Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_5CoE-106-2018.pdf
PDF · 101.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/106/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831, proti povinnému: C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., G. XXXX/XX, o vymoženie sumy 372,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 20. augusta 2018, č. k. 8Er/556/2013-33, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 20. 08. 2018, č. k. 8Er/556/2013-33, zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, so sídlom Exekútorského úradu Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, náhradu trov exekúcie vo výške 50,03 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov konania právo.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h/, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2, § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že Okresný súd Topoľčany poverením číslo 5406*048624 zo dňa 09. 08.2013 poveril súdneho exekútora na základe jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním na základe vykonateľného rozhodnutia Union zdravotná poisťovňa, a.s., Výkaz nedoplatkov č. 1300052292 zo dňa 14. 03. 2013. Dňa 09. 07. 2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie.
4. Exekučný súd poznamenal, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší
postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť.
5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
6. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predloženého šetrenia majetku povinného, súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal exekučný súd preukázanú nemajetnosť povinného, keďže povinný nie je poberateľom žiadnej sociálnej dávky, nebol zistený žiadny majetok povinného a nemá vedený ani účet v banke.
7. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 56,45 eura, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny vo výške 33,19 eura, náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške13,85 eura, 20 % DPH v sume 9,41 eura.
8. Z predloženého exekučného spisu EX 2385/2013 mal súd za preukázané, že súdny exekútor doručoval v roku 2013 3 x doporučenú zásielku do vlastných rúk, v roku 2014 doručoval 1x , v roku 2015 doručoval 1x. Súdny exekútor žiadal priznať poštovné v sume 13,85 eura bez bližšej špecifikácie. Keďže súdny exekútor nezdokladoval výšku poštovného, súd pri priznávaní poštovného vychádzal z tzv. poštového poriadku platnom v uvedenom období, podľa ktorého cena doporučenej zásielky do vlastných rúk v roku 2013 - 2015 bola vo výške 1,70 eura. Vzhľadom k uvedenému súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov za poštovného v sume 8,50 eura (5 x 1,70 eura). Iné poštovné výdavky nemal súd za preukázané. V tejto súvislosti konštatoval, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a v jeho záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.
9. Poukazujúc na uvedené skutočnosti exekučný súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 50,03 eura (minimálna odmena 33,19 eura, náhrada hotových výdavkov 8,50 eura, DPH), ktorá je v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
10. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.
11. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa 9a ods. 1 Exekučného poriadku, § 256 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že títo nemajú nárok na náhradu trov konania, pretože ani jedna
zo strán zastavenie konania nezavinila. Keďže žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodované nebude.
12. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby v celom rozsahu vyhovel podanému odvolaniu tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne, alebo alternatívne napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že pri tvrdenej nemajetnosti povinného je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje za predčasné. Do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016. Vychádzajúc z judikatúry a právnej úpravy má za preukázané, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha výlučne oprávnenému. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by mohol nejaký získať. Takéto situácie rieši judikatúra v tom smere, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade je povinný fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudnutie majetok, či už výkonom zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Domnieva sa, že ani exekučný súd, ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. V súvislosti so záverom exekučného súdu o nemajetnosti povinného dodal, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Taktiež uviedol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
13. Ďalej poznamenal, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt na území SR s tým, že výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci alebo ako SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia a pod., preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu nesplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.
14. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä pokiaľ ide o odopretie práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená okrem iného výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného možno jednoznačne konštatovať jeho nemajetnosť a ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012. Záverom poznamenal, že rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom pre toto konanie, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
18. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík podal dňa 05. 06. 2013 na Okresný súd Topoľčany žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému C. J., nar. XX. XX. XXXX. Exekučným titulom je Výkaz nedoplatkov č. 1300052292 zo dňa 14. 03. 2013, právoplatné a vykonateľné dňa 19. 04. 2013. Okresný súd Levice poverením č. 5406 048624 zo dňa 09. 08. 2013 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka. Dňa 09. 07. 2018 doručil súdny exekútor exekučnému súdu podanie označené ako Predloženie návrhu na zastavenie exekučného konania, v ktorom uviedol, že zistil nemajetnosť povinného, preto navrhol exekučnému súdu, aby predmetnú exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 50,03 eura voči oprávnenému.
19. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom,
že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora vybral oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcií v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností.
20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver. Svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.
21. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva, že v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Poukazuje na skutočnosť, že jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je práve nemajetnosť povinného Existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie skúma exekučný súd na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh účastníka konania. Exekučnému súdu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže vykonaným šetrením majetku povinného bolo zistené, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zároveň dôvodom na zastavenie exekúcie.
22. Návrh na zastavenie exekúcie môže podať len účastník exekučného konania, alebo o zastavení rozhodne súd bez návrhu. Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti, alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
23. Odvolací súd k danej veci uvádza, že nezistil dôvod, pre ktorý by mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Krajský súd v Nitre sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Topoľčany, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v ďalšom odkazuje. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného v tom smere, že povinný je fyzická osoba, u ktorej možno predpokladať, že by mohla v budúcnosti nadobudnúť majetok niektorým zo zákonných spôsobov (dedením, darovaním, vznikom nároku na mzdu alebo iný príjem a pod.), odvolací súd konštatuje, že túto skutočnosť nie je možné vopred zistiť, a teda takéto tvrdenie je potrebné považovať len za domnienku. To, či v skutočnosti povinný niekedy bude alebo nebude vlastniť majetok, považuje odvolací súd v danej situácii za bezpredmetné, resp. za právne irelevantné. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje ani s námietkami oprávneného ohľadom toho, že predmetom vymáhania je verejné zdravotné poistenie, pričom zastavením exekúcie poškodí ostatných poistencov, ktorí si riadne poistné platia. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že skutočnosť, že exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky nie je časovo obmedzené však nemožno stotožňovať s tým, že by vedenie takejto exekúcie bolo zároveň aj dôvodné a hospodárne. V prípade, ak by nastala uvedená situácia, má oprávnený možnosť opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie, keďže zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicata.
24. Iba relevantné tvrdenie oprávneného, že v skutočnosti existuje aktuálne prítomný exekvovateľný majetok povinného (nezistený súdnym exekútorom) je dôvodom, pre ktorý subjekty exekučného konania prostriedkami exekučnej činnosti pokračujú v exekúcii sledujúc tak cieľ exekučného konania, ktorým je vymoženie (spravidla) pohľadávky oprávneného. Cieľom exekučného konania a exekúcie nie je množenie trov exekúcie, prípadne udržiavanie „živej“ veci hoci podmienky pre splnenie cieľu exekúcie absentujú. Inou otázkou, keďže normatívna úprava „starého“ exekučného konania nepozná „dotovanie“ trov exekúcie oprávneným, je vhodnosť legislatívnej úpravy, ktorá umožní oprávnenému preddavkovým dotovaním trov exekúcie dosiahnuť udržanie behu exekúcie v situácii (síce aktuálnej nemajetnosti) predpokladanej budúcej majetnosti povinného.
25. Ďalej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil, pričom správne konštatoval, že dôvodom jej zastavenia bola nemajetnosť povinného, teda že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd dodáva, že pre rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo preto potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k zastaveniu exekúcie, pretože táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (čo je daný prípad) o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený (v týchto intenciách postupoval napokon aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 3M Cdo/13/2011).
26. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že inak úspešnému povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).