Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozsudok_6Co-101-2019.pdf
PDF · 117.32 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/101/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. I. W., štátny občan SR, proti žalovanému: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Tomáš Petko s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 7, 811 02 Bratislava, IČO: 50 218 107, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí o ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 40Csp/7/2017-119 zo dňa 27.09.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 40Csp/7/2017-119 zo dňa 27. 09. 2018 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 22.12.2016 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenia neplatnosti zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitosti, o ochranu práv spotrebiteľa. Súčasťou jeho žaloby bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej moci a povinnosti. 3. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou spoločnosťou MCGA&spol s.r.o., ktorá zastupuje spoločnosť G. Z. F., neuzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú zmluvu, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu- úverovú zmluvu č. 00-0002090284 zo dňa 14.06.2014. Žalobca považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska a najmenej sčasti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov zmluvy sa dostal do krízového stavu a javí sa, že platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovská doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.) Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky z jeho mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ teda výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.05.2017, v ktorom namietol, že žaloba má vady týkajúce sa nesprávneho označenia žalovaného, neobsahuje úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
nakoľko žalobca na viacerých miestach len odkazuje na predložené listinné dôkazy a dokladá listinné dôkazy, ktoré s týmto konaním nesúvisia (napr. začatie exekučného konania zo dňa 05.10.2016, nakoľko tento dôkaz obsahuje iný variabilný symbol a týka sa iného produktu v banke). V prípade neodstránenia vád žalovaný navrhol žalobu odmietnuť. Súčasťou obrany žalovaného je aj namietnutie nedostatku jeho pasívnej legitimácie v spore. Zdôraznil, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Keďže žalobca neuzavrel žiadnu zmluvu so žalovaným, je zrejmé, že strany sporu nie sú v žiadnom hmotnoprávnom vzťahu, na základe ktorého by si mohol žalobca voči žalovanému uplatňovať akékoľvek nároky. Z uvedeného dôvodu súd nemôže v tomto konaní rozhodovať o neplatnosti zmluvy, resp. dohody o zrážkach zo mzdy, namietaných zo strany žalobcu v tomto sporovom konaní. 5. Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0002090284 mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobca uzavrel predmetnú zmluvu so spoločnosťou G. Z., F. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930. Na základe predmetnej zmluvy spoločnosť G. Z. , F. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 poskytla žalobcovi úver vo výške 5.000,00 Eur. 6. Dňa 14.06.2014 bola zároveň medzi žalobcom a spoločnosťou G. Z. , F. so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 14.06.2014, ktorou si spoločnosť G. Z., F. zabezpečila svoje pohľadávky voči žalobcovi. 7. Konajúci súd zdôraznil, že na to, aby sa niekto stal stranou súdneho konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta, zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti podanej žaloby je aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného. Iba v prípade, ak je daná aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného, môže byť žalobca po vykonanom dokazovaní v konaní úspešný. 8. Z predložených listín mal ďalej súd preukázané, že žalovaný nebol účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, ani zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorých určenia neplatnosti sa domáhal žalobca žalobou. Nakoľko žalobca so žalovaným neuzavreli žiadny právny úkon, z ktorého by vyplýval ich hmotnoprávny vzťah, súd žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného v celom rozsahu zamietol. 9. O trovách konania rozhodol tak, že s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech v spore nárok na ich náhradu v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca s odôvodnením, že súčasťou žaloby bol aj jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia. O tomto jeho procesnom návrhu súd rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23.01.2017, ktorým návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. Tým žalobca považoval spor za ukončený. Následne však 27.09.2018 okresný súd opätovne v tejto veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Ďalej odvolateľ akcentoval, uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 2OdK/99/2017 zo dňa 18.10.2017 bol na žalobcu vyhlásený konkurz.
11. Uvedený opravný prostriedok doplnil žalobca na základe výzvy súdu (uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 40Csp/7/2017-140 zo dňa 26.11.2018), v ktorom sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a konanie vo veci zastavil. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. 12. Odvolateľ namietal, že okresný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ CSP). Žalobca pritom zopakoval, že dňa 18.10.2017 bolo v Obchodnom vestníku č. 198/2017 uverejnené uznesenie Okresného súdu Žilina sp.zn. 2OdK/99/2017 zo dňa 10.10.2017, ktorým označený súd rozhodol v právnej veci navrhovateľa - dlžníka O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. I. W., (t.j. žalobcu) tak, že na majetok dlžníka vyhlásil konkurz. Citujúc ust. § 167e ods. 1 a § 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon č. 7/2005 Z. z., žalobca zastáva názor, že pokiaľ sa svojou žalobou domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, jednoznačne takéto konanie malo vplyv na nakladanie s majetkom dlžníka, keďže zasahovalo do jeho majetkovej sféry, a to vykonávaním zrážok zo mzdy, čo malo v konečnom dôsledku vplyv aj na výšku prihlásenej pohľadávky zo strany veriteľa G. Z., F. S poukazom na ust. § 167b ods. 1 zákona citovaného vyššie mal preto konajúci súd v prejednávanej veci pribrať do konania správcu, ktorý mal v tomto spore vystupovať na strane žalobcu. Žalobca nie je právne vzdelaný, a preto zastáva názor, že ak by súd konal namiesto žalobcu so správcom, výsledok tohto súdneho konania mohol byť iný. Pokiaľ tak súd neučinil, svojím procesným postupom odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces. Odvolávajúc sa na znenie ust. § 129 ods. 1 CSP i uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/219/2016 zo dňa 25.10.2017 žalobca argumentoval, že nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Nesprávnosť alebo neúplnosť označenia účastníka v žalobe je dôvodom pre postup podľa § 43 O.s.p. (v súčasnosti § 128 a § 129 CSP). K rovnakému záveru dospel i Krajský súd Košice v uznesení sp.zn. 3Co/183/2018 zo dňa 28.06.2018. Nakoľko okresný súd v danom prípade nevyzval žalobcu na odstránenie vady podania, (konkrétne na označenie správneho účastníka konania) pod hrozbou zastavenia konania, nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 14. S poukazom na ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a žalobný petit, (v ktorom sa žalobca domáha určenia neplatnosti zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí a práv spotrebiteľa), je zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o pohľadávku tak, ako ju definuje označené ustanovenie zákona. V posudzovanom prípade preto nemalo byť konanie zastavené a prvoinštančný súd správne vyhodnotil túto situáciu, ak v konaní pokračoval. Naviac v tomto konaní nevznikla žiadna pohľadávka (ani titulom trov právneho zastúpenia), keďže doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd mal v tejto veci na strane žalobcu konať so správcom konkurznej podstaty a pokiaľ tak neučinil, odňal mu právo na spravodlivý súdny proces. V danej súvislosti žalovaný poukázal na bod 4. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a znenie ust. § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré sa vzťahuje len na právnické osoby. Na správcu teda neprešlo v tomto konaní právo konať za žalobcu. Prvoinštančný súd preto postupoval správne, keď v súdenej veci konal priamo so žalobcom. K námietke, že súd mal žalobcu vyzvať na odstránenie vád návrhu, a to správneho účastníka konania/stranu sporu, žalovaný uviedol, že o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Nejde teda o takú vadu návrhu (resp. žaloby), na ktorej odstránenie by bol súd povinný vyzývať žalobcu. Napokon z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca so žalovaným neuzavrel žiadnu zmluvu. Žalovaný teda nie je v žiadnom hmotno-právnom vzťahu so žalobcom, na základe ktorého by si žalobca mohol voči nemu uplatňovať akékoľvek nároky. Keďže žalobca a žalovaný nie sú v žiadnom hmotno-právnom vzťahu, súd nemohol rozhodovať o neplatnosti zmluvy, resp. dohody o zrážkach zo mzdy namietaným žalobcom v tomto sporovom konaní.
15. Žalobca vo svojej odvolacej replike zo dňa 25.02.2019 uviedol, že konanie na odvolacom súde bude trvať dva roky aj viac, a preto má záujem na zmierlivom vyriešení sporu. Navrhol preto žalovanému uzatvorenie mimosúdnej dohody, obsahom ktorej bude záväzok žalobcu zobrať žalobu v celom rozsahu späť a neuplatňovať si nárok na náhradu trov konania a na druhej strane záväzok žalovaného udeliť v prípade potreby súhlas so späťvzatím žaloby a rovnaký záväzok, že si v prípade späťvzatia žaloby žalovaný nebude voči žalobcovi uplatňovať nárok na náhradu trov konania.
16. Žalovaný nepodal v tejto veci odvolaciu dupliku.
17. Ďalšie podania strán súdu prvej inštancie ani odvolaciemu súdu neboli vo veci predložené.
18. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 2OdK/99/2017 uverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 2019/24 zo 04.02.2019 označený súd v zmysle § 167v ods. 1 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii oznámil, že konkurznú podstatu netvorí žiaden majetok, preto konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu a preto konkurz na majetok dlžníka/úpadcu O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. I. W., zrušil. Z uvedeného dôvodu uverejnením v obchodnom vestníku je konkurz skončený.
19. Krajský súd, ako súd odvolací (34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej (t. j. vo výroku I.) ako i v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odvolateľ prevzal napadnuté rozhodnutie dňa 19.10.2018. To znamená, že pätnásťdňová lehota na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) začala žalobcovi plynúť dňa 20.10.2018 a skončila dňa 03.11.2018. Žalobca podal odvolanie v podaní adresovanom Okresnému súdu Žilina zo dňa 29.10.2018.
22. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
23. V zmysle § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
24. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
25. Podľa § 373 ods. 1 vety druhej CSP súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
26. Primárne odvolací súd uvádza, že hoci súd prvej inštancie v súlade s ust. § 373 CSP vyzval odvolateľa na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania, na doplnenie ktorých súd vyzýva (v akom rozsahu rozhodnutie napáda a čoho sa domáha), vrátane poučenia o následkoch neodstránenia vád podania, odvolací súd už preto nemohol prihliadať na ďalšie dôvody uvedené žalobcom v jeho doplnení odvolania zo dňa 18.12.2018 podanom na pošte Kysucké Nové Mesto 1, ktoré došlo na Okresný súd Žilina dňa 19.12.2018.
27. Zákonná koncentrácia konania sa prirodzene uplatňuje aj v opravných konaniach. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania (t.j. iniciovanie opravného konania), ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania (určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda) a
argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy.
28. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za nevymedzenie odvolacích dôvodov v jeho (v poradí prvom) opravnom prostriedku podanom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania dňa 29.10.2018 na pošte Kysucké Nové Mesto 1, ktoré došlo na Okresný súd Žilina dňa 31.10.2018 (č.l. 135 spisu + prílohy č.l. 136-139). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie mohol odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd neprihliadol na doplnenie dôvodov v podaní odvolateľa doručenom Okresnému súdu Žilina dňa 19.12.2018.
29. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 Cdo 279/2010, v zmysle ktoré k procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania aj to, že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase - odvolacej lehote - uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 OSP (teraz § 365 ods. 1 CSP - pozn. odvolacieho súdu) rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP - teraz § 379 a § 380 CSP), čím sa obmedzuje preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 212 ods. 2, 3 OSP - teraz § 379 a § 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (§ 204 OSP a § 205 OSP - teraz § 362 a § 365 CSP) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala.
30. Podstatou apelačného opravného systému je možnosť napadnúť jednak skutkovú, jednak právnu stránku rozhodnutia. Právna úprava umožňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť len z taxatívne stanovených dôvodov. V závislosti od toho, aké pochybenia, resp. nedostatky odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka, možno odvolacie dôvody rozdeliť na dve základné skupiny: 1./ vady konania (§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), d) CSP), vady rozhodnutia, ktoré majú podobu skutkových vád (§ 365 ods. 1 písm. e), f), g) CSP) alebo vád právnych (§ 365 ods. 1 písm. h) OSP). Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 365 CSP), čo znamená, že odvolateľ ho musí identifikovať, t.j. uviesť v akom konkrétnom pochybení (vade, v skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Uvedenie konkrétnosti, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, je len v jeho dispozícii a súd ho nemôže nútiť, aby tieto dôvody uviedol, čomu zodpovedá aj filozofia konštrukcie odvolacích dôvodov v civilnom sporovom konaní (pozri § 373 ods. 1 CSP).
31. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť podľa ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby také porušenia zistil.
32. Z obsahu odvolania žalobcu zo dňa 29.10.2018 je zrejmé, že tento obsahuje len dva odvolacie dôvody v ktorých žalobca namietal, že ak bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý, nemal súd opätovne vo veci samej rozhodovať a tiež to, že dňa 18.10.2017 bol na osobu žalovaného uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 2OdK/99/2017 vyhlásený konkurz, a preto žiada, aby sa súd obrátil na jeho správcu a túto vec riešil podľa zákona s ním, čím žalovaný namietal nedostatok svojej aktívnej vecnej legitimácie v spore. 33. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
34. Táto požiadavka prieskumu formulovaná vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení je len naplnením povinnosti súdu uvedenej v ust. § 161 ods. 1 CSP, že súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Odvolací súd tak preskúmal, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania,
prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh. Odvolateľka procesné vady konania vo svojom (v poradí prvom) opravnom prostriedku netvrdila; zároveň ich existenciu nezistil ani odvolací súd.
35. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 22.12.2016 domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenia neplatnosti zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok, určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí a ochranu práv spotrebiteľa. Súčasťou žaloby bol i návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. V takomto prípade je preto súd povinný v zákonom stanovenej lehote rozhodnúť o návrhu žalobcu o neodkladnom opatrení, tak ako to učinil Okresný súd Žilina uznesením č.k. 40Csp/7/2017-49 zo dňa 23.01.2017, keď s poukazom na ust. § 327 CSP odmietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2017. O žalobe žalobcu však bol súd povinný ďalej konať a rozhodnúť a preto postupoval správne, keď na pojednávaní konanom dňa 27.09.2018 vyhlásil rozsudok vo veci samej. Dĺžka času, ktorá uplynula od rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení do rozhodnutia vo veci samej nie je pritom právne významná.
36. Neobstojí ani námietka žalobcu o tom, že v dôsledku toho, že Okresný súd Žilina uznesením č.k. 2OdK/99/2017-22 zo dňa 18.10.2017 na majetok dlžníka/úpadcu O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX. N. I. W. (t.j. žalobcu) vyhlásil konkurz a za správcu ustanovil spoločnosť SKP, k.s. so sídlom kancelárie Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, mal v tomto spore konať so správcom, a nie s ním.
37. Účinky vyhlásenia tzv. likvidačného konkurzu podľa druhej časti zákona č. 7/2005 Z. z. označenej ako KONKURZ sa totiž vzťahujú na právnické osoby, čo správne konštatoval okresný súd v bode 6. a 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Len v takýchto konaniach, ktoré boli vyhlásením konkurzu prerušené, súd pokračuje v konaní na návrh správcu, pričom správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania/stranou sporu namiesto úpadcu. Naproti tomu vo štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. označenej ako ODDĹŽENIE je upravený tzv. malý konkurz týkajúci sa fyzických osôb, čo je aj prípad žalobcu. Práve z formulácie ust. § 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii jednoznačne vyplýva, že oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcemu konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca však koná v mene a na účet dlžníka. Je teda zrejmé, že správca v tomto spore nevstupuje do konania namiesto žalobcu, a ani nevymáha jeho pohľadávky. Oprávnenie správcu v takom prípade smeruje výlučne ku speňaženiu pohľadávok uplatňovaných voči dlžníkovi (úpadcovi). S prihliadnutím na predmet sporu vymedzený žalobcom v žalobe je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa nejedná ani o situáciu predpokladanú ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pre ktorú by mal súd konanie bez zbytočného odkladu zastaviť.
38. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania , a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď ju v skúmal i v súdenej veci. Odvolací súd pritom poukazuje na argumentáciu okresného súdu v bode 7. odôvodnenia jeho rozhodnutia, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje.
39. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že poučovať strany sporu o hmotnom práve, teda tiež o tom, aké sú potrebné hmotno-právne úkony, aby bola ich žaloba, prípadne procesná obrana úspešná, súd nie je povinný, a nie je ani oprávnený; takýmto poučením by totiž porušil zásadu rovnosti strán v spore.
40. Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd nezistil ani vady konania, na ktoré je povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, t.j. v jeho výroku I. ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
41. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán sporu a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej procesnej strane tohto štádia konania priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
43. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).