Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Cb-87-2019.pdf
PDF · 93.75 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/87/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcu: P.. S. C., H.. XX.XX.XXXX, C. T. XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský, advokát so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: T.P.T. - Slovakia, s.r.o., so sídlom Hraničná 12, 058 01 Poprad, IČO: 36 458 775, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.4.2019 domáhal, aby súd určil, že uznesenie valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 29.3.2019 v znení: I. „Predseda valného zhromaždenia a zapisovateľom je JUDr. Kapinusová“, II. „Valné zhromaždenie vymenovalo za ďalšieho konateľa spoločnosti: JUDr. Máriu Kapinusovú, nar. 20.7.1989“, III. „Valné zhromaždenie poveruje konateľov vykonaním potrebných úkonov súvisiacich so zápisom zmenených údajov do príslušného obchodného registra“, sú neplatné. V podanej žalobe tvrdil, že pred začatím valného zhromaždenia nebol platne zvolený jeho predseda a zapisovateľ, pri hlasovaniach bola dosiahnutá rovnosť hlasov, väčšina sa preto pri hlasovaní o jednotlivých uzneseniach nedosiahla. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil výpis z obchodného registra žalovaného, výpis z obchodného registra spoločnosti KM Tatry, s.r.o., žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 26.11.2018, pozvánku na valné zhromaždenie zo dňa 10.1.2019, zápisnicu z valného zhromaždenia zo dňa 29.3.2019 a zo dňa 31.7.2018, spoločenskú zmluvu žalovaného, výzvu zo dňa 26.6.2019, účtovné závierky žalovaného za roky 2016, 2017, 2018. Zároveň navrhol pripojiť registrový spis, zbierku listín ohľadom žalovaného, spis zn. 1Re 781/2019 vrátane súvisiaceho spisu.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobca požiadal konateľa spoločnosti žalovaného o zvolanie valného zhromaždenia, ktorého program bol zachovaný a doplnený o ďalšie body nevyhnutne potrebné v záujme spoločnosti, pričom práva žalobcu prijatými uzneseniami nemohli byť obmedzené. Doplnil, že menovaním ďalšieho konateľa je umožnené žalovanému riadne plniť účel jeho založenia, ktorým je podnikanie.
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa 19.11.2019 za prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu a zástupkyne žalovaného. Právny zástupca žalobcu namietal platnosť zastúpenia žalovaného, súd však vychádzajúc z materiálneho vnímania práva na súdnu ochranu posúdil plnomocenstvo zástupkyne žalovaného ako platné, rovnako aj úkony žalovaného v tomto spore. Vychádzal pritom z toho, že v obchodnom registri je ako konateľ spoločnosti zapísaný Mgr.
Miloslav Kapinus a JUDr. Mária Kapinusová bola zvolená za druhú konateľku, preto je aj vystavené plnomocenstvo platné. Prípadné ustanovenie opatrovníka v zmysle § 131 odsek 3 Obchodného zákonníka, by nebolo zárukou riadneho uplatnenia prostriedkov procesnej obrany zo strany žalovaného. Príliš formalistické vnímanie tohto ustanovenia by nemuselo viesť k objektívnemu vyriešeniu sporu. Súd v súlade so zásadou hospodárnosti civilného procesu zamietol návrh na doplnenie dokazovania oboznámením registrového spisu, spisu zn. 1Re 781/2019 vrátane súvisiaceho spisu a obsahu zbierky listín, nakoľko na objektívne rozhodnutie vo veci postačovalo oboznámiť sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise zn. 24Cb/87/2019.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a v spojení s nespornými, resp. všeobecne známymi skutočnosťami zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca je zakladateľom, spoločníkom a bývalým konateľom v spoločnosti T.P.T. - Slovakia, s.r.o. (žalovaný). Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou strojov pre baníctvo a iných špeciálnych strojov. V roku 2015 mal žalovaný tržby vo výške 2 milióny eur, v roku 2018 boli tržby vo výške 21 763 eur. V roku 2017 žalobca ponúkol svoj obchodný podiel na predaj spoločníkovi a konateľovi žalovaného Mgr. Miloslavovi Kapinusovi, k čomu doposiaľ nedošlo.
6. Listom zo dňa 10.1.2019 bolo žalobcovi zo strany Mgr. Miloslava Kapinusa, konateľa žalovaného oznámené, že dňa 29.3.2019 sa bude konať valné zhromaždenie s programom: 1. Úvod, voľba zapisovateľa a predsedu valného zhromaždenia, kontrola uznášaniaschopnosti, 2. Uloženie povinnosti konateľovi Bc. Miloslavovi Kapinusovi dodržiavať zákaz konkurencie, 3. Uloženie povinnosti konateľovi Bc. Miloslavovi Kapinusovi odpovedať na otázky spoločníka Ing. Benčka uvedené v Žiadosti o zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 26.11.2018, 4. Uloženie povinnosti konateľovi Bc. Miloslavovi Kapinusovi dodržiavať zákaz konkurencie, 5. Uloženie povinnosti konateľovi Bc. Miloslavovi Kapinusovi previesť obchodné podiely v ostatných spoločnostiach, v ktorých je spoločníkom, 6. Oboznámenie spoločníkov o vzniku škody spoločnosti a návrh na jej vyčíslenie v súvislosti s podozrením na spáchanie trestného činu podvodu v súbehu s trestným činom krádeže spáchaného formou spolupáchateľstva Mgr. Martinom Karlubíkom (konateľom spoločnosti Klartec spol. s r.o. a Klartec CZ) a Ing. Pavlom Benčkom (bývalým konateľom T.P.T. - Slovakia s.r.o.), 7. Oboznámenie spoločníkov o vzniku škody spoločnosti a návrh na jej vyčíslenie v súvislosti s podozrením na spáchanie trestného činu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva p. Petrom Puppom (konateľom spoločnosti Ferobet) a Ing. Pavlom Benčkom (bývalým konateľom T.P.T. - Slovakia s.r.o.), 8. Vymenovanie nového konateľa spoločnosti: JUDr. Máriu Kapinusovú, 9. Rôzne: Pristúpenie k zmluve o prevode obchodného podielu Ing. Pavla Benčka.
7. Dňa 29.3.2019 o 10:00 sa konalo valného zhromaždenie s dohodnutým programom. Na valnom zhromaždení bol za advokátsku kanceláriu SD LEGAL, s.r.o. prítomný JUDr. Slavomír Dubjel ako zástupca žalobcu, Mgr. Miloslav Kapinus a JUDr. Mária Kapinusová. Mgr. Miloslav Kapinus navrhol za predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa JUDr. Máriu Kapinusovú. Mgr. Miloslav Kapinus hlasoval za, JUDr. Slavomír Dubjel hlasoval proti, pričom nenavrhol inú osobu za predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia. Hoci bola dosiahnutá rovnosť hlasov, nadpolovičná väčšina hlasov sa nedosiahla, bolo prijaté uznesenie: „Predseda a zapisovateľom je JUDr. Kapinusová.“ V čase o 10:13 Mgr. Miloslav Kapinus opustil valné zhromaždenie a udelil plnomocenstvo na zastupovanie JUDr. Márii Kapinusovej. Následne boli prijaté uznesenia :„Valné zhromaždenie vymenovalo za ďalšieho konateľa spoločnosti: JUDr. Máriu Kapinusovú, nar. 20.7.1989“ a „Valné zhromaždenie poveruje konateľov vykonaním potrebných úkonov súvisiacich so zápisom zmenených údajov do príslušného obchodného registra“, pri ktorých sa nedosiahla nadpolovičná väčšina hlasov.
8. Vzťahy medzi dvoma spoločníkmi, teda medzi žalobcom a Mgr. Miloslavom Kapinusom sú poznačené sériou osobných nedorozumení, čo vyústilo do série žalôb a trestných oznámení. Mgr. Miloslav Kapinus a JUDr. Mária Kapinusová sú súrodenci, žalobca je ich strýkom.
9. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
10. Podľa § 261 odsek 6 písmeno a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel
spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
11. Podľa § 127 odsek 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.
12. Podľa § 131 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
13. Podľa § 131 odsek 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
14. Podľa § 131 odsek 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.
15. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
16. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 <http://merit.slv.cz/IV.US115/2003%22%20%5Ct%20%22_blank> z 3. júla 2003).
17. Ustanovenie § 131 je jedným z najdôležitejších prostriedkov právnej ochrany proti rozhodnutiam valného zhromaždenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (rozpor s právnymi predpismi nižšej právnej sily neumožňuje využitie tohto prostriedku právnej ochrany), so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Tento rozpor sa môže týkať jednak formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia (napr. ak na valné zhromaždenie nebolo pozvaní všetci spoločníci alebo nebola dodržaná lehota určená zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromaždenia, z označenia na pozvánke nevyplýva, či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie) a na druhej strane môže ísť aj o obsahový rozpor uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (napr. ak valné zhromaždenie prijalo uznesenie jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, hoci zákon alebo spoločenská zmluva vyžadovali dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých spoločníkov). Obchodný zákonník v týchto prípadoch umožňuje, aby sa oprávnená osoba obrátila na súd so žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Judikatúra Najvyššieho súdu SR sa priklonila k záveru, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom a z toho dôvodu neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej právnej úpravy Obchodného zákonníka.
18. Pokiaľ nie je podľa § 131 Obchodného zákonníka vyslovená neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, má sa za to, že ide o rozhodnutie platné. Súd v konaní podľa § 131 Obchodného zákonníka neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti svojím rozhodnutím deklaruje spätne, s účinkami ku dňu prijatia neplatného uznesenia, s účinkami ex tunc (Najvyšší súd ČR, sp. zn. 29Cdo/3092/2012).
19. Z vykonaného odkazovania (aj bez ohľadu na prostriedky procesnej obrany žalovaného) mal súd preukázané, pri prijímaní uznesení na valnom zhromaždení dňa 29.3.2019 boli porušené ustanovenia Obchodného zákonníka o hlasovaní na valnom zhromaždení, žaloba žalobcu napriek tomu nie je dôvodná. Žalovaný v spore nepreukázal, ako porušenie zákona, resp. spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť jeho práva spoločníka, rovnako nepoukázal ani na to, ktoré jeho práva spoločníka mohli byť obmedzené.
20. Samotná skutočnosť, že predsedníčka a zapisovateľka valného zhromaždenia, ktorá bola vymenovaná za konateľku žalovaného je sestrou súčasného konateľa Mgr. Miloslava Kapinusa a nemá technické vzdelanie, nie je okolnosťou, ktorá by mohla obmedziť práva žalobcu. Práve naopak, právnické vzdelanie na riadiacej pozícii je všeobecne vnímané skôr ako výhoda. Navyše, rodinný vzťah nie je len medzi novou konateľkou a súčasným konateľom, ale aj medzi konateľmi a žalobcom.
21. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1 odsek 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.
22. Postup žalobcu, ktorý žiadal o zvolanie valného zhromaždenia a toto valné zhromaždenie mienil zmariť nezvolením predsedu a zapisovateľa, pričom nenavrhol inú osobu predsedu, zapisovateľa ani konateľa, súd prvej inštancie vyhodnotil ako výkon práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, rovnako aj podanie predmetnej žaloby. Žalobca svojím postojom poškodzuje žalovaného a znemožňuje jeho riadny chod, čo by mohlo viesť k zrušeniu spoločnosti ex offo a jej likvidácii. Konateľ žalovaného program valného zhromaždenia zachoval a postupoval v súlade so záujmami spoločnosti tak, aby mohla vykonávať podnikateľskú činnosť, čo bude aj na prospech žalobcu. Priebeh valného zhromaždenia a prijatie jednotlivých uznesení boli v záujme obchodnej spoločnosti. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
23. Na záver súd prvej inštancie poznamenáva, že pri posudzovaní porušenia zákazu konkurencie je podstatný skutočný výkon podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti, nie formálny zápis v príslušnom registri. Skutočný výkon podnikateľskej činnosti žalovaného je výroba strojov pre baníctvo a iných špeciálnych strojov, spoločnosť K.M. Tatry s.r.o. sa venuje veľkoobchodu s pevnými, kvapalnými a plynnými palivami a súvisiacimi produktmi a ostatnému maloobchodu v nešpecializovaných predajniach.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a keďže mal žalovaný v spore plný úspech, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
25. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Prešove, dňa 19. novembra 2019