Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/119/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Ivony Hrčekovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu Ľudovít Krištof, Brezová 2668/24, Topoľčany, IČO: 33 134 456, práv. zast. JUDr. Vierov Novákovou, advokátkou, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 10.985,14 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -336 zo dňa 12.2.2018, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -336 zo dňa 12.2.2018 vo výroku II., III., IV., V. a VI. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Súd konanie v časti 6.791,14 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.610,24 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 28.12.2006 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a. IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 24,48%. V. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 37,76%. VI. Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 62,24%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou došlou súdu prvej inštancie domáhal zaplatenia 2.610,24 EUR s príslušenstvom a trovy konania a právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.11.2004 vznikla škoda na nákladnom motorovom vozidle VOLVO TO XXXAP, za ktorý bol pripojený náves I. J. a to tak, že osobné vozidlo značky SEAT Toledo N. XXX O. prešlo do protismeru, kde sa čelne zrazilo s vyššie uvedeným nákladným motorovým vozidlom. Škodu, ktorá žalobcovi vznikla riadne nahlásil poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorej je poistencom. O uvedenom svedčí hlásenie o škodovej udalosti na vozidle zo dňa 30.11.2004. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na základe predložených dokladov vyplatila žalobcovi sumu 31.548,80 EUR, tj. 950.438,- Sk po odpočítaní nelikvidačných položiek, nákladov na odťahovú službu a spoluúčasť na dopravnej nehode. Na základe expertízy vo veci určenia výšky škody, ktorú vypracovala SLOVDEKRA s.r.o. na žiadosť D.A.S. poisťovne právnej ochrany a.s., bola skutočná škoda vyčíslená na sumu 33.804,70 EUR, tj. 1.018.400,- Sk. Keďže poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ako poisťovňa žalobcu v rámci likvidácie poistnej udalosti poukázala žalobcovi sumu 950.438,- Sk, rozdiel vo výške 2.254,73 EUR, tj. 67,926,- Sk si žalobca uplatnil ako nárok na náhradu škody voči poisťovni

KOOPERATIVA, a.s., poistenec ktorej spôsobil žalobcovi škodu. Vyplatenie vyššie uvedenej sumy spolu so sumou vo výške 212,10 EUR, tj. 6.390,- Sk vyčíslenú ako odťahové náklady, ako aj sumu 142,20 EUR, tj 4.284,- Sk, ktorá predstavuje náklady na vypracovanie znaleckej expertízy, navrhovateľ žiada s poukazom na ust. zákona . Podaním doručeným súdu 14.11.2007 sa vyjadril žalovaný a poukázal na skutočnosť, že expertíza SLOVDEKRA s.r.o. nie je znalecký posudok a že žalovaný si svoje záväzky splnil riadne a žalobcovi nevznikol nárok na náhradu predmetného rozdielu. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu 27.7.2010 a vzniesol námietku premlčania, nakoľko sa žalobca najneskôr na základe zápisnice o nehode v cestnej premávke zo dňa 16.3.2005 musel dozvedieť, že za škodu zodpovedá poistený žalovaného, o výške škody sa najneskôr dozvedel z expertízy SLOVDEKRA, s.r.o. zo dňa 4.5.2005, pričom návrh na súd bol podaný až 30.7.2007, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Rozsudkom zo dňa 24.10.2011, č.k. -109 súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku žalobcu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -138 zo dňa 31.5.2013 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2011 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že nárok žalobcu je v zmysle premlčaný. Predmetom sporu nie je právo na poistné plnenie, ale právo na náhradu škody vzniknutej krátením poistného plnenia. Predmetný nárok žalobcu je preto potrebné posudzovať podľa a nasl. . Úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť, kto spĺňa predpoklady stanového v zákonných ustanoveniach v spojení s . Zo znaleckého posudku 21/2015 zo dňa 7.7. 2015 vyplýva, že: výška škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle žalobcu ku dňu poistnej udalosti bola 42.179,60 EUR vrátane DPH, všeobecná hodnota vozidla žalobcu pred jeho poškodením bola 84.435,24 EUR vrátane DPH, náklady na opravu vozidla žalobcu predstavujú ku dňu poistnej udalosti čiastku 42.179,60 EUR vrátane DPH, hodnota predajných zvyškov vozidla žalobcu predstavuje ku dňu poistnej udalosti 0 EUR. Podaním doručeným súdu 17.1.2018 žalobca vzal späť žalobu v 6791,14 EUR (t.j. v časti uplatnenej DPH).

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobcovi dňa 27.11.2004 vznikla škoda na nákladnom motorovom vozidle VOLVO TO XXXAP, za ktorý bol pripojený náves I. J. a to tak, že osobné vozidlo značky SEAT Toledo N. XXX O. prešlo do protismeru, kde sa čelne zrazilo s vyššie uvedeným nákladným motorovým vozidlom. Škodu, ktorá žalobcovi vznikla riadne nahlásil poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorej je poistencom. O uvedenom svedčí hlásenie o škodovej udalosti na vozidle zo dňa 30.11.2004. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na základe predložených dokladov vyplatila žalobcovi sumu 950.438,- Sk po odpočítaní nelikvidačných položiek, nákladov na odťahovú službu a spoluúčasť na dopravnej nehode. O výške poistného plnenia, teda o tom, že žalobcovi bude vyplatená suma 950.438,- Sk Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. informovala žalobcu listom zo dňa 4.4.2005. Vinníkom predmetnej poistnej udalosti bol poistený žalovaného Ing. A. N.. Keďže poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ako poisťovňa žalobcu v rámci likvidácie poistnej udalosti poukázala žalobcovi sumu 950.438,- Sk, rozdiel vo výške 67,926,- Sk si žalobca uplatnil ako nárok na náhradu škody voči poisťovni KOOPERATIVA, a.s., poistenec ktorej spôsobil žalobcovi škodu. Súd prvej inštancie v súlade s zákona dospel k záveru, že žalovaný je v tomto spore pasívne legitimovaný a žalobca je oprávnený požadovať od neho náhradu škody spôsobenej poistencom žalovaného. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení nie je žalobca povinný prednostne náhradu škody požadovať od vinníka nehody, ale je oprávnený uplatniť si svoj nárok priamo od poisťovateľa škodcu. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie nárok žalobcu za preukázaný, tj. mal za preukázaný vznik poistnej udalosti 27.11.2004, príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody, skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia (tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami sporu sporné). Súd mal teda nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému za preukázaný.

4. Súd prvej inštancie, viazaný názorom odvolacieho súdu, žalobca sa o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého rozsahu dozvedel 12.12.2006 (oznámenie o ukončení likvidácie), teda subjektívna premlčacia doba skončila 12.12. 2008. Žalobca si teda nárok na náhradu škody vo výške 2.610,24 EUR uplatnil včas. V rozšírenej časti žaloby, ktorou rozšíril žalobu na zaplatenie 10.985,14 EUR (a následne vzal čiastočne späť a trval na zaplatení 4.194 EUR) je však vznesená námietka premlčania dôvodná a preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe v časti istiny 2.610,24 EUR vyhovel a vo zvyšku 1.583,76 EUR žalobu z dôvodu premlčania zamietol. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti 12.12.2006, teda jeho povinnosť plniť v zmysle , nastala 27.12.2006. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie

priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa 28.12.2006 v zákonnej výške podľa vyhlášky v znení k 28.12.2006 tak, ako žalobca žiadal v žalobe.

5. Proti rozsudku v časti týkajúcej sa výroku II., III., IV. a VI. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa ísm. f/, , . V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie založil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného na základe o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s , teda na základe povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Navzdory vedomosti žalobcu o vinníkovi škody a samotnej výške škody už dňa 23.12.2004 a navzdory ustanoveniu , podľa ktorého sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, okresný súd odvodil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nie na moment, kedy žalobca nadobudol vedomosť o vinníkovi a o výške danej škody, ale na moment, kedy žalovaná ako poisťovňa vinníka odmietla žalobcovi plniť ním uplatňované nároky. Žalovaný má za to, že ňou vznesená námietka premlčania (podľa ) voči žalobcom pôvodne uplatnenej časti istiny 2.610,24 EUR, bola dôvodná, nakoľko v danom prípade došlo k premlčaniu uvedenej časti uplatnených nárokov a súd prvej inštancie bol povinný na túto námietku premlčania prihliadať. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje reálna vedomosť o škodovej udalosti, o osobe škodcu, ako aj o samotnej škode, ktorú je možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch. V zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.6.2008, sp.zn. . Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11,2011, sp.zn. , v ktorom „subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale sa dozvie aj to, kto za túto škodu zodpovedá. ...Žalobca najneskôr dňa 16.3.2005 nadobudol vedomosť o osobe škodcu, resp. o identifikácii motorového vozidla, ktorým bola spôsobená predmetná škoda. Premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody tak žalobcovi uplynula najneskôr dňa 16.3.2007 a v prípade nákladov na vypracovanie vyššie uvedenej expertízy spoločnosti SLOVDEKRA s.r.o. najneskôr dňa 4.5.2005 a nie dňa 12.12.2008 ako to uviedol okresný súd. Spoločnosť Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., oznámil žalobcovi dňa 4.4.2005, že mu poskytne poistné plnenie z havarijného poistenia iba vo výške 950.438,- SK (31.548,76 EUR). Žalobca však žalobu, ktorou sa domáha náhrady škody priamo od žalovanej podal na okresnom súde až dňa 30.7.2007, teda v čase, kedy už došlo k premlčaniu jeho práv na náhradu škody v zmysle , . Na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nárokov žalobcu zo škody z dopravnej nehody zo dňa 27.11.2004 nemohlo mať vplyv ani samotné šetrenie žalovanej v súvislosti s uvedenou poistnou udalosťou, ako ani jej konečné oznámenie zo dňa 12.12.2006, ktorým žalobcovi žalovaná oznámila, že mu v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou neposkytne žiadne plnenie.

6. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj otázku náhrady trov konania žalobcu a trov štátu a s nimi súvisiacu otázku pomeru úspechu účastníkov konania. Súd prvej inštancie v rozhodnutí v merite veci žalobu žalobcu na základe jeho späťvzatia v časti 6.791,14 EUR zastavil a v časti 1.583,76 EUR (s príslušenstvom) zamietol pre premlčanie v zmysle , . Okresný súd tak žalobcovi po neprihliadnutí na námietku premlčania vznesenú žalovanou v zmysle , priznal zo žalobcom uplatňovanej sumy 10.985,14 EUR nárok vo výške 2.610,24 EUR. Napriek prevažujúcemu neúspechu žalobcu v danom spore súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania vo výške 24,48%. Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovaná považuje za nesprávne, a to aj v prípade, ak by z jej strany nebola vznesená námietka premlčania podľa , voči súdom priznanej sume 2.610,24 EUR. Úspech žalobcu tak v danom konaní (bez zohľadnenia námietky premlčania v časti 2.610,24 EUR) predstavoval 23,76% (ako 2.610,24 EUR/10 985,14 EUR). Úspech žalovanej v danom prípade predstavoval hodnotu 76,24% (ako 8374,90 EUR/10 985,14 EUR). Úspech žalovanej v danom konaní tak prevážil úspech samotného žalobcu, pričom pomer tohto úspechu na strane žalovanej predstavoval hodnotu 52,48% (76,24% - 23,76%). Súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 24,48%, keď táto mala byť priznaná žalovanej, a to minimálne v rozsahu

52,48%. Čo sa týka trov štátu tak podľa názoru žalovaného aj v prípade, ak by žalovaný nevzniesol námietku premlčania v časti 2.610,24 EUR, žalovaný by v zmysle vyššie uvedeného nebol povinný nahradiť štátu trovy vo výške 62,24 %, tak ako to uviedol okresný súd v napadnutej časti rozsudku, ale iba v časti 23,76% s tým, že zvyšnú časť 76,24% trov štátu by mal uhradiť samotný žalobca. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -336 zo dňa 12.2.2018 v časti, v ktorej okresný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.610,24 EUR spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 28.12.2006 do zaplatenia (II.), v časti, v ktorej okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 24,48% (IV.) a v časti, v ktorej okresný súd priznal štátu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 62,24% (VI.), zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanej priznal náhradu trov konania a žalobcu zaviazal nahradiť štátu trovy štátu v celom rozsahu alebo aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -336 zo dňa 12.2.2018 v časti, v ktorej okresný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.610,24 EUR spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 28.12.2006 do zaplatenia (II.), v časti, v ktorej okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 24,48% (IV.) a v časti, v ktorej okresný súd priznal štátu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 62,24% (VI.), zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

8. Podaním zo dňa 1.3.2018, doručeného súdu prvej inštancie dňa 6.3.2018, podal žalobca odvolanie voči napadnutému rozsudku v časti výroku III., IV., V. a VI. V odvolaní uviedol, že sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.610,24 EUR titulom náhrady škody. Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 31.5.2013 vyslovil právny názor, že svoj nárok som si uplatnil na súde počas plynutia premlčacej doby, teda včas a mnou uplatnený nárok na náhradu škody nie je premlčaný. Má za to, že uplatnením môjho nároku voči žalovanému na náhradu škody v rámci súdneho konania, došlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby v zmysle ust. . V zmysle citovaného ustanovenia ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Svoje právo na náhradu škody si uplatnil v zákonom stanovenej lehote. Nemôže byť na jeho ťarchu, že súd nariadil vykonať mnou požadované znalecké dokazovanie na určenie výšky škody až svojim uznesením zo dňa 3.10.2014, teda 7 rokov po začatí súdneho konania. Takýto postup a nepriznanie nároku by bol v rozpore s dobrými mravmi. Ust. , vyžaduje, aby výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, ktorým môže byť aj vznesenie námietky premlčania práva, nebol v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie pokiaľ ide o premlčanie môjho nároku súd nesprávne právne posúdil aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ako aj nárok štátu na náhradu trov konania voči stranám sporu. Podľa názoru žalobcu nárok je dôvodný a súd mal rozhodnúť tak, že mu mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu aby zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.583,76 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.583,76 EUR od 28.12.2006 do zaplatenia (III.). Priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.). Štát nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (výrok V.) a štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok VI.).

9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 3.5.2018 v ktorom uviedol, že z hlásenia škodovej udalosti na vozidle zo dňa 30.11.2004 adresovaného spoločnosti Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., vyplýva, že žalobca mal už od začiatku vedomosť o osobe škodcu (ako aj identifikácii motorového vozidla škodcu), čo potvrdzuje aj Zápisnica o nehode v cestnej premávke ČVS: ORP-916/OVK-PD- 2004 zo dňa 16.3.2005, ktorú podpisoval zamestnanec žalobcu a v ktorej bolo jednoznačne identifikované motorové vozidlo, ktorým mala byť spôsobená škoda na motorovom vozidle a z predloženej faktúry spoločnosti TRUCKPORT s.r.o. č. FSRV+040342 zo dňa 23.12.2004 (č.l. 75-83) vyplýva, že žalobca mal najneskôr od vystavenia tejto faktúry vedomosť aj o skutočnej výške škody na poškodenom motorovom vozidle. Žalobca tak disponoval dostatočnými podkladmi na uplatnenie si jeho nárokov na náhradu škody už dňa 23.12.2004 (vystavenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla), najneskôr však 16.3.2005, kedy vedomosť o zodpovednom subjekte bola potvrdená aj vo vyššie uvedenej Zápisnici o nehode v cestnej premávke. Žalobca si uplatnil jeho nároky na náhradu škody priamo od žalovanej v zmysle v spojení s na okresnom súde žalobou až dňa 30.7.2007, a to vo výške 2610,24 EUR (78 636,- Sk). Žalobca si tak uplatnil nároky na náhradu škody až po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty podľa .

Žalobca následne návrhom na rozšírenie žaloby doručeným súdu dňa 24.4.2017, teda až po 12 rokoch a 5 mesiacoch od vzniku škody (dopravnej nehody), rozšíril ním pôvodne uplatňovanú sumu 2.610,24 EUR na sumu 10.985,14 EUR (teda o rozšíril pôvodný petit žaloby o sumu 8.374,90 EUR).Podľa názoru žalovaného účinok spojený s podaním žaloby súdu (spočívanie plynutia premlčacej lehoty) je možné spojovať len s podaním takej žaloby v rozsahu v nej uvedeného petitu (z hľadiska skutkového vymedzenia uplatneného nároku, o ktorom je v konečnom dôsledku súdom vecne rozhodované), s tým, že pokiaľ v priebehu konania žalobca žalobu zmení (rozšíri), hmotnoprávne účinky zmenenej žaloby nastávajú až dňom, kedy súdu zmena žaloby došla a nie spätne k dátumu podania pôvodného žalobného návrhu. Žalovaný tak v spojení s jej argumentáciou obsiahnutou v ňom podanom odvolaní zo dňa 27.2.2018 má za to, že tak v prípade žalobcom pôvodne uplatnených nárokov na náhradu škody vo výške 2.610,24 EUR, ako aj v prípade následne rozšírenej časti žaloby žalobcu vo výške 8.374,90 EUR (po čiastočnom späťvzatí vo výške 1.583,76 EUR), došlo k premlčaniu žalobcom uplatnených nárokov, na základe čoho žalovaná pokladá žalobcom uplatnené nároky, rovnako, ako aj ním podané odvolanie za nedôvodné. Žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací žalobcom napadnutú časť rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -336 zo dňa 12.2.2018, ktorým okresný súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy vo výške 1.583,76 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1.583,76 EUR od 28.12.2006 do zaplatenia (III. časť výroku) potvrdil a o výrokoch o trovách konania (IV., V. a VI.) rozhodol tak, ako to žalovaná navrhla v ňou podanom odvolaní zo dňa 27.2.2018.

10. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 30.5.2019, v ktorom uviedol, že právo na náhradu škody si uplatnil v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie pokiaľ ide o premlčanie nároku súd nesprávne právne posúdil aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ako aj nárok štátu na náhradu trov konania voči stranám sporu. Nárok je dôvodný a súd mal rozhodnúť tak, že mu mal priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

11. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 10.6.2019 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa vzhľadom na argumentáciu žalobcu aj naďalej pridržiava svojej doterajšej podrobnej argumentácie, ktorá je obsiahnutá v jej predošlých vyjadreniach, ako aj odvolaní zo dňa 27.2.2018.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 29.10.2019. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného, s ich vyjadreniami, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu strán proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil, a preto sa odvolací súd stotožnil so závermi ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. S obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný v odvolaní namietal skutočnosti uvádzané ním už v priebehu konania, s ktorými sa však súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal. Medzi stranami nebolo sporné po skutkovej stránke ako došlo ku vzniku škody ani kto za túto škodu zodpovedá. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného je premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody. Z Nálezu Ústavného sudu SR, č.k. -23 zo dňa 11.11.2010, vyplýva, že: „Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa je viazaný v prvom rade na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosť, z ktorej škoda vznikla, však zahŕňa nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale najmä vznik škody samej. Z hľadiska ustanovenia , totiž nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodnou udalosťou, keďže v takom prípade by objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, ako ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo

by nemusela vzniknúť vôbec. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (, ), treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode (porovnaj R 38/1975, R 9/1986). Ďalšou podmienkou bola vedomosť poškodeného o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe podmienky sú súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde (actio nata). Až od tohto momentu môže začať plynúť 2-ročná, tzv. subjektívna premlčacia doba. Z uvedených záverov vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený sa nemohol dozvedieť (ani sa nedozvedel) o zodpovednom subjekte (okrem vodiča ním mohol byť aj prevádzkovateľ motorového vozidla, teda osoba odlišná od vodiča - škodcu) ani o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú bolo možné objektívne vyjadriť v peniazoch, v deň protiprávneho úkonu ale až následne po tejto škodnej udalosti. Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. bolo zistiteľné, že sťažovateľ sa o celkovej výške škody na poškodenom motorovom vozidle dozvedel najskôr až z faktúry príslušnou autoopravovňou.“

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že:

- k dopravnej nehode došlo dňa 27.11.2004,

- Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ukončila šetrenie poistnej udalosti a listom zo dňa 4.4.2005 oznámila žalobcovi výšku plnenia,

- žalobca vyzval žalovaného na plnenie zvyšnej časti škody,

- žalovaný listom zo dňa 12.12.2006 oznámil žalobcovi zamietajúce stanovisko,

- žaloba podaná dňa 30.7.2007. Žalobca až po ukončení šetrenia poistnej udalosti (oznámené listom zo dňa 4.4.2005 ) mohol mať vedomosť o tom, že celá škoda mu nebude zo strany Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. uhradená a teda aká zvyšná časť bude predstavovať nárok voči škodcovi. Žalobca vyzval listom zo dňa 13.5.2005 žalovaného, poistenec ktorého spôsobil žalobcovi škodu, na zaplatenie zvyšnej, neuhradenej, časti škody. Žalobca si v súlade s uplatnil zvyšnú časť škody u žalobcu. Žalovaný na základe vlastného šetrenia oznámil žalobcovi listom zo dňa 12.12.2006 že jeho nárok zamieta.

16. Podľa § 3 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru odvolacieho súdu námietka premlčania nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi na úkor toho, kto márne uplynutie premlčacej lehota nezavinil a voči komu by za určitej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a dôvodmi pre ktoré sa právo uplatňuje. Na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. ukončila šetrenie poistnej udalosti a listom zo dňa 4.4.2005 oznámila žalobcovi výšku plnenia. Od doručenia tohto oznámenie mal žalobca vedomosť o tom v akej výške mu bude vyplatená škoda od jeho poisťovateľa a v akej výške zostane škoda neuhradená a teda akú škodu si môže uplatniť u škodcu. Žalobca sa listom zo dňa 13.5.2005 obrátil v súlade s priamo na poisťovateľa škodcu so zvyšným nárokom na náhradu škody. Žalobca sa až listom žalovaného zo dňa 12.12.2006 dozvedel, že jeho nárok bol žalovaným zamietnutý. Žalobca neporušil ani neopomenul žiadnu svoju povinnosť. Konal bez zbytočného omeškania a po zamietajúcom stanovisku žalovaného uplatnil svoj nárok žalobou na súde. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je vznesená námietka žalovaného a jej zdôvodnenie v súlade s dobrými mravmi a to aj v vo vzťahu k rozsahu a charakteru ním uplatneného nároku. Žalobca sa až listom žalovaného zo dňa 12.12.2006 dozvedel, že jeho nárok na náhradu škody nebude uspokojený a preto žalobca mal vedomosť o celkovej škode až od tohto momentu. Odo dňa doručenia vyjadrenia žalobcu začala teda plynúť premlčacia lehota v súlade s Obč. zák.. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania pomerov medzi stranami ak by súd prihliadol na námietku premlčania za situácie ak žalobca uplynutie premlčacej lehoty nijako neovplyvnil ani nezavinil a preto vznesená námietka premlčania je nedôvodná. Na základe uvedeného dospel odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie v tom, že nárok v sume 2.610,24 EUR s príslušenstvom uplatneným v súlade s Obč. zák., je dôvodný.

17. Čo sa týka nedôvodnosti zvyšnej časti uplatneného nároku v sume 6.791,14 EUR s príslušenstvom dospel odvolací súd k názorovej zhode s odôvodnením súdu prvej inštancie v tom, že žalobca podaním zo dňa 24.4.2017 rozšíril žalobu na celkovú sumu 10.985,14 EUR s príslušenstvom (pripustené uznesením zo dňa 7.6.2017). Podaním zo dňa 17.1.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie 6.791,14

EUR späť. Súd prvej inštancie správne posúdil v zostávajúcej časti 1.583,76 EUR žalobu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ako nedôvodnú. Pri začatí plynutia premlčacej lehoty odo dňa 12.12.2006 je v tejto časti uplatnená nárok s poukazom na § 106 ods. 1, Obč. zák. zjavne premlčaný a preto nemohol byť v súdnom konaní priznaný.

18. Čo sa týka odvolacích dôvodov žalobcu ohľadne rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania dospel odvolací súd k názoru, že tieto nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie správne posúdil mieru zavinenia strán na výsledku a ich úspechu v spore, ich podiel na vzniku trov konania a o ich nároku vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie dostatočne zrozumiteľne a jasne odôvodnil v súlade s a , , a . Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a v ďalšom na toto odôvodnenie odkazuje.

19. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané stranami.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s , a , , nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa

21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).