Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cbi-26-2018.pdf
PDF · 97.59 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/26/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: ELISA s.r.o. v likvidácii, IČO: 31 391 061, Nám. A. Hlinku 1, 831 06 Bratislava, právne zastúpený: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Marcela Turasová, Budovateľská 2256/60, 927 01 Šaľa, správca úpadcu: Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. v konkurze, IČO: 36 269 727, J. Zigmundíka 1489, 922 03 Vrbové, právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927 01 Šaľa, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 25.10.2018 na súd žalobu zo dňa 24.10.2018 o určenie popretej pohľadávky správcom konkurznej podstaty úpadcu Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. v konkurze, IČO: 36 269 727, J. Zigmundíka 1489, 922 03 Vrbové. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 19.06.2018, sp. zn. 36K/6/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. so sídlom j. Zigmundíka 1489, Vrbové, IČO: 36 269 727 a do funkcie správcu bola ustanovená Mgr. Marcela Turasová so sídlom kancelárie Budovateľská 2256/60,927 01 Šaľa, IČO: 400310393 značka správcu S 1887. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 121/2018 zo dňa 25.06.2018 pod položkou KO44643. Navrhovateľ ELISA s.r.o. ako prenajímateľ uzatvorila dňa 01.12.2017 nájomnú zmluvu so spoločnosťou Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. ( nájomca) so sídlom J. Zigmundíka 1489, Vrbové. IČO: 36269727. Predmetom nájomnej zmluvy je plocha č. 1 o veľkosti 918 m2 a plocha č. 2 o veľkosti 192 m2, celkovo 1.110 m2 v priemyselnej budove zapísanej na LV č. XXXX, parcela č. XXXX. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 20 eur/1 m2 bez DPH ročne. Navrhovateľ vystavil faktúry za nájom v zmysle zmluvy FA 18012 za mesiac 04/18 vo výške 2.220 eur, FA 18013 za mesiac 05/2018 vo výške 2.220 eur, FA 18014 za mesiac 06/2018 vo výške 2.220 eur, ktoré nebolo navrhovateľovi uhradené. Navrhovateľ eviduje pohľadávku- neuhradené nájomné za prenajatú plochu 1 a plochu 2 v priemyselnej hale na J. T. vo N. za obdobie 04/2018, 05/2018, 06/2018 vo výške 6.660 eur. Navrhovateľ ako prenajímateľ mal pôvodne uzatvorenú nájomnú zmluvu so spoločnosťou Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. (ako nájomca), predmetom ktorej bol nájom priemyselnej budovy zapísaný na LV č. XXXX. Tento nájomný vzťah bol ukončený dohodou, v ktorej si zmluvné strany prenajímateľ a nájomca dohodli, že nájomca odovzdá predmet nájmu vyprataný, vyčistený, bez akýchkoľvek poškodení. Prenajímateľ neprevzal predmet nájmu z dôvodu, že predmet nájmu je poškodený ( poškodené cesty okolo budovy. ktoré boli predmetom nájmu a poškodené parkety vo výrobnej hale), o čom bola spísaná zápisnica / protokol v prílohe. Tým, že nájomca neuviedol cesty a parkety do pôvodného stavu, bola spoločnosti
spôsobená škoda vo výške vyčíslenej v odbornom posudku: - areálové komunikácie 7.356,549 eur, - podlahy vo výrobnej hale 10.800,114 eur, čo činí celkovo 18.156,663 eur. Navrhovateľ si na príslušnom súde v lehote prihlásil pohľadávku v konkurznom konaní vo výške 24.816,66 eur. Dňa 24.9.02018 bolo navrhovateľovi doručené Oznámenie o popretí pohľadávky, číslo konania 36K/6/2018. Správca poprel navrhovateľovi pohľadávku v celom jej prihlásenom rozsahu, čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. V Oznámení o popretí odporca k obom dôvodom uvedeným v prihláške uviedol, že navrhovateľ nepredložil nájomnú zmluvu, absentujú faktúry. Navrhovateľ eviduje faktúry v účtovníctve. Má za to, že prihláška navrhovateľa mala všetky potrebné a podstatné náležitosti pre prihlásenie pohľadávky do konkurzu ako aj všetky potrebné prílohy a nebol žiadny právny dôvod na popretie našej pohľadávky. Má za to, že navrhovateľ preukázal pravosť pohľadávky, dôvodnosť aj jej výšku. Dňa 24.09.2018 Okresný súd Trnava rozhodol, že na podanie ELISA s.r.o., ktorou sa uplatňuje pohľadávku v sume 24.816,66 eur sa prihliada. Navrhovateľ podáva žalobu v zákonnej 30 dňovej lehote a navrhuje, aby súd vydal nasledovný rozsudok: Súd určuje pravosť pohľadávky veriteľa ELISA s.r.o., Nám. A. Hlinku 1,831 06 Bratislava, IČO: 31 391 061, jej výšku, poradie, dôvodnosť a vykonateľnosť vo výške 24.816,66 eur. K žalobe pripojil Nájomnú zmluva zo dňa 01.03.2010 v znení dodatkov, Dohodu o ukončení nájmu, Protokol- určenie nedostatkov, výpisy z Obchodného registra žalobcu a úpadcu, Odborný posudok č. 02/2018 (3 strany), Zmluvu o prevode práv a povinností, faktúry.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.06.2019 a uviedol, že žalovaný má za to, že žalobca v konaní nepreukázal a nesplnil základne procesné podmienky sine qua non, t.j. bez ktorých nie je možné viesť incidenčné konanie. V žalobe absentuje: - preukázanie, že žalobca je veriteľom v konkurze uplatnenej pohľadávky, ktorej určenia sa domáha; - preukázanie, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcom prihlásenú v konkurznom konaní úpadcu; - preukázanie zachovania 30 dňovej prekluzívnej lehoty na podanie incidenčnej žaloby. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobca nesplnil základne procesné podmienky na podanie žaloby, čo odôvodňuje jej nedôvodnosť (porov. § 138 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zároveň zakladá dôvod na jej zamietnutie v celom rozsahu. Pre poriadok žalovaný uvádza, že žalobca je v zmysle § 132 ods. 1 CSP povinný okrem všeobecných náležitosti podania, úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie, pričom túto povinnosť si nesplnil. Vzhľadom na dôvody popretia pohľadávky žalobcu uvedené v bode III. tohto podania, mal žalobca túto povinnosť už v čase uplatnenia prihlášky u žalovaného, a to vzhľadom na subsidiárne použitie CSP vo vzťahu k ZKR, a najmä vzhľadom na fakt, že uplatnenie prihlášky pohľadávky u správcu má rovnaké právne následky ako uplatnenie tejto pohľadávky na súde (porov. § 28 ods. 6 ZKR). Žalovaný si zároveň dovoľuje poukázať na ust. § 30 ods. 2 ZKR, podľa ktorého prihlášku pohľadávky v konkurznom konaní, nie je možné opraviť ani doplniť predkladaním nových dôkazov v incidenčnom konaní, ktoré neboli priložené spolu s prihláškou. Napriek uvedenému, žalovaný z opatrnosti a vzhľadom na zákonnú a sudcovskú koncentráciu v konaní, predkladá svoje vyjadrenie ako prostriedok procesnej obrany k skutočnostiam tvrdeným žalobcom v žalobe. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že pohľadávka žalobcu má dva rôzne právne dôvody vzniku, t.j. vo svojej podstate ide o dve rôzne pohľadávky, ktoré vo svojom súhrne predstavujú žalobcom prihlásenú sumu pohľadávky vo výške 24.816,66 eur. Vzhľadom na uvedené je aj žalobcom navrhovaný petit a teda to čoho sa domáha nevykonateľný, nakoľko súd v rámci incidenčného konania je povinný pokiaľ sa toho žalobca domáha skúmať a určiť pohľadávku čo do jej právneho dôvodu vzniku, výšky, vymáhateľnosti a poradia (príp. dôvod zabezpečenia a poradie zabezpečovacieho práva), a preto nemôže určiť, že je daný právny dôvod vzniku pohľadávky vo výške 24.816,66 eur, ak takýto právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorý by odôvodňoval jej výšku 24.816,66 eur neexistuje. Existujú len dva domnelé právne dôvody vzniku pohľadávky a to nájomný vzťah a nárok na náhradu škody. Vo vzťahu k nájomnému vzťahu žalovaný uvádza, že žalobca existenciu nájomného vzťahu (záväzkovoprávneho vzťahu) medzi žalobcom a úpadcom nepreukázal v čase podania prihlášky, nájomnú zmluvu nepredložil a rovnako absentujú faktúry, na základe ktorých mal nájomca (úpadca) nezaplatené nájomné uhradiť, tieto dôkazy predložil až dodatočne v incidenčnom konaní. Z podanej žaloby rovnako nie je zrejmé, na základe akej nájomnej zmluvy mal vzniknúť úpadcovi záväzok platiť nájomné. Žalovaný opakovane odkazuje na ust. § 132 ods. 2 CSP, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalovaný ďalej uvádza, že prihlášku v konkurze nie je možné doplniť v zmysle § 30 ods. 2 ZKR, a v žalobe sa môže žalobca domáhať najviac toho čo uviedol v prihláške pohľadávky § 32 ods. 14 ZKR. Skutočnosť, že žalobca nerešpektoval zákonom uložené povinnosti (k prihlášky predložiť všetky prílohy na odôvodnenie vzniku nároku žalobcu, a riadne opísať všetky podstatné skutočnosti pre uplatnenie pohľadávky v konkurze) nemôže byť na škodu žalovanému, nakoľko platí zásada, že iba bdelým prináležia práva (vigilantibus iura scripta sunt). Skutočnosť, ktorá spochybňuje existenciu
nájomného vzťahu je aj fakt, že v prihláške pohľadávky popretého veriteľa absentuje vyhlásenie o skutočnosti, či o tejto pohľadávke účtuje v účtovníctve, ktorú povinnosť účtovať mu upravujú osobitné právne predpisy. Rovnako absentuje uvedenie dôvodov prečo o tejto pohľadávke neúčtuje. V žalobe sa žalobca obmedzil iba na konštatovanie, že o pohľadávke účtuje, pričom ide iba o ničím nepodložené tvrdenie, ktoré je navyše v rozpore s predchádzajúcim vyhlásením v prihláške pohľadávky, kde uviedol, že o tejto neúčtuje. Zo správcovi (žalovanému) dostupného účtovníctva úpadcu vyplýva, že tento záväzok úpadca v účtovníctve neeviduje. Vo vzťahu k náhrade škody, žalovaný uvádza, že skutočnosti uvádzane popretým veriteľom neodôvodňujú, príčinnú súvislosť medzi úpadcom a vzniknutou škodou, t.j. nie je preukázané, že škodu, o ktorej žalobca tvrdí, že ju spôsobil úpadca, naozaj úpadca spôsobil a že ním uplatnená pohľadávka zodpovedá vzniknutej škode. Znalecký posudok, ktorý žalobca predložil k žalobe obsahuje len 3 strany z celkových 16 strán. Vzhľadom na uvedené je tento znalecký posudok nepreskúmateľný a nemôže byť podkladom pre rozhodnutie o tom, či úpadca naozaj spôsobil škodu, ktorú mu žalobca kladie za vinu, rovnako nie je zrejmé v súvislosti s akým konaním úpadca táto škoda mala vzniknúť a či táto domnelá škoda, ktorá mala podľa názoru žalobcu vzniknúť je naozaj v žalobcom tvrdenej výške 18.156,66 eur. Žalovaný nemá možnosť pripájať a označovať ďalšie dôkazy, keď spochybňuje samotný právny dôvod vzniku, výšku, vymáhateľnosť a poradie uspokojenia popretej pohľadávky, zároveň žalovaný namieta, že neboli splnené procesné podmienky pre vedenie takéhoto konania. Napriek tomu má za to, že uviedol dostatok rozhodujúcich skutočnosti v rámci prostriedkov procesnej obrany, ktoré odôvodňujú zamietnutie žalobcom uplatneného nároku v incidenčnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené nesplnenie procesných podmienok na vedenie konania a žalovaným uvedené podstatné skutočnosti považuje žalovaný, žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný a sporný v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia uspokojenia a preto navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
3. Súd zaslal vyjadrenie žalovanej právnemu zástupcovi žalobcu na písomné vyjadrenie s poučením, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného doručenému súdu 03.06.2019, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby a navrhuje, aby jej súd vyhovel v celom rozsahu.
4. Na pojednávanie dňa 31.10.2019 advokát žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania podaním zo dňa 30.10.2019.
5. Advokát žalovanej na pojednávaní dňa 31.10.2019 uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 03.06.2019, na ktoré v celom rozsahu odkazuje, má za to, že žaloba bola podaná po prekluzívnej lehote, po 30 dňoch, ktoré stanovuje ZKR. Petit, ktorého sa domáha žalobca je nevykonateľný vzhľadom na rozdielne právne dôvody vzniku pohľadávky, ktoré si uplatňuje v konkurze, aj spornú výšku pohľadávok, vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd v celom rozsahu žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
6. Podľa § 181 ods. 2 CSP sudkyňa určila, že skutkové tvrdenia medzi stranami nesporné sú doručenie oznámenia o popretí pohľadávky veriteľom od správcu žalobcovi dňa 24.09.2018 a žaloba o určenie popretej pohľadávky zo dňa 24.10.2018 doručená súdu 25.10.2018, uzavretie pôvodnej nájomnej zmluvy na ukončenie nájmu medzi žalobcom a úpadcom. Za sporné považuje súd skutkové tvrdenia ohľadne trvania nájmu, poškodenia nehnuteľnosti, protiprávnosti konania úpadcu, vzniku škody a príčinnej súvislosti protiprávneho konania úpadcu a vzniku škody. Podľa predbežného právneho názoru súdu bola žaloba podaná oneskorene po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby. Nepodaním žaloby v zákonom stanovenej lehote právo na určenie popretej pohľadávky žalobcu zaniklo.
7. Súd prv než sa začal zaoberať skutkovým stavom preskúmal podmienku včasného podania žaloby veriteľom na súd a to v zmysle § 32 ods. 9 ZKR. Po preštudovaní súdneho spisu a predložených dôkazov
súd dospel k záveru, že predmetná žaloba nebola na súd podaná včas, nakoľko písomné podanie žaloby bolo na súd doručené dňa 25.10.2018.
8. Podľa § 32 ods. 9,10 ZKR (9) Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. (10) Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.
9. Lehota na podanie incidenčnej žaloby je 30 kalendárnych dní a začína plynúť odo dňa doručenia písomného upovedomenia správcu o popretí pohľadávky popretému veriteľovi. Táto lehota je hmotnoprávna (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2014, sp. zn. 2 Obdo V 25/2012, ZSP č. 54/2014). V tejto zákonnej lehote musí byť žaloba doručená na súd, inak právo veriteľa na podanie incidenčnej žaloby zanikne. Nie je pritom rozhodujúce, či bola žaloba v uvedenej lehote doručená na príslušný alebo nepríslušný súd, t.j. aj v prípade doručenia incidenčnej žaloby v lehote na nepríslušný súd zostáva lehota zachovaná. Ako už bolo uvedené, incidenčná žaloba musí byť v lehote doručená na súd, nepostačuje žalobu v tejto lehote odoslať na poštovú prepravu (pozri § 203a ods. 3). Ak súd v spore o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky v konkurze zistí, že žaloba bola podaná oneskorene, žalobu zamietne bez toho, aby vykonával dokazovanie o niečom inom než o skutočnostiach, z ktorých záver o oneskorenosti žaloby vyplýva (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. septembra 2001, sp. zn. 29 Cdo 2226/99, Rc 44/2002).
10. Ak popretý veriteľ v zákonnej lehote nepodá incidenčnú žalobu, v rozsahu popretia pohľadávky stráca postavenie účastníka konkurzného konania [pozri § 27 ods. 2 písm. c)].
11. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 24.09.2018 mu bolo doručené Oznámenie o popretí pohľadávky správcom. Lehota 30 dní na podanie žaloby začala plynúť nasledujúci deň, teda 25.09.2018 a uplynula dňa 24.10.2018 stredu a žaloba bola doručená súdu 25.10.2018 (štvrtok), teda po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, preto ju súd musel zamietnuť. Vzhľadom na túto skutočnosť sa súd nezaoberal inými skutočnosťami tvrdenými stranami. Súd nepovažoval za potrebné vykonať opravu alebo doplnenie žaloby pre jej nevykonateľnosť ako uvádzal žalovaný, nakoľko z obsahu žaloby je dostatočne jasné a zrozumiteľné čoho sa žalobca domáhal žalobou.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a zásadou úspechu, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže žalovaný bol úspešný na 100% a neúspešný žalobca nebol úspešný vôbec, t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
15. Súd na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).