Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14S-74-2018.pdf
PDF · 246.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/74/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu : Shane s.r.o. v likvidácii, so sídlom Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava, IČO : 36 298 964 (pôvodne MS - Spark s.r.o., so sídlom Hlavná 23, 917 01 Trnava, IČO : 36 298 964), právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101504553/2018 zo 6. augusta 2018 takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím č. 101504553/2018 zo 6. augusta 2018 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie") žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok" alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca dane" alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa) č. 100808638/2018 z 24. apríla 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určený rozdiel v sume 16 993,60 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, nepriznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016 v sume 4 388,66 eur a vyrubená daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016 v sume 12 604,94 eur.
2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v zdaňovacom období máj 2016 si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH") v celkovej sume 24 226,85 eur na základe faktúr vyhotovených v mene dodávateľa FAG spol. s r.o., so sídlom Cintorínska 2702/13, 921 01 Piešťany, IČO : 36 380 105 (ďalej len ako „FAG spol. s r.o."). Konkrétne išlo o nasledovné faktúry : faktúra č. 8016053103 zo dňa 31.05.2016 na 3 450 eur + 690 eur DPH, spolu 4 140 eur za prenájom skladového priestoru na adrese Dolné Rudiny 1, Žilina za mesiac máj 2016 na základe nájomnej zmluvy RZ201601, dňom dodania služieb mal byť 31.05.2016; faktúra č. 8016053101 zo dňa 31.05.2016 na 20 615 eur + 4 123 eur DPH, spolu 24 738 eur za dlhodobý prenájom 22 500 m2 lešenia za mesiac máj 2016 na základe nájomnej zmluvy RZ201602, dňom dodania služieb mal byť 30.05.2016; faktúra č. 8016053104 zo dňa 31.05.2016 na 16 480 eur + 3 296 eur DPH, spolu 19 776 eur za dlhodobý prenájom lešenia za mesiac máj 2016 na základe zmluvy o prenájme RZ201605, dňom dodania služieb mal byť 31.05.2016; faktúra č. 6016053101 zo dňa 31.05.2016 na 1 100 eur + 220 eur DPH, spolu 1 320 eur za
zváranie súčiastok, dielov, dielcov do strojov a zariadení za mesiac máj 2016, dňom dodania služieb mal byť 30.05.2016; faktúra č. 8016053102 zo dňa 31.05.2016 na 1 990,50 eur + 398,10 eur DPH, spolu 2 388,60 eur za prenájom ručného náradia za mesiac máj 2016 na základe nájomnej zmluvy RZ.201603, dňom dodania služieb mal byť 31.05.2016; faktúra č. 4016052501 zo dňa 25.05.2016 na 4 130 eur + 826 eur DPH, spolu 4 956 eur za dodanie kancelárskeho nábytku pre zamestnancov firmy STAT-KON s.r.o. na adresu Legionárska 5, Trenčín, dňom dodania tovaru mal byť 24.05.2016; faktúra č. 7016053101 zo dňa 31.05.2016 na 7 350 eur + 1 470 eur DPH, spolu 8 820 eur za pomocné a kresliarske práce na zákazke „Príprava strategického parku Nitra časť SO513, SO514, SO518, SO704, SO517, SO531, SO556", dňom dodania služieb mal byť 29.05.2016; faktúra č. 7016053102 zo dňa 31.05.2016 na 12 260 eur + 2 452 eur DPH, spolu 14 712 eur za pomocné a kresliarske práce na zákazke inžinierske siete „DB Vtáčnik", dňom dodania služieb mal byť 31.05.2016; faktúra č. 9016053105 zo dňa 31.05.2016 na 13 662,49 eur + 2 732,50 eur DPH, spolu 16 394,99 eur za webmerania - prezentácia firmy formou webbanneru v systéme CINEMAWARE za mesiac máj 2016, dňom dodania služieb mal byť 29.05.2016; faktúra č. 5016053103 zo dňa 31.05.2016 na 8 600,50 eur za stavebné práce na akcii „ČOV Sereď" za mesiac máj 2016 so slovnou informáciou na faktúre „Prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH", dňom dodania služieb mal byť 31.05.2016, na základe uvedenej faktúry si daňový subjekt (žalobca) uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 1 720,10 eur; faktúra č. 5016053102 zo dňa 31.05.2016 na 16 602,25 eur za stavebné práce na akcii „ČOV Šurany" za mesiac máj 2016 so slovnou informáciou na faktúre „Prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH", dňom dodania služieb mal byť 30.05.2016, na základe uvedenej faktúry si daňový subjekt (žalobca) uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 3 320,45 eur; faktúra č. 5016052701 zo dňa 27.05.2016 na 10 963,50 eur za rekonštrukciu bytu č. 1 v obci T. E. so slovnou informáciou na faktúre „Prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH", dňom dodania služieb mal byť 26.05.2016, na základe uvedenej faktúry si daňový subjekt (žalobca) uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 2 192,70 eur (ďalej aj ako len „sporné faktúry").
3. Dôvodom vydania prvostupňového rozhodnutia bola skutočnosť, že v prípade spolupráce obchodných spoločností MS - Spark s.r.o. a FAG spol. s r.o. išlo o umelo vytvorené a umelo udržiavané dodávateľsko
- odberateľské vzťahy, ako aj skutočnosť, že hlavným cieľom vytvorenia týchto vzťahov bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody. Daňový subjekt všetky tovary a služby s výnimkou webmerania - prezentácia firmy formou webbnneru CINEMAWARE za mesiac máj 2016 uvedeného na faktúre č. 9016053105 zo dňa 31.05.2016, obstarané od dodávateľa FAG spol. s r.o. obratom dodal svojím odberateľom, tzv., že daň na výstupe z takýchto plnení si mohol daňový subjekt (žalobca) znížiť iba vďaka faktúram od spoločnosti FAG spol. s r.o. Tento postup by bol legálny v prípade, ak by išlo o reálne obchody s reálnymi dodávateľsko-odberateľskými vzťahmi, reálnou komoditou, ktorej existenciu vyžaduje reálny trh s reálnym dopytom, ktorý uspokojuje reálna ponuka. Iba takéto obchody majú totiž hospodársku podstatu a napĺňajú ekonomický zmysel podnikania, ako ho charakterizuje napríklad § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom ak čo i len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, možno hovoriť o zneužívajúcom konaní vo vzťahu k DPH.
4. Správca dane ďalej skonštatoval, že daňový subjekt (žalobca) okrem zisku z predaja tovarov a služieb chce získať aj výhody odpočítania DPH, keďže nechce riskovať ohrozenie svojej firmy falšovaním faktúr na svojom vstupe, zriadi sa iná firma (v tomto prípade FAG spol. s r.o.), ktorá potrebné faktúry dodá, pričom táto firma v uvedenej schéme zohráva úlohu tzv. zmiznutého obchodníka (missing trader), ktorá podáva daňové priznania so symbolickou vlastnou daňovou povinnosťou a v kolónke „odpočítanie dane podľa § 49 až 54a zákona" za účelom vyvolania zdania reálneho obchodu uvedie sumu blížiacu sa sume dane na výstupe, ktorú však nevie preukázať hodnovernými dokladmi, pri začatí preverovania „zmizne" a pre daňový úrad je nekontaktovateľná. V tejto súvislosti poukázal správca dane na to, že U. S. z nefungujúcej firmy KERA style, spol. s r.o. (neskôr FAG spol. s r.o.), ktorá nemala žiaden majetok ani aktívne dodávateľsko-odberateľské vzťahy (kúpil ju za 1 500 eur), za niekoľko týždňov vybudoval prosperujúcu spoločnosť s množstvom zákaziek s miliónovými obrami, s dlhodobými zmluvnými vzťahmi, ktorá by budúcemu majiteľovi poskytla istotu pravidelných príjmov. Napriek tomu však konateľ U. S. súhlasí s likvidáciou tejto firmy prostredníctvom Mgr. T. Y. a firmy Bankrot, s.r.o., za čo dokonca zaplatí sumu 4 000 eur. Správca dane rovnako poukázal na skutočnosť, že spoločnosť FAG spol. s r.o. vykázala dodanie tovarov a služieb v rozsahu 98,11 % z celkového objemu práve spoločnostiam, v ktorých jediným spoločníkom a konateľom bol Ing. Y. U., Phd., konkrétne išlo o spoločnosti 4ware media s.r.o.., Innovation Media s.r.o., MS - Spark s.r.o. a VOBAS s.r.o.
5. Správca dane tiež uviedol, že nespochybňuje existenciu resp. predaj predmetného tovaru, resp. služieb daňovým subjektom (žalobcom) konečným spotrebiteľom, avšak spochybňuje, že daňový subjekt (žalobca) tovar resp. služby obstaral práve od dodávateľa, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach, t.j. FAG spol. s r.o., teda správca dane spochybnil, že reálne dodanie služieb a tovaru bolo uskutočnené práve spoločnosťou FAG spol. s r.o. Správca dane ďalej dôvodil, že doklad sám osebe nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil resp. že sa uskutočnil tak, ako je na doklade uvedené a teda, že bola naplnená materiálna podstata, pričom ak k dodaniu tovaru resp. služby nedošlo, daňový subjekt nepostupoval v súlade s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákona o DPH" alebo „zákon č. 222/2004 Z. z."), následkom čoho je, že v prípade odpočítania dane pri nákupe tovarov a služieb bolo zistené porušenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 71 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, keď si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr, pri ktorých sa kontrolou zistilo, že nie sú dostatočným podporným dôkazom pre uplatnenie odpočítania dane, preukazujúcim skutočnosť, že tovar a služby boli dodané platiteľom dane, keď dodávateľom uvedený na faktúre dodávku tovaru resp. služby neuskutočnil. Podľa názoru správcu dane zaobstaral dostatok dôkazných prostriedkov na preukázanie existencie objektívnych skutočností, že daňové subjekty - MS - Spark s.r.o. a FAG spol. s r.o. vytvorili situáciu, ktorej účelom bolo zníženie daňovej povinnosti resp. získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt (žalobca) oprávnený, pričom vytváranie umelých vzťahov bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých účelom je zneužívajúce správanie, výslovne zakazuje § 3 ods. 6 daňového poriadku.
6. Záverom správca dane uzavrel, že priznanie nároku na odpočítanie dane v sume 24 226,85 eur na základe faktúr č. 8016053103, 8016053101, 8016053104, 6016053101, 8016053102, 4016052501, 7016053101, 7016053102, 7016053103, 9016053105, 5016053103, 5016053102 a 5016052701 od dodávateľa FAG spol. s r.o. by viedlo u daňového subjektu (žalobcu) k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným v príslušných ustanoveniach Smernice Rady 2006/12/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu doplniac, že z dôvodu neexistencie reálneho vecného plnenia nebol daňový subjekt (žalobca) osobou povinnou platiť DPH správcovi dane podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH z plnení uvedených na faktúrach č. 5016053103, č. 5016053102 a č. 5016052701.
7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré sa v podstatnej miere zhoduje so žalobnými bodmi (k tomu pozri body 16 až 26 rozsudku).
8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný po opísaní priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania skonštatoval, že po preskúmaní s vecou súvisiaceho spisového materiálu odvolacie námietky daňového subjektu sú neopodstatnené, nakoľko správca dane na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotením získaných dôkazov nadobudol opodstatnené pochybnosti o realizácii služieb v zmysle sporných faktúr, ktoré v napadnutom rozhodnutí podrobne uvádza, v dôsledku čoho vznik práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr nepriznal, pričom s týmto záverom sa stotožnil. Podľa názoru žalovaného si daňový subjekt nesprávne vykladá ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku, nakoľko správca dane nemá povinnosť „vyvracať" pravdivosť tvrdení a skutočností uvádzaných daňovým subjektom, pričom v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2009, v ktorom sa ústavný súd venoval presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Poukázal na to, že nie je povinnosťou daňových orgánov vyhľadávať za daňový subjekt dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na odpočet dane, ale naopak bolo povinnosťou žalobcu, ako daňového subjektu, predložiť relevantné dôkazy, ktorými by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil oprávnene, pričom nepostačuje iba predloženie faktúry, ale platiteľ dane musí preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený, a to dodávateľom uvedeným na faktúre. Tiež dôvodil, že správca dane vo svojom rozhodnutí preukázal, že vyjadrenia p. S. a aj samotného daňového subjektu nie sú vierohodné, sú v rozpore s ostatnými získanými dôkazmi a preto bez pochybností nepreukazujú, že dodanie služieb bolo uskutočnené tak, ako deklarujú sporné faktúry dodajúc, že správcovi dane vznikli opodstatnené pochybnosti vo vzťahu k deklarovaným obchodom, ktoré v rozhodnutí jasne formuloval na základe presne identifikovaných dôkazov.
9. Žalovaný za neodôvodnené považoval tvrdenie daňového subjektu, že správca dane neprihliadol na výpoveď p. S., ktorý potvrdil obchodnú spoluprácu s daňovým subjektom a že rozhodnutie postavil len na nezrovnalostiach v jeho výpovedi a skutočnosti, že sa nepodarilo zaistiť účtovníctvo spoločnosti FAG spol. s r.o. V tejto súvislosti uviedol, že výpovede p. S. boli vzaté do úvahy, avšak boli všeobecné, nepresné, nejasné a v rozpore s ostatnými skutkovými zisteniami, tento svoje tvrdenia neustále menil, a to aj v podstatných okolnostiach jednotlivých plnení zdôrazniac, že i výpovede a tvrdenia samotného daňového subjektu o priebehu zdaniteľných obchodov deklarovaných spornými faktúrami sú v rozpore so zistenými skutočnosťami, výpoveďami svedkov a ďalšími obstaranými dôkazmi, pričom tieto vážne nezrovnalosti v tvrdeniach kľúčových osôb - konateľov daňového subjektu a spoločnosti FAG spol. s r.o., ktorí boli priami účastníci deklarovaných zdaniteľných obchodov a zisteným skutkovým stavom boli dôvodom na neuznanie uplatnenia odpočítania dane zo sporných faktúr.
10. Za nedôvodný označil žalovaný argument, že výpoveď svedka S. sa uskutočnila s odstupom 9 mesiacov od preverovaného zdaniteľného obdobia, a to z dôvodu, že správca dane sa už skôr snažil vypočuť p. S., čo sa však nepodarilo z dôvodu obštrukcií na jeho strane - bez ospravedlnenia sa nedostavil na ústne pojednávania na základe doručených predvolaní. K námietkam daňového subjektu, týkajúcim sa vykonaného miestneho zisťovania, ktorým malo byť porušené jeho právo v zmysle § 25 ods. 4 daňového poriadku, a to právo klásť svedkovi Ing. X. otázky, žalovaný poukázal na znenie § 39 ods. 1 daňového poriadku, ktorý stanovuje, že daňový subjekt alebo iná osoba je povinný poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenie, pričom z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že je povinný poskytovať vysvetlenia a preto nemôže byť takýto úkon chápaný ako zmena jedného procesného inštitútu - miestneho zisťovania na iný procesný inštitút - výpoveď svedka. Žalovaný tiež s odkazom na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. d) daňového poriadku dôvodil, že kontrolovaný daňový subjekt nemá právo byť upovedomený o vykonávaní miestneho zisťovania a ani byť prítomný na tomto miestnom zisťovaní, má iba právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania, pričom tento výklad vyplýva nielen zo samotného znenia daňového poriadku, ale aj judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorý uvedené skonštatoval napríklad v rozsudku sp. zn. 5Sžf/60/2009. Žalovaný tiež uviedol, že námietky daňového subjektu sú v rozpore so skutkovým stavom vzhľadom na skutočnosť, že Ing. X. pri miestnom zisťovaní vykonanom u odberateľa daňového subjektu Spanner SK, k.s. vôbec nebol prítomný, tento predložil listinné dôkazy spolu s vyjadreniami k priebehu zdaniteľných obchodov elektronicky, pričom o ich obsahu a vyhodnotení správcom dane bol daňový subjekt preukázateľne oboznámený už počas výkonu daňovej kontroly, a to Oznámením č. 100361861/2017 zo dňa 27.02.2017, prevzatým daňovým subjektom dňa 20.03.2017, ktorým bol zároveň vyzvaný na predloženie vyjadrenia a dôkazov, čo daňový subjekt neučinil. V súvislosti s uvedeným žalovaný zdôraznil, že tieto skutočnosti boli uvedené aj v protokole, avšak ani vo vyjadrení k protokolu, doručenom dňa 01.06.2017 a ani na ústnom pojednávaní konanom dňa 12.10.2017 sa daňový subjekt k týmto skutočnostiam nevyjadril a ani nenavrhol predvolať Ing. X. na ústne pojednávanie, ktoré by sa konalo za prítomnosti daňového subjektu, pričom prístup daňového subjektu k ochrane svojich práv, ktorý označil za nedbanlivý, nie je možné, podľa jeho názoru považovať za nezákonný postup správcu dane.
11. K výpovedi p. J. žalovaný uviedol, že jeho tvrdenia boli všeobecného charakteru a nebolo možné nimi preukázať, že sa vzťahujú na konkrétne plnenia - zváračské práce, ktoré sú predmetom spornej faktúry č. 6016053101 zo dňa 31.05.2016, pričom jeho výpoveď je taktiež v rozpore so skutočnosťami zistenými u spoločnosti Spanner Sk, k.s., ktorá bola konečným odberateľom zváračských prác. V súvislosti s výpoveďou p. J. označiac ju za nevieryhodnú a nepreukaznú žalovaný poukázal na to, že tvrdenie daňového subjektu v odvolaní o tom, že p. J. neoslovil priamo, pretože bol zamestnancom inej spoločnosti a on sám nedisponoval náradím ani priestormi potrebnými na výkon zváračských prác je v rozpore s výpoveďou p. J., ktorý na ústnom pojednávaní dňa 01.03.2018, vykonanom za prítomnosti splnomocneného zástupcu daňového subjektu uviedol, že daňový subjekt pozná - „niekedy pre neho zváral" a taktiež poznal i jeho konateľa a Ing. Y. U., PhD, a to po pracovnej stránke - „keď je nejaké zváranie, tak on sa ozve".
12. K podanému kontrolnému výkazu žalovaný uviedol, že kontrolný výkaz má len deklaratórnu funkciu a samotné podanie bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili
tak, ako je v ňom uvedené. K rozsudkom ESD, ktoré pojednávanú o práve vnútroštátnych orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ak sa vzhľadom na okolnosti preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH žalovaný uviedol, že daňový subjekt bol priamym účastníkom deklarovaných zdaniteľných plnení, ich zmluvnou stranou, sám prijímal a kontroloval nadobudnutý tovar a služby, ktoré daňový subjekt ďalej dodával svojím odberateľom a za ktoré niesol zmluvnú zodpovednosť, a preto neexistuje možnosť, že by nevedel, kto deklarované plnenie skutočne vykonal.
13. Žalovaný tiež poukázal na to, že zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/97/2009).
14. Podľa názoru žalovaného nebolo v danom prípade zo strany daňového subjektu ani deklarovaného dodávateľa bez pochybností preukázané, že fakturované práce boli skutočne dodané spoločnosťou FAG spol. s r.o. V prípade prenájmu skladových priestorov žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt deklaroval nadobudnutie služieb - prenájom skladových priestorov od spoločnosti FAG spol. s r.o. od apríla 2016, pričom však tieto skladové priestory daňový subjekt prenajímal svojmu odberateľovi od januára 2016, t.j. v čase pred tým, ako sám nadobudol užívacie práva k dotknutým priestorom. Spoločnosť FAG spol. s r.o. nevedela, od koho skladové priestory do prenájmu nadobudla, s kým boli uzatvorené zmluvy, spoločnosť FAG spol. s r.o. prenajímala daňovému subjektu skladové priestory o rozlohe 200 m2, daňový subjekt prenajímal svojmu odberateľovi len 100 m2, pričom nie je preukázané, ako bola zvyšná rozloha využívaná. Prenajímané lešenie a náradie malo byť podľa p. S. vo vlastníctve FAG spol. s r.o., avšak na ústnom pojednávaní konanom dňa 10.01.2017 tvrdil, že spoločnosť nemala žiadny majetok. Ďalej podľa prvotnej výpovede bolo lešenie vykladané na stavbe - „stavba bola taká veľká hala, čo sa tam stavalo", neskôr však svoju výpoveď zmenil, že bolo vyložené v sklade. Podľa p. S. tam bol vždy prítomný daňový subjekt, no ten sa vyjadril, že bol prítomný len raz. P. S. nevedel preukázať obstaranie ani predaj tovaru, tovar mal byť nakúpený a predaný na základe inzerátov, ale nevedel identifikovať ani len jedného predajcu alebo kupujúceho a ani nepredložil žiadny dôkaz o existencii inzerátov. K náradiu uviedol, že išlo „o také veci v kufríkoch", ale podľa spornej faktúry bol predmetom dodania, okrem iného, aj ručný vysokozdvižný vozík. Podľa vyjadrenia daňového subjektu bol tovar prevzatý na parkovisku Metro, Žilina a naložený do jeho osobného vozidla značky Fiat Freemont, p. S. však uviedol, že sa stretli na parkovisku pri Tescu a daňový subjekt naložil tovar do auta značky Renault. Zváračské práce podľa prvej výpovede p. S. mal vykonať živnostník p. H. na základe inzerátu, ktorý sa preukázal nejakým certifikátom, podľa neskoršej výpovede ich mal vykonať prenajatý zamestnanec p. J., práce mali byť vykonané v prenajatých priestoroch spoločnosti FAG spol. s r.o., avšak podľa výpovede konečného odberateľa, spoločnosti Spanner SK, k.s. mal zváračské práce vykonať zamestnanec daňového subjektu p. A. v priestoroch spoločnosti Spanner SK, k.s. Tovar - nábytok a sklenené steny mali byť podľa prvotnej výpovede vykladané pri Merkury markete v Trenčíne z dodávky do dodávky, následne p. S. zmenil výpoveď a tvrdil, že bol dovezený do spoločnosti STAT- KON s.r.o., k reklamačným podmienkam sa vyjadril, že „podstatné bolo to, že rámy museli držať sklo pokope, pri odovzdávaní bolo jasné, že je to celé ako má byť". Práce mali byť vykonané subdodávateľsky spoločnosťou VITAL a.s., ktorá je vlastníkom priestorov prenajatých spoločnosťou FAG spol. s r.o. a daňovým subjektom, avšak p. S. nevedel, s kým za danú spoločnosť rokoval ani akú sumu mu spoločnosť VITAL a.s. mala fakturovať. Stavebné práce mali byť vykonané subdodávateľsky, ale p. S. nevedel, kým boli vykonané - opakovane uvádzal, že živnostníkmi na základe inzerátov, bez predloženia dôkazov o existencii inzerátov, taktiež nemal vedomosť o tom, kde boli práce vykonané a ani aké konkrétne práce boli vykonané, „zapisovali sa do nejakej knihy na stavbe, do ktorej nazrel a podľa toho fakturoval". Ako bola stanovená cena za vykonané práce vôbec neuviedol. K vykonaniu opráv kótovania uviedol, že „keď pri programovaní kóta vyskočila toto, keď je to vyskočené, tak toto bolo treba stiahnuť naspäť" a „nepamätá si, čo presne bolo na výkresoch, nejaké potrubia, elektrické vedenia, ani nevie, čo konkrétne výkres obsahoval." Vzhľadom na skutočnosť, že p. S. deklaroval, že kótovacie práce vykonal on sám, tak jednoznačne má mať znalosti o tom, čo bolo ich obsahom.
15. Záverom žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v daňovom konaní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a rešpektoval zásady daňového konania, vykonal dôkazy navrhnuté daňovým subjektom, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, využil všetky dostupné zákonné prostriedky, ktoré mal k dispozícii a povinnosti daňovému subjektu ukladal
len v medziach stanovených zákonom a preto zastal názor, že správca dane ako prvostupňový orgán vykonal dostatočné dokazovanie. Preto rozhodol tak, ako uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)
16. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom mal za to, že v danom prípade boli naplnené predpoklady ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP"), nakoľko rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
17. Žalobca námietku, ktorou poukazoval na to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné, v dôsledku čoho žalovaný vec nesprávne právne posúdil odôvodnil tým, že zo zápisnice zo dňa 31.01.2017 o ústnom pojednávaní so svedkom U. S., bývalým konateľom spoločnosti FAG spol. s r.o. vyplýva, že bola preukázaná aj potvrdená obchodná spolupráca medzi ním a spoločnosťou FAG spol. s r.o., svedok konkretizoval predmet a miesto, ako aj spôsob vykonania predmetu obchodných vzťahov. Uvedené potvrdzuje aj obsah predložených dokladov, ako aj skutočnosti uvádzané v odpovedi kontrolovaného daňového subjektu na výzvu správcu dane zo dňa 20.01.2017 a napriek uvedenému, správca dane odmietol na skutočnosti svedčiace v jeho prospech prihliadať. Preto mal za to, že dokazovanie nebolo vykonané dostatočne a správca dane neprihliadal na všetky skutočnosti získané z činnosti správcu dane. Tiež poukázal na to, že žalovaný svoje rozhodnutie postavil na nezrovnalostiach výpovedi pána S., avšak nakoľko jeho vypočutie bolo vykonané po uplynutí 9 mesiacov od skúmaného obdobia a už nemal k dispozícii účtovné doklady, bolo logické, že p. S. nevedel s určitosťou konkretizovať podrobnosti konkrétnych obchodov. Poukázal ďalej na to, že svedok U. S. uviedol podrobnosti realizácie služieb, predložil správcovi dane Zmluvy o dielo preukazujúce výkon týchto služieb, pričom správca dane pripísal nezrovnalosti vo výpovedi tohto svedka, ktoré vznikli aj v dôsledku nátlaku na bývalého konateľa spoločnosti počas jeho výsluchu v jeho neprospech, len na základe vlastných domnienok. Tiež tvrdil, že žalovaný v rámci predmetného rozhodnutia spochybňuje dodanie služieb od dodávateľa FAG spol. s r.o., ako aj od spoločnosti VITAL, a.s. na tom základe, že sa správcovi dane nepodarilo zaistiť účtovníctvo spoločnosti dodajúc, že skutočnosť, že sa nepodarilo kontaktovať dotknutý daňový subjekt nie je skutočnosťou, ktorá by vyvracala reálnosť dodania tovaru a služieb, pričom správca dane nemôže pripisovať neplnenie si povinností iných daňových subjektov, na ktoré nemá kontrolovaný daňový subjekt vplyv na jeho ťarchu, pričom sa nevysporiadal s aktuálnou a platnou judikatúrou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/81/2013, sp. zn. 3Sžf/1/2011).
18. Ďalej poukázal na svedeckú výpoveď pána J. J., o ktorej bol spísaná zápisnica zo dňa 01.03.2018, kde pán J. potvrdil vykonávanie predmetných prác, konkrétne predmet týchto prác a aj miesto ich výkonu. K pochybnostiam žalovaného ohľadom skutočnosti, že pána J. neoslovil uviedol, že tento bol zamestnancom inej spoločnosti a navyše on sám by nedisponoval ani náradím, ani priestormi, ktoré bolo potrebné zabezpečiť od uvedeného dodávateľa.
19. Žalobca namietal, že žalovaný nezahrnul do dokazovania všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo a odmietol prihliadať na skutočnosti mu známe z jeho činnosti, pretože na základe miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní, ktoré boli vykonané u jeho odberateľov, konkrétne u obchodných spoločností STAT-KON s.r.o., EURO SCAFFOLD, s.r.o., VANNES s.r.o., Spanner SK, k.s. správca dane nevyvodzoval žiadne závery, a spochybnenia zdaniteľných plnení, ktoré uskutočnil s jeho odberateľmi, z čoho vyplýva, že dodávky museli nastať aj so spoločnosťou FAG spol. s r.o. V tejto súvislosti dodal, že na túto skutočnosť poukazoval už vo svojom vyjadrení k protokolu, avšak správca dane sa s touto námietkou odmietol zaoberať. Preto namietal, že pri hodnotení dôkazov žalovaný na výsledky dokazovania neprihliadal, dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné zásady daňového konania.
20. Zdôraznil, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané), z čoho ďalej vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda de facto odnímaní časti nadobudnutého
vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné zachovávať podstatu a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie „in dubio mitius". Tiež považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ správca dane pri dokazovaní neobjasní zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie (rozsudok Mestského súdu v Prahe, sp. zn. 38Ca/63/99-37 zo dňa 26.10.1999).
21. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že správca dane na základe dožiadania Daňového úradu Trenčín zo dňa 12.10.2016 vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti Spanner SK, k.s., o ktorom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 04.11.2016, pričom k skutočnostiam požadovaným pri miestnom zisťovaní sa vyjadril Ing. G. X., výkonný riaditeľ spoločnosti Spanner SK, k.s. podaním č. 173644 zo dňa 28.11.2016 s tým, že toto vyjadrenie správca dane opakovane používa ako podklad napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu, že Ing. X. uvádzal dôležité skutočnosti, ktoré boli následne použité ako dôkaz a podklad rozhodnutia, reagoval na otázky položené dožiadaným správcom dane sa žalobca domnieval poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/38/2011, 6Sžf/33/2012, 6Sžf/32/2012, 6Sžf/34/2012 a Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 10Ca/377/99-90 a 10Ca 371/97-29, že táto osoba sa ocitla v pozícii svedka. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že správca dane za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu nedopočul Ing. X. a preto nemal možnosť mu klásť otázky, ako osobe, ktorá sa vyjadrovala k podstatným veciam pre konanie, čím došlo zo strany správcu dane k porušeniu ustanovenia § 25 daňového poriadku a takýto dôkaz pre jeho nezákonnosť nemôže byť podkladom rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný touto námietkou s poukazom na citovanú judikatúru dostatočne nevysporiadal a preto považoval napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné a nezákonné.
22. Mal za to, že žalovaný reálne dodanie tovaru a služieb uvedenými dodávateľmi preveroval nedostatočne, čo v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 2, § 45 ods. 1 daňového poriadku a súčasne správca dane nedodržal zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 daňového poriadku. Preto protokol a odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal správca dane bez náležitého zistenia skutkového stavu, v rozpore s ustanovením § 63 ods. 2 daňového poriadku a v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 daňového poriadku, nakoľko neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a rovnako neobsahuje úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Rovnako mal za to, že žalovaný svoje tvrdenie, že nedošlo k predmetnému obchodu žiadnym spôsobom nepodložil.
23. Žalobca ďalej poukázal na to, že ak mal žalovaný pochybnosti o jeho dôkazoch a tvrdeniach, bol s poukazom na ustanovenie § 65 ods. 3 daňového poriadku povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi a to takými, ktoré jeho tvrdenia vyvracajú, žalovaný však takýmito dôkazmi nedisponoval a svoje tvrdenia postavil len na domnienkach. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že nakoľko mal pochybnosti o reálnosti deklarovaných plnení, preveroval s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 v rámci daňovej kontroly celý obchodný reťazec, pričom výsledky preverovania neuviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.
24. Tiež poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly predložil správcovi dane kontrolný výkaz za mesiac máj 2016, ktorý podobne ako evidencia DPH preukazuje reálny obchod ako sa uskutočnil a kto ho vykonal dodajúc, že správcovi dane bol k dispozícii aj kontrolný výkaz spoločnosti FAG spol. s r.o., pričom správca dane uvedené dôkazy síce uviedol vo svojom rozhodnutí, avšak sa odmietol nimi hlbšie zaoberať.
25. Žalobca s poukazom na judikatúru SDEÚ, v zmysle ktorej právo na odpočítanie dane možno zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bola služba poskytnutá vedela alebo mala vedieť, že prijatím služby sa zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH (vec C-18/13 Maks Pen EOOD, spojené veci C-439/04 Axel Kittel proti Belgickému štátu a C-440/04 Belgický štát proti RecoltaRexycling SPRL, C-354/03 OptigenLtd, C-354/03 Fulcrum ElectronicsLtd a C-484/03 Bond House SystemsLtd) tvrdil, že argumentácia správcu dane vo vzťahu k vedomosti daňového subjektu o zúčastňovaní sa na karuselovom obchode nebola dostatočne a presvedčivo odôvodnená s tým, že správca dane sa nevyrovnal ani s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH.
26. Vychádzajúc z uvedeného preto žalobca nesúhlasil so závermi správcu dane, že sa nepreukázalo, že tovar a služby boli dodané deklarovaným dodávateľom doplniac, že správca dane v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali reálnosť dodania tovaru a služieb a svoje závery postavil len na domnienke a nemožnosti predloženia účtovných dokladov zo strany jeho obchodného partnera. Preto navrhol správnemu súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s poukazom na § 182 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku výslovne uviedol, že nežiada, aby správny súd nariadil pojednávanie.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného
27. Žalovaný v písomnom vyjadrení po zhrnutí priebehu administratívneho konania k dôvodom správnej žaloby uviedol, že spolu so správcom dane pri rozhodovaní vychádzali zo všetkých zistených skutočností, ktoré posúdili jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, výpovede p. S. boli vzaté do úvahy, ale tieto boli všeobecné, nepresné, nejasné a v rozpore s ostatnými skutkovými zisteniami. Poukázal na to, že tento svedok svoje tvrdenia neustále menil, a to aj v podstatných okolnostiach jednotlivých plnení. Zdôraznil ďalej, že i výpovede a tvrdenia samotného žalobcu o priebehu zdaniteľných obchodov deklarovaných spornými faktúrami sú v rozpore so zistenými skutočnosťami, výpoveďami svedkov a ďalšími obstaranými dôkazmi, pričom tieto vážne nezrovnalosti v tvrdeniach kľúčových osôb - konateľov žalobcu a spoločnosti FAG spol. s r.o., ktorí boli priami účastníci deklarovaných zdaniteľných obchodov, so zistenými skutkovým stavom boli dôvodom na neuznanie uplatnenia odpočítania dane zo sporných faktúr.
28. Žalovaný ďalej dôvodil, že žalobcovi nebolo nesplnenie povinností spoločnosti FAG spol. s r.o. a VITAL, a.s. pripísané na jeho ťarchu, pretože napadnuté rozhodnutie ani rozhodnutie správcu dane nie je založené na skutočnosti, že sa nepodarilo zaistiť účtovníctvo spoločnosti FAG spol. s r.o. a VITAL, a.s., ale na výsledkoch rozsiahleho dokazovania, v ktorom boli zistené závažné rozpory, nezrovnalosti a nepravdy vo výpovediach žalobcu i deklarovaného dodávateľa a preto bolo na žalobcovi, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako deklarujú sporné faktúry.
29. Žalovaný s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/63/2015 a ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku dôvodil, že daňový subjekt má preukázať rozhodujúce skutkové okolnosti na uplatnenie odpočtu dane, inak nie je možné uznať nárok na odpočítanie dane, pričom v danom prípade nebolo zo strany žalobcu a deklarovaného dodávateľa vierohodne preukázané, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené práve deklarovaným dodávateľom a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr.
30. K výpovedi p. J. žalovaný rovnako ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že jeho tvrdenia sú všeobecného charakteru a nie je nimi možné preukázať, že sa vzťahujú na konkrétne plnenia (bližšie skutočnosti týkajúce sa výpovede tohto svedka sú uvedené v bode 11 rozsudku).
31. K tvrdeniu žalobcu, že neprihliadol na skutočnosti zistené u jeho odberateľov, ktorí potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov so žalobcom žalovaný uviedol, že na uvedené dôkazy prihliadol dodajúc, že so správcom dane nespochybnili uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a jeho odberateľmi, avšak táto skutočnosť nepreukazuje, že tieto služby a tovary boli reálne vykonané a dodané spoločnosťou FAG spol. s r.o. ako dodávateľom uvedeným na faktúre. Práve naopak, vykonané dokazovanie a vážne rozpory vo výpovediach jednotlivých subjektov potvrdzujú správnosť záverov, že zdaniteľné obchody deklarované spornými faktúrami neboli vykonané dodávateľom na nich uvedených.
32. K rozsudku Mestského súdu v Prahe sp. zn. 38Ca/63/99/37 zo dňa 26.10.1999, na ktorý poukazoval žalobca, žalovaný uviedol, že tento nie je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. S odkazom na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku a judikatúru súdov SR (citoval z rozsudku sp. zn. 8Sžf/136/2013) dôvodil, že správca dane nemá povinnosť objasňovať pravdivosť tvrdení a skutočností uvádzaných žalobcom, nakoľko „dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Nie je povinnosťou daňových orgánov vyhľadávať za daňový subjekt - žalobcu dôkazy
preukazujúce jeho oprávnenie na odpočet dane, ale naopak bolo povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, predložiť relevantné dôkazy, ktorými by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že si odpočet dane v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil oprávnene." Tiež uviedol, že za riadne zistený skutkový stav nemožno považovať len situáciu, keď správca dane nespochybniteľným spôsobom stanoví, akým spôsobom tvrdená obchodná transakcia bolo uskutočnená, pretože to nie je účelom daňového konania, pričom skutkový stav má byť zistený tak, aby bolo možné správne určiť daňovú povinnosť a za zistený skutkový stav možno považovať aj to, že správca dane príde k záveru, že daňový subjekt nepredložil dostatok dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, keďže na daňovom subjekte leží dôkazné bremeno.
33. K tvrdeniu žalobcu, že vyjadrenie Ing. X., výkonného riaditeľa spoločnosti Spanner SK, k.s. zo dňa 28.11.2016 sa má považovať za svedeckú výpoveď, o ktorej nebol včas upovedomený, čím bolo porušené jeho právo v zmysle § 25 ods. 4 daňového poriadku, v dôsledku čoho je daňová kontrola i nadväzujúce konania a v nich vydané rozhodnutia nezákonné, označiac ho za nedôvodné, žalovaný uviedol, že je potrebné rozlišovať, či konkrétna osoba vypovedá ako svedok alebo ako zástupca právnickej osoby oprávnený konať v jej mene. Uviedol, že v danom prípade správca dane preveroval spoločnosť Spanner SK, k.s. ako deklarovaného odberateľa žalobcu, v mene ktorej bol oprávnený konať Ing. X., ktorého sa pri výkone miestneho zisťovania dňa 04.11.2016 nepodarilo zastihnúť a preto dňa 28.11.2016 zaslal správcovi dane písomné vyjadrenie. V tejto súvislosti tiež žalovaný zdôraznil, že v zmysle ustanovení daňového poriadku platí, že svedecká výpoveď môže byť vykonaná len ústne - daňový poriadok nepozná inštitút písomnej svedeckej výpovede a preto písomné vyjadrenie Ing. X. vykonané v postavení spoločnosti Spanner SK, k.s. nie je svedeckou výpoveďou podľa § 25 daňového poriadku. Z tohto dôvodu sa naň nevzťahuje ustanovenie § 25 ods. 4 daňového poriadku a preto nemohlo dôjsť k jeho porušeniu. Žalovaný v súvislosti s touto námietkou poukázal na skutočnosť, že o obsahu vyjadrenia a dokladov bol žalobca preukázateľne oboznámený už počas výkonu daňovej kontroly, pričom k týmto sa nevyjadril a ani nenavrhol predvolať Ing. X. na ústne pojednávanie, ktoré by sa konalo v jeho prítomnosti, pričom odkázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. práva patria bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
34. K podanému kontrolnému výkazu žalovaný uviedol, že tento má len deklaratórnu funkciu a samotné podanie bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili tak, ako je v ňom uvedené. Poukázal ďalej na to, že formálne splnenie ustanovení hmotnoprávnych predpisov predložením zákonom požadovaných dokladov je na preukázanie uplatnenia práva na odpočítanie dane nepostačujúce, pričom overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Preto správca dane preveroval, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad, pričom výsledky dokazovania spochybnili dodanie tovarov a služieb tak, ako deklarujú listinné doklady dodajúc, že žalobcovi boli tieto pochybnosti známe a preto bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali, že obchody prebehli tak, ako to deklaruje, avšak žalobca takéto dôkazy nepredložil.
35. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa nedostatočne vysporiadal s judikatúrou SDEÚ, ktoré pojednávajú o práve vnútroštátnych orgánov zamietnuť odpočítanie dane, ak sa vzhľadom na okolnosti preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, pričom zdôraznil, že žalobca bol priamym účastníkom deklarovaných zdaniteľných plnení, ich zmluvnou stranou, sám prijímal a kontroloval nadobudnutý tovar a služby, ktoré ďalej dodával svojím odberateľom a za ktoré niesol zmluvnú zodpovednosť a preto neexistuje možnosť, že by nevedel, kto deklarované plnenia skutočne vykonal.
36. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane majú podklad v rozsiahlom dokazovaní, v dostatočnej miere uvádzajú dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutí zakladá a na základe všetkých zhromaždených dôkazných prostriedkov v zmysle zásady uvedenej v § 3 ods. 3 daňového poriadku došlo oprávnene k neuznaniu žalobcom uplatneného právna na odpočítanie dane zo sporných faktúr. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v prípade spolupráce medzi spoločnosťou FAG spol. s r.o. a žalobcom ide o umelo vytvorené dodávateľsko - odberateľské vzťahy, pričom nebolo preukázané, že deklarované dodanie tovarov a služieb bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t.j. spoločnosťou FAG spol. s r.o. Táto spoločnosť spolupracovala
iba s úzkym okruhom odberateľov, a to so spoločnosťami, ktorých spoločníkom a konateľom bol Ing. Y. U., PhD., táto spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov ani majetok a napriek týmto skutočnostiam spoločnosť FAG spol. s r.o. deklarovala uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre žalobcu a ďalšie spoločnosti, v ktorých bol spoločníkom a konateľom Ing. Y. U., PhD. v hodnote niekoľko stotisíc eur každý mesiac, pričom obrat tejto spoločnosti dosiahol po 6 mesiacoch fungovania niekoľko miliónov eur a následne bola zlikvidovaná prostredníctvom Mgr. Y..
37. S poukazom na vyššie uvedené navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe nepožiadal o nariadenie pojednávania, hoci bol poučený, že o nariadenie pojednávania môže požiadať najneskôr vo vyjadrení k žalobe (č.l.31).
38. Žalobca v replike zopakoval dôvody správnej žaloby, pričom opakovane poukázal na skutočnosť, že v prípade ak osoba zúčastnená na miestnom zisťovaní uviedla dôležité okolnosti týkajúce sa daňového subjektu (ako to vyplýva z predmetného protokolu a následného odvolaním napadnutého rozhodnutia) a sú použité ako dôkaz následne vo vyrubovacom konaní, takáto osoba je už považovaná za svedka v zmysle § 25 daňového poriadku a preto jeho svedecká výpoveď môže byť dôkazom len vtedy, ak bola získaná zákonným spôsobom. K zásade, na ktorú poukázal žalovaný „právo patrí len bdelým" poukázal na ustanovenia § 24 ods. 2 a § 3 ods. 3 daňového poriadku, v rozpore s ktorými správca dane nezistil skutočnosti nevyhnutné pre správu daní čo najúplnejšie. Tiež poukázal na skutočnosť, že na daňové konanie sa neviaže tzv. zásada koncentrácie konania a preto sa odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní s tým, že ak sa správny orgán v rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal so všetkými uplatnenými skutočnosťami, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž 51/96 z 30. septembra 1996). Ďalej namietal, že žalovaný nepostupoval pri dokazovaní podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď vo vyjadrení opisuje vykonané dokazovanie správcom dane len v zmysle predložených návrhov a nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Žalobca mal preto za to, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, vo vyjadrení rovnako ako v napadnutom rozhodnutí uvádza len závery prijaté správcom dane, pričom odmietol vykonať navrhované dôkazy, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
39. Žalovaný dupliku nepodal. Replika žalobcu bola žalovanému doručená elektronicky dňa 12. februára 2019.
IV. Relevantná právna úprava
40. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
41. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
42. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
43. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
45. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
46. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
48. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
49. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
50. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
51. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
52. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
53. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
54. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania v lehote stanovenej Správnym súdnym poriadkom (§ 181 ods. 1 písm. g/) a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
55. Správny súd uznesením č. k. 14S/74/2018-54 zo dňa 21.11.2018 zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
56. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť
jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a § 51 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistené skutočnosti pri preverovaní oprávnenosti uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2016 a rovnako tiež, či boli dodržané žalobcom namietané ustanovenia daňového poriadku.
57. Správny súd mal obsahom administratívneho spisu preukázané, že žalobca podal dňa 27.06.2016 daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, v ktorom vykázal dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zákona o DPH - základ dane 116 615,54 eur, daň 23 323,11 eur; tovary a služby, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 2 a 9 až 12 zákona - základ dane 39 857,05, daň 7 971,41 eur, služby, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 3 zákona - základ dane 2 650 eur, daň 530 eur, t. j. daň celkom 31 824,52 eur. Súčasne si odpočítal daň podľa § 49 až 54a zákona o DPH vo výške 36 345,98 eur, pričom z uvedenej sumy odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predstavovalo sumu 27 844,57 eur. Na základe podaného daňového priznania vznikol daňovému subjektu nadmerný odpočet vo výške 4 376,26 eur. Dňa 28.07.2016 podal žalobca dodatočné daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, v ktorom vykázal dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zákona o DPH - základ dane 117 053,54 eur, daň 23 410,71 eur; tovary a služby, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 2 a 9 až 12 zákona - základ dane 39 857,05, daň 7 971,41 eur, služby, pri ktorých príjemca platí daň podľa § 69 ods. 3 zákona - základ dane 3 140 eur, daň 628 eur, t. j. daň celkom 32 010,12 eur. Súčasne si odpočítal daň podľa § 49 až 54a zákona o DPH vo výške 36 543,98 eur, pričom z uvedenej sumy odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predstavovalo sumu 27 944,57 eur. Na základe podaného daňového priznania vznikol daňovému subjektu nadmerný odpočet vo výške 4 388,66 eur.
58. Správca dane oznámil žalobcovi oznámením o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 103676940/2016 zo dňa 08.08.2016, že dňa 19.08.2016 začne daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie máj 2016. Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie máj 2016 č. 100662266/2017 z 20. apríla 2017 bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 21.04.2017 doručený dňa 9. mája 2017, ktorým dňom bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončená daňová kontrola.
59. V zdaňovacom období máj 2016 si žalobca uplatnil odpočítanie dane zo sporných faktúr, ktoré boli špecifikované v bode 2 tohto rozsudku, pričom deklarovaným dodávateľom poskytnutých tovarov a služieb mala byť spoločnosť FAG spol. s r.o. Dôvodom neuznania práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že žalobca, ani jeho bezprostredný dodávateľ nepreukázali, že tovar a služby uvedené na predmetných faktúrach boli reálne dodané práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, t.j. spoločnosťou FAG spol. s r.o.
60. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane na základe predložených účtovných dokladov preveroval deklarovaných odberateľov žalobcu, konkrétne spoločnosti EURO SCAFFOLD, s.r.o., VANNES s.r.o., Spanner SK, k.s., STAT-KON s.r.o. a J. J. a súčasne deklarovaného dodávateľa spoločnosť FAG spol. s r.o. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ako aj napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konajúce daňové orgány nespochybnili existenciu, resp. predaj predmetného tovaru resp. služieb, ktoré žalobca poskytol konečným odberateľom, to znamená, že tento tovar a služby existovali, avšak bolo spochybnené, že boli žalobcovi dodané práve spoločnosťou FAG spol. s r.o. Bolo teda spochybnené, že spoločnosti FAG spol. s r.o. vznikla daňová povinnosť, ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre uplatnenie DPH na vstupe vo vzťahu k žalobcovi.
61. Žalobca za dôvod nezákonnosti spočívajúcej v porušení zásady materiálnej (objektívnej) pravdy pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu považoval skutočnosť, že daňové orgány oboch stupňov, neprihliadnuc na predložené listinné dôkazy, rovnako na výpovede svedkov potvrdzujúcich reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení a tiež na to, že následné dodanie tovarov a služieb deklarovaným odberateľom nebolo spochybnené, na základe skutočnosti, že sa nepodarilo získať doklady spoločnosti FAG spol. s r.o., mu nepriznali oprávnenosť odpočítania dane za prijatie predmetných sporných zdaniteľných plnení.
62. S argumentom žalobcu o potvrdení zdaniteľných plnení by bolo možné sa stotožniť za takých okolností prípadu, ak by sa vierohodnosť predložených listinných dôkazov (ktorú v zmysle § 24 ods. 1 písm. c/ daňového poriadku preukazuje žalobca) potvrdila v rámci daňovej kontroly, slúžiacej ako jeden z inštitútov správy daní na preverenie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane a rovnako v rámci vyrubovacieho konania. Avšak z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí bezpochybná verifikácia deklarovaných zdaniteľných plnení nevyplýva, a to minimálne v jednej podstatnej a obligatórnej hmotnoprávnej podmienke potrebnej na priznanie uplatneného nároku na odpočet dane zaplatenej na vstupe, a síce v osobe deklarovaného dodávateľa predmetného tovaru, t. j. obchodnej spoločnosti FAG spol. s r.o.
63. Správny súd na úvod považuje za potrebné zvýrazniť, že spoločnosť FAG spol. s r.o. dodávala tovary a služby okrem žalobcu ďalším odberateľom a to spoločnosti Innovation Media s.r.o. (od 17.08.2019 Salvach s.r.o. v likvidácii), spoločnosti 4ware media s.r.o. (od 29.08.2019 Sendak s.r.o. v likvidácii) a VOBAS s.r.o. (táto spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 17.08.2016, pričom právnym nástupcom bola JUVENUS s.r.o., ktorá bola následne zrušená bez likvidácie), pričom vo všetkých týchto spoločnostiach bol konateľom, Ing. Stanislav Bačík, PhD., teda konateľ žalobcu. Podľa vyjadrenia U. S. spoločnosť FAG spol. s r.o., obchodovala iba so spoločnosťami, v ktorých bol spoločníkom a konateľom Ing. Stanislav Bačík, PhD. Ďalej je tiež pre danú vec relevantné a to vo vzťahu k zodpovednosti žalobcu za výber svojho obchodného partnera, že U. S. nemal do roku 2016 žiadne skúsenosti s vedením obchodnej spoločnosti, v prípade spoločnosti KERA style, spol. s r.o. (do 04.04.2016, od 05.04.2016 FAG spol. s r.o.) išlo o jeho prvý kontakt s týmto druhom podnikania, táto spoločnosť nemala žiadnych stálych zamestnancov, mala virtuálne sídlo. U. S., podľa jeho tvrdenia, zháňal pracovníkov a živnostníkov, ktorí mali deklarované tovary a služby vykonať prostredníctvom inzerátov, pričom o tejto skutočnosti žalobca vedel, nakoľko vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.01.2017 túto skutočnosť uviedol (str. 3 bod 6). Je tiež relevantné, že U. S. nemal žiadne praktické skúsenosti s vedením obchodnej spoločnosti, nemal praktické skúsenosti s poskytovaním služieb, nemal žiadne technické vybavenie a napriek tomu sa konateľ žalobcu Ing. Stanislav Bačík, PhD. na neho s dôverou obracal so širokým spektrom požiadaviek a každý mesiac mu zadával zákazky za státisíce eur, pričom toto zdôvodnil materiálnym vybavením tejto spoločnosti a tiež, že spoločnosť MS - Spark s.r.o. nevlastnila majetok v takom rozsahu, aby dokázala plne uspokojiť dopyt svojich odberateľov (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 12.10.2017), avšak aj podľa výpovede U. S., aj tento kupoval lešenie a ručné náradie cez inzeráty, malo ísť o použitý tovar, ktorého pôvod nebol dodávateľom žalobcu preukázaný a spoločnosť nemala žiadnych svojich zamestnancov. K spoločnosti FAG spol. s r.o. je potrebné tiež uviesť, že za 6 mesiacov svojej činnosti dodala svojim odberateľom tovary a služby v hodnote 2 121 017,84 eur bez DPH, pričom táto spoločnosť odviedla do štátneho rozpočtu iba symbolickú vlastnú daňovú povinnosť v sume 3 785,10 eur.
64. Žalobca na náklade výzvy správcu dane zo dňa 28.11.2016 zaslal dňa 20.01.2017 k zdaniteľným obchodom vzťahujúcim sa na zdaňovacie obdobie apríl a máj 2016 svoje vyjadrenie a súčasne predložil listinné dôkazy. Z vyjadrenia žalobcu je preukázané, že s konateľom spoločnosti FAG spol. s r.o. boli v telefonickom aj osobnom kontakte, pri dohodovaní obchodov bola rozhodujúca cena a schopnosť dodať tovar a služby, pričom neuviedol, že by sa dopytoval kým resp. ako zdaniteľný obchod zabezpečí, netvrdil, akým spôsobom si mal napríklad overiť kvalitu dodaných tovarov a služieb. Ich komunikáciu odráža aj nasledovné opísané dohadovanie, keď žalobca konkrétne uviedol, že „pri riešení prenájmu lešenia som sa opýtal, či nemá nejaký skladový priestor v Žiline a konateľ spoločnosti povedal, že niečo má, ale preverí podmienky...". Žalobca k preprave tovaru uviedol, že ho zabezpečoval dodávateľ, resp. k podrobnostiam týkajúcich sa faktúry č. 8016053104 (prenájom lešenia) uviedol, že prepravu zabezpečovala spoločnosť VITAL a.s.
65. Z vyjadrenia žalobcu mal správny súd preukázané, že v prípade faktúry č. 6016053101 (zváranie súčiastok, dielov) žalobca uviedol, že technickú spôsobilosť zváračov kontroloval sám, výstupnú prehliadku robil jeho zamestnanec p. A., ktorý mal tovar aj odovzdávať klientovi - spoločnosti Spanner SK, k.s. V danom prípade je pre správny súd ale netypické, že zamestnanec žalobcu p. A., ktorý bol podľa vyjadrenia žalobcu, technicky spôsobilý a mal aj zváračské skúšky, nevykonal (podľa tvrdenia žalobcu) tieto práce, ale žalobca, ktorému bol svojim odberateľom poskytnutý materiál a výkresy túto objednávku zveril spoločnosti FAG spol. s r.o., ktorá vôbec nemala zamestnancov, tobôž nie zamestnancov, ktorí by disponovali zváračskými skúškami. Vo vzťahu k stavebným prácam, ktoré mali byť vykonané na základe faktúr č. 5016053103, 501605302 a 5016052701 žalobca nepredložil správcovi dane požadované doklady a neuviedol žiadané informácie ako napríklad, kto vykonával stavebný dozor,
nepredložil stavebný denník, pričom jeho vysvetlenie bolo nekonkrétne. Rovnako veľmi všeobecné a nekonkrétne boli odpovede žalobcu vo vzťahu k ďalším sporným faktúram. Na základe predloženého vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.01.2017 je namieste súhlasiť so záverom správcu dane, že vo vzťahu k deklarovaným zdaniteľným plneniam existovali dôvodné pochybnosti o ich materiálnom základe.
66. Vyjadrenie žalobcu uvedené v bodoch 64 a 65 správny súd konfrontoval s obsahom svedeckej výpovede U. S. uskutočnenej dňa 31.01.2017 (a jeho doplnenia doručeného správcovi dane dňa 16.02.2017), na ktorej sa žalobca, napriek tomu, že bol riadne predvolaný, nezúčastnil a s obsahom výpovede zo dňa 11.01.2018. U. S. na úvod opísal spôsob svojho podnikania, konkrétne, že mal virtuálne sídlo, všetko riešil z domu, z auta, telefonicky a v kaviarňach, kde mal osobné stretnutia, kontakty získaval na odporučenie od rôznych ľudí, rovnako pozháňal ľudí, keď konateľ spoločnosti MS
- Spark s.r.o. mu povedal, že potrebuje nejaké práce, vždy zohnal nejakých pracovníkov, živnostníkov, ktorých zháňal cez inzerát, osobne nepoznal žiadneho, živnostníkov vyplácal na základe príjmových dokladov a niekedy na základe faktúr, všetko bolo do 5 tisíc eur, zabezpečoval pána, ktorý zváral, pričom sám napríklad uviedol, že ho pán U. „poveril" tým, aby zabezpečil výrobu nábytku. Ďalej uviedol, že spoločnosť FAG spol. s r.o. nemala žiadnych zamestnancov, obchodnými partnermi boli spoločnosti MS
- Spark s.r.o. a Innovation Media s.r.o., účtovníctvo si viedol sám, nemal k dispozícii žiadne doklady spoločnosti, tieto odovzdal, keď predával firmu pánovi Y.. O spoločnosti MS - Spark s.r.o. sa dozvedel cez známeho, pána R.. Spolupráca so spoločnosťou MS - Spark s.r.o. prebiehala tak, že pán U. za ním prišiel s návrhom, či to boli nejaké dielce, čo sa zvárali, prenájom lešenia, výkopové práce. Tiež uviedol, že konkrétne nevedel čo sa robilo, on to iba zabezpečil, zabezpečil prevoz materiálov, bol ako dodávateľ, s tým, že toho bolo veľa v tom období. Uviedol, že s pánom U. sa na podmienkach dohodovali ústne.
67. Vo vzťahu k prenájmu skladového priestoru (faktúra č. 8016053103) si U. S. presne nespomínal komu patril skladový priestor na adrese Dolné Rudiny 1, Žilina, nevedel či to bol VITAL, vedel ale určite, že nekonal s konateľom spoločnosti, ale so splnomocnenou osobou, meno nevedel. Predmet nájmu mal byť prevzatý začiatkom nájmu, tušil, že v marci, nevedel dokedy trval nájom. Žalobca vo vzťahu k prenájmu skladového priestoru tvrdil, že to bolo riešené v apríli, išlo o skladový priestor o výmere 200 m2, ktorý bol ponúknutý spoločnosti VANNES s.r.o. Správca dane v zmysle § 21 daňového poriadku preto zaslal dožiadanie na Daňový úrad Žilina za účelom preverenia, či žalobca spoločnosti VANNES s.r.o. prenajímal skladové priestory na ulici Dolné Rudiny 1, Žilina, pričom bolo potvrdené, že k predmetnému prenájmu bola podpísaná Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 04-01-2016-01 dňa 04.01.2016, ktorej fotokópia bola správcovi dane zaslaná, pričom nájom bol dohodnutý od januára 2016 do konca novembra prípadne polovice decembra 2016. Z nájomnej zmluvy rovnako vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti bola spoločnosť SPA TECHNOLOGIES, s.r.o. (táto spoločnosť zanikla zlúčením dňa 22.02.2018) nájom bol dohodnutý od 04.01.2016 do 31.12.2016. Vychádzajúc z uvedeného je preto materiálny základ predmetnej faktúry správcom dane dôvodne spochybnený, keď nájom so spoločnosťou VANNES s.r.o. bol dohodnutý, a aj sa uskutočnil od 04.01.2016, teda v čase, keď žalobca so spoločnosťou FAG spol. s r.o. ešte ani nespolupracoval.
68. Vo vzťahu k prenájmu lešenia (faktúry č. 8016053101, 8016053104), konkrétne k právnemu dôvodu jeho užívania spoločnosťou FAG spol. s r.o., keď U. S. tvrdil, že lešenie vlastnila spoločnosť FAG spol. s r.o., U. S. uviedol, že ich kupoval po bazároch cez inzeráty, všetko bolo použité, kupoval ich po častiach, mená predávajúcich si nepamätal, lešenia následne rozpredal. Ďalej uviedol, že prepravu zabezpečoval prostredníctvom chlapov, čo vlastnili dodávky, boli to všetko ľudia na živnosť, mená nevedel uviesť, ŠPZ nevedel, lešenie bolo prevezené zo skladu z Dolných Rudín do skladu v Moste pri Bratislave. Pri vykládke bol prítomný vždy pán U., všetko sa vykladalo a nakladalo ručne. U. S. vo vzťahu k prenájmu ručného náradia (faktúra č. 8016053102) uviedol, že ho kúpil Mountfeelde alebo v Običku, toto sa prenajímalo. Samotný žalobca k prenájmu lešenia uviedol, že toto bolo vozené postupne, ŠPZ si nepamätal, bol prítomný iba pri prvej dodávke, čo je v rozpore s tvrdením U. S., ktorý uviedol, že pán U. mal byť vždy prítomný pri vykládke. Teda nebol preukázaný pôvod tovaru - lešenia ani ručného náradia, ani jeho preprava. K prenájmu lešenia a rovnako tiež k prenájmu ručného náradia sa vyjadrili aj konatelia spoločnosti EURO SCAFFOLD s.r.o., J. J. a W. J., ktorí potvrdili, že žalobca im lešenie, ako aj ručné náradie prenajal s tým, že s konateľom žalobcu (pánom U.) sa poznajú dlhodobo a on im navrhol, že im prenajme lešenie za výhodnú cenu, pričom nájomné zmluvy boli vypracované do konca roka 2016. Tvrdili, že tovar odovzdával Y. U., lešenie bolo dodávané na viac krát do areálu Roľníckeho družstva, Most pri Bratislave, prepravu vykonávala spoločnosť MS - Spark s.r.o., pričom preprava predmetného lešenia a ručného náradia bola súčasťou fakturovanej sumy. Tiež uviedli, že
lešenie, ktoré bolo predmetom faktúr od spoločnosti MS - Spark s.r.o. kombinovali s lešením, ktoré vlastnili a ďalej ho prenajímali spolu s montážou svojim odberateľom.
69. Rovnako vo vzťahu k dodaniu kancelárskeho nábytku (faktúre č. 4016052501) je výpoveď U. S. veľmi všeobecná, tvrdil, že konateľ žalobcu mu pri osobnom stretnutí povedal, že by chcel previezť sklenené steny a nábytok, teda, že ten nábytok treba vyrobiť, on ho nevyrábal, dostal požiadavku od konateľa žalobcu, ktorý ho tým poveril. Preto šiel do sídla spoločnosti VITAL a.s. a tam sa opýtal, či mu s tým vedia poradiť. Tovar sa zaviezol do Trenčína, do STATKONU, stretol sa s pánom U. pri Merkury Markete v Trenčíne, tovar bol naložený na dodávke, prepravu zabezpečoval on. U. S. následne doplnil uvedené tvrdenia v tom zmysle, že tovar bol doručený do spoločnosti STAT-KON, stretli sa pri Merkury Markete a odtiaľ išli do spoločnosti STAT-KON, tam bol tovar vyložený a vynosený do kancelárie. Nevedel ako prebiehala manipulácia so sklenenými stenami, nevedel podmienky reklamácie, uviedol, že tieto boli dohodnuté pri objednávke, nepamätal si presné detaily. Žalobca k uvedenej faktúre vo vyjadrení uviedol, že tovar sa skontroloval na adrese Dolné Rudiny 1, Žilina, prepravu zabezpečovala asi spoločnosť VITAL a.s. (výrobca), nevedel to, lebo si tovar objednal u spoločnosti FAG spol. s r.o. Z vyjadrenia konateľa spoločnosti STAT-KON s.r.o. pána Ing. H. S. (zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 01.12.2016) vyplýva, že s konateľom žalobcu sa pozná dlhšie, jemu povedal, že potrebujú nábytok do nových priestorov na adresu Legionárska 7158/5, Trenčín a on povedal, že môže zabezpečiť výrobu a dodať nábytok, grafické návrhy na nábytok predložil pán U. a oni ho odsúhlasili. Taktiež im dodal sklenené steny do kancelárskych priestorov s tým, že montáž vykonala spoločnosť STAKOS SLOVAKIA a.s., ktorú si objednali sami. Prepravu nábytku a skiel vykonala spoločnosť MS - Spark s.r.o. a bola zahrnutá do ceny nábytku a skiel, premiestnenie nábytku a skiel do kancelárskych priestorov zabezpečovala spoločnosť MS - Spark s.r.o. Vo vzťahu k uvedenej faktúre a priebehu deklarovaného dodania tovaru je, podľa názoru správneho súdu, relevantné tvrdenie tak žalobcu, ako aj U. S., že tovar bol prepravovaný zo Žiliny, Dolné Rudiny 1, kde ho žalobca, ako uviedol skontroloval a bol prevážaný do Trenčína do STAT-KONU, keď U. S. výslovne uviedol, že tovar bol doručený do spoločnosti STAT- KON, pričom odberateľ žalobcu tvrdí, že prepravu zabezpečoval žalobca a cena prepravy bola zahrnutá do ceny tovaru.
70. Pokiaľ ide o zváranie súčiastok, dielov, dielcov do strojov a zariadení (faktúra č. 6016053101) správny súd s odkazom na bod 65 dopĺňa, že U. S. vo svojej výpovedi zo dňa 31.01.2017 najskôr tvrdil, že zváračské práce vykonával pán H. na základe inzerátu, ktorý sa mal preukázať zváračským certifikátom a neskôr vo výpovedi zo dňa 11.01.2018 uviedol, že to mal byť pán J. J., ktorý bol zamestnancom spoločnosti VITAL a.s. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20.01.2017 k zváračským prácam uviedol, že zváranie vykonával niekto od spoločnosti FAG spol. s r.o., pričom kontrola bola zabezpečovaná zamestnancom žalobcu pánom A.. Táto skutočnosť bola potvrdená aj na základe písomného vyjadrenia Ing. G. X., ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 28.11.2016, ktorý uviedol, že práce vykonával zástupca MS - Spark s.r.o. pán. A., ktorý zvarené súčiastky aj odovzdával, tak ako to tvrdil aj samotný žalobca vo svojom písomnom vyjadrení. Vo vzťahu k spolupráci medzi žalobcom a spoločnosťou Spanner SK, k.s. Ing. G. X. uviedol, že ich firmu navštívil koncom roka 2014 p. U. a ponúkol im spoluprácu na zváračských prácach. Správca dane v súvislosti s deklarovanými zváračskými prácami vypočul dňa 01.03.2018 J. J., ktorý uviedol, že pracoval pre spoločnosť VITAL a.s. na základe zmluvy na dobu neurčitú, je vyučený univerzálny obrábač kovov, má lešenársky preukaz, preukaz na práce vo výškach, paličský preukaz, štátne skúšky zvárača, plošinársky. Potvrdil, že niekedy pre spoločnosť MS - Spark s.r.o. zváral, pričom ohľadom zvárania komunikoval so Y. U.. Potvrdil aj skutočnosť, že zváral zákazku aj pre pána S.. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uvádza, že touto výpoveďou nebolo potvrdená realizácia faktúry č. 6016053101. Naviac správny súd uvádza, že je naozaj nedôveryhodné, keď zamestnanec žalobcu p. A., ktorý bol podľa vyjadrenia žalobcu, technicky spôsobilý a mal aj zváračské skúšky, nevykonal (podľa tvrdenia žalobcu) tieto práce, ale žalobca, ktorému bol svojim odberateľom poskytnutý materiál a výkresy túto objednávku zveril spoločnosti FAG spol. s r.o., ktorá vôbec nemala zamestnancov, tobôž nie zamestnancov, ktorí by disponovali zváračskými skúškami.
71. Všeobecné a nekonkrétne odpovede sa vzťahujú aj na deklarované stavebné práce (faktúry č. 5016053103, 5016053102 a 5016052701), keď U. S. uviedol, že konateľ spoločnosti MS - Spark s.r.o. vedel, že vie zohnať ľudí na prerábku alebo výkopové práce, tieto mali vykonávať živnostníci, nevedel mená, zohnal ich na inzerát, nevedel presne špecifikovať stavebné práce, nevedel ako sa volal stavbyvedúci, práce odovzdal tým spôsobom, že keď boli ukončené stretli sa p. U., bolo ukázané čo partia robila, kvalitu si kontroloval pán U.. Všeobecné vyjadrenia v tomto smere poskytol aj žalobca.
72. K pomocným a kresliacim prácam (faktúra č. 7016053101, 7016053102) U. S. uviedol, že išlo o opravu kótovania, podklady dostal na USB a rovnako dostal podklady vo fyzickej forme so správnym kótovaním od pána U., on nekreslil, len upravoval, keď vyskočila kóta, tak ju bolo treba stiahnuť naspäť, nepamätal si konkrétne detaily, nevedel čo konkrétne výkres obsahoval, pomocné kresliarske služby vykonával sám, robil to doma na osobnom počítači, bola to jednoduchá práca. Žalobca k uvedeným prácam podrobne opísal ich priebeh, pričom tento sa po obsahovej stránke nezhoduje s vyjadrením U. S.. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že ide o podklady od spoločnosti VHT, „...podľa toho sa opravujú výkresy, pričom následne spoločnosť FAG spol. s r.o. chytí kótu, dá ju na správny bod alebo miesto, aby to sedelo s nákresmi, skontroluje správne vzdialenosti a kóty, hodnoty kót, skontroluje a napraví spoje, potom to exportuje do PDF formátu, vytlačí a zloží výkresy a to všetko ešte odovzdá na USB kľúči." Teda žalobca napríklad neuviedol, že kontroloval správne vzdialenosti a hodnoty kót a rovnako iba uviedol, že konateľovi žalobcu odovzdal USB kľúč, teda nie aj výkresy, ktoré mal vytlačiť a zložiť.
73. K prezentácii firmy formou webbaneru v systéme CINEMAWARE (faktúra č. 9016053105) U. S. uviedol, že to bolo v podstate cez pána R., ktorý bol konateľom spoločnosti Trans Pevas a on túto činnosť pre žalobcu vykonával. Požiadavky, ako má vyzerať reklama popísal pán U., on predložil spracovaný návrh a po schválení vytvoril webbaner, prístupy - heslo a prístupové meno získal od firmy Ticketware, ktorá to fakturovala spoločnosti FAG spol. s r.o. K samotnej prezentácii uviedol, že webbaner je obrázkový súbor, ktorý sa podľa návrhu umiestňuje na stránku, potom sa sledoval počet zobrazení, koľko kliknutí na stránkach kín je, na základe týchto meraní sa rozhodol MS - Spark s.r.o., že umiestni svoje webbanery zo systému CINEMAWARE, výstupy z tohto systému spracoval a výsledky odovzdal pánovi U.. Uviedol, že to robil doma, na osobnom počítači, spracovávanie trvá hodiny, niekedy aj 10 - 12 hodín, program používal voľne dostupný Stackoverfloww.com.
74. S poukazom na vyššie uvedené má správny súd za to, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo dôvodne spochybnené, že deklarované zdaniteľné plnenia uskutočnila spoločnosť FAG spol. s r.o. Podľa názoru správneho súdu vykonaným dokazovaním správca dane zhromaždil dostatok dôkazov, na základe ktorých je možné prijať záver, že cieľom a aj výsledkom predstieranej fakturácie tovarov a služieb medzi dodávateľom FAG spol. s r.o. a odberateľom MS - Spark s.r.o., malo byť získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený. V danom prípade je potrebné opätovne zdôrazniť, že správca dane ani žalovaný nespochybnili, že by k reálnemu dodaniu deklarovaných tovarov a služieb odberateľom žalobcu nedošlo.
75. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane oznámil žalobcovi podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku a to oznámením zo dňa 27.02.2017, že v priebehu daňovej kontroly vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov v predložených daňových dokladoch vrátane písomného vyjadrenia Ing. G. X. týkajúceho sa zváračských prác. Správca dane rovnako poukázal na skutočnosti vyplývajúce z výpovede U. S., ako aj samotnej činnosti spoločnosti FAG spol. s r.o. a oznámil žalobcovi, že nepreukázal, že tovar a služby uvedené na predmetných faktúrach boli reálne dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a preto mu nebude uznané právo na odpočítanie DPH v sume 24 226,825 eur. Žalobca bol súčasne podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia k pochybnostiam správcu dane vyjadril a správnosť údajov riadne preukázal. Žalobca na uvedené oznámenie nereagoval. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že oznámením správcu dane o spochybnení deklarovaných zdaniteľných plnení došlo k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, ktorý bol vyzvaný, aby preukázal materiálny základ predložených faktúr. Žalobca svojím podaním zo dňa 25.10.2017 navrhol vykonať výsluch svedka J. J., zotrval na opätovnom výsluchu U. S., navrhol vykonať výsluch bývalých zamestnancov spoločnosti FAG spol. s r.o. (nekonkretizoval ktorých, pričom bol s U. S. v telefonickom a osobnom kontakte) a ďalej, aby sa správca dane vysporiadal s existenciou kontrolného výkazu. Žalobca nenavrhol vypočuť Ing. G. X.. Správca dane výsluch navrhovaných svedkov J. J. a U. S. za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu vykonal. Posledná zápisnica podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku bola spísaná dňa 12.04.2018. Z uvedeného preto vyplýva, že námietka žalobcu o porušení ustanovenia § 46 ods. 5 daňového poriadku je nedôvodná.
76. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd dodáva, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet a ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje). Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH pri uplatnení inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu a splnenie zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby (práce) reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona).
77. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej kontroly (slúžiaci na preverenie napr. oprávnenosti odpočtu dane), je verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie jeho účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia funkcia pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažucim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku).
78. V kontexte skutkových okolností prípadu a záverov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nemožno len tak bez ďalšieho súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci je daňový orgán povinný obstarať si potrebné podklady a úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 45 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona).
79. K tvrdeniu žalobcu, že bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom a to aj s poukazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a SD EÚ správny súd uvádza, že v danom prípade je relevantná tá skutočnosť, že ide o priamy vzťah dodávateľa a odberateľa, pričom konanie Ing. U. nemožno vzhľadom na zistené a preukázané skutočnosti považovať za konanie, ktoré by malo mať charakter zodpovedného a obozretného konania. V rámci daňovej kontroly bolo preukázané, že konateľ žalobcu bol v priamom a bezprostrednom vzťahu s bývalým konateľom spoločnosti FAG spol. s r.o., a teda mal vedomosť o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa jeho podnikateľskej činnosti, navyše, keď podľa vyjadrenia U. S. spoločnosť FAG spol. s r.o. mala obchodné vzťahy výlučne so spoločnosťami, v ktorých konateľom a jediným spoločníkom bol Ing. Bačík, pričom aj táto skutočnosť svedčí o nedostatočnej obozretnosti žalobcu. Rovnako je potrebné upriamiť pozornosť na relevantnú skutočnosť, že konateľ žalobcu preukázateľne vedel o tom, že jeho deklarovaný dodávateľ nemá žiadne predchádzajúce skúsenosti s výkonom deklarovaných služieb, nakoľko tento mu odporučený konateľom
spoločnosti Trans Pevas s.r.o., pričom nezisťoval a nepreveroval si aké podnikateľské zázemie má táto spoločnosť, a napriek tomu jej zadával zákazky v státisícoch eur. Správny súd súčasne dodáva, že poukazovanie na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a SD EÚ v danom prípade neobstojí, nakoľko, ako už bolo vyššie uvedené išlo o priamy a bezprostredný vzťah, ktorého reálne fungovanie bolo dôvodne spochybnené, pochybnosti neboli žalobcom vyvrátené. Správny súd sa rovnako stotožňuje so závermi konajúcich daňových orgánov, že nakoľko neboli spochybnené deklarované vzťahy medzi žalobcom a jeho odberateľmi, žalobca musel mať vedomosť, kto bol jeho reálnym dodávateľom. Preto je vo svetle zistení správcu dane, ktoré sú výsledkom rozsiahleho dokazovania z pohľadu správneho súdu preukázané, že v danom prípade išlo o umelo vytvorené a udržiavané ekonomické vzťahy, čomu zodpovedá aj to, že napriek vysokým obratom, konateľ spoločnosti U. S. súhlasil s likvidáciou tejto lukratívnej spoločnosti, pričom za jej likvidáciu aj zaplatil.
80. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu si správny súd dovolí poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený."
81. Správny súd tiež s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).
82. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).
83. V súvislosti s obozretnosťou daňového subjektu, pri výbere svojich obchodných partnerov si správny súd dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2010, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné : „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené".
84. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a
správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet dane, pričom kontrolný výkaz tieto pochybnosti, a to práve vzhľadom na zistenia správcu dane, nie je spôsobilý zvrátiť. 85. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že v rámci daňovej kontroly došlo k porušeniu ustanovenia § 25 daňového poriadku, a to tým, že vyjadrenie Ing. G. X. považoval za svedeckú výpoveď, ktorá skutočnosť mala mať za následok, že mu bolo odopreté klásť svedkovi otázky. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že správca dane postupom podľa § 21 daňového poriadku dožiadal Daňový úrad Trenčín preveriť skutočnosti týkajúce sa daňového subjektu Spanner SK, k.s., ktorá spoločnosť bola deklarovaným odberateľom žalobcu. Na základe uvedeného dožiadania Daňový úrad Trenčín vykonal podľa §§ 37 až 39 daňového poriadku miestne zisťovanie, z ktorého bola spísaná dňa 04.11.2016 zápisnica. Zo zápisnice je preukázané, že Ing. G. X. - výkonný riaditeľ spoločnosti Spanner SK, k.s. nebol na miestnom zisťovaní prítomný, tohto sa zúčastnila splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Spanner SK, k.s. P. U., ktorá uviedla, že k skutočnostiam týkajúcich sa zdaniteľných plnení so spoločnosťou MS - Spark s.r.o. sa nevyjadrí, nakoľko k nim nemá informácie. Následne dňa 28.11.2016 doručil Ing. G. X. písomné vyjadrenie, v ktorom písomne odpovedal na položené otázky. V danom prípade teda išlo o písomné vyjadrenie, ktoré nie je možné považovať za svedeckú výpoveď v zmysle § 25 daňového poriadku, nakoľko na rozdiel od predchádzajúcej procesnej úpravy (zákon SNR č. 511/1992 Zb.) už nie je možné výpoveď svedka poskytnúť písomne. O obsahu písomného vyjadrenia bol žalobca preukázateľne upovedomený (oznámenie zo dňa 27.02.2017), avšak správcovi dane nenavrhol Ing. G. X. v pozícii svedka vypočuť, pričom túto skutočnosť prvýkrát uviedol až v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Pokiaľ žalobca v replike dôvodil ustanovením § 74 ods. 2 daňového poriadku, tak touto námietkou sa správny súd, s poukazom na koncentráciu konania ( § 62 a § 183 SSP ) už nezaoberal. Správny súd, vychádzajúc z obsahu písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 20.01.2017, ako aj U. S. z 31.01.2017 a následne vypočutého svedka J. J. zastáva názor, že ani svedecká výpoveď Ing. G. X. by nebola spôsobilá zvrátiť záver konajúcich daňových orgánov o tom, že deklarované zváračské práce neboli vykonané spoločnosťou FAG spol. s r.o. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na svoje závery uvedené v bodoch 65 a 70 tohto rozsudku. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že predložením písomného vyjadrenia výkonného riaditeľa spoločnosti Spanner SK, k.s. nedošlo zo strany správcu dane k porušeniu ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku. 86. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nezahrnul do dokazovania všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo a odmietol prihliadať na skutočnosti mu známe z jeho činnosti, konkrétne mal na mysli skutočnosti zistené na základe miestnych zisťovaní, ktoré boli vykonané u jeho odberateľov, konkrétne u obchodných spoločností STAT-KON s.r.o., EURO SCALFFOLD s.r.o., VANNES s.r.o. tak k uvedenému správny súd uvádza, že skutočnosť, že konajúce daňového orgány nespochybnili existenciu deklarovaných zdaniteľných plnení medzi žalobcom a jeho odberateľmi automaticky neznamená, že sú preukázané aj zdaniteľné obchody medzi spoločnosťou FAG spol. s r.o. a žalobcom, nakoľko každý stupeň reťazca sa posudzuje samostatne. Naviac správny súd, odvolávajúc sa na body 67, 68 a 69 tohto rozsudku, zastáva názor, že práve výpovede konateľov týchto spoločností, najmä pokiaľ ide o prepravu tovaru a skutočnosť, že táto bola súčasťou ceny tovaru, nenasvedčujú tomu, že spoločnosť FAG spol. s r.o. žalobcovi dodal faktúrami deklarované tovary a služby. V tejto súvislosti správny súd vychádza tiež z vyjadrenia U. S., ktorý uviedol, že prepravu tovaru - lešenia, ručného náradia a nábytku zabezpečoval on, prostredníctvom živnostníkov, pričom tvrdil napríklad, že nábytok prepravil až do spoločnosti STAT- KON s.r.o., rovnako lešenie bolo ním prepravené do Mostu pri Bratislave.
87. Vzhľadom k tomu, že s využitím relevantných procesných inštitútov správy daní sa správcovi dane nepodarilo potvrdiť tvrdenia žalobcu, ohľadom okolností dodania deklarovaného tovaru a služieb v mesiaci máj 2016 a rovnako bola bezúspešná snaha preveriť deklarované zdaniteľné plnenia v účtovníctve deklarovaného dodávateľa žalobcu, ktorý je povinný účtovné doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie archivovať, avšak ide o nekontaktnú obchodnú spoločnosť a „zmiznutého obchodníka", správny súd vyhodnotenie získaných dôkazov a zisteného skutkového stavu správcom dane v ich vzájomných súvislostiach pre účely posúdenia existencie zákonných podmienok na odpočet dane za prijaté sporné zdaniteľné plnenia zhodnotil ako logické a správne. Jednoduché, ničím nepodložené tvrdenia bývalého konateľa spoločnosti FAG spol. s r.o., ako aj svedka J. J. o dodaní predmetného tovaru a služieb žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období, a rovnako tiež všeobecné tvrdenia žalobcu samé osebe nemajú vypovedaciu hodnotu a vo vzájomných súvislostiach s ostatnými
kontrolnými zisteniami a nemožnosťou ich následnej verifikácie, tieto dôkazy nie sú spôsobilé pre žalobcu privodiť priaznivejšie vyhodnotenie vzniku nároku na uplatnený odpočet dane za jednotlivé spochybnené dodávky tovaru a služieb.
88. V danom prípade, ako vyplýva z prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia, bolo dôvodom neuznania práva na odpočet dane z pridanej hodnoty porušenie ustanovenia § 49 v spojení s § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, nakoľko vierohodným a nespochybniteľným spôsobom nebolo preukázané uskutočnenie dodania tovarov a služieb, ktorá skutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Preto žalobcovi následne nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky dane nepostačuje deklarovanie uskutočnenej služby zo strany daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry, jej zaúčtovanie a zápis do záznamu DPH, pretože formálne doklady nepreukazujú reálne dodanie tovarov a služieb. Správca dane daňovou kontrolou preveroval splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH, pričom sa z vykonaného dokazovania nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, že k dodaniu tovarov a služieb uvedených na faktúrach skutočne došlo. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.
89. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, správny súd uvádza, že táto neobstojí. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa podrobne vysporiadal s nosnými odvolacími námietkami vrátane existencie kontrolného výkazu, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
90. K tvrdeniu žalobcu, že orgány verejnej správy sú povinné pri pochybnostiach postupovať miernejšie „in dubio mitius" správny súd uvádza, že ako už bolo uvedené v bode 81 tohto rozsudku, cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania a preto pokiaľ žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane, ktoré vznikli pri preverovaní obchodov medzi ním a jeho priamym dodávateľom - spoločnosťou FAG spol. s r.o., naviac pri ustálení, že ide o umelý reťazec, ktorého cieľom je získanie daňovej výhody pre žalobcu, neprichádza do úvahy túto pochybnosť vyhodnotiť v prospech žalobcu v podobe priznania práva na odpočítanie DPH podľa § 49 a 51 zákona o DPH. Na podporu svojho záveru správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/63/2011 zo dňa 28.06.2012, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že existencia podmienok pre nárok na odpočet musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností.
91.Záverom správny súd dodáva, že podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.
92.S poukazom na vyššie uvedené preto správny súd zastáva názor, že len predložením účtovných dokladov bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že k dodaniu tovaru a služieb reálne došlo práve dodávateľom deklarovaným na predložených faktúrach - spoločnosťou FAG spol. s r.o., ktorá skutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH),
žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane za zdaňovacie obdobie máj 2016 je vecne správne.
93.Správny súd súčasne uvádza, že v záhlaví rozsudku označil žalobcu ako Shane s.r.o. v likvidácii, so sídlom Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava, IČO : 36 298 964, nakoľko mal túto zmenu, ku ktorej došlo 17.08.2019, preukázanú na základe výpisu z Obchodného registra SR.
94.Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto správny súd žalobu ako nedôvodnú, podľa § 190 SSP, zamietol.
95.O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
96.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.