Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. E. F., bývajúcej

v B., zastúpenej Mgr. Z. Z., advokátkou v B., proti žalovanému R., so sídlom v B., o určenie

neplatnosti výpovede, trvania pracovného pomeru a iné, vedenej na Okresnom súde

Bratislava IV pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája 2009 sp. zn.

v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo 6. novembra 2007

č.k. -250, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája 2009 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo 6. novembra 2007 č.k.

-250 v napadnutej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách

konania a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV čiastočným rozsudkom z 23. mája 2006

č.k. -195 rozhodol o uplatnených mzdových nárokoch žalobkyne (okrem

nároku na zaplatenie náhrady mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru). Na

odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. júna 2007 sp. zn.

rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 6. novembra 2007 č.k. -250

určil, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným listom z 19. októbra 2004 a doručená

19. októbra 2010 je neplatná. Súd návrh v časti o určenie neplatnosti výpovede danej

žalobkyni žalovaným listom z 28. októbra 2004 a doručenej 28. októbra 2004, v časti

o určenie trvania pracovného pomeru a v časti náhrady mzdy v sume 65 363 Sk mesačne

od 1. februára 2005 s úrokom z omeškania 8 % od 1. februára 2005 do zaplatenia zamietol.

Zároveň vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému

2

uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 1 000 Sk na účet okresného súdu do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa

pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy z 29. decembra 1981 naposledy ako

vedúca odboru práce a miezd. Súd poukázal na to, že listom zo 14. októbra 2004 oznámil

generálny riaditeľ personálnemu odboru, že na základe analýzy pracovnej pozície v súvislosti

s celkovou optimalizáciou činností útvaru a v súlade s článkom I.S.R. z 3. apríla 2003

k 19. októbru 2004 ruší pracovnú pozíciu žalobkyne. Na základe rozhodnutia generálneho

riaditeľa R. z 19. októbra 2004 bola daná žalobkyni v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce výpoveď z dôvodu zrušenia pracovného miesta. Pokiaľ ide o výpoveď z 19. októbra

2004 doručenú žalobkyni 19. októbra 2004 súd uzavrel, že táto je neplatná z dôvodu, že

nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov. K určeniu neplatnosti výpovede

z 28. októbra 2004 doručenej žalobkyni 28. októbra 2004 uviedol, že rozviazanie pracovného

pomeru bolo vopred prerokované s O.. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný nemal

možnosť v čase dania a doručenia výpovede dňa 28. októbra 2004 žalobkyňu ďalej

zamestnávať, a to ani po predchádzajúcej príprave a ani inou vhodnou prácou. Ponukovú

povinnosť žalovaný teda ani nemohol splniť, nakoľko žiadnu voľnú pozíciu v čase dania

a doručenia výpovede nemal. Súd ďalej konštatoval, že na splnenie ponukovej povinnosti

nemá vplyv ani prípadný vznik pracovného pomeru nových zamestnancov v dňoch 1., 15., 18.

októbra 2004, pretože to bolo pred daním výpovede. Nakoľko v konaní boli preukázané

všetky hmotnoprávne predpoklady pre danie výpovede žalobkyni, súd návrh na určenie

neplatnosti výpovede danej žalobkyni žalovaným listom z 28. októbra 2004 ako nedôvodný

zamietol. Z dôvodu zamietnutia žaloby v tejto časti, zamietol žalobu aj vo zvyšnej časti,

pretože pracovný pomer zamestnanca trvá pri jeho oznámení podľa § 79

ods. 1 naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy len

v prípade dania neplatnej výpovede zamestnávateľom. O trovách konania súd rozhodol podľa

a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa zákona

o súdnych poplatkoch.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 14. mája 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov

konania potvrdil. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že generálny riaditeľ žalovaného rozhodnutím R. z 19. apríla

2004 zrušil funkcie vedúcich odborov PaM (práce a mzdy), odboru polygrafických služieb

a kontrolného odboru S. ku dňu 19. októbra 2004. V konaní nebolo preukázané, že by

3

žalovaný mal možnosť v čase dania a doručenia výpovede žalobkyňu ďalej zamestnávať.

Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo z 19. októbra 2004 a výpoveď bola žalobkyni daná

a doručená 28. októbra 2004. Preto posúdenie možnosti ponuky inej vhodnej práce je

ohraničené týmto obdobím. Tvrdenia žalobkyne o tom, že boli prijatí noví zamestnanci je

preto právne irelevantné. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 a § 142 ods. 1

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím prvostupňového

súdu okrem časti výroku, ktorým súd určil, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného

z 19. októbra 2004 je neplatná a výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok

1 000 Sk, podal na podnet žalobkyne mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudky oboch súdov v napadnutej

časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie ( ). Namietal

nesprávne právne posúdenie veci ( ) a porušenie , , ,

a , , . Má za to, že

zamestnávateľ si nesplnil ponukovú povinnosť, v rozhodnom čase disponoval voľnými

pracovnými miestami, nakoľko prijal niekoľko nových zamestnancov. Ponuková povinnosť

mala byť vykonaná pred doručením výpovede. Zo spisu vyplýva, že najneskôr 14. októbra

2004 žalovaný vedel o zániku pracovného miesta žalobkyne a aj napriek tomu jej neponúkol

voľné pracovné miesto, na ktoré prijal nových zamestnancov.

Žalobkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora vyjadrila a uviedla,

že sa pripája k stanovisku generálneho prokurátora uvedeného v mimoriadnom dovolaní.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že ho

pokladá za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom

dovolaní ( ) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas ( )

na podnet žalobkyne generálny prokurátor Slovenskej republiky ( a ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) preskúmal rozhodnutia v napadnutej časti a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie

je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

4

ktorá mala za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom

mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne

( v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli

v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vady

v zmysle a tzv. iné vady dovolateľ nenamietal, tieto vady nevyšli najavo ani

v dovolacom konaní.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) pokiaľ ide

o otázku splnenia ponukovej povinnosti zo strany žalovaného voči žalobkyni.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie

povinnosti a na úctu k právam iných osôb.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory

a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú

pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej

upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo

ohrozené alebo porušené.

5

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď,

ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie

pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba

vtedy, ak a/ zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší

pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b/ zamestnanec nie je

ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste,

ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave

na túto inú prácu.

V danej veci pokiaľ ide o určenie neplatnosti výpovede z 28. októbra 2004 doručenej

žalobkyni 28. októbra 2004 odvolací súd uviedol, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo

z 19. októbra 2004 a výpoveď bola žalobkyni daná a doručená dňa 28. októbra 2004. Preto

posúdenie možnosti ponuky inej vhodnej práce je ohraničené týmto obdobím. Zároveň však

uviedol, že listom zo 14. októbra 2004 č. P. odoslaný personálnemu odboru, zrušil generálny

riaditeľ žalovaného na základe analýzy pracovnej pozície v súvislosti s celkovou

optimalizáciou činností útvaru a v súlade s článkom I.S.R. z 3. apríla 2003 k 19. októbru 2004

pracovnú pozíciu žalobkyne. Okresný súd zas uviedol, že žalovaný nemohol ponukovú

povinnosť ani splniť nakoľko žiadnu voľnú pozíciu v čase dania a doručenia výpovede nemal.

Tvrdenia žalobkyne o tom, že boli prijatí noví zamestnanci v dňoch 1., 15., 18. októbra 2004,

považoval za právne irelevantné, pretože to bolo pred daním a doručením výpovede, t. j. pred

28. októbrom 2004.

Zo spisu vyplýva, že generálny riaditeľ žalovaného listom zo 14. októbra 2004 zrušil

pracovnú pozíciu žalobkyne ku dňu 19. októbra 2004 (č.l. 22 spisu). Je nepochybné, že

najneskôr 14. októbra 2004 žalovaný vedel o zániku pracovného miesta žalobkyne. Napriek

tejto skutočnosti jej neponúkol voľné pracovné miesto, na ktoré prijal nových zamestnancov.

Ponukovú povinnosť si žalovaný teda nesplnil. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že ponuka

vhodného zamestnania sa musí uskutočniť ešte predtým, než zamestnávateľ dá

zamestnancovi výpoveď.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na to, že objektívne

právo predpokladá, že výkon subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovanému právnou

normou. Ak však účastník právneho vzťahu síce formálne koná v medziach svojho práva,

ale prostredníctvom jeho realizácie sleduje poškodenie druhého účastníka právneho

6

vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o chybný výkon práva. Takéto konanie sa totiž realizuje

nie na dosiahnutie výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len preto, aby sa

formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto treba takýto výkon práva považovať, aj keď je

formálne v súlade so zákonom, za len zdanlivý výkon práva. Účelom takéhoto konania nie je

totiž výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu (porovnaj napr.

ZSP 5/2009).

Tým, že súdy z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti

k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci

k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci ( ).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana

práv a ním chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského

a okresného súdu v zmysle a v spojení s

ods. 2 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor

vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. marca 2011

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková