Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-88-2019.pdf
PDF · 112.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/88/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov: JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, o zaplatenie sumy 548,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23. októbra 2018 č.k. 30Csp/385/2017-26 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil žalovanému vo výroku I. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 400,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 400,82 eur od 23.07.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keď vo výroku II. a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 46,26% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 43 ods. 1, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f) a k), § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., § 215 ods. 1, § 217 ods. 1 veta prvá CSP, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 CSP.
3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z predložených listinných dôkazov vyplýva nasledovný postup: žalovaný dňa 15.12.2014 podpísal žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, v ktorej uviedol požadovanú výšku úveru 450 eur, pri počte splátok 42, výške splátky 14,22 eur, celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť 642,24 eur, ročnou úrokovou sadzbou 18,03%, predpokladanou RPMN 26,12%. Žalobca tento návrh akceptoval až 19.12.2014 v Bratislave. Poskytnutím finančných prostriedkov žalobca prejavil svoj súhlas s uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere za podmienok obsiahnutých v žiadosti. V čase podpísania zmluvy žalovaným zmluva neobsahovala podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k), v zmluve/žiadosti absentovali údaje o konečnej splatnosti úveru a termíny splátok. Tieto informácie obsahuje až oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 19.12.2014, ktoré bolo vyhotovené až potom, ako žalovaný zmluvu/žiadosť podpísal. Žalovaný mal
podľa zmluvy/žiadosti zaplatiť 42 splátok, pričom začiatok splácania nebol v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť ani konečnú splatnosť úveru. Dátum splatnosti prvej splátky a dátum splatnosti poslednej splátky obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 19.12.2014, ktoré však nemožno považovať za zmluvu o úvere, keďže nebolo žalovaným podpísané a vyhotovené bolo až potom, ako žalovaný podpísal žiadosť o poskytnutie úver. Žalobca taktiež nepreukázal, že toto oznámenie bolo žalovanému doručené. Napriek skutočnosti, že v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú žalovaný podpísal sa v článku 8. bod 13. uvádza, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania, ktoré v článku 7. bod 7.1 písm. g) uvádzajú, že ich prílohou je oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, súd má za to, že toto oznámenie nebolo žalovanému pri podpise žiadosti o poskytnutie úveru odovzdané. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného oznámenia, ktoré je datované až 19.12.2014, teda potom ako žalovaný žiadosť o poskytnutie úveru podpísal. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť oznámenie žalovanému odovzdané pri podpise žiadosti o poskytnutie úveru, zmluva teda neobsahovala náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na vyššie uvedené úver, ktorého zostatok je predmetom konania je bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúce náležitosti vyžadované kogentnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd mal za preukázané, že žalovanému bola vyplatená čiastka 450 eur, pričom podľa údajov žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil, uhradil žalovaný len sumu 49,18 eur. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a zaplatenými splátkami, t.j. 400,82 eur. Súd preto považoval žalobu žalobcu za dôvodnú len do výšky istiny 400,82 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd žalobcovi zároveň priznal aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 400,82 eur od prvého dňa omeškania po vyhlásení okamžitej splatnosti, tak ako si to uplatnil žalobca, t.j. deň nasledujúci po uplynutí 15 dňovej lehoty od vrátenia zásielky ako neprevzatej v odbernej lehote, t.j. od 23.7.2015 do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spoj. s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa úspešnosti v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 548,06 eur s prísl., úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 400,82 eur s prísl., vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 73,13% a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 26,87% (73,13% - 26,87%), čistý úspech žalobcu tak predstavuje 46,26%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti výroku o zamietnutí žaloby a o náhrade trov konania a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel aj v časti, ktorá bola zamietnutá a priznal mu náhradu trov konania aj pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie ktorý uzavrel, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500096595 neobsahuje údaje o konečnej splatnosti úveru. Tento záver je založený na nesprávnych skutkových zisteniach, aj na nesprávnom právnom posúdení. V súvislosti s uvádzaním konečnej splatnosti úveru je podstatné, že táto náležitosť nemôže a ani nikdy nemohla byť dôvodom pre bezúročnosť úveru a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvoru EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 a taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2017, bod 24 odôvodnenia. Náležitosť - konečná splatnosť úveru, únijné právo nepozná, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na euro konformný výklad zákona a s nedostatkom tohto údaju nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti a taktiež uviedol, že údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení o schválení úveru a je zároveň termínom konečnej splatnosti.
5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslal.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP <.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP <.), oprávnenou stranou (§ 359 CSP <.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP <.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP <.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP
<.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP <.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP <.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP <. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdiť.
7. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP <. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.
8. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP <. nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody sa žiada dodať iba nasledovné:
10. Predmetom konania na súde prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 30Csp/385/2017 je návrh žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 548,06 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 23.07.2015 do zaplatenia.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, t.j. v časti istiny 147,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 23.07.2015 do zaplatenia a v závislom výroku o náhrade trov konania.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ dňa 19.12.2014 a žalovaný ako dlžník dňa 15.12.2014 podpísal listinu označenú ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500096595 (č.l. 4 v spise). Žalobca sa v časti 6. „Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“ zaviazal poskytnúť žalovanému úver (úverový limit) vo výške 450,- eur. Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb) je 24,59 eur, úver bol splatný v 42 mesačných splátkach po 14,22 eur vrátane úrokov, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 642,24 eur, RPMN za úver 25,48%, ročná úroková sadzba úveru 18,03%, priemerná RPMN za úver 36,30%, poskytnutá čiastka revolvingu 450,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 642,24 eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 25,48%, ročná úroková sadzba revolvingu 18,03%, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05% a poplatok za poskytnutie úveru 45 eur. V „Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500096595 zo dňa 19.12.2014 sa uvádza nad rámec údajov obsiahnutých v zmluve o revolvingovom úvere nasledovné: rozčlenenie výšky mesačnej splátky úveru 14,22 eur na splátku istiny 10,71 eur a na úroky 3,51 eur, dátum splatnosti prvej splátky 01.02.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky 01.07.2018, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 1 a odplata za poskytnuté služby v zmysle dohody o poskytnutí služieb 435,54 eur.
13. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa
vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý podnikateľ dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.
14. Je nesporné, že citované ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda je donútiť dodávateľov
- veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.
15. Výklad a aplikácia ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
16. Vychádzajúc z obsahu spisu z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného žalobcom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si žalovaná nespĺňa svoju povinnosť a žalobcovi čerpaný úver nevrátila, rovnako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa najmä zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období t.j. od 19.12.2014 ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nebol medzi účastníkmi sporné. Sporným ale zostáva a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch a či teda žalobcovi vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených podanou žalobou.
17. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že prvoinštančný súd zamietajúci výrok založil na závere, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
18. Pre záver súdu, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bezpoplatkový, je postačujúce, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. <.. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie okrem nedostatku výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k), konštatoval aj absenciu ďalšej neopomenuteľnej náležitosti a to doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f). Niet žiadnych pochýb o tom, že v žalobcom predloženej Zmluve o revolvingovom úvere jednoznačne chýba náležitosť výslovne zákonom vyžadovaná v ust. § 9 ods. 2 písm. f) a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dáva jednoznačnú odpoveď na to, že súd nezastáva taký názor žalobcu, že konečná splatnosť úveru je dostatočne zadefinovaná, ak
je ju možné vyvodiť z dohodnutého celkového počtu splátok úveru - v danej Zmluve o revolvingovom úvere je v kolónke „splatnosť úveru (počet splátok)“ uvedené číslo „42“ - čo bezpochyby nezodpovedá dikcii ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona o konečnej splatnosti úveru. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver. Takýto údaj v zmluve uvedený nie je. Údaj v schválenom revolvingovom úvere počtom 42 splátok uvedené nevyjadruje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že hlavný význam ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spočíva v tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, v akej výške, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti zo zmluvy. Vyžaduje sa teda presná špecifikácia termínov splatnosti jednotlivých splátok a konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru, odvolací súd konštatuje, že táto musí byť uvedená v zmluve spôsobom umožňujúcim spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Zákonodarca vyžadovaním uvedených náležitostí kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia zmluvy zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru, aká dlhá bude doba trvania zmluvy. Vyplýva to aj z jazykového výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetné ustanovenia jednoznačne pojednáva o konečnej splatnosti úveru, teda o jednom konkrétnom termíne. Termín konečnej splatnosti má byť zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok a podobne, a nie je možné ho nahradiť ani výpočtom podľa počtu splátok.
19. Uvedené nedostatky Zmluvy o revolvingovom úvere nemožno obhájiť ani tvrdením žalobcu, že tieto náležitosti - teda splátky a konečná splatnosť úveru - mali byť, či boli uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Faktom je, že v danom prípade je termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru výslovne uvedený iba v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (je tam uvedený ako deň splatnosti poslednej splátky 01.07.2018), ktoré je iba jednostranným právnym úkonom. Rovnako dátum splatnosti prvej splátky (01.12.2015) je výslovne uvedený iba v tomto Oznámení (č. l. 4 spisu). Predmetné oznámenie ale nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. <., nakoľko nie je akceptované žalovaným ako spotrebiteľom a nie je ním podpísané.
20. Pokiaľ teda súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. <., ako dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. <.), považuje odvolací súd jeho rozhodnutie za vecne správne.
21. Keďže s poukazom na vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje zákonom predpísaná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona je predmetný úver nevyhnutné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko pre správnosť záveru súdu o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov bolo postačujúce, ak súd zistil, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v ods. 2 § 9 zákona cit. zákona v znení účinnom ku dňu 19.12.2014. Súd prvej inštancie potom správne, po zistení aký bol poskytnutý úver bez poplatku (450,00 eur) a koľko bolo z neho zaplatené (49,18 eur) návrhu žalobcu v časti istiny 400,82 eur vyhovel a vo zvyšku návrh žalobcu v časti istiny 147,24 eur zamietol.
22. Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka). Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.
23. Prvoinštančný súd správne vyhovel žalobe aj v časti úrokov z omeškania 5,05 % ročne z prisúdenej sumy istiny 400,82 eur od 23.07.2015 do zaplatenia, keď výšku priznaného úroku z omeškania, ani deň vzniku omeškania žalobca nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou, preto odvolací súd odkazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil.
24. Napriek poukazu žalobcu v odvolaní na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 ako aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovi úveru z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úverov, odvolací súd konštatuje, že touto námietkou žalobcu nebolo dôvodné sa nezaoberať, keďže pre správny záver súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj z iných dôvodov, táto nemala žiaden význam.
25. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodnú, bez potreby sa ňou osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
26. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správne potvrdil.
27. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.
28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).