Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Ek-377-2018.pdf
PDF · 124.43 KB
No categories available
10Ek/377/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. , so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnému: Y. Q., nar. XX.X.XXXX, M. T. L.č XXX/XX, XXX XX F., zast.: JUDr. Peter Šramko, advokát so sídlom Štúrova č. 51, 977 01 Brezno, v konaní o vymoženie 11.929,10 EUR s prísl, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Marko Rus, so sídlom exekútorského úradu: Železničná 257/19, 050 01 Revúca, pod sp. zn 278EX 193/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
III. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 366,66 EUR od povinného, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15. 02. 2018 domáhal od povinného vymoženia sumy 11929,10 EUR, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 11791,60 EUR od 20.10.2016 do 28.11.2016, úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 11781,60 EUR od 29.11.2016 do 30.07.2017, úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 11779,10 EUR od 31.07.2017 do zaplatenia a trov konania vo výške 859,11 EUR, na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 83/12/16 zo dňa 27.12.2016, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, v konaní pred rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom, PhD.. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2016 a stal sa vykonateľným dňa 03.01.2017.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 04. 05. 2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Marko Rus, so sídlom exekútorského úradu: Železničná 257/19, 050 01 Revúca, ktorý ju vedie pod sp. zn. 278EX 193/18.
3. Súdny exekútor dňa 28.11.2018 predložil tunajšiemu súdu podanie s označením „Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa 09.07.2018. S uvedeným podaním súdny exekútor predložil: návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 13.06.2018 spolu s poštovou obálkou, plnomocenstvo udelené povinným pre právneho zástupcu: JUDr. Peter Šramko, advokát so sídlom Štúrova č. 51, 977 01 Brezno, vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 06.07.2018 spolu s plnomocenstvom pre právneho zástupcu: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 30.05.2018. Návrh povinného bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 15.06.2018.
Súd v tomto bode poukazuje, že lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Nakoľko z predloženej obálky nebolo možne zistiť dátum podania zásielky na pošte, súd dňa 12.11.2019 kontaktoval Zákaznícke centrum Slovenskej pošty a.s. za účelom poskytnutie informácií k predloženej zásielke č. C.. Podľa doloženého vyjadrenia, ktoré je súčasťou súdneho spisu bola uvedená zásielka podaná na pošte Brezno 1 dňa 13.06.2018. Súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že návrh povinného bol podaný v zákonnej lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že dňa 30.05.2018 mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, podľa ktorého je voči povinnému vedená exekúcia v prospech oprávneného vo výške 11929,10 EUR s prísl.. Povinný má za to, „že uvedená exekúcie proti povinnému je nezákonná, sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a exekučný titul, ktorý bol podkladom na exekúcie nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože rozhodcovská doložka je neplatným právnym úkonom, rozhodcovský súd rozhodoval v rozpore s procesným aj hmotným právom:
- rozhodcovský súd rozhodoval v rozpore s ust. všeobec. záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa,
- rozhodcovský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- rozhodcovský súd zaväzuje povinného na plnenie, ktorého povahu považujeme za právom nedovolenú a odporuje dobrým mravom“. Povinný ďalej uvádza, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na skutočnosť, že povinný pred podaním návrhu na exekúciu zaplatil oprávnenému sumu spolu 7090 EUR v nasledovných splátkach 14.01.2013 - 236 EUR, 10.02.2014 -236 EUR, 13.03.2014 -236 EUR, 17.04.2014 - 236 EUR, 26.05.2014 - 236 EUR, 20.06.2014 - 236 EUR, 22.07.2014 - 236 EUR, 14.08.2014 - 236 EUR, 24.09.2014 - 236 EUR, 23.10.2014 - 118 EUR, 11.11.2014 - 118 EUR, 20.11.2014 - 236 EUR, 16.12.2014 -236 EUR, 26.01.2015 - 236 EUR, 27.02.2015 - 236 EUR, 19.03.2015 - 236 EUR, 24.04.2015 - 236 EUR, 26.05.2015 - 236 EUR, 24.06.2015 - 236 EUR, 25.09.2015 - 236 EUR, 20.10.2015 - 236 EUR, 20.11.2015 - 236 EUR, 15.12.2015 - 236 EUR, 26.01.2016 - 236 EUR, 17.02.2016 - 236 EUR, 17.03.2016 - 236 EUR, 20.04.2016 - 236 EUR, 20.05.2016 - 236 EUR, 12.07.2016 - 236 EUR, 19.08.2016 - 236 EUR, 21.09.2016 - 236 EUR a 29.11.2016 - 10 EUR a teda minimálne v tejto časti je vedená exekúcia nesprávne. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie predložil 32 x originál doklady
- vklad ČSOB.
Povinný vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd exekúciu zastavil a aby boli povinnému priznané trovy exekučného konania v plnej výške „/zatiaľ za 2 úkony + RP/ prevzatie veci, podanie návrhu 296,35 x 2... 592,70,- Eur“.
5. Oprávnený sa k návrhu na vykonanie exekúcie vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu, kde hneď v úvode svojho vyjadrenia poukázal, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok a podobne. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu sa oprávnený odvoláva na stálu prax v exekučných konaniach, na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 a na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 16Er/5381/2014 - 56 zo dňa 01.12.2015 a ďalšie. K tvrdeniu povinného o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere č. 181154-37002 zo dňa 06.11.2013 (ďalej len Zmluva) uvádza, „že tieto sú nepravdivé a nemajú oporu vo vzájomných vzťahoch s oprávneným, sú s nimi v rozpore, a to jednak pokiaľ ide o predzmluvnú fázu, uzavretie samotnej zmluvy a tiež následné správanie povinného. Charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej vôli oboch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy. V tomto smere sú rozhodujúce obsah žiadosti o úver a zmluvy o úvere. Považujeme za nereálne aby povinný vstupoval do zmluvného vzťahu s oprávneným, s ktorého obsahom by nesúhlasil a nebol stotožnený. Z tvrdení povinného okrem popretia obsahu zmluvy ako vlastného prejavu vôle nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by osvedčovala dôveryhodnosť jeho tvrdení. Je zavádzajúce a nesprávne sa domnievať, že právny poriadok v akomkoľvek vzťahu umožňuje zmeniť povahu zmluvného vzťahu len na základe jednostrannej deklarácie jednej zmluvnej strany. Už len samotná skutočnosť, že povinný viac ako 4 roky povahu zmluvy nespochybnil“. Oprávnený v súvislosti námietkou povinného o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy tiež dodáva: „z obsahu zmluvy vyplýva, že povinný ju uzatváral ako
podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom Y. Q., L. L. XXX, XXX XX F., K. XXXXXXXX, zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu v F., C.. Č.. XXX/XXXX. ...Z ustanovenia článku 1., ods. 1.1. Zmluvy vyplýva Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...). Oprávnený ďalej konštatuje, „že povinný ako zmluvné strany vedeli do akého záväzkového vzťahu vstupujú, keďže pod názvom zmluvy je ustanovené, že sa uzatvára podľa § 497 obchodného zákonníka, aj s akým obsahom pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je hneď v prvom článku zmluvy“. Všetky údaje a skutočnosti, ktoré boli povinnému poskytnuté, boli v zhode s údajmi, s ktorými sa oboznámil a podpisom ich odsúhlasil. V článku 21., ods. 21.9 uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere povinný vyhlásil, že si zmluvu prečítal, jej obsahu porozumel, uzatvára ju na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, nie v tiesni, nie pod nátlakom a ani za inak nevýhodných podmienok. Povinný uzavrel zmluvu nesporne ako podnikateľ. Vyplnil žiadosť o poskytnutie úveru, kde vyplnil všetky údaje ako podnikateľský subjekt. Zároveň predložil živnostenské oprávnenie a daňové priznanie typ B za rok 2011, ktoré je určené pre fyzické osoby podnikateľov a z ktorého vyplývajú príjmy zo živnosti (strana2) a výpis z podnikateľského účtu povinného, na ktorý podľa zmluvy boli peňažné prostriedky poskytnuté“. Tiež poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13 EHS) vo vzťahu k tomu aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom „Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľom nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Rovnako pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebnée chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04). Ďalej tvrdí, že konanie povinného je potrebné posudzovať aj z hľadiska príslušných zákonných ustanovení, ktoré určujú ako sa má vykladať písomný právny úkon , teda najmä na ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kde poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 3Cdo 81/2011, podľa ktorého: „Ustanovenie §35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania“. V závere svojho vyjadrenia oprávnený odporuje tvrdeniu povinného o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a má za to, že rozhodcovská zmluva je platným právnym úkonom v zmysle zákona 244/2002 Z. z.. Popri skutočnosti, že medzi účastníkmi žiadna spotrebiteľská zmluva uzavretá nebola, dáva do pozornosti, že prípustnosť jej uzatváranie je zákonom a súdnou praxou pripustená aj pre spotrebiteľské právne vzťahy. Uvedené dáva do pozornosti z dôvodu spočívajúceho v tom, že ak je prípustné uzavrieť rozhodcovskú zmluvu pre spotrebiteľský právny vzťah, potom v prípade podnikateľského právneho vzťahu nemôže byť v tomto smere žiadna relevantná pochybnosť. Oprávnený má za to, že dôvod na zastavenie v časti uhradených súm je nedôvodný a v rozpore so skutkovým stavom. K tomu uvádza: „povinný zaplatil celkovo sumu 7.328,50 EUR. Povinnému bol poskytnutý úver vo výške 11.328 EUR. Čiže výška vymáhanej pohľadávky pozostáva z rozdielu nezaplatených splátok t. j. 11.328 - 7328,50 = 3999,50 EUR a zvyšná časť vymáhanej istiny pozostáva z nezaplatených zmluvných pokút za omeškanie splátok o viac ako 15 dní v zmysle článku 12.1 Zmluvy
o úvere pričom išlo o omeškanie splátok č. 11, 31, 32, a 33 a v zmysle uvedeného si oprávnený uplatnil právo na zmluvnú pokutu vo výške 5% z nominálnej výšky úveru, t.j. 4 x 566,40 EUR a pre opakované omeškanie povinného s úhradou splátok a to aj o viac ako 30 dní si oprávnený uplatnil právo na zmluvnú pokutu podľa bodu 12.4 Zmluvy o úvere vo výške 50% z nominálnej výšky úveru t.j. v sume 5.664,- EUR“. Oprávnený má za to, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre
zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
15. Súd má z exekučného titulu a príloh k návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.02.2018 preukázané, že exekučné konanie sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorý nebol vydaný v spotrebiteľskom spore, a preto povinnému v tomto konaní nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a poskytnúť mu spotrebiteľskú ochranu (53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku). Uvedené skutočnosti má súd preukázané jednak zo Zmluve o revolvingovom úvere č. 181154 - 37002 zo dňa 06.11.2013, v ktorej je uvedené IČO dlžníka rovnako aj jeho zápis v Živnostenskom registri a sídlo podnikania, a z ustanovenia článku 1., ods. 1.1 Zmluvy vyplýva, že Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 11.328,00 eur (ďalej iba „úver“) do 8 (ôsmich) pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto Zmluvy Dlžníkom Veriteľovi vrátane všetkých jej príloh (ďalej len „Deň poskytnutia úveru“). Povinný v tomto prípade vystupoval ako podnikateľský subjekt. Rovnako exekučný titul „Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 83/12/16 zo dňa 27.12.2016“ (ďalej len „exekučný titul“) je vydaný na IČO a miesto podnikania žalovaného, a v bode 10. exekučného titulu sa uvádza, že pri hodnotení právneho režimu rozhodcovského konania bolo ustálené, že konanie sa spravuje ZRK, nakoľko primárny kauzálny vzťah účastníkov je obchodnoprávny, lebo tento vznikol medzi podnikateľmi (žalovaný sa v zmluve o úvere označil za podnikateľa) a pri vzniku ktorého je zo zmluvy o úvere zrejmé, že sa mal týkať podnikateľskej činnosti, keďže v žiadosti o úver z 24.10.2013 bol žalovaným uvedený účel: podnikanie. Iný účel čerpania a použitia úveru žalovaným preukázaný nebol. Žaloba bola posúdená aj s ohľadom na tzv. spotrebiteľské úvery podľa ustanovenia § 52 a násl. Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Nakoľko dlžníkom je podnikateľ (žalovaný) nepoužije sa na danú vec právna ochrana spotrebiteľa.
16. V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor a teda aj posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky/zmluvy, je potrebné rozlišovať, či sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. V tomto exekučnom konaní je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 83/12/16 zo dňa 27.12.2016, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava v nespotrebiteľskom spore, priebeh konania ktorého upravuje zákon. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon č. „244/2002 Z. z.“), a teda exekučným titulom nie je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej spore, na ktorý by sa podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku vzťahovala osobitná ochrana. Exekučný poriadok s účinnosťou od 01.04.2017 pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie ustanovuje postup súdu v prípade ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore (§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku), kde okrem iného stanovuje povinnosť súdu preskúmať spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Exekučný poriadok takúto zákonnú povinnosť výslovne nestanovuje v prípade, ak sa má exekúcia vykonať na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v nespotrebiteľskom spore. V danom prípade sa jedná o rozhodcovský rozsudok, ktorého podkladom je obchodno-záväzkový vzťah založený Zmluvou o revolvingovom úvere č. 181154 - 37002 zo dňa 06.11.2013. V prípade takéhoto rozhodcovského rozsudku exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať založenie právomoci rozhodcovského súdu v nespotrebiteľskom spore prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy/ doložky uzatvorenej podľa príslušných ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z., ani iné nedostatky takejto rozhodcovskej zmluvy. Súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 podľa ktorého, exekučný súd nie je oprávnený skúmať právomoc rozhodcovského súdu a teda platnosť resp. existenciu rozhodcovskej zmluvy v sporoch nespotrebiteľského charakteru. Zároveň zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkovi podať na príslušný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V zmysle uvedeného ak sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu (ako tomu bolo v
tomto prípade), tak ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní a súčasne ustanovenia Exekučného poriadku vylučujú v exekučnom konaní skúmanie založenia právomoci rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul v nespotrebiteľskom spore vydal a teda aj posudzovania platnosti rozhodcovskej zmluvy/ doložky. V takýchto prípadoch (v sporoch z iného než zo spotrebiteľského vzťahu) sa premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“).
17. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo 7/2013 zo dňa 26.06.2013, podľa ktorého: „Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods. 2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. V týchto ustanoveniach sa totiž premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné.“
18. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
19. Súd zároveň zdôrazňuje, že otázka problematiky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť nespotrebiteľský spor na základe rozhodcovskej zmluvy/doložky predstavuje okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, a teda predstavuje okolnosť, ktorú buď skúmal alebo mal skúmať po podnete povinného rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal, v spojení so skutočnosťou, že povinný má zákonnú možnosť podľa zákona č. 244/2002 Z. z. podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým sa iniciuje osobitné konanie pred na to príslušným všeobecným súdom oprávneným prejednať otázku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v nespotrebiteľskom spore, v čoho dôsledku problematika námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neplatnej rozhodcovskej zmluvy v nespotrebiteľskom spore nespadá do preskúmavacej právomoci exekučného súdu. Súd je viazaný právoplatným rozhodnutím príslušného súdu, ktorým by bol zrušený exekučný titul, čo v danom prípade nebolo predložené. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku základného konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie
exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Exekučný súd je v danom štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom, preto súd nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Nakoľko sa jedná o exekučný titul vydaný v nespotrebiteľskom spore, exekučný súd v rámci časti exekučného konania o rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a dospel k záveru, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Zároveň v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov v súlade so zásadou rovnocennosti platí, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Na základe uvedeného exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) nielen rozsudku všeobecného súdu, ale ani rozsudku rozhodcovského súdu, a preto nemôže tak prihliadať ani na okolnosti, ktoré mali byť povinným namietané v základnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, teda exekučný súd nemôže naprávať ani prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval námietku povinného, ktorou namieta, že exekučný titul, ktorý bol podkladom na exekúciu nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože rozhodcovská doložka je neplatným právnym úkonom a že rozhodcovský súd rozhodoval v rozpore s procesným aj hmotným právom za nedôvodnú.
20. Následne sa súd zaoberal tvrdením povinného ohľadne úhrad, na ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal. Spoločným znakom vykonaných úhrad, je, že tieto nastali pred vznikom exekučného titulu, t. j pred vydaním exekučného titulu, ktorý bol vydaný dňa 27.12.2016. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. To znamená, že otázku prípadnej (ne)úhrady dlžnej sumy zo strany povinného na účet oprávneného, povinný mal možnosť namietať v rozhodcovskom konaní, a nie v exekučnom konaní. Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že povinný v základnom rozhodcovskom konaní uvedené skutočnosti nenamietal, v čoho dôsledku exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť čo do výšky sumy priznanej oprávnenému exekučným titulom. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Povinný však vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal, že takéto okolnosti po vzniku exekučného titulu nastali, nakoľko poukazuje len na úhrady, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Na základe uvedeného súd považoval vyššie uvedenú námietku povinného o vykonaných úhradách v prospech oprávneného za nedôvodnú, nepreukazujúcu dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. písm. a ) Exekučného poriadku.
21. Súd mal nesporne za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie započítal úhradu povinného zo dňa 29.11.2016 v sume 10 EUR a úhradu zo dňa 31.07.2017 v sume 2,50 EUR na vymáhanú istinu a úrok z omeškania. Toto konania však nemožno posudzovať ako konanie v neprospech povinného a v rozpore s výškou nároku, ktorá bola oprávnenému priznaná exekučným titulom. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
22. Nakoľko podľa názoru súdu, povinný v tomto štádiu nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie dôvodný, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd
návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu: prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
27. Povinný si podaním návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 592,70 EUR s DPH. Vzhľadom k tomu, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, nepriznal mu nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie, tak ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.
28. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 366,66 EUR vrátane DPH, pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie zo sumy 11929,10 EUR ( 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia vo výške 172,28 EUR vrátane DPH + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,05 EUR vrátane DPH).
29. Súd oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia ako výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie od povinného v celkovej výške 366,66 EUR, a to za dva polovičné úkony právnej pomoci v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, za prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a 2 x režijné výdavky za rok 2018, t.j. 2 x po 172,28 EUR vrátane DPH + 2 x 11,05 EUR vrátane DPH, ktoré budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. Vzhľadom na uvedené, súd posúdil oprávnenosť uplatnených úkonov právnej služby ako preukázateľné, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré oprávnený vynaložil na uplatňovanie bránenia svojho práva, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, za úkony právnej služby tak, ako ich oprávnený žiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čomu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.