Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Fond na podporu vzdelávania, IČO: 47 245 531, so sídlom Bratislava, Panenská 29, zastúpeného splnomocnencom: AENEA Legal, s.r.o., IČO: 35 951 125, so sídlom Bratislava, Jozefská 3, proti žalovaným: 1/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Y. XXX, 2/ G. F., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Y. XXX, zastúpenej splnomocnencom: In Medias Res, s.r.o., IČO: 36 863 351, so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, o zaplatenie 7,43 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. -169 zo dňa 25. apríla 2018 - II. a III. výrok, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 27.11.2013 do 26.1.2015, zo sumy 1.360,90 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého, vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok sna náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 7,43 Eur spolu s úrokom 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 17.12.2014 do 21.01.2015 a úrokom 4 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.01.2015 do 13.03.2015 do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého, II. výrokom žalobu vo zvyšku zamietol, III. výrokom uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou , , , , , veta prvá, , , , , , , , , , , , , , , nariadenia vlády č. , s poukazom aj na procesné ustanovenia , , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 13.10.2011 so žalovaným 1/ Zmluvu o pôžičke č. 556/2011, ktorú podpísal žalovaný 2/ ako ručiteľ. Žalobca poskytol žalovanému 1/ pôžičku vo výške 2.000,- Eur a žalovanému vznikla povinnosť splácať pôžičku mesiacom august 2013 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 22,24 Eur k 25. dňu v mesiaci. Podľa čl. III. ods. 4 zmluvy o pôžičke veriteľ zostatok dlhu úročí od prvého dňa v mesiaci, v

ktorom má dlžník povinnosť začať dlh splácať. Pôžička sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 3 % ročne, veriteľ k istine pripisuje úroky, poplatky a náhrady podľa platného Sadzobníka poplatkov a náhrad. Podľa čl. V. ods. 1 zmluvy v prípade, že dlžník zanedbá oznamovaciu povinnosť o daných skutočnostiach a je v omeškaní so zaplatením viac než dvoch splátok, veriteľ je oprávnený žiadať zaplatenie zostatku dlhu pôžičky vrátane úrokov, poplatkov a náhrad pred lehotou splatnosti. V tomto prípade sa bude zostatok dlhu úročiť úrokovou sadzbou zvýšenou o 1 % nad zmluvne dohodnutú sadzbu, t.j. 4 % p.a. odo dňa omeškania. V roku 2014 bolo poistné vo výške 7,25 Eur. Upomienkou č. 1 zo dňa 29.11.2013 žalobca vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.10.2013 vo výške 66,72 Eur (za mesiace 09-11/2013). Ku dňu 26.11.2013 sa celý dlh stal splatný, keďže sa žalovaný dostal do omeškania s viac ako dvoma splátkami. Upomienkou č. 2 zo dňa 20.01.2014 vyzval žalobca žalovaného 1/ na zaplatenie nedoplatku ku dňu 31.12.2013 vo výške 88,96 Eur (za mesiace 09-12/2013), zaslaná na vedomie žalovanému 2/. Výzvou zo dňa 19.08.2014 vyzval žalobca žalovaného 1/ na jednorazovú úhradu zostatku dlhu pôžičky (zaslaná na vedomie žalovanému 2/). K 16.12.2014 predstavovala dlžná suma s príslušenstvom a poplatkami výšku 2.113,14 Eur pozostávajúca z pôžičky (istiny) vo výške 2.000,- Eur, poplatkov a náhrad vo výške 98,70 Eur, 4% zmluvného úroku vo výške 103,40 Eur, uhradené splátky predstavovali sumu 88,96 Eur. Ku dňu 26.11.2013 predstavovala dlžná suma s príslušenstvom a poplatkami výšku 2.060,99 Eur pozostávajúca z pôžičky (istiny) vo výške 2.000,- Eur, poplatkov a náhrad vo výške 43,00 Eur, 4% zmluvného úroku vo výške 17,99 Eur. Žalovaný 1/ dňa 27.1.2015 zaplatil časť istiny vo výške 700,- Eur, dňa 13.3.2015 časť istiny vo výške 1.413,14 Eur, poistné za rok 2014 vo výške 7,25 Eur dňa 13.3.2015. Poistné za rok 2015 je vo výške 7,43 Eur (vo výške 3,5‰ zo zostatku istiny ročne za každý rok omeškania do zaplatenia). Výška poistného je stanovená vždy k 1. januáru podľa aktuálnej dlžnej čiastky pôžičky (3,5‰ zo zostatku dlhu k 31.12.2014 = 2.123,83 Eur, 2.123,83 € x 0,0035 = 7,43 Eur). Pôžička sa úročila úrokovou sadzbou vo výške 3% ročne.

4. Z vykonaného dokazovania v napadnutom rozsahu súd prvej inštancie právne uzavrel, že zročnosť celého pôvodne uplatneného nároku nastala dňom 26.11.2013 (hoci čiastkové splátky boli splatné 26.9.2013 a 26.10.2013), nárok by bol uplatnený včas vo všeobecnej trojročnej lehote podaním žaloby najneskôr dňa 26.11.2016. Žaloba bola okresnému súdu doručená dňa 7.1.2015, teda nárok nie je premlčaný. Úrok vo výške 3 % je zmluvným úrokom podľa „za poskytnutie pôžičky“, zatiaľ čo úrok vo výške 1 % je úrokom z omeškania podľa , z ktorého vyplýva právo veriteľa. Hoci výšku úrokov ustanovuje vykonávací predpis, to neznamená, rešpektujúc tak zmluvnú voľnosť, že zmluvné strany si nemôžu dohodnúť výšku úroku z omeškania odlišne od výšky stanovenej vykonávacím predpisom, avšak za predpokladu, že táto nepresiahne jej zákonom ustanovenú maximálnu výšku. Okresný súd rešpektoval odchylné dojednanie zmluvných strán pre prípad omeškania dohodnutý v článku V. ods. 1 zmluvy vo výške 1 % nad zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu a to práve odo dňa omeškania. Ide o taký záväzok zo zmluvy, na ktorý sa aplikujú všeobecné ustanovenia o zmluvnej voľnosti (), o záväzkoch ( a nasl.), ako aj ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasl.) vrátane prejavu vôle. Nárok na zákonný úrok z omeškania (II. výrok) zamietol, keď dohodnutý úrok z omeškania má prednosť pred zákonným úrokom z omeškania. Medzi stranami bol rozpor týkajúci sa dátumu zaplatenia časti istiny, ale ak príslušenstvo bolo žalobou uplatnené len do 13.3.2015, nebolo rozhodujúce, kedy skutočne došlo k jej zaplateniu (dňa 27.1.2015 a 13.3.2015 zaplatil žalovaný 1/ žalobcovi sumu 2.120,39 Eur).

5. Okresný súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 90 %, ktorý bol úspešný v rozsahu zaplatenej istiny 2.113,14 Eur, sumy 7,43 Eur úroku 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 17.12.2014 do 21.1.2015 (8,33 Eur) a úroku 4 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.01.2015 do 13.03.2015 (6,96 Eur) a neúspešný v rozsahu úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur odo dňa 26.11.2013 do 27.1.2015 (199,37 Eur) a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur odo dňa 28.1.2015 do 13.3.2015 (14,37 Eur).

6. Proti tomuto rozsudku výlučne II. a III. výroku podal žalobca odvolanie, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 35,97 Eur. Poukázal na odvolací dôvod podľa , . Argumentoval tým, že okresný súd nesprávne posúdil úrok vo výške 1 % ako úrok z omeškania podľa . Poukázal na a čl. I. Zmluvy (veriteľ poskytne dlžníkovi peňažnú pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu v príslušnom akademickom roku s úrokovou sadzbou: 0 % počas zákonného odkladu splátok pôžičky 3 % počas splácania pôžičky), čl. III. ods. 4 Zmluvy (veriteľ zostatok dlhu úročí od prvého dňa v mesiaci, v

ktorom má dlžník povinnosť začať dlh splácať. Pôžička sa úročí úrokovou sadzbou vo výške 3 % ročne, veriteľ k istine pripisuje úroky, poplatky a náhrady podľa platného Sadzobníka poplatkov a náhrad). Na základe bol úrok vo výške 4 % zmluvne dohodnutý v čl. I, čl. III. ods. 4 a čl. V ods. 1 Zmluvy. Žalovaný 1/ sa k dátumu 26.11.2013 dostal do omeškania s viac ako dvoma splátkami a celý dlh sa stal splatným vo výške 2.060,99 Eur (istina pôžičky v sume 2.000,-Eur, poplatky a náhrady v sume 43,- Eur, 4 % zmluvného úroku v sume 17,99 Eur). Dlžník sa dňa 26.11.2013 dostal do omeškania (došlo k splatnosti dlhu), začali od tohto dňa plynúť úroky z omeškania vo výške 8,25 % p. a. zo sumy 2.060,99 Eur a to do 27.1.2015 (kedy žalovaní uhradili sumu vo výške 700,- Eur), úrok z omeškania vo výške vo výške 8,25 % p. a. zo sumy 2.060,99 Eur od 26.11.2013 do 27.1.2015 (t. j. 198,91 Eur). Od 28.1.2015 zo sumy 1.413,14 Eur (žalovaná suma vo výške 2.113,14 Eur - úhrada žalovaných vo výške 700,- Eur), a to do 13.3.2015 (kedy došlo k ďalšej úhrade zo strany žalovaných vo výške 1.413,14 Eur), úrok z omeškania vo výške 8,25% p. a. zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015 (t. j. 14,05 Eur). Zmluvne dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie predmetu zmluvy (peňazí), a treba ich zásadne odlišovať od úrokov z omeškania, ktoré sú sankciou za omeškanie. Kým pri úroku z omeškania je ich výška upravená nariadením vlády SR č. , pri zmluvnom úroku je jeho výška závislá od dohody strán.

7. Žalovaní odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrili.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (, ďalej ), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný (ďalej ). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa .

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné, preto postupom podľa rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietnutí čiastočne zmenil a postupom podľa čiastočne potvrdil.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie po zohľadnení čiastočného späťvzatia (v časti o zaplatenie istiny 2.113,14 Eur, úroku 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 14.3.2015 do zaplatenia, úroku vo výške 700,- Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, v časti úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 14.3.2015 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 647,85 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, v časti poistného v sume 7,25 Eur - uznesenie č. k. -47 zo dňa 22.3.2016) bolo požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 7,43 Eur, úroku 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 17.12.2014 do 27.1.2015, úroku vo výške 4 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 26.11.2013 do 27.1.2015, úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015. Vyhovujúci (I. výrok) napadnutého rozsudku (zaplatenie sumy 7,43 Eur, úroku 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 17.12.2014 do 21.1.2015, úroku vo výške 4 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015), nebol stranami napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne ak II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol (úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 26.11.2013 do 27.1.2015, zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, úrok 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 22.1.2015 do 27.1.2015).

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako ručiteľkou zmluvu o pôžičke č. 556/2011 zo Študentského pôžičkového fondu, žalovaný sa zaviazal pôžičku riadne splácať. V zmysle dohody o splátkach pôžičky zo dňa 9.8.2012 sa žalovaný 1/ so žalobcom dohodli, že prvú splátku pôžičky uhradí za mesiac september 2012. Dňa 24.10.2012 udelil žalobca žalovanému 1/ povolil odklad splátok pôžičky s termínom ukončenia odkladu splátok mesiacom august 2013. Výzvou zo dňa 19.8.2014 vyzval žalobca žalovaného 1/ na jednorazovú úhradu zostatku pôžičky v celkovej sume 2.100,63 Eur najneskôr do 17.9.2014. Výzvou zo dňa 19.12.2014 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu vo výške 2.120,39 Eur. Ku dňu 25.11.2013, kedy sa stal splatný celý dlh, predstavoval dlh 2.060,99 Eur (istina 2.000,- Eur, poplatky a náhrady 43,- Eur, 4 % zmluvného úroku 17,99 Eur). Ku dňu 19.12.2014 bola dlžná suma poskytnutej pôžičky a splatnej pôžičky vrátane príslušenstva suma vo výške 2.113,14 Eur, pričom tá bolo vyčíslená z istiny v sume 2.000,- Eur, poplatkov a náhrad v sume 98,70 Eur a 4 % zmluvného úroku v sume 103,40 Eur po zohľadnení uhradených splátok 88,96 Eur).

13. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre čiastočnú zmenu napadnutého rozsudku je len právne posúdenie preukázania nároku uplatneného žalobou, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( ).

14. Zmluva o pôžičke zo Študentského pôžičkového fondu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzavretá ešte za účinnosti o Študentskom pôžičkovom fonde, ktorý bol zrušený o Fonde na podporu vzdelávania, účinným od 1.1.2013, ktorý v ustanovení a ustanovuje, že právnym nástupcom Študentského pôžičkového fondu od 1.1.2013 je Fond na podporu vzdelávania a práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré uzatvoril Študentský pôžičkový fond vrátane tých práv a povinností, záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú zo zmlúv pôžičke, alebo vznikli na základe takýchto zmlúv, prechádzajú na Fond na podporu vzdelávania s účinnosťou od 1.1.2013.

15. Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z , podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok ( ). Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.

16. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

18. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení k 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Žalobca si uplatnil žalobou aj úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 26.11.2013 do 27.1.2015, zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, pričom súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že úrok vo výške 1 % (čl. V ods. 1 zmluvy) posúdil ako úrok z omeškania podľa ), s čím sa odvolací súd nestotožnil, keď k uvedenému záveru

nemožno dospieť ani postupom podľa . Úrok z omeškania predstavuje tzv. zákonnú sankciu (považuje sa za príslušenstvo pohľadávky s poukazom na ) pre prípad omeškania dlžníka s platením splatného peňažného plnenia a to nasledujúcim dňom. Odvolací súd pritom poukazuje na to, že nárok na úrok z omeškania vzniká veriteľovi ako žalobcovi automaticky zo zákona a nie je k tomu potrebná žiadna dohoda účastníkov zmluvy, ktorá (ani) nevyplýva z obsahu zmluvy č. 556/2011 zo dňa 4.10.2011. Žalobca tvrdil, že dlžník uhradil dňa 27.1.2015 sumu 700,- Eur (čo žalovaní nerozporovali), že dňa 13.3.2015 uhradil sumu 1.413,15 Eur, čo síce žalovaní rozporovali, avšak súd prvej inštancie správne v odseku 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uzavrel, že uvedené neposudzoval, keďže žalobca žiadal priznať úroky z omeškania do 13.3.2015, pričom samotná skutočnosť úhrady sumy 2.120,39 Eur nebola medzi stranami sporná.

20. Vychádzajúc potom z predchádzajúceho odseku 19 odvolací súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 27.11.2013 do 26.1.2015, zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015 (postupom podľa ), keď síce v konaní nebolo sporné, že (celý) dlh z predmetnej pôžičky sa stal splatným dňa 26.11.2013 a teda nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali do omeškania s jeho úhradou (dňom 27.11.2013) a keďže dňa 27.1.2015 bola uhradená suma 700,- Eur, s úhradou dlžnej sumy 2.060,90 Eur boli v omeškaní do 26.1.2015. Keďže sa žalobca domáhal úrokov z omeškania zo sumy 2.060,90 Eur a dlh bol čiastočne uhradený v sume 700,- Eur, žalovaní boli po jej úhrade potom v omeškaní s úhradou rozdielu týchto súm 1.360,90 Eur (a nie s úhradou sumy 1.413,14 Eur tak ako to tvrdí žalobca). Ďalej odvolací súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1.360,90 Eur od 28.1.2015 (v zmysle žaloby) do 13.3.2015. Požadovaná a tým potom i priznaná výška úrokov z omeškania 8,25 % ročne je v súlade so zákonom s odkazom na a v spojení s a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , keď výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk <., bola 0,25 % + 8 bodov, spolu tak predstavuje priznaných 8,25 % ročne. S ohľadom na uvedené má odvolací súd za to, že žaloba žalobcu nebola dôvodná v požiadavke na úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.060,90 Eur za deň 27.1.2015, na úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 52,24 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, preto bolo nutné zamietnutie žaloby v tejto časti ako vecne správne postupom podľa potvrdiť. Žalobca nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou zamietnutie žaloby v časti úroku 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 22.1.2015 do 27.1.2015, odvolací súd nemohol tento nárok podrobiť prieskumu, preto mal za to, že zamietnutie žaloby v tejto časti je nutné považovať za správne, preto v tejto časti postupom podľa napadnutý rozsudok potvrdil.

21. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. V ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálneho kritéria priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer

úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

26. Ustanovenie vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovanej k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania.

27. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. ).

28. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. ).

29. V preskúmavanej veci bola predmetom žaloby pri zohľadnení všetkých nárokov žalobcu suma 2.113,14 Eur s príslušenstvom, poistné v sume 7,25 Eur a 7,43 Eur.

30. Žalobcovi bola v spore priznaná suma 7,43 Eur, úrok 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 17.12.2014 do 21.1.2015, úrok 4 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.03.2015, úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 27.11.2013 do 26.1.2015, úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 1.413,14 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, pričom v týchto častiach bol úspešný žalobca. Zastavenie konania v časti istiny 2.113,14 Eur, úroku 4 % ročne zo sumy 2.113,14 Eur od 14.3.2015 do zaplatenia, úroku vo výške 700,- Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015, v časti úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.060,99 Eur od 14.3.2015 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 647,85 Eur od 28.1.2015 do 13.3.2015 a v časti poistného v sume 7,25 Eur zavinili žalovaní z dôvodu úhrady po podaní žaloby ( ), a teda v tejto časti bol úspešný žalobca.

31. Žalobcovi bola v konaní priznaná suma 7,43 Eur. Zastavenie konania v časti istiny 2.113,14 Eur a poistného 7,25 Eur zavinili žalovaní podľa . Z čoho vyplýva, že žalobca dosiahol v konaní celkom úspešný, preto odvolací súd postupom podľa v spojení s a priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

32. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).