Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/246/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej vo veci žalobkyne: R. W., nar. X. V. XXXX, trvalo bytom C., S. XXXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 42261414, proti žalovanej: DIFFEWA s. r. o., Nám. Jozefa Herdu 1/579, 917 01 Trnava, IČO: 47 498 561, zastúpenej splnomocnenkyňou: PETKOV & Co s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Trnava z 12. júna 2018 č. k. -91, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 3.000 eur od 11.2.2017 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , ( v znení neskorších predpisov); , a , , O.z. ( v znení neskorších zmien a doplnení). Dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 10.3.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na sumu 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 3.000 eur od 11.2.2017 a nahradiť trovy konania. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na 1.5.2018 (poznámka odvolacieho súdu správne 1.3.2018), na ktoré riadne predvolal žalovanú stranu, pričom v predvolaní žalovanú poučil o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Predvolanie bolo doručené žalovanej a jej právnemu zástupcovi dňa 20.12.2017. Súd pojednávanie odročil na 3.5.2018, pričom žalovanú a jej zástupcu poučil o povinnosti dostaviť sa bez osobitného predvolania. Pojednávanie dňa 3.5.2018 odročil súd na 12.6.2018, pričom žalovaná a jej zástupca boli opätovne poučení o povinnosti dostaviť sa bez osobitného písomného predvolania. Žalovaná ani jej zástupca sa na stanovený termín dňa 12.6.2018 (nedostavili) a svoju neúčasť neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami. Na pojednávaní dňa 12.6.2018 právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia , súd rozhodol na návrh žalobkyne rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie v časti o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. , , a , vecne dôvodil plným úspechom žalobkyne v konaní, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná považuje rozsudok v celom rozsahu za nezákonný a teda za vecne nesprávny. Odvolanie odôvodnila odvolacím dôvodom podľa ust. v spojení s ust. . Súd prvej inštancie pri vydaní napádaného rozsudku dospel k mylnému záveru, že na jeho vydanie sú splnené procesné podmienky. Mylný záver súdu vychádza z nasledovných skutočností: (a) súd nesprávne a formalisticky interpretoval , pričom: nebral zreteľ na účel rozsudku pre zmeškanie ako inštitútu využívaného výlučne pri extrémnej procesnej pasivite strany sporu; nevzal patričný zreteľ na doterajší priebeh sporu a konkrétne štádium sporu ku dňu konania pojednávania dňa 12.6.2018; nevzal patričný zreteľ na iné ustanovenia , ktoré mal pri svojom procesnom postupe (vzhľadom na priebeh a stav sporu ku dňu 12.6.2018) riadne zohľadniť; (b) súd nerozlíšil všeobecnú poučovaciu povinnosť podľa od osobitnej poučovacej povinnosti podľa , čoho dôsledkom bolo, že súd nepoučil žalovanú na pojednávaní dňa 9.5.2018 pri predvolávaní na pojednávanie, na ktorom vydal napádaný rozsudok (konané dňa 12.6.2018) v zmysle . Vzhľadom na vyššie uvedené procesné a právne nedostatky neposkytol súd prvej inštancie žalovanej v spore materiálnu právnu ochranu (ktorá jediná je v právnom štáte žiadúca) a tým odoprel žalovanej spravodlivosť (denegatio iustitiae). Žalovanou prostredníctvom tohto odvolania napádaný rozsudok je výsledkom použitia prehnane formalistických interpretačných postupov pri výklade ust. zo strany súdu prvej inštancie, následkom ktorých je svojvoľné obmedzenie (resp. popretie) práva žalovanej na spravodlivý proces. Žalovaná nespochybňuje opodstatnenosť inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalovaného, avšak zohľadňujúc právny poriadok (vrátane ústavného poriadku) SR, je žalovaná presvedčená, že tento procesný inštitút je aplikovateľný iba v prípade extrémnej nečinnosti procesnej strany po splnení ďalších zákonom stanovených podmienok. Žalovaná tvrdí, že v posudzovanom prípade nenastala taká situácia, v dôsledku ktorej by mohol súd prvej inštancie postupovať tak, že vydá rozsudok pre zmeškanie žalovanej. K záveru možnosti vydať v posudzovanom prípade možno dôjsť len pri použití prehnane formalistických a izoločných metód výkladu právnych predpisov (nezohľadňujúcich iné ustanovenia zákona), po nedostatočnom dbaní na význam materiálnej ochrany práv a právom chránených záujmov strany sporu v súdnom konaní, po nedostatočnom posúdení účelu inštitútu rozsudku pre zmeškanie a nezohľadnení dovtedajšieho priebehu sporu, procesnej aktivity žalovaného a konkrétne štádium sporu (spor po vykonaní stranami navrhnutého dokazovania) ku dňu vydania rozsudku (t. j. 12.6.2018). Ústavný súd SR v rámci svojej rozhodovacej (činnosti) už uviedol, že: „(...) uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. , , ).“ (nález ÚS SR, sp. zn. z 12.1.2017). Nepochybne uvedené poňatie prístupu k spravodlivosti musí všeobecný súd zohľadňovať aj pri posudzovaní prípustnosti uplatnenia inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalovaného, pričom musí vychádzať zo všetkých skutočností, ktoré v konkrétnom spore nastali so zreteľom na účel inštitútu rozsudku pre zmeškanie. K účelu rozsudku pre zmeškanie možno spomenúť, že podľa dôvodovej správy k v prípade rozsudku pre zmeškanie nejde o meritórny rozsudočný výrok o veci samej po vykonaní dokazovania a právneho posúdenia veci. Zároveň, v staršej procesualistickej literatúre možno nájsť názor, podľa ktorého predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie je aj to, že pojednávanie, na ktorom bol rozsudok pre zmeškanie vydaný, nebolo už predtým v minulosti z dôvodov na strane súdu (pozn. žalovanej - napr. za účelom doplnenia dokazovania ako v posudzovanom prípade) odročené. K účelu rozsudku pre zmeškanie sa vyjadrila už aj novšia procesualistická doktrína. Podľa tohto názoru: „Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania, ani po právnom posúdení veci.“ S uvedenými názormi sa stotožňuje aj žalovaná, pretože tieto názory zjavne vychádzajú z toho, že rozsudok pre zmeškanie možno vydať len v takom štádiu konania, kedy je žalovaný extrémne pasívny a súd zatiaľ nevykonal dokazovanie a nepredostrel svoje (hoc len predbežné) právne posúdenie veci. Ak súd už vo veci vykonal dokazovanie a vyslovil predbežný právny názor (či odročil pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania), rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať. Odvolateľka citovala , , , a . Súd prvej inštancie pri vydaní rozsudku vychádzal výlučne z ust. a skúmal výlučne to, či boli splnené podmienky stanovené práve a jedine v tomto ustanovení. Zabudol však už posúdiť, či v predmetnom prípade nemá zohľadniť aj iné ustanovenia , ktoré vzhľadom na štádium konania (po vykonanom dokazovaní na pojednávaniach dňa 1.3.2018 a 9.5.2018, ako aj po vyslovení predbežného právneho názoru na pojednávaní dňa 1.3.2018) majú pred aplikačnú prednosť, a to práve s poukazom na materiálne poňatie súdnej ochrany žalovaného. Žalovaná

má za to, že nesmie byť interpretovaný izolovane, pretože v dôsledku takejto izolovanej interpretácie dôjde k odopretiu materiálnej spravodlivosti a k nerešpektovaniu účelu práva na spravodlivý proces ako aj nerešpektovaniu účelu inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ktorý nesmie slúžiť ako sankčný prostriedok akejkoľvek pasivity strany, ale je uplatniteľný iba na jej extrémne prípady. V prvom rade je, podľa názoru žalovanej, potrebné posúdiť vzájomný vzťah medzi ust. a ust. a ich obsah. Tieto ustanovenia treba v každom prípade interpretovať vo vzájomnej súvislosti. Pri ústavne korektnej interpretácii, zohľadňujúc potrebu materiálnej súdnej ochrany strán sporu, možno dospieť k záveru, že postup podľa (za podmienok v ňom stanovených) možno uplatniť výlučne na prvom meritórnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania a pred vyslovením predbežného právneho názoru súdu, za súčasného splnenia podmienok vyplývajúcich z ust. . Inokedy nie. Je potrebné si uvedomiť, že ust. dáva súdu iba fakultatívnu možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie, pričom podmienky na jeho vydanie predstavujú závažnejší spôsob pasivity žalovaného, ako je neúčasť na pojednávaní. Ak sa strana v lehote nevyjadrí k riadne doručenej žalobe, v podstate do konania nevniesla popretie skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe a zároveň ani nepredniesla svoje návrhy na dokazovanie. Súd teda nemá žiadne skutočnosti sporné a nemá žiadne iné dôkazy, než tie ktoré k žalobe pripojil žalobca. Napriek tomu má súd iba fakultatívnu možnosť vydať rozsudok pre zmeškanie (môže ale nemusí ho vydať). Pre prípad, že súd nevydá rozsudok pre zmeškanie podľa , má pasívna žalovaná strana ešte možnosť uplatňovať svoje práva na pojednávaní. Ak sa tohto prvého pojednávania pasívny žalovaný nezúčastní (a teda je neustále pasívny a zotrváva procesný stav z obdobia pred nariadením pojednávania), je spravodlivé, aby po splnení podmienok podľa súd musel vydať rozsudok pre zmeškanie. Ako nespravodlivé sa však už javí, ak aktívny žalovaný v štádiu konania pred nariadením pojednávania podá odpor a vyjadrenie vo veci samej, predostrie svoju argumentáciu, poprie skutkové tvrdenia žalobcu a navrhne dokazovanie (ktoré súd následne aj vykoná), zúčastní sa dvoch pojednávaní, následne nedostal materiálnu právnu ochranu len z dôvodu, že na v poradí treťom pojednávaní (po vykonaní dokazovania a vyslovení predbežného právneho názoru súdu na predchádzajúcich pojednávaniach) sa nezúčastní. V takýchto prípadoch má (musí mať) pred aplikačnú prednosť , ktorý stanovuje súdu povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo už dovtedy vyšlo počas konania najavo (napr. dokazovaním). Ak súd aplikuje bez toho, aby neuvážil, či v konkrétnom prípade nemá v záujme zachovania materiálnej spravodlivosti aplikačnú prednosť iné ustanovenie zákona, resp. aby súd neuvážil dovtedajšiu procesnú aktivitu žalovaného, ako aj všetky skutočnosti, ktoré už v konaní či už z vyjadrení žalovaného, alebo dokonca zo súdom vykonaného dokazovania vyšli dovtedy v konaní najavo, nemožno potom hovoriť o materiálnej právnej (súdnej) ochrane, ale o neprípustnom prehnanom formalizme súdu. Súd takýmto postupom zároveň popiera základné zásady sporového konania stanovené v (zásada spravodlivej a materiálnej súdnej ochrany), v (zásada interpretácie ustanovení vo vzájomnej súvislosti nielen s inými ustanoveniam ale aj s SR a medzinárodnými zmluvami ktoré majú pred zákonom - - prednosť) a v (zásada zákazu dovolávania sa slov a viet proti ich účelu a zmyslu). Odvolateľka citovala z nálezu ÚS SR sp. zn. z 12.1.2017, nálezu z 12.1.2017 a jeho rozhodnutí a . Výklad relevantných právnych noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku zmaril účel požadovanej súdnej ochrany. Odhliadnuc od už vyššie uvedených skutočností možno [pre prípad, že argumentácia žalovaného prezentovaná vyššie nie je správna (čo žalovaný vylučuje)], uviesť, že ak by sa ust. malo interpretovať oddelene od ostatných ustanovení , a rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa by bolo možné vydať na ktoromkoľvek pojednávaní (aj v štádiu po vykonaní dokazovania na predchádzajúcich pojednávaniach) iba pri splnení podmienok stanovených v , tak potom v prejednávanej veci nebola splnená podmienka podľa . Súd si voči žalovanej (a jej právnemu zástupcovi) nesplnil na pojednávaní konanom dňa 9.5.2018 pri predvolávaní na pojednávanie konané dňa 12.6.2018 svoju zákonnú osobitnú poučovaciu povinnosť podľa , keď súd žalovanú (a ani jej právneho zástupcu) na pojednávaní dňa 9.5.2018 pri predvolávaní na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.6.2018, nepoučil o následku nedostavenia sa na pojednávanie súdom nariadené na deň 12.6.2018, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v prípade nedostavenia sa na toto pojednávanie. Vychádzajúc zo systematického výkladu možno uzavrieť, že aj v zákonodarca upravil dva druhy poučovacej povinnosti, a síce: všeobecnú poučovaciu povinnosť upravenú v ust. a osobitnú poučovaciu povinnosť, výslovne vyplývajúcu z iných ustanovení [napr. , , , , či ]. V prípade všeobecnej poučovacej povinnosti súd túto nemá, ak má strana právneho zástupcu, ktorým je advokát. Súd teda v rámci všeobecnej poučovacej povinnosti nemusí, v prípade, že strana je zastúpená

advokátom, stranu poučovať napr. o povinnostiach strany vyplývajúcich jej z . Inak je to v prípadoch osobitnej poučovacej povinnosti, ktorú si súd musí voči strane splniť bez ohľadu na to, či právne zastúpená je alebo nie. Pritom je súd povinný si túto osobitnú poučovaciu povinnosť si splniť slovami Ústavného súdu SR - vždy v konkrétnych procesných situáciách. Súd je povinný osobitnú poučovaciu povinnosť uplatniť vždy v takej procesnej situácii, pri ktorej mu túto povinnosť zákon ukladá, t. j. musí ju splniť vždy, keď nastane taká konkrétna procesná situácia, v ktorej zákon súdu osobitnú poučovaciu povinnosť ukladá. Nie je totiž vylúčené, že určité procesné situácie sa (napr. aj v dôsledku procesného postupu súdu) budú opakovať. V prípadoch opakovania procesných situácií, pri ktorých je súdu stanovená osobitná poučovacia povinnosť, nestačí, aby si ju súd voči oprávnenému splnil iba prvýkrát, resp. jedenkrát (ak zákon výslovne nestanovuje, že postačuje aj takýto postup, čo nie je situácia v posudzovanom prípade). Naopak, súd je povinný splniť si osobitnú poučovaciu povinnosť aj opakovane. Má tak robiť za účelom riadnej a spravodlivej ochrany záujmov strany sporu. Súd prvej inštancie bol teda aj v posudzovanom prípade povinný žalovanú poučiť v zmysle pred každým pojednávaním vo veci. Nestačí, že súd podľa poučil žalovanú pred prvým pojednávaním konaným dňa 1.3.2018 (na ktorom sa právny zástupca žalovanej zúčastnil). Súd mal žalovanú v zmysle poučiť aj pri predvolávaní na ostatné pojednávania vo veci, predovšetkým na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.6.2018, na ktorom vydal rozsudok pre zmeškanie. Keďže súd žalovanú na pojednávaní konanom dňa 9.5.2018 pri ústnom predvolávaní na pojednávanie následne konané dňa 12.6.2018 nepoučil podľa , neboli v čase vydania rozsudku (t. j. dňa 12.6.2018) splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Za účelom preukázania zanedbania osobitnej poučovacej povinnosti súdu podľa voči žalovanej žalovaná navrhuje odvolaciemu súdu vykonanie dokazovania v odvolacom konaní, a to vypočutím zvukovej nahrávky z pojednávania uskutočneného vo veci dňa 9.5.2018.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila tak, že navrhla napadnutý rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne a procesne správny. Poukázala na skutočnosť, že v žiadnej časti svojho odvolania sa žalovaná nevyjadrila k tomu, prečo sa na pojednávanie vytýčené na 12.6.2018, na ktoré bola riadne predvolaná priamo na pojednávaní dňa 3.5.2018, pričom toto predvolanie vzala na vedomie a bola zaviazaná dostaviť sa na pojednávanie aj bez osobitného písomného predvolania, nedostavila a svoju neúčasť ani neospravedlnila. Žalobkyňa má za to, že správanie žalovanej spočívajúce v jej zámernej absencii na pojednávaní dňa 12.6.2018, tak aj podanie odvolania proti napadnutému rozsudku je účelové a smeruje iba k sťaženiu materiálne nesporného nároku žalobkyne uplatneného v tomto súdnom konaní. Ak by absencia žalovanej na pojednávaní 12.6.2018 spočívala v ospravedlniteľnom dôvode, žalovaná by iste využila svoje oprávnenie podľa a požiadala by o zrušenie napadnutého rozsudku, pretože v takom prípade by bol súd povinný napadnutý rozsudok zrušiť a vo veci ďalej konať nariadením nového pojednávania, na ktorom by žalovaný mohol meritórne argumentovať. Namiesto toho žalovaná podala odvolanie, ktorým sa snaží spochybniť dôvodnosť a opodstatnenosť procesného postupu súdu prvej inštancie; týmto odvolaním nepochybne dosiahne výraznejšie zdržanie veci, ktoré bude výlučne na neprospech žalobkyne. Správanie žalovanej je podľa názoru žalobkyne vhodným príkladom zneužívania procesných oprávnení strán v zmysle ich špekulatívnym uplatňovaním. Z uvedeného dôvodu sa odmieta žalobkyňa zaoberať argumentáciou žalovanej vo vzťahu k ňou tvrdeným pochybeniam zo strany súdu prvej inštancie. Žalovaná si s prihliadnutím na jej právne zastúpenie musela byť vedomá, že jej procesná pasivita, ktorou je aj nedostavenie sa na pojednávanie, na ktoré bola predvolaná, môže vyústiť do vydania rozsudku pre zmeškanie. V tejto súvislosti poukázala na základných princípov a dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu. Je zrejmé, že žalovaná svojou neúčasťou na pojednávaní 12.6.2018 sledovala nekalý cieľ, konkrétne výlučne procesným postupom skomplikovať žalobkyni uplatňovanie jej nároku a oddialiť moment, kedy jej bude uplatnený nárok zo strany žalovanej reálne splnený. Nemožno prisvedčiť argumentácii žalovanej, že zo strany súdu prvej inštancie došlo vo vzťahu k žalovanej k prílišnému formálnemu prístupu a najmä k zásahu do práva žalovanej na spravodlivý súdny proces, pretože takýto zásah je zo strany žalovanej subjektívne vnímaný a predovšetkým domnelý, keďže výsledok súdneho konania zapríčinila výlučne žalovaná sama svojou procesnou pasivitou, konkrétne dobrovoľnou a neospravedlnenou neúčasťou na riadne vytýčenom pojednávaní. Vo vzťahu k zneužitiu procesných práv strán sporu žalobkyňa citovala z odbornej literatúry a poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo V 8/2007 z 20.6.2017, v ktorom rozhodnutí sa nejedná síce o totožné procesné oprávnenia strany, vhodným spôsobom sa tu však odzrkadľuje jasná paralela v správaní strán v danom spore (opakované podávanie žiadostí o predĺženie lehoty) a žalovanej v prejednávanej veci žalobkyne (vedome neospravedlnená neúčasť na pojednávaní a snaha z tohto vedomého nekonania

strany vytvoriť procesné pochybenie súdu), z čoho žalobkyňa usudzuje, že záver odvolacieho súdu vo vzťahu k postupu žalovanej by mal byť obdobný ako v prípade označeného uznesenia. Žalobkyňa má tiež za to, že odvolanie proti napadnutému rozsudku nie je prípustné, pretože podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli v prípade napadnutého rozsudku splnené (ust. ); predovšetkým však v prípade žalovanej zjavne došlo k zneužitiu práva, ktoré v zmysle platnej legislatívy nepožíva právnu ochranu, preto žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby odvolanie odmietol, alternatívne ak sa odvolací súd nestotožní s vyššie uvedeným názorom žiadala odvolací súd, aby rozsudok ako vecne a procesne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie pre zmeškanie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ak neboli splnené podmienky na jeho vydanie ( a a contrario ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je prípustné a dôvodné a je preto potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či tu boli podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná uplatnila vo svojom odvolaní o.i. i odvolací dôvod spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces tvrdiac, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.

6. Podľa a 2 : (1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa a 2 : (1) Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. (2) Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b/ treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Podľa proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

Podľa súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Nová právna úprava rovnako, ako aj doterajšia právna úprava v , rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania ( ) a po nariadení pojednávania ( ). Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním je fakultatívne (arg.: "súd môže rozhodnúť..") a nie je viazané na návrh žalobcu. Naproti tomu, rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je obligatórne (arg.: "rozhodne súd.."), za splnenia podmienky, že tu existuje výslovný návrh žalobcu na túto formu rozhodnutia. Súd môže rozsudkom pre zmeškanie rozhodnúť spor aj na predbežnom prejednaní sporu, a to za podmienok upravených v . Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie povinnosti. Kontumačný rozsudok pred nariadením pojednávania predstavuje sankciu za absenciu povinnosti tvrdiť a dôkaznú povinnosť a kontumačný rozsudok po nariadení pojednávania predstavuje sankciu za nedostavenie sa na už nariadené pojednávanie. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd teda v odôvodnení uvedie, čoho sa žalobca svojou žalobou domáhal, a uvedie splnenie predpokladov podľa alebo . Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného po pojednávaní sú:

- súd riadne a včas (pozri ) predvolal žalovaného na pojednávanie (pozri ), pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie;

- žalovaný sa nedostavil na pojednávanie v určený čas (ak by sa na pojednávanie dostavila len strana sporu a nie jej splnomocnený právny zástupca, predpoklad nie je splnený, keďže samotným udelením plnomocenstva sa strana nezbavuje svojich procesných práv);

- žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami (čiže ak sa žalovaný síce ospravedlní, ale oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť aj skôr, alebo súd nepovažuje dôvody uvedené v ospravedlnení za vážne, napr. ide o banálne, vyfabulované, nepreukázané alebo nezdokladované dôvody, predpoklad pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je splnený a súd sa s hodnotením takéhoto ospravedlnenia vysporiada v odôvodnení rozsudku);

- návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie (môže byť už súčasťou žaloby alebo ho môže predniesť žalobca na pojednávaní a súd tento návrh zaprotokoluje alebo zaznamená v zvukovom zázname). (ASPI, Komentár WK) Kontumačný rozsudok podľa prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej. V 43. bode odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4.6.2019 č. k. -22, Ústavný súd SR o.i. uviedol, že formalistický výklad ustanovenia , a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie

mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej). Ustanovenie treba vykladať aj v kontexte s ust. , , a , teda zmeškaním nie je bez ďalšieho neprítomnosť strany na pojednávaní (predbežnom prejedaní sporu); zmeškaním teda nie je, ak sa strana pojednávania (prejednania) síce nezúčastní, avšak si v spore uplatní procesnú obranu - útok, teda nemôže spor stratiť len pre neprítomnosť bez toho, že by súd nemal povinnosť sa s jej obranou - útokom vysporiadať. Ust. platí iba primerane (teda nie bezvýhradne) a vydanie rozsudku pre zmeškanie je len v rovine možnosti konania (rozhodnutia) súdu, posúdenie ktorej možnosti prináleží i odvolaciemu súdu. Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje zmysel a účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku (pozri nález Ústavného súdu ČR z 13. marca 2013, sp. zn. , a nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, sp. zn. -36). Podľa Základných princípov ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Sudca totiž nie je len štatista, ktorý má zákony interpretovať a aplikovať formálne bez ohľadu na hľadanie spravodlivosti. Svoj názor však musí v rozhodnutí presvedčivo odôvodniť. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom spore bol dňa 20.4.2017 pod č. k. -16 súdom prvej inštancie vydaný platobný rozkaz, ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Tento platobný rozkaz bol žalovanej doručený 12.6.2017 (podľa vyznačenia na doručenke pri č.l. 17 spisu) spolu so žalobou s prílohami a bližšie neidentifikovanými poučeniami podľa , ktorých rovnopis sa v spise nenachádza. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej. V odpore žalovaná uviedla, že v žalobe uplatnený nárok považuje v celom rozsahu za nedôvodný, poprela niektoré skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe. Predmetný platobný rozkaz bol zrušený uznesením súdu prvej inštancie z 18.7.2017 pod č. k. -24. Súd prvej inštancie uznesením z 8.11.2017 pod č. k. -31 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcu z 12.10.2017, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa v stanovenej lehote písomne vyjadrila v jej podaní z 1.12.2017 k vyjadreniu žalobkyne, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Následne súd prvej inštancie vytýčil pojednávania v predmetnej veci na 1.3.2018 a žalovanej spolu s Predvolaním na pojednávanie z 19.12.2017 doručil aj Poučenie o procesných právach a povinnostiach strany sporu. Predvolanie obsahovalo poučenie: Ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostavíte, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlníte, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie ( a ). Poučenie obsahovalo iba citáciu . Predvolanie a poučenie bolo doručené iba priamo žalovanej, napriek jej zastúpeniu v spore splnomocnenkyňou, ich doručenie splnomocnenkyni sa zo spisu nepodáva. Podľa zápisnice o pojednávaní z 1.3.2018 (č. l. 53) sa tohto pojednávania zúčastnili iba advokát žalobkyne a splnomocnenkyňa žalovanej, bolo otvorené pojednávanie a začaté dokazovanie (vykonaním dokazovania listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise), pojednávanie bolo odročené na termín pojednávania 3.5.2018 za účelom doplnenia dokazovania s tým, že prítomní účastníci konania berú termín pojednávania na vedomie a zaväzujú sa dostaviť bez osobitného písomného predvolania (avšak strany sporu neboli prítomné na pojednávaní, len ich zástupcovia). Podľa zápisnice o pojednávaní z 3.5.2018 sa tohto pojednávania zúčastnila žalobkyňa, jej advokát, konateľ žalovanej, splnomocnenkyňa žalovanej a svedkyňa Martišková, súdom bol nariadený výsluch žalobkyne a tiež výsluch svedkyne, oba boli vykonané, obom boli kladené otázky, pojednávanie bolo odročené na 12.6.2018 za účelom doplnenia dokazovania, a to predložením e-mailovej komunikácie medzi svedkyňou a žalobkyňou ohľadne uzatváranej zmluvy, vypočutím navrhovaného svedka pána Zachara, ktorého účasť zabezpečí žalovaná a žalobkyňa predloží výpis z účtu preukazujúci pôvod zálohy, s tým, že prítomní účastníci konania (ich zástupcovia sa tu nespomínajú) berú termín pojednávania na vedomie a zaväzujú sa dostaviť bez osobitného písomného predvolania (č. l. 69). Podľa zápisnice o pojednávaní z 12.6.2018 sa tohto pojednávania zúčastnil iba advokát žalobkyne, za žalovanú stranu nebol prítomný nikto, súd vyhlásil uznesenia o otvorení pojednávania, o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej strany, a o pokračovaní v dokazovaní, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doručenými od ostatného pojednávania, advokát žalobkyne z opatrnosti vzhľadom na neprítomnosť žalovanej strany navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, uznesením bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a na tomto pojednávaní bol vyhlásený napadnutý rozsudok pre zmeškanie.

Z uvedeného vyplýva, že nemožno považovať za splnenú jednu z podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie na pojednávaní ( ), a to podmienku, že súd riadne a včas predvolal žalovanú na pojednávanie, pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaná nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná nebola riadne poučená o následku nedostavenia sa na pojednávanie v deň 12.6.2018, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaná totiž bola o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie poučená iba raz, pred prvým pojednávaním (1.3.2018), kedy jej bolo doručené zároveň Predvolanie na pojednávanie na deň 1.3.2018 z 19.12.2017 i nedátumované Poučenie o procesných právach a povinnostiach strany sporu, ktoré 2 listiny však obsahovali rozdielne poučenia, Predvolanie obsahovalo poučenie podľa a Poučenie obsahovalo poučenie podľa , ktoré však vzhľadom na už predchádzajúce vyjadrenie žalovanej k žalobe nebolo namieste a rozdielne poučenia doručované zo strany súdu zároveň dôvodne pôsobili mätúco na žalovanú stranu, keďže pri je podmienkou rozsudku pre zmeškanie, že žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť sa v určenej lehote písomne vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (ktorú povinnosť si žalovaná splnila už pred doručením predvolania a poučenia) a pri je podmienkou nedostavenie sa žalovaným na pojednávanie. Okrem uvedených poučení pred prvým pojednávaním neboli žiadne ďalšie poučenia vo vzťahu k možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovanej strane dané. Odvolací súd je naviac názoru, že súd prvej inštancie aplikoval príliš formalistický výklad ustanovenia , nakoľko predmetný súdny spor trvá už dlhšiu dobu (ku dňu rozhodovania súdom prvej inštancie 1 rok a 3 mesiace), vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní (3), na prvé 2 pojednávania sa žalovaná strana riadne dostavila, nebola v konaní nečinná (viď odpor s odôvodnením vo veci samej, vyjadrenie žalovanej k žalobe) a súd prvej inštancie na návrhy obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie (rozsudok pre zmeškanie sa štandardne nevydáva po vykonaní dokazovania), podľa názoru odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa posudzovať aj podľa práve uvedených okolností prejednávanej veci, k čomu však neprišlo. Ustanovenie treba vykladať aj v kontexte s ust. , , a , teda zmeškaním nie je bez ďalšieho neprítomnosť strany na pojednávaní (predbežnom prejedaní sporu); zmeškaním teda nie je, ak sa strana pojednávania (prejednania) síce nezúčastní, avšak si v spore uplatní procesnú obranu - útok, teda nemôže spor stratiť len pre neprítomnosť bez toho, že by súd nemal povinnosť sa s jej obranou - útokom vysporiadať. Neúčasť žalovanej nebránila vecnému rozhodnutiu sporu. Ust. platí iba primerane (teda nie bezvýhradne) a vydanie rozsudku pre zmeškanie je len v rovine možnosti konania (rozhodnutia) súdu, posúdenie ktorej možnosti prináleží i odvolaciemu súdu. Kontumačný rozsudok podľa prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené všetky podmienky normované hypotézou tohto ustanovenia, ktoré musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase, preto pokiaľ nebola splnená podmienka riadneho poučenia žalovanej o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, potom v predmetnej veci neboli splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, a pokiaľ bol súdom prvej inštancie napriek tomu takýto rozsudok vydaný, naviac na základe príliš formalistického výkladu ustanovenia bez posudzovania aj okolností prejednávanej veci, potom uvedeným procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie znemožnil najmä odvolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolací súd v zmysle napadnutý rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, teda rozsudkom pre zmeškanie rozhodne iba v prípade splnenia všetkých zákonných predpokladov, inak vec prejedná, v potrebnom rozsahu vykoná dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotí a až potom o veci rozhodne, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. a odôvodniť.

8. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov konania (vrátane trov tohto odvolacieho konania).

9. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )