Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cr-44-2017.pdf
PDF · 84.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-23Cr/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Ivicou Blecharžovou, v právnej veci žalobcu: STAKOSTAV, s.r.o., Malženice 307, IČO: 44 357 141, zastúpeného: JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom, Hlavná 25, Trnava , proti žalovanému: USS SK, s.r.o., Kunov 232, Senica, IČO: 47 355 255, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., Martina Granca 3, 841 02 Bratislava , IČO: 52 262 821, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z a m i e t a .
III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa žalobou zo dňa 20.09.2017 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. RD/102/2017 zo dňa 30.08.2017, vydaného ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 025 Hruboňovo, IČO: 45 741 905 a odkladu jeho vykonateľnosti s uvedením skutkového stavu:
2) Dňa 04.09.2017 bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 025 Hruboňovo, IČO: 45 741 905 sp.zn. RD/76/2015 zo dňa 30.08.2017.
3) Podľa názoru žalobcu rozhodcovský rozsudok trpí absenciou akéhokoľvek dvojstranného právneho úkonu a konsenzu, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver prijatý rozhodcovským súdom v napadnutom rozhodcovskom rozsudku o existencii platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca namietal predmetnú skutočnosť v žalobnej odpovedi zo dňa 30.06.2017. Právny vzťah medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bol založený ústnou kúpnou zmluvou, na základe ktorej si žalobca zakúpil u právneho predchodcu žalovaného tovar - palety Premax 8 ks za 96 Eur a palety Euro 2 ks za 24 Eur, spolu v hodnote 120 Eur . Kúpnu cenu tovaru právny predchodca žalovaného fakturoval faktúrou č. 16 VF4070 zo dňa 31.08.2016. Predmetná faktúra je jedinou písomnosťou, ktorá bola medzi stranami doručená. Na tejto faktúre je uvedené : „ Obchod sa riadi VOP na www.royaldom.sk <http://www.royaldom.sk>“. Túto faktúru žalobca nepodpisoval, bola mu predložená ako daňový doklad , neboli k nej priložené žiadne všeobecné zmluvné podmienky, teda rozhodne nemožno mať za to, že jednostranne uvedená poznámka na daňovom doklade predstavuje rozhodcovskú zmluvu, t.zn. , dohodu zmluvných strán o tom, že prípadné spory z právneho vzťahu sa budú rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Rovnako ani rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán, ani nebola uzatvorená elektronickými prostriedkami ( §
4 ods. 3 ZoRK). Právny predchodca žalovaného iba odkázal na svoje webové stránky, kde mali byť uverejnené jeho všeobecné obchodné podmienky, v ktorých mala byť obsiahnutá rozhodcovská doložka. Žalobca namietal i vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku, v konaní bolo dokázané a medzi stranami nesporné, že žalobca pohľadávku žalovaného v celom rozsahu uhradil s tým, že časť 36 Eur zaplatil 31.12.2016 a zvyšok 84 Eur dňa 12.06.2017, preto ak žalovaný dňa 14.06.2017 podával svoju žalobu, žiadal o splatenie pohľadávky, ktorá bola v danom čase už splatená, t.j. domáhal sa zaplatenia neexistujúcej pohľadávky ( istiny). S uvedeným sa rozhodcovský súd vôbec nevysporiadal, neexistujúcu pohľadávku nemohol žalovanému priznať a keďže žalobca svoj nárok v časti istiny nevzal späť, súd mal žalobu v časti istiny zamietnuť.
4) Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním a následným vyjadrením k replike žalobcu, v ktorom uviedol, že žalobca v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/102/2017 podal dve písomné vyjadrenia
- zo dňa 23.06.2017, v ktorom oznámil rozhodcovskému súdu, že uhradil istinu sporu a podaním zo dňa 30.06.2017, v ktorom namietol právomoc rozhodcovského súdu. Žalobca v rozhodcovskom konaní nevzniesol žiadne iné námietky, preto podľa § 40 ods. 4 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len “ZoRK“)v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže žalobca namietať iba právomoc rozhodcovského súdu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a nič viac.
5) Žalobca voči predmetu rozhodcovského konania sp.zn. RD/102/2017 namietol iba to, že žalovaná pohľadávka v rozsahu istiny zanikla, nakoľko ju tesne pred podaním žaloby uhradil. Rozhodcovský súd túto skutočnosť zobral do úvahy, čo vyplýva z výrokovej časti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd nezaviazal žalobcu na žiadne plnenie, ktoré by nebolo v súlade so zákonom a existujúcou dôkaznou situáciou.
6) Žalovaný poukázal na ust. § 18 ods. 4 ZoRK: „V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd.
7) Podľa § 40 ods. 4 ZoRK: „ Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
8) Podľa § 21 ods. 2 ZoRK : „Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.
9) Na požiadanie bol súdu predložený rovnopis spisu sp. zn. RD/102/2017 z ktorého súd zistil, že dňa 23.06.2017 bolo o.i. žalobcovi rozhodcovským súdom doručené rozhodcovské uznesenie - Oznámenie o začatí rozhodcovského konania, v ktorom bol žalobca poučený podľa § 28 ods. 2 Rozhodcovských pravidiel, že sa môže vyjadriť k žalobe do 15 dní od prevzatia tohto rozhodcovského uznesenia a zároveň bol vyzvaný k zaslaniu žalobnej odpovede v dvoch písomných vyhotoveniach. V totožný deň, dňa 23.06. 2017 bola z emailovej adresy a@b.c <mailto:G..X.@gmail.com> zaslaná na adresu a@b.c <mailto:a@b.c> elektronická správa s nasledovným obsahom: „ Dobrý deň, obdržali sme od Vás oznámenie o prijatí rozhodcu vo veci žalobcu USS SK s.r.o.. Oznamujeme Vám, že úhrada bola vykonaná dňa 12.06.2017 na č.ú.: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX VS: XXXXXX. Preto nerozumieme Vašim krokom o vymáhaní pohľadávky. S pozdravom, P.. G. X.-konateľ “.
10) Žalobca v konaní namietol skutočnosť, že na nepodpísaný email, ktorého pravosť nie je dokázaná a ktorý žalobca popiera, nie je možné prihliadať a email nemá ani formálne, ani obsahové náležitosti žalobnej odpovede, to znamená, že nie je v ňom uvedené, čo sa ním sleduje, akého rozhodnutia sa žalobca vo veci samej domáha a nie je podpísaný.
11) Podľa právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 483/2014 -12 ( str. 13 -14) a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObDo/5/2013 ( str. 9), ak namietajúci účastník proti rozhodcovskému uzneseniu potvrdzujúcemu právomoc nepodá návrh na súd, nemôže sa nedostatku rozhodcovskej právomoci domáhať v neskoršej žalobe podľa §40 zák.č. 244/2002 Z.z. Zmeškanie podania žaloby podľa § 21 ods. 4 zák.č. 244/2002 Z.z. má podobné prekluzívne účinky, ako
namietanie právomoci v lehote podľa § 21 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. a bude sa potom rozhodcovská zmluva považovať za uzatvorenú podľa § 4 ods. 7zák.č. 244/2002 Z.z., Rozhodcovské uznesenie o právomoci, ktoré nebolo napadnuté podľa § 21 ods. 4 zák.č. 244/2002 Z.z. má medzi účastníkmi rozhodcovského konania účinky res iudicata a už nie je možné túto otázku znovu otvárať v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
12) Žalobca nenamietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pri prvom úkone, ktorý mu patril, prvým úkonom žalobcu bol jeho email zo dňa 23.06.2017, v ktorom absentovala takáto námietka. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddielu Sro, vložky č.: 22461/T súd zistil, že konateľom žalobcu bol v čase koncipovania emailu G. X., XXX XX P. XXX, mail časovo nadväzuje na doručenie rozhodcovského uznesenia, ktorým bolo žalobcovi rozhodcovského konania oznámené začatie rozhodcovského konania a bol vyzvaný na zaslanie žalobnej odpovede . Doručenie rozhodcovského uznesenia žalobcovi vyplýva z rozhodcovského spisu, žalobcovi bolo doručené dňa 23.06.2017, pričom email bol odoslaný v totožný deň. K spochybneniu mailu zo strany žalobcu súd uvádza, že žiaden iný pisateľ, ako konateľ žalobcu, nemohol disponovať obsahovými náležitosťami o splnení dlhu uvádzanými v tejto korešpondencii a táto informácia je aj pravdivá ( k splneniu dlhu v časti kúpnej ceny tovaru žalobcom skutočne došlo), preto súd vylúčil falšovanie odosielateľa. Súd prihliadal na elektronický spôsob komunikácie, nakoľko rozhodcovské konanie nepodlieha režimu Civilného sporového poriadku, ale je upravené zák.č. 244/2002 Z.z. V Rozhodcovských pravidlách ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha , ktoré boli doložené do súdneho spisu, je definovaný spôsob podávania žalobnej odpovede v súlade s ust. § 18 ods. 4 ZoRK iba na stane 7 v § 13 ods.1 : „ Účastníci môžu svoje úkony robiť akoukoľvek formou, pokiaľ Pravidlá RSMV alebo Rokovacie pravidlá RSMV nevyžadujú pre niektoré úkony určitú formu“. Z Rozhodcovských pravidiel ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha teda vyplýva, že podanie účastníka rozhodcovského konania možno vykonať „ akoukoľvek formou“, čo pri logickom výklade znamená aj formou elektronického podania - emailu. §16 Rozhodcovských pravidiel upravuje výlučne doručovanie písomností rozhodcovským súdom účastníkom rozhodcovského konania, preto súd argumentáciu žalobcu ohľadne skutočnosti, že žalobná odpoveď sa doručuje doporučeným listom s potvrdením o doručení, nemohol pri skúmaní formy podania zohľadniť. Zákon o rozhodcovskom konaní nijako neurčuje formu predkladania podaní rozhodcovskému súdu, iba v ust. § 25 ZoRK je určená forma komunikácie rozhodcovského súdu s účastníkmi rozhodcovského konania. Súd vychádzajúc z ust. § 21 ods. 2 ZoRK ktorý uvádza, že : “ Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej“ mal za to, že žalobca lehotu zmeškal a preto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo žalobcom uvádzaného dôvodu, že rozhodcovský súd, resp. rozhodca nemal právomoc na rozhodovanie predmetného sporu, zamietol. Návrh na odklad vykonateľnosti súd zamietol s poukazom na meritórne rozhodnutie.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.