Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/93/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu REALSTROJ s.r.o., so sídlom Hronského 466/13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 771 503, právne zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava 1, IČO: 00 585 441, právne zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 333,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. -72 zo dňa 14. júna 2019 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. -72 zo dňa 14. júna 2019 vo výroku I. v časti dátumu, od ktorého bola žalovanému uložená povinnosť platiť úrok z omeškania o p r a v u j e tak, že správne má znieť:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 333,73 Eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 333,73 Eur od 10. 08. 2018 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“

II. Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. -72 zo dňa 14. júna 2019 p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 333,73 Eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 333,73 Eur od 10. 08. 2018 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu 100 % do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania (výrok II.).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobou zo dňa 19. 11. 2018 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 333,73 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10. 08. 2018 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, keď nárok z titulu poškodenia čelného skla si uplatnil priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi osobného motorového vozidla škodcu.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť podľa . Štatutárny zástupca žalobcu S. H. bol v čase vzniku škodovej udalosti - poistnej udalosti vodičom poškodeného motorového vozidla Suzuki Grand Vitara. Videl, že skalka, ktorá mu poškodila čelné sklo, vyletela spod kolies pred ním idúceho motorového vozidla Škoda Octavia patriaceho poistencovi žalovaného L. I.. Vodič motorového vozidla Škoda Octavia, spod kolesa ktorého odletela skalka, ktorá poškodila čelné sklo motorového vozidla žalobcu, túto skutočnosť nespochybnil. Žalobca preukázal aj výšku škody predložením faktúry a pokladničného dokladu ako dôkazu o zaplatení vyfakturovanej sumy 333,73 Eur.

4. Podľa súdu prvej inštancie bola sporná otázka okolností predchádzajúcich bezprostredne vzniku poistnej udalosti, vrátane otázky zavinenia a následne vyvodenej zodpovednosti žalovaného z poistnej udalosti, teda samotný kauzálny nexus.

5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zákonných kritérií osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku vyplývajúcich z ustanovenia založených na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu, a to bez ohľadu na zavinenie. Súd prvej inštancie mal listinnými dôkazmi preukázané, že dňa 08. 05. 2018 skutočne došlo k poškodeniu čelného skla osobného motorového vozidla žalobcu. Žalobca popísal okolnosti vzniku škody zhodne s oznámením poisteného L. I. tak, že k škodovej udalosti došlo počas jazdy na ceste medzi Banskou Bystricou a Zvolenom, konkrétne pri Sielnici, kde odletel spod kolies motorového vozidla poisteného kamienok, ktorý sa odrazil od čelného skla za ním idúceho osobného motorového vozidla žalobcu a toto čelné sklo poškodil. Tento záver vyplýva z obsahu zápisu o poškodení vozidla ku škodovej udalosti, z oznámenia poškodeného a poisteného o poistnej udalosti zo dňa 08. 05. 2018. 6. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú účastníci škodovej udalosti napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, je podľa názoru súdu prvej inštancie kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou škodcu dostatočne ozrejmený zhodným popisom účastníkov dopravnej nehody, ktorý priebeh a okolnosti predchádzajúcich vzniku škody popísali. Žalobca uviedol, že videl, že skalka, ktorá mu rozbila čelné sklo vyletela spod kolies pred ním idúceho vozidla patriaceho poistencovi žalovaného a svojej zodpovednosti za spôsobenú škodu si bol vedomý zjavne aj účastník cestnej premávky, ktorý následne podnikol nevyhnutné kroky k oznámeniu vzniku škodovej udalosti, v ktorom oznámení adresovanom poisťovateľovi popísal jej priebeh zhodne s tvrdením žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nie je spôsobilý žiadnym právne relevantným spôsobom dokázať nevierohodnosť týchto tvrdení, teda vyvrátiť alebo spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ju zhodne uviedli obaja jej účastníci.

7. Pokiaľ sa žalovaný dovolával aplikácie argumentáciou, že k škodovej udalosti nedošlo v dôsledku okolností majúcich pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, súd prvej inštancie konštatoval, že takúto okolnosť je nutné vnímať v kontexte prejavov typických vlastností prevádzky dopravného prostriedku vzhľadom na rýchlosť, silu, pôsobenie prevádzky na okolie a technické okolnosti, ktoré majú súvis s osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a môžu tak potenciálne vyvolať nepriaznivý škodlivý následok. Pokiaľ je zrejmé, že k poškodeniu čelného skla žalobcu došlo v priamej príčinnej súvislosti s odmrštenou skalkou, vyletenou spod pohybujúcich sa kolies pred ním idúceho motorového vozidla, teda za nespornej prevádzky oboch motorových vozidiel a v priamom dôsledku kinetickej energie, ktorú nadobudla vymrštená skalka v priamej príčinnej súvislosti s pohybom kolies idúceho motorového vozidla, nie je možné spochybňovať, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s osobitnou prevádzkou motorového vozidla a liberačný dôvod eventuálne vyplývajúci z dikcie tak neprichádza do úvahy.

8. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania podľa a podľa Nariadenia vlády č. s odôvodnením, že žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 25. 05. 2018, a to bez poskytnutia poistného plnenia. Lehota na poskytnutie poistného plnenia podľa uplynula dňa 09. 06. 2018, preto je žalovaný v omeškaní od 10. 06. 2018. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a .

9. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov podľa , (ďalej

len „CSP“) a mal za to, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný napadol ústavnú nekonformnosť rozsudku a označil ho za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Uviedol, že rozsudok je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí nepreskúmateľnosťou. Mal za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti zakladá porušenie základných práv a slobôd. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (, , , , , ) a Európskeho súdu pre ľudské práva (Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko).

11. Žalovaný k dôvodom nesprávnosti a nezákonnosti rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaného poukazujúcou na nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, z ktorých mal vyplývať žalobcom uplatňovaný peňažný nárok voči žalovanému.

12. Podľa názoru žalovaného žalobca v spore nepredniesol ani relevantné body skutkového stavu, z ktorých mali vyplynúť žalobcove skutkové tvrdenia. Až za splnenia uvedenej podmienky by mohla nastúpiť vysvetľovacia povinnosť žalovaného, ktorej nesplnenie by mohlo viesť k neúspechu žalovaného v súdnom spore. Žalovaný má za to, že žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, čím neuniesol bremeno tvrdenia.

13. Žalovaný si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalobca napriek skutočnostiam a dôvodom uvedeným v oznámení žalovaného zo dňa 25. 05. 2018, ktorým žalovaný informoval žalobcu, že uplatnený nárok v škodovej udalosti vybavuje bez poskytnutia náhrady škody, nakoľko nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo práve prevádzkou motorového vozidla ev. č. BB 506FJ, žiadnym spôsobom v žalobe neuviedol opis priebehu škodovej udalosti a ani skutočnosti, z ktorých si vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka žalovaného a zároveň nepredložil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. 14. Žalovaný má s poukazom na za to, že žalobca bol povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok voči žalovanému a predložiť dôkazy na ich preukázanie. Aj v súlade s je povinnosťou poškodeného uplatnený nárok preukázať, teda preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla na vozidle žalobcu spôsobiť a vodiča poškodeného motorového vozidla žalobcu nemá charakter preukázania okolností vzniku škody. Žalovaný má za to, že žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno.

15. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2018, sp. zn. , podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankce nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia poistnej udalosti.

16. Vo vyjadrení k odvolaniu ( ) žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, keď žalovaný počas celého konania neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by tvrdenia žalobcu spochybnil. Žalovaný nárok bol preukázaný dostatočne, pričom vzhľadom na okolnosti vzniku poistnej udalosti nemožno od žalobcu požadovať iné dôkazy ako tie, ktoré v konaní boli poskytnuté. Obaja účastníci poistnej udalosti, teda poškodený, ako aj vinník písomne vysvetlili rozhodujúce skutočnosti a vyplnili všetky dotazníky, ktoré žalovaný požadoval pri prešetrení nehody, pričom samotné dotazníky boli vyplnené práve na žiadosť žalovaného, ktorý sám položil otázky. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu správne vyhodnotil dôkazy a s ohľadom na neexistenciu akýchkoľvek dôkazov, ktoré by aktuálny skutkový stav spochybnili, nemal inú možnosť ako žalobe vyhovieť.

18. Žalobca uviedol, že žalovaný počas celého konania nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu a ani výsluch svedkov, pričom na pojednávaní sa nezúčastnil, čím si sám odňal možnosť klásť žalobcovi prípadné otázky, prípadne iným spôsobom reagovať na prejednávané skutočnosti. V konaní pritom nie je sporné, že došlo ku škode, že žalovaný nepoprel samotnú výšku škody ani skutočnosť, že škoda bola spôsobená vymrštením skalky spod kolies vozidla. Jedinou spornou skutočnosťou tak zostalo to, kto za škodu zodpovedá. Z predloženého likvidačného spisu jednoznačne vyplýva, že škodová udalosť sa stala tak, ako je uvedené v Zázname o nehode a v dotazníku. Ku kauzálnemu nexusu žalobca opätovne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. .

19. K tvrdenej ústavnej nekonformnosti a predložených nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky žalobca uviedol, že s vecou nijakým spôsobom nesúvisia a pravdepodobne sa jedná o formulárové argumenty žalovaného ku každému rozhodnutiu súdu.

20. Žalobca k námietke ohľadom úrokov z omeškania uviedol, že má za to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2018, sp. zn. s daným prípadom nijako nesúvisí, keď predmetom daného sporu bolo uplatnenie náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a nevyhnutné náklady spojené s liečením. aplikáciu nevylučuje a ani použitím výkladových metód nemožno dospieť k opozitnému záveru. Aj samotný Najvyšší súd v rozsudku konštatuje, že sankcionuje len nesplnenie nepeňažnej povinnosti zo strany poisťovateľa. Neexistuje racionálny predpoklad pre konštatáciu, v zmysle ktorej sa nebude sankcionovať ani omeškanie s peňažným plnením podľa , v spojení s . V predmetnej veci z predloženej faktúry jasne vyplýva, v akej výške mala poisťovňa plniť, túto výšku nikdy nespochybnila, a teda s jej výplatou sa dostala do omeškania. Preto uplatnenie úrokov z omeškania považoval žalobca za dôvodné.

21. Po doručení vyjadrenia k odvolaniu sa žalovaný ako odvolateľ už nevyjadril, hoci mu súd prvej inštancie umožnil vyjadriť sa v lehote 10 dní od doručenia vyjadrenia k odvolaniu ( ).

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil ( ). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 13. 11. 2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici ( a ).

23. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

24. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že z Oznámenia o dopravnej nehode zo dňa 08. 05. 2018 bolo zistené, že k dopravnej nehode došlo o 15.50 hod. na ceste R1 Zvolen - Banská Bystrica za Sielnicou. Vodičom poškodeného motorového vozidla Grand Vitara EVČ: ZV898DJ bol S. H.. Vodičom motorového vozidla Škoda Octavia EVČ: BB506FJ bol L. I.. Pri nehode došlo k poškodeniu čelného skla. Nehodu spôsobil vodič vozidla Škoda Octavia L. I.. Na zázname o dopravnej nehode je aj zakreslená

poloha obidvoch motorových vozidiel, ktoré jazdili za sebou. Pred vozidlom žalobcu jazdilo motorové vozidlo Škoda Octavia.

25. Z faktúry č. 34840565 bolo zistené, že žalobcovi bola za opravu poškodeného čelného skla motorového vozidla Suzuki Grand Vitara vyfakturovaná suma 333,73 Eur, ktorú žalobca podľa pripojenej kópie pokladničného dokladu zaplatil v plnej výške dňa 11. 05. 2018, kedy bola aj vystavená faktúra.

26. Z predloženej technickej správy vypracovanej dňa 11. 05. 2018 bolo zistené, že v prípade preukázania oprávnenosti nároku na náhradu škody bude poisťovňa vychádzať z výšky nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla stanoveného maximálne do výšky 333,73 Eur.

27. Z Dotazníka pre poisteného k škodovej udalosti č. 9565781538 bolo zistené, že podľa bodu 6. Dotazníka príčinou dopravnej nehody bolo odrazenie kamienka z cesty. Podľa bodu 15. Dotazníka vodič motorového vozidla Škoda Octavia potvrdil, že na palubovke poškodeného motorového vozidla bolo čerstvo natrúsené sklo, preto sa udalosť musela stať v tej dobe. Podľa bodu 16. Dotazníka obidve uvedené motorové vozidlá šli za sebou istý čas. Motorové vozidlo poisteného pána I.a šlo pred poškodeným motorovým vozidlom žalobcu. Po poškodení vozidla vodič motorového vozidla žalobcu mávaním a blikaním upozornil vodiča L. I.a na spôsobenú škodu.

28. Z Čestného prehlásenia k dotazníku pre poisteného k škodovej udalosti č. 9565781538 zo dňa 20. 05. 2018 a Dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti bolo zistené, že k oznámeniu škodovej udalosti poškodeným došlo dňa 09. 05. 2018.

29. Z Oznámenia žalovaného zo dňa 25. 05. 2018, zo dňa 02. 07. 2018 a zo dňa 24. 07. 2018 bolo zistené, že žalovaný odmietol vyplatiť žalobcovi ako poškodenému náhradu za poškodené čelné sklo. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EVČ: BB506FJ. Vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies nim riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu skalky, ktorá údajne poškodila čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Preto žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie.

30. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

31. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

32. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

33. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou vec.

34. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

35. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Odvolací súd sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopľňa ďalšie dôvody.

36. K argumentácii žalovaného o ústavnej nekonformnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vyhodnotil ho v súlade s a nasl. . V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, argumenty strán sporu a k zistenému skutkovému stavu dospel po vyhodnotení všetkých dôkazov, a to aj vo vzájomných súvislostiach. Odvolací súd pritom poukazuje aj na skutočnosť, že sám žalovaný v konaní na súde prvej inštancie, ale ani v odvolacom konaní, žiadne dôkazy neoznačil, ani nepredložil.

37. Podľa súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá pritom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranou sporu.

38. Predmetné ustanovenie sa v plnej miere uplatňuje aj v odvolacom konaní s tým, že úlohou odvolacieho súdu nie je v odôvodnení svojho rozhodnutia odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -16 z 31. 05. 2012). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, prvostupňového, ale aj odvolacieho, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. 06. 2004).

39. Za porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces nemožno však považovať, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu a jej návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a netrpí ani nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých bolo nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe podloženej právnej konštrukcie, ktorú dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu a ich právne argumenty a zdôvodnil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Vyplýva z neho ako právne vec posúdil, a to aj s odkazom na právne normy, ktoré zakladali dôvodnosť nároku žalobcu. 41. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie, rovnako aj v odvolaní, zotrval na obrane, že žalobca neuviedol opis priebehu škodovej udalosti a ani skutočností, z ktorých si vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka žalovaného a zároveň nepredložil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, teda nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom.

42. Odvolací súd súhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, že zodpovednosť podľa je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, a teda bez zreteľa na zavinenie. Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je škodová udalosť vyvolaná osobitnou povahou konkrétneho typu prevádzky dopravných prostriedkov. Osobitná povaha prevádzky je daná charakteristickými vlastnosťami určitého druhu dopravy alebo dopravného prostriedku a ich prejavmi navonok. Za okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke preto treba považovať všetky okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou.

43. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že listinnými dôkazmi bolo v konaní preukázané, že došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu kamienkom odleteným spod kolies motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Odvolací súd súhlasí s

názorom súdu prvej inštancie, že kauzálny nexus medzi vznikom škody a objektívnou zodpovednosťou je dostatočne ozrejmený zhodným popisom účastníkov dopravnej udalosti, ktorý popísali priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody. V danom prípade tak žalobca, ako aj vodič druhého vozidla L. I., zhodne opísali priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody v spoločnom Zázname o dopravnej nehode zo dňa 08. 05. 2018, ako aj následne v dotazníkoch žalovaného, a to žalobca v dotazníku pre poškodeného k škodovej udalosti č. 9565781538 a L. I. v dotazníku pre poisteného ku škodovej udalosti č. 9565781538.

44. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v podanom odvolaní, že žalobca v žalobe neuviedol opis priebehu škodovej udalosti a ani skutočností, z ktorých si vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka žalovaného a zároveň nepredložil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že takéto isté tvrdenia žalovaný uviedol aj v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Následne, keď súd prvej inštancie žalovanému analógiou podľa umožnil, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k podanému odporu, žalovaný túto možnosť nevyužil. Rovnako žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci určené na deň 14. 06. 2019, keď žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť jeho právneho zástupcu vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania a súčasne uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že žalovaný ani v podanom odpore žiadne dôkazy neoznačil a ani nepredložil a neurobil tak ani v ďalšom priebehu konania.

45. Odvolací súd má za to, že žalobca v podanej žalobe dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti svojho nároku a označil dôkazy, ktoré jeho nárok preukazovali, čo bolo vykonaným dokazovaním na súde prvej inštancie v celom rozsahu preukázané. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie uviedol opis priebehu škodovej udalosti a preukázal ho dôkazmi, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že ku škodovej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka žalovaného. Žalobca tak preukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Vecná súvislosť je preukázaná zhodnými tvrdeniami škodcu a poškodeného a časová súvislosť dátumom dopravnej nehody a dátumom vykonania opravy.

46. Vzhľadom na okolnosti vzniku poistnej udalosti nie je objektívne možné požadovať od žalobcu iné dôkazy ako tie, ktoré označil a predložil v konaní na súde prvej inštancie. Ku škodovej udalosti došlo na rýchlostnej ceste a ak si aj L. I. pri vedení motorového vozidla nemusel byť vedomý toho, že od jeho vozidla odskočila skalka, ktorá poškodila čelné sklo motorového vozidla žalobcu, tak stačilo, ak ho žalobca na túto skutočnosť upozornil blikaním svetiel, čo je pri jazde motorových vozidiel za sebou jedinou okamžitou reakciou vodiča poškodeného vozidla a čo je plne odôvodnené. Následne, tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, L. I. podnikol nevyhnutné kroky k oznámeniu vzniku škodovej udalosti, keď v oznámení adresovanom žalovanému ako poisťovateľovi popísal priebeh udalostí. Všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia žalovaného nemôžu byť spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť pravdivosť zhodných popisov priebehu škodovej udalosti jej účastníkmi.

47. Keďže škoda bola spôsobená na čelnom skle motorového vozidla žalobcu a žalobca preukázal, že šlo o škodu spôsobenú skalkou vymrštenou kolesom iného motorového vozidla, ide o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke dopravného prostriedku. V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03. 06. 2014, a súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že liberačný dôvod podľa neprichádzal do úvahy.

48. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, dospel odvolací súd k záveru, že žalobca si ako poškodený splnil zákonnú povinnosť preukázať svoj nárok na náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď žalobu žalobcu posúdil ako dôvodnú.

49. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi v rozpore s ustálenou judikatúrou aj úroky z omeškania a poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2018, sp. zn. .

50. Žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nikdy neuviedol tvrdenie, ktorým by rozporoval žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania, či už čo do výšky úroku alebo doby omeškania. Taktiež žalovaný v konaní na súde prvej inštancie nikdy neuplatnil žiadny prostriedok procesnej obrany, ktorým by popieral právo žalobcu na úrok z omeškania.

51. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie je obmedzený. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. v .

52. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie uznesením č. k. -54 zo dňa 11. 04. 2019 žalovaného vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu doručeného súdu dňa 08. 03. 2019 a uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdní s tým, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. V poučení v predmetnom uznesní súd prvej inštancie uviedol: "Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdeníprotistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu ( v spojení s ). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ).".

53. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 08. 03. 2019 bolo vyjadrením k podanému odporu žalovaného. Súd prvej inštancie teda po vydaní platobného rozkazu a podaní odporu postupoval v konaní analogicky podľa , a vyjadrenie žalobcu k odporu, ktoré malo charakter repliky doručil žalovanému a žalovaného, hoci bol zastúpený advokátom ( ) poučil aj o následkoch sudcovskej koncentrácie a poučil ho aj o zákonnej koncentrácii konania.

54. Tvrdenie žalovaného, že žalobcovi nemá byť priznaný úrok z omeškania žalovaný uviedol až v odvolaní. Tento prostriedok procesnej obrany sa netýka procesných podmienok konania, ani výlučenia sudcu a nemá ním byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ide o novotu, ktorú podľa nemožno v odvolaní použiť.

55. Preskúmaním veci však odvolací súd zistil, že na pojednávaní konanom dňa 14. 06. 2019 vyhlásil súd prvej inštancie rozsudok, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 333,73 Eur od „10. 08. 2018“ do zaplatenia tak, ako je to preukázané zápisnicou o pojednávaní zo dňa 14. 06. 2019. V písomnom vyhotovení rozhodnutia však súd prvej inštancie uviedol iný dátum, od ktorého bola žalovanému uložená povinnosť platiť úrok z omeškania, a to „10. 08. 2017“.

56. Pretože v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zrejmej nesprávnosti v dátume, od ktorého bola žalovanému uložená povinnosť platiť úrok z omeškania, odvolací súd podľa a vo výroku I. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie túto nesprávnosť v dátume, od ktorého bola žalovanému uložená povinnosť platiť úrok z omeškania, opravil.

57. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).