Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Er-219-2009.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Subarea
12Er/219/2009
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Intrum Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, P.O.BOX 205, Mýtna 48, Bratislava, proti povinnému: T. o vymoženie 801,33 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod spis. zn.: 12Er/219/2009, a u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, pod spis. zn.: EX 201/09 z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi, Exekútorský úrad Bratislava, sa p r i z n á v a j ú trovy exekúcie v sume 112,61 eura, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.04.2009 Okresný súd Levice (ďalej len „súd“) vydal poverenie č. 5402 060191, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor podaním zo dňa 15.10.2019 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného. Súdny exekútor v rámci svojho podnetu zaslal súdu aj vyčíslenie trov exekúcie. Trovy exekúcie si súdny exekútor vyčíslil na sumu 139,80 eur.
3. Oprávnenému bola výzva súdu, či súhlasí so zastavením exekúcie, doručená dňa 13.12.2019. Hoci ešte neuplynulo 10 dní od doručenia tejto výzvy oprávnenému, súd má za to, že predloženými negatívnymi majetkovými lustráciami sú splnené podmienky na rozhodovanie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd pri tom podotýka, že zastavenie exekúcie nie je podmienené súhlasom oprávneného.
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd zvážil vyjadrenie súdneho exekútora, pričom zastavenie tejto exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodné z nasledovných dôvodov. Súdny exekútor predložil súdu exekučný spis, obsahom ktorého sú aktuálne majetkové lustrácie povinného. Konkrétne sa jedná o lustráciu v Sociálnej poisťovni (4 lustrácie 12.02.2019, 19.05.2019, 08.08.2019, 11.12.2019 ), z ktorých vyplýva, že povinný nepoberá žiadnu dávku sociálneho poistenia a nie je ani zamestnaný. Ďalej sa jedná o lustráciu účtov povinného v bankách (4 lustrácie, rok 2016, 2017, 2018 a naposledy 07.08.2019), ktoré sú negatívne, teda nemá účet v banke. Ďalej sa jedná o lustráciu v katastri nehnuteľností (07.08.2019), ktorá je negatívna, teda
povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmá nemajetnosť povinného, pričom pre súd je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), v tomto prípade v čase vydania uznesenia, nakoľko sa jedná o uznesenie (§ 234 ods. 2 CSP). V exekučnom poriadku účinnom do 31.03.2017 nie je nikde uvedená podmienenosť zastavenia exekúcia pre nemajetnosť súhlasom oprávneného. Zároveň súd podotýka, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného nie je možné považovať za prekážku právoplatnej rozhodnutej veci - res iudicata. (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.októbra 2011). Z doposiaľ uvedeného má súd za to, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. (podobne viď uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoE/106/2018 zo dňa 30.11.2018).
7. Podľa obsahu § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je nemajetnosť povinného dôvodom, kedy súd musí exekúciu zastaviť. Nemajetnosť povinného má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku. Inak povedané, súd zisťuje, či boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie z podkladov predložených súdnym exekútorom, nakoľko do kompetencie exekútora v rámci výkonu exekúcie patrí zisťovanie majetku povinného. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012,III. ÚS 185/2012) vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil exekučnému súdu oznámenie o tom, že vykonaným šetrením zistil, že u povinného nebol zistený žiadny majetok. Súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní, ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. (podobne uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2CoE/122/2018).
8. Exekučný poriadok neoprávňuje súdneho exekútora, aby potom, ako zistí nemajetnosť povinného, vyčkával na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Rovnako Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného ani súhlas oprávneného. Zároveň súd podotýka, že sa nejedná o stav iba momentálny. Zároveň súd upozorňuje, že súdny exekútor má povinnosť predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), teda súdny exekútor po zistení nemajetnosti povinného zákonným postupom predložil vec súdu na zastavenie exekúcie.
9. Vzhľadom na uvedené súd poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
12. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša nich oprávnený.
13. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu, podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z. z. ( ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Čo sa týka odmeny súdneho exekútora podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, súd priznal odmenu súdnemu exekútorovi za:
- získanie poverenia.....................................................................3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie.......................................3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie...............................3,32 eur
- doručenie exekučného príkazu..................................................3,32 eur
- doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie...........................3,32 eur
- doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní.....3,32 eur
- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (SP)................19,92 eur (6x3,32 eur)
- každé zisťovanie účtu povinného (banky)...........................13,28 eur (4x3,32 eur
- každé zisťovanie majetku povinného (ODI, KN, OV, ORSR, ÚDZS)..16,60 eur (5x3,32 eur) 69,72 eura
16. Čo sa týka odmeny súdneho exekútora podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súd priznal odmenu za:
- poštovné............................................21,12 eur (v exekučnom spise sa nachádza 11 doručeniek týkajúcich sa dokumentov odosielaných súdnym exekútorom, ktoré preukazujú vyššie uvedenú odmenu za poštovné)
- poplatky za súčinnosť........................3,00 eur
17. Súd nepriznal odmenu za poštovné za vrátenie poverenia a vyúčtovanie poverenia v sume 4,68 eura, nakoľko sa jedná o úkony budúce a odmenu možno priznať len za úkony skutočne vykonané a preukázané v exekučnom spise.
18. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za administratívny materiál vo výške 5,00 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
19. Súd nepriznal odmenu súdnemu exekútorovi ani za telekomunikačné vo výške 4,00 eura, nakoľko v exekučnom spise nie je preukázané vynaloženie takýchto nákladov a ani účel takýchto úkonov.
20. Súd ďalej nemohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu za úkon: archivácia spisu 12,00 eur, nakoľko ho nemožno vnímať ako čas účelne vynaložený na exekúciu, keďže nesmeroval k naplneniu účelu exekúcie - k uspokojeniu nároku oprávneného, navyše súd môže priznať odmenu súdnemu exekútorovi len za úkony skutočne vykonané a preukázané v exekučnom spise a nie za úkony budúce, pričom je zrejmé, že exekučný spis má momentálne k dispozícii súd a preto ku archivácii exekučného
spisu ani nemohlo ešte dôjsť, nakoľko doposiaľ nebola exekúcia zastavená alebo iným spôsobom ukončená.
21. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času (§ 23 vyhlášky) vo výške 6,34 eura za osobné doručovanie, nakoľko v exekučnom spise nie je preukázané, že by doručoval osobne nejaké dokumenty súdny exekútor. Preukázané sú iba doručovania prostredníctvom poštového podniku.
22. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor má nárok na odmenu vo výške 112,61 eura vrátane 20% DPH, ktorú zaplatí v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi oprávnený.
23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.