Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Er-429-2010.pdf
PDF · 74.97 KB
Case nature
Subarea
12Er/429/2010
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Z. L., X.. XX.XX.XXXX, L. B. XX, o vymoženie 646,03 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod spis. zn.: 12Er/429/2010, a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, pod spis. zn.: EX 836/2010 z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, Exekútorský úrad Malacky, sa p r i z n á v a j ú trovy exekúcie v sume 50,99 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 02.06.2010 Okresný súd Levice (ďalej len „súd“) vydal poverenie č. 5402 071428, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor podaním zo dňa 25.09.2017 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného. Súdny exekútor v rámci svojho podnetu zaslal súdu aj vyčíslenie trov exekúcie. Trovy exekúcie si súdny exekútor vyčíslil na sumu 55,19 eur.
3. Oprávnený na výzvu súdu, či súhlasí so zastavením exekúcie, sa vyjadril dňa 24.10.2019 tak, že navrhol, aby o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) rozhodol súd v zmysle exekučného spisu, príslušných ustanovení Exekučného poriadku a ostatných právnych predpisov, nakoľko má za to, že súdny exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie a tieto podklady predkladá ako orgán verejnej moci, keďže súdny exekútor poverený exekučným súdom na výkon exekúcie má postavenie orgánu verejnej moci a je „predĺženou rukou súdu“.
4.Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd zvážil vyjadrenie oprávneného a vyjadrenie súdneho exekútora, pričom zastavenie tejto exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodné z nasledovných dôvodov. Súdny exekútor predložil súdu exekučný spis, obsahom ktorého sú aktuálne majetkové lustrácie povinného. Konkrétne sa jedná o lustráciu v Centrálnom registri exekúcií (25.09.2019), z ktorej vyplýva, že povinný má ďalších 16 exekúcií. Ďalej sa jedná o lustráciu v Sociálnej poisťovni povinného (26.09.2019), ktorá je taktiež
negatívna, teda povinný nepoberá žiadnu dávku sociálneho poistenia. Ďalej sa jedná o lustráciu účtov povinného v bankách (26.09.2019), ktorá je taktiež negatívna, teda nemá účet v banke. Ďalej sa jedná o lustráciu v katastri nehnuteľností (26.09.2019), ktorá je negatívna, teda povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Takisto povinný nie je evidovaný v Živnostenskom registri SR (lustrácia 26.09.2019). Z uvedeného je zrejmá nemajetnosť povinného, pričom pre súd je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), v tomto prípade v čase vydania uznesenia, nakoľko sa jedná o uznesenie (§ 234 ods. 2 CSP). V exekučnom poriadku účinnom do 31.03.2017 nie je nikde uvedená podmienenosť zastavenia exekúcia pre nemajetnosť súhlasom oprávneného. Zároveň súd podotýka, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je možné považovať za prekážku právoplatnej rozhodnutej veci - res iudicata. (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.októbra 2011). Z doposiaľ uvedeného má súd za to, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. (podobne viď uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoE/106/2018 zo dňa 30.11.2018).
7. Podľa obsahu § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, kedy súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012,III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený žiadny majetok. Súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. (podobne uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2CoE/122/2018).
8. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného, vyčkával na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného. Zároveň súd podotýka, že sa nejedná o stav iba momentálny, nakoľko nemajetnosť povinného trvá minimálne od obdobia, kedy súdny exekútor zaslal súdu podnet na zastavenie exekúcie (september 2017) až doposiaľ, o čom svedčia negatívne lustrácie z toho obdobia v exekučnom spise. Zároveň súd upozorňuje, že súdny exekútor má povinnosť predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), teda súdny exekútor po zistení nemajetnosti povinného zákonným postupom predložil vec súdu na zastavenie exekúcie.
9. Vzhľadom na uvedené súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša nich oprávnený.
13. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z. z. ( ďalej
len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur.
14. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov tie sa podľa § 22 ods. 1 vyhlášky priznávajú súdnemu exekútorovi popri odmene aj za výdavky účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 9,30 eur (preukázanú v exekučnom spise 7 doručenkami, pričom zvyšnú odmenu za poštovné súd nemohol priznať, nakoľko v spise sa nachádza iba 7 doručeniek a tie vzhľadom na cenu poštovného v čase ich doručovania nepredstavovali sumu vo výške 12,80 eur), za:
- poštovné.............................................................9,30 eur (7x1,55 eur)
15. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle ustan. § 196 EP a túto daň vo výške 20 % teda mu patrí 50,99 eur.
16. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú spolu 50,99 eur, ktoré oprávnený zaplatí súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
17. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.