Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cob-42-2020.pdf
PDF · 168.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/42/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: Ing. S. C., H.. XX.XX.XXXX, C. T. XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpeného: JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35553961, proti žalovanému: T.P.T. - Slovakia, s.r.o., so sídlom Hraničná 12, 058 01 Poprad, IČO: 36 458 775, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24Cb/87/2019-123 zo dňa 19.11.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je zakladateľom, spoločníkom a bývalým konateľom v spoločnosti T.P.T. - Slovakia, s.r.o. (žalovaný). Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou strojov pre baníctvo a iných špeciálnych strojov. V roku 2015 mal žalovaný tržby vo výške 2 milióny eur, v roku 2018 boli tržby vo výške 21 763 eur. V roku 2017 žalobca ponúkol svoj obchodný podiel na predaj spoločníkovi a konateľovi žalovaného Z.. Z. E., k čomu doposiaľ nedošlo.
3. Listom zo dňa 10.1.2019 bolo žalobcovi zo strany Z.. Z. E., konateľa žalovaného oznámené, že dňa 29.3.2019 sa bude konať valné zhromaždenie s programom: 1. Úvod, voľba zapisovateľa a predsedu valného zhromaždenia, kontrola uznášaniaschopnosti, 2. Uloženie povinnosti konateľovi C.. Z. E. dodržiavať zákaz konkurencie, 3. Uloženie povinnosti konateľovi C.. Z. E. odpovedať na otázky spoločníka P.. C. uvedené v Žiadosti o zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 26.11.2018, 4. Uloženie povinnosti konateľovi C.. Z. E. dodržiavať zákaz konkurencie, 5. Uloženie povinnosti konateľovi C.. Z. E. previesť obchodné podiely v ostatných spoločnostiach, v ktorých je spoločníkom, 6. Oboznámenie spoločníkov o vzniku škody spoločnosti a návrh na jej vyčíslenie v súvislosti s podozrením na spáchanie trestného činu podvodu v súbehu s trestným činom krádeže spáchaného formou spolupáchateľstva Z.. Z. E. (konateľom spoločnosti Klartec spol. s r.o. a Klartec CZ) a P.. S. C. (bývalým konateľom T.P.T.
- Slovakia s.r.o.), 7. Oboznámenie spoločníkov o vzniku škody spoločnosti a návrh na jej vyčíslenie v súvislosti s podozrením na spáchanie trestného činu podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva p. S. S. (konateľom spoločnosti Ferobet) a P.. S. C. (bývalým konateľom T.P.T. - Slovakia s.r.o.), 8. Vymenovanie nového konateľa spoločnosti: A.. Z. E., 9. Rôzne: Pristúpenie k zmluve o prevode obchodného podielu P.. S. C..
4. Dňa 29.3.2019 o 10:00 sa konalo valného zhromaždenie s dohodnutým programom. Na valnom zhromaždení bol za advokátsku kanceláriu SD LEGAL, s.r.o. prítomný A.. K. M. ako zástupca žalobcu, Z.. Z. E. a A.. Z. E.. Z.. Z. E. navrhol za predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa A.. Z. E.. Z.. Z. E. hlasoval za, A.. K. M. hlasoval proti, pričom nenavrhol inú osobu za predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia. Hoci bola dosiahnutá rovnosť hlasov, nadpolovičná väčšina hlasov sa nedosiahla, bolo prijaté uznesenie: „Predseda a zapisovateľom je A.. E..“ V čase o 10:13 Z.. Z. E. opustil valné zhromaždenie a udelil plnomocenstvo na zastupovanie A.. Z. E.. Následne boli prijaté uznesenia : „Valné zhromaždenie vymenovalo za ďalšieho konateľa spoločnosti: A.. Z. E., nar. XX.X.XXXX“ a „Valné zhromaždenie poveruje konateľov vykonaním potrebných úkonov súvisiacich so zápisom zmenených údajov do príslušného obchodného registra“, pri ktorých sa nedosiahla nadpolovičná väčšina hlasov.
5. Z vykonaného odkazovania mal súd preukázané, že pri prijímaní uznesení na valnom zhromaždení dňa 29.3.2019 boli porušené ustanovenia Obchodného zákonníka o hlasovaní na valnom zhromaždení, žaloba žalobcu napriek tomu nie je dôvodná. Žalobca v spore nepreukázal, ako porušenie zákona resp. spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť jeho práva spoločníka, rovnako nepreukázal ani to, ktoré jeho práva spoločníka mohli byť obmedzené. Samotná skutočnosť, že predsedníčka a zapisovateľka valného zhromaždenia, ktorá bola vymenovaná za konateľku žalovaného je sestrou súčasného konateľa Z.. Z. E. a nemá technické vzdelanie, nie je okolnosťou, ktorá by mohla obmedziť práva žalobcu. Práve naopak, právnické vzdelanie na riadiacej pozícii je všeobecne vnímané skôr ako výhoda. Navyše, rodinný vzťah nie je len medzi novou konateľkou a súčasným konateľom, ale aj medzi konateľmi a žalobcom.
6. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1 odsek 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.
7. Postup žalobcu, ktorý žiadal o zvolanie valného zhromaždenia a toto valné zhromaždenie mienil zmariť nezvolením predsedu a zapisovateľa, pričom nenavrhol inú osobu predsedu, zapisovateľa ani konateľa, súd prvej inštancie vyhodnotil ako výkon práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, rovnako aj podanie predmetnej žaloby. Žalobca svojím postojom poškodzuje žalovaného a znemožňuje jeho riadny chod, čo by mohlo viesť k zrušeniu spoločnosti ex offo a jej likvidácii. Konateľ žalovaného program valného zhromaždenia zachoval a postupoval v súlade so záujmami spoločnosti tak, aby mohla vykonávať podnikateľskú činnosť. Priebeh valného zhromaždenia a prijatie jednotlivých uznesení boli v záujme obchodnej spoločnosti. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie resp. rozsudok zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť.
10. Namietal skutočnosť, že súd pripustil na pojednávaní dňa 19.11.2019 ako zástupkyňu žalovaného A.. Z. E., a to napriek tomu, že jej nebolo udelené plnomocenstvo zo strany žalovaného vo forme a spôsobom, ktorú vyžaduje zákon, a to konkrétne, že nebolo podpísané dvoma konateľmi.
11. Taktiež namietal, že súd pri predbežnom právnom posúdení neuviedol, ako sa mu predbežne javí stav veci a či je podľa názoru súdu žaloba podaná dôvodne. Súd taktiež neuviedol, že vec mieni posúdiť
podľa ustanovení § 261 a § 265 Obchodného zákonníka. Odvolávanie sa v odôvodnení rozsudku na tieto paragrafy ObchZ (§ 261 ods. 6, písm. a); § 265 ObchZ) je podľa názoru žalobcu prekvapivé (okrem toho, že je právne neudržateľné ako rozoberieme nižšie). Taktiež namietame, že súd sa v odôvodnení nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami, podstatnými v argumentácii žalobcu pri podanej žalobe ako aj v následných vyjadreniach a nedal na ne odpovede, čím podľa názoru žalobcu nemožno hodnotiť napádaný rozsudok inak ako arbitrárny. Konkrétne má žalobca na mysli práve okolnosť, ktorá viedla súd k zamietnutiu žaloby, a to, že žalobca nemal preukázať ako porušenie zákona, resp. spoločenskej zmluvy pri prijímaní rozhodnutí na VZ dňa 29.03.2019 obmedzili jeho práva ako spoločníka a taktiež, že žalobca ani nepoukázal na to, ktoré jeho práva ako spoločníka mohli byť obmedzené. Uvedené však nie je pravdou, žalobca tak v žalobe ako aj vo vyjadreniach poukazoval na skutočnosti, s ktorými sa však súd v rozsudku nevysporiadal a nevyjadril sa ani k právnej argumentácii žalobcu. Keďže ide o dôvod, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, ide o závažné pochybenie, ktoré spôsobuje arbitrárnosť predmetného rozhodnutia. Okrem toho, porušenie práv žalobcu ako spoločníka vyplýva aj z obsahu vykonaných dôkazov, najmä zo zápisnice z VZ zo dňa 29.03.2019, ako aj z výzvy zo dňa 26.06.2019, ktorou sa žalobca opätovne domáhal od žalovaného, že chce nahliadnuť aj do ostatných účtovných dokladov spoločnosti, o čo opakovane žiadal, avšak bez úspechu, bez odpovede zo strany C.. E. ako konateľa.
12. Nie je pravdou, že by žalobca nepreukázal ako porušenie zákona, resp. spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť práva jeho ako spoločníka a už vôbec nie je pravda, že by žalobca nepoukázal na to, ktoré jeho práva spoločníka mohli byť obmedzené. Je potrebné v prvom rade uviesť, že obchodný podiel a práva spoločníka s ním súvisiace, sú majetkom žalobcu a tento majetok má reálne vyčísliteľnú hodnotu. Táto hodnota obchodného podielu sa odvíja od spôsobu fungovania spoločnosti, výsledkov, ktoré spoločnosť dosahuje a pod. Majetok žalobcu, spočívajúci vo vlastníctve obchodného podielu v žalovanom teda mení svoju výšku v závislosti od toho, či spoločnosť funguje a ako funguje, či vytvára zisk alebo stratu. Na ovplyvňovanie chodu spoločnosti, slúžia práva spoločníka, zakotvené tak v obchodnom zákonníku ako aj v spoločenskej zmluve.
13. Žalobca už v žalobe a v následných vyjadreniach uviedol dôvody, pre ktoré napáda neplatnosť uvedených uznesení valného zhromaždenia ako aj to, akým spôsobom boli porušené ktoré konkrétne práva žalobcu. Súd sa však so žalobcom uvádzanými dôvodmi v rozsudku nevysporiadal, iba uviedol, že žalobca žiadne dôvody neuviedol, ako boli obmedzené jeho práva, resp. ktoré konkrétne práva žalobcu ako spoločníka boli porušené.
14. Obmedzenie práv žalobcu ako spoločníka pri prijatí napádaných uznesení VZ vidíme v tom, že konateľmi spoločnosti zapísanými v obchodnom registri budú teraz v rozpore s vôľou žalobcu ako spoločníka dvaja súrodenci, a to C.. Z. E. (ktorý je zároveň spoločníkom) a A.. Z. E., pričom z výpisu z OR je zrejmé, že za spoločnosť konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Spoločník C.. E. tak môže teda konať v mene spoločnosti aj ako konateľ spolu so svojou sestrou bez ohľadu na vôľu druhého spoločníka P.. C., ktorý však tiež má záujem vytvoriť protiváhu v spoločnosti tak, aby konanie za spoločnosť bolo výsledkom konsenzu oboch spoločníkov, čo v tomto prípade po prijatí napádaného uznesenia o vymenovaní A.. Z. E. za konateľku nie je možné, čím dochádza k obmedzeniu práv žalobcu ako spoločníka v zmysle čl. 9 Spoločenskej zmluvy podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti.
15. Ustanovením A.. E. ako konateľky spoločnosti v rozpore s vôľou žalobcu za situácie, keď druhým konateľom je jej brat a spoločník C.. Z. E., ktorý žalobcovi neodovzdáva ani základné informácie o spoločnosti došlo k porušeniu práva žalobcu ako spoločníka v zmysle čl. 9 Spoločenskej zmluvy, a to konkrétne podieľať sa na riadení a kontrole spoločnosti a podieľať sa na zisku spoločnosti. Svedčí o tom vykonané dokazovanie, ktoré súd nesprávne skutkovo vyhodnotil, najmä máme na mysli nespočetné listy a dopyty žalobcu na C.. E. ohľadom stavu financií spoločnosti, prístupu k účtovníctvu spoločnosti a pod., na ktoré tvrdohlavo nereaguje, pričom protiprávne konanie C.. E. jeho sestra A.. E. potvrdzuje a ďalej v ňom pokračuje. Porušenie práv žalobcu ako spoločníka a odôvodnenosť porušenia práv žalobcu ako spoločníka vyplýva koniec koncov zo samotnej textácie Zápisnice z VZ zo dňa 29.03.2019, z ktorej je zrejmé, že žalobca sa ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu nevedel dostať k účtovným dokladom spoločnosti, napriek tomu, že o to v žiadosti o zvolanie VZ žiadal. Žalobca nedostal na VZ informáciu, kedy a koľko peňazí požičala spoločnosť T.P.T. - Slovakia, spol. s r.o. konajúc iba C.. E. ako veriteľ bez vedomia a súhlasu druhého spoločníka a konateľa (konať v mene žalovaného musia vždy dvaja konatelia!) druhej firme pána E. KM Tatry, s.r.o.. Pri výkone kontrolnej činnosti žalobcu ako
spoločníka na VZ dňa 29.03.2019 mu A.. E. tieto informácie odmietla poskytnúť, predložila neúplné zmluvy o pôžičke (strana 3. zápisnice z VZ zo dňa 29.03.2019), dátum poskytnutia pôžičky sa žalobca do dnešného dňa nedozvedel napriek tomu, že bol ubezpečovaný A.. E., že mu túto informáciu odovzdá.
16. Rovnako už údajné zvolenia A.. E. za predsedu VZ a za zapisovateľa znamená porušenie práv spoločníka - žalobcu, keďže tento sa má právo slobodne rozhodnúť ako spoločník spoločnosti, kto bude viesť Valné zhromaždenie a kto bude zapisovateľ. Ak je v zápisnici z VZ uvedené, že predsedom VZ a zapisovateľom je osoba (A.. E.), s ktorou žalobca nevyjadril súhlas, nemohla byť riadne pri súčasnej konštalácii hlasov (50 : 50) zvolená ani za predsedu VZ ani za zapisovateľa. Nezvolenie predsedu VZ a zapisovateľa je podľa nášho názoru už samo o sebe dostatočným dôvodom pre vyslovenie neplatnosti aj ostatných uznesení prijatých na VZ dňa 29.3.2019.
17. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že žalobca žiadal o zvolanie VZ a potom ho sám bojkotuje nezvolením predsedu a zapisovateľa. Je právom žalobcu, aby sa ako spoločník rozhodol, za koho bude hlasovať, koho považuje za vhodnú osobu na post predsedu VZ a kto bude zapisovateľ, o tejto otázke má žalobca právo slobodne hlasovať podľa vlastného uváženia. Nie je pravdou, že žalobca do funkcie predsedu VZ a zapisovateľa nikoho nemenoval. Prítomný právny zástupca žalobcu na VZ hlasoval proti A.. E. ako predsedovi VZ a ako zapisovateľovi.
18. Potom, čo bolo hlasované o A.. E. ako o predsedníčke VZ a o zapisovateľke vzniesol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku neplatnosti predmetného uznesenia so zákonom, keďže bola dosiahnutá rovnosť hlasov a pre zvolenie predsedu aj zapisovateľa bolo potrebné dosiahnuť väčšinu. A.. E. sa však protiprávne pasovala do role predsedu VZ a zapisovateľa, na čo právny zástupca žalobcu opätovne namietal protiprávnosť uvedeného uznesenia.
19. Vytýkať v odôvodnení rozsudku (bod. 22) v tomto smere žalobcovi, že marí konanie VZ nezvolením predsedu a zapisovateľa, a že blokuje spoločnosť, je nezákonné zo strany súdu. Za vyslovene zarážajúce je, že súd považuje obranu práv žalobcu, ktorý podal žalobu na vyslovenie neplatnosti uznesenia VZ, za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ako inak sa mal žalobca na VZ brániť za situácie, kedy sa A.. E. protiprávne pasovala za predsedu VZ a za zapisovateľa ak nie vznesením námietky nezákonnosti prijatia uvedeného uznesenia? Veď A.. E. ďalej VZ viedla z pozície predsedu a zapisovateľa a diskusiu ohľadom iných návrhov na predsedu VZ, resp. zapisovateľa neriešila a pristúpila k prerokovaniu ďalších bodov programu, a to napriek odôvodnenej námietke, že za predsedu VZ a za zapisovateľa zvolená nebola. Dôrazne sa ohradzujeme proti nepravdivým a vyslovene lživým skutočnostiam, uvedeným v odôvodnení rozsudku v bode 22., že žalobca mienil VZ mariť nezvolením predsedu a zapisovateľa. Nie je nám zrejmé, z akého dôkazu súd toto tvrdenie vyvodil, súd ani neuvádza na základe čoho dospel k uvedenému záveru. Žalobca nikdy úmysel mariť VZ nemal a za predsedu VZ a za zapisovateľa chcel v zastúpení svojej osoby právnym zástupcom nominovať A.. M., čo sa však nemohlo uskutočniť v dôsledku toho, že predsedom a zapisovateľom VZ sa sama protiprávne menovala A.. E.. Logickým dôsledkom neplatnosti uznesenia VZ o zvolení A.. E. za predsedu a zapisovateľa mala byť diskusia o nových návrhoch, ktoré však A.. E., ako údajná predsedníčka VZ neriešila.
20. Tvrdenie v napádanom rozsudku, že menovanie A.. E. ako konateľky bude na prospech žalobcu nemožno nazvať inak ako nepravdivým a rozporným s obsahom vykonaného dokazovania. Neodôvodnenosť tohto tvrdenia vyplýva už z ďalšieho priebehu VZ, na ktorom A.. E.Á. vedome a úmyselne predkladala žalobcovi ako druhému spoločníkovi neúplné informácie o podstatných informáciách týkajúcich sa chodu firmy a finančných záležitostí (neúplné zmluvy o pôžičke pre spoločnosť KM Tatry, s.r.o.), zatajujúc dátumy poskytnutia pôžičky. Žalobca si teda takto konateľa, ktorý má hájiť záujmy spoločnosti a byť podriadený pokynom spoločníka nepredstavuje. Zrejme nikto by takéhoto konateľa v spoločnosti nechcel a nemôže byť žalobcovi na škodu ak proti takémuto konateľovi hlasoval. Keďže žalobcovi je charakterový, morálny a osobnostný profil A.. E. ako aj C.. E. známy, nikdy nebude súhlasiť, aby A.. E. bola konateľkou firmy. Je to právo žalobcu vyjadriť súhlas alebo nesúhlas a súd nemá čo hodnotiť, či prijaté uznesenia boli v záujme spoločnosti. Zákon takúto možnosť (posudzovať záujem spoločnosti v konaní o vyslovenie neplatnosti uznesenia VZ) súdu nepripúšťa a ak tak súd rozhodol a vec takto posudzoval, konal contra legem. V záujme spoločnosti okrem toho ale nie je, aby jej majetok bol tunelovaný podvodnými pôžičkami s neznámym dátumom poskytnutia a splatnosti ani výšky. Taktiež nie je v záujme spoločnosti, aby konateľkou bola osoba, ktorá háji záujmy nie spoločnosti,
ale iba jedného zo spoločníkov pomocou v tunelovaní firmy, nehovoriac o pochybnostiach o odborných schopnostiach osoby, ktorá nevie určiť podľa počtu hlasov, či uznesenie VZ bolo alebo nebolo prijaté, či bola alebo nebola dosiahnutá väčšina a pri rovnosti hlasov tvrdiť, že určité uznesenie prijaté bolo aj keď evidentne prijaté nebolo, o čom svedčí aj to, že A.. E. do dnešného dňa ako konateľka v OR zapísaná nie je.
21. Nezákonnosť odôvodnenia rozsudku dotvára to, že súd vec nesprávne právne posúdil. Konkrétne namietame aplikáciu § 261 a § 265 Obchodného zákonníka na predmetný právny vzťah. Ustanovenia § 261 a nasl. totiž systematicky patria do III. časti Obchodného zákonníka a upravujú záväzkové vzťahy. Medzi žalobcom a žalovaným, resp. medzi žalobcom a C.. E. ako druhým spoločníkom však v tomto konkrétnom prípade nemožno ani len uvažovať o aplikácii III. časti Obchodného zákonníka, keďže žiaden záväzkový vzťah medzi nimi nie je a ani nebol. Nie je nám preto zrejmé, prečo súd aplikoval tieto ustanovenia ObchZ na predmetný právny vzťah, túto skutočnosť namietame ako nesprávne právne posúdenie veci. V každom prípade však hlasovanie o konkrétnej osobe a vyslovenie súhlasu, resp. nesúhlasu s konkrétnou osobou (A.. E.) ako konateľkou spoločnosti nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V prvom rade medzi žalobcom a žalovaným, resp. C.. E. nemožno hovoriť v prípade účasti a rozhodovania na VZ ako spoločník o žiadnom obchodnom styku, keďže žalobca žiaden obchodný styk v tejto súvislosti nerealizoval. Žalobca iba uplatnil svoje právo žiadať zvolanie VZ a hlasovať na ňom. To, že jeho obavy, že by A.. E. nemusela zvládnuť vedenie a zápis konania VZ, sa žiaľ potvrdili už priamo na samotnom VZ, nehovoriac o priam poburujúcom protiprávnom konaní a odmietaní sprístupniť informácie žalobcovi ako spoločníkovi spoločnosti. Keď následne žalobca aj vo svetle nezákonného priebehu VZ dospel k záveru, že A.. E. nie je vhodnou osobou pre osobu konateľa spoločnosti, nemožno to žalobcovi vyčítať a tvrdiť, že takýto jeho postoj je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Práve naopak, ide o plnenie prevenčnej povinnosti predchádzať hroziacim škodám. Zneužívanie postavenia C.. E. ako spoločníka a konateľa napriek výčitkám a námietkam žalobcu súd neriešil.
22. Je zarážajúce, že sa súd nevysporiadal so skutočnosťami, uvádzanými žalobcom v žalobe a v následných vyjadreniach, kde uvádzal aké konkrétne práva žalobcu ako spoločníka a akým spôsobom boli porušené. Porušenie práv spoločníka prijatím napádaných uznesení vidí žalobca aj v tom, že mu je opakovane a dlhodobo bránený prístup k informáciám, týkajúcich sa chodu spoločnosti a najmä účtovných dokladov spoločnosti, o čom svedčí aj správanie sa C.. E., s ktorým vedie konanie o uloženie povinnosti sprístupniť základné účtovné informácie, pričom týchto sa musí žalobca domáhať súdnou cestou na OS Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/65/2019.
23. Porušenie práv spoločníka vyplýva aj z oboznámených listinných dôkazov - účtovných závierok žalovaného, z ktorých vyplýva, že za roky 2017, 2018 boli do registra ÚZ vložené účtovné závierky ako schválené, avšak schválené neboli a čo sa týka ÚZ za rok 2018, tak ani nebolo zo strany C.. E. zvolané VZ, predmetom rokovania ktorého by bolo schválenie predmetnej účtovnej závierky za rok 2018, čo taktiež ilustruje samovládu C.. E. v spoločnosti.
24. To, že C.. E. svoje postavenie v spoločnosti zneužíva, vyplýva priamo z textu zápisnice z VZ zo dňa 29.3.2019, konkrétne zo strany 3., kde je uvedené, že v rámci prerokovania bodov 2., 3., 4., 5. žiadal žalobca ako spoločník od C.. E. ako od osoby, ktorá je oficiálne vedená ako konateľ spoločnosti a ako od osoby, ktorá disponuje s účtom spoločnosti a zároveň zabezpečujúcou vedenie účtovníctva o informáciu ohľadom pôžičiek zo strany spoločnosti T.P.T. - Slovakia, s.r.o. ako veriteľa pre inú spoločnosť C.. E., konkrétne KM Tatry s.r.o., so sídlom Vodárenská 1933/33, 058 01 Poprad, IČO: 43 904 599 ako dlžníka, kde boli požičané tejto spoločnosti finančné prostriedky vo výške rádovo v desiatkach tisícoch eur.
XX. A.. E. právnemu zástupcovi žalobcu ukázala na VZ dňa 29.3.2019 iba neúplné zmluvy - iba prvé strany zmlúv o pôžičke, ktoré boli bez dátumu uzavretia a bez podpisu veriteľa a dlžníka, pričom ani z prvých strán týchto zmlúv nebolo umožnené právnemu zástupcovi žalobcu vyhotoviť si kópie napriek tomu, že o to žiadal. Aj uvedené správanie sa A.. E. potvrdzuje skutočnosť, že nie je namieste, aby bola konateľkou spoločnosti, keďže je zrejmé, že bude hájiť iba záujmy jedného zo spoločníkov - svojho brata C.. E. a nie záujmy spoločnosti a záujem aj žalobcu ako druhého spoločníka. Ak by totiž poskytnutie pôžičiek spoločnosti, o ktoré sa žalobca na VZ dňa 29.3.2019 zaujímal, bolo v poriadku, nemal by C.. E. ani jeho sestra problém poskytnúť žalobcovi informácie ohľadom týchto pôžičiek. Trápnym ukazovaním iba prvých strán, teda neúplných zmlúv o pôžičke bez dátumu uzavretia a bez podpisov veriteľa a dlžníka
sa iba potvrdzuje skutočnosť, že práva žalobcu ako spoločníka sú a aj budú súrodencami E. v prípade ovládnutia spoločnosti z ich strany porušované hrubým spôsobom, čo sa aj deje. Poskytnuté pôžičky zo strany T.P.T. - Slovakia, spol. s r.o. ako veriteľa inej spoločnosti pána E. KM Tatry, s.r.o., so sídlom Vodárenská 1933/33, 058 01 Poprad ako dlžníkovi bez vedomia a súhlasu žalobcu ako konateľa a spoločníka vážne poškodili spoločnosť T.P.T. - Slovakia, spol. s r.o. a bránia jej v ďalších ekonomických aktivitách.
26. V tomto smere žalobca poukázal v konaní aj na skutočnosť, že chce nahliadnuť aj do ostatných účtovných dokladov spoločnosti, o čo opakovane žiadal listom zo dňa 26.6.2019 avšak bez úspechu, bez odpovede zo strany C.. E. ako konateľa. Súd však na túto skutočnosť v rozsudku neprihliadol.
27. Skutočnosť, či žalobca v minulosti ponúkol alebo neponúkol C.. E. na predaj svoj obchodný podiel u žalovaného je bez právneho významu pre tento spor, žalobca je stále spoločníkom žalovaného v podiele 50 % a C.. E. nie je stranou tohto súdneho sporu. Do doby, kým bude žalobca spoločníkom žalovaného má všetky práva súvisiace s vlastníctvom obchodného podielu.
28. Žalobca vyslovene popiera, že by zneužíval svoje práva ako spoločník, práve naopak, snaží sa dostať k relevantným informáciám týkajúcim sa chodu spoločnosti, avšak bez úspechu. Je to práve C.. E., ktorý sa ku spoločnosti T.P.T. - Slovakia, spol. s r.o. správa ako výlučný vlastník bez ohľadu na práva žalobcu ako druhého rovnocenného spoločníka. Svedčí o tom napr. aj skutočnosť - predloženie účtovnej závierky spoločnosti T.P.T. - Slovakia, spol. s r.o. za rok 2017 zo strany C.. E. ako konateľa do registra účtovných závierok ako schválenej účtovnej závierky spoločnosti napriek tomu, že účtovná závierka spoločnosti T.P.T. - Slovakia, spol. s r.o. za rok 2017 na VZ konanom dňa 31.07.2018 v skutočnosti schválená nebola, ako to vyplýva z uznesenia č. 3 z VZ zo dňa 31.07.2018. Pri účtovnej závierke ide pritom o jeden z najdôležitejších dokumentov spoločnosti, ktorý má vplyv na výšku daňovej povinnosti subjektu, výšku zisku, resp. straty spoločnosti, čo vplýva aj na právo spoločníka na podiel na zisku, a teda znamená realizáciu práva žalobcu vlastniť majetok, čo je žalobcovi zo strany C.. E. znemožňované vo forme bránenia prístupu k informáciám. V tomto smere vyslovene poukazujeme na skutočnosť, že C.. E. na valnom zhromaždení spoločnosti dňa 31.07.2018 uviedol, že keďže účtovné doklady spoločnosti obsahujú nezrovnalosti, účtovná závierka nemôže byť schválená, pričom žalobcovi účtové doklady spoločnosti odmietol predložiť a odmietol aj hĺbkový ekonomický audit spoločnosti. V rámci uvedeného valného zhromaždenia bola účtovná závierka za rok 2017 neschválená, napriek tomu je v registri účtovných závierok vedená ako schválená. Aj v skutočnosti, že C.. E. odmietol hĺbkový audit spoločnosti, čím zamedzil žalobcovi prístup k informáciám od nezaujatej, odborne spôsobilej osoby (audítora) ohľadom ekonomického stavu spoločnosti, vidí žalobca porušenie svojich práv ako spoločníka na informácie ohľadom stavu spoločnosti. Z tohto dôvodu nesúhlasí v žiadnom prípade s menovaním A.. E., sestry C.. E., do funkcie konateľky spoločnosti. To isté platí aj o predložení účtovnej závierky spoločnosti T.P.T. - Slovakia, spol. s r.o. za rok 2018 zo strany C.. E. ako konateľa do registra účtovných závierok ako schválenej účtovnej závierky spoločnosti bez toho, aby účtovná závierka spoločnosti T.P.T.
- Slovakia, spol. s r.o. aj v skutočnosti schválená bola, resp. aby vôbec bolo zvolané valné zhromaždenie spoločnosti za účelom prerokovania účtovnej závierky spoločnosti.
29. Žalobca sa ako spoločník žalovaného dôvodne obáva ďalšieho vývoja spoločnosti pod vedením C.. E. a zároveň jeho sestry A.. E. v prípade, ak by mala byť konateľkou. Obavy žalobcu vyplývajú z ekonomických ukazovateľov, ktoré firma vykazuje od doby, keď bolo žalobcovi protiprávne neumožnené vykonávať funkciu konateľa, t.j. od júna 2017. Ako vyplýva z účtovnej závierky žalovaného za rok 2015, v tomto období dosiahla zisk 531.679,- eur, v roku 2016 18.983,- eur a od roku 2017 je spoločnosť v strate vo výške -19.352,- eur a v roku 2018 -113.811,- eur.
30. V bode 21. rozsudku súd rozoberá zákaz zneužitia práva a jeho definíciu, pričom by malo ísť o zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov. V bode 17. rozsudku však súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, že uznesenie VZ nie je právnym úkonom, preto je odôvodnenie napádaného rozhodnutia v bodoch 17. a 21. vnútorne rozporné, keď na jednej strane súd tvrdí, že uznesenie VZ nie je právnym úkonom a na druhej strane tvrdí, že zákaz zneužitia práva je potrebné vnímať ako zásadu výkladu právnych úkonov. V každom prípade je pre žalobcu urážajúce, ak mu súd kladie za vinu zneužitie práva za situácie, keď nie je konateľom zvolávané VZ za účelom prerokovania a schválenia účtovnej závierky spoločnosti, keď žalobca nemá prístup k základným účtovným a ekonomickým informáciám ohľadom stavu spoločnosti, za situácie keď C.. E.
odmieta audit nezávislým audítorom, keď zahmlieva a nesprístupňuje informácie ohľadom pôžičiek poskytovaných spoločnosťou a pod. Vyslovene namietame, že súd pri odôvodňovaní napádaného rozhodnutia uvádza nesúvisiace paragrafy 261 a 265 ObchZ z III. časti Obchodného zákonníka upravujúce záväzkové vzťahy, uvádza argumenty ohľadom poctivého obchodného styku aj keď medzi stranami sporu žiaden obchodný styk neprebiehal a spor sa obchodného styku netýka a naopak neuvádza a ani sa nevysporiadal s ustanovením § 56a ObchZ, pričom ak by to učinil, musel by dôjsť k záveru, že je to práve C.. E., ktorý svoje postavenie a práva spoločníka zneužíva v tom zmysle, že iba on má prístup k účtovným a ekonomickým informáciám spoločnosti, avšak sprístupniť ich nechce nikomu.
31. Namietal skutočnosť, uvedenú v bode 23. rozsudku, že spoločnosť KM Tatry s.r.o. sa v skutočnosti venuje výrobe strojov pre baníctvo a iných špeciálnych strojov a veľkoobchodu s pevnými, kvapalnými a plynnými palivami a súvisiacimi produktmi a ostatnému maloobchodu v nešpecializovaných predajniach. Nie je nám známe odkiaľ súd disponuje týmito informáciami, uvedenými v bode 23. rozsudku, keďže nevyplývajú z výpisu z OR spoločnosti KM Tatry, s.r.o. a nemáme ani vedomosť, že by tieto informácie žalovaný počas konania vo vyjadreniach uvádzal.
32. Namietal skutočnosť, že súd nepripojil spis OS Prešov, sp. zn. 1Re/ 781/2019, a to z dôvodu, že podľa našich informácií v tomto spise registrový súd rozhodol, že A.. E. ako konateľku žalovaného do OR nezapíše z dôvodu, že nebola dosiahnutá väčšina potrebná na prijatie uznesenia o jej ustanovení do funkcie konateľky.
33. Poukázal na skutočnosť, že súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru, že pri prijímaní uznesení na VZ dňa 29.03.2019 boli porušené ustanovenia Obchodného zákonníka o hlasovaní na valnom zhromaždení. Vyplýva to z odôvodnenia napádaného rozsudku v bode 19. Namietame vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, že súd sa bezdôvodne priklonil na stranu nespravodlivosti a protiprávnosti, keď žalobu zamietol napriek tomu, že konštatoval porušenie zákona.
34. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení, rozsudok považuje za vecne správny, pričom žalobcom namietaný príbuzenský vzťah je pre rozhodnutie vo veci samej absolútne irelevantný, namietanie príbuzenského vzťahu žalobcom vyznieva paradoxne z dôvodu, že príbuzenský vzťah je tiež medzi žalobcom (strýko) a Z.. Z. E. (synovec) a tento mu do zhoršenia vzájomných vzťahov neprekážal a nepoškodzoval jeho záujmy ako spoločníka žalovaného.
35. Žalobca opakovane poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe súd môže na návrh spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak ním namietané porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho právo spoločníka. Žalovaný zotrváva na tom, že menovanie ďalšieho konateľa nie je poškodením práv ktoréhokoľvek zo spoločníkov, ale je práve v záujme žalovaného, aby v jeho mene konali dvaja konatelia s odbornou starostlivosťou na rozdiel od konania žalobcu v čase, kedy pôsobil ako konateľ žalovaného. Podľa ustálenej súdnej praxe na návrh oprávnenej osoby súd určí neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť.
36. Odvolacie dôvody žalobcu vyznievajú podľa názoru žalovaného absurdne s poukazom na prvé dva odvolacie dôvody, kde žalobca namieta, že konaním prvostupňového súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces tým, že prvostupňový súd prihliadal na podania žalovaného v konaní, napriek tomu, že za žalovaného musia konať vždy dvaja konatelia. Týmto odvolacím dôvodom a v ňom uvedeným argumentom, ale žalobca cieli poškodenie práva na spravodlivý proces žalovaného tak, aby mu znemožnil uplatňovať procesné práva, čo len vypovedá o charaktere a zámeroch žalobcu a jeho záujmu o žalovaného.
37. Napádaný rozsudok prvostupňového súdu nemožno považovať za arbitrárny, vzhľadom na to, že podľa ustálenej súdnej praxe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania a aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti.
38. K námietke žalobcu, že došlo k jeho obmedzeniu práva ako spoločníka prijatím napádaných uznesení, žalovaný poukázal na Zápisnicu z valného zhromaždenia spoločníkov žalovaného zo dňa 04.02.2020, z ktorej obsahu jednoznančne vyplýva, aký záujem má žalobca o vytvorenie protiváhy ku terajšiemu konateľovi Z.. E., keď hlasovanie o týchto otázkach odvolania súčasného konateľa Z.. E. a menovanie nového konateľa - žalobcu bezhlavo vylúčil za výdatnej podpory a účasti jeho právneho zástupcu z hlasovania a rovno pristúpil k hlasovaní o podaní žaloby na vylúčenie spoločníka a zároveň konateľa Z.. E. zo spoločnosti - žalovaného. Zároveň zo znenia zápisnice VZ, ktorého uznesenia žalobca žalobou napáda tiež jednoznačne vyplýva, že žalobca bol dôkladne oboznámený s aktuálnym stavom spoločnosti, ale záujmom žalobcu nie je nič iné, ako len útoky na osobu terajšieho konateľa a druhého spoločníka žalovaného Z.. E., o čom svedčí zápis zo strany 9 a 10 tejto zápisnice.
39. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
40. Vo vyjadrení zo dňa 11.3.2020 žalobca uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na obsahu a dôvodoch podaného odvolania a vyslovene popiera všetky skutkové a právne tvrdenia uvádzané žalovaným vo vyjadrení zo dňa 19.02.2020.
41. Žalovaným podané vyjadrenie a najmä doložená zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti T.P.T. - Slovakia, s.r.o. zo dňa 04.02.2020 potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že prijatím napádaných uznesení valného zhromaždenia dňa 29.03.2019 došlo k obmedzeniu a porušeniu práv žalobcu ako spoločníka spoločnosti T.P.T. - Slovakia, s.r.o.. Je totiž zrejmé, že A.. E., ktorá bola neplatne menovaná za konateľku spoločnosti na VZ dňa 29.03.2019, je sestrou Z.. Z. E. (a zároveň neterou žalobcu), ktorý je ako konateľ žalovaného zapísaný v OR. Zo zápisnice z VZ zo dňa 04.02.2020 zo strany 2., 3. odsek vyplýva, že Z.. E. žalobcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi A.. M. na VZ, ktoré sa konalo v kancelárii A.. M. nadáva a používa vulgarizmy, dokonca sa neštíti do svojich vyjadrení poňať aj vetu, že sa za advokáta bude hanbiť jeho matka aj jeho deti. Žalobcovi, ktorý je jeho strýkom ako aj jeho advokátovi nadáva do dementov. Takéto správanie sa druhého spoločníka a jediného zapísaného konateľa voči druhému spoločníkovi nemožno nazvať inak ako hrubo rozporné s dobrými mravmi a spôsobilé zastrašiť žalobcu. Zároveň ide o hrubé zneužitie postavenie fakticky dominantného spoločníka Z.. E. voči žalobcovi. Ťažko si možno predstaviť, že je v záujme žalobcu ako spoločníka a v súlade s jeho právami, aby obaja súrodenci rovnakého razenia mohli dobre viesť spoločnosť T.P.T. - Slovakia, s.r.o. ako konatelia. Žalobca sa aj vzhľadom na túto skutočnosť odôvodnene obáva, že menovanie sestry Z.. E. do vedenia spoločnosti na základe vôle Z.. E. bude znamenať ďalšiu degradáciu spoločnosti a jej faktický zánik, čím dôjde k zmenšeniu majetkových práv žalobcu - k zníženiu hodnoty jeho obchodného podielu, čím dôjde k porušeniu práva žalobcu vlastniť majetok, ktoré je zakotvené v Ústave.
42. Nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby súhlasil s vymenovaním konateľky A.. E. spoločníkom Z.. E., ktorý mu a jeho advokátovi drzo nadáva do dementov na VZ. Ustanovenie konateľa takýmto spoločníkom jednoznačne porušuje práva žalobcu ako spoločníka vlastniť majetok a vykonávať riadne svoje majetkové práva a znamená zneužitie práv spoločníka Z.. E., ktoré je zákonom zakázané.
43. Súdu dal do pozornosti námietky Z.. E., vyplývajúce zo zápisnice z VZ zo dňa 04.02.2020, kde Z.. E. namieta na strane 2. zápisnice, že na prijatie uznesenia je potrebná väčšina hlasov, čím v zásade potvrdzuje, že napádané uznesenia VZ zo dňa 29.03.2019, ktoré neboli prijaté väčšinou hlasov, sú neplatné. Iba okrajovo uvádzame, že námietky Z.. E. k neplatnosti prijatých uznesení na VZ zo dňa 04.02.2020 sú irelevantné, keďže podľa § 127 ods. 5, písm. b/ v spojení s § 149 Obchodného zákonníka nemohol Z.. E. na VZ dňa 04.02.2020 vykonávať hlasovacie práva, keďže sa rozhodovalo o podaní žaloby o jeho vylúčení zo spoločnosti.
44. To, že zákon bol porušený pri prijímaní uznesení na VZ dňa 29.03.2019 čo do výšky potrebného kvóra na prijatie uznesenia VZ, je zrejmé a jasné jednak zo zápisnice z VZ zo dňa 29.03.2019 ako aj z vyjadrenia Z.. E. na VZ dňa 04.02.2020, kde sám Z.. E. priznáva, že na platnosť uznesenia VZ je
potrebné dosiahnuť väčšinu hlasov, nestačí iba rovnosť hlasov ako to bolo na VZ dňa 29.03.2019. Medzi porušením zákona a prijatím neplatných uznesení dňa 29.03.2019 je teda jednoznačná vecná súvislosť.
45. Nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného, že námietkou, že vyjadrenie v konaní nepodal žalovaný konajúci oboma konateľmi ale iba jedným konateľom, poškodzuje práva žalovaného. Spôsob konania žalovaného vyplýva jednak z obchodného registra a jednak z Obchodného zákonníka, nehovoriac o tom, že u žalovaného je podľa spoločenskej zmluvy konateľ menovaný na 2 roky, a teda ani Z.. E. už konateľom žalovaného nie je, keďže do funkcie konateľa bol menovaný 20.01.2016, trvanie funkcie mu uplynulo 20.01.2018 a opätovne prevolený ako konateľ nebol. Podľa zápisu z OR je jediným zapísaným konateľom žalovaného iba Z.. E., avšak v mene žalovaného konajú dvaja konatelia, a teda žalovaný de iure nevie vykonávať žiadne úkony. Žalobca navrhoval ustanoviť do funkcie konateľa svoju osobu, s čím naopak nesúhlasil Z.. E., tak je teda otázka, kto v skutočnosti spoločnosť poškodzuje. Je logické, že obaja spoločníci najmä za situácie, keď sú vzťahy medzi spoločníkmi narušené, chcú mať každý po jednom z konateľov tak, aby boli záujmy oboch spoločníkov hájené a aby bola rovnováha síl v spoločnosti zachovaná. Vytýkať žalobcovi, že poškodzuje spoločnosť za situácie, keď nesúhlasí s menovaním A.. E. ako konateľky je pri terajšom rozložení síl v spoločnosti nesprávne a neadekvátne. Menovanie aj druhého konateľa zo strany toho istého spoločníka Z.. E., ktorý práva žalobcu ako spoločníka spoločnosti nerešpektuje, odmieta mu prístup k dokladom spoločnosti a nadáva mu do dementov, nemožno nazvať inak, ako porušenie práva žalobcu ako spoločníka spoločnosti. Zrejme nikto by za tejto situácie sestru takéhoto spoločníka ako konateľa nechcel a žalobcovi nemožno vyčítať, že s týmto nesúhlasí a zároveň nemožno mať pochybnosti, že menovanie aj druhého konateľa Z.. E. obmedzuje faktické právo žalobcu na kontrolu spoločnosti, čo vyplýva už z predchádzajúceho konania Z.. E., ktorý žalobcovi prístup k informáciám týkajúcim sa chodu spoločnosti neumožňuje.
46. Žalobca v plnom rozsahu zotrval na podanom odvolaní a jeho skutkovom a právnom odôvodnení ako bolo zaslané súdu.
47. V následnom vyjadrení zo dňa 20.4.2020 žalovaný zotrval na tom, že menovanie ďalšieho konateľa nie je poškodením práv ktoréhokoľvek zo spoločníkov, ale je práve v záujme žalovaného, aby v jeho mene konali dvaja konatelia s odbornou starostlivosťou narozdiel od konania žalobcu v čase, kedy pôsobil ako konateľ žalovaného. Poškodením práva spoločníka nemôže byť ani skutočnosť, či medzi konateľom Z.. E. a menovaným konateľom A.. E. je príbuzenský vzťah. Táto skutočnosť nijako neobmedzuje práva spoločníkov žalovaného, a tobôž už nie ani práva žalobcu.
48. Zápisnica z valného zhromaždenia konaného dňa 04.02.2020 podľa názoru žalovaného preukazuje skutočné záujmy žalobcu a to je vylúčenie Z.. E. zo spoločnosti T.P.T - Slovakia s.r.o., žalovaného. Hoci sám žalobca zvolal toto valné zhromaždenie aj s programom, namiesto hlasovania o menovaní ďalšieho konateľa, tento bod programu z hlasovania valného zhromaždenia svojvoľne vylúčil. Preto poškodenie práva spoločníka menovaním ďalšieho konateľa A.. E. namietané žalobcom , tak ako sa to snaží prezentovať vo svojom vyjadrení zo dňa 11.03.2020 je len ničím nepodloženým konštatovaním a subjektívnym hodnotením žalobcu bez zákonnej opory. Opakovane žalovaný uvádza, že keby mal žalobca skutočne záujme vytvoriť protiváhu žalovaného vymenovaním seba ako konateľa, mal a mohol k hlasovaniu o tejto otázke na zasadnutí valného zhromaždenia konaného dňa 04.02.2020 pristúpiť, čo sa však nestalo.
49. Žalovaný je toho názoru, že práva žalobcu ako spoločníka nie sú a ani nemôžu byť poškodené tým, že by sa konateľ Z.. E. uchýlil k vulgarizmom a nadávkam. Slušné správanie si totiž človek musí zaslúžiť svojimi činmi a morálnymi hodnotami, ktoré žalobca nikdy nemal. Takéto správanie sa nedá vynútiť, avšak napriek tomu, ani vulgarizmy, ani nadávky, ani vynútenie si slušného správania, toto nie sú práva spoločníka podľa žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka.
50. Menovanie ďalšieho konateľa nemá vplyv ani na majetkové práva žalobcu, keďže na riadny chod žalovaného je nevyhnutné buď zmeniť spôsob konania v mene žalovaného, alebo menovať ďalšieho konateľa tak, aby bol zachovaný spôsob konania v mene žalovaného a to je spoločné konanie dvoch konateľov.
51. Vo svojom vyjadrení zo dňa 7.5.2020 žalobca zotrval v plnom rozsahu na obsahu a dôvodoch podaného odvolania a poprel všetky skutkové a právne tvrdenia uvádzané žalovaným vo vyjadrení zo dňa 20.04.2020.
52. Žalovaným podané vyjadrenie a najmä doložená zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti T.P.T. - Slovakia, s.r.o. zo dňa 04.02.2020 potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že prijatím napádaných uznesení valného zhromaždenia dňa 29.03.2019 došlo k obmedzeniu a porušeniu práv žalobcu ako spoločníka spoločnosti T.P.T. - Slovakia, s.r.o.. Je totiž zrejmé, že A.. E., ktorá bola neplatne menovaná za konateľku spoločnosti na VZ dňa 29.03.2019, je sestrou Z.. Z.N. E. (a zároveň neterou žalobcu), ktorý je ako konateľ žalovaného zapísaný v OR. Zo zápisnice z VZ zo dňa 04.02.2020 zo strany 2., 3. odsek vyplýva, že Z.. E. žalobcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi A.. M. na VZ, ktoré sa konalo v kancelárii A.. M. nadáva a používa vulgarizmy, dokonca sa neštíti do svojich vyjadrení poňať aj vetu, že sa za advokáta bude hanbiť jeho matka aj jeho deti. Žalobcovi, ktorý je jeho strýkom ako aj jeho advokátovi nadáva do dementov.
53. Tvrdenie Z.. E., že medzi práva spoločníka nepatrí právo na slušnosť pri jednaniach na VZ poukazuje na osobné, morálne a charakterové vlastnosti Z.. E. a potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby strpel takúto osobu ako spoločníka spoločnosti a menovanie konateľa takýmto spoločníkom. Pokiaľ Z.. E. uvádza, že je v poriadku, ak druhému spoločníkovi, ktorý je zároveň jeho strýkom a zároveň jeho právnemu zástupcovi na VZ dňa 04.02.2020 vulgárne nadáva, nemožno nad takýmto postojom spoločníka vysloviť nič viac ako údiv a zároveň ostrý protest. Tento postoj Z.. E. jednoznačne potvrdzuje, že ide o osobu, ktorá už nerozlišuje základné morálne pravidlá a pravidlá slušnosti a zároveň potvrdzuje dôvodnosť odvolania, pretože menovanie sestry takejto osoby za konateľku spoločnosti jednoznačne porušuje práva žalobcu ako spoločníka vlastniť majetok vrátane práva na prístup k informáciám. Nemožno spravodlivo od žalobcu ako spoločníka požadovať, aby faktické ovládanie spoločnosti zveril osobám s takýmto morálnym profilom. Obavy žalobcu, že spoločnosť nebude vedená správnym smerom, sú o to viac opodstatnené.
54. Dôvodnosť poškodenia práv žalobcu prijatím napádaných rozhodnutí potvrdzuje aj tá skutočnosť, že Z.. E. vo svojom vyjadrení zo dňa 20.04.2020 tvrdí, že žalobca si slušnosť a úctu musí zaslúžiť činmi a morálnymi hodnotami, pričom podľa názoru Z.. E. tieto vlastnosti žalobca nikdy nemal. Ak podrobíme logickému rozboru tvrdenia Z.. E., tak v zásade sa a priorne treba správať voči každému neslušne, vulgárne a bez rešpektu a opačné správanie si je potrebné zaslúžiť... Výchova Z.. E. čo do zásad slušného správania bola bezpochyby precízna a dôsledná... U Z.. E. úplne absentuje schopnosť akceptovať a rešpektovať práva P.. C. ako spoločníka a jeho strýka, rešpektovať jeho názor, jeho vôľu a sebecky presadzuje bezohľadne iba svoje záujmy. V tomto smere namietame, že súd prvej inštancie sa protiprávne priklonil na stranu Z.. E. nezohľadňujúc jeho charakterový a morálny profil, na ktorý poukazoval žalobca už počas konania a ktorý sa potvrdil vo vyjadrení žalovaného zo dňa 20.04.2020.
55. Žalobca poukázal na vzájomne si odporujúce tvrdenia Z.. E., ktorý do spisu sám doložil zápisnicu z VZ zo dňa 04.02.2020, z ktorej jednoznačne vyplýva, že nesúhlasil s programom VZ, a teda ani aby sa rokovalo o menovaní žalobcu ako konateľa spoločnosti. Vo vyjadrení však uvádza, že žalobca bod rokovania o menovaní jeho osoby ako konateľa spoločnosti z programu rokovania VZ svojvoľne stiahol... K tomu žalobca uviedol, že o menovaní žalobcu ako konateľa spoločnosti sa nerokovalo ani sa o tomto bode nehlasovalo z dôvodu, že žalobca s programom VZ nesúhlasil. Ak by Z.. E. s týmto bodom súhlasil, bolo by sa menovanie žalobcu ako konateľa spoločnosti na VZ dňa 04.02.2020 prerokovalo a bolo by sa o ňom hlasovalo. Jediným bodom programu VZ zo dňa 04.02.2020 bolo nakoniec iba rokovanie a hlasovanie o podaní žaloby o vylúčení Z.. E. zo spoločnosti, kde nie je potrebný súhlas Z.. E. s týmto bodom v zmysle § 127 ods. 5 písm. b/ Obchodného zákonníka.
56. Správanie sa druhého spoločníka a jediného zapísaného konateľa voči druhému spoločníkovi (žalobcovi) nemožno nazvať inak ako hrubo rozporné s dobrými mravmi a spôsobilé zastrašiť žalobcu. Zároveň ide o hrubé zneužitie postavenia fakticky dominantného spoločníka Z.. E. voči žalobcovi. Ťažko si možno predstaviť, že je v záujme žalobcu ako spoločníka a v súlade s jeho právami, aby obaja súrodenci rovnakého razenia mohli dobre viesť spoločnosť T.P.T. - Slovakia, s.r.o. ako konatelia. Žalobca sa aj vzhľadom na túto skutočnosť odôvodnene obáva, že menovanie sestry Z.. E. do vedenia spoločnosti na základe vôle Z.. E. bude znamenať ďalšiu degradáciu spoločnosti a jej faktický zánik, čím dôjde k zmenšeniu majetkových práv žalobcu - k zníženiu hodnoty jeho obchodného podielu, čím dôjde k porušeniu práva žalobcu vlastniť majetok, ktoré je zakotvené v Ústave.
57. Od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby súhlasil s vymenovaním konateľky A.. E. spoločníkom Z.. E., ktorý jemu a jeho advokátovi drzo nadáva do dementov na VZ. Ustanovenie konateľa takýmto spoločníkom jednoznačne porušuje práva žalobcu ako spoločníka vlastniť majetok a vykonávať riadne svoje majetkové práva a znamená zneužitie práv spoločníka Z.. E., ktoré je zákonom zakázané.
58. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“) na základe podaného odvolania vec podľa § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal napadnutý výrok vo veci samej ako aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vo výroku vo veci samej ako aj o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Prešove, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
59. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, použil teda takmer všetky odvolacie dôvody.
60. Podľa názoru odvolacieho súdu ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený a súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podriadil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
61. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je určenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného zo dňa 29.3.2019, tak, ako ich identifikoval žalobca v podanej žalobe.
62. V konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdu treba preukázať tie skutočnosti, o ktorých tak určí špeciálne ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka.
63. Podľa § 131 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
64. Dôvody, pre ktoré sa žalobca domáha určenia neplatnosti uznesení prijatých valným zhromaždením žalovaného dňa 29.3.2019, a teda napáda obmedzenie práv žalobcu ako spoločníka pri prijatí napádaných uznesení valného zhromaždenia žalovaného, vidí žalobca v tom, že konateľmi spoločnosti zapísanými v obchodnom registri budú teraz v rozpore s vôľou žalobcu ako spoločníka dvaja súrodenci, a to Z.. Z. E. (ktorý je zároveň spoločníkom ) a A.. Z. E., pričom z výpisu z OR je zrejmé, že za spoločnosť konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Spoločník Z.. Z. E. tak môže, podľa názoru žalobcu uvedeného v žalobe, konať v mene spoločnosti aj ako konateľ spolu so svojou sestrou bez ohľadu na vôľu druhého spoločníka - žalobcu, ktorý však má tiež záujem vytvoriť protiváhu v spoločnosti tak, aby konanie za spoločnosť bolo výsledkom konsenzu oboch spoločníkov, čo v prípade po prijatí napádaného uznesenia
o vymenovaní A.. E. za konateľku, podľa názoru žalobcu, nie je možné a dochádza k obmedzeniu práv spoločníka.
65. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
66. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že práva žalobcu ako spoločníka nemôžu byť obmedzené menovaním ďalšieho konateľa žalovaného, a to s ohľadom na povinnosti konateľa dané mu príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
67. Práva žalobcu ako spoločníka v žiadnom prípade nemôžu byť obmedzené prijatými uzneseniami na valnom zhromaždení, keďže tieto žalobca bude môcť využívať v rámci zákonných možností tak ako doteraz, na čo menovanie ďalšieho konateľa nemá žiadny vplyv. Bez ohľadu na príbuzenský vzťah medzi ostatným spoločníkom žalovaného Z.. Z. E. a menovanou konateľkou A.. Z.Q. E., povinnosti konateľov sú striktne dané Obchodným zákonníkom.
68. Priebeh valného zhromaždenia a prijatie jednotlivých uznesení bolo v súlade so zákonom a prijatie jednotlivých uznesení je v záujme žalovaného, pričom záujem žalovaného ako obchodnej spoločnosti musí byť prvoradý pred záujmami jednotlivých spoločníkov. Menovaním ďalšieho konateľa je umožnené žalovanému riadne plniť účel svojho založenia, ktorým je podnikanie, keďže v mene žalovaného konajú dvaja konatelia spoločne, pričom menovaním druhého konateľa nemohli byť obmedzené práva žalobcu ako spoločníka.
69. V tomto smere nemožno súhlasiť so žalobcom, že by príbuzenský vzťah konateľa žalovaného Z.. Z. E. a A.. Z. E. mohol akýmkoľvek spôsobom obmedziť práva spoločníka, teda žalobcu, nakoľko práva a povinnosti jednak konateľov a jednak spoločníkov sú strikne dané jednotlivými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a pre tieto nie je relevantný ani príbuzenský vzťah medzi konateľmi. Namietanie príbuzenského vzťahu žalobcom vyznieva paradoxne z dôvodu, že príbuzenský vzťah je tiež medzi žalobcom a Z.. Z. E. a tento mu do zhoršenia vzájomných vzťahov neprekážal a nepoškodzoval jeho záujmy ako spoločníka žalovaného.
70. Podľa ustálenej súdnej praxe súd môže na návrh spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak ním namietané porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť jeho právo spoločníka (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo 122/01), pričom menovanie ďalšieho konateľa nie je poškodením resp. obmedzením práv spoločníka, ale je práve v záujme žalovaného, aby v jeho mene konali dvaja konatelia.
71. Rovnako podľa ustálenej súdnej praxe, na návrh oprávnenej osoby, súd určí neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, pričom medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaždenia musí byť vecná súvislosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obo/112/01), pričom nebolo preukázané, že by konaním konateľa Z.. Z. E. boli akokoľvek poškodené resp. obmedzené práva žalobcu ako spoločníka.
72. Odvolací súd pripomína, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzko z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).
73. Ostatnými odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd bližšie nezaoberal, pretože z podaného odvolania nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, pre ktoré by odvolateľ mohol tieto námietky relevantne uplatniť.
74. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
75. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
76. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).