Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Sa-19-2018.pdf
PDF · 139.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci žalobkyne: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., v zastúpení súdom ustanoveným opatrovníkom C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činnosti Košice, Zádielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/5162 zo dňa 02.05.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím sp. zn. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2018/5162 zo dňa 02.05.2018 Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice ako odvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. MI1/RPPnKŤZP/SOC/2018/40960-4 zo dňa 25.01.2018, ktorým nepriznal C. C. peňažný príspevok na úpravu rodinného domu. Podľa komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 23.04.2018 je žiadateľka osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80 %, podľa prílohy číslo 3, časti V.l.i.2. zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
2. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojej opatrovníčky domáhala priznania peňažného príspevku na úpravu rodinného domu z dôvodu svojej choroby. Opatrovníčka žalobkyne dňa 15.11.2017 podala žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu, ktorá jej bola druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 02.05.2018 Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ako správnym orgánom príslušným podľa § 51 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 4 ods. 6 písm. c), § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právoplatne zamietnutá a zamietnutím jej odvolania napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce MI1/RPPnKŤZP/SOC/2018/40960-4 zo dňa 25.01.2018 bolo potvrdené.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce predmetné rozhodnutie vydal dňa 25.01.2018 na základe komplexného posudku č. MI1/OPPKŤZPa PČ/SOC/2018/41292 č. z. 2018/17048 zo dňa 11.01.2018, kde bola žalobkyni stanovená funkčná porucha na 80 %, čiže žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa lekárskeho posudku, ktorý bol vypracovaný na základe doloženia zdravotnej dokumentácie je žalobkyňa schopná prekonávať malé výškové rozdiely, hybnosť vo váhonosných kĺboch dolných končatín nie je vážnejšie postihnutá. Obmedzenie mobility je psychického pôvodu pre zrakový postih - strach z pádu. Bariéry, ktoré pre posudzovanú majú podľa udania matky predstavovať nerovnosti podláh (výškové rozdiely v jednotlivých miestnostiach) je teda schopná prekonať. Žalobkyni teda v rozhodnutí nebola navrhnutá kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia formou peňažného príspevku na úpravu rodinného domu.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podala opatrovníčka žalobkyne odvolanie dňa 09.02.2018, kde uviedla, že:
„do operácie bola imobilná a preto bola odkázaná na pomôcky, ktoré neustále vymenúvate pri posúdení jej zdravotného stavu, naposledy v posudku zo dňa 11.1.2018. To znamená, že vymenované pomôcky dostala keď bola imobilná a pohybovala sa iba pomocou kočíkov a invalidných vozíkov, pre ktoré nerovná podlaha v interiéri rodinného domu nebola bariérou. A vôbec som neriešila, že tieto kočíky a invalidné vozíky používané celé desaťročia ničia steny, dvere a podlahy. A práve zničená - nerovná podlaha je bariérou pre moju dcéru, ktorá pri chôdzi na takejto podlahe padá a môže sa zraniť. Som jej celé desaťročia oporou, ale ťažko jej vysvetlím, že doma môže chodiť iba s oporou, že sama môže chodiť iba tam, kde je rovná podlaha, teda v domove sociálnych služieb. Teda moja dcéra nemá strach z pádu z psychického dôvodu - pre zrakový postih ako píšete, ale z dôvodu, že na nerovnej podlahe sa bojí ísť, lebo v domácom prostredí opakovane spadla. C. má z chôdze radosť, veď chodí iba od operácie a celé roky bola pripútaná na vozík, ale keď spadne, chôdze sa bojí a preto hrozí, že mi doma prestane chodiť, alebo si pri páde ublíži. Nie je pravda čo je uvedené v sociálnej posudkovej činnosti /posudok zo dňa 11.1.2018 oblasť mobility/, čo sa týka pomenovania bariér v rodinnom dome, tak ako to na šetrení údajne zistila pani I., ktorá mi na šetrení tvrdila, že podpisujem iba to, že na šetrení v domácnosti bola, preto nechápem, čo ju vedie k manipulácii jej zistení, čo má za následok, že podstata celej úpravy rodinného domu nie je správne pomenovaná.“
5. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice (ďalej len ,,odvolací orgán“) ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 6 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. a) zákona NR SR číslo 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých predpisov, § 51 písm. b) zákona NR SR číslo 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 59 ods. 2) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. MI1/RPPnKŤZP/SOC/2018/40960-4 zo dňa 25.01.2018 potvrdil.
6. Vo svojom rozhodnutí uviedol nasledovné:
„Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol komplexný posudok úradu č. MI1/OPPKŤZPaPČ/ SOC/2018/41292 č.z. 2018/17048 zo dňa 11.01.2018, vydaný v zmysle § 15 ods. 1) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu podľa ktorého sa posudzovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia 80% miery funkčnej poruchy, podľa prílohy č.3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, časti VI.2). Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom úradu nebol stanovený. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej v oblasti mobility a orientácie úrad nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom na úpravu rodinného domu - úpravu kúpeľne, nakoľko podľa lekárskeho posudku posudzovaná nie je odkázaná na úpravu podláh v rodinnom dome. Posudkový lekár ústredia po preskúmaní predloženej spisovej dokumentácie vydal lekársky posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/5211 zo dňa 17.04.2018. Následne ústredie dňa 23.04.2018 vydalo komplexný posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC/SOC/2018/5211. Posudkovým lekárom ústredia bola miera funkčnej poruchy posudzovanej stanovená na 80%, podľa prílohy č.3, časti V. 1.i.2) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre centrálne neurogénne poruchy kvadruparézu stredne ťažkú, v dôsledku ktorej skutočnosti je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Posudzovaná je liečená aj pre ochorenia - slabozrakosť s mierou funkčnej poruchy 60% /časť VI.3.b/, kmeňové poruchy ťažkej poruchy s mierou funkčnej poruchy 50% /časť V.5.c/, inkontinenciu moču III. stupňa s mierou funkčnej poruchy 50% /časť XIII.B.4.c/. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia je posudzovaná odkázaná na sprievodcu, termín opätovnej kontroly zdravotného stavu nebol stanovený. V rámci sociálnej posudkovej činnosti vykonanej dňa 22.03.2018 bolo zistené, že posudzovaná býva v rodinnom dome s rodičmi. Je slobodná a poberá invalidný dôchodok. Posudzovaná nekomunikuje. Pri chôdzi nosí korzet, chodí obutá, aby mala pevnejšiu nohu. S dopomocou rodinných príslušníkov prekonáva výškové rozdiely prahov. Matka posudzovanej žiada odstrániť výškové rozdiely prahov a nerovné podlahy v dome, aby sa mohla posudzovaná samostatne pohybovať v domácom prostredí. Z lekárskeho posudku ústredia vyplýva, že posudzovaná je liečená pre detskú mozgovú obrnu, epilepsiu, ktorá nereaguje na liečbu - stav trvale nekompenzovateľný, ťažkú slabozrakosť a inkontinenciou moču III. stupňa. Je schopná samostatnej chôdze, chôdza je pomalá o širokej báze, zakopáva ľavou nohou, kroky sú šuchotavé, pri chôdzi po schodoch stráca rovnováhu, nepoužíva žiadnu oporu ani žiadnu ortopedickú pomôcku. Je schopná prekonávať bariéry, vrátane nerovností v interiéri. Podľa § 14 ods. 5) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nie je odkázaná na úpravu rodinného domu. Podľa § 37 ods. 1) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1) odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety možno poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok podľa prvej vety nemožno poskytnúť na odstránenie alebo prekonanie bariér, ktoré možno prekonať použitím pomôcok, ktoré možno poskytnúť alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia. Nakoľko podľa komplexného posudku ústredia posudzovaná nie je odkázaná na úpravu rodinného domu, ústredie v rámci druhostupňového konania rozhodlo tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Komplexný posudok ústredia č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2018/5211 zo dňa 23.04.2018 sa v zmysle § 55 ods. 13) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu doručí súdom ustanovenej opatrovníčke - C. C.. V odvolaní súdom ustanovená opatrovníčka poukazuje na nepriaznivý zdravotný stav posudzovanej. K uvedenému ústredie poznamenáva, že posudkový lekár ústredia zhodnotil všetky dostupné odborné nálezy. Napriek ťažkému zdravotnému stavu a subjektívne uvádzaným námietkam, posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku konštatuje, že posudzovaná nie je v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu odkázaná na úpravu rodinného domu.“
II.
Správna žaloba
7. Žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice doručenou súdu dňa 02.07.2018 sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, sp. zn. UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2018/5162 zo dňa 02.05.2018 v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce sp. zn MI1/RPPnKŤZP/SOC/2018/40960-4 zo dňa 25.01.2018.
8. V žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia opatrovníčka žalobkyne uviedla, že:
„Z predložených lekárskych správ je zrejmé, že C. sa nedokáže samostatne premiestňovať po nerovnej podlahe. Z výsledkov sociálneho šetrenia samotného žalovaného je zrejmé, že v rodinnom dome, v ktorom C. býva, sú bariéry - zvýšené prahy, ktoré prekonáva iba s pomocou inej osoby. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s predmetnými skutočnosťami nijako nevysporiadal a uspokojil sa so závermi lekárskeho posudku svojho posudkového lekára, podľa ktorého je C. schopná prekonávať bariéry samostatne. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 27.04.2016 sp. zn. 9Sžso/95/2014 konštatuje: „Napriek tomu, že hodnotenie a posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby je v kompetencii
posudkového lekára, rozhodnutie v konaní vydáva správny orgán, ktorý aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav so zreteľom na tvrdenia a argumenty žiadateľa (účastníka konania)". Z judikatúry Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného v konaní vo veci kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia „vysporiadať sa s otázkou, či podklady na vypracovanie komplexného posudku boli úplné, objektívne a presvedčivo odôvodnené bez, či už vnútorných rozporov, alebo rozporov s inými v konaní predloženými dôkazmi a tvrdeniami, napr. správami z odborných vyšetrení. Ak tomu tak nie je, je potrebné komplexný posudok doplniť a rozpory odstrániť" (Rozsudok NS SR zo dňa 27 .04 . 2016 sp. zn. 9Sžso /95/2014 ). Posudok „nepredstavuje a ani nemôže predstavovať jediný podklad rozhodnutia vo význame skutkovom v konaní podľa zák. č. 447/2008 Z. z." (Rozsudok NS SR 1Sžso/6/2015 zo dňa 28.06.2016). Zároveň považujem za potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má podľa Čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, má C. právo na čo najnezávislejší spôsob života, vrátane možnosti sa v čo najväčšej miere samostatne pohybovať. Slovenska republika sa prijatím Dohovoru zaviazala identifikovať a odstraňovať bariéry a prekážky, ktoré Kristíne ako osobe so zdravotným postihnutím v samostatnom pohybe a premiestňovaní bránia. Tieto prekážky sú v predloženej zdravotnej dokumentácií jednoznačne určené, tak ako je zákonom č. 447/2008 Z. z. určený spôsob, akým ich možno odstrániť. Ako konštatoval Najvyšší súd SR : základným cieľom konania o kompenzáciách je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný vyššie citované ustanovenia Správneho poriadku vo svojom konaní nedodržal. Rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, naopak, je v zjavnom rozpore s lekárskymi správami, ktoré mu boli v konaní predložené, ako aj s výsledkom sociálneho šetrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie žalovaného.“
III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobkyne, duplika žalovaného
9. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice dňa 01.12.2016 predložilo vyjadrenie k žalobe v ktorej uvádza:
,, V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie peňažného príspevku na úpravu rodinného domu podľa § 14 ods. 5 v spojení s § 37 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je odbornou medicínskou otázkou v zmysle §11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Nejde pritom o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre posudzovanú osobu. K námietkam uvedených v správnej žalobe spracoval z uvedeného dôvodu dňa 09.08.2018 podrobné stanovisko posudkový lekár žalovaného - M.. V. Č., v ktorom v predmetnej veci odôvodňuje zhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a vyvracia žalobné námietky. Žalobkyňa prostredníctvom opatrovníka v správnej žalobe namieta skutočnosť, že sa nedokáže samostatne premiestňovať po nerovnej podlahe, preto požaduje odstrániť existujúce bariéry v rodinnom dome, a to zvýšené prahy a nerovné podlahy a v tejto súvislosti rozporuje lekárske správy M.. O. zo dňa 07.11.2017 a M.. O. zo dňa 15.11.2017 so závermi lekárskeho posudku, resp. komplexného posudku žalovaného. Ako vyplýva z vyššie uvedeného stanoviska posudkového lekára žalovaného v neurologickom náleze M.. O. zo dňa 15.11.2017 nie je popisované žiadne funkčné postihnutie, ktoré by žalobkyni znemožňovalo prekonávať bariéry v interiéri a v ortopedickom náleze M.. O. zo dňa 07.11.2017 v oblasti bedrových a kolenných kĺbov nie je popisované žiadne ochorenie, ktoré by žalobkyni znemožňovalo, alebo
sťažovalo prekonávať bariéry v interiéri. Poruchy rovnováhy neboli popisované v žiadnom z doložených lekárskych nálezov. Ortopédom a neurológom objektivizovaný funkčný stav pohybového aparátu a rozsah pohyblivosti váhonosných kĺbov dolných končatín umožňujú prekonávať bariéry v domácom prostredí. Pokiaľ ide o namietaný zrejmý rozpor zistený pri výkone sociálnej posudkovej činnosti (žalobkyňa s dopomocou rodinných príslušníkov prekonáva výškové rozdiely prahov) uvedený v komplexnom posudku žalovaného a lekárskym posudkom (záver, že žalobkyňa je schopná samostatne prekonávať bariéry v interiéri), pri výkone sociálnej posudkovej činnosti dňa 22.03.2018 bolo konštatované vyjadrenie opatrovníka k samotnému skutkovému stavu, keďže sama žalobkyňa nekomunikuje. Na str. 3 správnej žaloby je namietaná skutočnosť, že : „Z napadnutého rozhodnutia je tiež zrejmé, že žalovaný sa nezaoberal tým, do akej miery ovplyvňuje C. schopnosť samostatne prekonávať „nerovnosti v interiéri“ fakt, že trpí ťažkou binokulárnou slabozrakosťou (praktickou slepotou oboch očí), ktorá je podľa komplexného posudku žalovaného rozhodujúcou príčinou, pre ktorú bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím...“, uvedená námietka nie je dôvodná, keďže najzávažnejšie zdravotné postihnutie žalobkyne bolo posúdené podobne ako prvostupňovým správnym orgánom, podľa časti V.1.písm.i) bod 2. prílohy č.3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre centrálne neurogénne poruchy - kvadruparézu stredne ťažkú s MFP 80% a zrakový postih nebol hodnotený ako praktická slepota oboch očí, ale ako slabozrakosť s MFP 60%, podľa časti VI.3.písm.b) prílohy č.3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Opatrovník žalobkyne si osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ žalobkyne vo vzťahu k uplatnenému nároku a hodnotiť závery posudkových lekárov žalovaného ako rozporné s lekárskymi nálezmi špecialistov, pričom k tomuto záveru, ako vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nemá žiadnu právomoc ani jednotlivý ošetrujúci lekár. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že v zmysle ústavných princípov pod ustálenou rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Právne závery uvádzané v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sp. zn.: 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012 poukazujú na skutočnosť, že podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom - v danom prípade nároku na úpravu rodinného domu. Podobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v inej právnej veci pri posudzovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu vo svojom rozsudku Sp. zn. : 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017 na str. 8 dôvody, že záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie predmetného príspevku, nakoľko posudzovanie zdravotného stavu na účely jeho priznania je zverené posudkovým lekárom úradu a žalovaného a nie ošetrujúcemu lekárovi. Neurológ na konštatovanie odkázanosti žalobcu na individuálnu prepravu v zmysle zákona č. 447/2008 Z. Z. nie je oprávnený. Žalovaný v zmysle §32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutia, t, j. podania a návrhy opatrovníka žalobkyne - listiny, ako sú lekárske správy a nálezy, sociálnu posudkovú dokumentáciu a lekárske posudky. Lekársky posudok a následne vypracovaný komplexný posudok žalovaného v týchto intenciách spĺňajú všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, vysporiadavajú sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, sú preto rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Opatrovník žalobkyne na str. 4 správnej žaloby ďalej uvádza aj Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo dňa 13.12.2006, ktorý mal byť dotknutý postupom a rozhodovacou činnosťou žalovaného, v tejto súvislosti poukazuje žalovaný na skutočnosť, že zdravotný stav žalobkyne bol komplexne zhodnotený v intenciách Dohovoru, o čom svedči skutočnosť, že sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne prvostupňový správny orgán navrhol kompenzovať týmito formami : peňažným príspevkom na opravu pomôcky - zdvíhacieho zariadenia - stropný zdvihák, šikmá schodisková plošina, peňažným príspevkom na opravu pomôcky - mixér, druhý mechanický vozík, peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla a peňažným príspevkom na opatrovanie.
Žalovaný požaduje, aby krajský súd vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil pojednávanie. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný v rámci svojej diskrečnej právomoci vydal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade platnými hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom v zmysle § 27 ods. 2 SSP, pričom diskrečná právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné, a preto žalovaný navrhuje, aby krajský súd predmetnú žalobu podľa §190 v spojení s §199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietol.“
10. Žalobkyňa sa dňa 07.09.2018 prostredníctvom svojej opatrovníčky vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.08.2018 takto:
,,V plnom rozsahu zotrvávam na podanej žalobe a jej dôvodoch a k vyjadreniu žalovaného uvádzam nasledovné. Ako je z podanej žaloby zrejmé, rozhodne si "neosobujem" právo posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ. Žiadam iba, aby z týchto správ vychádzal posudkový lekár žalovaného vo svojej posudkovej činnosti, ako mu to ukladá zákon č. 447/2008 Z. z. Za mimoriadne pozoruhodnú považujem časť vyjadrenia žalovaného dotýkajúcu sa C. zrakového postihnutia - ťažkej binokulárnej slabozrakosti, kde svoje opomenutie zaoberať sa týmto postihnutím pri posudzovaní jej odkázanosti na úpravu domu žalovaný odôvodňuje tým, že najzávažnejším zdravotným postihnutím je kvadruparéza s mierou funkčnej poruchy 80 % a jej zrakový postih je spojený s mierou funkčnej poruchy 60 %. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný tým výslovne konštatuje, že C. trpí kvadruparézou, t.j. ochrnutím všetkých končatín (čo je bezpochyby stav brániaci v samostatnom pohybe po dome), z vyjadrenia žalovaného tak vyplýva, že žalovaný pri svojej činnosti zohľadňuje iba postihnutie spojené s najvyššou mierou funkčnej poruchy a na iné postihnutia, ktorými osoba s ťažkými zdravotným postihnutím preukázateľne (aj podľa žalovaného) trpí, žalovaný neprihliada. Takýto postup žalovaného nemá oporu v zákone č. 447/2008 Z. z. Zákon č. 447/2008 Z .z. v § 12 uvádza, že miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením, to však rozhodne neznamená, že pri posudzovaní odkázanosti na jednotlivé druhy kompenzácie môže žalovaný prihliadať iba na postihnutie s najvyššou mierou funkčnej poruchy, nota bene v prípade, ak sú aj ďalšie zdravotné postihnutia žiadateľa spojené s mierou funkčnej poruchy nad 50 %, t.j. samé o sebe spôsobujú ťažké zdravotné postihnutie. V prípade žiadateľa, ktorý trpí viacerými závažnými zdravotnými postihnutiami žalovaný nijako nemôže presne a úplne zistiť skutkový stav, ak bude zohľadňovať iba jedno z nich. Schopnosť samostatného pohybu by aj u C. bola úplne iná, ak by trpela "iba" postihnutím končatín. C. schopnosť prekonávať samostatne prahy v dome determinuje kombinácia postihnutia končatín, ťažkej slabozrakosti a mentálnej retardácie. Temer nevidiace, retardované, donedávna vôbec nechodiace dievča, prekonáva prekážky úplne inak, ako vcelku zdravý človek s pomalou, zakopávajúcou chôdzou. Všetky C.G. postihnutia sú pritom jednoznačne zadokumentované v lekárskych správach a žalovanému známe. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. je posudkový lekár povinný v lekárskom posudku posúdiť a zohľadniť všetku zdravotnú dokumentáciu predloženú žiadateľom. Pokiaľ mal posudkový lekár žalovaného pochybnosť o správnosti záverov predložených lekárskych správ, v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 5 a § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., mal možnosť požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu a predvolať C. na posúdenie zdravotného stavu. Základnou povinnosťou žalovaného ako správneho orgánu je vyžadovať, aby odborné posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie, boli náležite vyčerpávajúce a boli tak relevantným podkladom pre vyvodenie právnych záverov v jeho rozhodovacej činnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností naďalej navrhujem, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“
11. K vyjadreniu žalobkyne zo dňa 07.09.2018, ktorým sa vyjadrila k vyjadreniu žalovanému k správnej žalobe zo dňa 14.08.2018 sa žalovaný duplikou vyjadril dňa 03.10.2018 nasledovne: ,, K námietke na str. 1 vyjadrenia, že : „...Odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný tým výslovne konštatuje, že C. trpí kvadruparézou, t.j. ochrnutím všetkých končatín (čo je bezpochyby stav brániaci v samostatnom pohybe po dome), z vyjadrenia žalovaného tak vyplýva, že žalovaný pri svojej činnosti zohľadňuje iba postihnutie spojené s najvyššou mierou funkčnej poruchy a iné postihnutia, ktorými osoba s ťažkým zdravotným postihnutím preukázateľne (aj podľa žalovaného) trpí, žalovaný neprihliada...“ žalovaný uvádza, že vyvodený záver je v rozpore s lekárskym posudkom č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/
SOC/ 2018/5211 zo dňa 17.04.2018 a následne vypracovaným komplexným posudkom č. UPS/ US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2018/5211 zo dňa 23.04.2018 žalovaného, v zmysle ktorých bol komplexne hodnotený a posudzovaný zdravotný stav žalobkyne, vrátane jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie, podľa príslušnej prílohy č.3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) bola určená zodpovedajúca miera funkčnej poruchy jednotlivých zdravotných postihnutí, následne boli posudzované sociálne dôsledky v oblastiach kompenzácií, ktoré má žalobkyňa ako fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a nakoniec boli posudzované jednotlivé druhy odkázanosti žalobkyne ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár žalovaného mal k dispozícii celú posudkovú dokumentáciu, lekársky posudok bol vypracovaný v súlade s ustanovením § 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a požadovanej kvality. Posudkový lekár ústredia nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov, preto podľa §11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu vykonal posúdenie bez prítomnosti žalobkyne ako posudzovanej fyzickej osoby, lekársky posudok tak v plnom rozsahu vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že aj samotný Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) vo svojej rozhodovacej praxi v rozsudku Sp. zn.: 2Sa/21/2017 zo dňa 19.06.2018 na str. 8 dôvodil, že : „... Pretože posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu, ani žalovaného, nemal pochybnosti o správnosti diagnostických záverov predložených lekárskych správ a nálezov, neporušil zákon, keď svoj lekársky posudok vyhotovil bez prítomnosti žalobcu. Z obsahu spisu, ani z obsahu žaloby nevyplýva, žeby žalobca požiadal, aby jeho zdravotný stav posúdil posudkový lekár žalovaného alebo správneho orgánu prvého stupňa osobne. Vyhotovenie lekárskeho posudku bez prítomnosti posudzovanej osoby však samo o sebe nemá za následok jeho nesprávnosť alebo neobjektívnosť ...“. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný naďalej navrhuje, aby krajský súd predmetnú žalobu podľa §190 v spojení s §199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietol.“
IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
12. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa procesnoprávnych podmienok uvedených v zákone č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.
13. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 447/2008 Z. z.“) kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
14. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z . Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
15. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
16. Podľa § 14 ods. 3 zákona 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.
17. Podľa § 14 ods. 5 zákona 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomôcku, na úpravu pomôcky, na zdvíhacie zariadenie, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu alebo na úpravu garáže, ak sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia možno prekonať alebo zmierniť pomôckou, úpravou pomôcky, zdvíhacím zariadením, úpravou osobného motorového vozidla alebo úpravou bytu, rodinného domu alebo garáže.
18. Podľa § 15 ods. 1 zákona 447/2008 Z. z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje: a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.
19. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety možno poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok podľa prvej vety nemožno poskytnúť na odstránenie alebo prekonanie bariér, ktoré možno prekonať použitím pomôcok, ktoré možno poskytnúť alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia.
20. Krajský súd v Košiciach ako správny súd predovšetkým preskúmal rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj obsah administratívneho spisu aby objasnil, či sa žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom vysporiadali s posudkami posudkových lekárov, ktorí zhodnocovali zdravotný stav žalobkyne pre účely predmetného konania.
21. Vychádzajúc z obsahu súdneho a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobkyne na priznanie peňažného príspevku na úpravu rodinného domu aj podľa názoru súdu nie je dôvodný. Súd konštatuje, že v konaní zadovážené lekárske správy a posudky nepreukázali ochorenia (postihnutia), ktoré by žalobkyni bránili prekonávaniu prekážok a aby jej mohla byť poskytnutá peňažná kompenzácia formou úpravy domu, nakoľko je schopná prekonávať bežné prekážky a bariéry v domácnosti. Správny súd má za to, že prvostupňový, ako aj odvolací orgán vykonali všetky úkony potrebné na zistenie zdravotného stavu žalobkyne.
22. Bol pritom vypracovaný komplexný posudok, ktorý zhodnotil zdravotný stav žalobkyne. Podľa ustálenej súdnej praxe sa správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci a daného obsahu administratívneho konania v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy - lekárske posudky, komplexné posudky, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a či závery správnych orgánov oboch stupňov sú v súlade so zisteným dôkazným stavom veci.
23. Predovšetkým súd v tejto súvislosti poukazuje na zdravotnú dokumentáciu- lekárske nálezy doložené v rámci odvolacieho konania, napr. na komplexný posudok zo dňa 11.01.2018 a tiež na komplexný posudok zo dňa 23.04.2018, v ktorých sa uvádza, že podľa lekárskych správ C. C. má hybnosť váhonosných kĺboch dolných končatín bez vážnejších postihnutí a zdolá vyššie bytové a terénne prekážky. Obmedzenie mobility je podľa obsahu a záverov posudkovej činnosti u žalobkyne psychického pôvodu, a to pre zrakový postih - strach z pádu a preto na základe lekárskeho posudku nie je odkázaná na úpravu podláh v rodinnom dome. Komplexný posudok zo dňa 23.04.2018 obsahuje výpočet kompenzácii poskytnuté žalobkyni, ktorá dosiahla stupeň odkázanosti VI (0 bodov) podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., čím je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Miera funkčnej poruchy žalobkyne je 80% podľa prílohy č. 3, časti VI.2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Posudkový lekár odvolacieho orgánu v komplexnom posudku zo dňa 23.04.2018 uviedol, že posudzovaná je liečená pre detskú mozgovú obrnu, epilepsiu, ťažkú slabozrakosť a inkontinenciu moču III. stupňa. Posudzovaná je, ale schopná samostatnej chôdze, chôdza je pomalá o širokej báze, zakopáva ľavou nohou, kroky sú šuchotavé, pri chôdzi po schodoch stráca rovnováhu, nepoužíva žiadnu oporu, ani žiadnu ortopedickú pomôcku. Ďalej posudkový lekár odvolacieho orgánu uviedol, že posudzovaná je schopná prekonávať bariéry, vrátane nerovností v interiéri. Komplexnými posudkami bolo na základe vyššie uvedeného žalobkyni navrhnutá kompenzácia formou: peňažného príspevku na opravu pomôcky - zdvíhacieho zariadenia - stropný zdvihák, šikmá schodisková plošina, peňažným príspevkom na opravu pomôcky - mixér, druhý mechanický vozík, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, peňažným príspevkom na opatrovanie.
24. S poukazom na tieto komplexné posudky, ktoré celkovo zhodnotili zdravotný stav žalobkyne sa správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy - lekárske posudky, komplexné posudky boli objektívne posúdené. Vzhľadom na závery a odporúčania v lekárskych posudkoch má súd za to, že boli dostačujúcim prameňom pre rozhodnutie súdu v danej veci.
25. Vykonané dôkazy - lekárske posudky viedli podľa názoru súdu dôvodne správne orgány k tomu, že rozhodli o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia. Vzhľadom na horeuvedené dôvody vyplývajúce z pripojeného spisového materiálu má správny súd za preukázané, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre priznanie ňou žiadaného príspevku na kompenzáciu z dôvodu, že jej zdravotný stav jej umožňuje bariéry v dome prekonávať.
26. Súd k predmetu administratívneho konania ďalej uvádza, že právne posúdenie diskrečnej právomoci správneho orgánu a s tým súvisiace otázky legitímneho očakávania účastníkov správneho konania na vydanie analogických správnych rozhodnutí sú obsiahnuté v judikatúre NS SR k danej právnej problematike (napr. v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 163/2010). Z jeho obsahu vyplýva, že legitímne očakávania vo vzťahu k správnym rozhodnutiam, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej, nemožno absolutizovať. Podľa názoru krajského súdu sú rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu vecne správne, nevybočili z právnych medzí a hľadísk správnej úvahy v administratívnom konaní.
27. Správny súd na záver dodáva, že peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže je možné priznať osobe, ktorá je na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže odkázaná. Posudzovanie odkázanosti fyzických osôb si nepochybne vyžaduje odborné medicínske vedomosti a je v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 477/2008 Z. z. zverené posudkovým lekárom. Posudok samotný samostatným predmetom súdneho prieskumu nie je a v rámci preskúmavania rozhodnutia o nároku na kompenzáciu formou peňažného príspevku sa správny súd vysporiadava s úplnosťou, objektivitou a presvedčivosťou posudku (posudkov), ktorý bol podkladom takého rozhodnutia.
28. Správny súd na základe horeuvedenej skutkovej a právnej argumentácie v súlade s § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.