Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-11-2017.pdf
PDF · 161.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7C/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: W.. E. E., L.. XX.XX.XXXX, J. G.L. XXXX/XX, J., zast. advokátkou Mgr. Hanou Volšíkovou, AK so sídlom Záhradnícka 64, Bratislava proti žalovaným: 1. W.. G. G.T., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XXX, T. S. X. R. G., L.. XX.XX.XXXX, J. C. XXX, T., obaja zast. advokátskou kanceláriou BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, o žalobe na vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania 100 %.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 23.6.2017 v zmysle poslednej pripustenej zmeny petitu domáhal: a) uložiť povinnosť žalovaným na vlastné náklady „vypratať jeho nehnuteľnosť, na ktorej postavili murovaný plot v dĺžke XX m (t.j. XX m s výškou X m a X m s výškou X,X m, v šírke XX cm), vedený od severovýchodného rohu rodinného domu žalobcu na parc. č. X/X T.. Ú.. T., pozdĺž severnej steny rodinného domu žalobcu na parc. č. X/X, k. ú. T. , až po severozápadný roh rodinného domu na parc. č. X/X, k. ú. T. vo vlastníctve žalobcu, a to jeho odstránením z pozemku žalobcu; zakresleného vo „Vytýčení hraníc“ č. XXXX/XX zo dňa 14.7.1981“.; b) uložiť povinnosť žalovaným na vlastné náklady „obnoviť pôvodný stav, existujúci pred postavením murovaného plota v k. ú. T. na hranici susediacich pozemkov parc. č. X/X, a parc. č. X/X v zmysle obsahu dohody zo dňa 16.06.1983 ( žalobca citoval obsah takto: „že v priestore od stavby rodinného domu na parc. č. X/X a pozdĺž celej tejto stavby povedie betónový sokel s kvótou v šírke XX cm so spádovaním na pozemok žalovaného parc. č. X/X“)“.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v roku 2013 vznikol medzi ním a žalovaným susedný spor, lebo žalovaní bez jeho súhlasu a bez stavebného konania vykonali stavebné úpravy prístupového priestoru aj na jeho pozemku a postavili bez jeho súhlasu na hranici svojho pozemku p. č. X/X a susedného pozemku p. č. X/X v jeho vlastníctve murovaný plot ako čiernu stavbu, ktorý stavebne pripojili k zadnej časti jeho domu. Žalobca sa bránil voči tomuto konaniu podnetom na stavebný úrad dňa 6.8.2013, pri miestnom šetrení sa žalovaný v 1. rade zaviazal vykonať osadenie novej vstupnej brány až so súhlasom žalobcu. Podľa žalobcu žalovaní postavili murovaný plot sčasti aj na jeho pozemku, čím neoprávnene zasiahli do jeho vlastníckeho práva a obmedzujú ho vo vlastníctve k p. č. X/X. Svoju stavbu považuje za ohrozenú, lebo žalovaní svojimi stavebnými úpravami: a) mu znemožnili prístup k nehnuteľnosti a nemožno okolo vykonať riadnu údržbu, b) v časti spojenia jeho časti domu s plotom žalovaných nemôže
prúdiť vzduch a tým sa „zvyšuje“ výskyt plesní a vlhkosti, poškodzuje obvodový múr jeho domu aj interiér domu, c) znemožnil riadne odtekanie dažďovej vody hromadiacej sa v mieste spoja domu a múru a to ohrozuje statiku časti jeho domu, d) žalovaní znefunkčnili odkvapový chodník. Žalovaní podali ohlásenie drobnej stavby dňa 4.12.2014 (po dokončení stavby plotu), žalobca s dodatočným povolením stavby nesúhlasil, preto ho stavebný úrad obce T. odkázal na súd. Dôvodnosť žaloby právne oprel o ustanovenia § 126 ods. 1 OZ, 127 ods. 1 OZ. Žalobca pôvodne žiadal v žalobe aj nariadiť znalecké dokazovanie za účelom vyriešenia sporného priebehu hranice susedných pozemkov vo vlastníctve sporových strán.
3. Žalobca na podanej žalobe trval. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, ohliadkou na mieste samom, listami vlastníctva č.: XXX S. Č.. XXX, záznamom z vykonania štátneho stavebného dohľadu zo dňa 12.9.2013, písomným vyhlásením C. Š. zo dňa 28.11.2014, protokolom o vytýčení hranice pozemku zo dňa 11.10.2013, písomnou dohodou zo dňa 25.5.2006 o dočasnom užívaní časti pozemku, kópiou z katastrálnej mapy zo dňa 9.6.2017, písomné stanoviská a opatrenia obce T. z 2.6.2014 a 27.10.2014, znaleckým posudkom č. X/XXXX, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T., obec T., okres D. zapísané na LV č. XXX a to parc. reg. „C“: p.č. X/X o výmere XXX m2 (zastavené plochy a nádvoria) a rodinného domu so s.č. XXX stojaci na p.č. X/X, ďalej len „nehnuteľnosti žalobcu; p.č. X/X“. Nehnuteľnosti nadobudol darovaním v roku 1995 od svojich rodičov, ktorí dom so s.č. XXX postavili na základe stavebného povolenia ONV-odboru výstavby a územného plánovania E. D. z 14.7.1981. Z obsahu tohto stavebného povolenia (čl. 245 spisu; právoplatné 5.8.1981) vyplýva, že stavba domu mala byť umiestnená podľa situačného výkresu a stavebný úrad upustil od vytýčenia priestorovej polohy stavby orgánom alebo organizáciou k tomu oprávnenou, a zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou. Predmetné povolenie bolo zaslané na vedomie okrem iného aj žalovanému v 1. rade. Rozhodnutím Obce T. č.: 24/1995/H1 z 27.2.1995 bolo pre budovu postavenú rodičmi žalobcu určené súpisné číslo XXX. Z obsahu odôvodnenia vyplýva, že kolaudačné rozhodnutie k stavbe bolo vydané dňa 13.7.1990.
6. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T., obec T., okres D. zapísané na LV č. XXX a to parc. reg. „C“: p.č. X/X o výmere XXX m2 (zastavené plochy a nádvoria) a rodinného domu so s.č. XXX stojaci na p.č. X/X ( ďalej len „nehnuteľnosti žalovaných; p.č. X/X“).
7. Dom žalobcu a susedný dom žalovaných boli postavené v rokoch 1980-1983. Pred kolaudáciou domu ( v čase stavby patril jeho rodičom) bol zrealizovaný okolo celého domu okapový chodník. Žalobca tvrdí, že hranica medzi pozemkami, parc. č. X/X a parc. č.X/X je stanovená v mapových podkladoch a zachytená aj v katastri nehnuteľnosti podľa „vytýčenia hraníc pozemkov ONV odbor výstavby a územného plánovania č. XXXX/XX z 14.7.1981“ (ďalej len „listina o vytýčení z 14.7.1981“, na čl. 11 spisu). Z tohto vytýčenia mu vyplýva, že hranica susediacich pozemkov bola stanovená tak, že stavba (jeho dom) na p. č. X/X sa nedotýkala hranice pozemkov sporových strán. Žalobca predložil súdu kópiu z katastrálnej mapy z 9.6.2017 (č. 95 spisu), z ktorej mu vyplýva, že katastrálna mapa odráža pôvodné vytýčenie hraníc pozemkov z 14.7.1981 a to medzeru medzi jeho domom a hranicou medzi pozemkami č. X/X S. X/X. Žalovaní si postavili oplotenie bez jeho súhlasu a bez stavebného povolenia neoprávnene. Ďalej žalobca poukázal na to, po porovnaní vytýčenia z 14.7.1981 a vytyčovací náčrt z roku 2013 zistil, že došlo k posunu hranice všetkých susediacich pozemkov o cca 15 cm a preto aj vytyčovací náčrt z roku 2013 neuznáva. Žalobca taktiež tvrdí, že dňa 25.5.2006 uzatvorili s žalovanými Dohodu o dočasnom užívaní časti pozemkov ohľadom hranice medzi parc. č. X/X S. X/X a uznali vytýčenie z 14.7.1981 a že hraničná čiara medzi týmito pozemkami je 15 cm od žalovaní severozápadného roku domu vo vlastníctve žalobcu. Podľa slov žalobcu iniciátorom tejto dohody z 25.5.2006 bol jeho otec, spísala ju jeho matka. Žalobca popiera tvrdenie protistrany, že on stavebne pripojil oplotenie k rohu svojho domu a to aj z dôvodu, že otvor medzi rohom jeho domu a oplotením bol doplnený materiálom použitým na stavbu oplotenia a tento materiál bol použitý žalovanými aj na stavbu garáže v tom čase. Dodal, že on do medzi priestoru nič nedal, preto nebude nič odstraňovať.
8. Žalobca na prvom pojednávaní uviedol, že prvý spor s žalovanými mal už pred 10 rokmi a súvisel s rekonštrukciou prístupovej časti na pozemku, avšak jeho okapový chodník 45-50 cm ostal neporušený.
Od roku 1980 do úprav v roku 2013 mal žalobca za to, že pozemok v časti užívaný žalovanými je jeho. Opakovane poukazoval na platnú judikatúru ( súd poznamenáva, že ani raz ju nešpecifikoval hoc aj jedným konkrétnym rozhodnutím) a domáhal sa potreby znaleckého dokazovania v záujme ochrany jeho vlastníckeho práva. Tvrdí, že do domu v obci dochádza minimálne každé dva týždne, stará sa o záhradu a okolie svojho domu nemôže udržiavať v časti pri postavenom plote.
9. Žalovaní v rámci vyjadrení k žalobe popreli, že by zasiahli do vlastníckych práv žalobcu k parc .č. X/ X. Stavbu oplotenia zrealizovali svojpomocne s ohľadom na Vytyčovací náčrt Č.. XXX, číslo plánu XX/ XXXX, katastrálna mapa ZS XIX-13-13 pre k.ú. T., vypracovaný dňa 11.10.2013 vyhotoviteľom GEOMA, spol. s r.o. (ďalej len „vytyčovací náčrt č. XXX.“). Správnosť vytyčovacieho náčrtu autorizačne overil dňa 14.10.2013 autorizovaný geodet a kartograf W.. C.. Následne bol vytyčovací náčrt dňa 15.10.2013 prevzatý Okresným úradom Skalica, katastrálny odborom pod č. 30/2013. Podľa žalovaných predmetný vytyčovací náčrt preukazuje, že lomové body hranice medzi p. č. X/X S. G.. Č.. X/X presahujú merania vyznačené z 14.7.1981 a dom na p. č. 7/2 sa v časti rohu reálne dotýka hranice so susedným pozemkom p. č. X/X v ich vlastníctve. Stavba ich oplotenia tak nie je zásahom do vlastníckych práv k pozemku žalobcu, lebo oplotenie rešpektuje novovytvorenú hranicu pozemkov. Žalovaní nesúhlasia s tvrdením žalobcu, že nimi postaveným oplotením ohrozujú a poškodzujú jeho rodinný dom. Žalobca býva trvalo v J., nehnuteľnosť neužíva každý deň, dom je opustený a oni potrebovali chrániť svoju nehnuteľnosť pred neoprávneným vniknutím tretích osôb. Pôvodne mali so súhlasom otca žalobcu postavenú bránu s koncom pri stene domu rodičov žalobcu a následne na žiadosť žalobcu bránu odstránili, dali si v roku 2013 vyhotoviť vytyčovací nákres ich pozemku a pre vzniknutý voľný prístup na ich pozemok si postavili oplotenie.
10. Žalovaní tvrdia, že oplotenie je postavené tak, že je dostatočne široký prístup k časti pozemku žalobcu, aby mohol vykonať jeho údržbu a obhospodarovanie. Oplotenie vykonal stavbyvedúci Š.. Blízkosť ich oplotenia a hranice pozemkov zozadu ( nie od cesty) je nepatrná, preto žalobca môže vykonávať riadnu údržbu svojho pozemku i časti jeho domu. Postavené oplotenie nemôže byť príčinou bránenia cirkulácie vzduchu, ani výskytu vlhkosti a plesní, poškodení obvodového múru domu aj interiéru domu. V mieste približovania sa ich oplotenia a rohu domu žalobcu bola ponechaná medzera, ale podľa nich ju práve žalobca svojpomocne zaškároval. Popreli, že oni zaškárovali medzeru dodajúc, že základom spoja je tehla a pri výstavbe oplotenia bol použitý iný materiál (odkazuje na fotografie žalobcu doložené do spisu). Odmietajú, že by znemožnili riadne odvádzanie dažďovej vody a že oplotením znefunkčnili okvapový chodník. Žalovaní dali súdu do pozornosti, že do začatia vykonávania stavebných úprav žalobca nepovažoval za spornú pôvodne umiestnenú spevnenú plochu pred bránou žalovaných ani osadenie brány a ani nemal za spornú využívanie časti pozemku za touto bránou. Žalobcom uvádzanú dohodu z 25.5.2006 označili aktuálne za neplatnú a neúčinnú vychádzajúc z doby, na ktorú bola uzatvorená: najneskôr do rekonštrukcie ich brány. Ich predložený vytyčovací náčrt č. XXX . považujú za spoľahlivejší než postupy vymeriavania robené pred vyše tridsiatimi rokmi. Žalovaní vzhľadom na riešenie spornosti hraníc medzi parc.č. X/X S. X/X navrhli vykonať dokazovanie znalcom na zameranie hraníc pozemkov.
11. Žalobca nesúhlasí s novým zameraním, lebo nie je spor či bolo zameranie presným v roku 1982. On i jeho rodičia dobromyseľne , dlhodobo a nepretržite mali v držbe na základe listiny o vytýčení z 14.7.1981 spornú časť pozemku na hranici pozemkov p.č. X/X S. X/X (na ktorom je dnes postavené oplotenie) a považovali to za svoju časť pozemku, preto ju vydržali. Poukázal na fakt, že k svojmu domu má technický náčrt so zameraním 50 cm širokého okapového chodníka okolo domu a preto aj tých XX cm ( na ktorých stojí oplotenie žalovaných) je jeho časťou pozemku. Technický náčrt predložil súdu až na jednom z posledných pojednávaní a to bez pečiatku a podpisu osoby svedčiacej o správnosti náčrtu, avšak podľa slov žalobcu nemá problém to zabezpečiť. Oprávnenosť svojej držby oprel o listinu o vytýčení parc. č. X/X S. Č.. X/X z 14.7.1981 a geometrické plány č. XXX-XXX-XXXX-XX, č. XXX-XX- XX/XX, v ktorých je zakreslený priestor medzi domom na p. č. X/X a hranicou parc. č. X/X S. Č.. X/X. Užívanie spornej časti pozemku preukazoval žalobca dohodou o zhotovení betónového sokla v šírke XX cm v zázname MNV E. T. z 16.6.1983 a dohode o dočasnom užívaní pozemkov z 25.5.2006. Svoje presvedčenie ä aj jeho rodičov) o oprávnenosti držby pozemku opieral o dokladané písomné podania a sťažnosti jeho rodičov n a rôzne úrady.
12. Z obsahu záznamu Obce T. z 12.9.2013 mal súd preukázané, že pracovník obce vykonal štátny stavebný dohľad na pozemku p.č. X/X pri dome so s.Č.. XXX vo vlastníctve žalovaných. Dohľad bol
vykonaný z podnetu žalobcu. V zázname je poznačené vyjadrenie žalovaného v 1. rade, že osadenie novej brány a určenie bodu osadenia stĺpa na bránu vykoná po dohode so súhlasom žalobcu, stavebné práce ohlási stavebnému úradu.
13. Súd ohliadkou na mieste samom dňa 4.9.2018 ( (na čl. 159 spisu je CD nosič) zistil, že stany sporu sú so svojimi nehnuteľnosťami susedmi. Žalovaní majú postavené oplotenie vedené popri jednej stene žalobcu tak, že oplotenie je vedené hneď popri rohu domu žalobcu a škára v medzi priestore stavieb je vyplnená rôznym stavebným materiálom. Tesne blízko domu žalobcu sa nachádza pozostatok z pôvodného železného stĺpa, na ktorom bola pôvodne osadená vstupná brána žalovaných, ktorá bola na žiadosť žalobcu aj odstránená. Každý z sporových strán poprel, že by tento priestor vyplnil. V súčasnosti je prístup k výplni v medzi priestore len z dvora žalobcu, ale ten odmieta výplň odstrániť z dôvodu, že on to tam nedal. Vzhľadom na predmet tohto konania a samotný žalobný petit súd má za to, že žalobcovi reálne ani právne nebráni nič výplň odstrániť, pokiaľ má reálny záujem dom si chrániť ( pr. tvrdí, že mu vlhne dom, lebo v spoji rohu domu a plotu neprúdi vzduch), ako to deklaruje v konaní.
14. Z obsahu písomnej dohody uzavretej medzi žalovaným v 1. rade (označený ako užívateľ pozemku) a žalobcom dňa 25.5.2006 vyplýva, že dohoda sa týkala „dočasného“ užívania časti pozemku v k.ú. T.. Ako dôvod dohody bola snaha vyhnúť sa susedským sporom pri hraničných pozemkoch p.č. X/X,X/ X. V dohode je uvedené, že strany sa dohodli v súlade s geometrickým plánom z júna 1980) na tom, že vlastník pozemku ( žalobca) súhlasí s užívaním priestoru medzi jeho domom a stranou pozemkov X/X S. X/X pre účely pohybu poľnohospodárskych strojov žalovaného v 1. rade s tým, tento sa ako užívateľ vyhne poškodzovaniu domu s.č. XXX. Zmluvné strany si dohodli rozhraničenie pozemkov podľa geometrického plánu z júna 1980. Zároveň si dohodli v záujme vyhnúť sa opätovnému vytyčovaniu pozemkov , že rozhranie medzi pozemkami p.č. X/X S. G..Č.. X/X je „určené priamkou A,B,C“. Ako bod A si určili stĺp oplotenia. Bod B si určili ako 15 cm od severozápadného rohu domu XXX. Polohu bodu C si určili, že leží pri severovýchodnej strane domu XXX a zároveň na priamke ABCD. Ďalej že bod D leží na priamke ABCD vo vzdialenosti XXX cm od krajnice na ulici. Body C a D mali byť upresnené za prítomnosti sporových strán. V závere dohody je len zopakované, že dohoda je v súlade s geometrickým plánom, podľa ktorého sa pozemky vytýčili. Dohoda bola uzatvorená na dobu určitú, dohodli si jej skončenie 30 dní po termíne, keď vlastník pozemku požiada užívateľa v skončení užívania , najneskôr v čase robenia rekonštrukcie brány žalovaným v 1. rade.
15. Z obsahu písomného vyhlásenia C. Š. z 28.11.2014 súd zistil, že bude zabezpečovať vedenie uskutočňovania časti murovaného oplotenia, u žalovaných ako stavebníkov.
16. Z obsahu protokolu o vytýčení hranice pozemku z 11.10.2013 ( na čl. 51 spisu) vyplýva, že dňa 11.10.2013 bola na žiadosť žalovaného v 1. rade vytýčená hranica medzi pozemkami reg. „C“ KN, p.č. X/X S. X/X. S priebehom a označením vytýčenej hranice boli oboznámené strany sporu a žalobca do protokolu dopísal svoj nesúhlas s priebehom hranice. Z obsahu vytyčovacieho náčrtu ( na čl. 53 spisu) č. XXX na vytýčenie hranice medzi parc. reg. C- KN č. X/X S. X/X vyhotoveného 11.10.2013 a autorizačne overeného 14.10.2013 vyplýva, že zadný roh domu žalobcu (s.č. XXX) sa dotýka hranice medzi p.č. X/ X S. G..Č.. X/X. Samotná hranica je rovnobežná s stenou domu žalobcu.
17. Z obsahu listiny o vytýčení hraníc pozemkov ONV- odboru výstavby a územného plánovania, č. Výst. XXXX/XX z 14.7.1981“ (ďalej len „listina o vytýčení z 14.7.1981“, na čl. 11 spisu) vyplýva, že stena domu žalobcu nie je rovnobežná s hranicou medzi p.č. X/X a č. X/X a zadný roh domu žalobcu sa približuje viac k hranici pozemkov než predný roh jeho domu.
18. Z obsahu meračského náčrtu ( čl. 175 spisu) zameraného v okt. 1983 a zakresleného do mapy v II/1984 vyplýva, že stena domu žalobcu je rovnobežná s hranicou medzi p.č. X/X S. Č.. X/X.
19. Z obsahu znaleckého posudku č. X/XXXX znalca z odboru geodézia, kartografia a katastra nehnuteľností , W.. O. F. vyplýva, že účelom posudku bolo určenie „priebehu hranice medzi pozemkami“. Znalec prešetril údaje k nehnuteľnostiam ( p.č. X/X S. X/X) a zistil, že hranice pozemkov reg. „C“ sú evidované v vektorovej katastrálnej mape implementovanej ( VKM-i). V katastrálnom operáte sú uložené tieto technické podklady k sporným nehnuteľnostiam: a) meračský náčrt č. 14 (na oddelenie stavebných pozemkov ), b) geometrický plán č. XXX-l-XXXX-XXX-b/XX z júna 1980 ( na oddelenie stavebných pozemkov, na čl. 215 spisu), c) meračský náčrt č. 58 ( na zameranie stavieb, zamerané v okt.1983, do
máp zakreslené II./1984; , na čl.214 spisu), d) geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX-XX ( na zameranie stavby postavenej na 7/2), e) geometrický plán č. XXX-XX-XX/XX ( na zameranie stavby postavenej na X/X), f) vytyčovací náčrt č. XX/XXXX ( na vytýčenie hranice medzi pozemkami p.č X/X S. X/X). Na základe zistení znalec dospel k nasledovným záverom :
19.1. Zákres pozemkov p.č. X/X S. X/X v k.ú. T. v mapovom liste nekorešponduje s ich skutočným a geometrickým určením. Znalec presne vymedzil priebeh hranice medzi p.č. X/X S. X/X, zakreslenej v prílohe č. 3 k tomuto znaleckému posudku. Po porovnaní stavu evidovaného v katastri nehnuteľností so skutočným stavom pozemkov mu vyplynulo, že údaje v katastri nehnuteľnosti nezodpovedajú skutočnému užívaniu. Toto znalec zdôvodnil tým, že do katastra nehnuteľnosti boli prevzaté dve rôzne merania (zameranie pozemkov a zameranie stavieb), ktoré nie sú vo vzájomnom súlade .
19.2. Podľa meraní v teréne nezasahuje stavba oplotenia na pozemok p.č. X/X a je výlučne postavená na p.č. X/X. Rozdiel v zameraní stavieb v meračskom náčrte č. 58 s aktuálnym stavom je v rozmeroch stavby na p.č. X/X, lebo stavba na p.č. X/X bola v neskoršom období zatepľovaná, t.j. zväčšili sa jej rozmery. Rozmery stavby postavenej na p.č. X/X sú totožné v meračskom náčrte č. XX a aj v súčasnosti.
19.3. Rozmery stavieb na p.č. X/X S. X/X uvedené v meračskom náčrte č. XX nekorešpondujú so skutočnými rozmermi. Znalec to vysvetlil tým, že pre účely tohto vytyčovacieho náčrtu neboli stavby vôbec merané . V tomto vytyčovacom náčrte je rozdiel aj v polohe týchto stavieb k hranici pozemkov p.Č.. X/X S. X/X oproti ich polohe zakreslenej v meračskom náčrte č. XX- lebo vo vytyčovacom náčrte sa hranica medzi pozemkami p.č. X/X S. X/X v jednom mieste dotýka stavby postavenej na p.č. X/X a naproti tomu v meračskom náčrte č. XX ide rovnaká hranica rovnobežne s touto stavbou t.j. nedotýka sa jej.
19.4. Vytyčovací náčrt č. XXX je presným zameraním skutočného stavu pozemkov p.č. X/X S. X/X, ale nie je presným zakreslením skutočného stavu stavieb stojacich na pozemkoch p.č. X/X S. X/X. Rozdiely v zakreslení existujúcich stavieb a ich rozmerov vo vytyčovacom náčrte č. XXX oproti meračskému náčrtu č. XX znalec vysvetlil tak, že tieto stavby pre účely vyhotovenia predmetného vytyčovacieho náčrtu neboli správne zamerané alebo neboli zamerané vôbec. Polohové a geometrické určenie situácie (vytýčenie hraníc pozemkov) ONV - odbor výstavby 4285/81 (na čl. 11 spisu) faktickým a skutočným zakreslením pozemkov a stavieb na nich postavených nemá výpovednú hodnotu k určeniu priebehu spornej hranice, lebo nebol vyhotovený geodetom. V situácii vyhotovenej odborom výstavby je síce zakreslená kóta X,X m medzi stavbou na p.č. X/X a hranicou pozemkov p.č. X/X S. X/X. Avšak táto kvóta podľa znalca nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože vyhotoviteľom tejto situácie nebol geodet a preto je hranica pozemkov len približná. Priebeh takto zakreslenej hranice nekorešponduje s zákresom v geodetických podkladoch nachádzajúcich sa katastrálnom operáte (t.j. meračský náčrt č. XX, geometrický plán č. XXX-l-XXXX-XXX-b/XX resp. geometrický plán č. XXX-XXX-XXXX-XX ).
19.5. V závere doplnil znalec, že geometrický plán č. XXX-XXXXX-XXX-b/XX bol vyhotovený za účelom oddelenia (vytvorenia) stavebných pozemkov a meranie bolo urobené pásmom, napojené na pevné body dnes už v teréne neidentifikovateľné. Meračský náčrt č. XX (zamerané v okt.1983) bol vyhotovený za účelom zamerania len stavieb bez zamerania hraníc pozemkov , na ktorých stavby stáli. Toto meranie bolo urobené pásmom a napojené na iné pevné body. Meračským náčrtom neboli zamerané ani teréne už existujúce oplotenia. Znalec dostal k záveru, týmto meračským náčrtom č. 58 bola zameraná poloha stavieb bez nadväznosti na geometrický plán č. XXX-l-XXXX-XXX-b/XX (ktorým boli vytvorené stavebné pozemky ) a bez nadväznosti na priebeh hraníc pozemkov. Čiže priebeh spornej hranice nie je možné odvodzovať od toho či je v meračskom náčrte č. XX hranica medzi pozemkami zakreslená rovnobežne so stavbou alebo nie.
20. Znalec sa osobitne vyjadril k otázkami žalobcu priamo na pojednávaní. Samotné merania urobil pomocou prístroja GPS a doplnil to meracím pásmom. Súradnice a lomové body medzi p.č. X/X S. X/X zameral cez širšie okolie pozemkov, ploty a výsledky meraní porovnal s stavom v geometrickom pláne so zadefinovanými hranicami pozemkov. Zameral skutočnosť v teréne a porovnal to s katastrom. Skúmal aj rozpor v obsahu podkladov a geometrického plánu a s odkazom na jeho znalecký posudok uviedol, že v podkladoch zamerané stavby neboli v súlade s podkladmi na základe ktorých boli zamerané pozemky. Podľa názoru znalca ani v vytyčovacom náčrte z roku 2013 neboli zamerané stavby ( domy sporových strán). Dal súdu do pozornosti, že on nemal určenú úlohu vytýčiť hranicu ani vyhotoviť geometrický plán,
mal určiť priebeh hranice. V náčrte č.XXX bola vytýčená hranica medzi spornými parcelami p.č. X/X S. Č.. X/X a podľa jeho meraní, ktoré porovnal s pôvodným geometrickým plánom z roku 1980, bola hranica určená správne. Pri svojich meraniach najprv sám určil hranicu medzi parcelami a potom jeho výsledok porovnal s hranicou vo vytyčovacom náčrte č. XXX. Ním používané meračské prístroje merajú na centimetre, ale mapy v T. nie sú presné, presnosť máp je s odchýlkou cca XX-XX cm. Konštatoval, že dom na p.č. X/X nebol zameraný pri vyhotovení tohto vytyčovacieho náčrtu a preto aj predpokladá, že zákres na vytyčovacom náčrte je len približný.
21. Žalobca s závermi znaleckého posudku č. X/XXXX nesúhlasil z dôvodu nepreskúmateľnosti, ktorú špecifikuje v nasledovných bodoch: 1. absentuje zameranie skutkového stavu ; 2. absentuje zrekonštruovanie meračského náčrtu č. XX a príslušného geometrického plánu; 3. v posudku nie sú uvedené merané súradnice bodov terénu podľa skutočného stavu ani súradnice lomových bodov určených z mapy - kartometrické súradnice; 4. nie je uvedený postup previazania meraných súradníc terénu so získanými lomovými bodmi z katastrálnej mapy so zhodnotením presnosti; 5. nie sú uvedené súradnice rekonštruovaných meračských náčrtov geometrického plánu, prípadne iných podkladov; 6. absentuje prepojenie skutkového stavu v teréne so zrekonštruovanými geometr. obrazmi p.č. X/X S. X/X; 7. absentuje uvedenie transformačného kľúča so zhodnotením presnosti medzi meračským náčrtom XXX-X-XXXXXXX- bj XX- a meračský náčrt ZS - XIX-13-13, 8. absentuje určenie súradníc vlastníckej hranice s rozborom presnosti meraní; 9. absentuje rozbor presnosti nameraných bodov v závislosti od použitého prístroja a terestrických metód, 10. pri metóde vytyčovania hranice pozemkov znalec nepostupoval podľa smernice s XX.XX.XX.XX.XX, na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc pozemkov, osobitne na § 19,20,22. V posudku mu chýba určenie lomových bodov súradníc medzi parc. Č. X/X S. parc. Č.. X/X so zhodnotením odchýlok v súvislosti s náčrtom č. XXX. Následne v rámci konania žalobca tvrdil, že v čase stavebného povolenia bol k dispozícii len vymeriavací náčrt. Podľa vyjadrenia žalobcu jeho otec nesúhlasil s pôvodnou vstupnou bránou žalovaných, ktorú si postavili. Žalobca na pojednávaní 12.9.2019 tvrdil, že priestor medzi p.č. X/X S. Č.. X/X bol predmetom už viacerých sporov, že jeho rodičia žiadali žalovaných vypratať spornú časť pozemku. Súdu predložil list jeho otca z 10.7.1991 ( odvolanie proti rozhodnutiu ObÚŽ v Y. č.j. 169/91 Če z 3.7.1991 z 3.7.1991), písomnú sťažnosť rodičov z 15.4.1983 adresovaný MNV E. T., zápisnicu MNV E. T. z 16.6.1983 o sťažnosti otca žalobcu. Rozhodnutím MNV odbor výstavby E. Y. z 22.8.1990 preukázal žalobca, že príslušný orgán uložil povinnosť žalovanému v 1. rade upraviť oplotenie svojho pozemku zamedzením prístupu na pozemok otca žalobcu.
22. Z obsahu odvolania otca žalobcu adresovaný Okresnému úradu životné prostredie v D. z 10.7.1991 vyplýva, že sa odvolal proti rozhodnutiu ObÚŽ v Y. č.j. 169/91 Če z 3.7.1991. V odvolaní uvádza, že jeho dom bol skolaudovaný v roku 1990 vrátane okapových chodníkov a že v predmetnom rozhodnutí sa uvádza, že jeho okapový chodník sa nachádza na pozemku W.. G. ( žalovaný v 1. rade) , zasahuje do pozemku W.. G. od dvora XX cm a W.. G. s tým súhlasil. V odvolaní otec žalobcu ďalej uviedol, že nesmie byť brána v oplotení a W.. G. ju vybudoval bez jeho súhlasu ako drobnú stavbu. V liste z 15.4.1983 adresovaný MNV E. T. rodičia žalobcu podali sťažnosť voči terénnym úpravám pri rodinnom dome W.. G. a terénne úpravy označili ako navážka na terén spôsobiaca ohrozenie stavby rodičov žalobcu zamokrením. Z obsahu zápisnice MNV v T. z 16.6.1983 pojednávajúcej o sťažnosti otca žalobcu proti terénnym úpravám žalovaného v 1. rade vyplýva záver, že W.. E. súhlasí s navážkou W.. G. s podmienkou, že pri dokončovacích prácach svojho domu prevedie od suseda W.. G. betónový sokel široký XX cm pozdĺž celej stavby, spádovaný od domu sťažovateľa do pozemku W.. G.. Ďalej že W.. G. položí vodotesnú izoláciu v styku betónového múrika s rohom domu W.. E.. V závere sa uvádza, že hranica medzi pozemkami bude záväzná podľa stavu vytýčeného oprávnenými pracovníkmi strediska geodézie D..
23. Žalobca v rámci záverečného vyjadrenia zotrval na žalobe tvrdiac, že stav užívania pozemkov trval bez sporov takmer 35 rokov, preto sú splnené všetky podmienky vydržania časti pozemku na hranici susediacich pozemkov p.č. X/X S. Č.. X/X. On a jeho právny predchodcovia mali od roku 1981 časť pozemku v oprávnenej držbe vzhľadom na vytýčenie hraníc z 14.7.1981 a geometrické plány č.: XXX-XXX-XXXX-XX, 240-58-38/91. Faktické užívanie časti pozemku má za preukázané dohodou o zhotovení betónového sokla s kvótou o šírke XX cm od stavby domu na p.č. X/X obsiahnutou v zázname MNV z 16.6.1983 a dohodou o dočasnom užívaní časti pozemku z 25.5.2006. Bol pozitívne presvedčený o oprávnenosti svojej držby, lebo nemal žiadne pochybnosti. Žalobca je presvedčený, že aj vyššie uvedenou dohodou o dočasnom užívaní časti pozemku z 25.5.2006 preukázal, že žalovaní
uznali vytýčenie hraníc pozemkov z 14.7.1981; dali mu prísľub vyhnúť sa zásahom a poškodeniu jeho okapového chodníka a domu; že žalovaní prehlásili v snahe vyhnúť sa zmätočnému vytýčeniu určenie hranice susediacich pozemkov v zmysle vytýčenia hraníc z 14.7.1981; zasiahli do jeho stavby okapového chodníka. V závere dodal, že znalec W.. F. priamo potvrdil meračskú odchýlku merania 30-40 cm pri určení priebehu hranice pozemkov.
24. Žalovaní v rámci záverečného vyjadrenia žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú okrem iného pre absenciu dobromyseľnosti na vydržanie pri posudzovaní podmienok potrebných na vydržanie spornej časti pozemku p.č. X/X v k.ú. T.. Formulácia žalobného petitu je nich nelogická v znení požadovania obnoviť pôvodný stav v zmysle záznamu, lebo to je zásah do ich vlastníckych práv, keďže plot stojí na hranici pozemkov práve podľa Záznamu a kopíruje hranice pozemku. Osobitne sa vyjadrili ku každému dôkazu, ktorý označil žalobca za objektívny dôkaz jeho dobromyseľnosti. Dali súdu do pozornosti, že žalobca označuje dokument ONV len účelovo ako „vytýčenie hraníc susediacich pozemkov p.č. X/ X S. Č.. X/X, ONV odbor výstavby a územného plánovania č. XXXX/XX zo dňa 14.07.1981“, lebo dokument ONV v skutočnosti v doložke neobsahuje informáciu, že je spracovaný za účelom vytýčenia hraníc pozemkov, ale len ako podklad - situačný výkres pre stavbu domu žalobcu. Poukázali na to, že na preukázanie dobromyseľnosti držby je nutné preukázať existenciu nadobúdacieho titulu, ktorý vytvára domnienku o vlastníckych právach držiteľa k držanej vecí. Už v okamihu vstupu do držby musí nadobúdací titul obsahovať objektívne znaky nadobudnutia vlastníctva. Geometrický plán č. XXX-l- XXXX-XXX-b/XX bol vyhotovený v júny 1980 (ďalej len „ GP č. 241“), hranice pozemku boli v teréne definované trubkami, právni predchodcovia žalobcu nadobudli parcelu č. X/X v k. ú. T. v roku 1981, čiže v čase nadobudnutia vlastníctva mali vedomosť o veľkosti pozemku a jeho hraniciach. Dokument ONV nie je podľa nich objektívne platným nadobúdacím titulom odôvodňujúcim dobromyseľný vstup do držby a tento dokument nesuploval funkciu GP č. XXX, lebo nebol spracovaný za účelom určenia veľkosti/ hranice pozemkov geodetmi, ale stavebníkmi ako situačný výkres. Zakreslenie bolo bez výpovednej hodnoty oproti údajom v GP č. XXX. Na základe týchto skutočností majú žalovaní za to, že právny predchodcovia žalobcu neboli pri vstupe do držby spornej časti pozemku v roku 1981 dobromyseľnými. Alternatívne pre prípad pripustenia dobromyseľného vstupu do držby s ohľadom na dokument ONV zo dňa 14.07.1981 od roku 1981 sú žalovaní presvedčení, že bezprostredne po r. 1981 došlo k nalomeniu dobromyseľnosti v niekoľkých situáciách. Jednak z Záznamu MNV z 16.6.1983 vyplýva ( str. 3 záznamu, na čl. XXX spisu), že právny predchodcovia žalobcu mali vedomosť , že musia postaviť betónový sokel pri zachovaní hranice pozemkov podľa GP č. XXX, lebo mala byť zachovaná hranica pozemkov vytýčená oprávnenými pracovníkmi strediska geodézie Senica. Medzi predpoklady pre stavbu betónového sokla bolo určené jeho umiestnením do tesnej blízkosti domu žalobcu. Z toho im vyplýva, že právny predchodcovia žalobcu vedeli pri stavbe betónového sokla , že hranica medzi pozemkami je určená GP č.. a pri bežnej opatrnosti vedeli, že im daná časť parcely nepatrí. Vylúčenie dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcu im vyplýva aj z obsahu ich odvolania proti rozhodnutiu ObÚŽ Č.j. 169/91 z 10.7.1991, lebo v rozhodnutí boli informovaní o stavbe odkvapového chodníka v rozpore s GP č. XXX. . Samotnú dohodu o dočasnom užívaní časti pozemku X/X považujú za účelovú, lebo jej účelom bolo vyhnúť sa opätovnému vytyčovaniu pozemkov. S odkazom na závery znaleckého posudku poukázal na fakt, že: 1) dokument ONV zo dňa 14.07.1981 je irelevantný pre určovanie hranice; 2) oplotenie sa nachádza len na pozemku p.Č.. X/X, t.j. stavba oplotenia korešponduje s údajmi z GP č. XXX; 3) rozmery pozemkov sú v súlade s geometrickými plánmi v katastrálnom operáte; 4) vytyčovací náčrt č. XXX korešponduje s GP č. XXX; dokument ONV nebol spracovaný za účelom poskytnutia geodetických informácií.
25. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
26. Podľa § 119 ods. 1.2 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
27. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 28. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
29. Podľa 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
30. Podľa § 127 ods. 1 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
31. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 32. Podľa § 132 ods.1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
33. Podľa §133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 134 ods. 1,3,4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
35. Podľa § 135c ods. 1,3 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
36. Predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti formou odstránenia murovaného plotu a obnovenie pôvodného stav ( presne špecifikované v ods. 1 odôvodnenia tohto rozsudku).
37. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu a porovnával ich výpovede, ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, posudzoval ich individuálne i vo vzájomných súvislostiach.
38. Žalobca tvrdil, že je titulom vydržania vlastníkom časti parcely, na ktorej žalovaní postavili murovaný plot a domáhal sa v tom smere aj rozhodnutia súdu. Z toho dôvodu sa súd obligatórne vyporiadať s predbežnou otázkou, či žalobca nadobudol vlastníctvo k časti p.č. X/X a vzhľadom na charakter sporu sekundárne aj s spornou otázkou priebehu hranice medzi susednými pozemkami sporových strán (G..Č.. X/X S. G..Č.. X/X).
39. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T., obec T., okres D. zapísané na LV č. XXX a to parc. reg. „C“: p.č. X/X o výmere XXX m2 a rodinného domu so s.č. XXX stojaci na p.č. X/X (ďalej len „nehnuteľnosti žalobcu; p.č. X/X“). Nehnuteľnosti nadobudol darovaním v roku 1995 od svojich rodičov, ktorí dom postavili na základe stavebného povolenia z 14.7.1981. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v tom istom k.ú., obci a okrese, zapísané na LV č. XXX a to parc. reg. „C“: p.č. X/X o výmere XXX m2 a rodinného domu so s.č. XXX stojaci na p.č. X/X ( ďalej len „nehnuteľnosti žalovaných; p.č. X/X“), ktorí si postavili. Strany sporu sú susedia, žalovaní bývajú v nehnuteľnosti celoročne a žalobca do nehnuteľnosti dochádza. Z tvrdenia sporových strán súdu vyplynulo, že v čase počas výstavby domov a po postavení domov medzi ich pozemkami nebol postavený plot.
40. Vzhľadom na znalcom zistenú skutočnosť, že postavený plot stojí na p.č. X/X a žalobca sa domáha vlastníctva k tejto časti pozemku titulom vydržania, súd sa z dôvodu hospodárnosti najprv vyporiadal s hmotnoprávnymi predpokladmi nadobudnutia vlastníctva vydržaním.
41. Vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Aby sa dalo konštatovať nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti týmto titulom, súd obligatórne skúma splnenie zákonných podmienok: 1/existencia dobromyseľnej (oprávnenej ) držby, 2/ uplynutie zákonom stanovenej doby 10 rokov, v ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe a 3/ spôsobilosť predmetu vydržania. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne.
42. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa ( tu žalobcu) , že mu vec patrí. Samotná dobrá viera musí byť hodnotená veľmi prísne. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Pre naplnenie dobre viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, ale je nutné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi objektívnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa nebolo dôvodné, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu. Žalobca svoju oprávnenosť držby opiera o listinu o vytýčení z 14.7.1981 ( čl. 11 spisu) ako prvotnú listinu svedčiacu o hranici medzi p.č.X/X S. G..Č.. X/X a o Dohodu o dočasnom užívaní časti pozemkov ohľadom hranice medzi parc. č. X/X S. X/X zo dňa 25.5.2006.
43. Pri otázke, či boli rodičia žalobcu ako držitelia časti parcely v dobrej viere, hodnotil súd objektívne. Podľa ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti. Jedným z hľadísk ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je i pomer plochy nadobudnutého a skutočne držaného pozemku. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci teda posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti mal alebo mohol mať pochybnosti, že plocha - výmera držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej v nadobúdacom titule. Podmienkou teda je, aby držal sporný pozemok na základe ospravedlniteľného omylu (mutatis mutandis , rozsudok NS ČR z 9.3.2000, sp. zn. 22 cdo 1848/98).
44. Súd bral do úvahy aj to, či držitelia pri bežnej normálnej opatrnosti , ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu od každého požadovať nemali, resp. nemohli mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že im časť parcely patrí (rozhodnutie NS SR sp. zn. 22 Cdo 1253/99) .
45. Z obsahu znaleckého posudku č. X/XXXX bolo preukázané, že najstaršou listinou týkajúcou sa okrem iného aj terajších parciel sporových strán a evidovanou v katastrálnom operáte ako záväzný a verejnosti dostupný technický podklad je geometrický plán č. XXX-l-XXXX-XXX-b/XX z júna 1980 , ktorým došlo k oddeleniu stavebných pozemkov ( ďalej len GP č. XXX; je na čl. 215 spisu). Medzi tieto pozemky patria aj p.č. X/X S. Č.. X/X. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania mal súd preukázané za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že v čase stavebného povolenia ( pri stavbe domu jeho rodičmi) bol k dispozícii len vymeriavací náčrt . V čase stavebného povolenia z 14.7.1981 pre rodičov žalobcu boli rozmery a hranice p. Č.. X/X S. X/X určené GP č. XXX a tento GP č. XXX je uvádzaný aj v stavebnom povolení pre rodičov žalobcu. GP č. XXX je zákonným technickým podkladom pre určenie hranice pozemkov. Hranica zakreslená medzi týmito pozemkami je rovnako zakreslená aj v vytyčovacom náčrte č. XXX z roku 2013. Geometrickým plánom č. XXX-XXX-XXXX-XX ( ďalej len GP č. XXX) bola zameraná len stavba na p.č. X/X a geometrickým plánom č. XXX-XX-XX/XX ( ďalej len GP č. XXX.) bola zameraná len stavba na p.č. X/X. Rodičia žalobcu si postavili dom v obci T. na základe stavebného povolenia z 14.7.1981 a stavebný úrad upustil od vytýčenia priestorovej polohy stavby orgánom alebo organizáciou k tomu oprávnenou . Dom rodičov žalobcu bol skolaudovaný v roku 1990. Nehnuteľnosť darovali žalobcovi v roku 1995.
46. Na začiatku konania žalobca deklaroval spor medzi ním a žalovanými so začiatkom v roku 2013 z dôvodu, že žalovaní zrealizovali stavebné úpravy prístupového priestoru na jeho pozemku žalobcu a postavili murovaný plot na hranici ich pozemku p. č. X/X a jeho pozemku p. č. X/X . V rámci ďalšieho konania žalobca uvádzal rozporné tvrdenia o tom, či medzi ním resp. jeho rodičmi a žalovanými boli v
minulosti nejaké spory súvisiace s pozemkami. Raz žalobca tvrdil, že prvý spor s žalovanými mal pred 10 rokmi, keď oni rekonštruovali prístupovú časť pozemku. V ďalšom vyjadrení uvádzal, že 30 rokov nebol spor medzi sporovými stranami o hranicu susediacich pozemkov. Na pojednávaní dňa 12.9.2019 už tvrdil, že priestor medzi p.č. X/X S. Č.. X/X bol predmetom už viacerých sporov, že jeho rodičia žiadali žalovaných vypratať spornú časť pozemku. V konaní mal súd listinami predloženým samotným žalobcom preukázané, že spor medzi sporovými stranami vyplýva už aj z písomnej sťažnosti rodičov žalobcu z 15.4.1983 adresovaný MNV E. T. voči terénnym úpravám pri rodinnom dome žalovaného v 1. rade. Z obsahu zápisnice MNV v T. z 16.6.1983 ( špecifikovaný v ods. 22 odôvodnenia tohto rozsudku) vyplýva záver, že hranica medzi pozemkami bude záväzná podľa stavu vytýčeného oprávnenými pracovníkmi strediska geodézie Senica. Nakoľko konkrétny geometrický plán s vytýčenou hranicou pozemkov tu určený nebol, súd má za to, že v tom čase existoval len jeden geometrický plán vytyčujúci hranicu medzi p.č. X/X a č. X/X a to GP č. XXX( z júna 1980 ) a preto si tento aj vyhodnotil ako záväzný medzi susedmi. Z obsahu záznamu MNV E. T. z 16.6.1983 ( ods. 22 odôvodnenia) jasne vyplýva, že vybudovanie betónového sokla v šírke XX cm okolo domu žalobcu nebolo výsledkom dohody, ale podmienka otca žalobcu na to, aby súhlasil s navážkou žalovaného v 1. rade vedľa na jeho pozemku. Žalobca až v rámci tohto konania predložil ako dôkaz technický náčrt ( bez guľatej pečiatky a podpisu oprávneného a spôsobilého subjektu na vyhotovenie tohto náčrtu) so zameraním XX cm širokého okapového chodníka, avšak z vykonaného dokazovania vyplýva, že takýto náčrt v čase udelenia stavebného povolenia rodičom žalobcu neexistoval a bol vybudovaný len ako výsledok podmienky otca žalobcu. Tiež v odvolaní otca žalobcu z 10.7.1991 ( presne špecifikované v ods. 22 odôvodnenia tohto rozsudku) je uvedené, že jeho okapový chodník zasahuje do pozemku W.. G. M. dvora XX cm S. W.. G. s tým súhlasil.
47. Súd sa osobitne vyporiadal s dohodou (o dočasnom užívaní časti pozemkov ohľadom hranice medzi parc. č. X/X S. X/X) uzavretou medzi sporovými stranami dňa 25.5.2006, lebo žalobca ju označuje ako dôkaz o jeho dobromyseľnosti a fakt, že žalovaný ňou uznali hranicu medzi ich pozemkami č. X/X S. Č.. X/X. Z obsahu predmetnej dohody nevyplýva tvrdenie žalobcu, že by uznali vytýčenie z 14.7.1981 a že hraničná čiara medzi pozemkami je XX cm. Súdu z dohody vyplýva, že žalobca a žalovaný v 1. rade si dohodli rozhraničenie pozemkov podľa geometrického plánu z júna 1980 a dobu trvania dohody najneskôr do rekonštrukcie brány žalovaným v 1. rade. Z dohody jasne logicky vyplýva, že sa dohodli v súlade s „geometrickým plánom z júna 1980“. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že jediným GP z júna 1980 je GP č. XXX. Z toho potom vyplýva, že žalovaní súhlasili s vytýčenými hranicami v zmysle tohto GP č. XXX, ktoré sú totožné s vytýčením hranice v zmysle vytyčovacieho náčrtu č. XXX ( na čl. 53 spisu) vyhotovenom v roku 2013 autorizovaným geodetom a kartografom W.. C.. Na základe týchto dôvodov súd zastáva názor, že predmetná dohoda nie je objektívnym kvalifikovaným dôkazom na preukázanie oprávnenej držby žalobcu časti par. č. X/X.
48. Z znaleckého dokazovania mal súd preukázané, že údaje v katastri nehnuteľnosti ohľadom p.č. X/X S. Č.. X/X nezodpovedajú skutočnému užívaniu ( ods. 19 odôvodnenia rozsudku), lebo zákres pozemkov p.č. X/X S. X/X v mapovom liste nekorešponduje s ich skutočným a geometrickým určením. Znalec dospel k záveru, že stavba oplotenia žalovaných nezasahuje na pozemok p.č. X/X a je výlučne postavená na pozemku žalovaných p.č. X/X . Listina o vytýčení ONV - odbor výstavby 4285/81 z 14.7.1981 (na čl. 11 spisu) nebola vyhotovená geodetom a priebeh takto zakreslenej hranice nekorešponduje s zákresom v geodetických podkladoch nachádzajúcich sa katastrálnom operáte (t.j. meračský náčrt č. XX, GP č. XXX-l-XXXX-XXX-b/XX resp. GP č. XXX ). Predmetná listina nemôže byť záväzným podkladom pre zápis v katastri. Závery znaleckého posudku aj vyvrátili tvrdenie žalobcu, že hranica medzi parc. č. X/X a parc. č.X/X je stanovená v katastri nehnuteľnosti podľa listiny o vytýčení z 14.7.1981. Z toho následne aj vyplýva, že listina o vytýčení ONV - odbor výstavby XXXX/XX nemôže byť objektívnym titulom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaním.
49. Žalobca nesúhlasil s závermi znaleckého dokazovania z dôvodu, že znalecký posudok č. X/XXXX konzultoval s iným znalcom, ktorý mu dal záver o chybách v použitej metodike a postupe a tým aj zníženie jeho výpovednej hodnoty. Žalobca však ani len neoznačil osobu ním spomínaného „znalca“, ktorý je odborne spôsobilý ( súc zapísaný v zozname znalcom) k takémuto záveru dospieť. Na pojednávaní doplnil súd dokazovanie výsluchom znalca, žalobca mu kládol dopĺňacie otázky a súd si ustálil, že znalec presvedčivo zdôvodnil závery svojho písomného znaleckého posudku, preto ani na námietky žalobcu k znaleckému posudku neprihliadal.
50. Na základe vyššie uvedených skutočností si súd ustálil, že už u právnych predchodcov absentovala dobromyseľnosť, že im patrí časť parc. X/X, na ktorej plot v súčasnosti stojí. Z dokazovania jasne vyplýva, že prvotným objektívny listinný dôkaz o polohe hranice pozemkov je zakreslený v GP č. XXX( z júna 1980 ) , obsiahnutom aj v stavebnom povolení jeho rodičov a v čase výstavby reálne plot medzi pozemkami nestál. Následne rodičia žalobcov už v roku 1983 mali spor s susedmi žalovanými, píšuc sťažnosť či nesúhlas s pozemkovými úpravami žalovaných na hranici ich pozemkov v rokoch 1983, 1991 a aj neskôr. Teda pri zachovaní náležitej opatrnosti už pri začatí stavby majúc v dispozícii stavebné povolenie s uvádzaným GP č. XXX mohli mať pochybnosti, že časť nimi užívanej parcely im nepatrí. V tomto názore súd utvrdila aj preukázaná skutočnosť, že otec žalobcu pracoval v čase písania jeho odvolania proti rozhodnutiu OÚ životného prostredia dňa 10.7.1991 v investičnej výstavbe 18 rokov (je to uvedené v jeho odvolaní na čl. 251 spisu). Súd dospel k záveru že za titul nadobudnutia vydržania časti p.č. X/X nemožno považovať ani geometrické plány č. XXX S. Č.. XXX , lebo tie boli vyhotovené len za účelom zamerania „stavieb“ na p.č. X/X S. Č.. X/X, nie hranice medzi pozemkami.
51. Súd prihladil na to, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do tejto doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Pokiaľ ide o právnu úpravu vydržania, v čase začatia užívania a obhospodarovania nehnuteľnosti ( aj časti parcely č. X/X) v r. 1981 platil Občiansky zákonník číslo č. 40/1964 Zb. S účinnosťou od 1.1.1992 bol v Občianskom zákonníku opätovne zavedený inštitút vydržania podľa z. č. 509/1991 Zb., v zmysle ktorého sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134 ods. 1 OZ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu desiatich rokov. Avšak z dokazovania súd dospel k záveru, že u právnych predchodcov žalobcu nebola držba oprávnená a to už od začiatku - od vydania stavebného povolenia, lebo tu sa uvádzal už odkaz na GP č. XXX a práve v GP č. XXX bola jasne zakreslená hranica medzi pozemkami, a to osobou na to spôsobilou.
52. Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností, celkového vykonaného dokazovania a samotného obsahu žalobného petitu si súd ustálil, že žalobca nepreukázal svoju ( a jeho právnych predchodcov) dobromyseľnosť v držbe a ani to, že by trvala nepretržite 10 rokov. Po vyriešení si predbežnej otázky ohľadom vydržania a ustálení, že právny predchodcovia žalobcu ani žalobca dobromyseľnými neboli súd žalobu zamietol nezaoberajúc sa už ďalšími okolnosťami uvádzanými v žalobe a zistenými v rámci konania. Preto i súd žalobu zamietol.
53. Súd sa osobitne nevyporiadal s tým, že znalec W.. F. na pojednávaní potvrdil meračskú odchýlku merania 30-40 cm pri určení priebehu hranice pozemkov odpovedajúc na otázku žalobcu. A to z dôvodu, že pre ustálenie si absencie dobromyseľnej držby po dobu 10 rokov žalobu zamietol. Ale i tak súd dopĺňa, že žalovaní si postavili plný plot podľa znalca na svojom pozemku a nariadiť jeho odstránenie a následne obnovenie pôvodného stavu v zmysle obsahu dohody zo dňa 16.06.1983, by bol neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva žalovaných. Súd vidí neprimeranosť aj v tom, že aj v dohode z 16.06.1983 sa odkazuje na geometrický plán z júna 1980 ( t.j. GP č. XXX) , ktorý však kopírujúci dnešný priebeh hranice medzi pozemkami. Súd len dodáva, že aj voľným okom je z listiny o vytýčení z 14.7.1981“ ( čl. 11 spisu) zrejmé, že nie je stena domu žalobcu rovnobežná s hranicou medzi p.č. X/X S. Č.. X/X a zadný roh domu žalobcu sa približuje viac k hranici pozemkov než predný roh jeho domu. Až v meračskom náčrte ( čl. 175 spisu) zameranom v okt. 1983 a zakreslenom do mapy II/1984 je stena domu žalobcu rovnobežná s hranicou medzi p.č. X/X S. Č.. X/X.
54. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania , ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu ( porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 ; Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998.)
55. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
58. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
59. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).