Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-498-2013.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/498/2013
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: Q. N., N.. XX.XX.XXXX, C. A. A.P., o vymoženie 89,15 €,
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Povinnému ukladá povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Klimentovi, so sídlom exekútorského úradu v Topoľčanoch, Sv. Cyrila a Metoda 4647/1, trovy exekúcie vo výške 44,31 € do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa podaným návrhom proti povinnému domáha vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 89,15 € na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 27.08.2008, č. 700-1510732908-GC04/08, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.04.2009.
(2) Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 10.05.2013 JUDr. Petra Klimenta, súdneho exekútora so sídlom v Topoľčanoch.
(3) Poverený súdny exekútor doručil súdu dňa 06.11.2019 podnet na zastavenie exekúcie, z ktorého vyplýva, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní bola prekludovaná. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 44,31 €, ktoré špecifikoval ako odmenu vo výške 33,19 € náhradu hotových výdavkov vo výške 4,30 € a DPH.
(4) Podľa § 243b ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(5) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(6) Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
(7) Podľa § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
(8) V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha pohľadávka na zaplatenie poistného s príslušenstvom. Rozhodnutie predložené ako exekučný titul nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2009. Na výkon tohto rozhodnutia sa teda použije ustanovenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého možno právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. To znamená, že konanie o výkon rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné (exekučné konanie) musí skončiť najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že jej účinky nastávajú zo zákona a exekučný súd na ne musí prihliadať ex offo. Dňom 14.04.2019 sa teda právo vymáhať pohľadávku na podklade predloženého exekučného titulu prekludovalo.
(9) Preklúzia práva znamená jeho zánik. Zánik práva je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie. Keďže došlo k naplneniu hypotézy ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu ex offo zastavil.
(10) Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
(11) Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(12) Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(13) Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
(14) Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
(15) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (v posudzovanej exekučnej veci v znení účinnom do 30.04.2008, ďalej len "vyhláška").
(16) Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
(17) Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
(18) Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
(19) Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal mu trovy exekúcie nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky v minimálne zákonnej výške 33,19 €. Poverený súdny exekútor vykonal nepochybne najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky /získanie poverenia/, preto má nárok na minimálnu zákonnú odmenu súdneho exekútora, a to bez ohľadu na to, koľko ďalších úkonov exekučnej činnosti vykonal. Z uvedených dôvodov súd rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti ani bližšie neskúmal, pretože hypotéza ustanovenia § 14 ods. 1 je naplnená už vykonaním čo i len jedného úkonu exekučnej činnosti. 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 4,30 € za poštovné a elektronické lustrácie, ktoré súd považuje za primerané vzhľadom na počet doručovaných zásielok a preukázané predloženým exekučným spisom. 3/ DPH zo sumy 34,09 € vo výške 6,82 €.
(20) Súdnemu exekútorovi tak bola priznaná náhrada trov exekúcie v sume 44,31 €, ktorá pozostáva z paušálnej odmeny v sume 33,19 €, z náhrady hotových výdavkov v sume 4,30 € a z dane z pridanej hodnoty v sume 6,82 €.
(21) Trovy exekúcie v zásade vždy hradí povinný. Vyplýva to z ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimkou je, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§ 203 Exekučného poriadku). V posudzovanej exekučnej veci došlo k zastaveniu exekúcie v dôsledku uplynutia času, čo nemožno pričítať oprávnenému za vinu. Súd vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 10.2.2014 sp. zn. 1 Mcdo/1/2013, podľa ktorého pokiaľ oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Pod zavinením oprávnenej osoby v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Oprávnená osoba skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu účinnosti exekučného titulu. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku (napr. 3 M Cdo 11/2009, 4 M Cdo 11/2008, 5 M Cdo 20/2011, 6 M Cdo 4/2010, 7 M Cdo 13/2011, 6 M Cdo 2/2012).
(22) Z uvedených dôvodov exekučný súd dospel k záveru, že vznik trov exekúcie procesne nezavinil oprávnený, preto ho nie je možné zaviazať na ich úhradu. V zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku preto súd na úhradu trov exekúcie zaviazal povinného.
(23) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(24) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(25) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(26) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu preklúzie. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.