Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22Ek-640-2018.pdf
PDF · 102.21 KB
Case nature
Subarea
22Ek/640/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Lucidus, s.r.o., so sídlom Hliny 16, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 140 691 v konaní zast.: JUDr. Mariánom Karáskom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 136, 017 01 Považská Bystrica proti povinnému: P. P. U., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom C. D. XX, XXX XX. W., štátny občan SR o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 45.000,- Eur s príslušenstvom, trov právneho zastúpenia a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/640/2018 zo dňa 5. októbra 2018, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/640/2018 zo dňa 5. októbra 2018 z r u š u j e a vec v celom rozsahu v r a c i a vyššej súdnej úradníčke na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Dňa 5. októbra 2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 22Ek/640/2018, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61h ods. 1 písm. h), § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že exekučné konanie sa v danej veci začalo dňa 09.04.2018 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu a samotná exekúcia začala dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Burdovi, t.j. dňom 05.06.2018 na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, teda exekúcia sa začala dôvodne. Ďalej uviedla, že každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Pričom formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom, pričom jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z hľadiska materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. Tiež uviedla, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom na vykonateľnosť má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska
zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Súčasne je pravdou, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti bez ohľadu na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Exekučný súd musí preto zobrať do úvahy aj prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 EP, spočívajúcu napr. v tom, že ten, kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony. Na druhej strane ale prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas na vykonateľnosť notárskej zápisnice), nezbavuje povinnú osobu urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). TO potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom na určenie neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz. Ak by prípadne súd takémuto návrhu vyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici, a následne súd by v inom (sporovom konaní) určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009).
3. Ďalej vyššia súdna úradníčka uviedla, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o sprostredkovaní, záväzok z ktorej tvorí hmotnoprávny základ notárskej zápisnice, sp. zn. N 36/2017 Nz 34664/2017, t.j. povinný urobil predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). Zákonná úprava v tomto prípade vychádza z prezumpcie správnosti notárskej zápisnice. Ak by mal povinný - žalobca v konaní úspech, a sporná pohľadávka by bola v exekúcii vymožená, povinný by nadobudol právo domáhať sa voči oprávnenému vydania bezdôvodného obohatenia, t.z. notárska zápisnica by naďalej zostala exekučným titulom. V tomto prípade povinný podal na Okresnom súde Považská Bystrica žalobu o neplatnosť právneho úkonu, z ktorého vyplynul právny záväzok, vykonateľnosť ktorého uznal povinný v notárskej zápisnici. Exekučný súd však nie je orgánom príslušným preskúmavať akékoľvek argumenty povinného, resp. vykonávať dôkazy súvisiace s predmetným sporovým konaní na Okresnom súde Považská Bystrica. Ak by povinný v budúcnosti predložil právoplatné rozhodnutie konajúceho súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, súdny exekútor by bol kompetentný v súlade s § 61h písm. h) Exekučného poriadku vydať upovedomenie o odklade exekúcie.
4. NA záver vyššia súdna úradníčka uviedla, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je relevantný, nakoľko povinný neuviedol žiadny konkrétny právny dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať zastavenie exekučného konania. Povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. abd Exekučného poriadku a ani mu nebol známy žiadny dôvod uvedený v § 61k ods. 1 písm. abd Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Povinný taktiež neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Skutočnosťou naďalej zostáva, že exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým v tomto prípade je notárska zápisnica sp. zn. N 365/2017 Nz 34664/2017 zo dňa 04.10.2017. Táto notárska zápisnica spĺňa všetky formálnoprávne ako aj materiálnoprávne náležitosti, ktoré preskúmava exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku - obsahuje právny záväzok, určenie osoby povinnej a oprávnenej, právny dôvod, predmet aj určený čas plnenia a predovšetkým povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou právneho záväzku súhlasila. Rozhodnutie o prípadnom odklade exekúcie je v kompetencii súdneho exekútora na základe dôvodov taxatívne uvedených v § 61h Exekučného poriadku. Exekučný súd neposudzuje platnosť či neplatnosť notárskej zápisnice, avšak medzníkom, ktorý môže mať rozhodujúci vplyv na začatie, resp. priebeh exekúcie na podklade notárskej zápisnice, je právoplatné ukončenie sporového konania o neplatnosť právneho úkonu, ktorý je hmotnoprávnym podkladom notárskej zápisnice, nie samotné začatie tohto konania. Do budúcna existuje možnosť opätovne exekučným súdom posudzovať dôvody na zastavenie exekúcie po právoplatnom ukončení predmetného sporového konania na okresnom súde. Na základe vyššie uvedených skutočností vyššia súdna úradníčka návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku zamietla.
5. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v celom rozsahu odvolanie (sťažnosť) a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom a tiež z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu
súdom, nakoľko súd nevykonal navrhnuté dôkazy a súčasne navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že po vykonaní riadneho dokazovania za účelom riadneho zistenia skutkového stavu exekúciu zastaví.
6. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že exekučný titul, ktorý je podkladom vedeného exekučného konania, je neplatný, nakoľko záväzok v ňom obsiahnutý je fiktívny a bol dôsledkom nátlaku na povinného, ktorý odporuje zákonu a dobrým mravom. Ďalej uviedol, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že nemá dôvod skúmať platnosť exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica z materiálneho hľadiska, a teda exekučný súd je toho názoru, že má povinnosť skúmať iba formálne hľadisko danej zápisnice. V tomto vidí povinný nesprávne právne posúdenie predmetnej veci, nakoľko súd je prvý a jediný štátny orgán, ktorý je oprávnený a povinný posudzovať exekučný titul - notársku zápisnicu (z materiálneho hľadiska), nakoľko o nároku, ktorý je predmetom exekúcie neprebehlo súdne (základné) konanie. V tomto smere poukázal na ust. § 53 odsek 3 písm. h) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého „súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.“ Pričom to, či záväzok obsiahnutý v exekučnom titulu „odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi“ však súd môže zistiť pri vydávaní poverenia súdnemu exekútorovi iba z obsahu zápisnice. Až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie mal povinný možnosť poskytnúť súdu informácie, ktoré preukazujú, že záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici „odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi“ a robí exekučný titul neplatným z dôvodov, uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie. Preto by mal súd podľa názoru sťažovateľa poskytnúť ochranu minimálne tým, že vykoná dôkazy navrhnuté na preukázanie neplatnosti exekučného titulu. Iba takýmto spôsobom môže súd zistiť skutkový stav a zákonne rozhodnúť o návrhu na zastavenie exekúcie. Ako už povinný uviedol vyššie, „základné“ súdne konanie neprebehlo a nie je zákonné ani spravodlivé vykonať exekúciu na základe neplatného exekučného titulu a povinného iba odkázať s obranou proti exekučnému titulu na všeobecný súd a následne sa domáhať od oprávneného vydania bezdôvodného obohatenia (nehovoriac o krátkej premlčacej dobe na vydanie bezdôvodného obohatenia). Takýto postup súdu považuje sťažovateľ v rozpore so zásadou spravodlivosti a rovnosti strán a so zásadou ochrany povinného proti nezákonnej exekúcii. Povinný v tejto súvislosti navrhol vykonanie nasledovných dôkazov (nad rámec predložených listinných dôkazov) - výsluch účastníkov konania a výsluch svedka U. U. (za reštrukturalizačného správcu), PERSPECTA Recovery, k.s., Prievozská 4D, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09. Súčasne uviedol, že tvrdenia o neplatnosti exekučného titulu pritom vyplývali aj z listinných dôkazov, ktoré povinný súdu predložil spolu s návrhom na zastavenie exekúcie. A na záver uviedol, že nevykonaním výsluchu navrhnutých svedkov exekučný súd nesprávne ustálil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil, v čoho dôsledku má pokračovať proti povinnému nezákonná exekúcia, t.j. exekúcia na podklade neplatného exekučného titulu, obsahujúceho fiktívny záväzok získaný spôsobom odporujúcim zákonu a dobrým mravom. A preto z vyššie uvedených dôvodov navrhuje exekúciu zastaviť.
7. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 28.01.2019 vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj oprávnený, ktorá uviedol, že nesúhlasí s názorom povinného, ktorý namieta neplatnosť exekučného titulu, z dôvodu, že záväzok v ňom obsiahnutý je fiktívny a bol následkom nátlaku na povinného. Ďalej uviedol, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, má všetky zákonné náležitosti po formálnej a obsahovej stránke, a preto je platným exekučným titulom. Súčasne uviedol, že v návrhu na zastavenie exekúcie povinný nenamietal rozpor notárskej zápisnice so zákonom, ale to, že zmluva o sprostredkovaní, ktorá je hmotnoprávnym úkonom obsiahnutým v notárskej zápisnici bola zo strany povinného podpísaná pod nátlakom a odporuje zákonu alebo dobrým mravom. Preto má oprávnený za to, že notárska zápisnica je platná. K samotnému uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní a k uzatvoreniu dohody o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou IMAO electrics, s.r.o., so sídlom Mládežnícka 108, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 44 007 841 a osobou povinného došlo na základe návrhu povinného. Preto podľa názoru oprávneného nie je pravdou, čo tvrdí povinný, a teda, že k podpísaniu predmetných zmlúv malo dôjsť v dôsledku nátlaku na povinného. Dôvodom uzatvorenia predmetných zmlúv bola snaha povinného získať pohľadávku IMAO electric, s.r.o. v reštrukturalizácii spoločnosti BIO INVESMTENTS, s.r.o. a záujem spoločnosti IMAO electric, s.r.o. mať časť zistenej pohľadávky zaplatenú skôr, ako na základe splnenia splátok podľa schváleného reštrukturalizačného plánu spoločnosti BIO INVESTMENTS, s.r.o. Oprávnený tiež dal do pozornosti súdu, že spoločnosť BIO INVESTMENTS, s.r.o. počas konateľstva P.. P. U., povinného v tomto konaní, svoj schválený reštrukturalizačný plán neplnila a aktuálne podala na súde návrh na vyhlásenie konkurzu tejto spoločnosti. Taktiež spoločnosť BIO INVESTMENTS, s.r.o. neplnila ani pôvodné záväzky voči IMAO
electric, s.r.o., ktoré boli, ako pohľadávka, prihlásené a v celom rozsahu zistené v reštrukturalizácii tejto spoločnosti a v reštrukturalizačnom pláne bola priznaná náhrada 75% zistenej sumy pohľadávok s príslušenstvom. Oprávnený pred podpisom zmluvy o sprostredkovaní disponoval informáciami o prebiehajúcej reštrukturalizácii spoločnosti BIO INVESTMENTS, s.r.o. a informáciami, že spoločnosť BIO INVESTMENTS, s.r.o. si svoje záväzky dlhodobo neplní, čo vyvolalo dôvodnú obavu, že svoje záväzky nebude plniť ani P.. P. U.. Z tohto dôvodu bola aj stanovená výška odplaty za sprostredkovanie a forma zabezpečenia jej zaplatenia medzi oprávneným a povinným. Oprávnený má za to, že zmluva o sprostredkovaní je vzhľadom na vyššie uvedené platným právnym úkonom. O jej neplatnosti nebolo doposiaľ v konaní na súde právoplatne rozhodnuté. Namietané nedostatky záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy považuje oprávnený za tvrdenia povinného uvádzané len v snahe vyhnúť sa plneniu riadne prijatého záväzku. A pokiaľ povinný ako dôvod návrhu na zastavenie exekúcie uvádza podanie žaloby o neplatnosť zmluvy o sprostredkovaní, nemožno na základe tohto návrhu vyvodzovať aj neplatnosť notárskej zápisnice, ako exekučného titulu. Preto podľa názoru oprávneného nie je daný ani zákonný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a navrhuje súdu, aby sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol. Súčasne si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 638,96 Eur pozostávajúce z odmeny za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vo veci návrhu povinného na zastavenie exekúcie a písomné podanie na súd vo veci - vyjadrenie k sťažnosti.
8. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa §-u 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
14. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 09.11.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 31.10.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
15. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná, a preto napadnuté uznesenie podľa § 250 ods. 2 CSP v celom rozsahu zrušil a vrátil vec vyššej súdnej úradníčke na ďalšie konanie.
16. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.04.2018, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice N 365/2017 Nz 34664/2017 spísanej dňa 04.10.2017 notárom JUDr. Jánom Hamarom, dňa 05.06.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Burdovi (14EX 209/2018). V súčasnej dobe vykonáva exekúciu jeho náhradníčka JUDr. Michaela Zubaľ Burdová. Dňa 16.07.2018 bol v zákonnej lehote doručený pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho bez vyjadrenia oprávnenej, resp. jej právneho zástupcu postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
17. Podľa §-u 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Podľa §-u 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
19. Podľa §-u 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
20. Podľa §-u 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa §-u 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
22. Podľa §-u 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
23. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaním odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhnutý - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
24. Podľa §-u 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Vyššie uvedený dôvod je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo, inak povedané, posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
26. Sudca v tejto súvislosti uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie
dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
27. Sudca sa preto nemôže stotožniť právnym názorom vyššej súdnej úradníčky, že jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z hľadiska materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
28. Uvedené ustanovenie § 53 ods. 3 písm. h) v spojitosti s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku umožňuje aj vecný prieskum obsahu záväzku v nej obsiahnutom, keď umožňuje jeho posúdenie z hľadiska odporu zákonu alebo rozporu s dobrými mravmi. Notárska zápisnica ako exekučný titul totiž nevyvoláva účinky právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, tak ako je to v prípade rozhodnutia súdu. Notárska zápisnica obsahujúca súhlas dlžníka ako povinného, s vykonateľnosťou záväzku obsiahnutého v tejto notárskej zápisnici, nie je preto sama osebe zaväzovacím dôvodom a ani sa ňou nezakladá domnienka o existencii dlhu v dobe spísania notárskej zápisnice. Vymáhanie plnenia v rámci exekučného konania, na ktoré plnenie oprávnený nemá nárok (na základe notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou) a prijaté plnenie, ktoré by bol oprávnený musel vydať z dôvodu bezdôvodného obohatenia, nie je možné považovať za prípustný výkon exekúcie. Ak sa teda vedie exekučné konanie na základe notárskej zápisnice o uznaní dlhu a o súhlase s vykonateľnosťou napriek tomu, že oprávnený nemá na vymáhané plnenie právny nárok podľa hmotného práva, je to dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie (analogicky po vydaní poverenia dôvodom na zastavanie prebiehajúcej exekúcie). Keďže notárska zápisnica je len formou a sama osebe nie je právom ani právnym vzťahom, a preto nepripadá aplikácia inštitútu platnosti alebo neplatnosti notárskej zápisnice, je namieste uvedené ustanovenie, ktoré tak umožňuje vykonať súdu dôsledný prieskum v notárskej zápisnici obsiahnutého záväzku.
29. Sudca súčasne zdôrazňuje, že v odôvodnení má súd možnosť a zároveň aj povinnosť vysvetliť výrok, teda zdôvodniť prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, objasniť myšlienkové postupy súdu pri rozhodovaní danej veci a vyložiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Táto časť rozhodnutia je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.
30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, sudca sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky podľa § 250 ods. 2 CSP zrušil a vec jej vrátil v celom rozsahu na ďalšie konanie. Úlohou vyššej súdnej úradníčky v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom súdu, t.j. odstrániť vytýkané nedostatky, čiže opätovne preskúmať návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyhodnotiť ním predložené dôkazy (a súčasne ich vykonať, alebo jasne a výstižne odôvodniť ich nevykonanie), či už v samotnom návrhu, ako aj v jeho sťažnosti v spojitosti s vyjadreniami právneho zástupcu oprávneného ako aj s poukazom na povinnosť súdu ex offo skúmať dôvody zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP. Súčasne rozhodne analogicky s poukazom na § 396 ods. 3 CSP aj o trovách pôvodného konania a tiež sťažnostného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.