Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-255-2018.pdf
PDF · 100.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Csp/255/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudca JUDr. Oľga Tatranská v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. B., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XXX/XX, XXX XX Q. K. O., o zaplatenie 1434,69 eur s príslušenstvom
rozhodol:
V rozsahu sumy 414,45 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania sa konanie zastavuje.
Súd vracia žalobcovi súdny poplatok 18,17 € cestou prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
Stranám sporu sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca VÚB a.s. sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 28.12.2018 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu 1434,69 € s prísl. a náhradu trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že dňa 5.8.2015 bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnú žalovanému kreditnú kartu. Na tom základe viedol kartový účet č. XXXXXXXX. Bol viazaný na 22,80% ročný zmluvný úrok, schválený úverový rámec 600 € a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku v sume 20 €. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil a nepodarilo sa obnoviť jeho platobnú disciplínu ani po viacerých pokusoch; a pred odstúpením prípadu na súdne vymáhanie vystavila banka k 24.11.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom k 31.10.2018 a s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného a stav súhrnu debetných položiek (istiny, poplatkov, sankčného úroku a zmluvného úroku) bol konečný zostatok na účte žalovaného mínus 1434,69 €. Žalovaný nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.10.2018 t.j. v čase splatnosti do 20.11.2018 preto sa žalobca dňom 21.11.2018 domáhal zákonného úroku z omeškania z celej dlžnej sumy.
3. Za účelom preukázania svojich tvrdení boli ako dôkaz predložené listiny: A/ Žiadosť žalovaného o vydanie Quatro karty, podpísanú žalovaným dňa 3.8.2015, v ktorej je identifikovaná VÚB a.s. ako veriteľ. Pod tým nasleduje časť I. osobné údaje žalovaného- klienta. Časť III - podmienky úveru „úverový rámec 600 €, štandardná mesačná splátka 20 €, štandardná úroková sadzba 22,80 ročne, RPMN: 25,97% ročne. Žalovaný podpísal žiadosť dňa 3.8.2015 a VÚB a.s. dňa 5.8.2015
B/ Z kartového výpisu z účtu tlačeného obojstranne, ktorý bol súdu predložený za obdobie od 17.8.2015 do 31.10.2018 súd zistil, že žalovaný celkom využil sumu 588,40 € a zaplatil 18,30€
4. Žiadne iné listinné dôkazy žalobca k žalobe nepredložil.
5. V priebehu konania došlo na základe zmluvy zo dňa 30.11.2017 o postúpení pohľadávok medzi žalobcom, ktorý je bankou a terajším žalobcom k podaniu žiadosti o postúpenie pohľadávky a prevod dňa 22.1.2019, kedy nadobudla zmluva účinnosť. Z prílohy č. 3 vyplýva, že sa jedná o pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. XXXXXXXX v sume 1492,61 €.
6. Oznámenie o postúpení pohľadávky, adresované žalovanej listom veriteľa zo dňa 24.1.2019 bolo na pošte vypravení dňa 24.1.2019 o čom svedčí ftc poštového podacieho hárka z tohto dňa.
7. Z obsahu Oznámenia vyplýva, že VÚB a.s. oznamuje žalovanému postúpenie pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 19.8.2015 na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok a to ku dňu 22.1.2019 s tým, že záväzok vo výške 1492,61 € je povinný uhradiť do 31.1.2019 na tam uvedené číslo účtu a variabilný symbol.
8. O zmene žalobcu bolo na jeho návrh zo dňa 11.2.2019 rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 23.8.2019.
9. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril.
10. Súd nariadil pojednávanie na deň 19.11.2019. Ešte dňa 18.11.2019 žalobca súdu písomne pred prvým pojednávaním oznámil, že berie žalobu späť v rozsahu sumy 214,45 € (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a tiež v rozsahu sumy 200 € s prislúchajúcim úrokom z omeškania, ktorú sumu žalovaný zaplatil v dobe od 8.2.2019 do 4.11.2019. Zároveň upravil znenie žalobného petitu.
11. Súčasťou podania žalobcu bola aj listina. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vypracovaná „Slovenskými kreditnými kartami“ 6.1.2016, a dlh v aktuálnej výške 722,84 € mal zaplatiť na tam uvedený účet a VS..
11.1. Lehota na plnenie uvedená nie je
12. Na pojednávaní dňa 19.11.2019 žalovaný vypovedal, že čo sa týka okolnosti, týkajúcej sa kreditnej karty, celé sa to udialo v čase keď sme potrebovali zakúpiť novú pračku. Za tým účelom spolu s matkou v elektropredajni v Moldave nad Bodvou, kde si zobrali práčku na splátky. Pamätal si, že zhruba po týždni v schránke našiel obálku, v ktorej sa nachádzal leták s nalepenou kartou a údajom o tom, že je na nej pripísaných 600,- €. Absolútne nerozumel, čo sa vlastne deje a s čím to súvisí, a preto tejto veci nevenoval pozornosť. V zapätí asi po týždni ho telefonicky kontaktovala nejaká osoba, pričom kto to bol, či to bol niekto z dotyčného obchodu alebo to bol niekto z VÚB-ky nevedel, ani odkiaľ mali jeho telefónne číslo. Potvrdil, že dostal tento leták aj s kartou a spýtali, čo on na to. Keďže s tým súhlasila aj matka, tak pristál. Pamätal si, že par dní na to, cca do týždňa mu poštou došli nejaké papiere, asi to bola zmluva, ktorú podpísal a v jednom vyhotovení im poslal späť. Niekoľko dní na to mu v samostatnej obálke prišla kartička spolu s PIN kódom.
12.1. Na uvedenej sume nezaplatil takmer nič a keď, tak len minimálne sumy a to z toho dôvodu, že jednak nevedel kde mám platiť, a nevedel koľko. Na otázku súdu ako je potom možné, že 8.3.2017 bola na účet žalobcu pripísaná suma 10,- €, žalovaný uviedol že túto platbu zaplatil on ale to bolo už v čase, keď mu došla výzva na zaplatenie pod hrozbou, že bude podaná žaloba na súd a vtedy sa z tohto papiera dozvedel číslo účtu a túto platbu aj zaplatil.
12.2. Na Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 6.1.2016 žalovaný uviedol, že takúto listinu nikdy v živote nevidel, a ani ju nedostal. Zdôraznil, že okrem samotnej zmluvy od VÚB dostal jedine ten papier, o ktorom sa zmieňoval, a na základe ktorého zaplatil v roku 2017 jedinú úhradu vo výške 10,- €. Žiadnu inú listinu ohľadom tohto záväzkového vzťahu nikdy neobdržal. On svojim veciam venuje pozornosť a keďže býva s rodičmi, pošte, ktorá ak mu príde, venuje náležitú pozornosť a celkom isto by túto záležitosť nezanedbal.
13. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku(ďalej len CSP): Žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods 1) CSP: Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Podľa § 146 ods. (1) CSP: Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Podľa § 11 zákona 71/1992 Z.z.: (3) Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. (4) Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo síce po začatí konania ale pred prvým pojednávaním, so späťvzatím sumy 414,45 € nebol potrebný súhlas žalovaného a preto súd konanie v tomto rozsahu zastavil a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku v sume 18,17 € (24,87 € mínus 6,70 €) cestou prevádzkovateľa systému.
18. Skôr, ako súd vecne rozhodol o zvyšku nároku žalobcu, musel súd prioritne posúdiť, či žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia.
19. Podľa § 524 ods. (1) OZ: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
20. Podľa § 525 ods. (2) OZ: Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
21. Podľa § 92 ods. 8) zákona o bankách účinného v čase postúpenia: Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
22. Za rozhodné pri vyriešení otázky, či sa v zmysle ustanovenia § 524 OZ stal žalobca veriteľom žalovaného, súd považoval skutočnosť, že postupcom bola banka, ktorej zákon o bankách v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá povinnosť pred postúpením svojej pohľadávky niečo konať. Banke sa v tomto ustanovení ukladá pred postúpením svojej pohľadávky, vzniknutej z jej bankovej činnosti, urobiť jednostranný právny úkon voči dlžníkovi pri jeho omeškaní.
23. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a dodržanie zákonných podmienok stanovených v§ 92 ods. 8 pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.
24. Súdu nebol predložený osobitný súhlas žalovaných (dlžníka - klienta) s postúpením pohľadávky banky vykazovanej voči nim na tretiu osobu (iný subjekt).
25. Ustálená súdna prax je jednotná v názore, že pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (KS BB 15Co/369/2016, KS TT 10Co/187/2016, KS TN 5Co/313/2017, KS PO 3Co/158/217 a ďalšie).
26. Aj z rozsudku NS SR z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017 vyplynul záver, podľa ktorého: „Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“
27. Zhodný názor bol vyjadrený aj v rozsudku NS SR 7 Cdo/26/2017 z 28.3.2017, podľa ktorého: „ Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.
28. Súd poukazuje v tomto smere na odklon predchádzajúcej súdnej praxe a od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
29. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva okrem vyššie uvedených napríklad aj z rozsudku NS SR 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku NS SR 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.10.
30. V prejednávanej veci ani pôvodný žalobca a ani terajší žalobca nepredložili súdu dôkazy o splnení hmotnoprávnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej v zmysle § 525 ods. 2 OZ k § 92 ods. 8 zákona o bankách. V uvedenej súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že ide o dôkazy, ktoré za účinnosti CSP sú strany povinné predkladať výlučne strany sporu, pretože na dôkazy súd nevyzýva (okrem výnimky podľa § 295 CSP).
31. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť dôkazmi, inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom v zmysle uvedeného ustanovenia § 129
CSP vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti. Takáto výzva podľa § 129 CSP neslúži na odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak potrebné rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť zaslať strane výzvu na odstránenie vád podania podľa § 129 CSP len v prípade podania, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, prípadne neúplného alebo nezrozumiteľného podania (vrátane žaloby). Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu, strán, žalobný návrh, opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z opísania rozhodujúcich skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa § 129 CSP neprichádza do úvahy.
32. Keďže podania žalobcu v tejto veci nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti vyžadujúce doplnenie alebo opravu, nevyvstala potreba aplikácie ustanovenia § 129 ods. 1CSP. Za danej situácie preto v tomto spore súd nemal povinnosť žalobcu vyzývať na doloženie dôkazov, ktoré majú svedčať jeho tvrdeniam ohľadom postúpenia pohľadávky; pretože súd len hodnotí dôkazy prednesené stranami sporu. Toto konanie totiž nie je konanie „ex offo“ a teda nemal povinnosť vyšetrovať a zisťovať skutkový stav veci. Pokiaľ teda žalobca nepredniesol dôkazy svedčiace o platnom postúpení pohľadávky, súd nemal povinnosť ani právo vyzývať ju na doplnenie dôkazov. Takýto postup by bol v rozpore s vyššie uvedenou zásadou kontradiktórnosti a zásadou rovnosti zbraní sporových strán.
33. V prejednávanej veci sa síce nevedie spor o určenie platnosti/neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ale uvedenú okolnosť súd musel posúdiť ako predbežnú otázku. V prejednávanej veci ani pôvodný žalobca a ani terajší žalobca nepredložil súdu dôkazy o splnení hmotnoprávnej podmienky pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanej v zmysle § 525 ods. 2 OZ k § 92 ods. 8 zákona o bankách. V uvedenej súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že ide o dôkazy, ktoré za účinnosti CSP sú strany povinné predkladať výlučne strany sporu, pretože na dôkazy súd nevyzýva (okrem výnimky podľa § 295 CSP).
34. Pôvodný žalobca bola banka, a za dôkazy, od ktorých odvodzuje legitimitu postúpenia pohľadávky na terajšieho žalobcu, bola súdu doručená
- jedine zmluva o postúpení pohľadávok a
- Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, vystavené „Slovenskými Kreditnými Kartami“ dňa 6.1.2016, ktorým žalovanému oznamuje, že jeho dlh z kreditnej karty č. XXXXXXXXXX Qautro sa stal splatným, nevyhotovila ani nepodpísala samotná banka, ale spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.
35. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že vôbec toto oznámenie bolo podané na pošte a kedy, a už vôbec nie o tom, že bolo žalovanému aj reálne doručené.
36. Okrem toho, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru nebolo úkonom banky a navyše nebolo preukázané, že oznam o „zosplatnení“ úveru sa dostal (mohol dostať) do dispozičnej sféry žalovaného, nebolo preukázané to, že došlo k platnej zročnosti celého dlhu a ako taký sa mohol po uplynutí 90 dní stať predmetom postúpenia.
37. Bez ohľadu na to, aký čas uplynul do dňa postúpenia má súd za to, že toto postúpenie je podľa § 39 OZ absolútne neplatné a preto v rozsahu, v akom žalobca zotrval na podanej žalobe v podaní zo dňa 18.11.2019, súd žalobu zamietol.
38. Neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo a žalovaný žiadne nemal, preto súd žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP). Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.