Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-75-2019.pdf
PDF · 156.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Csp/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO:31 335 004 proti žalovaným : 1./ F. P., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX Q. XX, 2./ T. P., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX Q. XX a 3./ T. P., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX Q. XX, o zaplatenie 4.859,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.074,44 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.274,44 eur od 20.10.2018 do 25.10.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.224,44 eur od 26.10.2018 do 23.11.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.174,44 eur od 24.11.2018 do 21.02.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.124,44 eur od 22.02.2019 do 23.04.2019 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.074,44 eur od 24.04.2019 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovaným v 1., 2. a 3.rade v rozsahu 60,16 %, ktorý sú títo žalovaní povinní žalobcovi splniť spoločne a nerozdielne vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 02.05.2019 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 4.859,44 eur, spolu s úrokom vo výške 4,79 % ročne zo sumy 4.924,68 eur od 20.10.2018 do 25.10.2018, úrokom vo výške 4,79 % ročne zo sumy 4.874,68 eur od 26.10.2018 do 23.11.2018, úrokom vo výške 4,79 % ročne zo sumy 4.824,68 eur od 24.11.2018 do 21.02.2019, úrokom vo výške 4,79 % ročne zo sumy 4.774,68 eur od 22.02.2019 do 23.04.2019, úrokom vo výške 4,79 % ročne zo sumy 4.724,68 eur od 24.04.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.059,44 eur od 20.10.2018 do 25.10.2018, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.009,44 eur od 26.10.2018 do 23.11.2018, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.959,44 eur od 24.11.2018 do 21.02.2019, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.909,44 eur od 22.02.2019 do 23.04.2019, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.859,44 eur od 24.04.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení Č..XXXXXXX X XX bola so žalovanými v 1., 2. a 3. rade uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere Č..XXXXXXX X XX zo dňa 13.05.2016 v súlade s ktorou poskytol žalobca medziúver vo výške 5.300,-eur tak, že dňa 19.05.2016 bola vyplatená suma vo výške 4.770,-eur a dňa 11.10.2016 suma vo výške 430,-eur. Uviedol, že poskytol celkovú sumu vo výške 5.300,-eur, a to v súlade s článkom VIII bod 8.1 zmluvy o úvere
podľa ktorých sa dojednaný poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 100,-eur zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku. V žalobe tvrdil, že žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z medziúveru vo výške 4,79 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 21,16 eur splatnými do 15.dňa v mesiaci a do pridelenia cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 19,31 eur splatné do 15.dňa v mesiaci. Splátky medziúveru sa žalovaní podľa žalobcu zaviazali poukazovať jednou sumou spolu vo výške 43,12 eur len na konto stavebného sporenia. Ďalej uviedol, že žalovaný v 1.rade prehlásil a svojim podpisom potvrdil prijatie do poistenia ako poistená osoba na základe žiadosti o prijatie do poistenia zo dňa 28.04.2016, pričom žalovaní sa zaviazali platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 2,65 eur splatnými do 15.dňa v mesiaci. Podľa žalobcu žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, omeškané splátky nedoplatili ani po výzve listom zo dňa 3.7.2018, preto žalobca dňa 19.10.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom, následne po spojení oboch účtov prostriedky na účte stavebného sporenia boli započítané na úhradu nesplatenej časti medziúveru, čím nasporená suma 375,32 eur znížila nesplatenú časť medziúveru 5.300,-eur na sumu 4.924,68 eur. Dlžná suma ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru tak predstavovala 5.059,44 eur a pozostávala z istiny vo výške 4.924,68 eur ako rozdielu sumy poskytnutého medziúveru vo výške 5.300,-eur a nasporenej sumy vo výške 375,32 eur, nezaplatených 4,79 % ročných úrokov z medziúveru vo výške 92,36 eur, nezaplateného poistného vo výške 42,40 eur za obdobie od júla 2017 do októbra 2018 ( 16 mesiacov x 2,65 eur ). Žalobca tvrdil, že nakoľko požadovaním predčasného splatenia úveru zmluva o úvere nezaniká, naďalej úročí aktuálnu istinu medziúveru dohodnutým úrokom za úver vo výške 4,79 % a zároveň zostatok dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne s poukazom na článok IX bod 9.2 zmluvy o úvere. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola podľa žalobcu na dlžnú sumu uhradená len suma 200,-eur započítaná na úhradu istiny, zvyšok istiny vo výške 4.859,44 eur ostal neuhradený, preto sa jeho zaplatenia spolu s príslušenstvom domáha súdnou cestou.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č..XXXXXXX X XX zo dňa 13.05.2016, Žiadosť o prijatie do poistenia zo dňa 28.04.2016, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.07.2018 s doručenkami, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.10.2018 s doručenkami, výpis z účtu stavebného sporenia a výpis z účtu zosplatneného medziúveru.
4. Žalovaní sa k žalobe, ktorá im spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 12.06.2019 písomne nevyjadrili.
5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 8.11.2019 na ktoré sa žalobca ani žalovaní napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Žalobca neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Žalovaní, ktorí podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu predvolania na pojednávanie toto prevzali dňa 13.08.2019 neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o jeho odročenie nežiadali, k veci sa nevyjadrili. V súlade s ust.§ 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a žalovaných, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanými namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sami žalovaní žiadne dôkazy v spore nenavrhli, pričom zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca uzavrel so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom- stavebným sporiteľom a žalovanými v 2. a 3. rade ako spoludlžníkmi dňa 13.05.2016 písomnú zmluvu označenú ako zmluva o spotrebiteľskom úvere Č..XXXXXXX X XX, ktorou sa zaviazal poskytnúť dlžníkom na preklenutie obdobia, kým budú splnené podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru medziúver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 5.300,-eur s tým, že pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby ( ďalej len „Všeobecné podmienky“) sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške cca 3.112,23 eur. Základné úverové podmienky boli uvedené v článku II. zmluvy, kde ako druh úveru je uvedené
medziúver - spotrebiteľský úver účelový na dobu určitú, ako výška medziúveru/celková výška úveru je tam uvedená suma 5.300,-eur s tým, že úroková sadzba medziúveru je 4,79 % ročne. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru, a to 104-mi pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 21,16 eur vždy k 15.dňu mesiaca a zaviazali sa vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 19,31 mesačne vždy v 15.deň mesiaca. V závere článku II zmluvy je opätovne uvedené, že celková výška medziúveru v mene euro je 5.300,-eur s tým, že celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť je 8.578,35 eur. Vyššie uvedené skutočnosti boli zistené z písomného vyhotovenia zmluvy predloženého žalobcom ( čl.4 až 13 spisu).
8. V zmluve v článku VIII označenom ako Poplatky a náklady je uvedené, že dlžník je povinný uhradiť veriteľovi nasledovné poplatky a náklady súvisiace s úverom, kde pod bodom 8.1 je uvedený poplatok za spracovanie medziúveru vrátane zmluvnej dokumentácie vo výške 1,2 % z celkovej sumy, min. 100,- eur, max 999,-eur ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku.
9. Súčasťou zmluvnej dokumentácie predloženej žalobcom je Amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver (rub čl.13 spisu) a v nej je uvedené, že celková čiastka, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť vo výške 8.578,35 eur pozostáva istiny vo výške 5.300,-eur, z úrokov vo výške 2.651,55 eur, z poplatku za spracovanie úveru vo výške 100,-eur, z poplatkov za rizikové životné poistenie vo výške 508,80 eur a z pomernej časti poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporené pripadajúcej na fázu stavebného úveru vo výške 18,-eur. Spolu súčet uvedených súm ( 5.300,-eur + 2.651,55 eur + 100,-eur +508,80 eur + 18 eur) je suma 8.578,35 eur uvedená ako celková čiastka ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť a je tam uvedené, že po zohľadnení aktuálneho stavu na účte stavebného sporenia vo výške 198,99 eur je čiastka, ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť vo výške 8.379,36 eur ( 8.578,35 eur - 198,99 eur).
10. Žalobca tvrdí, že žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky, keď medziúver riadne a včas nesplácali a tak listom zo dňa 19.10.2018 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (čl.30, 32 a 34 spisu) po predchádzajúcom upozornení žalovaných na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti listom zo dňa 3.7.2018 (čl.27, 28 a 29 spisu) oznámil žalovaným, že z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas napriek predošlým upozorneniam a omeškaniu, ktoré trvá dlhšie ako 3 mesiace nastala ku dňu 19.10.2018 mimoriadna splatnosť úveru. Žalobca žalovaných súčasne vyzval vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá ku dňu 19.10.2018 predstavuje 5.224,44 eur. Žalobca uviedol, že po trvalom upustení od vymáhania poplatkov za upomienky vo výške 165,-eur ostal dlh žalovaných na zosplatnenom úvere vo výške 5.059,44 eur, pričom do podania žaloby bola z danej sumy uhradená len suma 200,-eur v štyroch splátkach po 50,-eur zaplatených dňa 25.10.2018, dňa 23.11.2018, dňa 21.02.2019 a dňa 23.04.2019. Zvyšok vo výške 4.859,44 eur podľa tvrdenia žalobcu zaplatený nebol.
11. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu zosplatneného medziúveru (čl.36 spisu) súd zistil, že v tomto je zaznamenané vyplatenie medziúveru dlžníkovi dňa 19.05.2016 a dňa 11.10.2016 tak, že najskôr dňa 19.05.2016 bola vyplatená suma 4.770,-eur eur a potom dňa 11.10.2016 suma 430,-eur, spolu teda reálne vyplatená bola suma 5.200,-eur. Potom sú tam zaznamenané jednotlivé predpisy a vklady žalovaných z ktorých vyplýva, že posledný vklad bol uhradený dňa 23.07.2018 vo výške 64,-eur, pričom celkovo do dňa 19.10.2018 žalovaní jednotlivými vkladmi uhradili žalobcovi sumu spolu 550,24 eur. Pri dátume 19.10.2018 je tam zaznamenané vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru s tým, že v tento deň na čiastočné vyrovnanie medziúveru započítaná bola suma 375,32 eur, čo podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu stavebného sporenia (čl.37 spisu) bola suma nasporená na účte stavebného sporenia k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.
12. Z výpisu z účtu zosplatneného úveru vyplýva, že k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru evidovaná bola ako neuhradená celková suma 5.059,44 eur. Po zosplatnení úveru pripísaná naň bola ešte suma 50 eur dňa 25.10.2018. suma 50,-eur dňa 23.11.2018, suma 50,-eur dňa 21.02.2019 a suma 50,-eur dňa 23.04.2019. Po započítaní daných úhrad ako dlžná suma zo žaloby je tam uvedená suma 4.859,44 eur s tým, že pozostáva z istiny vo výške 4.724,68 eur, neuhradených úrokov za úver k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 92,36 eur a neuhradeného poistného k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 42,40 eur.
13. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, nemôže byť pochýb o tom, že zmluva uzavretá medzi stranami dňa 13.05.2016 je zmluvou spotrebiteľskou, na čom nič nemení to, že samotná základná zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere v tradičnom ponímaní ( § 261 Obchodného zákonníka ) patrí medzi tzv. absolútne obchody. O tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľský úver boli koniec koncov obe zmluvné strany v čase uzavretia zmluvy uzrozumené a zodpovedalo to ich prejavenej vôli, keďže aj z nimi použitého označenia dojednaného úveru vyplýva, že sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom ako druh úveru je v zmluve výslovne uvedené medziúver/spotrebiteľský úver účelový na dobu určitú, z čoho je zrejmé, že nejednalo sa v danom prípade o úver vylúčený v zmysle § 1 ods.3 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch z režimu spotrebiteľského úveru. Aj dôvodová správa k § 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uvádza, že napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t.j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. V danom prípade, vychádzajúc z účelu úveru uvedeného v článku III úverovej zmluvy jednalo sa práve o úver na modernizáciu a obnovu bývania dlžníka, teda o spotrebiteľský úver.
14. Podľa § 7 ods.7 zákona č.310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení účinnom k 13.05.2016 ak stavebná sporiteľňa poskytuje stavebnému sporiteľovi, ktorý je fyzickou osobou-nepodnikateľom, alebo inej fyzickej osobe-nepodnikateľovi stavebný úver alebo úver podľa § 2 ods. 3 písm. d) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/310/20160321> na stavebné účely uvedené v § 11 ods.1 písm. c), teda na stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich (účel úveru uvedený tu v článku III bod 3.1 zmluvy) alebo na úhradu záväzkov súvisiacich s týmito stavebnými účelmi, pri poskytnutí takéhoto úveru postupuje aj podľa osobitného predpisu, pričom poznámka pod čiarkou odkazuje na zákon o spotrebiteľských úveroch. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (13.05.2016) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20160321> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321> týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
16. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
17. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
18. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
19. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 13.05.2016 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, s) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20160321> a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321>
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzatváraná žalobcom so žalovanými je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne
možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné ( § 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
23. Žalovaní, ktorým žaloba so všetkými prílohami bola riadne doručená a boli vyzvaní sa k nej vyjadriť žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepopreli. Preto skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy, o tom, že bola reálne poskytnutá, vyplatená suma 5.200,-eur a že doposiaľ žalovaní zaplatili celkovo len 750,24 eur, z toho 200,-eur až po mimoriadnom zosplatnení úveru súd v súlade s § 151 ods.1 CSP považoval za nesporné.
24. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatuje, že žalobca preukázal, že žalovaným vznikol dlh z predmetnej úverovej zmluvy, ten v čase podania žaloby bol splatný, preto žalobca mohol žalobou uplatniť nárok na jeho vrátenie. S výškou žalobcom uplatneného nároku sa však súd nestotožnil, nakoľko úver poskytnutý žalovaným podľa názoru súdu bol pre nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy bezúročný a bez poplatkov a preto žaloba žalobcu bola dôvodná len v časti.
25. Nie je sporné, že žalobca poskytol žalovaným úver, a že jednalo sa o spotrebiteľský úver za účelom financovania stavebných úprav, modernizácie a obnovy bývania. Žalobca predloženým výpisom z účtu zosplatneného medziúveru preukázal, že poskytol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaným peňažné prostriedky vo výške 5.200,-eur (4.770,-eur + 430,-eur). Ako celková výška spotrebiteľského úveru (náležitosť predpísaná v § 9 ods.2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch) je v zmluve uvedená suma 5.300 eur (viď článok I. - predmet zmluvy ako aj článok II zmluvy - základné úverové podmienky kde je viackrát uvedené, že celková výška medziúveru je 5.300,-eur). Žalobca k tomu v žalobe uviedol, že cit.“ Poskytol celkovú sumu vo výške 5.300,-eur a to v súlade s článkom VIII bod 8.1 zmluvy o úvere, podľa ktorých sa poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 100,-eur dojednaný v článku VIII bod 8.1 zmluvy o úvere zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bude znížená o výšku tohto poplatku ( 4.770,-eur + 430,-eur + 100,-eur = 5.300,-eur“).
26. Podľa názoru súdu započítanie poplatku za spracovanie medziúveru do celkovej výšky úveru nemá zákonnú oporu, v dôsledku čoho údaj o celkovej výške úveru uvedený v zmluve je zjavne nesprávny, čím nie je dodržaná táto zákonom predpísaná náležitosť, preto sa podľa § 11 ods.1 písm. b) v spojení s § 9 ods.2 písm. g) ZoSÚ jedná o bezúročný a bezpoplatkový úver.
27. Podľa § 2 písm. g/ zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
28. Z vykonaného dokazovania aj zo samotného tvrdenia žalobcu je zrejmé, že reálne žalovaným poskytnutá bola len suma úveru vo výške 5.200,-eur. Uvedená peňažná suma mala byť podľa názoru súdu uvedená ako celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru. Poplatok za spracovanie medziúveru už z logiky veci nie je plnením veriteľa dlžníkovi, ale plnením dlžníka veriteľovi, preto podľa názoru súdu nemožno ho poňať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru. Sú to náklady spojené s poskytnutím úveru, mali byť preto zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Akékoľvek obchádzanie kogentnej zákonnej definície spotrebiteľského úveru a nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nie je možné hodnotiť inak než obchádzanie zákona. K tomu podporne pozri uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2017 sp.zn.20Co/126/2016, kde bol riešený obdobný prípad so záverom, že ide o obchádzanie zákona. Súd v tejto súvislosti, pokiaľ
ide o právne posúdenie klamlivého konania vo vzťahu k výške úveru, cene služby a k spôsobu jej výpočtu poukazuje tiež napr. na Rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Sžo/19/2012.
29. Údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru uvedený v zmluve (5.300 eur) tak súd nepovažuje za správny, čo v zmysle § 9 ods.2 písm. g) v spojení s § 11 ods.1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je samostatným (tu prvým) dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
30. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
31. Aj legálna definícia pojmu celková výška spotrebiteľského úveru obsiahnutá v § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch uvádza, že sa ňou na účely tohto zákona rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
32. V kontexte už uvedeného je zrejmé, že v tu prejednávanom spore celková suma, ktorú žalovaní reálne dostali k dispozícii od žalobcu, a teda celková výška úveru činila v skutočnosti len 5.200,-eur a nie sumu 5.300,-eur uvedenú v zmluve. A nakoľko je vylúčené do celkovej výšky úveru započítať sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené, pričom v danom prípade suma 100,-eur titulom poplatku za spracovanie medziúveru nesporne takou sumou je a táto nebola spotrebiteľovi reálne vyplatená, už len táto skutočnosť je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keďže pre takýto záver stačí, že chýba, resp. je uvedená nesprávne čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods.1 písm.b) ZoSÚ.
33. Podľa názoru súdu už na prvý pohľad je zrejmé a logické, že do celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru nemožno započítať plnenia, ktoré nie sú skutočným plnením veriteľa dlžníkovi ale majú byť v skutočnosti plnením dlžníka veriteľovi a teda sú nákladmi úveru. Patria teda do odplaty za úver, preto nemožno ich uvádzať v rámci výšky poskytnutého úveru.
34. Potvrdzuje to aj znenie § 9 ods.14 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinné k 13.5.2016 podľa ktorého akékoľvek poskytnuté plnenia spotrebiteľa súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere požadované alebo vyberané veriteľom alebo treťou osobou sa považujú za plnenia spotrebiteľa veriteľovi a za súčasť odplaty podľa osobitných predpisov.18aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20160321> Každé plnenie vyberané veriteľom alebo treťou osobou v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný bezodkladne evidovať podľa osobitného predpisu;18ab) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321> na tento účel sa veriteľ nemôže dovolávať skutočnosti, že plnenie prijala tretia osoba.
35. Podľa § 53 ods.6 veta druhá Občianskeho zákonníka v znení k 13.5.2016 odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
36. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z. podľa ktorého (§ 1 ods.1 v znení k 13.5.2016) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. 37. Krajský súd v Prešove už pred viac ako šiestimi rokmi, v rozsudku z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011 formuloval názor, s ktorým sa súd stotožňuje a v zmysle ktorého je neprijateľný taký postup pri uzatvorení úverovej zmluvy a také jej ustanovenie, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. V zmysle predmetného rozsudku , cit. „je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru...Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa
spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov.“ 38. Je nepochopiteľné, ak v základných podmienkach úveru, o poskytnutie ktorého dlžník veriteľa žiada logicky preto, aby sa dostal k peňažným prostriedkom má byť v časti, kde sa upravuje výška poskytnutého úveru (teda sumy veriteľa poskytovanej v prospech dlžníka) zakomponované dojednanie, ktoré časť sumy ktorá sa zarátava do výšky dlžníkovi poskytnutého úveru „započítava“ na úhradu poplatku inkasovaného veriteľom, keď taký poplatok logicky mal byť súčasťou nákladov úveru a ako taký premietnutý do splátok úveru, nie ale do jeho poskytovanej výšky. 39. Náležitosťou zmluvy, ktorej nedodržanie zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru je navyše v zmysle § 9 ods.2 písm. k/ zákona aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
40. V zmluve je ako celková čiastka medziúveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedená suma 8.578,35 eur. Avšak ani tento údaj podľa názoru súdu nie je uvedený v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške. Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2
- vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa.
41. Ako celková čiastka medziúveru ktorú musí dlžník zaplatiť je v zmluve uvedená suma 8.578,35 eur (viď článok II zmluvy). Súčasťou žalobcom predloženej zmluvnej dokumentácie k danému spotrebiteľskému úveru je Amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver (rub čl.13 spisu), kde sa nachádza podrobný rozpis tejto sumy. Z neho vyplýva, že suma 8.578,35 eur pozostáva istiny vo výške 5.300,-eur, z úrokov vo výške 2.651,55 eur, z poplatku za spracovanie úveru vo výške 100,-eur, z poplatkov za rizikové životné poistenie vo výške 508,80 eur a z pomernej časti poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporené pripadajúcej na fázu stavebného úveru vo výške 18,-eur. Spolu súčet uvedených súm (5.300,-eur + 2.651,55 eur + 100,-eur +508,80 eur + 18 eur) je suma 8.578,35 eur uvedená ako celková čiastka ktorú bude musieť spotrebiteľ zaplatiť. Z uvedeného rozpisu je teda zrejmé, že táto suma má pozostávať okrem iného z istiny 5.300,-eur a tiež z poplatku za spracovanie úveru vo výške 100,-eur. Avšak ako už bolo uvedené, keďže už v samotnej sume 5.300,-eur je započítaný poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 100,-eur ( keďže v skutočnosti vyplatená bola dlžníkovi len suma 5.200,-eur), tak potom sa javí, že do celkovo splatnej sumy je tento poplatok započítaný duplicitne, dvakrát, jednak ako súčasť istiny 5.300,-eur a potom ešte raz ako poplatok za spracovanie úveru. Z článku VIII bod 8.1 zmluvy na ktorý žalobca v žalobe poukázal nevyplýva nárok na dva takéto poplatky pri medziúvere, je tam dojednanie len o jednom poplatku za spracovanie medziúveru, z povahy daného úveru vyplýva, že akýkoľvek ďalší taký spracovateľský poplatok ani nemôže mať opodstatnenie, preto jeho duplicitným započítaním, navyše v situácii kedy istina poskytnutého úveru nebola 5.300,-eur ale len 5.200,-eur je aj údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa názoru súdu nesprávny.
42. Podľa legálnej definície v § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sa na účely tohto zákona rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
43. Je tak podľa názoru súdu zrejmé, že duplicitné započítanie poplatku za spracovanie úveru jednak do celkovej výšky spotrebiteľského úveru (keďže uvedená bola suma 5.300,-eur, teda aj s týmto poplatkom) ako aj do celkových nákladov spotrebiteľa ( keďže do celkovo splatnej sumy bol poplatok za poskytnutie úveru 100,-eur započítaný ešte raz) nie je súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch a má za následok že sa jedná v zmysle § 11 ods.1 písm. b) v spojení s § 9 ods.2 písm.g) a k) ZoSÚ o bezúročný a bezpoplatkový úver.
44. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovanými ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V tomto prípade nedostatky zmluvy (nesprávne uvedenie celkovej výšky úveru a celkovo splatnej sumy) sú také závažné, že bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.
45. O tom, že ide o kľúčové údaje svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č.279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ak tam nie je uvedená celková výška spotrebiteľského úveru.
46. Prípady, kedy súčasťou istiny úveru sú aj náklady spojené s poskytnutím úveru judikatúra ( viď napr. vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. sp.zn.20Co/126/2016) už vo viacerých prípadoch kvalifikovala ako nekalú obchodnú praktiku zdôrazňujúc následne ten aspekt, že výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a o takýto prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
47. Je teda zrejmé, že v tu súdenej veci jednalo sa v skutočnosti o úver vo výške len 5.200,-eur, reálne teda poskytnutá bola v prospech žalovaných dlžníkov len taká suma. Žalovaní nepopreli, že na úhradu nárokov z tejto zmluvy zaplatili žalobcovi len sumu 550,24 eur do predčasného zosplatnenia úveru a sumu 200,-eur po predčasnom zosplatnení úveru, ako to vyplýva zo žalobcom predloženého výpisu z účtu zosplatneného medziúveru. Po započítaní sumy 375,32 eur zo stavebného sporenia uskutočnenom samotným žalobcom titulom čiastočného vyrovnania medziúveru tak dlh žalovaných na istine bezúročného a bezpoplatkového úveru je 4.074,44 eur ( 5.200,-eur - 550,24 eur - 200,-eur - 375,32 eur).
48. Preto ako dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia istiny 4.074,44 eur a úroku z omeškania zo sumy istiny, pričom za nedôvodný považoval nárok žalobcu na zaplatenie úrokov (tak do splatnosti ako aj po splatnosti), a to vzhľadom na bezúročnosť úveru a vzhľadom na bezpoplatkovosť úveru za nedôvodný považoval aj nárok na zaplatenie poistného vo výške 42,40 eur.
49. Úver žalobcu je bezúročný a bezpoplatkový a tak ani poplatky za poistenie žalobcovi nebolo možné priznať, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením. Z listín predložených žalobcom na dôkaz vyplýva, že poplatok za poistenie nemá základ v samostatnej zmluve uzavretej so všetkými žalovanými, ale na základe žiadosti stavebného sporiteľa- žalovaného v 1.rade o prijatie do poistenia (čl.26 spisu) bolo do zmluvy o spotrebiteľskom úvere poňaté dojednanie o platení poplatku za prijatie do poistenia 2,65 eur mesačne. Poistné patrí podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Nakoľko tu poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, nemožno priznať žalobcovi ani tieto náklady, teda ani poistné vo výške 42,40 eur.
50. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.10.2018, pričom za základ z ktorého počítal úroky z omeškania označil istinu 4.924,68 eur.
51. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
52. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
53. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
54. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
55. Žalobca, vychádzajúc zo žaloby určil začiatok omeškania žalovaných od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 20.10.2018 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou ich záväzkov úver dňa 19.10.2018 predčasne zosplatnil.
56. V súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v tomto prípade preukázal dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Keďže výška splátok úveru bola jasne dohodnutá v zmluve, žalovaní ju po posúdení svojich možností akceptovali, zásadám logického usporiadania vzťahov zodpovedá záver, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru prejavila by sa tu nie v nižšej výške mesačnej splátky, ale v skrátení doby splácania úveru. Žalovaní pri splácaní splátok v dohodnutej výške splácali by v skutočnosti len čistú istinu úveru, ktorú by splatili skôr ako je uvedené v zmluve. Žalovaní meškali so splátkami, žalobca predložil súdu upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 3.7.2018 s dôkazom (doručenkami) o jeho doručené každému zo žalovaných na dôkaz upozornenia žalovaných na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a tiež oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 19.10.2018. Žalovaní podmienky predčasného zosplatnenia úveru ani toto samotné ani nerozporovali.
57. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania nie je v rozpore so sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní odo dňa 20.10.2018 preukázateľne boli v omeškaní so zaplatením nevrátenej istiny bezúročného a bezpoplatkového úveru vo výške vtedy 4.274,44 eur a po jednotlivých ich čiastočných úhradách na dlžnú sumu vo výške spolu 200,-eur zohľadnených vo výroku o úroku z omeškania odo dňa 24.4.2019 trvá ich omeškanie už len pokiaľ ide o sumu 4.074,44 eur, uložil im súd spolu so sumou 4.074,44 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
58. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené, že žalovaní sumu 4.074,44 eur žalobcovi do dňa podania žaloby, ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatili. Nespochybnili to ani samotní žalovaní, ktorým žaloba spolu s prílohami bola riadne doručená a boli vyzvaní sa k nej vyjadriť, teda ak by chceli spochybniť základ či výšku voči nim uplatneného nároku, mali dostatočný priestor tak urobiť. Preto v časti o zaplatenie sumy 4.074,44 eur a úroku z omeškania uvedeného vo výroku rozsudku súd žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti ju ako nedôvodnú zamietol.
59. Súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej
lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh. Žalovaným bola žaloba riadne doručená ešte dňa 12.06.2019, tí napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej nijako na ňu nereagovali, nevyjadrili sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili sa ani na nariadené pojednávanie. Uvedené žalovaným nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chceli splácať v splátkach, obrátili s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.
60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaní boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky- úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
61. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
62. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 56/2017-12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho Civilného sporového poriadku) alebo I.ÚS 31/2014-9.
63. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/18/2017 alebo 4Co/114/2017.
64. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( § 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 5.359,11 eur ( 4.859,44 eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 241,-eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vyčíslené pokračujúce úroky 4,79 % ročne podľa petitu žaloby+ 258,67 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vyčíslené úroky z omeškania podľa petitu žaloby).
65. Prisúdená istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods.1 veta prvá CSP) činí 4.291,72 eur ( 4.074,44 eur ako prisúdená istina + 217,28 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný prisúdený úrok z omeškania).
66. Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 80,08 %, žalovaní boli vo veci úspešní v rozsahu 19,92 %.
67. Po odpočítaní úspechu žalovaných v rozsahu 19,92 % od úspechu žalobcu v rozsahu 80,08 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,16 %.
68. Postupujúc podľa § 255 ods.2 CSP preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods.1 CSP v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 60,16 %, ktorý sú títo žalovaní povinní splniť mu spoločne a nerozdielne.
69. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.