Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-7Sa-114-2018.pdf
PDF · 132.02 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-7Sa/114/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., zast. Mgr. Zuzana Zajíčková, advokátka so sídlom Dostojevského rad 17, Bratislava, IČO: 48 412 619, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2018 vo veci zvýšenia sumy starobného dôchodku, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2018 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2018 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“) podľa ust. § 65 ods. 1, § 69b ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) č. 988/2009 (ďalej aj „Základné nariadenie“), zamietla žiadosť žalobkyne, ktorou žiadala o zvýšenie sumy starobného dôchodku (o vyrovnávací príplatok, teda o výpočet výšky starobného dôchodku bez delenia na slovenskú a českú časť) priznaného jej od 08.06.2017 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.07.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Sociálna poisťovňa zamietla žiadosť žalobkyne s odôvodnením, že podľa oznámenia Českej správy sociálneho zabezpečenia bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky za 7.714 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo je v súlade s § 60 ods. 9 a 10 ZSP 21 rokov a 49 dní československého obdobia dôchodkového poistenia; keďže žalobkyňa pred 01.01.1993 získala menej ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bol žalobkyni po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, nesplnila podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a) ZSP.
3. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa uviedla, že sa cíti byť zákonným ustanovením § 69b ods. 1 písm. a) ZSP diskriminovaná, pretože keby sa narodila o štyri roky skôr, tak by vyrovnávací príplatok dostala rovnako, ako všetci tí, ktorí sa narodili v roku 1952 a skôr. Uviedla, že príslušný zákon ju odsúdil do pozície občana druhej kategórie len na základe dátumu narodenia. Navrhla zmenu ZSP a následne žiadala, aby jej Sociálna poisťovňa vyplatila vyrovnávací príplatok spätne, a to od 08.06.2017.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
4. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2018 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej aj „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2018 v celom rozsahu zamietol a predmetné prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.07.2017 podľa § 65, § 82, § 293dq a § 293dr ZSP a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 Základného nariadenia priznaný starobný dôchodok od 08.06.2017, a to v sume 373 eur mesačne. Poukázal na § 69b ods. 1 písm. a) ZSP, podľa ktorého jednou z podmienok nároku na vyrovnávací príplatok podľa ZSP je získanie aspoň 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bol poistencovi po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky. Uviedol, že táto podmienka bola určená z dôvodu, že podľa právnych predpisov účinných do 31.12.1992, teda v čase rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, iba poistenec, ktorý získal 25 rokov doby dôchodkového zabezpečenia mohol očakávať priznanie starobného dôchodku. Konštatoval, že žalobkyňa mala priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky za 7.714 dní československého obdobia dôchodkového poistenia, čo je 21 rokov a 49 dní československého obdobia dôchodkového poistenia. Tvrdil, že keďže žalobkyňa pred 01.01.1993 získala menej ako 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré jej bol po 31.12.1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, tak žalobkyňa nesplnila jednu z podmienok nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 písm. a) ZSP. Mal za to, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne relevantné dôkazy, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zmene prvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia, ktorá bola zriadená na vykonávanie sociálneho poistenia a pri jeho vykonávaní je povinná postupovať podľa účinných právnych predpisov o sociálnom poistení uverejnených v Zbierke zákonov slovenskej republiky (nie je ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky).
II.
Žaloba
5. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 18.12.2018 sa žalobkyňa pre nesprávne právne posúdenie veci a absenciu odôvodnenia domáhala preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia žalovanej zo dňa 10.10.2018 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24.07.2018, obe rozhodnutia navrhla zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a súčasne žiadala priznanie plnej náhrady trov právneho zastúpenia. Uviedla, že žalovaná vo veci nepostupovala v zmysle ustálenej judikatúry, podľa Ústavy SR a medzinárodných zmlúv. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/86/2016 z 27.06.2018 (obdobný prípad). Keďže žalovaná o tomto rozhodnutí mala vedomosť, tak jej konanie v tejto veci považuje za účelové, nesprávne, právne nesprávne a za chybné, a teda aj za zdanlivý výkon práva. Zároveň poukázala aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo 2/2010, ako aj 5Cdo 255/2008, ktoré boli uverejnené v časopise Zo súdnej praxe 5/2009). Namietala taktiež nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí – v tejto súvislosti zdôraznila, že žalovaná, ako aj prvostupňový orgán sa s jej diskrimináciou vôbec vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali. Navrhla vykonať jej výsluch a výsluch žalovanej. Nariadenie pojednávania vo veci žiadala.
III.
Vyjadrenia účastníkov
6. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.01.2020 žalovaná nárok uplatnený žalobkyňou neuznala a žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť. Zopakovala všetky závery z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Poukázala na zmenu právnej úpravy a to zákonom č. 105/2019 Z.z. zo dňa 27.03.2019, ktorým sa mení a dopĺňa ZSP – predmetná novela nadobudla účinnosť od 01.01.2020. Konštatovala, že
podľa § 293ej ods. 2 ZSP v znení zákona č. 105/2019 Z.z. vyplýva, že ak poistencovi uvedenému v § 66a ods. 1, § 68a a § 73a ods. 1 ZSP v znení zákona č. 105/2019 Z.z. vznikol nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok pred 01.01.2020, Sociálna poisťovňa určí sumu dôchodku podľa zákona v znení účinnom od 01.01.2020 na jeho žiadosť len raz ku dňu prvého nároku na výplatu dôchodku po 31.12.2019. Poukázala na to, že prvostupňovému orgánu bola dňa 23.12.2019 doručená žiadosť žalobkyne o prepočítanie, respektíve určenie sumy tzv. československého dôchodku od 01.01.2020 v súvislosti s uvedenou novelizáciou. Bola toho názoru, že pri rozhodovaní o nároku na vyššiu sumu starobného dôchodku, respektíve nároku na vyrovnávací príplatok žalobkyne postupovala v súlade s účinnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala.
7. V písomnom vyjadrení zo dňa 20.04.2024 žalobkyňa zotrvala na nariadení pojednávania vo veci, ako aj na všetkých svojich argumentoch uvedených v správnej žalobe. K novele na ktorú poukázala žalovaná uviedla, že hoci bol ZSP novelizovaný zákonom č. 105/2019 Z.z. od 01.01.2020, bolo potrebné požiadať o prepočet dôchodku, čo aj urobila, no tento prepočet sa však týka len obdobia po 01.01.2020. Poukázala v tejto súvislosti aj na znenie dôvodovej správy k tejto novele (č. 105/2019). Výpočet jej dôchodku za obdobie pred 01.01.2020 aj naďalej považovala za rozporný s čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zakotvuje právo občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Tvrdila, že okolnosť, že ZSP ani iný právny predpis taký postup pred 01.01.2020 priamo neupravuje, je z hľadiska jej nároku na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká právna úprava chýba alebo je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy, respektíve pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri posudzovaní jej dôchodkových nárokov treba vychádzať z čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona Slovenskej republiky. Mala za to, že žalovaná je preto povinná vypočítať jej starobný dôchodok aj podľa ZSP samostatne a priznať jej ho v takej výške, aby súčet jej starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky, v súlade s ústavne konformným výkladom právnych predpisov upravujúcich sociálne poistenie a v súlade s Ústavou SR. Žiadala rozhodnúť v zmysle petitu žaloby.
IV.
Relevantné právne predpisy
8. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
11. Podľa článku 1 Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
12. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
13. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
14. Podľa článku 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
15. Podľa článku 12 ods. 1 Ústavy SR, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
16. Podľa článku 12 ods. 2 Ústavy SR, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
17. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
18. Podľa § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a/ získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b/ získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, c/ ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d/ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, 1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) e/ požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, 2) a f/ suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.
19. Podľa článku 2 ods. 1 Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.
20. Podľa článku 52 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. 21. Podľa článku 52 ods. 4 Základného nariadenia, ak výpočet podľa odseku 1 písm. a/ v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s odsekom 1 písm. b/, príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu, že: i/ takáto situácia sa uvádza v časti 1 prílohy VIII;
ii/ nie sú uplatniteľné žiadne právne predpisy obsahujúce pravidlá na zamedzenie súbehu, ako sa uvádzajú v článkoch 54 a 55, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 55 ods. 2, a iii/ článok 57 nie je uplatniteľný vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov iného členského štátu v dôsledku špecifických okolností prípadu.
22. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“), doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.
23. Podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy, ak občan nemal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom zamestnávateľa so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, považujú sa doby zabezpečenia získané pred týmto dňom za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal občan trvalý pobyt ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom.
V.
Právne posúdenie veci správnym súdom
24. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
25. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/114/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod spisovou značkou BA-7Sa/114/2018.
26. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia oboch stupňov podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 202 ods. 2 SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP, podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. O žalobe správny súd rozhodol s nariadením pojednávania dňa 18.06.2024, na ktorom žalobkyňa aj žalovaná zotrvali na všetkých svojich argumentoch už uvedených v priebehu konania (vo svojich podaniach).
27. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. októbra 2018, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 ZSP zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2018. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 69b ods. 1 písm. a/ ZSP zamietol žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy starobného dôchodku (o vyrovnávací príplatok).
28. Základom interpretácie a aplikácie článku 1 ods. 1 Ústavy SR je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom
názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 7/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382.) Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).
29. Z článku 152 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo - hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (článok 7 Ústavy SR), a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
30. Správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného dávkového spisu žalovanej mal preukázané, že:
- Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. júla 2017 podľa § 65, § 82, § 293dr ZSP a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) Základného nariadenia priznala žalobkyni od 08. júna 2017 starobný dôchodok v sume 373 eur mesačne; (podľa Osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť predmetného rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie zhodnotila obdobie dôchodkového poistenia za roky od 15. februára 1993 do 31. decembra 2016 v počte 7.541 dní (20 rokov a 241 dní), t.j. 20,6603 roka)
- Sociálna poisťovňa, ústredie následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. novembra 2017 podľa § 82 a § 293dx ZSP od 01. januára 2018 zvýšila starobný dôchodok žalobkyne na sumu 381,40 eur mesačne (dôvod zvýšenia starobného dôchodku spočíval v zákonnej každoročnej valorizácii v sume 8,40 eur)
- Česká správa sociálneho zabezpečenia rozhodnutím z 23. februára 2018, Č.j. F./XXX XXX XXXX podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj postupom podľa článku 6 a článku 52 ods. 1 písm. b) Základného nariadenia priznala žalobkyni starobný dôchodok od 08.10.2016 v sume 5.018,- Kč mesačne
- Česká správa sociálneho zabezpečenia rozhodnutím z 27. apríla 2018, Č.j. F./XXX XXX XXXX podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj postupom podľa článku 6 a článku 52 ods. 1 písm. b) Základného nariadenia priznala žalobkyni starobný dôchodok od 08.10.2016 v sume 5.553,- Kč mesačne (vydané bolo z dôvodu doloženia dokumentácie slovenským nositeľom poistenia - bola novo zhodnotená doba zamestnania žalobkyne v rokoch 1988 – 1992)
- následne žalobkyňa dňa 10. mája 2018 požiadala o vyrovnávací príplatok (o výpočet výšky starobného dôchodku bez delenia na slovenskú a českú časť)
- prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júla 2018 zamietol žiadosť žalobkyne o vyrovnávací príplatok
- na odvolanie žalobkyne žalovaná (generálny riaditeľ) ako odvolací správny orgán odvolanie žalobkyne zamietla a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 24. júla 2018. 31. Skutočnosti uvádzané v predchádzajúcom bode 30. neboli medzi účastníkmi konania sporné. Spornou však zostala otázka právneho posúdenia nároku žalobkyne na vyrovnávací príplatok priznávaný žalovanou starobným dôchodcom (a počnúc 01. januárom 2018 aj predčasným starobným dôchodcom) v súlade s § 69b ods. 1 ZSP v prípade, že žalobkyňa ako žiadateľ o vyrovnávací príplatok nesplnila podmienku plynúcu z § 69b ods. 1 písm. a), teda, že nezískala pred 01. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré jej bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.
32. Na úvod správny súd uvádza, že Česká republika a Slovenská republika vznikli k 01. januáru 1993 rozdelením spoločného štátu ČSFR, ktorý charakterizoval jednotný systém dôchodkového zabezpečenia. Z hľadiska vtedajšieho práva bolo právne irelevantné, v ktorej časti československého štátu bol občan zamestnaný, respektíve kde mal sídlo jeho zamestnávateľ. Okolnosť, že dňom 01. januára 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR, nemôže byť účastníkovi konania ako občanovi bývalej ČSFR a teraz občanovi Slovenskej republiky na ujmu. Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR. V prípade, že výška dôchodkov (priznaných podľa právnych predpisov oboch nástupníckych štátov, Českej republiky a Slovenskej republiky) v ich úhrne (súčte) po prepočítaní kurzu mien oboch nástupníckych štátov nedosahuje výšku, ktorá by účastníkovi konania patrila, ak by sa výška starobného dôchodku určila výlučne s prihliadnutím na obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov Slovenskej republiky a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9 ZSP (teoretická - fiktívna suma starobného dôchodku), potom tento príplatok musí byť priznaný v sume, rovnajúcej sa rozdielu takto určenej fiktívnej sumy starobného dôchodku a úhrnu sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa ZSP a sumy vyplácaného starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky.
33. Z tohto dôvodu zákonodarca pristúpil k prijatiu právnej úpravy a k zavedeniu tzv. vyrovnávacieho príplatku, účel ktorého (aj v zmysle relevantnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 140/2015 Z.z.) spočíval v čiastočnom eliminovaní poistencami negatívne vnímanej skutočnosti, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobie zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia, respektíve zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia, tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR.
34. Vyrovnávací príplatok mal teda zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu dôchodku, ktorá by poistencovi patrila, ak by sa aj doby zabezpečenia získané pred 01. januárom 1993 hodnotili na účel slovenského starobného dôchodku.
35. V tomto smere správny súd ďalej uvádza, že základná úprava vyrovnávacieho príplatku bola prijatá zákonom č. 140/2015 Z.z. účinným od 01. januára 2016 a s čiastočnou zmenou vo vzťahu k predčasným starobným dôchodcom aj zákonom č. 266/2017 Z.z. účinným od 01. júla 2018. Obe právne úpravy v § 69b ods. 1 ZSP stanovili podmienky, za splnenia ktorých je možné zo strany Sociálnej poisťovne žiadosti o vyrovnávací príplatok vyhovieť. Jednou z týchto podmienok, bolo získanie najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré bol po 31. decembri 1992 žiadateľovi priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky.
36. V tejto súvislosti správny súd ďalej uvádza, že i napriek tomu, že vyrovnávací príplatok bol prijatý až s účinnosťou od 01. januára 2016, otázky nároku na vyrovnanie rozdielu medzi sumou vychádzajúcou zo súčtu starobného dôchodku vypočítaného Sociálnou poisťovňou a starobného dôchodku priznaného v Českej republike, a sumou dôchodku, na ktorý by mal žiadateľ nárok, ak by všetky doby poistenia boli hodnotené, ako doby získané u zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky [všetky doby dôchodkového poistenia získané tak na území Slovenskej republiky, ako aj na území Českej republiky (pred 01. januárom 1992), ale aj všetky priemerné príspevky od 01. januára 1984 do 31. decembra 1992 (prípadne pri použití § 63 ods. 7 ZSP aj pred 01. januárom 1984)], boli riešené na úrovni najvyššieho súdu aj v období pred zavedením inštitútu vyrovnávacieho príplatku, a to vo forme zvýšenia starobného dôchodku o sumu, ktorá by sa rovnala výške vyrovnávacieho príplatku, ak by bol tento v tom čase zavedený. Toto zvýšenie sa realizovalo na základe tzv. dorovnania rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý by mal účastník konania nárok v Slovenskej republike ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku a výškou dôchodku, na ktorý má k tomuto dňu nárok v Českej republike (pozri napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 9So/200/2011, 9So/203/2011, 9So/124/2013, 1So/66/2013, 10So/43/2016, 9So/86/2016, 9So/202/2016, 7So/32/2017, prípadne 9So/58/2017).
37. Správny súd ďalej konštatuje, že zákonom č. 105/2019 Z.z. došlo k novele ZSP, ktorý v bode 9 s účinnosťou od 01. januára 2020 zrušil Štvrtý diel, Tretej hlavy, Prvej časti (inštitút vyrovnávacieho príplatku; § 69b - § 69d) a zároveň doplnil § 66 o úplne nové ustanovenie § 66a, ktoré nahradilo nedostatočnú právnu úpravu zavedenú zákonom č. 140/2015 Z.z. za účelom odstránenia spornej
podmienky získania najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred 01. januárom 1993 (bližšie pozri dôvodovú správu k zákonu č. 105/2019 Z.z.). Ak teda žalovaná priznala iným občanom Slovenskej republiky dorovnanie výšky starobného dôchodku tak, aby bol tento vyplácaný v sume, na akú by mali nárok v prípade, že všetky doby poistenia by boli získané podľa slovenských právnych predpisov a u žalobkyne taký postup neaplikovala (viazala ho na získanie najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia pred 01. januárom 1993), je potrebné tento postup považovať za nerovnaké zaobchádzanie.
38. Dôchodkové poistenie, teda aj starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, vykonáva Sociálna poisťovňa (§ 120 ods. 1 v spojení s § 2 písm. b/ bod 1. ZSP). Iný orgán, ktorý by vykonával všeobecné sociálne poistenie, v Slovenskej republike nie je. Práve z toho dôvodu podľa názoru správneho súdu je Sociálna poisťovňa v zmysle vyššie uvedeného povinná vypočítať starobný dôchodok poistencovi aj podľa ZSP samostatne a priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. Taký postup je podľa názoru správneho súdu v súlade s ústavne konformným výkladom právnych predpisov upravujúcich sociálne poistenie v súlade s Ústavou SR.
39. V tomto kontexte správny súd poukazuje aj na princíp rovnosti, ktorý vo svetle prejednávanej veci úzko súvisí s princípom sociálneho štátu (Sozialstaat), ktorý zaväzuje štát, aby konal s cieľom vytvorenia spravodlivého sociálneho poriadku. Zatiaľ čo právny štát je vyjadrením zákazu svojvôle štátnej moci, či defenzívnej zložky ochrany práv jednotlivca pred svojvôľou štátu, a vnímaný v užšom zmysle ako negatívne formulovaný zákaz diskriminácie, princíp rovnosti predstavuje materiálny základ celej pozitívnej zákonodarnej činnosti i kontrolnej právomoci súdnictva. Ak právny sociálny štát požaduje od verejnej moci zaistenie rovnakého zaobchádzania pred zákonom a na základe zákona, tak rovnako požaduje jej viazanosť ústavným princípom rovnosti ľudí v dôstojnosti a právach. Tento pozitívny záväzok má zákonodarca uskutočňovať v oblasti regulácie nárokov osobitne zraniteľných skupín osôb prostredníctvom aktívnych opatrení, ktoré zaistia nediskriminačné zaobchádzanie s nimi, t.j. princíp rovnosti sa zasadzuje o zaistenie materiálnej spravodlivosti [BOUČKOVÁ, P.: Rovnost a sociální práva. Nakladatelství Auditorium s.r.o., Praha 2009, s. 198. ISBN 978-80-87284- 02-5, s. 81-82].
40. S občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31. decembra 1992 sídlo na území Českej republiky nie je možné zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31. decembra 1992 sídlo na území Slovenskej republiky, a to aj v tom prípade, že nespĺňajú podmienky pre priznanie nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ZSP. Pri posudzovaní dôchodkových nárokov je potrebné vychádzať priamo z Ústavy SR ako základného zákona Slovenskej republiky, konkrétne zo zákazu diskriminácie podľa článku 12 Ústavy SR a práva občana na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, plynúceho z článku 39 ods. 1 Ústavy SR. Samotná okolnosť, že prejednávanú právnu vec príslušné právne predpisy nepokrývali, je z hľadiska nároku žalobkyne na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava absentuje, respektíve je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy (Zmluva publikovaná pod č. 318/1994 Z.z. – dvojstranná medzinárodná zmluva koordinačného charakteru, prostredníctvom ktorej sa okrem iného rozdelila medzi SR a ČR zodpovednosť za nároky vyplývajúce z účasti na dôchodkovom systéme zaniknutej ČSFR – kľúčové ustanovenie čl. 20), prípadne pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri posudzovaní dôchodkových nárokov žalobkyne treba vychádzať priamo z článku 12 a článku 39 ods. 1 Ústavy SR ako nielen základného zákona Slovenskej republiky, ale aj ako prameňa základných hodnôt spoločnosti.
41. Ústavné sociálne práva, i keď sú súčasťou katalógu základných práv a slobôd, vykazujú na rozdiel od iných ústavných základných práv inú právnu povahu. Táto odlišnosť je daná predovšetkým inou kvalitatívnou pozíciou štátu, keď základom sociálnych práv je rovnosť, sociálna bezpečnosť a spravodlivosť, na rozdiel od základných ústavných slobôd, základnou substanciou ktorých je sloboda [BARANCOVÁ, H. Slovenské a európske pracovné právo (slovenská a česká judikatúra európskych súdov), Žilina: Eurokodex, 2004, s. 987, ISBN 80-88931-32-0, s. 39].
42. Možno tiež v tejto súvislosti poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. I. ÚS 306/2010, podľa ktorého cit.: „ (...) Orgánom verejnej moci a predovšetkým súdom
nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“, prípadne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2007, sp. zn. III. ÚS 274/07, podľa ktorého cit.: „Orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy.“ Rovnako správny súd odkazuje na závery plynúce z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 21. januára 1999, sp. zn. III. ÚS 257/98, podľa ktorého cit.: „(...) Jednou z funkcí Ústavy, zvláště ústavní úpravy základních práv a svobod, je její "prozařování" celým právním řádem. Smysl Ústavy spočívá nejen v úpravě základních práv a svobod, jakož i institucionálního mechanizmu a procesu utváření legitimních rozhodnutí státu (resp. orgánů veřejné moci), nejen v přímé závaznosti Ústavy a v jejím postavení bezprostředního pramene práva, nýbrž i v nezbytnosti státních orgánů, resp. orgánů veřejné moci, interpretovat a aplikovat právo pohledem ochrany základních práv a svobod.“
43. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti, správny súd rozhodnutie žalovanej (Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
44. V ďalšom konaní vychádzajúc z vyššie uvedeného, bude potrebné postupovať tak, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok žalobkyne vypočítaný v takej sume, na akú by mala nárok v prípade, že všetky doby poistenia by boli získané podľa slovenských právnych predpisov. Pokiaľ súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky bude nižší, bude potrebné opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobkyne o vyrovnávací príplatok a priznať ho vo výške takto určeného rozdielu.
45. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).