Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-19-2019.pdf
PDF · 253.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-10C/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: K.. K. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. J. XXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: C. B. - Q. I. L., so sídlom J. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.369,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 23.06.2018 domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu vo výške 2.369,77 €, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 126,25 € od 13.6.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 126,25 € od 13.7.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 126,25 € od 13.8.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 126,25 € od 13.9.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 126,25 € od 13.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 126,25 € od 13.11.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 126,23 € od 13.12.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 125,30 € od 13.1.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 129,16 € od 13.4.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 129,15 € od 13.5.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 129,15 € od 13.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 129,16 € od 13.7.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 129,14 € od 13.8.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 129,15 € od 13.9.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 129,16 € od 13.10.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 129,35 € od 13.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 327,32 € od 13.12.2017 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa ako žalobkyňa a bývalá zamestnankyňa žalovaného domáham, aby Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, ktorým žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mi sumu 2.369,77 eur netto (po dodatočnom splnení všetkých odvodových povinností žalovaného z nárokovej hrubej mzdy/platu) zodpovedajúcu výške mojej pohľadávky voči žalovanému na nevyplatenej časti funkčného platu za obdobie od 01.05.2015 do 31.11.2017 zníženého žalovaným v rozpore s ustanovením § 89 ods. 2 vtedy platného zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 400/2009 Z.z.“) tak, ako je vyčíslené v priloženej tabuľke (príloha), spolu s úrokom z omeškania dlžných súm za jednotlivé mesiace uvedeného obdobia. Keďže dňom splatnosti môjho funkčného platu bol vždy 12. deň mesiaca nasledujúceho (viď. priložené oznámenia o výške a zložení funkčného platu), žalovaný sa dostal do omeškania vždy od nasledujúceho dňa. Môj nárok na doplatenie nevyplatenej časti mzdy vyplýva z môjho štátnozamestnaneckého pomeru založeného služobnou zmluvou č. XXXX/XXXX/XXXX uzavretou so žalovaným dňa 27.06.2013 (príloha) ktorý trval od 01.07.2013 do 30.11.2017 (potvrdenie
o zamestnaní - príloha). Pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru účinnej od 14.01.2015 (dodatok č. 4 k služobnej zmluve - príloha ) mi bol v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 zákona o štátnej službe priznaný okrem tarifného platu vo výške 664,50 eur aj osobný príplatok vo výške 410 eur (oznámenia o výške a zložení funkčného platu od 14.01.2015 do 30.11.2017 - príloha). Okrem priznaného osobného príplatku v sume 410 eur mesačne žalovaný v priebehu roku 2015 niekoľkokrát ocenil kvalitu mojej práce odmenami vyplatenými v súlade s § 99 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z.z., a to za mesiace február 2015 vo výške 250 eur, apríl 2015 vo výške 150 eur a november 2015 vo výške 250 eur, ktorých dôvod je uvedený na výplatných páskach za uvedené mesiace (výplatné pásky od 01/2015 do 11/2017 - príloha) slovami (citujem):„za kvalitné plnenie služobných úloh“ (na páskach uvedené v skrátenom tvare). K zníženiu môjho funkčného platu došlo s účinnosťou od 01.05.2015, kedy mi žalovaný prekvapujúco znížil osobný príplatok zo sumy 410,00 eur na sumu 230,00 eur, teda o 180,00 eur brutto (oznámenie o výške a zložení funkčného platu od 01.05.2015 v prílohe č. 4 ). O dôvode jeho zníženia ma ústne informovala personalistka služobného úradu pri odovzdávaní nového oznámenia o výške a zložení funkčného platu tak, že ním bola zmena môjho štátnozamestnaneckého pomeru, ku ktorej došlo s účinnosťou od 14.01.2015, teda spätne pred 3,5 mesiacmi. Žiadny iný dôvod žalovaný neuviedol. Moja priama nadriadená -vedúca oddelenia pracovnoprávnych vzťahov ani vedúca služobného úradu o pripravovanej úprave osobného príplatku ma neinformovali vopred a ani po nej a keďže mi nebola z ich strany nikdy vytknutá prípadná zhoršená kvalita plnenia služobných úloh tak, ako to predpokladá ustanovenie § 89 ods. 2 zákona zákon č. 400/2009 Z.z., mala som za to, že právnym dôvodom jeho zníženia je jedine zmena môjho štátnozamestnaneckého pomeru, čo bolo pre mňa vzhľadom na veľký časový odstup od jej účinnosti (3,5 mesiaca) nepochopiteľné. Znížený osobný príplatok v sume 230 eur mesačne mi bol poskytovaný až do skončenia môjho štátnozamestnaneckého pomeru dňom 30.11.2017 (výplatné pásky za obdobie od 01.05.2015 do 30.11.2017 - v prílohe). Dňa 27.11.2017 som písomne požiadala žalovaného o doplatenie protiprávne zníženého osobného príplatku (príloha). V jeho zamietavej odpovedi zo dňa 04.12.2017 (príloha), teda až po 2,5 roku, uviedol aj ďalšie dôvody jeho zníženia než tie, ktoré mi oznámila personalistka pri odovzdávaní nového oznámenia o výške a zložení funkčného platu účinného od 01.05.2015. Žalovaným uvedené dôvody však považujem za dodatočne účelovo vykonštruované. To, že konanie žalovaného bolo v rozpore s ustanovením § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z., ako i v rozpore s dobrými mravmi a princípom etiky podporuje aj vyjadrenie Úrady vlády zo dňa 24.07.2015 (príloha) k mojej e-mailovej žiadosti zo dňa 11.07.2015 (príloha). Postup žalovaného pri znížení môjho osobného príplatku je v súčasnosti predmetom kontroly zo strany Národného inšpektorátu práce, ktorému bol odstúpený na vybavenie môj podnet zo dňa 23.01.2018 mnou omylom adresovaný Úradu vlády SR (podnet na vykonanie kontroly bez príloh - v prílohe). Mám za to, že osobný príplatok vo výške 410 eur mi bol s účinnosťou od 14.01.2015, teda pri zmene môjho štátnozamestnaneckého pomeru, priznaný za kvalitné plnenie služobných úloh. V uvedenej výške sa stal nárokovou zložkou môjho funkčného platu po celú dobu trvania dôvodu, pre ktorý mi bol priznaný. Keďže úroveň kvality plnenia mojich služobných úloh sa po jeho priznaní a ani k 01.05.2015 nezhoršila, čoho dôkazom sú odmeny za kvalitné plnenie služobných úloh, dôvod zakladajúci nárok na jeho zníženie nenastal. Ak by aj dôvod k jeho zníženiu existoval, vzhľadom na princíp etiky ustanovený v § 1 ods. 1 písm. f) zákona č. 400/2009 Z.z., na ktorom je štátna služba budovaná, som s ním mala byť vopred oboznámená (nie až po 2,5 roku), a to aj napriek tomu, že ustanovenie § 89 ods. 2 citovaného zákona (platného v tom čase) explicitne neukladalo zamestnávateľovi povinnosť písomne uviesť dôvod zmeny výšky osobného príplatku a oboznámiť s ním zamestnanca. Okrem toho zamestnávateľ tým, že zneužil svoje právo na zníženie osobného príplatku na moju ujmu, a to spôsobom odporujúcim dobrým mravom, tak, ako bolo uvedené vyššie, konal aj v rozpore § 4 ods. 4 citovaného zákona. Pretože mám vedomosť o tom, že iných zamestnancov (ich mená uvediem v prípade podania odporu žalovaným) o znížení ich osobného príplatku z dôvodu zníženia kvality plnenia služobných úloh zamestnávateľ vopred informoval, mám za to, že sa voči mojej osobe dopustil aj porušenia zásady rovnakého zaobchádzania obsiahnutej v § 4 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. Napokon, za konanie v rozpore s dobrými mravmi možno považovať aj celý obsah jeho odpovede na moju žiadosť o doplatenie osobného príplatku, z ktorej v podstate nie je jasné, čo bolo pravým dôvodom zníženia môjho osobného príplatku.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.03.2018 vydal platobný rozkaz a doručil ho stranám sporu. Žalovaný voči platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom uviedol, že žalovaný má za to, že jeho konanie plne korešpondovalo s dikciou ustanovenia § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o štátnej službe“), v zmysle ktorého osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru
podľa § 32. Pre riadne objasnenie veci má žalovaný za potrebné poukázať na pôsobenie žalobcu na Q. I. L.. Žalobca uzatvoril so žalovaným ako služobným úradom štátnozamestnanecký pomer dvakrát. Prvý štátnozamestnanecký pomer bol realizovaný vo forme dočasnej štátnej služby, pričom k jeho uzatvoreniu došlo odo dňa 01.04.2013, a to z dôvodu rodičovskej dovolenky zamestnankyne N.. P. E., ktorá vykonávala činnosť právnika. ( Dôkaz č. 1 ). Predmetný štátnozamestnanecký pomer bol ukončený zo strany žalobcu v rámci skúšobnej doby dňa 05.06.2013, pričom svoje konanie odôvodnil tým, že práca právnika ho nenapĺňa, nakoľko jej primárnym predmetom je oblasť správneho práva, ktoré mu nie je blízke, a to z dôvodu, že celý profesijný život sa venoval oblasti pracovného práva, zatiaľ čo pri správnom konaní realizovanom zo strany inšpektorátov práce ako správnych orgánov, rozhodovacia činnosť zasahuje aj do oblasti technickej, najmä týkajúcej sa BOZP, trhového dohľadu, sociálnej legislatívy v doprave a podobne. Za ďalší dôvod ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru označil platovo výhodnejšie zamestnanie vedúceho zamestnanca personálneho útvaru v obchodnej spoločnosti, ktoré mal ísť vykonávať. Napriek uvedeným skutočnostiam žalobca dňa 24.06.2013 opätovne požiadal o uzatvorenie štátnozamestnaneckého pomeru, čomu bolo zo strany žalovaného vyhovené (Dôkaz č. 2). Následne odo dňa 01.07.2013 došlo po druhý krát k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, ktorý bol rovnako aj v tomto prípade zaradený na štátnozamestnanecké miesto právnika (uvoľnené na základe pretrvávania rodičovskej dovolenky N.. E.) (Dôkaz č. 3). Žalovaný pristúpil k predmetnému štátnozamestnaneckému pomeru so žalobcom po druhý krát z dôvodu, že mal vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť vedúcej oddelenia pracovnoprávnych vzťahov záujem na tom, aby žalobca zastupoval vedúcu oddelenia pracovnoprávnych vzťahov. Pre účely predmetného zastupovania bolo možné do dočasnej štátnej služby na zastupovanie vedúceho zamestnanca prijať žalobcu len na základe výberového konania. Následne odo dňa 22.07.2013 vykonával žalobca funkciu vedúceho zamestnanca oddelenia pracovnoprávnych vzťahov v dočasnej štátnej službe (Dôkaz č. 4) a od 11.04.2014 funkciu vedúceho zamestnanca oddelenia pracovnoprávnych vzťahov v stálej štátnej službe (Dôkaz č. 5). Ďalej má žalovaný za potrebné uviesť, že žalobca bol odo dňa 01.07.2013 zaradený do odbornej prípravy na vykonanie odbornej skúšky inšpektora práce. Jeho ročná príprava mala skončiť 30.06.2014. Vzhľadom k dlhodobej práceneschopnosti žalobcu, trvajúcej od 11.06.2014, požiadal žalovaný Národný inšpektorát práce (ďalej aj ako „NIP) o určenie nového termínu odbornej skúšky, ktorý NIP určil na deň 03.02.2015. Dňa 14.01.2015 došlo zo strany žalobcu k nástupu do práce, a to po predošlom ukončení práceneschopnosti a vyčerpaní riadnej dovolenky, pričom oznámil, že odbornej skúšky sa nechce zúčastniť, nakoľko nemá dostatočne vedomosti v oblasti BOZP. Zo strany žalovaného v tom čase existoval odôvodnený predpoklad, že pri skúškach za inšpektora práce by žalobca nemusel úspešne obstáť, a to aj z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti, pričom však registroval jeho potenciál v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktorý chcel na inšpektoráte práce využiť formou konzultácií pri náročnejších výkonoch týkajúcich sa oblasti pracovnoprávnych vzťahov, a to pre inšpektorov práce pôsobiacich na všetkých oddeleniach inšpekcie práce a to z dôvodu, že na Q. I. L. bolo v tom čase viac inšpektorov bez dlhodobej praxe v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Malo sa podľa úvah žalovaného jednať o formu pomoci poskytovanej zo strany žalobcu pri formulovaní nedostatkov pri zložitejších prípadoch jednotlivých oddelení inšpekcie práce. Z uvedeného dôvodu, ako aj s cieľom zefektívnenia využívania fondu pracovného času jednotlivými inšpektormi práce tak, aby sa títo mohli vo väčšej miere venovať vlastným výkonom inšpekcie práce a boli odbremenení od veľkého počtu dní, ktoré obligátne venovali poskytovaniu bezplatného poradenstva a vypracovávaniu správ z úloh z plánu činnosti, bolo rozhodnutím vedúcej služobného úradu, N.. Q. N., č. Q. zo dňa 14.01.2015 o organizačnej zmene zrušené miesto inšpektora práce a vytvorilo sa štátnozamestnanecké miesto vo funkcii hlavný radca na oddelení pracovnoprávnych vzťahov (Dôkaz č. 6). Opis štátnozamestnaneckého miesta žalobcu v sebe kumuloval činnosti uvedené v odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia o organizačnej zmene. Funkciu hlavného radcu vykonával žalobca do 15.12.2015, kedy sa opäť stal dlhodobo práceneschopným, pričom činnosti spadajúce pod jeho pracovnú náplň si následne rozdelili ostatní zamestnanci. V priebehu relatívne krátkeho obdobia vykonávania práce žalobcom v mesiacoch január - december 2015 boli zistené viaceré nedostatky, na ktoré bol niekoľkokrát upozornený aj zo strany vedúcej služobného úradu, N.. Q. N.. Na základe vyjadrení jednotlivých vedúcich oddelení inšpekcie práce ohľadom efektívnosti, kvality a prínosu štátnozamestnaneckého miesta žalobcu, v ktorých uviedli, že predmetné miesto považujú za neúčelné, nakoľko aj poskytované konzultácie boli zdĺhavé a neboli dostatočné z dôvodu, že žalobca nedokázal prepojiť vedomosti s výkonom inšpekcie práce, hlavná inšpektorka práce N.. Q. N. zvážila potrebu takejto funkcie na oddelení pracovnoprávnych vzťahov, pričom prihliadla aj na osobné skúsenosti získane v súvislosti s prácou so žalobcom. Následne rozhodnutím vedúcej služobného úradu N.. Q. N. Č.. Q. zo dňa 15.04.2016 o organizačnej zmene bolo miesto žalobcu vo funkcii hlavný radca zrušené a vytvorené miesto vo funkcii hlavný radca -
inšpektor práce na oddelení pracovnoprávnych vzťahov (Dôkaz č. 7). V kontexte uvedených okolností bolo žalobcovi písomne oznámené, že jeho ďalšie zaradenie bude riešené po jeho nástupe do práce. V pláne bolo pritom ponúknuť mu miesto právnika alebo inšpektora práce, a to z dôvodu, že do ukončenia ročnej prípravy mu chýbalo len 21 kalendárnych dní. Vzhľadom k tomu, že v roku 2017 bol na Q. I. L. navýšený rozpočtovaný stav zamestnancov a bolo potrebné tieto miesta obsadiť, v januári 2017 bola žalobcovi zaslaná ponuka s tým, že mal uskutočniť výber pracovného miesta, ktoré mu malo byť rezervované a ktoré po ukončení práceneschopnosti príjme. Z dôvodu, že pre výkon funkcie právnika na základe záverov porady Generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce (ďalej aj ako „GR NIP“) v januári 2017 bola nevyhnutná znalosť anglického jazyka (o čom svedčí zápisnica z porady GR NIP), bola ponuka žalovaného s prihliadnutím na vyslovenú požiadavku nadriadeného orgánu neskôr upresnená. Žalobca vo vzťahu k predmetnej ponuke uviedol stanovisko, že sa k nej nemôže vyjadriť, lebo nemá ešte ukončenú liečbu. Z hľadiska ďalšej chronológie vývoja situácie je potrebné uviesť, že v decembri 2016 bola žalobcovi priznaná invalidita, dňa 28.02.2017 žalobca ukončil práceneschopnosť a do práce nastúpil po vyčerpaní zostatku starej dovolenky dňa 13.03.2017. V predmetný deň bol s ním uskutočnený pohovor a keďže žiadne z ponúknutých miest neprijal, bola podaná príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny žiadosť o predchádzajúci súhlas s výpoveďou. Tento súhlas bol zo strany predmetného úradu práce poskytnutý, avšak už pred pohovorom so žalobcom na príslušnom úrade práce riaditeľ úradu ústne informoval žalovaného, že žalobca sa nepochybne v danej veci odvolá, pričom svoje tvrdenie odôvodnil skúsenosťami so žalobcom, a to najmä predošlým súdnym sporom. Žalobca sa tak, ako bolo predpokladané, voči rozhodnutiu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odvolal, voči čomu zaujalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zamietavý postoj. Žalovaný obdržal právoplatné rozhodnutie o súhlase s výpoveďou až dňa 27.09.2017 (Dôkaz č. 8 a 9). Napriek tomu, že od 14.03.2017 bola žalobcovi poskytovaná náhrada mzdy v sume funkčného platu ( aj so stravnými lístkami za toto obdobie), v čase, keď mu mala byť zo strany žalovaného ako služobného úradu odovzdaná výpoveď, nereagoval na e- mailovú výzvu, ani na pokusy o telefonický kontakt, a nebolo možné ho vyhľadať ani na domácej adrese. Po dvoch dňoch jeho zatajovania sa došlo piatok dňa 29.09.2017 k úspešnému odovzdaniu a prevzatiu výpovede, a to v mieste jeho bydliska. Máme za to, že zatajovanie žalobcu bolo účelové v záujme predĺženia doby trvania pracovného pomeru, s čím súviselo poskytovanie náhrady mzdy. Žalovaný z hľadiska pôsobenia žalobcu na svojom úrade môže konštatovať, že jeho štátnozamestnanecký pomer trval od 01.07.2013 do 30.11.2017 celkovo 4 roky a 153 dní. Práceneschopnosť pretrvávala celkovo 1 rok 240 dní, náhradu príjmu žalobca čerpal 262 dní, spolu 2 roky, 137 dní. Žalobca u žalovaného odpracoval zo štyri a pol roka iba necelú polovicu. Bolo mu vyhovené, keď sa nechcel zúčastniť odbornej skúšky inšpektora práce, bola mu vyplatená náhrada mzdy za 8,5 mesiaca, bolo mu rovnako poskytnuté aj odstupné vo výške štvornásobku funkčného platu a odchodné vo výške dvojnásobku funkčného platu. Pokiaľ sa jedná o samotné namietané zníženie osobného príplatku žalobcu, žalovaný má za potrebné upriamiť pozornosť na to, na základe akého úkonu k tomu došlo. V danom prípade bolo zníženie osobného príplatku realizované na podklade návrhu K.. P. E., ktorá v tom čase zastávala postavenie vedúcej oddelenia pracovnoprávnych vzťahov, pričom k samotnému zníženiu došlo na základe úkonu oprávnenej osoby, a to vedúcej služobného úradu, N.. Q. N. (Dôkaz č. 10). Je potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak štatutár zistí v práci zamestnanca zníženie kvality plnenia služobných úloh má právomoc ako riaditeľ úradu znížiť alebo odobrať osobný príplatok, ktorý je nenárokovou zložkou platu štátneho zamestnanca, a to s poukazom na ustanovenie § 89 zákona o štátnej službe, ktoré explicitne neuvádza, kto konkrétne môže znížiť alebo odobrať osobný príplatok. Rovnako žiadny právny predpis a ani interný predpis Q. I. L. výslovne neuvádza, že podmienkou pre zníženie osobného príplatku musí byť písomné vyhotovenie takéhoto rozhodnutia, a to i napriek tomu, že je zaužívaný tento spôsob, pričom samotné zníženie osobného príplatku sa bližšie zdôvodňuje dotknutému zamestnancovi aj ústne. Pri správnom právnom posúdení predmetnej veci je preto možné nepochybne dospieť k záveru, že pre zníženie osobného príplatku postačuje hodnotenie, na základe ktorého vedúci zamestnanec zistí, že štátny zamestnanec neplní pracovné úlohy kvalitne, a to bez predpísanej formy a náležitostí, pričom je potrebné zdôrazniť, že vedúcemu zamestnancovi povinnosť presne skutkovo vymedziť a pomenovať nedostatky tak, aby boli nezameniteľné s inými, nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu ani zo služobného poriadku Q. I. L.Y. ako žalovaného. Vzhľadom na uvedené je preto zrejmé, že v čase hodnotenia žalobcu ako štátneho zamestnanca vedúcim pracovníkom nebola zákonom predpísaná ani forma, ani náležitosti takéhoto úkonu. Rovnako v danom čase nebolo účinné žiadne ustanovenie zákona o štátnej službe, ktoré by pojednávalo priamo o legitimácií konkrétnej osoby na hodnotenie kvality práce. Len z dôvodovej správy k zákonu o štátnej službe, konkrétne v súvislosti s ustanovením § 89, vyplýva, že priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odobratie osobného príplatku bude viazané na priebežné hodnotenie kvality plnenia úloh štátnym zamestnancom príslušným vedúcim zamestnancom. Cieľom osobného príplatku je
podľa zákonodarcu dlhodobo oceniť kvalitné, nadštandardné pracovné výsledky, prípadne výkon práce nad rozsah pracovných povinností. Pri aplikácií uvedených zásad na konkrétny prípad preto možno dospieť k záveru, že ak hlavný inšpektor práce ako najvyšší štatutár zhodnotil, že uvedené skutočnosti sa zmenili, môže dôjsť k zníženiu alebo odobratiu osobného príplatku. V danom prípade, vedúci zamestnanec, hlavná inšpektorka práce N.. Q. N. konštatovala zníženie úrovne kvality práce, vzhľadom k čomu aj došlo k zníženiu osobného príplatku. Je nevyhnutné opätovne poznamenať, a to v súlade s ustálenou judikatúrou, že osobný príplatok je nenárokovou zložkou platu štátneho zamestnanca. Je v plnej kompetencii vedúceho služobného úradu, ktorý je príslušný posúdiť kvalitu plnenia služobných úloh, či zamestnancovi v štátnozamestnaneckom pomere osobný príplatok prizná, a rovnako či rozhodne o jeho znížení alebo odobratí, a to v súlade s legislatívnymi požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona o štátnej službe Kvalita plnenia služobných úloh zahŕňa v sebe viacero čiastkových zložiek, ktoré pri ich vzájomnom a komplexnom posúdení svedčia buď v prospech riadneho plnenia služobných úloh, alebo naopak, pri absencií dosahovania požadovanej kvality tej ktorej čiastkovej zložky sa následne možno prikloniť k zhodnoteniu zníženia kvality plnenia služobných úloh, prípadne rovnakým spôsobom je možné dospieť k tomu, že služobné úlohy neboli plnené kvalitne vôbec. Skutočnosť, že vo vzťahu k určitému zamestnancovi došlo primárne k riadnemu plneniu služobných úloh nemá za následok, že zo strany rovnakého zamestnanca kvalita plnenia služobných úloh bola následne znížená. Je v plnej kompetencií nadriadeného zamestnanca, či už v postavení priameho vedúceho zamestnanca a rovnako tak v postavení štatutára samotnej organizácie, hodnotiť kvalitu plnenia služobných úloh. Žalobca bol niekoľkokrát upozornený zo strany hlavnej inšpektorky práce N.. Q. N. za prítomnosti vedúcich oddelení na skutočnosť, aby využíval fond pracovného času efektívne, a aby sa venoval činnosti, ktorú má uvedenú v opise štátnozamestnaneckého miesta. Pri znížení osobného príplatku hodnotil žalovaný prístup žalobcu k plneniu služobných úloh, ktorý bol pomalý, zdĺhavý, čo v konečnom dôsledku malo vplyv na kvalitu plnenia služobných úloh. Žalobcovi bola na porade vedenia konanej dňa 03.03.2015 pridelená úloha č. 05/02/2015, aby usporiadal adresáre na disku „L“ adresár „Všetci“ tak, aby názvy adresárov zodpovedali ich obsahu, príp. vytvoril nové adresáre a aby v obsahu adresárov nebolo nič, čo nesúvisí s ich obsahom . Termín splnenia úlohy bol určený do 31.03.2015 + trvale dodržiavať (Dôkaz č. 11). Stanovený termín dodržaný nebol, vzhľadom k tomu, že fond pracovného času žalobca využíval predovšetkým na poskytovanie poradenstiev aj mimo dní, určených na poskytovanie poradenstva na Inšpektoráte práce Trenčín a tiež v rozsahu, ktorý prekračuje kompetencie zákona o inšpekcii práce. Predmetnú úlohu nakoniec vykonala Q.. S. Z., ktorá v tom čase vykonávala funkciu vedúcej ekonomiky a prevádzky. Žalobca okrem toho počas pracovnej doby prijímal súkromné návštevy, ktoré evidoval, príp. vykazoval ako poradenstvo, poskytované v zmysle zákona o inšpekcii práce. Konzultácie, ktoré žalobca poskytoval inšpektorom práce, neboli poskytované kvalitne v súvislosti s inšpekciou práce, ale z „pohľadu advokáta“ (čo v konečnom dôsledku bola strata času pre inšpektora práce aj pre žalobcu, ktorý uvedené konzultácie poskytoval neefektívne, a vo vzťahu k inšpekcii práce nekvalitne, a tým pádom boli irelevantné) (Dôkaz č. 12 a 13). Tu je pre úplnosť zároveň potrebné navyše dodať, že zo strany žalobcu dochádzalo k prekračovaniu racionálneho a inak efektívne využiteľného času, ktorý bol realizovaný na poskytnutie predmetného poradenstva v rámci jeho pracovnej doby, ako aj k poskytovaniu poradenstva mimo oficiálne určených časových úsekov na jeho poskytovanie. Rovnako však bolo preukázané, že žalobca e-mailom komunikoval so sťažovateľmi a poskytoval im takú formu poradenstva, ktorá mala za následok sťažovanie postupu inšpektorov práce pri výkone inšpekcie práce. Žalovaný zastáva názor, že je v kompetencií vedúceho zamestnanca, resp. vedúceho služobného úradu (čo je opodstatnené na základe vyššie uvedených skutočností), aby zhodnotil a posúdil plnenie tej ktorej služobnej úlohy, ktorá je v súlade s opisom činností príslušného štátnozamestnaneckého miesta, a to aj na základe pozorovania plnenia tejto úlohy konkrétnym zamestnancom. Žalovaný pri posudzovaní predmetnej konkrétnej úlohy preto dospel k záverom, že tieto poradenstvá neboli poskytované kvalitne. V intenciách uvedených skutočností je potrebné zdôrazniť, že už len samotné nedodržiavanie časových limitov stanovených pre splnenie tej ktorej služobnej úlohy, i keď by sa malo posudzovať izolovane, predstavuje zníženie kvality plnenia služobných úloh, nakoľko tieto neboli plnené tak, ako to bolo od žalobcu vyžadované zo strany vedúceho zamestnanca. Nie je možné pojednávať o kvalite plnenia úloh v prípade, ak nie sú plnené v riadnom čase. V prospech tejto skutočnosti svedčí aj samotný výklad pojmu kvalita, v zmysle ktorého „kvalita“ (lat.: qualitas = vlastnosť, príznačný znak) alebo akosť je súhrn (najmä charakteristických) vlastností niečoho alebo niekoho; V technike a ekonómii v súčasnosti platí najmä definícia podľa normy Q. XXXX: "Kvalita je stupeň splnenia požiadaviek súborom inherentných znakov." Logickým výkladom preto možno dôjsť k záveru, že v rámci posudzovania kvality plnenia služobných úloh je potrebný komplexný prístup reflektujúci všetky jednotlivé zložky, v ktorých sa kvalita plnenia úloh odzrkadľuje. V neposlednom rade v prospech uvedeného tvrdenia svedčí aj
ustanovenie § 60 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého jednou zo základných povinností štátneho zamestnanca je povinnosť plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas. Okrem toho je potrebné zároveň opätovne uviesť, že zákon neurčuje ako predpoklad priznania, zníženia, odňatia osobného príplatku to, či zamestnanec služobnú úlohu splnil, ale to, ako kvalitne plní služobné úlohy, ako je vedúci zamestnanec s jeho plnením služobných úloh spokojný. Z tohto dôvodu pristúpil k zhrnutiu nedostatkov v plnení služobných úloh v zmysle § 12 ods. 1 zákona o štátnej službe vedúci služobného úradu, t.j. služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade. Služobne najvyšší vedúci zamestnanec je v rámci sústavy inšpektorátov práce s krajskou pôsobnosťou riaditeľ úradu, t.j hlavný inšpektor práce. Podľa § 12 ods. 2 zákona o štátnej službe vedúci služobného úradu je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov. O právomoci hlavných inšpektorov práce znížiť osobné hodnotenie nie je možné mať objektívne pochybnosti. Takisto hodnotenie kvality práce žalobcu hlavnou inšpektorkou práce N.. Q. N. má oporu v zákone. Zákon o štátnej službe v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) určuje, že vedúci štátny zamestnanec je oprávnený kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca. Cit. alebo iné ustanovenie pritom nešpecifikuje, že toto oprávnenie by mal mať iba bezprostredne nadriadený štátny zamestnanec vynímajúc príslušného vedúceho služobného úradu. U žalobcu bola menovanou hlavnou inšpektorkou práce zisťovaná úroveň kvality plnenia služobných úloh a táto vykonala jej hodnotenie. Bolo pritom zrejmé, že hlavná Q. I. N.. Q. N. hodnotila negatívne úroveň plnenia služobných úloh žalobcom, pričom v stručnosti uviedla svoj návrh na hodnotenie a dôvody zníženia osobného príplatku. Tu je potrebné poznamenať, že skutočnosť, že je v návrhu (ktorý je prílohou) uvedené, že súhlasí so znížením osobného príplatku, sa nevzťahuje priamo k hodnoteniu a zdôvodneniu predmetného zníženia vtedajšou vedúcou oddelenia pracovnoprávnych vzťahov, v prospech čoho svedčí samotné vyjadrenie hlavnej inšpektorky práce priamo uvedené v návrhu, podľa ktorého súhlasí so znížením aj z iných dôvodov, ktoré sú uvedené na druhej strane predmetného dokumentu. Pre úplnosť je potrebné upozorniť, že aj podľa názoru súdu hodnotenie úrovne kvality plnenia služobných úloh nie je právnym úkonom v pravom zmysle slova. Nejde totiž o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, ale je faktickým (kváziprávnym) úkonom, resp. hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon. Ide len o oznámenie. Preto ho nemožno charakterizovať ako vadný právny úkon z dôvodu neurčitosti a sankcionovať neplatnosťou, ktorá sa viaže k náležitosti k prejavu vôle. Žalovaný zároveň dodáva, že v priebehu celého pôsobenia žalobcu vo funkcii hlavný radca nebola z jeho strany pred príslušnou vedúcou oddelenia ani pred hlavnou inšpektorkou práce vyjadrená prípadná nespokojnosť so znížením osobného príplatku. Oznámenie o výške platu od 01.05.2015 prevzal žalobca od personalistky bez pripomienok, bol s výškou osobného príplatku uzrozumený a vyjadril pochopenie s tým, prečo mu bol znížený. O tom, že žalobca nadobudol dojem, že mu bol osobný príplatok znížený protiprávne, sa žalovaný dozvedel až z jeho žiadosti o doplatenie osobného príplatku zo dňa 27.11.2017, ktorá bola doručená žalovanému dňa 30.11.2017, t.j. dva roky a 7 mesiacov po prevzatí oznámenia o výške a zložení funkčného platu s účinnosťou od 01.05.2015. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu uvedenú v návrhu na vydanie platobného rozkazu, že nebol o úprave osobného príplatku informovaný vopred, žalovaný uvádza, že v tom čase (ani v súčasnosti) platná a účinná legislatíva neukladala služobnému úradu povinnosť informovať príslušného zamestnanca vopred o tom, že dôjde k zmenám, či už zníženiu alebo zvýšeniu osobného príplatku. Napriek tomu, z vyššie popisovaných okolností pôsobenia žalobcu na Q. I. L. (upozornenia hlavnou inšpektorkou práce na riadne využívanie fondu pracovného času, nevykonanie pridelenej pracovnej úlohy v stanovenom termíne, resp. vôbec) bolo možné nepochybne dospieť k záveru, že zo strany žalobcu objektívne došlo k zníženiu kvality plnenia služobných úloh, čoho si musel podľa názoru žalovaného byť vedomý aj sám žalobca (avšak jeho prípadná nevedomosť nie je pre posúdenie veci relevantná) a na základe čoho žalovaný následne pristúpil k samotnému zníženiu osobného príplatku. V týchto intenciách je potrebné opätovne zdôrazniť, že osobný príplatok nie je nárokovateľnou zložkou platu štátneho zamestnanca, ako sa žalobca mylne domnieva, a jeho priznanie, prípadne odňatie je v plnej kompetencii príslušného zamestnávateľa, v prešetrovanom prípade vedúceho služobného úradu N.. Q. N., ktorý hodnotí kvalitu plnenia služobných úloh podľa vlastných kritérií a ani súdu neprináleží skúmať, či tá ktorá služobná úloha uložená zamestnancovi bola vykonaná kvalitne, alebo nie (rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 25C/25/2008 zo dňa 07.02.2011) Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalobcu, že postup žalovaného pri znížení jeho osobného príplatku je v súčasnosti predmetom kontroly zo strany NIP, ktorému bol odstúpený na vybavenie jeho podnet zo dňa 23.01.2018 ním omylom podaný na Úrade vlády SR, žalovaný pre objasnenie veci uvádza, že NIP v predmetnej veci dňa 31.07.2018 vypracoval záznam o kontrole podľa poverenia generálneho riaditeľa č. 10/2018 (ktorý je prílohou), pričom neboli zistené porušenia a nedostatky v
postupe žalovaného v súvislosti so znížením osobného príplatku žalobcu. Okrem toho NIP dospel súčasne k záveru, že „kontrolou nebolo preukázané nedodržanie § 1 ods. 2 písm. f a ani neboli zistené prvky diskriminácie štátneho zamestnanca a tým porušenie § 4 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“ Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi NIP ako jeho nadriadeného orgánu a má za to, že tvrdenia žalobcu v návrhu na vydanie platobného rozkazu neobstoja, nakoľko sú nedôvodné a vykonštruované. Žalovaný sa nedopustil porušenia vyššie uvedených ustanovení, v plnom rozsahu ich odmieta, o čom nepochybne svedčia okrem uvedeného záznamu o kontrole aj všetky skutočnosti uvedené v odôvodnení tohto odporu. Ďalej podľa názoru žalovaného je neprehliadnuteľná skutočnosť, že žalobca pri posudzovaní predmetnej veci spája dva samostatné právne inštitúty, ktorými je odmena na jednej strane a osobný príplatok na strane druhej. Tieto inštitúty je potrebné posudzovať izolovane, nakoľko každý z nich vychádza z iných predpokladov na ich priznanie, prípadne na inú manipuláciu s nimi. Nie je vylúčená skutočnosť, že zamestnanec má priznanú odmenu svojím bezprostredným vedúcim zamestnancom a neskôr dôjde k zníženiu osobného príplatku. Pokiaľ ide o poskytovanie odmien žalobcovi, tieto mu boli priznané nasledovne. Odmena za mesiac február 2015 v sebe koncentrovala aj prácu realizovanú v mesiaci január, a súčasne zahŕňala aj ústretovosť pri riešení sporných prípadov, zvýšený počet poskytovaných konzultácií a zvýšený počet správ z úloh. Odmena za mesiac apríl 2015 vo výške 150,- Eur bola žalobcovi poskytnutá v súvislosti so školeniami inšpektorov práce - uchádzačov z oblasti pracovnoprávnych predpisov, pričom predmetná odmena v sebe kumulovala aj školenia, ktoré mali byť realizované v mesiaci jún 2015. Odmena, ktorá bola priznaná žalobcovi je v samotnom návrhu na priznanie odmeny za mesiac apríl 2015 odôvodnená tým, že sa poskytuje za „ústretovosť pri riešení sporných prípadov a ochotu pomôcť kolegom“. V žiadnom rozsahu uvedené odôvodnenie poskytnutia odmeny žalobcovi nepojednáva o kvalite plnenia služobných úloh a o jej dostatočnosti. V súvislosti s poskytovaním odmien žalobca v prílohe pripája písomnosť o priznaní odmien jednotlivým zamestnancom za mesiac apríl 2015 (ktorá je prílohou), pričom pre objasnenie veci súčasne zdôrazňuje, že úvod tohto dokumentu vychádza z ustanovenia § 99 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého boli dané odmeny poskytnuté. Predstavuje teda len určitú zákonnú oporu, na základe ktorej bolo v súvislosti s poskytovaním odmien postupované, legitimuje iba daný krok služobného úradu, žalovaného, pri prerozdeľovaní finančných odmien. Následne je už pri každom zamestnancovi konkretizované, z akého dôvodu spadajúceho pod ustanovenie § 99 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe je mu príslušná odmena poskytnutá. Práve tu je možné badať rozdiel v dôvodoch poskytnutia odmeny pri jednotlivých zamestnancoch, nakoľko napríklad zamestnancovi Q.. V. E. bola odmena poskytnutá aj za vysokú kvalitu odovzdávania výstupných materiálov, neustále zdokonaľovanie v odbornej problematike, záujem o ďalšie štúdium a získavanie skúseností pri výkone inšpekcie práce, za striktné dodržiavanie stanovených termínov, resp. lehôt a podobne. Rovnako je potrebné uviesť, a to pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, podľa ktorej dôvodom odmeny bolo „kvalitné plnenie služobných úloh“ (čo podľa jeho slov bolo uvedené na príslušných výplatných páskach), že žalovaný v rámci jeho služobného úradu pristupoval v rozhodnom čase k poskytovaniu odmien zamestnancom v súlade s ustanovením § 99 ods. 1 zákona o štátnej službe, ktoré priamo pojednáva o poskytovaní odmeny štátnemu, pričom podľa písm. a) cit. ustanovenia okrem kvalitného plnenia služobných úloh alternatívne za druhý dôvod poskytnutia odmeny považuje vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta. Softwarové riešenie programu „Mzdy“ používaného u žalovaného (printscreen ktorého je prílohou) pod položkami 140-145 iba kopírovalo ustanovenie § 99 ods. 1 zákona o štátnej službe (v súčasnosti § 142 ods. 1 zákona č. 55/2017 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), pričom priamo pod položkou 140 daného programu možno vidieť označenie „Odmena kval. pl. služ. úloh“, ktoré je následne aplikované aj na výplatných páskach, avšak vzhľadom na legislatívu a zákonné dôvody poskytnutia odmeny je nepochybné, že predmetná položka v sebe kumuluje aj prípady, kedy bola odmena poskytnutá za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta. Z toho dôvodu a s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa poskytnutia odmien žalobcovi má žalovaný za to, že argumentácia žalobcu tak, ako je uvedená v návrhu na vydanie platobného rozkazu objektívne neobstojí. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že predmetný platobný rozkaz je nedôvodný, neopodstatnený a skutkovo a právne nepodložený, vzhľadom k čomu navrhuje jeho zrušenie. Rovnako za nedôvodný považuje samotný návrh žalobcu na zaplatenie predmetnej istiny spolu s úrokmi z omeškania, vzhľadom k čomu navrhuje jeho následné zamietnutie súdom. Žalovaný v celom rozsahu neuznáva peňažný nárok udávaný žalobcom, pričom súčasne, v prípade rozdielneho právneho názoru príslušného súdu uvádza, že právo na vyplatenie uplatňovanej istiny vo výške 126,25 Eur spolu s úrokmi z omeškania (od 13.06.2015), týkajúcej sa mesiaca máj 2015 je premlčané, a to v súlade s ustanovením § 100 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, nakoľko v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 23.06.2018 došlo k uplynutiu trojročnej premlčacej doby. Žalovaný vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby bol napadnutý platobný rozkaz zrušený, aby bolo nariadené pojednávanie a následne návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý.
3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 18.04.2019 uviedol, že žalovaný v podanom odpore navrhol platobný rozkaz v plnom rozsahu zrušiť ako nedôvodný. Súčasne namietol premlčanie sumy 126,25 eur splatnej 13.06.2015, keďže v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uplynula 3-ročná premlčacia doba. Námietku žalovaného k premlčanej časti jeho dlhu vo výške 126,25 eur ako bolo uvedené vyššie uznávam, avšak v ostatnom považujem podaný odpor za nedôvodný.
4. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 23.04.2019 uviedol, že s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho odpore nesúhlasím, odpor považujem za neodôvodnený a trvám na tom, aby súd po prejednaní veci zaviazal žalovaného zaplatiť mi sumu 2 243,52 eur netto zodpovedajúcu výške mojej pohľadávky voči žalovanému na nevyplatenej časti funkčného platu za obdobie od 01.05.2015 do 31.11.2017 spolu s úrokom z omeškanie tak, ako som uviedla v návrhu na pokračovanie v konaní. Súčasne trvám na všetkom, čo som k veci uviedla v návrhu na vydanie platobného rozkazu a čo uvádzam v tomto vyjadrení k odporu žalovaného. Žalovaný vo svojom odpore obsahujúcom z väčšej časti nepravdivé tvrdenia, polopravdy, ako aj skutočnosti účelovo vytrhnuté z kontextu ďalších súvislostí, sa ma snaží prezentovať ako zamestnankyňu, ktorá svoje služobné povinnosti plnila nekvalitne, čo ho vraj oprávňovalo v súlade s ustanovením § 89 ods. 2 v tom čase platného zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe znížiť mi osobný príplatok od 01.05.2015, a to radikálne zo sumy 410 eur na sumu 230 eur mesačne, teda o nie zanedbateľných 180 eur mesačne! Použitím argumentov a listinných dôkazov (medzi nimi i dodatočne vyfabrikovaných), a to aj takých, ktoré nielen že nesúvisia s meritom veci, ale sa buď nezakladajú na pravde alebo sú prezentované skreslene alebo neúplne, sa ma žalovaný snaží zdiskreditovať a vyvolať negatívny postoj súdu voči mojej osobe s cieľom privodiť si tak priaznivý výsledok sporu. Výlučne za účelom diskreditácie mojej osoby žalovaný venoval takmer jednu tretinu textu svojho odporu nepodstatnému opisu niektorých etáp môjho štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré s meritom veci vôbec nesúvisia. Hneď v úvode zbytočne a obšírne uvádza dôvody, ktoré ma vraj viedli ku skončeniu môjho prvého štátnozamestnaneckého pomeru u žalovaného v skúšobnej dobe. Účelovo kladie dôraz na ním vymyslené dôvody môjho nezáujmu o prácu právnika pričom jediný a skutočný dôvod môjho odchodu, ktorým bola platovo výhodnejšia ponuka od iného zamestnávateľa, uvádza len okrajovo. Tak isto zbytočne opisuje môj postoj k odbornej skúške za inšpektora práce, ktorá bola vzhľadom na zmenu môjho štátnozamestnaneckého pomeru od 14.01.2015 spočívajúcu v zmene môjho funkčného zaradenia bez požiadavky odbornej skúšky bezpredmetná. Už v tejto časti odporu žalovaný začal nenápadne vytvárať negatívny obraz o mojej osobe a súčasne kladný obraz o sebe ako o zamestnávateľovi, ktorý svojmu zamestnancovi neustále vychádza v ústrety. Je pravdou, že až do momentu prekvapivého zníženia môjho osobného príplatku po takmer 4 mesiacoch od môjho zaradenia do funkcie hlavného radcu - koordinátora inšpekcie práce som bola žalovanému vďačná za vytvorenie uvedenej funkcie, pri výkone ktorej som mohla v plnej miere využiť moje odborné vedomosti a praktické skúsenosti z oblasti pracovnoprávnych vzťahov nadobudnuté počas mojej celoživotnej kariéry. Ak by som však pri podpise zmeny služobnej zmluvy dňa 14.01.2015 tušila úmysel žalovaného znížiť mi neskôr môj funkčný plat, zvolila by som odchod k inému zamestnávateľovi, ktorý mi v tom čase ponúkol miesto vedúcej personálneho útvaru s rovnakým platom, aký mi žalovaný priznal v novej funkcii od 14.01.2015. Negatívny obraz o mne žalovaný vytvára aj tvrdením, že som sa koncom septembra 2017 po dobu dvoch dní pred ním účelovo zatajovala v snahe vyhnúť sa doručeniu výpovede z pracovného pomeru, dôvodom ktorej bola moja nadbytočnosť. Vraj som nereagovala na emailovú výzvu ani na telefonické kontakty a nezdržiavala som sa ani na domácej adrese. Ak som sa teda nezdržiavala doma, čo bola pravda (28.09.2017 som totiž s rodinou mimo domova oslavovala 60-te narodeniny), ako by som mohla reagovať na e-mail alebo telefonát (zrejme na pevnú linku, keďže na mobile som nemala od neho zmeškaný žiadny hovor)? Napokon, povinnosť zdržiavať sa doma v čase inej prekážky v práci na strane žalovaného a doby čerpania dovolenky pred skončením môjho štátnozamestnaneckého pomeru mi nevyplývala zo žiadneho právneho alebo interného predpisu, či pokynu žalovaného. Tvrdenie, že mi bola zaslaná e-mailová výzva (zrejme k prevzatiu výpovede) sa nezakladá na pravde, inak by ju bol žalovaný priložil k odporu ako listinný dôkaz. Jediné dva e-maily v mesiaci september 2017 mi boli doručené dňa 14.09.2017 a dňa 28.09.2015 od Q.. R. - mzdovej účtovníčky žalovaného s prosbou, aby som si prišla pre výplatnú pásku a podpísať prevzatie príspevku na stravu, nič viac. O telefonickom kontakte na pevnú linku som tak isto nemohla mať vedomosť, keďže sa mi volajúce čísla v jeho pamäti neukladajú. Svoju
cielene pozitívnu prezentáciu žalovaný zdôrazňuje konštatovaním, že hoci som z celkovej doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru v dôsledku dvoch dlhodobých práceneschopností, ktoré mimochodom vyústili do mojej invalidity, ako aj z dôvodu inej prekážky v práci na strane žalovaného spôsobenej nesprávne načasovaným zrušením môjho pracovného miesta počas trvania mojej práceneschopnosti, odpracovala necelú polovicu, poskytoval mi náhradu príjmu, odstupné, odchodné a stravné lístky. Uvedené plnenia mu však vyplývali zo zákona a z kolektívnej zmluvy, preto nemôžu byť prezentované ako nejaký bonus z jeho strany. Žalovaný uvádza, že počas výkonu funkcie hlavný radca-koordinátor inšpekcie práce v období od januára do decembra 2015 (konkrétne od 14.1.2015 do 15.12.2015, kedy som sa stala dlhodobo práceneschopnou-ďalej len „PN“), ma vedúca služobného úradu N.. N. niekoľkokrát upozornila na nedostatky v mojej práci, čo sa nezakladá na pravde. Menovaná ma nikdy neupozornila na žiadne nedostatky v mojej práci, keďže sa žiadne, a to počas celej doby trvania môjho štátnozamestnaneckého pomeru, nevyskytli. Svoje tvrdenie žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom. Predpokladám, že žalovaný nemá v úmysle retroaktívne nazvať upozornením na nedostatky v práci asi dva krát ústne vyslovenú radu, aby som sa klientom venovala menej a aby som im poskytovala poradenstvo len stručne v rozsahu pár minút, vraj nech si zákon sami preštudujú alebo nech sa obrátia na advokáta. Tento jej ústny prejav vyslovený v priebehu riešenia iných pracovných záležitostí som však nemala dôvod považovať za upozornenie na nedostatky v mojej práci. Na jej radu som vždy odpovedala slovami, že nedokážem odbiť klientov s minimálnym, resp. žiadnym právnym povedomím bez finančných možností zaplatiť si drahé služby advokátskych kancelárií tým, že ich niekoľkými vetami odkážem na príslušné ustanovenie zákona nech si ho sami preštudujú, a že dĺžka môjho poradenstva je závislá od schopnosti klienta porozumieť mu. Je pravdou, že kým niektorí klienti porozumeli môjmu poradenstvo v priebehu pár minút, iným som sa musela venovať niekoľkonásobne dlhšie, a to dovtedy, kým som si nebola istá, že obsah poradenstva pochopili. Inak by moja práca nemala žiadny zmysel. Kým moja snaha skutočne pomôcť často zúfalým zamestnancom prichádzajúcim na inšpektorát práce v nádeji, že sa svojich práv napokon domôžu sa stala tŕňom v oku žalovaného, čo sa z jeho prejavov dozvedám dodatočne až po tom, čo som ho požiadala o doplatenie nevyplatenej časti mzdy, zo strany klientov som dostávala len pozitívnu odozvu. Mnohí sa v dňoch určených na poradenstvo domáhali stretnutia výlučne so mnou, o čom ma informovali zamestnankyne na vrátnici služobného úradu žalovaného i zamestnanci poskytujúci poradenstvo. Niektorí klienti sa na mňa obracajú o pomoc doteraz, lebo vedia, že im vždy poradím ochotne, kvalifikovane a zdarma. V časti odporu venovanej dôvodom zrušenia môjho pracovného miesta, ku ktorému došlo rozhodnutím žalovaného zo dňa 15.04.2015, teda počas mojej dlhodobej práceneschopnosti, žalovaný tvrdí, že moje pracovné miesto bolo neúčelné, lebo vraj konzultácie mnou poskytované inšpektorom práce boli zdĺhavé a neboli dostatočné. O takomto hodnotení mojej činnosti sa dozvedám po prvý krát, a to až po 3 rokoch od zrušenia môjho pracovného miesta. Pôvodné znenie dôvodu jeho zrušenia uvedené v citovanom rozhodnutí žalovaného zo dňa 15.04.2015 (založené v spise) bolo také, že moje pracovné miesto z hľadiska efektívnosti práce nebolo naplno využité, čo vraj potvrdzuje tá skutočnosť , že počas mojej PN boli moje činnosti vykonávané inými zamestnancami. Podľa môjho názoru, už aj takéto zdôvodnenie bolo nelogické. Je predsa samozrejmé, že počas PN zamestnanca jeho činnosti vykonávajú zastupujúci zamestnanci, čo však neznamená, že dočasne neobsadené pracovné miesto sa automaticky stáva neefektívnym. Ďalším dôvodom zrušenia môjho pracovného miesta bola potreba navýšiť počet inšpektorov práce. Žiadny iný dôvod jeho zrušenia v takom dôležitom dokumente, akým je písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, nie je uvedený. Nie je v ňom ani zmienka o zdĺhavých alebo nedostatočných konzultáciách. Žalovaný si teda dodatočne a účelovo vymyslel novú verziu zrušenia môjho pracovného miesta, opäť v snahe o moju diskreditáciu. Žalovaný vo svojich klamstvách však pokračuje. V ďalšom texte odporu uvádza, že som bola niekoľkokrát upozornená zo strany hlavnej inšpektorky práce N.. N. za prítomnosti vedúcich oddelení na skutočnosť, aby som využívala fond pracovného času efektívne a aby som sa venovala činnosti, ktorú mám uvedenú v opise štátnozamestnaneckého miesta, čo sa opäť nezakladá na pravde. Keďže ako radový zamestnanec som sa nezúčastňovala porád vedenia konaných za účasti vedúcich oddelení a na žiadnu takú poradu som ani nebola pozvaná, nemohla som byť pred nimi upozornená na vyššie uvedené nedostatky odhliadnuc od toho, že žiadne z nich sa v mojej práci ani nevyskytli. Žalovaný ani toto jeho tvrdenie nepreukázal žiadnym záznamom z porady vedúcich oddelení, či iným dokumentom. Vzhľadom na moje funkčné zaradenie som sa zúčastňovala len porád oddelenia pracovnoprávnych vzťahov, do organizačnej štruktúry ktorého bolo moje pracovné miesto začlenené, pričom mi jeho vedúca a moja priama nadriadená K.. E. nikdy nevytkla žiadne nedostatky v práci. Ak by sa tak stalo, žalovaný by bol určite dôkazy o tom priložil k odporu. Podobne ako som uviedla v bode 4. môjho vyjadrenia, aj o ďalšom mojom údajnom nedostatku uvedenom v odpore žalovaného sa dozvedám až po 4 rokoch od jeho „spáchania“, keďže mi doteraz nikdy nebol vytknutý. Žalovaný opäť
klame, keď tvrdí, že som nedodržala termín splnenia úlohy č. 05/02/2015 prijatej na porade vedenia 03.03.2015, ktorej potrebu realizácie som sama iniciovala a ktorá dokonca ani len okrajovo nespadala do rámca mojej pracovnej náplne. To znamená, že mi ani nemala byť zverená. Podstata úlohy spočívala v tom, aby sa sprehľadnil obsah intranetu žalovaného, konkrétne, aby sa usporiadali adresáre na disku „L“ adresár „Všetci “. Za splnenie uvedenej úlohy som bola zodpovedná ja spolu s vedúcou oddelenia ekonomiky a prevádzky a súčasne informatičkou Q.. S.. Vzhľadom na prevažne technický charakter úlohy ďaleko presahujúci rámec mojej pracovnej náplne som ňou ani nemala byť poverená a ak vôbec, tak len ako spolupracujúca osoba podobne ako ostatní vedúci oddelení. Bez ohľadu na to, k plneniu úlohy som pristúpila iniciatívne a sprehľadnenie súborov až na chýbajúce údaje vyžiadané od ostatných odborných zamestnancov som vytvorila. Technické riešenie však už mohol dokončiť jedine informatik. Je zarážajúce, že ani tento údajný nedostatok v mojej práci mi nebol nikdy vytknutý. Moju emailovú komunikáciu preukazujúcu plnenie uvedenej úlohy z mojej strany predložím na pojednávaní. Žalovaný vo svojich klamstvách a ohováraní mojej osoby pokračuje aj v ďalšom texte odporu, v ktorom súdu dáva do pozornosti ďalšiu z jeho početných konšpirácií a neprávd o tom, že som v pracovnej dobe prijímala súkromné návštevy a tie som vykazovala ako poradenstvo. Dôkazom má byť výpis z evidencie mojich návštev za obdobie od 01-04/2015 priložený k odporu. Osoby uvedené v zozname až na I.. Q., I.. R. A. Q.. Š. boli mne neznáme a všetkým (vrátane Q.. Š. - bývalého kolegu zo zamestnania) som na ich žiadosť poskytla poradenstvo v súlade s mojou pracovnou náplňou a zákonom o inšpekcii práce, a to v rozsahu, aký bol vzhľadom na zložitosť problematiky a schopnosť porozumenia môjho poradenstva z ich strany, potrebný. Vo všetkých prípadoch išlo odborných zamestnancov vyslaných ich zamestnávateľmi, resp. o podnikateľov. Uvedenie mena I.. R., môjho priateľa, do uvedeného zoznamu, je nepochopiteľné a súčasne od N.. N. zlomyseľné, keďže vie, že ide o môjho priateľa, ktorý mi niekoľkokrát priniesol na pracovisko obed. Ja som totiž na rozdiel od ostatných zamestnancov neodchádzala na obedňajšiu prestávku do blízkej reštaurácie. Kým niektorí strávili na obede aj hodinu, ja som prestávky nečerpala takmer vôbec. Za zlomyseľnosť považujem aj prezentovanie I.. Q. za moju súkromnú návštevu, keďže N.. N. vie veľmi dobre, že na jej žiadosť som jej poradila menovaného ako možného kandidáta na obsadenie miesta informatika, k čomu napokon aj došlo. V čase jeho návštevy sa len informoval o náplni práce inšpektorátu, jeho štruktúre a podobne. Pokiaľ ide o zopár poradenstiev poskytnutých v mimoporadenských dňoch (utorok a štvrtok), žalovaný si zrejme neoveril, že som ich vždy absolvovala len so súhlasom mojej priamej nadriadenej K.. E.. Žalovaný, konkrétne N.. N., zrejme pri formulovaní tejto časti odporu zabudla na početné súkromné poradenstvá väčšieho časového aj vecného rozsahu, ktoré som v pracovnom a neraz aj mimopracovnom čase poskytovala jej známym (konkrétne uvediem na pojednávaní). Žalovaný predložil súdu aj moju početne zanedbateľnú služobnú e-mailovú komunikáciu (v spise - e-mail od riaditeľky živnostenského úradu a právničky X. Y. L.), ktorú zrejme tiež chybne považuje za súkromnú, s poznámkou, že nebola zaevidovaná v jeho systéme, čo pripúšťam. Som však presvedčená, že ani N.. N. nezaevidovala v systéme úradu žiadnu z jej e- mailových komunikácií vedených so mnou vo veci pracovného poriadku obce Podlužany, ktorý som vypracovávala na jej súkromnú žiadosť nielen doma, ale aj na pracovisku v pracovnej dobe (konzultácie s N.. N. v pracovnej dobe v jej kancelárii) a že podobne ani právnik žalovaného - N.. S. nezaevidoval do systému úradu pracovnoprávne dokumenty zamestnankýň uvedenej obce, ktoré mi v pracovnej dobe na pokyn N.. N. zaslal do služobného e-mailu na okamžitú kontrolu, dopracovanie a zaslanie späť N.. N., čo som aj urobila. Vyššie uvedené emailové komunikácie predložím na pojednávaní. Viac k téme uvádzam v bode 13. tohto vyjadrenia. Žalovaný v odpore tvrdí, že konzultácie, ktoré som poskytovala inšpektorom práce, neboli poskytované kvalitne a v súvislosti s inšpekciou práce, ale z „pohľadu advokáta“, preto vraj boli neefektívné, vo vzťahu k inšpekcii práce nekvalitné, a teda irelevantné. Takto neobjektívne zhodnotenú kvalitu mojich konzultácií by som prijala od osoby neznalej problematiky, avšak nie od žalovaného. Myslím, že za konzultácie „z pohľadu advokáta“ by som mala byť skôr pochválená než kritizovaná, keďže inšpektori práce boli v čoraz väčšej miere nútení pri prerokovávaní protokolov z inšpekcie práce argumentačne a vedomostne odolávať erudovaným právnikom a advokátom zastupujúcim klientov, u ktorých boli inšpekciou práce zistené nedostatky. Aj preto som bola inšpektormi práce oddelenia pracovnoprávnych vzťahov niekoľkokrát požiadaná o osobnú účasť a pomoc pri prerokovávaní protokolu, ak bol kontrolovaný subjekt zastúpený advokátom. K tvrdeniu žalovaného, že som e-mailom komunikovala so sťažovateľmi, teda so zamestnancami ako klientmi, ktorým som vraj poskytovala takú formu poradenstva, ktorá mala za následok sťažovanie postupu inšpektorov práce pri výkone inšpekcie, som nepochopila, preto sa k nej nevyjadrujem. Znie mi nelogicky, pretože žiadne poradenstvo zamestnancovi ako sťažovateľovi predsa nemohlo sťažiť prípadnú inšpekciu práce u jeho zamestnávateľa. Nedáva to zmysel. V obsiahlej časti odporu žalovaný vysvetľuje oprávnenia vedúcej služobného úradu pri hodnotení kvality práce podriadených
zamestnancov. Chce tým zrejme vysvetliť, že kým moja priama nadriadená K.. E. v písomnom návrhu na zníženie môjho osobného príplatku (založený v spise) s účinnosťou od 01.05.2015 uviedla ako jediný dôvod jeho zníženia zmenu môjho štátnozamestnaneckého pomeru (zmenu funkčného zaradenia) od 14.01.2015, ona bola oprávnená za ďalší dôvod považovať aj zhoršenie úrovne kvality mojej práce. Oprávnenie vedúcej služobného úradu hodnotiť kvalitu mojej práce nepopieram, pokiaľ by jej hodnotenie bolo objektívne a preukázateľné, ale najmä... ak by bolo urobené v reálnom čase, teda pred znížením osobného príplatku a nie dodatočne so spätnou účinnosťou s odstupom až po tom, čo som požiadala o doplatenie nevyplatenej časti mzdy. Žalovaný v snahe zosúladiť písomný návrh K.. E. na zníženie osobného príplatku s ustanovením § 89 ods. 2 vtedy platného zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe dopísal (zrejme dodatočne) pod text návrhu najskôr nič nehovoriacu vetu o mojom neefektívnom poskytovaní poradenstiev a potom, preukázateľne dodatočne pre účely podania odporu, ho doplnil rukou písaným zdôvodnením tvrdiac, že bolo súčasťou druhej strany návrhu K.. E.. Zrejme však zabudol, že fotokópia návrhu na zníženie osobného príplatku založeného v mojom osobnom spise mi bola na moju žiadosť zaslaná personalistkou E.. K. listom zo dňa 09.01.2018 v jeho originálnom znení (v spise ako príloha môjho návrhu na vydanie platobného rozkazu) bez akéhokoľvek rukou písaného textu na jeho druhej strane, čo ma oprávňuje považovať doplnený text za účelovo vyfabrikovaný. Žalovaný už od podania mojej žiadosti o doplatenie osobného príplatku zo dňa 27.11.2017 (v spise) a jeho zamietavej odpovede zo dňa 04.12.2017 (v spise) neustále dôvod jeho zníženia dodatočne dopĺňa ďalšími a ďalšími účelovo vykonštruovanými a nepravdivými skutočnosťami, čo považujem nielen za manipuláciu z jeho strany, ale najmä za konanie v rozpore s dobrými mravmi s cieľom zdiskreditovať moju osobu a odpútať pozornosť súdu od môjho tvrdenia, že k zníženiu môjho osobného príplatku došlo konaním žalovaného v rozpore s dobrými právami, že svoje právo vyplývajúce mu z § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. zneužil na moju škodu, preto takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. To bol aj dôvod, pre ktorý som dňa 23.01.2018 podala jeho nadriadenému orgánu Národnému inšpektorátu práce (ďalej len „NIP“) podnet na vykonanie kontroly dodržiavania § 89 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 2 písm. f) a § 4 ods. 1 a 4 v tom čase platného zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. To, že NIP po povrchne vykonanej kontrole vyhodnotil môj podnet ako neopodstatnený, ma neprekvapilo. Nemohol mať predsa záujem na tom, aby v ním riadenej sústave krajských inšpektorátov práce ako orgánov štátu dozorujúcich dodržiavanie právnych predpisov zamestnávateľmi, bol niektorý z nich postihnutý za ich porušenie. Svoje stanovisko NIP nezmenil ani na základe mojej sťažnosti na postup kontrolnej skupiny. Žiadam súd, aby bol celý obsah môjho podnetu podaného na NIP považovaný za súčasť tohto vyjadrenia a by si z NIP vyžiadal spis z vykonanej kontroly u žalovaného i z riešenia mojej sťažnosti na výkon kontroly. V poslednej časti odporu žalovaný veľmi podrobne vysvetľuje, ako je možné poskytnúť zamestnancovi odmeny, ktoré podľa § 99 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe je možné poskytnúť výlučne za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, a to aj v prípade, ak zamestnanec už v čase rozhodovania zamestnávateľa o ich poskytnutí nekvalitne plnil služobné úlohy. V mojom prípade mi žalovaný v priebehu roku 2015, ktorý hodnotí ako obdobie nekvalitného plnenia mojich služobných úloh, vyplatil odmeny až tri krát, a to vo februári vo výške 250 eur, v apríli vo výške 150 eur a v novembri vo výške 250 eur !!! (výplatné pásky sú založené v spise). Dôvody ich poskytnutia komentuje v odpore dôvodmi, ktoré sú v úplnom protiklade k jeho tvrdeniam o nekvalitnom plnení mojich úloh, ktorého som sa „dopúšťala“ dokonca v tom istom čase, za ktorý mi boli odmeny vyplatené. Odmena za mesiac február (citujem): „....v sebe koncentrovala aj prácu realizovanú v mesiaci január, a súčasne zahŕňala aj ústretovosť pri riešení sporných prípadov, zvýšený počet poskytovaných konzultácií a zvýšený počet správ z úloh.“ Ak som podľa tvrdenia žalovaného pracovala v období od januára do decembra 2015 (viď úvodná časť odporu) nekvalitne, potom nechápem, prečo bola moja ústretovosť, zvýšený počet konzultácií a zvýšený počet správ z úloh ocenené odmenou a prečo vôbec mi uvedené činnosti vraj nekvalitne vykonávané bolo dovolené realizovať? Rovnakú otázku si kladiem aj v prípade zdôvodnenia odmeny za mesiac apríl, ktorá mi bola poskytnutá (citujem):“... v súvislosti so školeniami inšpektorov práce - uchádzačov z oblasti pracovnoprávnych predpisov, pričom predmetná odmena v sebe kumulovala aj školenia, ktoré mali byť realizované v mesiaci jún 2015“. Takže, nielen že mi pri súčasnom nekvalitnom plnení služobných úloh bolo dovolené školiť budúcich inšpektorov práce, ale odmena mi bola poskytnutá aj vopred za prácu (školenia v júni 2015), ktorá v čase vyplatenia odmeny ešte nebola zrealizovaná a o ktorej žalovaný ani nevedel, či ju zrealizujem. Ak by som náhodou v júni bola PN, musela by som časť odmeny vrátiť? Za úvahu stojí otázka prečo mi vôbec bolo dovolené školiť budúcich inšpektorov, keď moje poradenstvá a konzultácie boli vyhodnotené negatívne? Žalovaný vôbec nevysvetľuje poskytnutie odmeny za mesiac november 2015, ktorá už nemohla byť poskytnutá za školenie budúcich inšpektorov, keďže sa v tom čase už nerealizovalo. Takže
za čo mi bola poskytnutá? Za kvalitné plnenie služobných úloh? Zrejme áno, lebo iný dôvod k jej vyplateniu v tom čase nebol. Myslím, že ani táto časť odporu sa žalovanému argumentačne nevydarila. Vo svojom vyjadrení som nútená uviesť aj skutočnosti, ktoré podobne ako väčšina tvrdení žalovaného v jeho odpore sa netýkajú merita veci a ktoré by som nikdy nebola použila, nezodpovedá to totiž mojim charakterovým vlastnostiam, ak by žalovaný aj napriek nášmu sporu o nevyplatenie časti mzdy konal čestne, objektívne a hlavne v súlade s etikou, ktorá je najmä na výkon štátnej služby kladená ako jeden z jej hlavných princípov. Už v bode 8. tohto vyjadrenia som na svoju obranu bola nútená použiť skutočnosti týkajúce sa mojej činnosti nad rozsah mojich služobných povinností týkajúce sa riešenia súkromných záležitostí vedúcej služobného úradu N.. N., s ktorou sme mali asi do februára 2015 veľmi dobré pracovné vzťahy. Tie sa však pre mňa z nepochopiteľných dôvodov z jej strany zmenili, čoho výsledkom bolo najskôr zníženie môjho osobného príplatku, potom zrušenie mojej funkcie v čase mojej dlhodobej PN, prepustenie zo štátnozamestnaneckého pomeru, ako aj všetky jej doterajšie invektívy na moju adresu obsiahnuté v jej podaniach súvisiacich s mnou uplatňovaným nárokom na doplatenie nevyplatenej časti mzdy. Možno dôvodom zmeny jej postoja voči mne bol môj zlý zdravotný stav, v dôsledku ktorého som bola dva krát dlhodobo práceneschopná. Usudzujem tak z jej e-mailu z januára 2016 (predložím na pojednávaní). Žalovaný, v mene ktorého vo veci koná jeho štatutárna zástupkyňa N.. N., ma v celom odpore i jemu predchádzajúcich podaniach prezentuje ako zamestnankyňu porušujúcu služobnú disciplínu a produkujúcu nekvalitnú prácu. Podľa obsahu odporu som nielen že nekvalitne plnila služobné úlohy, ale v pracovnom čase som sa venovala svojim známym, neevidovala som prichádzajúce, vraj súkromné, e-maily od mojich známych a podobne. Tvrdenie žalovaného, konkrétne N.. N. o mojej nekvalitnej práci ma prekvapuje o to viac, že práve menovaná najlepšie poznala, myslím, že vysokú odbornú úroveň mojich vedomostí z oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Dôkazom sú moje bezchybné písomné, ústne aj telefonické poradenstvá verejnosti, bezchybne vypracované správy z úloh, odborné poradenstvá vlastným zamestnancom žalovaného, jej osobne a jej známym, ktorým som na jej žiadosť poskytovala poradenstvo aj v mimostránkových dňoch a aj v rozsahu ďaleko prekračujúcom časový rozsah niekoľkých minút, ktorý mimochodom nebol žalovaným v žiadnom vnútornom predpise definovaný. Ak by plnenie mojich úloh bolo skutočne nekvalitné, zrejme by ma N.. N. nežiadala o uvedené poradenstvá , ani o vypracovanie pracovného poriadku pre obec Podlužany, v ktorej má trvalé bydlisko, ani o kontrolu a prepracovanie pracovnoprávnych dokumentov týkajúcich sa zamestnancov obecného úradu obce Podlužany (viď bod 8. vyjadrenia). Uvedené činnosti som s jej vedomím a na jej žiadosť vykonávala nielen v mimopracovnom čase, ale aj počas služobného času, o čom môžem súdu predložiť množstvo našej vzájomnej súkromnej i služobnej emailovej dokumentácie. Neraz sme uvedené záležitosti osobne konzultovali v jej pracovni a v pracovnom čase. Okrem svojich súkromných záležitostí ma N.. N. niekoľko krát poverila riešením, resp. kontrolou, pracovnoprávnej agendy patriacej do pracovnej náplne personalistky žalovaného, ku ktorej zrejme nemala potrebnú dôveru. Rozsah mojich služobných povinností prekračoval aj jej pokyn na pripomienkovanie a opravu kolektívnej zmluvy žalovaného, čo som uvítala, keďže problematiku kolektívneho vyjednávania som ovládala. Aj na preukázanie vyššie uvedených činností mám listinné dôkazy, t.j. e-maily s priloženými pracovnoprávnymi dokumentami zaslanými žalovaným nielen na moju služobnú, ale aj na moju súkromnú e-mailovú adresu, ktoré predložím na pojednávaní. Tým, že mi bol osobný príplatok v súlade s § 89 ods. 2 v tom čase platného zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe priznaný odo dňa 14.01.2015 pri zmene môjho štátnozamestnaneckého pomeru vo výške 410 eur a v rovnakej výške aj pri následnej zmene môjho funkčného platu účinnej od 01.03.2015 (oznámenia o plate sú založené v spise) za kvalitné plnenie služobných úloh, stal sa nárokovou zložkou môjho funkčného platu, a to po celú dobu trvania dôvodu, pre ktorý mi bol priznaný. Keďže úroveň kvality plnenia mojich služobných úloh sa po jeho priznaní a ani k 01.05.2015 nezhoršila, čoho dôkazom sú nielen odmeny za kvalitné plnenie služobných úloh, ale aj úplná absencia dôkazov o jej zhoršení, právo na jeho zníženie vyplývajúce z § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe žalovanému nevzniklo . Ak by aj dôvod k jeho zníženiu existoval, vzhľadom na princíp etiky ustanovený v § 1 ods. 1 písm. f) zákona č. 400/2009 Z.z., na ktorom je štátna služba budovaná, som s ním mala byť vopred oboznámená (nie až po 2,5 roku), a to aj napriek tomu, že ustanovenie § 89 ods. 2 citovaného zákona explicitne neukladalo zamestnávateľovi povinnosť písomne uviesť dôvod zmeny výšky osobného príplatku a oboznámiť s ním zamestnanca. Výklad a aplikácia ustanovení citovaného zákona sa však nemôžu obmedzovať len na ich doslovné znenie, ale je nutné vychádzať aj, a najmä, zo základných princípov, na ktorých je štátna služba budovaná. V mojom prípade bol zamestnávateľom úplne ignorovaný princíp etiky uvedený v § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 400/2009 Z.z. (v súčasnosti obsiahnutý v zákone č. 55/2017 Z.z. najmä v princípe profesionality). Okrem toho žalovaný tým, že zneužil svoje právo na zníženie osobného príplatku na moju ujmu, a to spôsobom odporujúcim dobrým mravom, tak, ako to vyplynulo zo všetkých jeho doterajších podaní vrátane odporu
proti platobnému rozkazu a mojich argumentov uvedených v tomto vyjadrení, konal aj v rozpore § 4 ods. 4 citovaného zákona. Pretože mám vedomosť o tom, že iných zamestnancov, napr. Q.. G. E. a p. G. C. o znížení ich osobného príplatku z dôvodu zníženia kvality plnenia služobných úloh žalovaný vopred informoval, mám za to, že sa voči mojej osobe dopustil aj porušenia zásady rovnakého zaobchádzania obsiahnutej v § 4 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že konanie žalovaného, ktorým zneužil svoje právo na zníženie môjho osobného príplatku vyššie uvedeným protiprávnym spôsobom, nemôže požívať právnu ochranu, čo považujem za argument zásadného významu pri rozhodovaní súdu o mojom nároku na doplatenie nevyplatenej časti mzdy tak, je uvedené v mojom návrhu na pokračovanie v konaní i v úvode tohto vyjadrenia. Na podporu mojej právnej argumentácie uvádzam citácie z Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe i z ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré by mali byť smerodajné pri posudzovaní súladu konania žalovaného s ustanovením mnou namietaného porušenia § 89 ods. 2 v spojení s § 1 ods. 2 písm. f) a § 4 ods. 1 a 4 zákona č. 400/2009 Z.z.o štátnej službe. Podľa Čl. 36 veta prvá Ústavy SR zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Podľa § 1 ods. 2 písm. f) zákona o štátnej službe štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípe etiky. Podľa § 4 ods. 1 a 4 citovaného zákona (1) služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie.... (4) Služobný úrad a štátny zamestnanec nesmú vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru zneužívať na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie ich ľudskej dôstojnosti. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie zo dňa 31.03.2011, sp.zn. 2 M Cdo 2/2010, uznesenie zo dňa 08.03.2011, sp.zn. 5 Cdo 72/2010), citujem: „Objektívne právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou normou. Ak však účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie sa totiž realizuje nie na dosiahnutie výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len preto, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto treba takýto výkon práva považovať, aj keď je formálne v súlade so zákonom, za len zdanlivý výkon práva. Účelom takéhoto konania nie je totiž výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu.“ Citácia z judikatúry NS SR plne vystihuje protiprávny postup žalovaného pri znížení môjho osobného príplatku.
5. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 26.07.2019 uviedol, že trvá naďalej na všetkých skutočnostiach uvedených v odpore, pričom má za to, že skutočnosti uvádzané žalobcom nemajú právnu ani skutkovú oporu a objektívne absentuje právny nárok žalobcu na vyplatenie požadovanej istiny vrátane úrokov z omeškania. Nie je možné stotožniť sa s tvrdeniami žalobcu. že odpor žalovaného spočíva v nepravdivých a účelovo vytrhnutých tvrdeniach. Žalovaný vo svojom odpore iba objektívne reagoval na tvrdenia žalobcu uvedené v platobnom rozkaze. ktoré považoval, a naďalej považuje, za umelo vykonštruované žalobcom s cieľom dosiahnuť finančný prospech. Rovnako nebolo cieľom žalovaného účelovo negatívne vykresľovať žalobcu tak, ako uviedol vo svojom vyjadrení, avšak pre objektívne posúdenie celej prejednávanej veci bolo podľa názoru žalovaného nevyhnutné uviesť okolnosti súvisiace so vznikom štátnozamestnaneckého pomeru a plnením jednotlivých služobných povinností žalobcom. Žalovaný trvá na tom, že jeho konanie plne korešpondovalo s dikciou ustanovenia § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako ..zákon o štátnej službe'), v zmysle ktorého osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32. Žalovaný pritom vo svojom odpore uviedol skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho postup pri znížení osobného príplatku. Čo však stoj í za pozornost', sú tvrdenia žalobcu, že žalovaný predložil dodatočne vyfabrikované dôkazy. Žalovaný bezpodmienečné trvá na tom, že doklady a dôkazy, ktoré predložil sú pravé, s plnou dôkaznou silou a jedná sa o doklady, ktoré odôvodňujú konanie žalovaného. Predmetné doklady, ktoré predložil súdu, sú súčasťou spisových zložiek vedených u žalovaného na osobnom oddelení. Nakoľko však žalobca nemá relevantné dôkazy na podporu svojich tvrdení, snaží sa v prevažnej časti svojho vyjadrenia iba účelovo stavať do pozície zdiskreditovanej a poškodenej osoby, pričom primárne opisuje iba svoje subjektívne pocity. Odhliadnuc od jednotlivých bezpredmetných opakovaných tvrdení žalobcu, o jeho zámere získat' priamy finančný prospech bez právneho základu svedčí aj tá skutočnosť, že v priebehu celého pôsobenia žalobcu vo funkcii hlavný radca nebola z jeho strany pred príslušnou vedúcou oddelenia ani pred hlavnou inšpektorkou práce N.. Q. N. vyjadrená prípadná nespokojnosť so znížením osobného príplatku. V čase, keď s prihliadnutím na v odpore uvedené skutočnosti, došlo k zníženiu osobného príplatku, žalobca
prevzal Oznámenie o výške platu od 01.05.2015 bez pripomienok, bol s výškou osobného príplatku uzrozumený a vyjadril pochopenie s tým, prečo mu bol znížený. O tom, že žalobca náhle nadobudol dojem, že mu bol osobný príplatok znížený protiprávne, sa žalovaný dozvedel až z jeho písomnej žiadosti o doplatenie osobného príplatku zo dňa 27.11.2017, ktorá bola doručená žalovanému dňa 30.11.2017, tj. dva roky a sedem mesiacov po prevzatí oznámenia o výške a zložení funkčného platu s účinnost'ou od 01.05.2015. Žalovaný trvá na skutočnostiach uvedených v odpore, ktoré popisujú problematickosť samotného doručenia výpovede žalobcovi a teda svedčia o charaktere jeho konania, nestotožňuje sa s námietkami žalovaného, pričom rovnako bližšie a podrobnejšie môže v prípadne potreby predmetnú situáciu opísať na ústnom pojednávaní. avšak vzhľadom na povahu danej problematiky vo vzťahu k prejednávanej veci, nemá za potrebné opätovne sa k tomu písomne vyjadrovať. Žalovaný dodáva, že samotného doručovania sa zúčastnili dve zamestnankyne žalovaného, ktoré v prípade potreby môžu podat' svedeckú výpoveď. Pokiaľ sa jedná o argumentáciu žalobcu uvedenú v bode 3 týkajúcu sa upozornení na nedostatky v plnení služobných povinností žalobcu. žalovaný má za to, že z uvedeného je zrejmé, že žalobca si je vedomý, že bol upozornený na to. že neefektívne využíva fond pracovného času tým, že poskytuje zdĺhavé poradenstvá, nerešpektujúc ustanovenie zákona o inšpekcii práce. konkrétne § 2 ods. 1 písm. c), podľa ktorého inšpekcia práce je ai poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi. a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). Zo strany žalobcu však opakovane dochádzalo k poskytovaniu rád rozsahom a obsahom zodpovedajúcim právnym konzultáciám zo strany advokáta, teda z pozície, ktorá marila postupy pri prípadnom výkone inšpekcie práce a pri potenciálnom vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti. Žalobca poskytoval dopytujúcim sa zamestnancom a zamestnávateľom rady, aké úkony je potrebné robit', ako sa treba rozhodnúť s tým, aby daný účelový krok bol výhodný pre toho ktorého zamestnanca alebo zamestnávateľa. Žalovaný má za to, že celé vyjadrenie žalobcu v tejto časti potvrdzuje, že žalobca nerešpektoval pokyn nadriadenej, tak ako bolo uvedené aj v odpore. Žalobca sa vžíval do role advokáta o čom svedčí. že zamestnancov, fyzické osoby - podnikateľov a zamestnávateľov nazýva vo svojom vyjadrení klientmi (význam slova klient" kto sa dáva zastupovať právnym poradcom: prípadne „zákazník peňažného ústavu"), pričom v rámci sústavy inšpektorátov práce a pri výkone inšpekcie práce súčasná, ani minulá, legislatíva nepozná a nepoužíva pojem klient. Pokiaľ sa jedná o zrušenie miesta žalobcu vo funkcii hlavný radca, a to rozhodnutím vedúcej služobného úradu N.. Q. N.. č. IPTN XXTN E. zo dňa 15.04.2016 0 organizačnej zmene, ktorým bolo súčasne vytvorené miesto vo funkcii hlavný radca - inšpektor práce na oddelení pracovnoprávnych vzťahov, žalovaný trvá na skutočnostiach a dôvodoch takéhoto postupu tak, ako boli uvedené v odpore. Je absurdná argumentácia žalobcu, že sa jedná o novú verziu zrušenia jeho pracovného miesta, nakoľko v minulosti ani v súčasnosti nejestvovali odlišné okolnosti predmetného postupu a konania žalovaného. Nedostatočnosť plnenia služobných povinností žalobcom (a s tým spojené realizované upozornenia na konkrétne nedostatky), ako aj samotné zhodnotenie efektívnosti a prínosu predmetného štátnozamestnaneckého miesta príslušnými vedúcimi zamestnancami jednotlivých oddelení žalovaného boli relevantnými dôvodmi, pre ktoré hlavná inšpektorka práce pristúpila k uvedenej organizačnej zmene. V týchto intenciách je potrebné opätovne zdôrazniť, že v rozhodnom čase bolo v plnej kompetencii vedúcej služobného úradu, hlavnej inšpektorky práce N.. Q. N. rozhodnúť o namietanej organizačnej zmene. Nakoľko však rozhodnutie o organizačnej zmene nie je predmetom sporu, žalovaný považuje argumentáciu žalobcu v jeho vyjadrení za irelevantnú k meritu veci. V prípade potreby môže žalovaný, opätovne aj v tomto prípade priblížiť okolnosti predmetnej organizačnej zmeny na ústnom pojednávaní. Žalovaný naďalej trvá na tom, že žalobca bol niekoľkokrát upozornený zo strany hlavnej inšpektorky práce N.. Q. N. za prítomnosti vedúcich oddelení na skutočnosť, aby využíval fond pracovného času efektívne, a aby sa venoval činnosti, ktorú má uvedenú v opise štátnozamestnaneckého miesta. Žalovaný zdôrazňuje, že v žiadnom rozsahu v odpore neuviedol, že sa tak stalo na poradách vedenia, kde nemohol byť účastný vzhľadom na povahu svojho štátnozamestnaneckého pomeru. tak, ako tvrdí žalobca vo svojom vyjadrení. Žalobca si aj v tomto prípade iba umelo dotvoril svoju argumentáciu za účelom spochybnenia reálne uskutočneného konania žalovaného vo svoj prospech. Zároveň je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalobca si vzhľadom na jeho vyjadrenie v bode č. 3. bol vedomý neefektívneho využívania fondu pracovného času, ako aj nerešpektovania pokynu nadriadeného zamestnanca ohľadom podávania poradenstiev. Za účelom preukázania predmetnej skutočnosti žalovaný navrhuje podľa uváženia súdu, vykonať výsluch svedkov, a to v tom čase vedúcich oddelení, ktorí dosvedčia žalobcom 1 namietanú skutočnosť. Žalovaný aj naďalej trvá na tom, že žalobcovi bola na porade vedenia konanej dňa 03.03.2015 pridelená úloha č. 05/02/2015, ktorej podstatou bola reorganizácia adresárov na disku L- adresár „Všetci" tak, aby názvy adresárov zodpovedali ich obsahu, príp. aby vytvoril nové adresáre
a aby v obsahu adresárov nebolo nič, čo nesúvisí s ich obsahom. Nešlo o technický charakter úlohy alebo technické riešenie úlohy. pri ktorom boli potrebné špeciálne odborné vedomosti. Úloha znela jednoducho a jednoduché bolo aj jej prevedenie. Adresár ..Všetci" na disku „L", ktorý je prístupný všetkým zamestnancom z inšpekcie práce obsahoval adresáre, ktoré v sebe kumulovali súbory, ktoré však nekorešpondovali s názvom priečinku. Uvedené preto pre žalobcu v reálnej situácií znamenalo iba premenovanie priečinkov, pričom súbory, ktoré neprislúchajú do konkrétneho priečinka bolo potrebné presunúť do príslušného priečinka. Pred samotnou realizáciou dostali jednotliví vedúci pokyn, aby si zredukovali, resp. vymazali súbory. ktoré nepatria do predmetných priečinkov. V konečnom dôsledku teda celá úloha spočívala v mechanickom prezretí súborov, premenovaní priečinkov a vymazaní súborov, ktoré sú zjavne nepotrebné. Avšak pre žalobcu bolo pri plnení úloh charakteristické, že potreboval neustále konzultácie, sedenia a ďalších ľudí, ktorí by sa podieľali na plnení jeho povinností. Úloha bola žalobcovi pridelená aj z dôvodu jeho nízkej vyťaženosti. Splnenie uvedenej úlohy bolo pritom determinované stanoveným termínom, ktorý však zo strany žalobcu nebol rešpektovaný. Žalovaný ma však za potrebné zdôrazniť, že žalobca nielen nedodržal určený termín na splnenie predmetnej úlohy, ale úlohu nesplnil vôbec. K jej vykonaniu musela následne pristúpiť Q.. S. Z., ktorá v tom čase vykonávala funkciu vedúcej oddelenia prevádzky, ekonomiky a informatiky. Žalovaný na preukázanie predmetnej skutočnosti pritom navrhuje výsluch v súčasnosti už bývalej zamestnankyne Q.. Z. S., ktorá dosiahla dôchodkový vek a je poberateľom starobného dôchodku. Žalovaný súčasne naďalej trvá na tom, že žalobca počas pracovnej doby prijímal súkromné návštevy, ktoré evidoval, príp. vykazoval ako poradenstvo poskytované v zmysle zákona o inšpekcii práce. Podľa názoru žalovaného, argumentácia, ktorú použil žalobca nemôže obstát'. V prospech toho svedčí napríklad samotná návšteva I.. Q., ktorá mala podľa písomných predložených podkladov trvanie 55 minút, pričom menovaný mal byt' žalobcom odporučený na miesto informatika. Žalovaný uvádza, že žalobcovi nebola pridelená úloha ani právomoc, aby rozhodoval o vhodných kandidátoch na voľné štátnozamestnanecké miesta, avšak jeho úlohou v rozhodnom čase bolo: poskytovat' výlučne poradenstvo. Sám žalobca pritom uvádza, že v čase návštevy menovanej fyzickej osoby, sa tento informoval o náplni práce inšpektorátu, jeho štruktúre a podobne, čím sám dosvedčil spôsob využívania svojho fondu pracovného času. Je teda nespochybniteľné, že v určenom čase žalobca neposkytoval poradenstvo tak, ako to vyžaduje zákon o inšpekcii práce, ani neplnil iné služobné povinnosti vyplývajúce z opisu jeho štátnozamestnaneckého miesta, avšak „prekonzultovával" objektívne diametrálne odlišné skutočnosti a záležitosti, ktoré v žiadnom rozsahu, a to ani okrajovo, nespadajú i do náplne jeho práce. Žalovaný ohľadom prijatia menovaného len dodáva, že jeho štátnozamestnanecký pomer bol ukončený už v skúšobnej dobe. Súčasne je potrebné uviesť, že žalovanému v zastúpení hlavnej inšpektorky práce nie sú známe prípady, kedy by žiadal žalobcu o poskytnutie poradenstva jemu známym osobám. Žalobca bol povinný poskytovať poradenstvo v súlade s platnou a účinnou legislatívou, pričom sa tak malo robiť v určený čas, a teda nie v mimopracovnom čase. Žalovaný však zároveň nie je spôsobilý a primárne ani oprávnený, kontrolovať činnosť svojho zamestnanca (a teda žalobcu) po skončení jeho pracovného času v jeho voľnom čase. Žalovaný súčasne okrajovo dodáva, že pokiaľ ide o obedovanie žalobcu na pracovisku, žalobca mal ako každý iný zamestnanec nárok na obednú prestávku, pričom za prípadné neopustenie pracoviska počas tejto obednej prestávky nie je žalovaný zodpovedný. Žalovaný má za to, že žalobca v časti svojho vyjadrenia označenej bodom 8. sám uznal, že z jeho strany došlo k nezaevidovaniu realizovanej písomnej komunikácie, čím sa dopustil porušenia interných pravidiel žalovaného. Táto skutočnosť iba potvrdzuje tvrdenia žalovaného týkajúce sa povahy a spôsobu plnenia služobných povinností žalobcom, tvrdenie žalobcu, že bol požiadaný žalovaným o vypracovanie pracovného poriadku pre obec Podlužany sa nezakladá na pravde. Žalobca bol iba oslovený s tým, či by vo svojom voľnom čase, teda mimo pracovného času a mimo plnenia služobných úloh, skontroloval súlad predmetného dokumentu s aktuálnym znením právnych predpisov. Skutočnosť, že žalobca tak robil počas svojho pracovného času iba opätovne vypovedá o jeho štandardnom využívaní fondu pracovného času. V prospech tejto skutočnosti pritom svedčí aj dôkaz, a to e-mail zo dňa 14.10.2015, ktorý je prílohou tohto vyjadrenia. Pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalobcu ohľadom e-mailovej komunikácie so zamestnancom N.. N. S., žalovaný nemá vedomosť o týchto skutočnostiach. Žalovaný naďalej trvá na dôvodoch zníženia osobného príplatku, pričom opätovne dáva do pozornosti, že osobný príplatok nie je nárokovateľnou zložkou platu štátneho zamestnanca, ako sa žalobca neustále mylne domnieva a jeho priznanie, prípadne odňatie je v plnej kompetencii príslušného zamestnávateľa, v prešetrovanom prípade vedúceho služobného úradu, ktorý hodnotí kvalitu plnenia služobných úloh podľa vlastných kritérií a ani súdu neprináleží skúmali či tá ktorá služobná úloha uložená zamestnancovi bola vykonaná kvalitne. alebo nie (rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 25C/25/2008 zo dňa 07.02.2011). Žalovaný má za to, že postup, ktorý pri znížení osobného príplatku zvolil, plne korešpondoval s
požiadavkami zákonodarcu a bol objektívne odôvodnený vzniknutou situáciou tak, ako je uvedené v odpore. Žalovaný sa absolútne nestotožňuje s tvrdeniami žalobou, že zo strany žalovaného došlo k dodatočnému dopisovaniu viet rukou do písomného návrhu K.. E. na zníženie osobného príplatku za účelom jeho zosúladenia s ustanoveniami zákona č. 400/2009 7. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako ..zákon o štátnej službe"). Pre objasnenie veci vzhľadom na ďalšiu argumentáciu žalobcu však žalovaný uvádza, že došlo k pochybeniu zamestnanca osobného úradu, ktorý nevyhotovil fotokópiu druhej strany predmetného sporného dokumentu, na ktorej bolo bližšie zdôvodnené zníženie osobného príplatku. Je štandardnou praxou žalovaného zastúpeného hlavnou inšpektorkou práce osobne ručne dopisovat' svoje vyjadrenia do jednotlivých návrhov vedúcich zamestnancov, v prospech čoho svedčia aj niektoré písomné návrhy vedúcich na priznanie odmien, pričom hlavná inšpektorka práce do predmetného dokumentu nie v jednom prípade rukou dopísala svoje vyjadrenie smerujúce bud' k zníženiu alebo naopak k zvýšeniu navrhovanej odmeny. Príklad predmetného dokumentu je žalobca na požiadanie spôsobilý predložiť súdu. Skutočnosť, že žalobca sa s hodnotením kvality práce žalovaným nestotožňuje, pričom súčasne napáda aj závery Národného inšpektorátu práce pri prešetrení postupu žalovaného v súvislosti so znížením jeho osobného príplatku (kedy neboli zistené porušenia a nedostatky v postupe žalovaného v súvislosti so znížením osobného príplatku žalobcu, a súčasne kontrolou nebolo preukázané nedodržanie § 1 ods. 2 písm. f a ani neboli zistené prvky diskriminácie štátneho zamestnanca a tým porušenie § 4 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. .. ), je podľa názoru žalovaného pre posúdenie veci irelevantná, nakoľko sa jedná iba o subjektívny postoj žalobcu, ktorý však nemá oporu v relevantných dokladoch. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu uvedenej v bode 12 jeho vyjadrenia žalovaný uvádza, že žalobca v snahe o umelé vykonštruovanie existencie právneho nároku na vyplatenie uplatňovanej istiny spolu s úrokmi z omeškania spája i naďalej dva samostatné právne inštitúty, a to odmenu na jednej strane a osobný príplatok na strane druhej. Predmetnom sporu je pritom problematika zníženia osobného príplatku a nie poskytnutie. resp. neposkytnutie odmeny. Žalovaný však vzhľadom na vyjadrenie žalobcu opätovne uvádza, že v rámci jeho služobného úradu pristupoval v rozhodnom čase k poskytovaniu odmien zamestnancom v súlade s ustanovením § 99 ods. 1 zákona o štátnej službe, ktoré priamo pojednáva o poskytovaní odmeny štátnemu, pričom podľa písm. a) cit. ustanovenia okrem kvalitného plnenia služobných úloh alternatívne za druhý dôvod poskytnutia odmeny považuje vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta. Žalovaný trvá na odôvodnení svojho konania tak, ako to uviedol v odpore. Nie je pritom zodpovedný na to, že žalobca nie je spôsobilý porozumieť uvedenému odôvodneniu. pričom nerozlišuje ani medzi školeniami inšpektorov práce a poskytovaním poradenstva (k povahe a problematike ktorého sa žalovaný niekoľkokrát vyjadril jednak v odpore, jednak v rámci tohto vyjadrenia). I keď poskytnutie odmeny nie je podstatou sporu, na margo argumentácie žalobcu žalovaný dodáva, že bolo na rozhodnutí žalovaného poskytnúť vopred odmenu žalobcovi, pričom tak vykonal v dobrej viere. dúfajúc v korektnosť svojho zamestnanca. Žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril nespokojnosť s poskytnutou odmenou ani s jej výškou. Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdeniami žalobcu uvedenými pod bodom č. 14 vyjadrenia. Naďalej trvá na skutočnostiach uvedených v odpore, ako aj v tomto vyjadrení. Osobný príplatok nie je nárokovateľnou zložkou platu a jeho priznanie, prípadne odňatie, resp. v prejednávanom prípade zníženie je v plnej kompetencii príslušného zamestnávateľa, teda žalovaného. Okolnosti a dôkazy, ktoré predložil žalovaný komplexne opodstatňujú jeho postup v súvislosti so znížením osobného príplatku. Žalovaný má za to, že jeho konanie korešpondovalo s dikciou ustanovenia § 89 ods. 2 zákona o štátnej službe, v zmysle ktorého osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32. V prospech tejto skutočnosti svedčia aj závery vyššie spomínanej kontroly realizovanej nadriadeným orgánom, Národným inšpektorátom práce. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti má preto za to, že tvrdenia žalobcu neobstoja. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu opätovne uvedenú vo vyjadrení, že nebol o úprave osobného príplatku informovaný vopred, žalovaný opätovne uvádza, že s prihliadnutím na v tom čase platné a účinné právne predpisy nebol povinný na takýto právny úkon. V týchto intenciách pritom zdôrazňuje, že vzhľadom na spôsob plnenia služobných úloh žalobcom, ktorý je bližšie opísaný jednak v odpore jednak v predošlých častiach tohto vyjadrenia (napríklad upozornenia hlavnou inšpektorkou práce na riadne využívanie fondu pracovného času. nevykonanie pridelenej pracovnej úlohy v stanovenom termíne, resp. vôbec) je objektívne možné dospieť k záveru, že zo strany žalobcu došlo k zníženiu kvality plnenia služobných úloh, čoho si musel podľa názoru žalovaného byť vedomý aj sám žalobca (avšak jeho prípadná nevedomosť nie je pre posúdenie veci relevantná) a na základe čoho žalovaný následne pristúpil k samotnému zníženiu osobného príplatku. Pokiaľ ide o údajnú vedomosť žalobcu o informovaní dvoch
zamestnankýň vopred ohľadom zníženia osobného príplatku, žalovaný uvádza, že k zníženiu osobného príplatku pristúpil počas svojej existencie viackrát, ako len u dvoch menovaných zamestnankýň, pričom vždy plne rešpektoval s tým spojené zákonné ustanovenia a nie je preto možné ani len polemizovat' o porušení zásady rovnakého zaobchádzania tak, ako namieta žalovaný. Žalovaný trvá na tom, že žalobcom uplatňovaný právny nárok je nedôvodný, neopodstatnený a skutkovo a právne nepodložený. Žalovaný v celom rozsahu neuznáva peňažný nárok udávaný žalobcom, pričom súčasne, v prípade rozdielneho právneho názoru príslušného súdu uvádza, že právo na vyplatenie uplatňovanej istiny vo výške 126.25 Eur spolu s úrokmi z omeškania (od 13.06.2015), týkajúcej sa mesiaca máj 2015 je premlčané. a to v súlade s ustanovením § 100 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, nakoľko v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 23.06.2018 došlo k uplynutiu trojročnej premlčacej doby. Žalovaný navrhuje, aby súd návrh žalobcu na zaplatenie predmetnej istiny spolu s úrokmi z omeškania ako nedôvodný zamietol.
6. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 02.10.2019 uviedol, že žalovaný uvádza, že mojou žalobou chcem dosiahnuť finančný prospech bez právneho základe. Svoju domnienku odôvodňuje len ďalším svojim klamstvom, keď tvrdí, že som pri prevzatí Oznámenia o výške platu od 01.05.2015 so znížením osobného príplatku zo sumy 410 eur na sumu 220 eur vyjadrila pochopenie s tým, prečo mi bol znížený. Dôkaz o mojom vyjadrení však nepredložil, keďže neexistuje. Ak by som so znížením osobného príplatku súhlasila, zrejme by som nepodávala návrh na vydanie platobného rozkazu na doplatenie jeho protiprávne zníženej časti. To, že som svoj nárok uplatnila až pri skončení pracovného pomeru, nie je dôkazom o mojom súhlase s postupom žalovaného. Jediným dôvodom, prečo som svoj nárok uplatnila až po 2 rokoch a 7 mesiacoch od prevzatia vyššie uvedeného oznámenia o plate, bolo moje presvedčenie, že ak by som sa doplatenia osobného príplatku domáhala hneď, žalovaný by mi bez meškania zrušil moje pracovné miesto tak, ako to napokon urobil svojím rozhodnutím zo dňa 15.04.2016 (v spise) v priebehu mojej dlhodobej práceneschopnosti ukončenej mojou invaliditou. Všetky jeho vyjadrenia v tomto spore napokon svedčia o tom, že nemá žiadny problém konať v rozpore s dobrými mravmi, prekrúcať skutočnosti a dávať im svoj výklad bez akýchkoľvek dôkazov. Svedčí o tom aj ďalšie jeho tvrdenie v tejto časti vyjadrenia o tom, že všetky nim predložené doklady a dôkazy sú pravé, čím reagoval na moje tvrdenie, že dodatočne a účelovo rukou dopísal na druhú stranu svojho návrhu na zníženie osobného príplatku zo dňa 27.04.2015 (v spise) dôvody jeho zníženia až v čase, kedy už prebiehalo toto konanie Ak by dôvody zníženia môjho osobného príplatku dopísané rukou na uvedenom návrhu boli napísané na jeho prvej aj druhej strane v tom istom dni, t.j. 27.04.2015, prečo by sa N.. N. podpisovala samostatne pod text písaný rukou na prvej strane a potom samostatne aj pod text písaný rukou na druhej strane návrhu. Nemá to logiku, veď stačil jeden podpis na konci odôvodnenia na 2. strane návrhu. Napokon, je zaujímavé, že každý z textov je písaný už napohľad úplne iným písmom. To sú všetko dôkazy o tom, že text na 2. strane návrhu bol účelový dopísaný dodatočne po vzniku sporu. Aj vo vyjadrení k bodu 3. žalovaný vyslovuje domnienky o tom, čoho som si vraj bola vedomá, keď tvrdí, že som si bola vedomá neefektívneho využívania fondu pracovného času poskytovaním zdĺhavých poradenstiev. Myslím, že som vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného v bode 3. dostatočne vysvetlila spôsob poskytovania poradenstiev z mojej strany aj dôvody, prečo niektoré z nich boli kratšie a niektoré dlhšie v závislosti od úrovne ich pochopenia zo strany žiadateľov. To, že žalovanému vadí, keď som žiadateľov o poradenstvo nazvala v mojom vyjadrení slovom „klienti" a že som sa vraj „vžívala do role advokáta", mi pripadá smiešne. Ako môže žalovaný vedieť, či sa ja do nejakej role vžívam alebo nie? Podobne ako v prípade dodatočne (až v priebehu tohto konania), vyfabrikovaného dôvodu na zníženie môjho osobného príplatku žalovaný dodatočne k bodu 4. uvádza aj ďalší účelovo vymyslený a ničím nepreukázaný dôvod zrušenia môjho miesta, ktorým vraj bol okrem oficiálne prezentovaného dôvodu (zhodnotenie jeho efektívnosti a prínosu) aj „nedostatočnosť plnenia služobných povinností" z mojej strany. To je opäť ďalší dôkaz o konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a princípmi etiky. Žalovaný opäť tvrdí skutočnosti, ktoré doteraz ničím nepreukáza1 a ktoré ja absolútne popieram, keď uvádza, že som bola niekoľkokrát upozornená zo strany N.. N. za prítomnosti vedúcich oddelení, „aby som využívala fond pracovného času efektívne, a aby som sa venovala činnosti, ktorú mám uvedenú v opise štátnozamestnaneckého miesta". Jeho návrh na vypočutie svedkov, ktorí by jeho tvrdenie dosvedčili, je právne irelevantný. Je samozrejmé, že vedúci zamestnanci v závislom postavení od zamestnávateľa, budú vypovedať tak, ako ich zamestnávateľ usmerní, v snahe nevystaviť sa jeho prípadnej zaujatosti voči nim Takému dôkazu by ani súd nemohol priznať potrebnú právnu váhu. K interpretácii plnenia úlohy č. 05/02/2015 zo dňa 03.03.2015 žalovaným už nemám čo dodať okrem toho, čo som uviedla v mojom vyjadrení k odporu žalovaného. Ako uvádzam v I. časti môjho vyjadrenia, predkladám k nemu listinné dôkazy - e-mailovú korešpondenciu. Len pripomínam, že úloha
bola splatná k 31.03.2015 a asi aj za jej údajné nesplnenie mi žalovaný za mesiac apríl 2015 vyplatil odmenu (?). Aj v tomto prípade nechápem, aký význam by mal výsluch Q.. S., t.č. na dôchodku, keďže mi žiadnym spôsobom nebolo vytknuté jej nesplnenie. To, že sa na jej plnení podieľala informatička Q.. S. vyplývalo zo zadania úlohy a taktiež z jej funkcie, keďže išlo o úpravu zložiek v služobnom intranete v správe menovanej. V uvedených bodoch žalovaný na moje prekvapenie opätovne popiera, že som na žiadosť N.. N. poskytovala poradenstvo jej známym, napr. pri príprave organizačných zmien a ich personálnych riešeniach. Ľutujem, že som si ich mená nepoznačila, šlo napr. o riaditeľku ZŠ. Nešlo pritom len o poradenstvá v rámci poradenskej činnosti inšpektorátu práce, ale aj nad jej rámec. Pokiaľ ide o poradenstvo na žiadosť N.. N. týkajúce sa tvorby pracovného poriadku obce I. a úpravy pracovnoprávnych dokumentov jej zamestnancov, predkladám o tom e-mailovú korešpondenciu v I. časti tohto vyjadrenia. Žalovaný nemôže tvrdiť, že o úprave pracovných zmlúv a dohôd zamestnankýň obce Podlužany nemá vedomosť. N.. S., ktorý mi ich návrhy poslal v pracovnom čase na môj služobný e-mail, sa predsa po tak závažné dokumenty podliehajúce ochrane osobných údajov nemohol dostať sám. Ak sa N.. N. od uvedenej agendy dištancuje, potom nechápem, prečo mi ich úpravu v pracovnom čase nevytkla po tom, čo som jej ich zaslala na jej služobný e-mail. To, že som bola nútená ich pripomienkovať v pracovnom čase, vyplývalo z jej požiadavky, že ich potrebuje obratom. Inak by som sa im venovala doma. S tvrdeniami a právnou argumentáciou žalovaného k bodu 14. môjho vyjadrenia a k celému meritu veci zásadne nesúhlasím a trvám na mojej právnej argumentácii v uvedenom bode odôvodňujúcej môj nárok na zaplatenie nevyplatenej časti mzdy v sume 2 243,52 eur. Žalovaný zrejme význam mojej právnej argumentácie nepochopil. Jej podstatou nie je spochybňovanie oprávnenia zamestnávateľa vyplývajúce z vtom čase platného znenia § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z o štátnej službe. Namietam však jeho aplikáciu zo strany žalovaného nielen v rozpore s cit. ustanovením (neexistencia dôvodov na zníženie osobného príplatku), ale aj s princípom etiky ustanoveným v § l ods. 1 písm. f), na ktorom je štátna služba budovaná, s ustanovením § 4 ods. 4 citovaného zákona, článkom 36 Ústavy Slovenskej republiky a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
7. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalovaného na nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
8. Dňa 27.06.2013 bola uzatvorená služobná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na pozíciu hlavný radca - právnik.
9. Na základe dodatku č. 3 zo dňa 11.04.2014 bol žalobca vymenovaný do funkcie vedúceho zamestnanca.
10. Na základe dodatku č. 4 zo dňa 14.01.2015 k služobnej zmluve, ktorým bol žalovaný odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca, bol žalobca zaradený do 8 platovej triedy a bol mu určený tarifný plat vo výške 664,50 Eur mesačne, osobný príplatok vo výške 410,- Eur mesačne a príplatok za vedenie služobného motorového vozidla vo výške 3,- Eur mesačne, teda funkčný plat spolu tvoril 1.077,55 Eur mesačne.
11. Priama nadriadená žalobcu K.. P. E. návrhom zo dňa 27.04.2015 navrhla vedúcej služobnému úradu N.. Q. N. žalobcovi znížiť osobný príplatok zo sumy 410,- Eur na sumu 230,- Eur mesačne s odôvodnením, že u žalobcu došlo k zníženiu náročnosti a k zníženiu rozsahu plnenia služobných úloh. K zmene osobného príplatku došlo až teraz z dôvodu, že bezprostredne po zmene funkcie sa nedala náročnosť a rozsah plnenia služobných úloh v novej funkcii posúdiť. Vedúci služobného úradu vyjadril súhlas so znížením osobného príplatku a zároveň uviedol, že súhlasí aj s ďalších dôvodov, napr. neefektívne podávanie poradenstva a pod. Na druhej strane návrhu vedúci služobného úradu uviedol ďalšie dôvody zníženia osobného príplatku: nesplnená úloha 05.02.2015 v stanovenom termíne, neefektívne a nekvalitné poskytovanie konzultácii inšpektorom, neefektívne poskytovanie poradenstva, pomalý a liknavý prístup k práci.
12. Žalovaný dňa listom zo dňa 27.04.2015 oznámil žalobcovi, že jeho funkčný plat s účinnosťou od 01.05.2015 bude vo výške 901,- Eur, ktorý sa skladá z tarifného platu vo výške 671,- Eur mesačne a osobného príplatku vo výške 230,- Eur mesačne.
13. Z potvrdenia o štátnej službe zo dňa 30.11.2017 vyplýva, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu so žalovaným trval od 01.07.2013 do 30.11.2017.
14. Medzi stranami sporu nebol sporný výpočet zníženého osobné príplatku vo výške 2.369,77 Eur, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatnil a že časť z tejto sumy vo výške 126,25 Eur je premlčaná.
15. Medzi stranami sporu je sporné, či pri znížení osobného príplatku došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania zo strany žalovaného, či nedošlo k zneužitiu práva a či postup žalovaného bol v súlade s dobrými mravmi a etikou.
16. Žalovaný na nariadenom pojednávaní vypovedal, že žalobcu prijali na pozíciu právnika a pracovala priamo pod ňou. Tam vydržala 66 dní. Potom odišla kamsi do Piešťan a po 30 dňoch sa opätovne vrátila. Istý čas pracovala ešte na pozícii právnika, resp. vedúceho oddelenia pracovnoprávnych vzťahov. Neskôr jej potenciál využili aj tak, že sa zriadila pozícia referenta pracovnoprávnych vzťahov, kde okrem bežnej svojej agendy, mala vypomáhať aj inšpektorom práce, hlavne v administratívnych veciach aj v poradenstve. Okrem toho bola zaradená aj do školiaceho systému na inšpektora práce, ktoré trvá 1 rok, čo však nedokončila. Chýbalo jej 21 dní a nešla ani na skúšky. Ich úmyslom nebolo z nej vytvoriť inšpektora práce, ale aby lepšie spoznala problematiku a potreby úradu. V rámci odmeňovania, okrem základného platu, je priznávaný osobný príplatok a odmeny. Zvyčajne tieto veci riešia spoločne s vedúcimi zamestnancami, konkrétne u žalobcu to bola pani E.. Tá 27.04.2015 podala návrh na zníženie osobného príplatku o 180,- Eur. a to v dôsledku neuspokojivých pracovných výkonov. Keď ešte žalobca pracoval priamo pre ňu ani ona sama nebola s ňou spokojná. Žalobca mal tendenciu úlohy riešiť v širšom rozsahu, teda robil aj to, čo mu nikto neuložil a tým sa stalo, že svoju prácu neurobil načas a niekedy ani poriadne, dokonca žalobca ju niekedy sám úkoloval, keď jej vracal zadanie, že by ho chcel ešte pozmeniť alebo rozšíriť. Okrem toho prácu nevykonávala efektívne aj z toho dôvodu, že sama sa cítila do role advokáta a poskytoval aj také rady, na ktoré úrad nemá oprávnenie a ani čas. Ak by to bolo na nej, ona by jej osobný príplatok znížila možno aj o 300,- Eur. Zvyčajne to však necháva na vedúcich. Absolútne popiera, že by zníženie osobného príplatku bolo cielené kvôli žalobcovi, takto postupovali aj u iných zamestnancov, námatkovo si spomínam na pani Y., N. A. S.. K zníženiu osobného príplatku žalobcu došlo z dôvodu neefektívneho využívania pracovného času a z dôvodu nekvalitnej práce. Ak sa aj písomne vyjadrila k zníženiu osobného príplatku, bolo to len z toho dôvodu, aby sa na to nezabudlo, neboli tam uvedené všetky dôvody alebo aj z dôvodu, že ak by skončila na pozícii hlavnej inšpektorky, aby jej nástupca mal informácie, z akých dôvodov sa takto postupovalo. Čo sa týka pani S. A. N., došlo k zníženiu na jej podnet. Pani Y. bola vedúcou. Pamätá si, že návrh na zníženie cez vedúceho bolo napríklad u pani Brlejovej a pána W.. Popiera, že by ukladala žalobcovi, aby pracoval po pracovnom čase. Pričom je bežnou praxou, že ak ju niekto z vonku osloví, tak to deleguje na podriadených a to podľa toho, kto ma aký čas a čoho sa to týka. Ona si konkrétne nepamätám, aké veci zadávala žalobcovi, ale keďže tohto zamestnanca mala prečítaného a poznala aj jeho pôsobenie aj u predchádzajúcich zamestnancov, nedávala by jej prácu, ktorá nesúvisí s jej pracovnou činnosťou, ktorú mala v služobnom pomere.
17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, účinného v rozhodnom čase, služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnymi zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, najmä pokiaľ ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
18. Podľa § 1 ods. 1 písm. f) cit. zák. štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípe etiky.
19. Podľa § 89 ods. 1 a 2 cit. zák. štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok až do výšky 100% z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32.
20. Podľa § 32 ods. 1 písm. g) cit. zák. k zmene štátnozamestnaneckého pomeru môže dôjsť odvolaním z funkcie vedúceho zamestnanca.
21. Podľa čl. 2 tretej vety Základných zásad Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
22. Podľa § 13 ods. 3 prvej a druhej vety Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 112 prvá veta Občianskeho zákonník ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
26. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaný ako služobným úradom a zamestnávateľom vznikol štátnozamestnanecký pomer podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, na základe ktorej žalobca zastával pozíciu právnik, pričom s účinnosťou od 11.04.2014 bol žalobca vymenovaný do funkcie vedúceho zamestnanca a okrem tarifného platu mu bol priznaný osobný príplatok vo výške 410,- Eur mesačne.
27. Na základe dodatku č. 4 zo dňa 14.01.2015 k služobnej zmluve bol žalovaný odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca, pričom priznaný osobný príplatok vo výške 410,- Eur mu nebol znížený. Osobný príplatok mu bol znížený na základe návrhu vedúceho zamestnanca žalobcu a po odsúhlasení vedúceho služobného úradu žalovaného zo dňa 27.04.2015. Žalobca namietal, že k zníženiu osobného príplatku došlo v rozpore so zákonom.
28. Z dokazovania vyplynulo, že zníženie osobného príplatku nebolo svojvoľné alebo neprimerané vo vzťahu k iným zamestnancom, čo by malo za následok porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Z predložených dôkazov ako aj výpovede žalovaného jednoznačne vyplynulo, že k zníženiu osobného príplatku došlo jednak z dôvodu, že žalobca bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca a jednak z dôvodu nekvalitného a neefektívneho plnenia služobných povinností. Súd v tomto smere konštatuje, že nie je oprávnený skúmať hodnotenie úrovne kvality plnenia služobných povinností žalobcu ale len to, či žalovaný bol oprávnený znížiť osobný príplatok.
29. Osobný príplatok nie je nárokovateľnou zložkou platu štátneho zamestnanca a jeho priznanie, zníženie, prípadne odňatie je v plnej kompetencii príslušného zamestnávateľa, v prešetrovanom prípade vedúceho služobného úradu, ktorý hodnotí kvalitu plnenia služobných úloh podľa vlastných kritérií. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca nebol jediný zamestnanec žalovaného, ktorému bol znížený osobný príplatok, resp. že by vo vzťahu k žalobcovi žalovaný pristupoval iným spôsobom a na základe iných kritéria ako u iných zamestnancov. Súd nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že žalovaný konal neeticky alebo v rozpore s dobrými mravmi. Nejde o konanie v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie práva žalovaným, ak žalovaný ako orgán štátnej správy koná na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/55/2014 zo dňa 26.04.2016). Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
30. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobu v časti o zaplatenie 126,25 Eur s príslušenstvom zamietol aj z dôvodu vznesenej námietky premlčania tohto nároku, pričom žalobca sám vo svojom písomnom vyjadrení uznal uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovaného.
31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnil.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).