Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-306-2014.pdf
PDF · 168.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/306/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobcu I. H., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana N. republiky, bytom E. ulica XXX/XX, H. proti žalovanému K. U. N., s.r.o. so sídlom K. XX, G., F. XX XXX XXX, zastúpenému Z.. Z. E., advokátom so sídlom V. nám. 1, G. o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vydanie bezdôvodného obohatenia a iné takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 845,37 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V ostatnej časti sa žaloba sa z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria sp.zn. RK-PC-XXXX/XX-EK vydaného dňa 24.11.2014 rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, určenia, že rozhodcovská doložka uvedená ako súčasť zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2012 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je neprijateľná, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a uloženie povinnosti žalovanému vydať žalobcovi zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2012 bezdôvodné obohatenie vo výške 845,37 Eur. V žalobe uviedol, že je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol spotrebiteľský úver, č. zmluvy XXXXXXXXXX. zo dňa 09.03.2012 vo výške 1.500,- Eur (vyplatené 1.284,25 Eur). Žalovanému žalobca preplatil nad istinu sumu vo výške 845,37 Eur (vyplatená celková suma 2.129,62 Eur - istina 1.284,25 Eur). O uvedené bezdôvodné obohatenia sa žalovaný obohatil, keďže revolvingový úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov a aj preto, že revolvingový úver je z dôvodov uvádzaných nižšie absolútne neplatný. Žalovaný postupoval voči žalobcovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Jeho spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalovaný použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu základná úroková sadzba pre banky v čase uzatvorenia zmluvy bola v marci 2012 - 13,14 %, to znamená, že úrok, ktorý bol stanovený zmluvou viac ako päťnásobne prevyšuje túto sadzbu. Zmluva je tak neplatná ako celok pre neprimeranú výšku odplaty, a teda ide o absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala pri podpise zmluvy vôbec zákonom vyžadovaný údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a preto sú poskytnuté úvery podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. V časti revolving dôvodil, že ide o neprimerané vnucovanie služby popri inej službe a obdobná neprijateľná podmienka je zakázaná. Tiež ide o rozpor s § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v zmysle ktorého dodávateľ „nesmie
viazať predaj alebo poskytnutie služby na predaj iného výrobku alebo poskytnutie služby. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytnutí služby je neprípustné, aby si veriteľ pri podpise zmluvy ponechával za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru maximálne troch splátok) vo výške 215,75 Eur, pri revolvingu vo výške 112,08 Eur. Naviac ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podčiarknutý práve stavom hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože dodávateľ už pri poskytovaní úveru predpokladá neschopnosť splácať úver / revolging dlžníkom. Takýto výkon práva nemôže požívať ochranu v právnom štáte(§ 3 OZ). Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku jej nekalosť vyplýva zo skutočnosti, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a podľa ktorej síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začne rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Jeho „možnosť“ vybrať si je teda skutočne len iluzórna a v doterajšej praxi z poznatkov nie je známy ani jeden takýto prípad. Nekalosť rozhodcovskej doložky osobitne spočíva v tom, že zakladá faktickú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ). Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 MCdo/9/2012 SR. Rozhodcovský súd si vybral sám žalovaný s poukazom na záver Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 2735/11 zo dňa 03.04.2012 v zmysle ktorého ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodnutia. Poukázal na rozhodnutia súdov SR v obdobných právnych veciach. Uplatnil si náhradu trov konania.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a uplatnil si náhradu trov konania. Vo všeobecnosti tvrdil, že jedným zo zásadných a podstatných omylov, ktorý sa v žalobe prezentuje je omyl ohľadne toho, kedy a akým spôsobom dochádza medzi veriteľom a dlžníkom k uzavretiu zmluvy; že žalobca okrem opakovane prezentovaného konštatovania o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných stráne v neprospech spotrebiteľa, neprezentuje ani jedno zdôvodnenie týkajúce sa tohto záveru, a to bez ohľadu na právnu relevanciu tohto zdôvodnenia; že žalobcovi chýba naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje na podanie žaloby, resp. návrhu na začatie konania o určenie a súčasne hoci sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere pre tzv. civilnoprávnu úžeru, neuvádza žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by bolo možné dovodiť, že o takýto prípad konania v rozpore s dobrými mravmi ide aj v tomto konkrétnom prípade; že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, by bol s ohľadom na rozsah, v akom je uplatňovaný , premlčaný - uplatňuje aj námietku premlčania. Ďalej dôvodil, že podľa právnej doktríny, ako aj podľa konštantnej judikatúry pojmom „neprijateľná podmienka“ treba rozumieť „neprijateľné dojednanie“, ktoré tvorí obsah zmluvy. Vo všeobecnosti je však práve s ohľadom na spôsob konštituovania právneho vzťahu veriteľa a dlžníka a špecifickosť formy právneho úkonu zakladajúceho tento právny vzťah potrebné rozlišovať dve základné skupiny ustanovení, ktoré sú v predmetnej listine uvádzané. Jedná sa jednak o skupinu tých ustanovení, ktoré vymedzujú a definujú spôsob a podmienky, za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy, pričom tieto ustanovenia sa vzťahujú výlučne na predzmluvnú fázu „právneho vzťahu“ dlžníka a veriteľa. Jedná sa najmä, nie však výlučne, o ustanovenia obsiahnuté v článku 1. (Základné ustanovenia), konkrétne odsek 1.2, ustanovenia obsiahnuté v článku 2. (Uzatvorenie Zmluvy o RÚ a čerpanie úveru), konkrétne odsek 2.1 a odsek 2.2, ustanovenia obsiahnuté v článku 3. (Maximálna výška úveru, RPMN), konkrétne odsek 3.1. a odsek 3.2. Jedná sa o ustanovenia, podstatou ktorých je vymedzenie spôsobu a podmienok, za ktorých môže dôjsť a dochádza k uskutočneniu návrhu na uzavretie zmluvy zo strany dlžníka (prostredníctvom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), opis spôsobu akým a podmienok za ktorých dochádza k uzavretiu zmluvy a pod. Bez ohľadu na to, akým spôsobom sa tieto ustanovenie inkorporované na rubovej strane listiny, ktorou je žiadosť, respektíve zmluva označujú, tieto ustanovenia nie sú zmluvnými dojednaniami v zmysle toho, ako právny poriadok aj právna doktrína zmluvné dojednania definujú. Žiadne z týchto ustanovení nemôže byť neprijateľným podmienkou, pretože ani jedno z nich nie je zmluvným dojednaním. Žalobca napriek tomu, že tvrdí neplatnosť ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 53 ods. 1 Obč Z, nepredložil žiadne (či už právne relevantné alebo irelevantné) zdôvodnenie týchto svojich tvrdení. Vo všeobecnosti sa obmedzuje len na konštatovanie, že zmluvy obsahuje početné „ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú (hrubú) nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa“, pričom absentuje bližšie zdôvodnenie tohto tvrdenia, respektíve čo i len bližšie priblíženie úvahy, ktorá žalobcu k takémuto tvrdeniu viedla. Už vôbec sa žalobca nevenuje otázke kvalifikovaného posúdenia ním tvrdenej nerovnováhy v právach a povinnostiach, ignoruje tak hypotézu právnej normy obsiahnutej v ust. § 53 ods. 1 ObčZ, podľa ktorého je neprijateľnou podmienkou výlučne ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu značnú. Za značnú nerovnováhu treba a priori považovať také právne
postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, respektíve nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu) alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť ani jednej zo zmluvných podmienok nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Pritom základným zmyslom a účelom neplatnosti neprijateľnej podmienky je to, aby sa spotrebiteľ mohol s úspechom voči dodávateľovi domáhať toho, v uplatnení čoho mu táto podmienka bránila. Žalobca neuvádza ani v jednom prípade takú podmienku, ktorá by v skutočnosti bránila spotrebiteľovi v realizácii a uplatňovaní takýchto práv. V prílohe k vyjadreniu priložil rozsudky všeobecných súdov, ktorými boli v skutkovo i právne obdobných prípadoch zamietnuté návrhy spotrebiteľov na určenie neplatnosti zmlúv a revolvingovom úvere. K ročnej percentuálnej miere nákladov uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahovala v čase uzatvorenia zmluvy informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov tvrdená protiprávnosť zmluvy v časti údaju o RPMN je s ohľadom na ust. ods. 2.1 zmluvných dojednaní nesprávna a právne irelevantná, nakoľko a priori vychádza z omylu žalobcu ohľadne spôsobu a momentu uzatvárania zmluvy. Podľa právnej doktríny predpokladom vzniku zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu sú dva jednostranné právne úkony vzájomne adresované; návrh na uzavretie zmluvy (oferta v zmysle § 43 a,43b ObčZ) a prijatie návrhu (akcept v zmysle § 43c ObčZ). V tejto veci je ofertou žiadosť dlžníka o poskytnutie revolvingového úveru, formálne realizovaná jednak vyplnením a podpísaním formulára označeného ako „žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru“ a následne doručením tejto žiadosti do sféry veriteľa a akceptom je súhlas veriteľa s poskytnutím revolvingového úveru, formálne realizovaný podpisom zmluvy a doručením podpísanej zmluvy dlžníkovi. Ustanovenie ods. 2.1 zmluvných dojednaní je opätovne len opisom spôsobu, akým dôjde k uzatvoreniu zmluvy a týka sa výlučne predzmluvnej fázy právneho vzťahu a veriteľa a dlžníka. Striktne vzaté tak uvedené ustanovenie samo o sebe nie je ani zmluvnou podmienkou, naopak, vzhľadom na to, že sa nachádza na rube žiadosti, uľahčuje potenciálnemu dlžníkovi (bez právneho povedomia)poznať ešte v čase, kedy sa len rozhoduje o tom, či o úver požiada , a spôsob a podmienky, akým/ za akých dôjde k uzavretiu zmluvy. Žiaden z dlžníkom uvedených údajov v bode 5. žiadosti (na lícnej strane žiadosti) totiž nie je a ani sa nemôže stať súčasťou obsahu zmluvy, teda objektom právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom založeného zmluvou, keďže v prípade údajov podľa bodu 5. žiadosti sa jedná výlučne o súčasť obsahu návrhu dlžníka na uzavretie zmluvy (oferty). Obsah prijatia návrhu zmluvy (akceptu) zo strany veriteľa je vyjadrený zase v bode 6. zmluvy (na lícnej strane zmluvy) zo strany. Len na doplnenie uvádza, že na prvý pohľad by sa mohlo, hypoteticky javiť, že v prípade, ak sa údaje v bode 5. (obsah oferty) a v bode 6. žiadosti (obsah akceptu) líšia, potom absentuje konsenzus zmluvných strán, ktorý je coditio sine qua non uzavretia zmluvy. V danom prípade však konsenzus nastáva v dôsledku spôsobu, akým dlžník formuluje a vymedzuje obsah svojho návrhu, keď je to práve sám dlžník, ktorý prostredníctvom odseku 1.2 a 2.1 zmluvných dojednaní výslovne vyjadruje, že jeho návrh zahrňuje aj žiadosť o úver v nižšej sume ako sa uvádza v bode 5. žiadosti. Je nelogická a absurdná taká argumentácia, podľa ktorej by dlžník nemal záujem na uzatvorení zmluvy v prípade, ak by vstupné údaje a revolvingovom úvere boli pre dlžníka výhodnejšie, než tie, ktoré sú uvedené vo vyplnenej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. K revolvingu žalobca tvrdí, že neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky spočíva v tom, že ak spotrebiteľ bude stáť o ďalšie úverové prostriedky, nič mu nebráni požiadať o ne. Každopádne, dojednávať už na začiatku právneho vzťahu ďalšie úverové prostriedky , je pre spotrebiteľa nevýhodné a prekvapujúce. Tvrdenie žalobcu postráda akúkoľvek logiku a právnu relevanciu, z pohľadu obsahu posudzovaného právneho vzťahu sa javí ako absurdné. Predmetné ustanovenia sú súčasťou žiadosti o poskytnutie úver, dlžník má, okrem iného práve z týchto ustanovení zmluvy možnosť presne poznať povahu a podstatu finančného produktu, ktorý je predmetom zmluvy. Žalobca účelovo pri svojej argumentácii opomenul, že dlžník je oprávnený jednak revolving kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu a v prípade výpovede revolvingu tento nebude veriteľom poskytnutý, jednak písomne požiadať veriteľa o stornovanie už poskytnutého (vyplateného) revolvingu v lehote 7 dní od pripísania sumy revolvingu na účet dlžníka. K neprimerane vysokej odplate za poskytnutie revolvingového úveru poukázal na to, že primeranosť odplaty , resp. úrokov za poskytnutie úveru je teda potrebné posudzovať v závislosti od priemernej úrokovej miery, ktorú za poskytovanie obdobných spotrebiteľských úverov (teda predovšetkým úverov s rovnakou dobou splatnosti a rovnakou výškou požičaných peňazí) žiadali v čase uzatvorenia zmlúv všetky inštitúcie finančného trhu poskytujúce úvery a pôžičky na strane jednej, a súčasne skúmať, aká bola v rozhodujúcom období priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov za poskytnutie obdobných spotrebiteľských úverov na strane druhej. Výška odplaty za poskytnutie úveru musí určitým spôsobom reflektovať i zvýšené podnikateľské riziko žalovaného ako nebankového subjektu. K neplatnosti zmluvy ako celku pre rozpor s dobrými mravmi tvrdil, že
v dôsledku nedostatku akejkoľvek bližšej úvahy, ktorá viedla žalobcu k vyššie citovanému záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy ako celku pre rozpor s dobrými mravmi, nie je možné identifikovať, čo viedlo žalobcu k takémuto záveru. Len samotné neprimerane vysoké plnenie spôsobuje pre rozpor s dobrými mravmi len čiastočnú neplatnosť zmluvy. Pre to, aby bolo možné učiniť záver o neplatnosti zmluvy ako takej pre rozpor s dobrými mravmi, musela by k vyššie uvedenému dojednaniu o neprimerane vysokom plnení pristúpiť ďalšia skutočnosť, ktorou je, že osoba od ktorej sa neprimerane vysoké plnenie žiada uzatvorila zmluvu za nápadne nevýhodných podmienok a je tak napríklad osobou konajúcou v ekonomickej alebo sociálnej tiesni, osobou, ktorej rozumová vyspelosť bola v čase uzatvorenia zmluvy znížená alebo osobou konajúcou v duševnom rozrušení, pričom druhá zmluvná strana z okolností veci vedela alebo vedieť musela, že táto osoba je postihnutá takouto okolnosťou a túto okolnosť využila (porovnaj napríklad rozsudok Nejvyššího sodu ČR sp.zn. 22Cdo 1993/2001 zo dňa 08.04.2003). Žalobca existenciu finančnej alebo akejkoľvek inej tiesne či núdze v žalobe ani len netvrdil. Prípadná neplatnosť dojednania o úrokoch nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť zmluvy o úvere ako celku, ak z povahy právneho úkonu alebo okolností, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto neplatnosť nemožno oddeliť od ostatného obsahu (porovnaj rozsudok Nejvyššího sodu ČR sp.zn. 32 I Cdo 12/2012 zo dňa 28.02.2013). Dojednanie o odplate za poskytnutie revolvingového úveru by bolo neplatné len v rozsahu, akom prevyšuje maximálnu dovolenú výšku odplaty teda akú, ktorú je možné považovať za prijateľnú. Opätovne k neplatnosti zmluvy ako celku poukázal na rozhodnutie Súdneho Dvora z 15.03.2012, sp.zn. C 453/10, vo veci Perenič, Pereničová c/a SOS Financ spol. s.r. o., podľa ktorého „ .... cieľom sledovaným normotvorcom Únie v rámci smernice 93/13 je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé podmienky“. Zdôraznil, že ak by súd postupoval v danej veci presne opačne a rozhodol by o neplatnosti zmluvy ako celku v dôsledku takého rozhodnutia sa nastolil de facto nespravodlivý stav, kedy žalovaný napriek tomu, že poskytol a riadne a včas peňažné prostriedky žalobcovi, tieto prostriedky by mal poskytnú bezodplatne. Ak by súd dospel k záveru, že výška odplaty za poskytnutý úver bola neprimeraná, môže a má vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky definujúcu takúto neprimeranú odplatu. Skutočnosť, že zmluva obsahuje neprijateľnú za teda neplatnú podmienku ešte neznamená automatickú neplatnosť zmluvy ako celku. K neprijateľných zmluvným podmienkam v rozhodcovskej zmluva a zrušeniu rozhodcovského rozsudku uviedol, že nie je zrejmé z akého dôvodu sa žalobca dovoláva neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko zmluva o revolvingovom úvere rozhodcovskú doložku neobsahuje. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe Rozhodcovskej zmluvy k úveru č. 8400043319 zo dňa 09.03.2012, ktorá bola zrejme uzatvorená ako samostatná zmluva k zmluve o revolvingovom úvere. Z návrhu na začatie konania nie je žiadnym spôsobom možné identifikovať, ktoré konkrétne ustanovenie (ustanovenia) rozhodcovskej zmluvy žalobca považuje za tú neprijateľnú zmluvnú podmienku (podmienky) spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá by mala za následok neplatnosť celej rozhodcovskej zmluvy, resp. odôvodňovala zrušenie rozhodcovského rozsudku. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v bode, ktorý sa týka výlučne rozhodovania sporov rozhodcami, nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednaj rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, avšak svoje práva voči dodávateľovi môže spotrebiteľ uplatňovať v občianskom súdnom konaní. Rozhodcovská zmluva nie je vždy ako celok neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako to automaticky uvádza žalobca. Záver o značnej nerovnováhe nemožno získať inak, než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a jej porovnaním so stavom, aký by tu bol bez jej existencie. Bez ohľadu na záver, ku ktorému súd dospeje, ide v jednom i druhom prípade o právny následok viazaný na konkrétne skutkové zistenia, zistené z vykonaných dôkazov (nález ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012-47 zo dňa 10.07.2013, str. 16 citovaného nálezu). Žalovaný má za to, že žalobca neuviedol žiadne argumenty a skutočnosti preukazujúce, že rozhodcovská zmluva obsahuje také ustanovenia, na základe ktorých neboli v rozhodcovskom konaní zaručené procesné práva spotrebiteľa plne porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste, keby spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu neuzavrel a ktoré by zakladali akékoľvek prekážky v uplatnení práv spotrebiteľa. Vzniesol vzhľadom na rozsah, v akom si žalobca tento nárok uplatňuje, námietku premlčania. Podľa ustálenej právnej doktríny a rozhodovacej praxe všeobecných súdov, pre počiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne (preukázateľne) dozvie, že došlo na jeho úkon k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Oprávnený sa dozvie o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu v okamžiku, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Subjektívna premlčacia doba začína bežať od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z
ktorých možno dovodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu. Touto vedomosťou ustanovenie § 107 ods. 1 ObčZ nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale výlučne skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenia odvodiť. Žalovaný tvrdí, že už pripísaním jednotlivých úhrad splátok na účet žalovaného, musel žalobca získať vedomosť o tom, že to bol práve žalovaný, kto sa mal na úkor žalobcu obohatiť a v akom rozsahu. V prípade, ak bola žaloba na súde podaná dňa 15.12.2014, nárok na vydanie všetkých a akýchkoľvek plnení, ktoré žalobca uhradil žalovanému pred dňom 15.12.2012 musí byť premlčaný.
3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakoval tvrdenia uvedené v žalobe. K neprimerane vysokej odplate za poskytnutie revolvingového úveru poukázal na to, že pri revolvingovej zmluve, ktorá je predmetom tohto sporu bol dohodnutý úrok 70,01 % - 70,02 % pričom z internetovej stránky NBS, pri spotrebiteľských úveroch vo februári 2012 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokoch bola primeraná úroková sadzba 12,92 % p.a., teda takmer päťnásobne nižšia ako v spornej zmluve. Nepochybne ide o úžernícky úrok, ktorý je potrebné považovať za neplatný. Nepochybne teda dohoda o úrokoch v predmetnej úverovej zmluve je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. K neprijateľným zmluvným podmienkam v rozhodcovskej zmluve a zrušeniu rozhodcovského rozsudku poukázal na právne závery prijaté Najvyšším súdom SR v rozhodnutia 6MCdo/9/2012 a 6 Cdo/1/2012. K námietke premlčania žalovaného by súd nemal vôbec prihliadať, nárok žalobcu nie je premlčaný, keďže žalovaný sa obohatil úmyselne - bol to žalovaný, ktorý formuloval zmluvné podmienky, uplatňoval plnenia - teda v plnom rozsahu to bol žalovaný, ktorý zavinil protiprávny stav a prinajmenšom nepriamo úmyselne sa obohatil o plnenia prijaté od žalobcu.
4. Súd vytýčil vo veci pojednávania, ktorého sa žalobca opakovane nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnil, o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadal. Súd preto prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu (§180 CSP).
5. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil podanú žalobu, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere z dňa 9.3.2012 vrátane zmluvných dojednaní, karta klienta, prehľad úrokových sadzieb, oznámenie veriteľa o schválení dlhu dlžníkovi -Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2012, výpis z účtu, rozhodcovský rozsudok zo dňa 24.11.2014 vrátane žaloby zo dňa 12.11.2014 a zistil tento pre rozhodnutie vo veci podstatný skutkový stav:
6. Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2012 a dňa 09.03.2012 bolo preukázané, že žalobca dňa 01.03.2012 v bode 5 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru (úverového limitu) v sume 1.500,- Eur, ktoré by žalobca splácal žalovanému v 42 mesačných splátkach po 80,37 € so splatnosťou splátok k 25. dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mal žalobca žalovanému zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola vo výške 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN úveru mala byť 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru mala byť 70,01 %, priemerná RPMN za úver mala byť 46,23 %, poskytnutá čiastka revolvingu mala byť 790,84 Eur, celková čiastka, ktorú mal žalobca pri revolvingu zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) mala byť 1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu mala byť 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu mala byť 76,21 %. Žalovaný v bode 6 vyplnil dňa 09.03.2012 žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvu o revolvingovom úvere tak, že poskytnutá čiastka úveru t.j. úverový limit bol vo výške 1.500,- Eur splatná v 42 mesačných v splátkach po 80,37 Eur so splatnosťou k 25. dňu v mesiaci, s tým, že celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola 3.375,54 Eur, RPMN za úver bola 66,89 %, ročná úroková sadzba úveru bola 70,01 %, priemerná RPMN za úver bola 45,23 %, poskytnutá čiastka revolvingu bola 790,84 Eur, celková čiastka, ktorú mal žalobca pri revolvingu zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) bola 1.928,88 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 60,49 %, ročná úroková sadzba revolvingu bola 76,21 %, ročná úroková sadzba za omeškanie bola 9 %. Podľa bodu 8.1. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400043319 zo dňa 01.03.2012 a dňa 09.03.2012 vyplýva, že žalobca ako dlžník sa zaviazal za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške 215,75 Eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch splátok revolvingu zaplatiť veriteľovi odplatu vo výške 112,08 Eur. Podľa bodu 8.6. zmluvy veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel
a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Zmluva o revolvingovom úvere je žalobcom a žalovaným podpísaná pod bodom 8.6. a pod bodom 13 zmluvy. Medzi stranami sporu spolu s úverovou zmluvou bola uzatvorená aj rozhodcovská zmluva zo dňa 09.03.2012.
7. Dňa 24.11.2014 Stály rozhodcovský súd Victoria na základe žaloby žalovaného zo dňa 29.10.2014 rozhodol rozhodcovským rozsudkom pod sp.zn. RK-PC-1719/14-EK, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1.245,92 Eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania a povinnosť nahradiť trovy konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2013. Konanie pred rozhodcovským súdom bolo začaté na podklade návrhu, doručeného žalovaným (tam v procesnom postavení žalobcu) dňa 29.10.2014. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2014.
8. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou ku dňu 09.03.2012.
9. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
10. Podľa § 2 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
14. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
15. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
19. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
21. Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba o vydanie j bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.03.2012 je spotrebiteľským zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je tak potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
22. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2012 a dňa 09.03.2012 vyplýva, že žalobca dňa 01.07.2012 vypísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v bode 5 žiadosti tak, že táto obsahovala niektoré z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to požadovanú čiastku úveru vo výške 1.500,- Eur, ktorý by žalobca žalovanému vrátil v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur splatných k 25. dňu v mesiaci s tým, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške 3.375,54 Eur, ročná úroková sadzba je 70,01 %, poskytnutá čiastka revolvingu je 790,84 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri revolvingu je 1.928,88 Eur, ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21 %. Žalobca ako žiadateľ o úver uviedol predpokladanú RPMN za úver vo výške 70,01 %, priemernú RPMN za úver 45,23 % a predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %. Následne dňa 09.03.2012 žalovaný vyplnil v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / v zmluve o revolvingovom úvere v bode 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere, pričom údaj o poskytnutom úvere, počte, výške a dňa splatnosti splátok, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť, ročnej úrokovej sadzbe, priemernej RPMN, poskytnutej čiastke revolvingu, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť pri revolvingu, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu rovnako ako navrhoval žalobca v bode 5 žiadosti. Rozdielne však uviedol RPMN za úver vo výške 66,89 % (t.j. nie 70,01 %) a predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 60,49 % (t.j. nie 63,32 %). Podľa § 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Vyjadrenie žalovaného v časti RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, ktoré sú odlišné od návrhu žalobcu, nemožno považovať za bezvýhradnú akceptáciu návrhu, ale za nový návrh (resp. protinávrh) žalovaného pre žalobcu, a v tejto časti k zmluvnému konsenzu zmluvných strán nedošlo. V tomto smere nie je možná ani aplikácia § 44 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, nakoľko vyjadrenie žalovaného v bode 6 žiadosti / zmluvy v časti týkajúcej sa RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu nemožno považovať za odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Súd tak nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v časti údaju o RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. V tomto smere je aj bezvýznamné, či uvedená zmena je v prospech alebo neprospech spotrebiteľa. Z predložených listinných dôkazov súd nezistil, že by bol v zmluve o revolvingovom úvere dohodnutý dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky. Návrh žalobcu na uzavretie zmluvy neobsahoval žiaden údaj o splatnosti prvej a poslednej splátky a v prípade, ak by žalovaný tieto údaje žalobcovi oznámil neskôr (napr. v oznámení o schválení úveru, ktoré nebolo súdu predložené), mohol by súd uvedené považovať v tejto
časti za návrh žalovaného na uzavretie zmluvy, ktorého akceptácia žalobcom z predložených listín žalobcom nevyplýva. Súd tak nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v časti údaju o dátume splatnosti prvej a poslednej splátky. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v zmluve o revolvingovom úvere absentuje dohoda zmluvných strán o RPMN a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. v dôsledku čoho sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
23. Podanou žalobou žalobca zároveň spochybňoval platnosť ustanovenia bodu 8.1. zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2012 a dňa 09.03.2012, ktorým malo dôjsť k uzavretiu dohody o poskytnutí služby, predmetom ktorej mal byť záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť a po splnení uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/ zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu maximálne troch splátok revolvingu 215,75 Eur. Žalovaný uviedol, že predmetná dohoda bola so žalobcom individuálne dojednaná, avšak svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Práve naopak, z formulácie uvedenej dohody, ktorá je zapracovaná do postupných bodov zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že táto nebola so žalobcom dojednané individuálne, žalobca ich uzavretie nemohol nijak ovplyvniť ani vylúčiť, a teda mohol buď uvedené revolvingovú zmluvu spolu s ustanoveniami čl. 8 bod 8.1. až 8.6. ako celok prijať, alebo tieto odmietnuť. Z umiestnenia prvých podpisov uvedených na zmluve o revolvingovom úvere nevyplýva, že by sa tieto podpisy mali vzťahovať výlučne na ustanovenia čl. 8 bod 8.1. až 8.6. bez vplyvu na predchádzajúce zmluvné dojednania v článkoch 1 až 7 zmlúv. Práve naopak, pre žalobcu ako spotrebiteľa jednoznačne a logicky vyplývalo, že jeho podpisy sa vzťahujú na celý vopred žalovaným pripravený formulárový text zmluvy, ktorý jej podpisom predchádza. Z uvedeného dôvodu súd považoval tvrdenie žalovaného o individuálnom dojednaní dohôd v čl. 8 bod 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere za účelové. Preskúmaním uvedeného zmluvného dojednania v zmluve o revolvingovom úvere č. 8400043319 dospel súd k záveru, že toto je neplatné. Z dohodnutého úveru č. 8400043319 v sume 1.500,- Eur bolo žalobcovi reálne poskytnutých iba 1.284,25 Eur (1.500,- Eur - 215,75 Eur ), keď si žalovaný stiahol pri vyplatení sumy úveru žalobcovi uvedenú odplaty za "služby" v zmysle bodu 8.1. dohody o poskytnutí služby. Touto "službou" žalovaný nanútil žalobcovi možnosť odkladu troch splátok revolvingového úveru. Žalobca bol dlžníkom zo zmluvy o revolvingovom úvere, a jeho základnou zmluvnou povinnosťou bolo plniť riadne a včas svoj dlh v dohodnutých splátkach. V prípade, ak by dojednané splátky neuhradil včas, porušil by svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať sankcie (napr. zmluvnú pokutu). Vzhľadom na uvedené dojednanie o poskytnutí služby - možnosti odkladu troch splátok za odplatu je svojím obsahom uvedená "služba" dojednanou sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti dlžníka s tým, že v tomto prípade je žalobcovi účtovaná vopred, t.j. predtým, ako vôbec môže dôjsť k omeškaniu/odkladu dohodnutých splátok. Žalovaný si "odplatu" vyúčtoval v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobca bude mať o takúto "službu" záujem alebo nie a dokonca v zmluve nie je upravená ani situácia, ako by zmluvné strany postupovali, ak by žalobca ako dlžník uvedenú "službu" nevyužil. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odplatu, resp. sankciu za v budúcnosti možné porušenie zmluvnej povinnosti a ktoré umožňuje splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítavanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože je výrazne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže jej suma takmer dosahuje sumu troch splátok, ktoré môžu byť odložené. Žalovaný preto nemal právo na takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobcu na poskytnutie úverovej sumy. Z uvedených dôvodov súd mal súd zato, že dohoda o poskytnutí služby uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.03.2012 a dňa 09.03.2012 je neplatná.
24. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný reálne poskytol žalobcovi dňa 09.07.2012 peňažné prostriedky vo výške 1.285,15 Eur, keď žalovaný od sumy dohodnutého úveru odpočítal odplaty za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) dohody o poskytnutí služby. Ďalej medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca na predmetný úver podľa karty klienta uhradil 2.129,62 Eur . Z uvedeného vyplýva, že žalobca poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vrátil v celej výške, resp. vo vyššej výške, a to o sumu 845,37 Eur.
25. Žalovaný vo svojom vyjadrení riadne namietol premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetné právo je právom majetkovým a preto podlieha premlčaniu. Súd sa teda zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pretože premlčané právo podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno priznať. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 107 ods. 1, ods. 2 rozlišuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu a objektívnu trojročnú a objektívnu desaťročnú premlčaciu dobu. Počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby viaže ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na moment, keď sa oprávnená osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. Za účelom zaručenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch Občiansky zákonník stanovuje v § 107 ods. 2 aj trojročnú objektívnu premlčaciu dobu a 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, ktoré plynú od momentu kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Objektívna premlčacia doba je konečná, nemôže byť predĺžená subjektívnou premlčacou dobou. Právo sa však premlčí uplynutím subjektívnej premlčacej doby, ktorá môže uplynúť ešte pred uplynutím objektívnej premlčacej doby. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. V prejednávanom prípade teda okamih začatia plynutia objektívnej premlčacej doby je totožný s okamihom, kedy došlo k preplateniu úveru nad poskytnutú istinu.
26. Žalobca podal žalobu na súd dňa 15.12.2014. Odo dňa nasledujúceho po dni prvej platby žalobcu nad rámec istiny úveru začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Vzhľadom na dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu premlčané sú plnenia, ktoré žalobca nad rámec istiny úveru, teda bez právneho dôvodu uhradil žalovanému pred 15.12.2012. Žalobca do 25.11.2012 (posledná úhrada pred 15.12.2012) uhradil žalovanému 642,96 Eur a po 15.12.2012 uhradil na úver 1.486,66 Eur, pričom úhrady nad rámec istiny úveru vo výške žalobou uplatnenej sumy 845,37 Eur preukázateľne vykonal v období od 25.08.2013 do 25.06.2014 (10 x 80,37 Eur + 2x 20,- Eur)v rámci plynutia premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za opodstatnenú.
27. Vzhľadom na uvedené je žalobcom podaná žaloba o zaplatenie 845,37 Eur titulom bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu a z neplatného právneho úkonu dôvodná. Žalovanému vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to žalobcovi podľa § 456 Občianskeho zákonníka, keďže na jeho úkor sa žalovaný obohatil vo výške 845,37 Eur (1.500,- Eur - 215,75 Eur = 1.284,25 Eur ; 2.129,62 Eur - 1.284,25 Eur = 845,37 Eur ), ktorú povinnosť žalovanému súd svojim rozhodnutím aj uložil a žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel.
28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý doplnil ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch umožnilo spotrebiteľovi s účinnosťou od 01.01.2018 domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov v zmysle § 137 písm. c) CSP aj bez preukazovania naliehavého právneho záujmu. Hoci toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 01.01.2018 v úprave absentujú prechodné ustanovenia novely, ktorú tak možno aplikovať aj na spory pred nadobudnutím jej účinnosti. V predmetnej veci súd po preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy zistil, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi je bezúročný a bez poplatkov, čoho dôsledkom je povinnosť žalovaného vydať žalobcovi vyššie uvedené bezdôvodné obohatenie. Právnym následkom plnenia z neplatnej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523457'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) teda bezdôvodné obohatenie získané neplatnou zmluvou. Žalobca v prípade úspechu tejto určovacej žaloby získal od žalovaného uplatnené bezdôvodné obohatenie, ktoré mu bolo už priznané. Vzhľadom k tomuto má súd za to, že určenie neplatnosti tejto zmluvy nemá pre praktický život žiaden význam, spornosť žalobcovho práva alebo neistoty v právnom vzťahu bola odstránená tým, že súd prejudiciálne prijal záver o bezúročnosti predmetného úveru, keďže
i ust. § 11 ods.4 zák. o spotrebiteľských úveroch stanovuje alternatívnu možnosť domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia jeho bezúročnosti. Z týchto dôvodov súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy zamietol.
29. Podľa § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='335/2014 Z.z. %252373'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
30. Podľa § 73 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
31. Podľa § 73 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
32. Podľa § 41 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.%252341'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 244/2002 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
33. Konanie o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku je časť tzv. rozhodcovského konania. Vyplýva to so systematického výkladu jednak pôvodného zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní č. 335/2014 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='335/2014 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Zákon č. 244/2002 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='244/2002 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v druhej časti, ktorá je venovaná samostatnému rozhodcovskému konaniu, ako etapu tohto konania upravil možnosť zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe podania žaloby z dôvodov uvedených v tomto zákone. Aj zákon č. 335/2014 Z.z. <aspi:// module='ASPI'&link='335/2014 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov je systematicky delený na časti, z ktorých tretia časť upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie, do ktorého sa zaraďuje aj žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 445 a nasl).
34. Podľa citovaného § 73 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='335/2014 Z.z.%252373'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zákona č. 335/2014 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='335/2014 Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sa ustanovenia tohto zákona použije na rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spotrebiteľský spor, a ktoré začalo pred 1. januárom 2015. To znamená, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktoré začalo na všeobecnom súde pred 1. januári 2015 sa dokončí podľa ust. zákona č. 335/2014 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='335/2014 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Súd preto pri prejednaní a rozhodnutí v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodcovského rozsudku aplikoval ust. zákona č. 335/2014 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='335/2014 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a mal skúmať dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle už platnej tejto právnej úpravy.
35. Podľa ust. § 243d <aspi://module='ASPI'&link='335/2014 Z.z.%2523243d'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Exekučného poriadku v znení zákona č. 335/2014 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='335/2014 Z.z.'&ucin- k-dni='30.12.9999'> exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor, spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1.januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na udelenie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
36. Podľa § 372w <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523372w'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OSP (prechodné ustanovenie k úpravách účinným od 1.1.2015) spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu ( zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ), o ktorých sa začalo konať na súde, a ktoré sa do 1.1.2015 právoplatne neskončili prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
37. Vzhľadom k uvedenému, ak teda na základe rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobca v konaní domáha, nedošlo v zákonnej trojmesačnej lehote od účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='335/2014 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2015, k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, toto rozhodcovské rozhodnutie prestalo účastníkov konania zaväzovať, t.j., že osoba, ktorej vyplýva z tohto rozhodcovského rozhodnutia nejaká povinnosť,prestáva byť jej nositeľom a osoba, ktorá mala právo vyplývajúce z tohto rozhodnutia, prestáva byť nositeľom tohto práva. Následne však je potom nutné zaoberať sa existenciou právneho záujmu ( nie naliehavého právneho záujmu ) ale akéhokoľvek právneho záujmu žalobcu na žiadanom zrušení. Je potrebné skúmať, aké dôsledky na prípadné právne postavenie žalobcu môže mať rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku. Skutočnosť, že rozsudok prestáva byť záväzným, neznamená, že tento rozsudok zaniká, resp. je ex lege ( zo zákona ) zrušený. Rozsudok naďalej existuje, avšak z neho vyplývajúce povinnosti prestávajú účastníkov zaväzovať. Žalobca, ktorý sa pojednávaní vo veci nezúčastnil neozrejmil súdu vzhľadom na ust. § 243d Exekučného poriadku neozrejmil súdu dôvody, pre ktoré sa domáha zrušenie napadnutého rozsudku, ktorý prestáva byť voči nemu záväzný. Len oznámil, že trvá na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nie je daná existencia právneho záujmu žalobcu na zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku, ktorý síce naďalej existuje, ale z neho vyplývajúce povinnosti prestávajú zaväzovať jeho účastníkov konania. Preto súd žalobu súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu právneho záujmu, resp. súdu neozrejmil riadne dôvody, pre ktoré sa domáha zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku, ktorý však prestal byť práve v spojení s § 243d Exekučného poriadku pre neho záväzný. S poukazom na uvedený záver súd zamietol i návrh na odloženie vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku.
38. Žalobca sa v rámci podanej žaloby domáhal aj určenia, že rozhodcovská doložka uvedená ako súčasť zmluvy č. 8200043319 zo dňa 09.03.2014 je neprijateľná. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Je zrejmé, že v rámci tohto konania bola uzavretá samostatná rozhodcovská zmluva, avšak žalobca v zmysle petitu svojej žaloby žiadal určiť, že rozhodcovská doložka, ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, je neprijateľná. Keďže nedošlo k zmene žaloby v tejto časti, súd v tejto časti považoval návrh žalobcu za nedôvodný, nakoľko rozhodcovská doložka, ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200043319, neexistovala. Bola dohodnutá vo forme osobitnej zmluvy. Preto súd žalobu aj v tejto časti považoval za nedôvodnú a zamietol ju.
39. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
43. Vzhľadom k tomu, že žalobca i žalovaný mali každý vo veci úspech len čiastočný, pričom žalobca bol úspešný pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný vo vzťahu k zrušeniu rozhodcovského rozsudku a určeniu neplatnosti zmluvy. Preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.