Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/279/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G. L.L., zastúpeného JUDr.

L. P., proti žalovaným 1/ A. S., 2/ A. L., 3/ R. L., všetkým bývajúcim v S., o zdržanie sa

zásahov do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.

zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. marca

2010, sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/, 2/ a 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 5. júna 2007, č. k. -89 zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovaným 1/, 2/ a 3/ zakázal vstupovať na pozemok,

parcelu KN č. X. - neplodnú plochu o výmere 309 m2 v kat. úz. S. ako aj zasahovať

do vlastníckeho práva žalobcu k uvedenej parcele uzatváraním žalobcu v bunke zloženej

na parcele KN č. X. v kat. úz. S., rozhadzovaním dreva po parcele, zátarasami, zabraňovaním

prístupu k pozemku. Zároveň odmietol podanie žalobcu z 3. júna 2005 - č.l. 3, 4 spisu,

doplnené podaním z 30. januára 2006 č.l. 15, 16 spisu v časti, v ktorej žalobca žiadal zakázať

žalovaným 1/, 2/ a 3/ akýkoľvek zásah do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti KN

č. X. v kat. úz. S. a rôzne protiprávne konania a schválnosti. Žalobcovi uložil povinnosť

nahradiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ trovy konania vo výške 14 872,- Sk v lehote do troch dní

od právoplatnosti rozsudku na účet ich právneho zástupcu JUDr. S. Z., advokáta AK v Č.i. Z

listu vlastníctva č. X. zistil, že k pozemku, parcele KN č. X. - neplodná plocha o výmere 309

m2, zapísanej v kat. úz. S., žalobca ako vlastník (ani podielový spoluvlastník) nie je zapísaný

a na liste vlastníctva k tejto parcele je zapísaná žalovaná A. S. v podiele 4/45-tín. Konštatoval,

že jednou z podmienok úspešnosti žaloby podľa je preukázanie

vlastníckeho práva (ods. 1 ) alebo oprávnenej držby (ods. 2 §

126 ) žalobcom. V súvislosti so splnením tejto podmienky uviedol, že

v predmetnom konaní nemôže prejudiciálne stanoviť vlastnícke právo žalobcu, ktorý na liste

vlastníctva zapísaný nie je, pretože by takýmto postupom prekročil predmet konania a na

takom určovaní vlastníckeho práva by nebol daný ani naliehavý právny záujem podľa § 80

písm. c) Tým mal za preukázané, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu podľa §

126 ods. 1 . Aktívnu legitimáciu mal však za preukázanú podľa

ods. 2 , t.j., že žalobca je oprávneným držiteľom oprávneným užívať

túto nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorý mu bol rozhodnutím

súdu priznaný (nebol zapísaný na list vlastníctva). Z pripojeného spisu, sp. zn.

zistil, že v konaní o vyrovnanie dedičských podielov Okresný súd Čadca uznesením z 13.

septembra 1996, č.k. -42 vyrovnal dedičské podiely k nehnuteľnostiam po

nebohom M. L., ktoré boli prejednané v dedičskom konaní pod sp. zn. D 1143/87.

Z právoplatného uznesenia vyplynulo, že všetci účastníci konania získali v rámci vyrovnania

dedičských podielov po l/8-ine k predmetnému pozemku. Konštatoval, že na liste vlastníctva

zostala zapísaná iba žalovaná 1/, pretože ostatní účastníci konania nepredložili právoplatné

a vykonateľné uznesenie o vyrovnaní dedičských podielov na zápis svojho spoluvlastníckeho

práva na kataster nehnuteľností. Keďže žalobca nepredložil dohodu o užívaní spornej

nehnuteľnosti, uzavretú medzi všetkými spoluvlastníkmi podľa § 139 ods. 2, z ktorej by mu

vyplývalo v nadväznosti na , že ostatní spoluvlastníci sa

vzdali užívania spornej nehnuteľnosti v jeho prospech, mal za to, že každý zo spoluvlastníkov

má právo spornú nehnuteľnosť užívať a rešpektovať spoluvlastnícke právo ostatných

do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Čo sa týka žalobcom tvrdeného protiprávneho

konania žalovaných 1/, 2/ a 3/ voči žalobcovi vychádzal z toho, že ku dňu jeho rozhodnutia

takéto konanie zo strany žalovaných 1/, 2/ a 3/ voči žalobcovi už netrvalo, ani nehrozilo,

a preto mal za to, že takéto konanie zakázať nemožno. O náhrade trov konania rozhodol

podľa ustanovenia

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. marca 2010, sp. zn.

na odvolanie žalobcu potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa , Vychádzal zo skutkového stavu veci

ako ho ustálil súd prvého stupňa, avšak pri právnom posúdení otázky vlastníckeho práva

žalobcu k dotknutej parcele bol odlišného názoru. Vyslovil, že otázka vlastníctva

v predmetnej veci je predmetom prejudiciálneho skúmania a dal za pravdu žalobcovi, že sa

ochrany práva podaným návrhom domáha ako vlastník podľa § 126 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Konštatoval, že v aktuálnych podkladoch príslušného katastra nehnuteľností

na liste vlastníctva žalobca k predmetnej parcele KNC č. X. zapísaný ako vlastník nie je,

preukázal ale, že v zmysle záverov rozhodnutia Okresného súdu Čadca v konaní sp. zn.

z 13. septembra 1996 o vyrovnaní dedičských podielov sa stal podielovým

spoluvlastníkom, nie však výlučným vlastníkom označenej parcely, pretože dedičský podiel

súd vyrovnal iba na podiel G. L. - žalobcu v podiele 1/8-iny aj k tejto konkrétnej parcele.

Ustálenie prejudiciálnej otázky o spoluvlastníctve v tomto konkrétnom prejednávanom

prípade, považoval za právne významné z pohľadu vyhodnotenia, či sa nároku žalobca

domáha titulom ochrany vlastníckeho práva podľa ods. l , alebo

nie. V ostatnom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

v spojitosti s ustanovením

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením a K odňatiu

možnosti konať pred súdom malo dôjsť podľa žalobcu tým, že odvolací súd vo svojom

odôvodnení uviedol: „Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu veci ako ho ustálil

okresný súd, bol v právnom posúdení otázky vlastníckeho práva žalobcu k dotknutej parcele

odlišného názoru, dal za pravdu odvolateľovi (žalobcovi), že sa ochrany práva podaným

návrhom domáha ako vlastník podľa .“ Namietal záver

odvolacieho súdu, že žalobca nie je výlučným vlastníkom pozemku, parc. KN č. X., kat. úz.

S.. Takto zistený skutkový stav považoval v zmysle a nasl.

za nesprávny. Predložil fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Žiline z 25. augusta 2009,

sp. zn. , ktorý potvrdil uznesenie Okresného súdu Čadca z 10. februára, č.k.

-110. Mal za to, že z oboch týchto rozhodnutí je zistiteľný jednoznačný právny

záver, že predmetný pozemok, parc. KN č. X., kat. úz. S., mu patrí v celom rozsahu v podiele

poručiteľa. K odňatiu možnosti konať pred súdom ( ) došlo podľa názoru

žalobcu aj tým, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím mu znemožnil

predložiť dôkaz (fotokópiu uznesenia Krajského súdu v Žiline z 25. augusta 2009, sp. zn. 5

Co 212/09), ktorým by preukázal, že predmetný pozemok, parc. KN č. X., kat. úz. S., mu

patrí v celom rozsahu podielu poručiteľa. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu

nie je podľa až 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania

ale v dovolacom konaní neboli zistené.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že konanie trpí vadou

uvedenou v ustanovení , ku ktorej malo dôjsť tým, že odvolací súd

nenariadil vo veci pojednávanie.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak, že

znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje

. Z toho vyplýva, že ak má ísť o naplnenie predpokladu

prípustnosti dovolania podľa ustanovenia , musí zo strany súdu ísť

o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom je

odňatie možnosti účastníka konania konať pred súdom. Pokiaľ však procesný predpis

výslovne určitú povinnosť neukladá (ako napr. ustanovenie ), nemôže tomu

zodpovedajúci postup súdu naplniť predpoklady prípustnosti dovolania podľa ustanovenia

Podľa (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý

verejný záujem.

Podľa v tomto znení, v ostatných prípadoch možno o odvolaní

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

V predmetnej veci je zrejmé, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku

prvostupňového súdu, teda mal za to, že tento dostatočne zistil skutkový stav a o veci aj

správne rozhodol. K odňatiu možnosti konať pred súdom žalobcu nedošlo nenariadením

pojednávania aj preto, že súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní

a nejde tu ani o verejný záujem, keďže nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach

väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor

o ľudských právach a základných slobodách nevyžaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva nemožno vysledovať, že by sa malo na všetkých súdnych inštanciách

pojednávanie vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní

odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vždy môže nariadiť

pojednávanie, ak to považuje za potrebné.

Dovolací súd považuje za potrebné odstrániť zdanlivý rozpor v právnych záveroch

odvolacieho súdu týkajúcich sa otázky ustálenia vlastníckeho práva žalobcu k uvedenej

parcele. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa zaujal právny záver, že žalobca sa

podanou žalobou domáha ochrany vlastníckeho práva ako vlastník podľa § 126 ods. 1

(strana 4, ods. 4, prvá veta odôvodnenia rozsudku). Všeobecne tu

najprv konštatoval, že právny záver súdu prvého stupňa v tom, že žalobca sa domáha

predmetnej ochrany ako držiteľ v zmysle , nie je správny.

Následne spresnil (strana 4, ods. 4, tretia veta odôvodnenia rozsudku), že síce žalobca

k predmetnému pozemku, parc. KNC č. X. ako vlastník zapísaný nie je, preukázal ale, že

v zmysle záverov rozhodnutia Okresného súdu Čadca z 13. septembra 1996 v konaní

vedenom pod sp. zn. o vyrovnaní dedičských podielov, sa stal podielovým

spoluvlastníkom - nie však výlučným vlastníkom označenej parcely. Z uvedeného je zrejmé,

že odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, zaujal v otázke možnosti súdov

posudzovať prejudiciálnu otázku - určenie vlastníckeho práva - odlišne od zápisov uvedených

v katastri nehnuteľností. Aj súd prvého stupňa konštatoval (strana 3, ods. 2, šiesta

a nasledujúce vety odôvodnenia rozsudku), že všetci účastníci konania vedeného

na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. , získali v rámci vyrovnania dedičských

podielov po 1/8 predmetnej nehnuteľnosti, avšak na rozdiel od žalovanej 1/ nepredložili

právoplatné a vykonateľné uznesenie na zápis vlastníckeho práva na kataster nehnuteľností.

Je teda zrejmé, že odvolací súd aj napriek zdanlivo odlišnému právnemu záveru o uplatňovaní

si ochrany vlastníckeho práva žalobcu ako vlastník, resp. spoluvlastník, dospel k záveru, že

ochrany sa žalobca domáha, v súlade so súdom prvého stupňa zisteným skutkovým stavom,

ako spoluvlastník. Keďže odvolací súd považoval skutkový stav zistený súdom prvého stupňa

za správny a ním vykonané dokazovanie nedopĺňal, nebolo potrebné nariadiť pojednávanie.

Žalobca ďalej namieta, že tým, že odvolací súd nenariadil pojednávanie, dospel

k nesprávnemu právnemu záveru, že žalobca nie je výlučným vlastníkom KNC parcely

č. X., k. úz. S., poukazujúc pritom na ustanovenie a nasl.

Na podporu tohto tvrdenia ako na dôkaz predložil uznesenie Krajského súdu v Žiline

z 25. augusta 2009, sp. zn. , ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu

Čadca z 10. februára 2009, sp. zn. -110. Mal za to, že nenariadením

pojednávania odvolacím súdom došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože mu

odvolací súd znemožnil predložiť dôkaz (uznesenie Krajského súdu v Žiline z 25. augusta

2009, sp. zn. ), ktorým by preukázal, že predmetný pozemok, parc. KN č. X., kat.

úz. S., mu patrí v celom rozsahu podielu poručiteľa.

Ustanovenie v zmysle ktorého - účastníci sú povinní označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná;

súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci - nie je možné vykladať izolovane, bez väzieb na naň

nadväzujúce (a bližšie špecifikujúce) ustanovenia (najmä

o ustanovenie , , a ) a bez

zreteľa na tzv. princíp koncentrácie, (aj) na ktorom je založené občianske súdne konanie.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť

účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr

do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje

pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy

a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené

neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Citované ustanovenie je prejavom koncentrácie dôkazných prostriedkov účastníkmi

konania do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa. Znamená, že účastník

konania musí všetky dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenia, predložiť alebo označiť pred

súdom prvého stupňa, a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí

[vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( a ) najneskôr do vyhlásenia

rozhodnutia vo veci samej]. Ak súd svoju povinnosť poučiť účastníkov konania kvalifikovane

splní, čo musí vyplývať zo spisu, účastník je v možnosti predkladať a navrhovať dôkazy

v ďalšom konaní obmedzený. Na dôkazy predložené neskôr, odvolací súd prihliadnuť môže

len výnimočne, za podmienok stanovených v

Zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvého stupňa, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok, je zjavné, že sudkyňa poučila účastníkov konania v zmysle (č.l.

82). Právni zástupcovia žalobcu a žalovaných výslovne uviedli, že návrhy na doplnenie

dokazovania nemajú (č.l. 83).

Z ustanovenia ďalej vyplýva, že rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

K procesným podmienkam v odvolacom konaní od účinnosti ,

ktorým sa novelizoval , patrí aj to - v rámci zavedenej zásady

koncentrácie konania - že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom

čase - odvolacej lehote, uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v

rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie

odvolaním napáda môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže

využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť

odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný ( ), čím sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu

maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 212 ods. 2 a 3

O.s.p). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené

v odvolacej lehote ( a O.s.p) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj

preukázala.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v podanom odvolaní neuvádzal žiadne nové

dôkazy v zmysle ako dôvod odvolania, preto dovolacia námietka žalobcu

o odňatí možnosti konať pred súdom z dôvodu nenariadenia pojednávania vzťahujúca sa

na nemožnosť navrhnutia ďalšieho dôkazu, neobstojí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu

vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho súdu nemal

za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

Nedošlo k znemožneniu realizácie jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom

súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu spochybňujúcu správnosť skutkových zistení súdov

nižších stupňov, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania

nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“

odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne

uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcu ako neprípustné podľa v spojení

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovaným 1/, 2/ a 3/ ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným 1/, / a / náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. januára 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová