej sadzbe 10,90% ročne. V zmluve je uvedená výška odplaty 12,39%, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 14,16%, a priemerná hodnota RPMN vo výške 8,37%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 13.790,17 Eur. Zmluva obsahuje aj rozpis jednotlivých splátok s rozčlenením splátok na istinu, úrok, poplatky, poistenie. Podľa úvodného ustanovenia úverovej zmluvy sú jej súčasťou žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, VOP, OP a ďalšie dokumenty. Podľa časti VII bodu písm. a/, bodu 2 písm. b/ OP v prípade nesplácania úveru ak nastane omeškanie dlžníka so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo zmluvy voči banke je banka oprávnená vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru písomným ohlásením banky odoslaným dlžníkovi v ktorom bude deň predčasnej splatnosti oznámený.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
14. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
21. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi ČSOB, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 10.000 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný obsah zmluvy, jej formulárových obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že veriteľ vzorový text zmluvy, obchodných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní pôžičiek iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol pôžičku veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Z názvu ako aj obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský úver a teda na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca žalobou uplatnil proti žalovanému nárok na peňažné plnenia vyplývajúce z tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
22. Súd skúmal, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2022. Prejav vôle ČSOB, a.s. postúpiť pohľadávku z úverovej zmluvy zo dňa 17.5.2017 na žalobcu vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2022, prílohy k nej, ako aj z oznámenia ČSOB, a.s. zo dňa 22.9.2022 o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanému. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ustanovenie definuje podmienky, za akých možno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou (žalobca). Prvá veta uvedeného zákonného ustanovenia definuje dve takéto podmienky, z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Ak tieto podmienky kumulatívne splnené nebudú, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka ( obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28.3.2018). Listinou zo dňa 27.2.2021 adresovanou žalovanému ČSOB, a.s. oznámila žalovanému, že banka pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 17.5.2017 vyhlásila za predčasne splatnú v celom rozsahu k 25.2.2021 z dôvodu, že žalovaný podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy o úvere a vyzvala žalovaného, aby celkovú pohľadávku v sume 4.779,43 Eur uhradil bezodkladne na označené číslo účtu. Z fotokópie poštovej obálky neprevzatej zásielky vyplýva, že banka zaslala uvedenú listinu na adresu žalovaného uvedenú v zmluve o úvere doporučenou poštou dňa 3.3.2021 a vrátila sa banke neprevzatá v odbernej lehote dňa 24.3.2021. Uvedená výzva banky sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, a treba ju považovať za doručenú. Súd mal za to, že obidve podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách boli v danom prípade splnené. Banka výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 27.2.2021, ktorá bola doručená žalovanému fikciou doručenia zosplatnila predmetný spotrebiteľský úver a zároveň vyzvala žalovaného na zaplatenie dlhu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Uvedenou výzvou bol žalovaný upozornený na omeškanie so splácaním dlhu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., Podľa názoru Najvyššieho súdu SR (uznesenie sp. zn. 9Cdo 165/2022 zo dňa 27.9.2023) nie je potrebné, aby výzva obsahovala upozornenie žalovaného na možnosť postúpenia pohľadávky. Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval vyplynulo, že žalovaný poslednú úhradu titulom úveru vykonal v októbri 2020, a teda bolo preukázané, že v čase postúpenia pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2022 bol žalovaný v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením peňažného záväzku voči banke. Zmluva o postúpení pohľadávky je teda platná, a na základe nej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie nesplateného zostatku spotrebiteľského úveru z predmetnej zmluvy o úvere.
23. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere ukladal pôvodnému veriteľovi (ČSOB, a.s.) ako dodávateľovi aj povinnosti v súvislosti s posudzovaním schopnosti žalovaného - spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V spojitosti s posudzovaním bonity spotrebiteľa zákon na dodávateľa kladie zvýšené nároky. Povinnosťou dodávateľa je posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Postup dodávateľa stanovuje zákon. Aktívny má byť dodávateľ, ktorý je podľa zákona povinný vyžiadať od spotrebiteľa potrebné údaje o jeho pomeroch a potom s odbornou starostlivosťou (tak ako ju definuje zákon) posúdiť bonitu spotrebiteľa. V danom prípade žalobca uviedol relevantné skutkové tvrdenia, ktorými popísal, akým spôsobom banka zisťovala, overovala, posudzovala bonitu žalovaného. Uviedol, že banka vychádzala z tvrdení žalovaného o jeho mesačných príjmoch a mesačných záväzkoch, rodinnom stave. Zo žiadosti o spotrebiteľský úver zo dňa 17.5.2017 vyplýva, že žalovaný v nej uviedol, že nemá vyživovaciu povinnosť, uviedol dvoch členov domácnosti, výšku čistého mesačného príjmu 1.111 Eur, výšku mesačných splátok úverov 420,99 Eur. Banka žalovaným tvrdené úverové zaťaženie overila dopytom do úverového registra, čo je preukázané predloženým výstupom z nahliadnutia do úverového registra s údajmi aktualizovanými k 30.4.2017, v ktorom sú zaevidované tri úvery žalovaného, ktoré je žalovaný povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 67 Eur, 119 eur, 235 Eur, t.j. spolu vo výške 421 Eur mesačne. Tvrdený mesačný príjem žalovaného overila banka cestou zamestnávateľa žalovaného STAR-COM DOO, Krfska 56, Bania Luka, čo bolo preukázané z emailovej odpovede menovaného zamestnávateľa zo dňa 17.5.2017, v zmysle ktorej k dátumu odpovede bol žalovaný u neho zamestnaný, z potvrdenia menovaného zamestnávateľa o zamestnaní žalovaného zo dňa 12.5.2017, z pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2000 a z výpisov z účtu žalovaného vedeného NLB banka a.d., na ktorých boli zaevidované kreditné operácie v podobe mzdy žalovaného od uvedeného zamestnávateľa. Zo žiadosti o úver ako aj predmetnej úverovej zmluvy je zrejmé, že úver bol poskytnutý za účelom vyplatenia troch skorších úverov žalovaného, preto banka do výpočtu bonity žalovaného nezahrnula výšku mesačných splátok. Banka zohľadnila životné náklady žalovaného vo výške životného minima v sume 198,09 Eur mesačne, ktorá zodpovedá sume životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu platnej ku dňu uzavretia úverovej zmluvy v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Pri vyhodnotení platobnej schopnosti žalovaného banka od čistého mesačného príjmu žalovaného 1.111 Eur odrátala sumu životného minima 198,09 Eur s tým, že zostatok príjmu postačoval na úhradu mesačnej splátky dojednávaného úveru (229,92 Eur). Aj po odpočítaní peňažných záväzkov titulom mesačných splátok troch úverov (421 Eur) ostával žalovanému z jeho príjmu čiastka 491,91, ktorá postačovala na úhradu mesačnej splátky dojednávaného úveru (229,92 Eur). Pôvodný veriteľ teda v súlade s ustanoveniami § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. vynaložil odbornú starostlivosť pri skúmaní schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver.
24. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) Zákona č. 129/2010 Z.z. , ktorých prítomnosť v zmluve zákon účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade ich absencie v zmluve o úvere. Zmluva teda obsahovala uvedenie druhu spotrebiteľského úveru, označenie zmluvných strán, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, obsahovala výšku odplaty, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom boli uvedené všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, obsahovala aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedením týchto údajov do zmluvy mohol žalovaný možnosť poznať rozsah svojho peňažného záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy.
25. Žalovaný nepopieral, že s veriteľom ČSOB, a.s. uzatvoril uvedenú zmluvu o úvere a že na základe nej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 10.000 Eur. Žalovaný nerozporoval ani to, že titulom úveru veriteľovi uhradil celkovú sumu 9.100,67 Eur a to viacerými platbami od mája 2017 do októbra 2020, ktoré rozpísal žalobca v špecifikácii postúpenej pohľadávky.
26. Právny predchodca žalobcu (banka) využil oprávnenie dojednané v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v ustanovení časti VII OP, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy a úver predčasne zosplatnil pre neuhradenie splátky splatnej dňa 25.11.2020, pričom ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vykonaného oznámením zo dňa 27.2.2021 bol žalovaný v omeškaní s úhradou tejto splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Oznámenie o predčasnom zosplatnení zo dňa 27.2.2021 bolo doručované doporučenou poštou na adresu žalovaného Mateja Bela 2463/30, Trenčín uvedenú v zmluve o úvere, pričom si zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote, čo je zrejmé z predloženej fotokópie poštovej obálky. Žalovaný bol bankou na možnosť predčasného zosplatnenia úveru predtým upozornený v liste banky zo dňa 18.1.2021, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaný si zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote, čo je zrejmé z predloženej fotokópie poštovej obálky. Preto mal súd za to, že boli splnené podmienky, ktoré ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné zosplatnenie úveru. Došlo teda k platnému predčasnému zosplatneniu úveru.
27. Žalobca, ktorý pohľadávku s jej príslušenstvom nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa má voči žalovanému nárok nielen na vrátenie istiny úveru poskytnutého vo výške 10.000 Eur ale aj nárok na úhradu zmluvne dohodnutých úrokov z úveru v úrokovej sadzbe 10,90%. Celkové náklady spojené s úverom predstavujúce zmluvnú úroky z úveru boli v sume 13.790,17 Eur. Z úhrad žalovaného započítal pôvodný veriteľ na zmluvné úroky sumu 2.737,36 Eur, a neuhradené ostali úroky v sume 943,60 Eur (celkovo vyúčtované úroky 3.680,96 Eur - 2.737,36 Eur). Pôvodný veriteľ započítal z úhrad žalovaného na istinu úveru sumu 5.757,96 Eur a istina ostala neuhradená v sume 4.242,04 Eur. Žalovaný bol povinný v zmysle úverovej zmluvy veriteľovi platiť aj poplatky za poistenie vo výške 12,41 Eur mesačne, pričom veriteľ podľa špecifikácie postúpenej pohľadávky vyúčtoval žalovanému poplatky v celkovej sume 791,04 Eur, veriteľ dôvodne časť úhrad v sume 572,30 Eur započítal na tieto poplatky za poistenie a poplatky za poistenie potom ostali neuhradené v sume 173,74 Eur ( 12,41 Eur x 14 mesiacov).
28. Príslušenstvom pohľadávky sú aj neuhradené úroky z omeškania. Veriteľovi vznikol nárok na túto zákonnú sankciu v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný sa omeškal s úhradou peňažného dlhu. V zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania žalovaného s úhradou splátok ako aj v čase , keď došlo k predčasnému zosplatneniu úveru základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola vo výške 0%, a teda úrok z omeškania po pripočítaní 5% predstavuje 5% ročne. V tejto sadzbe a v súlade s uvedenými právnymi predpismi pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanému úrok z omeškania do zosplatnenia úveru v sume 152,22 Eur, a z neho časť v sume 33,05 Eur bola uhradená platbami žalovaného a neuhradená časť činí sumu 119,17 Eur, a pôvodný veriteľ vyúčtoval žalovanému aj úrok z omeškania po zosplatnení úveru, t.j. od 27.2.2021 do 12.9.2022 pri sadzbe 5% ročne z neuhradenej istiny 4.242 Eur, teda úrok z omeškania v sume 326,40 Eur. Celkovo neuhradený úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky, t.j. do 12.9.2022 predstavuje sumu 445,57 Eur (119,17 Eur + 326,40 Eur). Žalobca má nárok aj na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy istiny úveru 4.242,04 Eur za ďalšie ním uplatnené obdobie od 13.9.2022 až do zaplatenia istiny.
29. Súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada vyjadrená v čl. 8 CSP ako aj v § 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie (rovnako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 285/2008 zo dňa 24.2.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010). Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. V danom prípade napriek výzve súdu na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom oprávnenosti účtovaných poplatkov žalobca neuniesol bremeno tvrdenia v plnom rozsahu. Vysvetlil a preukázal nárok iba na poplatky za poistenie úveru v uplatnenej výške 173,74 Eur. Žalobca v jeho podaní zo dňa 16.1.2023 poskytol súdu neúplné všeobecné tvrdenie o tom, že v rámci poplatkov boli žalovanému v zmysle čl. III ods. 6 úverovej zmluvy účtované aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške „skutočných nákladov“ podľa strany 15 sadzobníka poplatkov a tieto náklady uplatnil v sume 45 Eur. Z ust. čl. III ods. 6 úverovej zmluvy vyplýva záväzok dlžníka zaplatiť banke podľa sadzobníka poplatkov náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na strane 15 Sadzobníka poplatkov je uvedené, že náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky predstavujú pri spotrebiteľských úveroch skutočne náklady. Žalobca však neuniesol bremeno tvrdenia, pretože neuviedol, o aké náklady sa jedná (poštovné, papier, toner, či iné), kedy mu vznikli, v akej výške, v súvislosti s akou činnosťou spojenou s uplatnením pohľadávky. Žalobca nepreukázal vznik týchto nákladov v konkrétnej výške. Súd nie je povinný tieto skutkové tvrdenia žalobcu dedukovať sám z listín predložených žalobcom. Podľa § 132 ods. 2 CSP platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Náklady v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka musia predstavovať skutočne vzniknuté náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a nie paušálne stanovené sumy. V tejto časti nároku tak žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, a žalobe nebolo možné v tejto časti o zaplatenie 45 Eur vyhovieť.
30. Súd musel z úradnej povinnosti podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z.z. účinného od 5.12.2018 skúmať či právo uplatnené zo spotrebiteľskej zmluvy proti žalovanému nie je premlčané, pretože žaloba bola na tunajší súd podaná za účinnosti daného zákonného ustanovenia. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere proti žalovanému, ktorý pri dojednávaní zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa, premlčanie bolo podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich premlčanie práva. Zákon č. 129/2010 Z.z. neobsahuje úpravu premlčania práva. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jednotlivé splátky sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie osobitne odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej zo splátok. Ako bolo vyššie uvedené najstaršia splatná a neuhradená splátka bola splatná dňa 25.11.2020. Trojročná premlčacia doba ohľadom tejto splátky, začala plynúť dňa 26.11.2020, plynula bez prerušenia a uplynula by dňa 25.11.2023, no žaloba bola na súd podaná dňa 28.2.2023, teda pred uplynutí premlčacej doby. Uvedená splátka ani nasledujúce neuhradené splátky tak premlčané nie sú. Úver bol predčasne zosplatnený pre nesplnenie uvedenej splátky splatnej 25.11.2020. Premlčacia doba ohľadom zosplatneného zostatku úveru v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka a judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 5Cdo 224/2021 zo dňa 30.11.2022) začala plynúť po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej 25.11.2020, teda 25.2.2021, a je potom zrejmé, že koniec premlčacej doby by pripadol na 25.2.2024, no žaloba bola na súd podaná dňa 28.2.2023, teda pred uplynutí premlčacej doby. Nárok nie je premlčaný v žiadnom rozsahu.
31. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť peňažnú pohľadávku z úverovej zmluvy v celkovej sume 5.804,95 Eur (istina 4.242,04 Eur + úroky z omeškania 445,57 Eur + zmluvné úroky 943,60 Eur) spolu so zákonným úrokom z omeškania 5% ročne z neuhradenej istiny úveru 4.242,04 Eur od 13.9.2022 až do jej zaplatenia, výrokom II. žalobu ako nedôvodnú vo zvyšku (o zaplatenie sumy 45 Eur) zamietol.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 5.804,95 Eur, čo zo žalobou uplatnenej sumy 5.849,95 Eur predstavuje 99,23% a úspech žalobcu v konaní a v tejto časti vzniklo žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania. Súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 45 Eur, ktorá zo žalobou uplatnenej sumy 5.849,95 Eur predstavuje 0,77% a úspech žalovaného v konaní a v tejto časti vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania. Preto vzhľadom na zásadu úspechu vzniklo prevažne úspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania v rozsahu 98,46% (99,23% - 0,77%). Súd potom podľa § 262 ods. 1 CSP výrokom III. vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,46% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.