Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)bd6/383411.f4ed4f.pdf
PDF · 111.78 KB
No categories available
2MObdo/6/2010
Najvyšší súd 2M Obdo 6/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K. P., a. s., V. I. G., Š.,
IČO: X. proti žalovaným: 1/ G. S. P., a. s., L., IČO: X., žalovanému 2/ V., a. s., D., IČO: X.,
o zaplatenie 3 150,44 Eur (94 910,-- Sk), na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. septembra 2009
č. k. 1Cob 2/2009-84, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
11. septembra 2008 č. k. 23Cb 35/2008-60, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24. septembra 2009 č. k. 1Cob 2/2009-84 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
11. septembra 2008 č. k. 23Cb 35/2008-60 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a
Okresnému súdu Bratislava II. na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 11. 09. 2008 č. k. 23Cb 35/2008-60 uložil
žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 94 910,-- Sk s 8% úrokom z omeškania
ročne od 01. 07. 2006 do zaplatenia a trovy konania v sume 5 694,-- Sk. Návrh voči
žalovanému 2/ zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že
žalobca sa návrhom, doručeným súdu, domáhal zaplatenia sumy 94 910,-- Sk
s príslušenstvom od žalovaného 1/ a 2/ titulom práva na náhradu škody podľa ust. § 813 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 09. 11. 2005 došlo
k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič žalovaného 2/, ktorý mal uzatvorenú zmluvu
o poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným
1/. Poškodený mal u žalobcu uzavreté havarijné poistenie a dňa 13. 06. 2006 mu bolo
poukázané poistné plnenie vo výške 94 910,-- Sk. Keďže podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho
zákonníka na žalobcu prešlo právo poistného na náhradu škody, vyzval žalovaného 1/
2 2M Obdo 6/2010
o refundáciu poistného plnenia. Žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania. Súd prvého
stupňa konštatoval, že poistná udalosť nastala dňa 09. 11. 2005 a žalobca vyplatil poistné
plnenie poškodenému dňa 13. 06. 2006. Podľa názoru súdu subjektívna dvojročná premlčacia
lehota začala plynúť dňa 14. 06. 2006 a uplynula by dňa 14. 06. 2008. Objektívna premlčacia
lehota začala plynúť deň po poistnej udalosti 10. 11. 2005 a uplynula by 10. 11. 2008. Návrh
na začatie konania bol podaný dňa 06. 03. 2008 pred uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty,
ale v rámci objektívnej trojročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ ide o solidárnu zaviazanosť
žalovaných, súd dospel k záveru, že táto nemá oporu v zákone a návrh voči žalovanému 2/
zamietol. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na základe odvolania žalovaného 1/
rozsudok súdu prvého stupňa v zaväzujúcej časti a v časti týkajúcej sa trov konania potvrdil
a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je vecne správny a jeho názor ohľadom plynutia lehôt je zhodný sa
názorom súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust.
§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Rozhodnutia súdov oboch stupňov v zaväzujúcej časti a v časti týkajúcej sa trov
konania nadobudli právoplatnosť 27. 10. 2009.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 11. 10. 2010, na podnet
žalovaného 1/ podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku,
ktorým zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 94 910,-- Sk s prísl. a trovy konania
v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie bolo podané podľa § 243e ods. 1 O. s. p.
v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Napadnutými rozhodnutiami bol podľa názoru generálneho prokurátora porušený
zákon, keďže sa súdy dôsledne neriadili ust. § 1 až § 3 O. s. p., ust. § 106 ods. 1 a ods. 2
Občianskeho zákonníka, ust. § 111 Občianskeho zákonníka a ust. § 813 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
3 2M Obdo 6/2010
V mimoriadnom dovolaní generálny prokurátor uviedol, že súd prvého stupňa
a následne aj odvolací súd, nesprávne právne veci posúdili, keď pri posudzovaní vznesenej
námietky premlčania zo strany žalovaného 1/ ohľadom začatia plynutia premlčacej lehoty,
začiatok premlčacej lehoty stanovili na deň nasledujúci po dni, kedy došlo k vyplateniu
poistného plnenia poškodenému. Zdôraznil, že pri právach na náhradu škody subjektívna
premlčania doba plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Preto súd mal v konaní vychádzať z okamihu, kedy sa poškodený, nie žalobca,
dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho
zákonníka prechod práva na náhradu škody z poistného na poistiteľa nastáva ex lege
okamihom vyplatenia poistného plnenia. Vyplatením náhrady škody dochádza iba k prechodu
práv z poisteného na poistiteľa, nie k vzniku nových práv poistiteľa. Zmena v osobe veriteľa
nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Preto poistiteľ si právo na náhradu škody musí
uplatniť v premlčacej dobe, ktorá začala plynúť poistenému ako poškodenému. Poistiteľ len
preberá vyplatením plnenia jeho práva, teda dochádza k zákonnej cesii a nie k vzniku nových
práv poistiteľa. Ustálená judikatúra (Najvyšší súd Slovenskej republiky R 27/1977) tiež
akceptuje, že pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
prechádza právo poisteného na náhradu škody na poisťovňu a nárok, ktorý prešiel
na poisťovňu, si ponecháva charakter nároku na náhradu škody aj čo do dôsledkov týkajúcich
sa premlčania.
Generálny prokurátor má za to, že neakceptovaním námietky premlčania zo strany
súdov a nesprávnym vyhodnotením začiatku plynutia premlčacej doby, došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci a k porušeniu zákona. Podľa jeho názoru bol návrh na začatie
konania podaný žalobcom po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko dňa 06. 12. 2005
bola vystavená poškodenému faktúra za opravu motorového vozidla a už v tento deň, resp.
najneskôr v deň, keď poškodený oznámil žalobcovi poistnú udalosť, t. j. dňa 16. 12. 2005, mu
bola zrejmá výška škody a na základe tejto skutočnosti začala plynúť premlčacia doba. Túto
skutočnosť boli konajúce súdy povinné na základe uplatnenia námietky premlčania v konaní
zo strany žalovaného 1/ vziať do úvahy a následne návrh zamietnuť.
Na základe zistených skutočností sú podľa generálneho prokurátora splnené
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. a podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho
4 2M Obdo 6/2010
prokurátora si vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania,
ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
S obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora sa žalovaný 1/ stotožnil
v celom rozsahu. Žalobca ani žalovaný 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p), po zistení,
že podmienky na podanie mimoriadneho dovolania boli splnené (včasnosť, podnet,
prípustnosť) a po tom, čo dal možnosť účastníkom sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadriť
(§ 243i ods. 1 O. s. p.), mimoriadne dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu, v ktorom boli ich výroky
napadnuté v zmysle dôvodov, uvedených v mimoriadnom dovolaní, preskúmal aj konanie,
ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Mimoriadne dovolanie bolo podané z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
súdom prvého stupňa, ako aj odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je treba rozumieť
činnosť súdu, pri ktorej tento zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci
sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak súd aplikoval síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Týmto dovolacím dôvodom možno
napadnúť nielen právny záver odvolacieho súdu, týkajúci sa bezprostredne predmetu konania,
ale i posúdenie predbežnej otázky odvolacím súdom, posúdenie dôkazného bremena a pod.
Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo
rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.
Predmetom dovolania je posúdiť, či súd prvého stupňa a následne aj odvolací súd
správne právne vec posúdili, keď pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania zo strany
žalovaného 1/ ohľadom začatia plynutia premlčacej lehoty, začiatok premlčacej lehoty
stanovili na deň nasledujúci po dni, kedy došlo k vyplateniu poistného plnenia poškodenému.
Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
5 2M Obdo 6/2010
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (ust. § 106 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.).
Podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo
na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to
do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Z obsahu spisu sa zisťuje, že poistná udalosť nastala dňa 09. 11. 2005, dňa
06. 12. 2005 bola vystavená poškodenému faktúra za opravu motorového vozidla a žalobca
vyplatil poistné plnenie poškodenému dňa 13. 06. 2006, ktorým dňom na žalobcu podľa ust.
§ 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo právo poistného na náhradu škody. Žalobca sa
domáhal svojho práva z poistného voči žalovanému 1/ návrhom, podaným na súde dňa
06. 03. 2008.
Citované ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje zákonnú cessiu
(prechod) práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. V rámci tejto
zákonnej cessie poistiteľ vstupuje do existujúcich práv poisteného alebo poškodeného.
Poistiteľovi nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú
odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovednostného vzťahu voči tretej
osobe.
Prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa nastáva ex lege okamihom
vyplatenia plnenia poistenému, ktorý prechod nesmie zhoršiť právne postavenie subjektu
zodpovedného za škodu. Zmena v osobe veriteľa totiž podľa ust. § 111 Občianskeho
zákonníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby, a preto poistiteľ musí uplatniť právo
na náhradu škody v rámci premlčacej doby.
Občiansky zákonník v časti o poistení nevymedzuje pojem regresu alebo regresného
práva, pod ktoré právo sa v praxi niekedy zaraďuje aj právo na náhradu škody, ktoré
z poisteného prechádzajú na poistiteľa podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rozlišovanie regresu P. od zákonnej cessie (prechodu) práva na náhradu škody z poisteného
na poistiteľa je veľmi dôležité z hľadiska plynutia premlčacích lehôt určených
na uplatnenie práva poistiteľa voči poistenému alebo voči zodpovednému subjektu.
6 2M Obdo 6/2010
Ak poistiteľ uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel z poisteného, ide
o občianskoprávny vzťah a pri posudzovaní tohto nároku sa aplikuje ust. § 106 Občianskeho
zákonníka o premlčaní.
Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba,
a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je
stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba.
Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť od okamihu škodnej udalosti.
Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný
(primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie nielen
o škode, ale sa dozvie aj to, kto za túto škodu zodpovedá. Ak nárok na náhradu škody tvorí
neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie celú
výšku škody.
S poukazom na uvedené v danom prípade nastala škodná udalosť dňa 09. 11. 2005
a trojročná objektívna doba uplynula dňa 09. 11. 2008. Subjektívna doba začala plynúť dňom
vystavenia faktúry poškodenému za opravu motorového vozidla dňa 06. 12. 2005, ktorého
dňa sa poškodený dozvedel výšku spôsobenej škody. Dvojročná subjektívna doba preto
uplynula dňa 06. 12. 2007. Keďže zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej
doby, dotknuté premlčacie doby, vzťahujúce sa na poškodeného, platia aj pre poistiteľa. Bez
právnej relevancie je, že na poistiteľa prešlo právo poistného z poškodeného subjektu až dňa
13. 06. 2006, a to vyplatením poistného plnenia.
Žalovaný 1/ vzniesol v konaní námietku premlčania dvojročnej subjektívnej doby,
nakoľko žalobca podal svoj návrh až dňa 06. 03. 2008, t. j. po 06. 12. 2007, kedy došlo
k uplynutiu tejto subjektívnej doby.
7 2M Obdo 6/2010
Nakoľko dňa 06. 12. 2007 skončilo plynutie subjektívnej doby, právo žalobcu sa
premlčalo, a to aj napriek tomu, že poistiteľovi (resp. aj poškodenému) plynula ešte druhá
objektívna premlčacia doba, v ktorej dobe bol podaný návrh na začatie konania.
Mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia preto nie sú správne, pretože
vychádzali z toho, že začiatok subjektívnej premlčacej lehoty je stanovený pre žalobcu ako
poistiteľa rozdielne od začiatku plynutia tejto lehoty pre poškodeného, a to vyplatením
poistného plnenia. Preto súd prvého stupňa a následne aj súd odvolací vec nesprávne právne
posúdili a k námietke premlčania vznesenej žalovaným 1/ mali prihliadnuť.
Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podané z tohto dôvodu je tak
opodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 243i ods. 2 v spojení § 243b ods. 2
a ods. 4 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušil vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
O trovách dovolacieho konania bude rozhodnuté v zmysle ust. § 243d O. s. p.
v novom rozhodnutí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. novembra 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová