Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-58-2019.pdf
PDF · 78.47 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/58/2019
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., so sídlom Váci út 45/B, H-1137 Budapest, Maďarsko, Reg. č. 01-10-043108, zastúpeného PETKOV & Co s. r. o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Šoltésovej 14, IČO: 50430742, proti žalovaným označeným ako „Držitelia motorových vozidiel podľa prílohy žaloby", v spore o zaplatenie poplatku za použitie spoplatnených ciest, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobcu datované ku dňu 02.08.2019, označené ako „Žaloba o zaplatenie poplatku za použitie spoplatnených ciest“, doručené súdu v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu dňa 02.08.2019, o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 02.08.2019 bolo súdu doručené v elektronickej podobe (eÚPVS) autorizované podľa osobitného predpisu podanie žalobcu prostredníctvom splnomocneného zástupcu označené ako „Žaloba o zaplatenie poplatku za použitie spoplatnených ciest“. Žalobcom je zahraničná právnická osoba - obchodná akciová spoločnosť v 100 % vlastníctve maďarského štátu, ktorá je oprávnená a povinná na základe zákona č. 1 z roku 1988 o cestnej doprave v spojení s nariadením maďarského Ministerstva hospodárstva a dopravy č. 36/2007 o poplatkoch za používanie diaľnic, rýchlostných ciest a hlavných ciest vyberať zákonné poplatky za používanie spoplatnených maďarských ciest a v prípade ich nezaplatenia uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme „sankčného poplatku“ vo výške určenej nariadením o poplatkoch, ako aj prípadnú náhradu škody a tým uplatňovať a chrániť svoje majetkové práva.
2. Žalobca v podaní konštatoval, že zákonným spôsobom identifikoval a riadne zdokumentoval motorové vozidlá evidované na Slovensku, ktorých držitelia porušili svoju zákonnú povinnosť zaplatiť poplatok za použitie spoplatnených ciest v Maďarsku podľa maďarských právnych predpisov, a to zaznamenaním presného času a miesta kontroly oprávnenosti použitia spoplatneného úseku cesty i obrazového záznamu dotknutého vozidla s viditeľne zaznamenaným evidenčným číslom s tým, že uvedené údaje spracované v tabuľke EXCEL spolu s vyhotovenými elektronickými fotografiami obsiahnuté na CD nosiči majú byť prílohou žaloby.
3. Uviedol, že pohľadávky sú splatné jednotlivo, každá okamihom vykonanej kontroly a žalobcovho zistenia neoprávneného použitia spoplatnenej cesty, a to podľa § 7/A ods. 1 nariadenia o poplatkoch, pričom podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c) v spojení s § 7/A ods. 3 uvedeného nariadenia, je výška pohľadávok voči jednotlivým žalovaným určená podľa sadzby pre jednotlivé kategórie vozidiel, a to buď vo výške 14.875,- HUF alebo vo výške 66.925,- HUF. Vzhľadom na to, že žalobcovi nie sú z dôvodov ním zapríčinených známe údaje o vozidlách žalovaných, podľa ktorých by mohol určiť správnu platobnú kategóriu, uplatnil si žalobca voči každému zo žalovaných pohľadávku v najnižšej výške 14.875,- HUF.
4. Ohľadne identifikácie „žalovaných“ žalobca uviedol, že zoznam žalovaných, obsiahnutý na priloženom CD nosiči, obsahuje evidenčné číslo vozidla a dátum kontroly, ku ktorému bolo zistené neoprávnené použitie spoplatnených ciest s tým, že žalobca nemôže označiť žalovaných ich identifikačnými údajmi ako to predpokladá § 133 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ale podľa EČV vozidla je možné v evidencii držiteľov vozidiel vedených Ministerstvom vnútra SR určiť presne, kto je držiteľom takéhoto vozidla, pričom tieto údaje by malo súdu jednoduchým postupom podľa § 190 CSP poskytnúť Ministerstvo vnútra SR na jeho dožiadanie, nakoľko súd má podľa žalobcu aj povinnosť postupovať tak, aby zabezpečil nielen právo na prístup k súdu a súdnu ochranu žalobcovi, ale rovnako aj právo na prístup k súdu a súdnu ochranu žalovaným. Na podporu svojej argumentácie čo do označenia žalovaných poukázal napr. na rozhodnutie Ústavného súdu ČR č. III ÚS 1424/07 z 26.03.2009, čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 1/02. Žalobca obšírne odôvodnil, že v prípade, ak by súd odmietol jeho podanie pre formálne neoznačenie žalovaných, bolo by to v tomto prípade prejavom ústavnoprávne neudržateľného „prehnaného formalizmu“ a odmietnutím poskytnutia súdnej ochrany, nakoľko ochranu práva žalobcu je v tomto prípade možno podľa žalobcu dosiahnuť jednoduchým postupom súdu.
5. Žalobca tiež uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo 17.03.2015 požiadal príslušné orgány Slovenskej republiky na úseku evidencie vozidiel podľa § 113 ods. 3, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZoCP“), menovite Prezídium Policajného zboru (ďalej len „PPZ“) o poskytnutie údajov o držiteľoch uvedených motorových vozidiel, aby im mohol zaslať výzvu na dobrovoľne zaplatenie uvedeného poplatku, no jeho žiadosti zo strany uvedeného orgánu nebolo vyhovené s odôvodnením, že údaje z evidencie motorových vozidiel nie je možné žalobcovi poskytnúť bez súhlasu žalovaných držiteľov motorových vozidiel s poukazom na ochranu osobných údajov. Na tomto stanovisku PPZ zotrváva aj v súčasnosti. Tiež obšírne argumentoval, prečo je podľa neho uvedený postup PPZ neopodstatnený, že ako právny zástupca žalobcu je oprávnený spracovať osobné údaje o držiteľoch motorových vozidiel, ak títo sú fyzickými osobami, aj bez ich súhlasu (zákon o advokácii). Keďže mu bolo odmietnuté poskytnutie ním požadovaných informácií, konštatoval, že nemá inú zákonnú možnosť ako ochrániť svoje právo, len sa obrátiť s neúplnou žalobou na príslušný súd a žiadať súd o zabezpečenie elektronického výpisu z evidencie vozidiel v rozsahu dát, ako je zaznamenaný na predmetnom CD nosiči. Osobitne sa v predmetnom podaní žalobca venuje náčrtu možnému postupu súdu a PPZ, keď poukazuje na efektívnosť a možnosť, zo strany súdu požiadať a zo strany PPZ poskytnúť požadované informácie elektronicky s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Navrhol, aby súd za účelom spravodlivej a účinnej ochrany práv uplatňovaných žalobcom v súlade s čl. 2 ods. 1 CSP bezodkladne po prijatí tohto podania podľa § 190 CSP v spojení s § 17 zákona o e-Governmente a § 113 ods. 1 ZoCP priamou elektronickou e-mailovou správou (odeppz@minv.sk) a tiež poštovou zásielkou s pripojením priloženého CD požiadal PPZ, odbor evidencii dokladov o poskytnutie údajov o žalovaných a ich vozidlách z evidencie podľa stavu ku dňu kontroly uvedenom v Excel tabuľke na pripojenom CD identifikovaných evidenčným číslom motorového vozidla v nasledovnom rozsahu: 1/ meno a priezvisko fyzickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla, 2/ adresa pobytu fyzickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla alebo sídlo právnickej osoby držiteľa/vlastníka vozidla, 3/ kategória vozidla, 4/ značka vozidla, 5/ obchodný názov vozidla, 6/ najvyššia prípustná hmotnosť vozidla a 7/ počet miest na sedenie.
6. Žalobca navrhol, aby súd na základe takto poskytnutých údajov vydal rozsudok: Každý zo žalovaných jednotlivo je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.875,- HUF, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
7. Citované podanie žalobcu nespĺňalo náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 133 až 135 CSP (čo napokon výslovne pripustil aj samotný žalobca prostredníctvom svojho zástupcu), pričom najzávažnejším nedostatkom bolo úplne nedostatočné a neurčité označenie strany sporu na strane žalovaného v súlade s ustanovením § 133 až 135 CSP, keď žalovaného, resp. žalovaných (nevedno ani koľkých) označil len ako „Držitelia motorových vozidiel podľa prílohy žaloby“, keď žiadnu takú prílohu k žalobe nepripojil a ani následne súdu nezaslal. Takto neurčito označeného žalovaného (žalovaných) v neznámom počte žiadal zaviazať jednotlivo na úhradu sumy 14.875,- HUF. Rovnako žalobca, aj keď v žalobe označil na podporu svojich tvrdení určité dôkazy, tie k žalobe nepripojil a ani nijako nezdôvodnil, prečo ich súdu nepredložil.
8. Na odstránenie nedostatkov podania žalobcu - žaloby súd žalobcu vyzval s poukazom na § 129 ods. 1 CSP výzvou obsiahnutou v uznesení č. k. 5C/58/2019-14 z 11.09.2019 s poskytnutím lehoty 15 dní od doručenia výzvy na doplnenie žaloby so súčasným poučením, aké konkrétne nedostatky a akým spôsobom má odstrániť. Tiež bol žalobca poučený o tom, že ak v určenej lehote svoje podanie nedoplní, resp. neopraví, súd jeho podanie odmietne.
9. Na uvedenú výzvu, ktorá bola doručená zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 18.09.2019, tento žiadnym spôsobom nereagoval.
10.1. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. 10.2. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 10.3. Podľa § 129 ods.3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
11. Súdom vydané rozhodnutie na základe žaloby, ktorou je súd pri svojom rozhodovaní zásadne viazaný, musí spĺňať požiadavku určitosti, jednoznačnosti a vykonateľnosti, čo však podaná žaloba neumožňuje, keďže obsahuje tak závažné nedostatky, ktoré neumožňujú súdu v konaní o nej ďalej pokračovať, čo sa nezmenilo ani po výzve súdu na odstránenie nedostatkov žaloby. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011).
12. Preto z dôvodov uvádzaných vyššie súd postupujúc podľa cit. ustanovenia § 129 ods. 3 CSP podanie žalobcu (jeho neúplnú a neurčitú žalobu) odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 357 písm. b) a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).