Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/256/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Z. M. XX, toho času M., B. XX, zastúpený: Mgr. Monika Martonová, advokátka so sídlom v Bratislave, Vajnorská 8/A, proti žalovanej: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., Z. M. XX, t. č. M., U. S. XX, zastúpená: Mgr. Martin Hurtaj, advokát so sídlom Nitra, Štefánikova 15, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 79 400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. júla 2017, č. k. -550, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle , ďalej len „OSP“, účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle , ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 21. júla 2017, č. k. -550 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu a žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie v spore súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , (ďalej len „“).

3. Z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žaloba bola podaná na Okresný súd Nitra dňa 31.5.2010. Strany sporu sú bývalí manželia, ktorí sa sobášili dňa 11.4.1992. Rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 23.6.1998, č. k. -11 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) strán sporu. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 7.4.2008, sp. zn. , právoplatne ku dňu 6.3.2008. Uvedené znamená, že BSM strán sporu bolo zrušené 23.6.1998. Predmetom tohto konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie 79 400 eur. Išlo o dlhy alebo dodávky stavebných prác, titulom úverov, ceny práce na RD, ceny dodávky a montážnych prác na vykurovaní, ceny za sadu dverí, za obloženie stĺpov a montáž, za nábytok, záloha na kuchynskú linku, ceny za podlahy, podlahové izolácie a ceny na výrobu a montáž brány s motorom. Všetky tieto skutočnosti boli v rozmedzí od 29.6.2004, 30.6.2004, 23.9.2005, 9.6.2006, 4.3.2006, 28.4.2006, zmluva o dielo dňa 1.4.2007, ďalej zmluva o dielo zo dňa 19.7.2007, úhrada zo dňa 20.7.2006, úhrada zo dňa 20.7.2006, úhrada zo dňa 12.7.2006, úhrada zo dňa 9.7.2006 a dňa 11.4.2006, úhrada zo dňa 25.7.2006 a úhrada dňa 14.10.2007.

4. Súd posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a objektívnej premlčacej doby s konštatovaním, že je stanovené odlišne a na sebe nezávisle. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih keď k získaniu bezdôvodného obohatenia v skutočnosti došlo. Súd teda mal za preukázané, že rozhodujúcim okamihom, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočnosti došlo sú (vychádzajúc zo žaloby) postupne uvedené okruhy nárokov plynúcich z 1. Provízie - okamih 29.6.2004, 2. kúpna cena 30.7.2004 a 9.7.2004, 3. hypotekárny úver 23.9.2005, 4. cena diela 9.6.2006 a 18.4.2006, 5. cena za práce na RD 4.3.2006, 21.10.2005, 6.5.2005, 7.7.2006, 8.8.2005, 26.8.2005, 7.3.2006, 4.5.2006, 6.7.2006 a 7.7.2006, 6. cena dodávky montážnych prác na vykurovaní RD 10.5.2006, 5.5.2006, 28.12.2007, 6.7.2006 a 18.12.2007, 7. cena dverí 1.4.2007, 8. cena obloženia stĺpov a montáž 4.4.2007, 9. cena za nábytok 20.7.2006, 10. záloha na kuchynskú linku 20.7.2006, 11. cena za nábytok 12.7.2006, 12. cena za nábytok 9.7.2006, 13. cena za kuchynskú linku 11.4.2006, 14. cena za podlahoviny 20.7.2006, 15. cena na výrobu a montáž brány 14.7.2007.

5. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, kto hore uvedené sumy zaplatil. V žalobe bolo uvedené, že žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia mimosúdne už v roku 2008. Žalobca za žalovanú plnil, čo mala plniť sama, a preto žalovaná je povinná vydať bezdôvodné obohatenie. Žalobca financoval a zabezpečoval výstavbu rozostaveného rodinného domu. (čl. 3). Podľa tvrdenia žalovanej ide o list, ktorý bol doručený žalovanej dňa 4.2.2008. Berúc do úvahy túto skutočnosť, súd bol toho názoru, že uplynula aj dvojročná subjektívna premlčacia doba. Začiatok plynutia premlčacej subjektívnej doby 4.2.2008 a uplynutie 4.2.2010. Žaloba bola podaná na OS Nitra 31.5.2010, teda po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

6. Podľa názoru prvoinštančného súdu sa vo veci nedal aplikovať , teda, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pre prípad, že by súd vo veci aplikoval takýmto postupom by negoval hore citované zákonné ustanovenia o premlčacej dobe.

7. Z dôvodov hospodárnosti súd nevykonával ďalšie konanie. Prípadne právo žalobcu sa premlčalo, lebo sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Súd na premlčanie prihliadol na námietku žalovanej. Žalovaná sa teda premlčania dovolala a nemožno preto prípadné premlčané právo žalobcovi priznať. Záverom uviedol, že predmetom konania bola suma 79 400 eur a úroky z omeškania. Súčet súm v žalobe na začatie konania (na čl. 6,7) bol 158 009,75 eura (čl. 467). Ďalej súd poukázal na vyjadrenie uložené v spise (na čl. 466, 467).

8. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že konanie má (inú) vadu, ktorá mala za následok neprávne rozhodnutie. Súd porušil týkajúci sa hospodárnosti konania. Súd mohol rozhodnúť o premlčaní nárokov už na prvom pojednávaní a nemuseli vzniknúť ďalšie trovy konania.

9. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch matky žalobcu k otázkam výstavby a zariaďovaniu rodinného domu a otázke úmyselného bezdôvodného obohatenia s 10 ročnou premlčacou dobou. Počínanie žalovanej bolo od začiatku v rozpore s dobrými mravmi.

10. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. (o začiatku vedomosti osoby o obohatení) uviedol, že subjektívna premlčacia doba mohla začať plynúť až odo dňa 12.6.2008, čo zdôvodnil tým, že v čase, keď uhrádzal platby, vydanie polovice objemu ktorých si uplatňuje žalobou, mal predstavu, že rodinný dom vo výstavbe je a bude jeho výlučným vlastníctvom. Je teda zrejmé, že žalobca v čase realizácie úhrad jednotlivých nákladov nevedel, že žalovaná si bude voči žalobcovi nárokovať akúkoľvek časť, a to s ohľadom na skutočnosť, že v čase vysporiadania skutočného bezpodielového spoluvlastníctva žalobca prenechal žalovanej spoločný byt ako nehnuteľnosť, ktorú nadobudli počas trvania skutočného bezpodielového spoluvlastníctva, a to bez nároku na akúkoľvek výplatu. Žalovaná po krátkej dobe po rozvode zo svojej domácnosti vylúčila spoločnú dcéru strán sporu, ktorú mala

zverenú do osobnej starostlivosti. Absolútny nezáujem žalovanej o realizáciu stavby rodinného domu podporuje aj fakt, že v čase, keď žalobca pre nedostatok finančných prostriedkov prestal splácať úver, žalovaná v splácaní úveru nepokračovala, i keď bola v nepomerne lepšej finančnej situácii než žalobca. A toto jej počínanie sa dalo vysvetliť len tak, že očakávala, že následkom omylu, do ktorého uviedla žalobcu a tretie osoby už pri nadobúdaní pozemku, bude ona považovaná za podielovú spoluvlastníčku. Poukázal na skutočnosť, že spoludlžníkom v úverovom vzťahu žalobcu a banky bola matka žalobcu a nie matka žalovanej, resp., nie matky obidvoch. Žalobca sa o skutočnosti, že žalovaná sa považuje za reálnu podielovú spoluvlastníčku rozostavanej stavby rodinného domu a pozemku dozvedel až počas predzmluvných rokovaní o dohode, ktorou malo dôjsť k vysporiadaniu spoluvlastníctva.

11. Keďže základnými predpokladmi bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením za toho, kto mal podľa práva plniť sám, sú existencia právnej povinnosti plniť na strane toho subjektu, za ktorý sa plnilo, a splnenie tejto povinnosti na strane subjektu, ktorý na takéto plnenie nebol povinný, je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak by teda bola žalovaná dobromyseľná, bola by bezdôvodné obohatenie ihneď, prípadne v splátkach vydala, prípadne by vydala asi zostatok vydraženej sumy. Takéto počínanie by žalobca považoval za počínanie v súlade s dobrými mravmi. Avšak k ničomu z toho nedošlo. V tomto spore je dôvod na zamietnutie uplatnenej námietky premlčania pre jej rozpor s dobrými mravmi, pretože v zmysle ustanovenia , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. . Poukázal tiež na ďalšie aspekty posudzovania dobrých mravov. Uviedol, že žalovaná sa stala podielovou spoluvlastníčkou len náhodou, v dôsledku omylu pri koncipovaní zmluvy. Aj uplatnenie námietky premlčania sa môže výnimočne posúdiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a aj v tomto prípade je uplatnenie námietky premlčania žalovanou v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa žalobcu nebol správny záver prvoinštančného súdu o tom, že žalobca nepreukázal uhradenie výdavkov. Nezobral do úvahy skutočnosť, že v roku 2005 boli v regiónoch medzi remeselníkmi bežné hotovostné úhrady fakturovaných prác. Navyše žalobca nepredpokladal, že bude musieť odkladať doklady pre súdne konanie. Uviedol, že očakával od žalovanej, že mu bezplatne prevedie spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome a pozemku tak, ako to on urobil v prípade spoločného bytu.

13. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla svoj pohľad na podmienky premlčania s tým, že začiatok plynutia premlčania (subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby) bolo treba počítať od nasledujúceho dňa po platby, ktoré žalobca realizoval, pretože dobre vedel, že platby realizoval aj za ňu. Poukázala na kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť zo dňa 29.6.2004 a kúpnu zmluvu zo dňa 9.7.2004, ktoré boli uzavreté oboma stranami, tiež stavebné povolenie bolo podávané stavebníkmi - stranami sporu. Zmluva o hypotekárnom úvere bola uzatváraná oboma stranami.

14. K vylúčeniu účinku vznesenej námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi uviedla, že nikdy nemala úmysel sa bezdôvodne obohatiť a do omylu žalobcu nikdy nepriviedla ako on tvrdil. Je úplne jedno, že právnik vypracoval zmluvy s omylom v tom, že ide o bezpodielové namiesto podielového spoluvlastníctva. Položila otázku, prečo žalobca zmluvu podpisoval, keď vedel, že ju podpisuje aj ona. Išlo o spoločnú vôľu nadobudnúť nehnuteľnosť. Nenamietala, že väčšinu financoval manžel a ona sa starala o domácnosť. Všetko tak bolo až do času rozvodu, keď sa rozhodol s ňou zúčtovať.

15. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca zotrvávajúc na názore, že premlčanie začalo plynúť dňa 12.6.2008, pretože žalovaná využila chybu (vo svoj prospech) spisujúcej osoby pri koncipovaní zmluvy. Žalobca dôveroval vysvetleniu žalovanej, že sa zachová ako sa on zachoval pri vyporiadaní bytu. Žalobca konal v plnom presvedčení, že bude výlučným vlastníkom nehnuteľností. K dobrým mravom zopakoval, že žalovaná využila chybu konajúcej osoby, ktorá pripravovala zmluvu, a ktorú osobu obstarala žalovaná. Uviedol okolnosti predaja nehnuteľnosti v dražbe. K tomu, že ju považuje za podielovú spoluvlastníčku, poznamenal, že vychádzal z , ktorý predpokladá, že ak právnym predpisom alebo dohodou účastníkov nie je určené inak, podiely spoluvlastníkov sú rovnaké.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario

, keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa potvrdiť ako vo výroku vecne správny.

17. S účinnosťou od 1.7.2016, prijatím , došlo v súlade s k zrušeniu . Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

18. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil podstatný skutkový stav veci a skutkové zistenia sú postačujúce aj pre odvolací súd, pričom pre samotnú vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné.

22. Odvolací súd prednostne uvádza, že preskúmaním napadnutého rozsudku zistil, že predmetný rozsudok splnil zákonnú požiadavku pre odôvodnenie súdneho rozhodnutia (rozsudku) v zmysle . Základný štandard odôvodnenia súdneho rozhodnutia napadnutý rozsudok naplnil.

23. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na to, že nielen v žalobe, ale aj v priebehu konania žalobca svojimi tvrdeniami považoval vlastníctvo žalovanej k nehnuteľnostiam a k hnuteľným veciam za podielové. V odvolaní žalobca poukázal na dôvod, pre ktorý takú charakteristiku vlastníctva žalovanej uvádzal, ktorým bola skutočnosť predpokladu zákona () o rovnosti podielov podielových spoluvlastníkov v prípade absencie dohody, resp. právneho predpisu. Z tvrdení strán sporu nebolo možné spolužitie strán sporu v období nadobúdania vecí považovať za nefungujúce. Hoci manželstvo nebolo úplne bezproblémové, nebolo možné považovať ho za absolútne nefungujúce. Odhliadnuc od toho, že v priebehu trvania manželstva strán sporu (po zrušení BSM) sa mohli v predstave žalovanej plnenia žalobcu (pri nadobúdaní podielového spoluvlastníctva) javiť (v dobromyseľnosti) ako plnenia dobrovoľné, (v zásade) nenávratné a jednostranne „výhodné“, ktoré aj žalovaná prijala. Žalobca, bez ohľadu na jeho ďalšie tvrdenia v konaní, považoval žalovanú za faktickú spoluvlastníčku k jednotlivým veciam (či právam), preto si musel byť aj v čase nadobúdania vlastníctva k veciam (a finančných platieb) vedomý toho, že spoluvlastnícke právo nadobúda aj žalovaná.

24. Strany sporu boli manželmi do roku 2008, a právoplatne boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 7.4.2008, sp. zn. . Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo ale zrušené počas trvania manželstva skôr, a to v roku 1998, právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 23.6.1998, č. k. -11. 25. Odvolací súd uvádza, že po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov mohli títo nadobúdať majetkové hodnoty len do podielového alebo výlučného vlastníctva. 26. Ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zanikne, vykonáva sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako

vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 27. Vyššie uvedené skutočnosti (ohľadne tvrdení žalobcu v žalobe a v priebehu konania o podielovom spoluvlastníctve žalovanej) v spojitosti s faktickým spolužitím oboch manželov v manželstve (plniac si účel manželstva) po zrušení BSM v roku 1998 a tiež aj faktický stav zmlúv (kúpne zmluvy, hypotekárna, resp. stavebné povolenie), na ktorých „figurovali“ obaja manželia nepriamo aj potvrdzuje, že bez ďalšieho nebolo možné vylúčiť (ignorovať) spoločnú vôľu nadobúdať majetkové hodnoty do podielového spoluvlastníctva manželov, pretože BSM po jeho zrušení neprichádzalo do úvahy. Spoločná vôľa musela byť žalobcovi z predmetných dokumentov a konaní zrejmá. Žalobca musel vedieť, že spoločnými úkonmi nadobúdali po zrušení BSM nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva (napr. podlahy, obloženia sa stali súčasťou nehnuteľnej veci) a obdobne to platí aj o hnuteľných veciach (napr. nábytok, brána atď.). 28. Sporným mohol zostať právny dôvod plnenia (platenia) žalobcu v prospech žalovanej (resp. za žalovanú). Z okolností, ktoré neboli predmetom dokazovania súdom prvej inštancie sa plnenia mohli žalovanej (objektívne a v dobrej viere) javiť (ako bolo uvedené vyššie) aj ako darovanie sumy peňazí žalobcom zaplatených za podiel, ktorý žalovaná nadobudla. Hoci súd pozná právo, aj závery súdu musia byť pri právnom posúdení opreté o bezpochybnú vôľu účastníkov právneho vzťahu. Odvolací súd prihliadol na závery prvoinštančného súdu o právnom dôvode bezdôvodného obohatenia (plnením za iného, čo mal plniť sám) okrem iného aj z toho dôvodu, že podaná žaloba a neskoršie vyjadrenia potvrdzujú, že od žalovanej sa žalobca domáhal plnení za to, čo plnil za žalovanú bez vôle darovať s tým, že rozhodujúcim bol aj postoj žalovanej v konaní, ktorá ani len netvrdila, že plnenia považovala za dar (pri ochrane dobromyseľnosti žalovanej). Inými slovami aj odvolací súd sa priklonil k potrebe vyhodnocovať právny dôvod plnenia žalobcu za žalovanú ako bezdôvodné obohatenie s tým, že strany sporu netvrdili, že išlo o iný dôvod plnenia, naopak, v zásade zotrvali na bezdôvodnom obohatení.

29. Kardinálnym problémom tohto sporu boli otázky spojené so vznesenou námietkou premlčania. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie o začiatku plynutia jednotlivých čiastkových premlčacích dôb, s ktorými sa bolo možné stotožniť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je vylúčené, aby za začiatok plynutia subjektívnej, či objektívnej premlčacej doby bol považovaný iný čas ako čas realizácie plnení, ktoré žalobca (aj podľa jeho tvrdení) plnil za žalovanú. V čase plnení žalobca musel vedieť, že plní za iného (čo mal plniť sám) a vedel aj za koho tak plní. Na začiatok plynutia premlčania nemá vplyv (nevedomosť) o právnom posúdení stavu, v ktorom sa niekto obohatil na úkor iného. Ak v čase podpisovania kúpnych zmlúv (v roku 2004), zápise (bezpodielového) spoluvlastníctva strán sporu a stavebnom konaní mal žalobca vedomosť o tom, že za nehnuteľnosti zaplatil a financoval ďalšie výdavky aj za žalovanú, musel rozpoznať existenciu rozhodujúcich skutočností pre podanie žaloby. Vedel o svojom plnení za iného, a vedel tiež kto sa bezdôvodne obohatil.

30. Žalobcov argument o 10 ročnej premlčacej dobe v dôsledku úmyselného bezdôvodného obohatenia žalovanej nebol správny, pretože z okolností prípadu (zmluvy uzatvárané spoločne a trvanie manželského spolužitia) nebolo možné o úmysle manželky uvažovať. Úmysel bezdôvodne sa obohatiť musel byť u žalovanej prítomný v čase nadobúdania predmetných vecí. Z konania nevyplynulo, že plnenie žalobcu bolo ovplyvnené jeho omylom, ktorý využila, alebo do ktorého žalobcu uviedla žalovaná. Žalobcom poukazovaný „omyl“ týkajúci sa kúpnej zmluvy (kde bola uvedená aj žalovaná) mohol byť za omyl považovaný do momentu, kým zmluvu nepodpísal. Potom možno hovoriť už len o vedomosti žalobcu o skutočnosti, že nadobúdateľom vlastníctva bude okrem neho aj jeho vtedajšia manželka. Navyše nie je potrebné skúmať uplynutie objektívnej premlčacej doby, ak už uplynula subjektívna (a žaloba nebola podaná včas). Premlčanie ohľadne jednotlivých nárokov nastalo po 3, resp. 2 rokoch (objektívna a subjektívna doba) od plnení žalobcu pri nadobúdaní nehnuteľností, resp. hnuteľných vecí. Odvolací súd s poukazom na správne závery o začiatku plynutia premlčacích dôb u jednotlivých nárokov konštatuje, že žalobca uplatnil svojou žalobou nároky po uplynutí premlčacej doby.

31. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie vyhodnocoval spor s výsledkom neprihliadnutia na žalovanou vznesenú námietku premlčania, pretože by to popieralo základnú podstatu premlčania. Odvolací súd považoval za potrebné vyjadriť sa k požiadavke žalobcu neprihliadať na žalovanou vznesenú námietku premlčania. Poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil názor, že vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými

mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby (, ).

32. V tomto prípade odvolací súd po preskúmaní veci nezistil existenciu dôvodov pre vylúčenie účinku vznesenej námietky premlčania. Žalobca bol so žalobkyňou v manželskom zväzku aj počas obdobia po zrušení BSM (1998) a v manželstve zotrvali počas ďalších desiatich rokov (rozvod v roku 2008). V roku 1998 mali svoje dôvody, pre ktoré BSM zrušili. Spolužitie bývalých manželov zostalo zachované a (podľa všetkého) napĺňalo svoje funkcie. Z obsahu súdom prvej inštancie zistených skutočností nevyplynulo, že by žalobca v období pred rokom 2008 vykonával úkony smerujúce k „navráteniu“, či „spochybneniu“ nadobudnutia vlastníctva k predmetným veciam žalovanou. Následne také aktivity realizoval. Predmetný nárok voči žalovanej uplatnil až podaním žaloby na okresnom súde dňa 31.5.2010.

33. Žalobca považoval za deň začiatku plynutia premlčacej doby rozhodujúcich skutočností deň 12.6.2008. Vychádzal z viacerých okolností, ktoré (okrem konania pred súdom prvej inštancie) uviedol aj v odvolaní. Uvedené okolnosti spočívali v tom, že nevedel, že si bude manželka nárokovať akúkoľvek časť, ďalej, že v čase keď prestal splácať úver, úver neplatila ani jeho bývalá manželka, hoci bola v lepšej finančnej situácii, a o stave podielového spoluvlastníctva žalovanej sa dozvedel až v čase predzmluvných rokovaní o vyporiadaní spoluvlastníctva. Uvedené dôvody sú dôvodmi, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu nehovoria nič o dobrým mravom odporujúcom konaní žalovanej v čase nadobúdania predmetných vecí (z pohľadu úmyselného obohatenia) alebo v období potom (z pohľadu posudzovania vznesenej námietky premlčania a konania v rozpore s dobrými mravmi).

34. Žalovaná podľa názoru odvolacieho súdu (z pohľadu relevantných a tvrdených okolností) nerobila počas obdobia manželského spolužitia nič iné len bola súčasťou manželského spolužitia so žalobcom (so zrušeným BSM), pričom starostlivosťou o domácnosť napĺňala účel manželstva tak, ako žalobca vnášal do spoločných majetkových hodnôt veci, ktoré zakladali ich spoločné podielové spoluvlastníctvo a uspokojovali tak potreby spoločného bývania. Žalovaná nebránila žalobcovi v uplatnení tvrdených nárokov. To, že manželstvo skončilo rozvodom nemožno považovať za dôvod, pre ktorý by bez ďalšieho malo byť predchádzajúce manželské spolužitie žalovanej so žalobcom považované za konanie (nekonanie) žalovanej zakladajúce dôvod pre vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno tiež vylúčiť účinok vznesenej námietky premlčania (ako konanie v rozpore s dobrými mravmi) bez ďalšieho len preto, že námietka premlčania nebola vznesená hneď v úvode konania. Rozpor s dobrými mravmi skôr súvisí s vedomými a účinnými krokmi, ktoré znemožnili oprávnenej osobe uplatniť na súde nárok skôr, čo v tomto prípade splnené nebolo.

35. Možno súhlasiť so žalobcom v tom, že je na mieste premlčanie vyhodnocovať súdom prednostne. Súdne konanie má byť logicky štruktúrovaná činnosť jeho subjektov upravená procesným predpisom, pričom s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti je treba premlčanie vyhodnocovať prednostne. Ustaľovanie záveru súdu o premlčaní uplatneného nároku môže byť spojené s potrebou zistenia rozhodujúcich skutočností, a preto nemusí prísť k záveru o premlčaní a rozhodnutiu vo veci samej bezprostredne po vznesení námietky premlčania.

36. Odvolací súd s poukazom na judikatórne závery praxe v závere konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003).

37. Obdobne to platí aj pre navrhnuté dôkazné prostriedky (prostriedky procesného útoku a obrany). Súd nemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazné prostriedky ( ). Vykoná len tie, ktoré

prešli predbežným testom relevantnosti (závažnosti pre spor) v tej ktorej fáze konania (dokazovania) a sú potrebné pre zistenie skutkového stavu potrebné pre rozhodnutie. Žalobcom v odvolaní produkovaný poukaz na nevykonanie dôkazu výsluchom matky žalobcu k otázke úmyselného bezdôvodného obohatenia žalovanou by aj podľa názoru odvolacieho súdu nepriniesol odpovede, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vyššie uvedené závery. Úmysel ako predpoklad aplikácie 10 ročnej premlčacej doby nebolo treba zisťovať za situácie, že uplynula subjektívna premlčacia doba pre uplatnenie práva.

38. Z uvedených hľadísk odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a preto potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa .

39. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41.1. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnej žalovanej voči žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

41.2. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

42. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta a posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).